Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-148-2020.pdf
PDF · 300.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/148/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Ing. A. M., nar. XX. XX. XXXX, K. Q.. XX, D., zastúpeného JUDr. Ľubicou Masárovou, advokátkou, Landererova 6, Bratislava, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 07. 10. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101203081/2020 zo dňa 21. 07. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane podaním zo dňa 22. 06. 2016 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január - december 2015. Dňa 22. 07. 2016 spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, pričom žalobca odovzdal na USB nosiči požadované dáta. Prítomná bola aj zamestnankyňa žalobcu W. I.. V súvislosti s prevzatím ďalších dokladov, potrebných na vykonanie daňovej kontroly za preverované obdobie, spísal správca dane zápisnicu o vykonaní úkonu zo dňa 08. 12. 2016.
2. Správca dane dňa 13. 01. 2017 spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní na predajnom mieste Hlohovecká 344, Nemčice spoločnosti Mozy Group, s.r.o. a dňa 27. 01. 2017 vykonali miestne zisťovanie v Priemyselnom areály 4, Poprad, v spoločnosti KOSMOS, s.r.o., o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní.
3. Ďalej správca dane požiadal Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky, a to prostredníctvom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad, Žiar nad Hronom, Trnava o oznámenie požadovaných údajov, pričom Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom uviedla, že spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. doručila dňa 12. 01. 2015 oznámenie o registrácii potravín, tabakových výrobkov a činností súvisiacich s ich umiestnením na trh. Okrem toho dodala, že prevádzkovateľ nemá v ich pôsobnosti žiadnu schválenú prevádzku a nie je zapísaný v systéme nahlasovania zásielok a do toho času žiadnu zásielku produktu živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EU nenahlásil. Regionálna veterinárna a potravinová správa Trnava vo svojej odpovedi uviedla, že spoločnosť Mozy Group, s.r.o. nie je a ani nebola v sledovanom období zaregistrovaná do
databázy RVPS Trnava ako sprostredkovateľ - podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, nebolo schválené tejto spoločnosti vykonávanie činností súvisiacich so spracovaním, výrobou alebo manipuláciou s produktami živočíšneho pôvodu, pri prezeraní databázy zaregistrovaných príjemcov bolo zistené, že sa uvedená spoločnosť v tejto databáze nachádza, ale bolo zistené, že žiadne produkty živočíšneho pôvodu neboli prijaté ako zásielky z iného členského štátu do prevádzkarní v územne pôsobnosti Trnava. Regionálna veterinárna správa Poprad v podaní zo dňa 03. 04. 2017 oznámila správcovi dane, že spoločnosť KOSMOS, s.r.o. bola od 21. 12. 2007 registrovaná na činnosti prepravné operácie s produktami živočíšneho pôvodu a prevádzkovanie skladu produktov živočíšneho pôvodu, ktoré vyžadujú regulované teplotné podmienky. Úradnou kontrolou dňa 30. 10. 2015 bolo zistené, že skladovacie priestory nezodpovedajú hygienickým požiadavkám a bola pozastavená činnosť skladovania potravín a ďalšej distribúcie potravín do odstránenia nedostatkov. Následne prevádzkovateľ požiadal o skladovanie produktov v priestoroch mraziarenských skladov PERKINS, a.s. Poprad a opäť bolo spoločnosti vydané potvrdenie o registrácii na rovnaké činnosti.
4. Dňa 05. 04. 2017 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom Z. A., konateľom spoločnosti Mozy Group, s.r.o., ktorý potvrdil spoluprácu so žalobcom i to, že vystavil faktúry v roku 2015. Uviedol, že spoločnosť ukončila činnosť v apríli 2016, osobne konateľa žalobcu nepoznám, kontakt bol telefonický. Nakupoval od spoločnosti Twardzyk Kunovice z ČR a mäso bolo vyskladnené u nich, tovaru bol naložený v Kunoviciach a následne prevzatý odberateľom - žalobcovi, prepravu zväčša platil dodávateľ, tovar však nevidel, faktúry vystavoval externý účtovník, ktorý ich aj podpisoval.
5. Podaním zo dňa 10. 04. 2017 správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami počas výkonu daňovej kontroly za preverované obdobie.
6. Dožiadaním zo dňa 03. 11. 2016 správca dane požiadal Daňový úrad Trenčín Okrem toho správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu 21. 04. 2017 sa týkal nahliadnutia do spisu daňových subjektov LIŠKA Slovakia, s.r.o., o čom spísal úradný záznam zo dňa 21. 04. 2017, pričom tiež boli vyhotovené fotokópie relevantných dokladov.
7. Rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2017 v znení oznámenia o oprave chýb zo dňa 17. 05. 2017 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“, resp. „zákon č. 563/2009 Z. z.“) prerušil daňovú kontrolu odo dňa 10. 05. 2017 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30. 05. 2017.
8. Oznámením zo dňa 03. 01. 2018 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 29. 12. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08. 01. 2018.
9. Správca dane dňa 10. 01. 2018 vyhotovil úradný záznam o nahliadnutí do spisu subjektu A.P.P.I spol. s r.o., ako aj za účelom dohodnutia termínu oboznámenia so zistenými skutočnosťami bol dňa 10. 01. 2018 žalobca telefonicky kontaktovaný a správca dane o tejto skutočnosti spísal úradný záznam. Rovnako tak bol spísaný záznam o opätovnom nahliadnuté so spisu daňového subjektu LIŠKA Slovakia, s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o.
10. Správca dane spísal dňa 12. 01. 2018 zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámiť žalobcu a jeho splnomocnenú zástupkyňu so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly, s pochybnosťami o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a údajov v nich uvedených a vyjadrenie žalobcu k zisteniam a k oznámeným pochybnostiam. Žalobca sa k uvedeným zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 15. 02. 2018.
11. Dňa 30. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o nazretí do spisu žalobcom a jeho splnomocnenou zástupkyňou a dňa 02. 02. 2018 úradný záznam o nazretí do spisu splnomocnenou zástupkyňou žalobcu.
12. Protokol z daňovej kontroly, okrem iného i za zdaňovacie obdobie februára 2015, vyhotovil správca dane dňa 20. 02. 2018. V zdaňovacom období február 2015 uviedol vyššie spomenuté zistenia a konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr dodávateľa Mozy Group, s.r.o., predmetom ktorých boli kuracie prsia mrazené, pričom konateľ spoločnosti - dodávateľ nevedel
preukázal vznik daňovej povinnosti, nepredložil záznamy pred DPH, prepravu a ani nákup tovaru uvedeného a predmetných faktúrach (č. 2015/02/01 zo dňa 02. 02. 2015, č. 2015/02/02 zo dňa 09. 02. 2015 a č. 2015/02/08 zo dňa 13. 02. 2015 v celkovej výške 36.936,72 eur. Ďalej si žalobca v tomto zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr spoločnosti KOSMOS, s.r.o. č. 201500111 zo dňa 23. 02. 2015 za dodávky - kurča rezne G. Konateľ uvedenej spoločnosti na základe vykonaného dokazovanie tiež nevedel preukázať vznik daňovej povinnosti, nevedel predložiť záznamy pre DPH, prepravu a ani nákup tovaru uvedeného na faktúrach ani úhrady za dodaný tovar. Žalobca si uplatnil v zdaňovacom období február 2015 odpočítanie dane z dodávateľských faktúr spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. č. 201500019 zo dňa 06. 02. 2015, 201500020 zo dňa 11. 02. 2015, č. 201500021 zo dňa 12. 02. 2015 a č. 201500024 zo dňa 24. 02. 2015 za dodanie mrazených kuracích pŕs. Tovar mal byť dodaný v reťazci N & Y s.r.o. - A.P.P.I spol. s r.o. - žalobca, pričom spoločnosť N Y bola ex offo vymazaná vo februári 2015 a teda nebolo možné preveriť pôvod tovaru a to, či skutočne tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. U uvedených subjektov nebol preukázaný reálny obsah, (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdil žalobca), čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zároveň sa dopustil porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky na odpočítanie dane.
13. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 21. 02. 2018. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 29. 06. 2018, doručené správcovi dane dňa 03. 07. 2018.
14. Po predĺžení lehoty na rozhodnutie veci vo vyrubovacom konaní správca dane vyzval žalobcu na preukázanie tvrdení na základe vyjadrenia k protokolu doplnením o presnú identifikáciu osôb, ktorých žiada vypočuť ako svedkov. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 19. 09. 2018, v dôsledku čoho bolo zaslané predvolanie na výsluch osobám: Z. J., Z. A., pričom svedkovia si predvolanie neprevzali, W. D., Z. B. (zásielka neprevzatá v odbernej lehote), pričom o všetkých výsluchoch bol upovedomený aj žalobca.
15. Okrem toho bolo aj cestou MVI požiadané preverenie obchodnej spolupráce spoločnosti Mozy Group, s.r.o. spoločnosťou Twardzik CZ s.r.o. - Bola vyzvaná spoločnosť BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s. na predloženie dokladov dlžníka - úpadcu N & Y s. r. o. a bolo vykonané ďalšie dožiadanie na Daňový úrad Prešov ohľadom spoločnosti KOSMOS, s.r.o.
16. Následne rozhodnutím zo dňa 20. 12. 2018 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. prerušil daňové konanie vo veci vydania rozhodnutia po vykonanej daňovej kontroly dani z pridanej hodnoty za preverované obdobie odo dňa 27. 12. 2018 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie daňovej povinnosti. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 17. 01. 2019. Oznámením zo dňa 05. 03. 2019 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňového konania ku dňu 26. 02. 2019. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 03. 2019.
17. Okrem toho bola opätovne predvolaná W. D., ako aj bolo požiadané o predvedenie Z. B.. O nevypočutí W. D. bol spísaný úradný záznam, ako aj bol spísaný úradný záznam o nevypočutí Z. B..
18. Následne správca dane realizoval žiadosť o predvedenie W. D., ktorá bola vypočutá dňa 27. 03. 2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti Ing. O. L.. Išlo o konateľku spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., ktorá uviedla, že nevie, kde bol tovar skladovaný, mali dohodu s Ing. S., konateľom spoločnosti TENDERFOOD a.s., a v prípade potreby sa používali priestory v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Následne boli zaslané účtovné doklady.
19. Následne správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 23. 04. 2019, ktorým prerušil daňové konanie do získania požadovaných informácií na základe ktorých bude možné správne určiť daňovú povinnosť a rozhodnutie dňa 15. 06. 2019 dourčil žalobcovi.
20. V administratívnom spise sa nachádzajú záznamy o nazretí do vyšetrovacieho spisu zo dňa 02. 05. 2019 vo veci trestného konania za pokračujúci zločin skrátenia dane a poistného a boli predložené
doklady vydané Z. A., zo dňa 03. 05. 2019 do vyšetrovacieho spisu vo veci pokračujúceho zločinu skrátenia dane a poistného, kedy boli predložené na nazretie doklady vydané Z. A. a následne vyhotovené kópie faktúr a dodacích listov a účtovný denník spoločnosti Mozy Group, s.r.o. k 31. 03. 2015. Zároveň správca dane písomne požiadal Národnú jednotku finančnej polície o zápisnicu o vypočutí svedka účtovníka spoločnosti Mozy Group, s.r.o. p. S..
21. Správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 28. 05. 2019 o nazretí do spisu daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o., a vyhotovil z uvedených spisov kópie dokladov, najmä rozhodnutia o vyrubení dane z pridanej hodnoty spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie február 2015, fotokópiu zápisnice o výsluchu svedka Z. S. a v podaní zo dňa 17. 06. 2019 oznámil žalobcovi pokračovanie v daňovom konaní od 06. 06. 2019.
22. Úradný záznam zo dňa17. 06. 2019 spísal správca dane o nahliadnutí do spisu daňového subjektu KOSMOS, s.r.o. a z neho vyhotovil kópie , a to rozhodnutie zo dňa 11. 01. 2019, ktorým vyrubil daň z pridanej hodnoty spoločnosti KOSMOS, s.r.o. za obdobie február 2015.
23. Opätovne správca dane požiadal o predĺženie lehoty vo veci vyrubovacieho konania a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 07. 2019, ktorá sa týkala pojednávania o priebehu a výsledkoch dokazovania, ako aj nazretia do spisu. Prítomný boli žalobca a jeho splnomocnená právna zástupkyňa.
24. O prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 100419558/2018 zo dňa 20. 02. 2018 a k výsledkom dokazovania zisteným správcom dane vo vyrubovacom konaní po doručení protokolu bola správcom dane vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 09. 2019. Žalobca bol prítomný a na uvedené reagoval písomným podaním zo dňa 23. 09. 2019.
25. Rozhodnutím č. 102288040/2019 zo dňa 03. 10. 2019 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 99.698,62 eur za zdaňovacie obdobie február 2015 a znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 131.857,63 eur na sumu 32.159,01 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.
26. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 22. 11. 2019, doplnené podaním zo dňa 03. 02. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
27. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101203081/2020 zo dňa 21. 07. 2020 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2019. Žalobca namietal postup správcu dane počas daňovej kontroly a v následnom daňovom konaní, namietal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, hrubé porušenie práva na spravodlivý proces, zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov.
28. V bodoch 3 až 10 odvolania daňový subjekt poukazuje na judikatúru EÚ a uvádza, že vzhľadom k dôvodom, na ktorých správca dane založil odopretie práva na odpočítanie dane z ním predložených faktúr a vzhľadom na skutočnosť, že uvedená otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to smernice Rady 2006/112/ES namietla, že výklad tohto práva vykonaný správcom dane je v absolútnom rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
29. Žalobca uviedol námietky týkajúce záverov správcu dane zo zistení ohľadom jeho dodávateľov, uvádza, že správca dane mu nepriznal v napadnutom rozhodnutí právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mozy Group, s.r.o., KOSMOS, s.r.o., a dodávateľa A.P.P.I. spol. s r.o. presne špecifikovaných a označených v napadnutom rozhodnutí.
30. Žalovaný v ďalšej časti rozhodnutia popísal skutkový stav zistený správcom dane, ktorý je uvedený v časti I. tohto rozhodnutia a preto ho súd nepovažuje za potrebné opakovať v tejto časti rozhodnutia.
31. Správca dane zistené skutočnosti ohľadne deklarovaného nadobudnutia tovaru od dodávateľa Mozy Group, s.r.o. vyhodnotil tak, že konateľ spoločnosti Z. A. nevedel preukázať vznik daňovej povinnosti, nevedel predložiť záznamy pre daň z pridanej hodnoty, prepravu a ani nákup tovaru uvedeného na sporných faktúrach, ani úhrady za dodaný tovar. Podľa vyjadrenia konateľa Z. A. tovar v skutočnosti nevidel. Žalobca deklaroval nákup tovaru - kuracích pŕs mrazených od spoločnosti Mozy Group, s.r.o., ktorá nebola registrovaná v súlade s platnou legislatívou na účely obchodovania s potravinami - mäso. Podľa názoru správcu dane, navyše bolo vykonaným preverovaním zistené, že je okrem prepravy spochybnené aj samotné nadobudnutie dispozičného práva k tovaru spoločnosťou Mozy Group, s. r. o., a podľa jednej zo základných zásad rímskeho práva, a to zásady nikto nemôže previesť viac práv, než má sám spochybňuje následne dodanie tohto tovaru uvedeným dodávateľom pre žalobcu. Takisto nebola ničím podložená reálna materiálna existencia tovaru fakturovaného spoločnosťou Mozy Group, s.r.o. Správca dane na základe vyššie uvedených zistených porušení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 2015/02/01 zo dňa 02. 02. 2015, z faktúry č. 2015/02/02 zo dňa 09. 02. 2015 a z faktúry č. 2015/02/08 zo dňa 13. 02. 2015, znejúcich od dodávateľa Mozy Group, s.r.o. za deklarované dodanie kuracích pŕs mrazených, v celkovej výške 36.936,72 eur.
32. Správca dane uviedol, že zo zistení, ktoré sú popísané v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vznikli dôvodné a závažné pochybnosti o reálnom dodaní tovaru od spoločnosti KOSMOS, s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období február 2015. Skutočnosť, že kontrolovaný platiteľ vlastní faktúru znejúcu na od menovaného dodávateľa, ešte neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov aj daňová povinnosť. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie práva na odpočítanie DPH ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom završujúcim hmotné právne aspekty skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako je platiteľom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená obyčajným predložením (hoci formálne správneho) daňového dokladu, nakoľko taký doklad už sám o sebe nemôže byť vierohodný, ak obsahuje údaj, ktorý nie je pravdivý. Správca dane na základe vyššie uvedených zistených porušení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 201500111 zo dňa 23. 02. 2015 znejúcej na dodávateľa KOSMOS, s.r.o. za deklarované dodanie kurča rezne G, v celkovej výške sumy 12.312,00 eur. 33. Správca dane z predložených daňových dokladov zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z o sporných faktúr od tuzemského dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., správca dane nevedel preveriť uskutočnenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami N&Y s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o. a následné dodanie tovaru pre žalobcu. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nebola registrovaná v súlade s platnou legislatívou na účely obchodovania s potravinami - mäsom. Z informácií, ktoré správca dane získal vypočutím svedka bývalého konateľa spoločnosti N&Y s. r. o. pána O. G. je zrejmé, že svedok si bol vedomý že je tzv. biely kôň, bol riadený inou osobou, podpisoval faktúry, vkladal a vyberal peniaze za odmenu, bol riadený ako má vypovedať na základe peňažnej odmeny ústne potvrdil dodávky tovaru, potvrdil, že reálne nikdy neobchodoval, nemal vedomosť o tom, že spoločnosť N&Y s. r. o. dodávala v roku 2015 pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. doklady spoločnosti N&Y s. r. o. nikdy nevidel a nevie kde sú. Vznikli tak pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodnom reťazci, N&Y s. r. o. - A.P.P.I spol. s r.o.
- žalobca v zdaňovacom období február 2015, pretože u spoločnosti N&Y s. r. o. v zdaňovacom období február 2015 pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nebolo možné preveriť dodanie tovaru, lebo spoločnosť je vymazaná ex offo. Z uvedeného vyplýva, že nebolo možné preveriť pôvod tovaru a jeho následné dodanie, čiže nie je preukázateľné, pokiaľ tovar existoval, že bol dodaný práve týmto dodávateľom.
34. Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu mal za to, že námietky a argumentácie uvádzané žalobcom nie sú dôvodné, pretože žalovaný pri postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa žalovaný s ním stotožnil v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne.
35. K odvolacím námietkam žalovaný konštatoval, že vnútroštátna úprava DPH je kompatibilná s právom EÚ a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní zobratú - spoločný systém DPH, ako aj smernicou Rady 2006 - 112 ES o spoločnom systéme DPH 28. novembra 2006. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neargumentuje pojmom „daňový podvod“, ale porušením hmotnoprávneho predpisu - zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný mal za to, že správca dane sa vysporiadal s uvedenými námietkami už vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že považuje za neopodstatnené poukazovanie daňového subjektu na predmetné rozsudky, nakoľko v rozsudkoch nie sú uvedené skutočnosti v takej forme, ako nastali pri daňovej kontrole k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u žalobcu. Žalovaný tiež konštatoval, že správca dane za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2015 preveroval uplatnenie práva na odpočítanie dane daňovým subjektom v zmysle § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 49 ods. 1 a 2. Pri kontrole sa správca dane zameral na podmienku možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Skutočné dodanie tovarov alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe, vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie.
36. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol námietky týkajúce porušenia zásad v daňovom konaní, porušenie ústavného práva daňového subjektu na spravodlivý proces a porušenia zásad správy daní. Žalovaný preskúmaním administratívneho spisu, ako aj napadnutého rozhodnutia správcu dane nezistil v postupe správcu dane žiadne porušenia právnych predpisov, preto považoval námietky, resp. pochybnosti, ktoré uviedol žalobca za nedôvodné. Správca dane pri výkone daňovej kontroly využil skutkové zistenia iných správcov dane, využil inštitút dožiadania podľa § 21 daňového poriadku a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, zároveň správca dane pri preverovaní obchodných transakcií u daňového subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku.
37. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mozy Group, s.r.o. uviedol, že nebolo možné preveriť dodávky tovaru u dodávateľa spoločnosti Mozy Group, s.r.o. K nezákonným dôkazom - zápisnici o miestnom zisťovaní, ktorú namietal žalobca uviedol, že ide o účelovú námietku, poukázal na to, že žalobca sa na jednej strane odvoláva na výpoveď konateľa spoločnosti Mozy Group, s.r.o., pokiaľ sa v nej vyjadruje v jeho prospech a na druhej strane namieta jej nezákonnosť. I keď p. A. potvrdil obchodovanie so žalobcom, tieto svoje tvrdenia vecne nepreukázal. Okrem toho poukázal na snahu správcu dane predvolať p. A. na ústne pojednávanie za účasti žalobcu vo vyrubovacom konaní, avšak zistil, že p. A. bol v tom čase vo výkone trestu a preto ho nemohol predvolať k výpovedi. Okrem toho bolo zistené vo vyrubovacom konaní, že na spoločnosť Mozy Group, s.r.o. bol vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty nemal žiadne doklady, ani žiadnu účtovnú dokumentáciu spoločnosti.
38. K ďalšej námietke žalobcu, že správca dane riadne nevyhodnotil dôkaz získaný MVI u spoločnosti TWARDZIK CZ s.r.o. žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so správcom dane, že na základe zistených skutočností nie je možné identifikovať tovar od spoločnosti TWARDZIK CZ s.r. o. pre spoločnosť Mozy Group, s.r.o. a jedno následný predaj žalobcovi. Tiež sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, že nekontaktnosť v prípade dodávateľa žalobcu vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov, ktorými sa deklaruje uskutočnenie obchodu.
39. K námietkam týkajúcim sa preverovania dodávok tovaru v súvislosti s dožiadaním na RVPS, žalovaný zdôraznil, že správca dane preveroval skutkové okolnosti k posudzovanej veci a za tým účelom požiadal o vyjadrenie orgány kompetentné t. j. RVPS, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v zaslaných výzvach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použil vyjadrenia RVSP ako dôkaz pri správe daní. Správca dane však neposudzoval povinnosť daňového subjektu v zmysle príslušných právnych predpisov nahlasovať zásielky RVPS, len poukazoval na príslušnú legislatívu v tejto oblasti a to, že obchod s potravinami upravuje špeciálna legislatíva, v zmysle ktorej s potravinami môžu obchodovať len registrované subjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou,
pričom povinnosť registrácie sa vzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni reťazca, t. j. vzťahuje sa aj na sprostredkovateľov, prepravcov a prevádzkovateľov internetového obchodu. V tejto súvislosti správca dane, podľa názoru žalovaného, správne poukázal tiež na to, že žalobca je plne zodpovedný za svoje konanie. Sám je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov a teda aj za prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. Žalovaný na základe zistených skutočností sa stotožnil so záverom správcu dane, že správca dane považuje za nepreukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou Mozy Group, s.r.o., v mene ktorej boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane nespochybnil nejaké materiálne pnenie pri nadobudnutí tovaru, ale spochybnil jeho dodanie dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. spoločnosťou Mozy Group, s.r.o.
40. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KOSMOS, s.r.o. uviedol žalovaný, že z miestneho zisťovania v uvedenej spoločnosti boli predložené faktúry za obdobie október 2015 až december 2015, február 2015 a marec 2015. Podľa vyjadrenie Z. J., konateľa spoločnosti, bol tovar dodaný žalobcovi prepravený priamo do dodávateľa KOSMOS, s.r.o. a prepravu zabezpečil dodávateľ KOSMOS-u, tovar konateľ Z. J. ani nevidel, nevedel k vyšlým faktúram napárovať došlé faktúry. Záznamy pre DPH za rok 2015 nemal k dispozícii. Správca dane na základe tam uvedeného dokazovania konštatoval, že konateľ spoločnosti KOSMOS, s.r.o. Z. J. nevedel preukázať vznik daňovej povinnosti, nevedel predložiť záznamy pre daň z pridanej hodnoty, prepravu a ani nákup tovaru uvedeného na sporných faktúrach, ani úhrady za dodaný tovar. V doplnenom dokazovaní v rámci vyrubovacieho konania bol predvolaný svedok Ing. Z. J., ktorý si neprevzal písomnosť a k vypočutiu sa dostavil svedok splnomocnený Ing. O. L., Daňový úrad Prešov na dožiadanie správcu dane uviedol, že spoločnosť KOSMOS, s.r.o. na výzvy správcu dane nereaguje, k daňovej kontrole nepredložila žiadne doklady. Spoločnosťou KOSMOS, s.r.o. neboli predložené požadované dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru v tuzemsku, ani použitie nadobudnutých tovarov na vlastné dodávky tovarov a služieb pre platiteľa v tuzemsku a teda nebola preukázaná oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane. K faktúre od Poľského dodávateľa ZUZANEX správca dane uviedol, že v evidencii podaných kontrolných výkazov spoločnosť KOSMOS, s.r.o. nezaevidovala nadobudnutie od uvedenej spoločnosti, evidenciu DPH za uvedené zdaňovacie obdobie nepredložila. Svedka Z. J. sa nepodarilo ani predviesť príslušníkmi PZ na žiadosť správcu dane.
41. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. žalovaný uviedol, že ich nepovažoval za relevantné. Správca dane preveroval reálnosť nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., ktorého dodávateľom bola spoločnosť N&Y s. r. o., ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť SLOVRESPO s.r.o. a jej právnym nástupcom bola spoločnosť K-2- R-A s.r.o., ktorá bola ex. Offo vymazaný 18. 06. 2015. V súvislosti s daňovou kontrolou u daňového subjektu LIŠKA Slovakia s. r. o. získal dôkazy, ktoré využil aj pri tejto daňovej kontrole. Zistil z nich, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. 12. 2015 bolo rozhodnuté o dodatočnej likvidácii spoločnosti K-2 -R-A s.r.o. Likvidátor spoločnosti nebol schopný predložiť žiadne dokumenty spoločnosti N & Y, lebo mu neboli odovzdané. Správca dane nevedel preveriť dodávateľsko - odberateľské vzťahy medzi spoločnosťami N&Y a A.P.P.I a následné dodanie tovaru pre žalobcu. Svedok - O. G. - konateľ uviedol, že vystupoval ako tzv. biely kôň a pri spoločnosti N Y iba podpisoval faktúry, vkladal a vyberal peniaze z banky a bol riadený inou osobou, ktorá mu uviedla, ako má vypovedať pred správcom dane, za čo dostal vyplatenú odmenu. Reálne však nikdy neobchodoval. O dokladoch spoločnosti N Y uviedol, že nevie, kde sú a nikdy ich nevidel. Vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodnom reťazci N Y - A.P.P.I. - žalobca, lebo u spoločnosti N Y v zdaňovacom období február 2015 pre spoločnosti A.P.P.I. nebolo možné preveriť dodanie tovaru, lebo bola vymazaná ex offo. Správca dane ďalej počas vyrubovacieho konania na základe pripomienok žalobcu predvolal na vypočutie W. D., o čom upovedomil žalobcu. Dňa 27. 03. 2019 predviedli príslušníci Colného úradu Banská Bystrica na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom svedka W. D., konateľku spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o., v súvislosti s výkonom vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie január - december 2015 u žalobcu. So svedkyňou W. D. bola spísaná zápisnicu a za žalobcu sa dostavil pán Ing. O. L., ktorý disponuje uvedenou zápisnicou. Svedkyňa W. D. sa vyjadrila, že faktúry pre odberateľa - žalobcu vystavila, skutočne dodala tovar deklarovaný na faktúrach v takom množstve, ako je uvedené
na faktúrach. Predmetné faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o., sú uvedené v evidencii DPH, v knihe došlých a odoslaných faktúr, bola z nich priznaná a odvedená DPH do SR. Hlavných dodávatelia spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. v zdaňovacích obdobiach január až december 2015 nevedela uviesť, lebo jej nebolo známe, o akom období sa bude pojednávať. Správca dane uviedol, že hlavnými dodávateľmi spoločnosti mali byť ILÁNA, s. r. o., N&Y s. r. o.; LABET, s. r. o., pričom svedkyňa potvrdila, že sa mohlo jednať o uvedené spoločnosti. Konkrétne s kým komunikovala za spoločnosti ILANA, s. r. o., N&Y s. r. o. a LABET, s. r. o. nevedela odpovedať, tiež nevedela uviesť, kde bol tovar skladovaný vzhľadom na to, že tovar bol objednávaný od dodávateľa, nevedela uviesť, kde ho skladovala. Mali dohodu s Ing. S. konateľom spoločnosti TENDER FOOD a. s., v prípade potreby sa na skladovanie používali priestory v Mraziarňach Sládkovičovo a. s. Tovar bol objednávaný s prepravou, prepravu zabezpečoval dodávateľ a preprava bola zahrnutá v cene tovaru a na dodávateľských faktúrach je uvedená ŠPZ, meno vodiča, prepravná spoločnosť. Miesto vykládky je označené na každej faktúre, buď na sídle spoločnosti žalobcu do Kolárova alebo do Mraziarní Sládkovičovo a. s.. Ďalej uviedla, že osoby, ktoré sa zúčastnili fyzického odovzdania tovaru boli zamestnanci žalobcu a v Mraziarňach Sládkovičovo a. s. poverené osoby. Nákup tovaru dojednával za A.P.P.I spol. s r.o. zamestnanec pán B.. Pri každej vykládke sa odkontrolovalo množstvo tovaru, kvalita tovaru, každý tovar bol označený štítkom, na ktorom bola uvedená krajina pôvodu, výrobný závod, šarža, tovar kontrolovali ľudia, ktorí boli poverení vykládkou tovaru. Skladové priestory spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nemá, iba prenajaté. Nevedela uviesť, kto, kedy a kde preberal tovar od dodávateľov za spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. pre žalobcu. Účtovné doklady spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za rok 2015 alebo 2016 mohli byť odovzdané NAKA alebo KÚFS. Spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. neposkytovala obchodným partnerom informácie o svojich dodávateľoch ani odberateľoch a ani obchodní partneri neposkytovali informácie o svojich dodávateľoch ani odberateľoch. Pán B. je naďalej zamestnancom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. Správcom dane bol predvolaný aj Z. B., ktorého sa nepodarilo ani predviesť.
42. K námietkam žalobcu o vypočutí navrhnutých svedkov žalovaný bol toho názoru, že správca dane odôvodnil nevykonanie vypočutia navrhovaných svedkov jednotlivých dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. z dôvodu, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2015 - december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Ďalšie navrhované svedecké výpovede a to konkrétne vypočutia svedkov zamestnancov TWS Vydrány p. M. L., p. O. J. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo ako aj p. K. správca dane považoval za nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I spol. s r. o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. 43. Námietka žalobcu, že mu bolo upreté právo na spravodlivý proces, lebo mu nebolo umožnené vypočúvať svedkov - konateľa spoločnosti N&Y s.r.o., ktorý bol vypočutý pred KUFS nepovažoval žalovaný za dôvodnú. Správca dane získal dokumenty, ktoré v zmysle § 24 daňového poriadku použil ako dôkaz pri správe daní, o čom spísal úradný záznam.
44. K dôkaznému bremenu, ktoré sa týka dodávateľa daňového subjektu správca dane uviedol, že nakoľko obchodného partnera si vyberá daňový subjekt slobodne, nepriamo za jeho konanie zodpovedá, a preto by si mal informácie a skutočnosti týkajúce sa obchodného partnera preveriť. Pokiaľ si daňový subjekt dane vybral za obchodného partnera spoločnosť, u ktorej nebolo možné dodanie tovaru preveriť, správca dane nemôže vysloviť záver, že tovar bolo dodaný, tak ako je uvedené na dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly.
45. K námietke žalobcu, že mu nebol predložený chronologicky zoznam listín v spise, žalovaný uviedol, že Daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu. Preto považoval danú námietku na neopodstatnenú a mal za to, že práva žalobcu pri daňovom konaní, ako aj jeho ústavné práva na účinnú obranu neboli upreté.
46. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane odôvodnil aj námietky žalobcu týkajúce sa overenia obchodných vzťahov cez kontrolné výkazy DPH v informačnom systéme FS. Správca dane získal informácie nachádzajúce sa v ISFS a kontrolné výkazy DPH, avšak údaje v nich uvedené musia vychádzať z konkrétnej skutočnosti, t. j. z reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu medzi dvoma
platiteľmi dane a toto uskutočnenie musí byť overiteľné a preukázateľné. Informácie uvedené v kontrolných výkazoch predstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov.
47. Podľa názoru žalovaného, správca dane postupoval v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v zmysle platnej legislatívy a platných právnych predpisov za účelom objektívneho posúdenia skutkového stavu a vydania rozhodnutia. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti daňového subjektu. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku a v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, preto žalovaný rozhodol tak, ako uviedol vo svojom výroku.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
48. Žalobou zo dňa 07. 10. 2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 10. 2020, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 07. 2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, vytýkajúc, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Následne vytýkal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, hrubé porušenie zásady zákonnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady súčinnosti a ďalších zásad daňového konania, ako aj práva na spravodlivý proces a princípu legitímnych očakávaní pri posudzovaní skutkovo zhodných a podobných prípadov zo strany žalovaného.
49. V žalobe následne žalobca zdôraznil, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Z uvedeného teda bolo zrejmé, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť právo žalobcu na odpočítanie DPH s ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že tovar mu bol dodaný práve na faktúrach uvedenými dodávateľmi, resp. že je účastníkom na daňovom podvode z dôvodu, že nepostupoval s náležitou starostlivosťou pri overovaní si obchodných partnerov, resp. z dôvodu údajného porušenia potravinárskych predpisov žalobcom.
50. Následne žalobca poukázal na rozpor s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a preto namietal, že rozhodnutie žalovaného, aj správcu dane je v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vytýkal, že daňové orgány ignorovali právne záväzný výklad práva EÚ a tento vôbec neaplikovali. Mal tiež za to, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na podvode. S poukazom na skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutí bol toho názoru, že daňové orgány sú povinné predložiť objektívne dôkazy o skutočnostiach, že došlo k podvodu, že v čase realizácie transakcie existovali také indície, ktoré mali daňový subjekt viesť k vykonaniu ďalšieho preverovania dodávateľa a o tom, že o zistenej nezákonnosti daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť. Zároveň tiež namietal, že SD EÚ výslovne uviedol, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Mal tiež za to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s jeho námietkami v odvolaní, ktoré konkretizoval voči jednotlivým dodávateľom a ani návrhmi na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k všetkým spochybneným dodávateľom namietal, že je výslovne v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ak správca dane najskôr vyhodnocuje len dôkazy vykonané počas daňovej kontroly, pričom na ich základe vykoná vyhodnotenie skutkového stavu a konštatuje zistené porušenia zákona vedúce k nepriznaniu práva na odpočítanie dane a v úplne inej časti až následne uvádza účelovo vybrané časti z ďalších vykonaných dôkazov vo vyrubovacom konaní, ktoré bez náležitého odôvodnenia odmieta. Došlo teda k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom žalovaný sa s uvedenom námietkou vôbec nevysporiadal a prisvedčil takému postupu správcu dane. Ďalej tiež namietal, že v prípade dodávateľov KOSMOS, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o. správca dane iba všeobecne odkázal na protokoly z daňových kontrol u týchto subjektov a
rozhodnutia po nich vydané, avšak vôbec neuviedol, ktoré skutočnosti v nich uvedené sú zásadné a o ktoré dôkazy uvedené v inom spise predmetné opiera. Vytýkal tiež, že mu neboli sprístupnené pôvodné dokumenty z týchto konaní, na základe ktorých tieto rozhodnutia boli vydané, správca dane ich vôbec ani nešpecifikoval tak, aby daňový subjekt mohol konkretizovať svoje požiadavky na sprístupnenie týchto dokumentov. Samotný správca dane sa s týmito pôvodnými dôkazmi vôbec nezaoberal a v spise sa nenachádzali. Žalobcovi bolo teda odopreté právo, aby už v prvostupňovom konaní sa k predmetným dôkazom mohol vyjadriť. Okrem toho podotkol, že pri nahliadaní do spisu mu nikdy nebol predložený chronologický zoznam listín nachádzajúcich sa v spise, aby vedel posúdiť, či je tento spis kompletný. Bola teda porušená aj zásada dvojinštančnosti konania. Preto namietal aj porušenie práva na obhajobu a porušenie práva na informácie, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces. Daňovému subjektu bolo odňaté právo v zmysle § 23 ods. 1 Daňového poriadku nahliadnuť do spisu, nakoľko nahliadnutie do neúplného spisu, kde si účastník ani nevie overiť jeho úplnosť z dôvodu absencie listín v spise nie je považované za naplnenie tohto práva, ako práva, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces.
51. Okrem toho vytýkal aj to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou legitímnych očakávaní, kedy v skutkovo podobných prípadoch u žalobcu a prakticky pri obdobných zneniach odôvodnení rozhodnutí správcu dane, námietka žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné raz akceptuje a zruší rozhodnutie správcu dane, inokedy ju vyhodnotí ako nedôvodnú.
52. V ďalšej časti žaloby sa žalobca vyjadril k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mozy Group, s.r.o., majúc pritom za to, že správca dane nespochybnil existenciu pnenia - tovaru, žalobca predložil všetky zákonom požadované listiny a je teda toho názoru, že podmienky požadované smernicou 2006/112 tak, ako ich definoval SD EU splnil. Daňové orgány spochybňujú osobu dodávateľa žalobcu z dôvodov, že hoci konateľ dodávateľa potvrdil dodávky podľa predložených faktúr, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, lebo konateľ nevedel predložil záznamy pre DPH, preukázať prepravu tovaru ani úhrady, nakoľko v čase miestneho zisťovania boli doklady zadržané NAKA. Žalobca v celom rozsahu napadá závery žalovaného, spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, ako aj odmietnutie vykonania ním navrhnutých dôkazov, zároveň namietal, že právne posúdenie ignoruje relevantnú judikatúru SD EU týkajúce sa posudzovaného prípadu. V zmysle judikatúry SD EU nemožnosť získania všetkých účtovných odkladov dodávateľa na overenie obstarávateľských procesov nemôže byť dôvodom spochybňovania dodania tovaru dodávateľom žalobcovi, naviac za situácie, keď tieto boli zadržané OČTK a tiež počítače, na ktorých bolo vedené účtovníctvo a tieto boli následne vydané technicky poškodené. Namietal, že nie je pravdivý záver, že nebolo možné z dostupných listinných dôkazov overiť, či tovar od subdodávateľa TWARDZIK bol dodaný žalobcovi. Žalobca navrhol výsluch konateľa p. A. a namietol, že daňové orgány nevyčerpali všetky možnosti na to, aby umožnili jeho výsluch tak, aby mu mohol žalobca klásť otázky, pričom formálne označili ako miestne zisťovanie a ústne pojednávanie vykonané výsluchy dňa 13. 01. 2017 a 05. 04. 2017. Ak nebolo možné vypočuť svedka z dôvodu jeho nástupu do výkonu trestu, potom ho bolo možné vypočuť tam. Žalobca si dodávateľa Mozy Group, s.r.o. riadne overil, tento mal svojich zamestnancov, skladové priestory, vybavenie maloprevádzky a vozový park. Namietal, že s celého spisu nie je zrejmé, či bola trestným súdom osvedčená zákonnosť dôkazu - výsluchu účtovníka S. pred NAKA ako aj obvineného A.. Namietal, že spochybnenie nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník ako žalobcovým dodávateľom, tak aj žalobcom je v rozpore s judikatúrou SD EU a pritom poukázal na jednotlivé body rozsudkov C -277/14, C-401/18 Herst a C-354/03, C 355/03 a C 484/03 Optigen, z ktorých aj citoval. Namietal, že samotná zistená nezákonná činnosť zo strany konateľa spoločnosti MOZY Group s.r.o formou využívania fiktívnych dokladov v zmysle judikatúry SD EÚ nie je dôkazom o tom, že tieto dodávateľ nedodal žalobcovi tovar a ani o tom, že o tom žalobca mohol vedieť.
53. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa KOSMOS, s.r.o. uviedol, že žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalobca nespochybnil existenciu tovaru - predložil všetky požadované listiny - faktúry, dodací list, príjemku a výdajku tovaru ako i listiny preukazujúce dodanie tovaru odberateľom. V celom rozsahu napádal závery žalovaného, spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov ako aj odmietnutie vykonania ním navrhovaných dôkazov. Zároveň namietal, že právne posúdenie ignoruje relevantnú judikatúru SD EÚ týkajúcu sa posudzovaného prípadu. Poukázal na to, že vykonané dokazovanie potvrdilo dodanie tovaru od dodávateľa, tento predložil faktúry o dodaní, tieto
vykázal v KV a DP a daň nich odviedol a žalobca svojimi výpismi z bankového účtu preukázal úhrady za tovar práve dodávateľovi.
54. Žalobca tiež namietal nevykonanie navrhovaného výsluchu konateľa dodávateľa. Poukázal na to, že za iné zdaňovacie obdobia tento svedok vypočutý bol, pričom je zjavné, že bol aj kontaktný, čo potvrdzuje aj ústne pojednávanie, ktoré s ním vykonal bez upovedomenia žalobcu aj samotný správca dane (miestne zisťovanie dňa 27. 01. 2017). Tým, že správca dane výsluch tohto svedka formálne "zakryl" za miestne zisťovanie prakticky zmaril možnosť žalobcu klásť svedkovi otázky. Zdôraznil, že nejde o osobu, ktorá sa v mieste bydliska nezdržiava alebo jej pobyt nemožno zistiť, a preto neobstojí argumentácia žalovaného, že boli vyčerpané všetky zákonné možnosti.
55. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. uviedol, že toto založil najmä na skutočnostiach zistených u subjektu N & Y, s. r. o., ktorý bol dodávateľom A.P.P.I spol. s r.o. a jeho nekontaktnosti v čase preverovania, pričom z dôvodu výmazu z OR nie je možné preveriť jeho účtovné evidencie a pôvod tovaru, na zisteniach KUFS o tejto spoločnosti a tvrdení jej konateľa p. G. , ktorý pri výsluchoch na KUFS tvrdil, že bol len biely kôň a nikdy reálne obchodoval Opätovne poukázal na ignorovanie relevantnej judikatúry SD EÚ a mal za to, že jeho dodávateľ si nielen splnil všetky svoje daňové povinnosti ohľadom dodaného tovaru a potvrdil jeho dodanie a predložil všetky požadované listiny, alebo bol kontaktný, spolupracoval so správcom dane a plnil si povinnosti aj počas svojich daňových kontrol. Namietol účelové hodnotenie výsluchu konateľky D., pričom tento výsluch je síce opisovaný, avšak nie je vyhodnocovaný, resp. žalovaný ho spochybňuje kvôli vyjadreniam konateľa N&Y s. r. o.. Zároveň bolo ignorované, že p. D. potvrdila, že obchody dohadoval p. B.. Žiadal výsluch aj tohto svedka, pričom v iných konaniach bol zastihnuteľný a vypovedal, a zo skutočností, že ho colný úrad raz nedokázal predviesť ešte nemožno usudzovať, že ho nebolo možné vypočuť. Nezákonnosť bola zistená iba u subdodávateľa N & Y s. r. o., ktorého žalobca nepozná. Daňové orgány sa vôbec nevysporiadali s jeho návrhmi na vykonanie dôkazov - zistení z ISFS, či na spoločnosť N&Y s. r. o. vykazovali dodania či už domáce alebo zahraničné spoločnosti. Uvedený dôkaz mal byť vykonaný na zistenie vykonávania ekonomickej činnosti touto spoločnosťou, ktorá bola daňovými orgánmi spochybnená. Namietol tiež tú skutočnosť, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a obhajobu, ak voči nemu boli použité informácie z výsluchov, ktoré vykonali iní správcovia dane vo veciach iných subjektov, resp. KUFS, pričom jeho návrh na výsluch týchto osôb, aby im aj on mohol klásť otázky, ku skutočnostiam kladeným na jeho ťarchu, nebolo vyhovené. Uvedené sa vzťahuje na výsluch konateľa spoločnosti N&Y s. r. o. p. G.. Zdôraznil, že svojho obchodného partnera si na začiatku spolupráce riadne overil, v zmysle judikatúry správca dane nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tu existovali indície o daňovom podvode, na základe ktorých mal vykonať daňový subjekt ďalšie overovanie si svojho dodávateľa, už vôbec nie o tom, že o akejkoľvek nezákonnosti v reťazci daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť. Pôvod tovaru podľa žalobcu vyplýval z označenia výrobného závodu, z ktorého tovar pochádzal. To, že správca dane nevie zistiť, cez ktorú spoločnosť sa do reťazca dostal, nemôže spochybňovať reálnosť transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom, čo jednoznačne vyplynulo z citovanej judikatúry SD EÚ. Nadobudnutie tovaru preukázal všetkými v obchodnom styku obvyklými dokladmi a tiež predložil ako dôkaz záznam z veterinárnej kontroly, kde o.i. bol kontrolovaný aj tovar dodaný spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. a neboli konštatované žiadne nedostatky z hľadiska nevysledovateľnosti alebo nemožnosti overenia pôvodu tovaru. Rovnako tak nebolo žalobcovi vytknuté, že on mal zabezpečiť ohlásenie zásielky. Uvedený dôkaz vyvracia závery správcu dane, že pri tomto obchodnom partnerovi nebola dodržiavaná náležitá starostlivosť a nenahlásením zásielky došlo k znemožneniu kontroly pôvodu tovaru a jeho vysledovateľnosti. Vyhodnotenie uvedeného dôkazu úplne absentuje.
56. Okrem toho žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnou jeho námietkou, ktorú v odvolaní uviedol v tejto veci, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné (všetky tieto námietky ignoroval aj správca dane). RVPS síce poskytla správcovi dane informáciu o tom, aké zásielky nahlásili dodávatelia a rovnako tak, že predmetné zásielky nie sú na zozname zásielok nahlásených žalobcom, avšak z predmetných informácií RVPS v žiadnom prípade nevyplýva, kto túto povinnosť mal. To, koho táto povinnosť stíha zmätočne uvádza samotný správca dane, kedy tvrdí, že ju nezabezpečil dodávateľ a následne, že ju nezabezpečil žalobca. Žalobca argumentoval tiež s poukazom na rozhodnutie C-78/12 Evita-K, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že porušenie povinnosti nahlásiť zásielku na RVPS, môže síce pre subjekt, ktorý túto povinnosť porušil znamenať vyvodenie zodpovednosti kompetentnými orgánmi, avšak samotná táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na to, či došlo k dodaniu tovaru dodávateľom
uvedeným na faktúre a či možno odoprieť právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry z dôvodu, že daňový subjekt aspoň mohol vedieť o nezákonnosti v dodávateľskom reťazci.
57. S poukazom na nevykonané dokazovanie, judikatúru Súdneho dvora EU mal za to, že skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne a následne takto nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav bol nesprávne právne posúdený vo výslovnom rozpore so záväznou judikatúrou SD EÚ, ktorú dokonca daňové orgány výslovne odmietli aplikovať s odôvodnením, že na žalobcovu vec nedopadá. Na základe vyššie uvedených námietok preukázal, že došlo k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože žalovaný aj správca dane nehodnotili všetky dôkazy ani jednotlivo ani v ich vzájomnej súvislosti, vôbec sa nevysporiadali s navzájom si odporujúci dôkazmi a nevysvetlili, prečo dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietajú a prikláňajú sa k dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, pričom z dôkazov účelovo vyberajú iba tie časti, ktoré im vyhovujú. Žalobcovi bolo uprené právo navrhovať dôkazy a právo na náležité odôvodnenie, prečo ním navrhnuté dôkazy nie sú vykonané. Nemožno žalobcovi pričítať dôkaznú núdzu ohľadom skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno, naviac za situácie, kedy sú jeho návrhy na vykonanie dôkazov bez náležitého odôvodnenia ignorované. Ako dôkazy, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti v reťazci dodávateľov žalobcu sú uvádzané skutočnosti, ktoré v zmysle judikatúry SD EÚ nemôžu byť objektívnymi dôkazmi o možnej vedomosti žalobcu o daňovom podvode alebo skutočnosti, o ktorých žalobca objektívne nemohol mať vôbec žiadnu vedomosť.
58. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že postupom žalovaného a správcu dane došlo k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov upravených v § 3 ods. 1 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku, postup žalovaného ako aj správcu dane boli v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný a správca dane porušili svojim postupom v súvislosti s informovaním žalobcu o obsahu a rozsahu spisu, ako aj nesprístupnením dôkazov, z ktorých vychádzajú rozhodnutia vydané v iných konaniach, ktoré boli použité proti žalobcovi, právo na obhajobu a právo na prístup k informáciám, tak ako to požaduje v judikatúre SD EÚ a ako to vyplýva z požiadaviek definovaných NS SR na sprístupnenie ažurovaného spisu vrátane chronologického zoznamu listín, ktoré obsahuje, v dôsledku čoho žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, nezrozumiteľné, zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím boli dané dôvody na jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f).
IV. Vyjadrenie žalovaného
59. Žalovaný podal vyjadrenie k žalobe podaním zo dňa zo dňa 08. 12. 2020, v ktorom uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj napadnuté rozhodnutie správcu dane je zákonné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne odôvodnené, žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné.
60. Žalovaný ďalej uviedol, že námietky žalobcu uvedené v bodoch 8 až 26 sa neodlišujú od námietok uvedených v odvolaní a s týmito námietkami sa žalovaný dostatočne zaoberal, vyhodnotil ich a preto ich uvedenie v žalobe nepovažuje za opodstatnené.
61. K poukázaniu žalobcu na judikatúru EÚ a smernicu Rady 2006/112/ES uviedol, že dôvody, na ktorých správca dane založil odopretie práva na odpočítanie dane z ním predložených faktúr nie sú v rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ani so smernicou Rady 2006/112/ES. Žalovaný trval na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, a to že vnútroštátna úprava DPH je kompatibilná s právom EÚ a je vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH, ako aj smernicou Rady 2006 - 112 ES o spoločnom systéme DPH 28. novembra 2006. Žalovaný v súvislosti s poukázaním žalobcu na vyššie uvedenú judikatúru SD EÚ zdôraznil, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neargumentuje pojmom „daňový podvod“, ale porušením hmotnoprávneho predpisu - zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane v tomto prípade bola skutočnosť, že neboli splnené hmotnoprávne nároky na odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. nepreukázalo sa dodanie tovaru, tak ako to bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa uvedeného na faktúrach.
62. K námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval rovnako v podobných veciach, pričom poukazuje na rozhodnutie č. 102355428/2019 z 14. 10. 2019, ktoré predložil ako dôkaz svojho tvrdenia, žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutie sa týka kontroly zdaňovacieho obdobia máj 2016 u žalobcu a v tomto napadnutom rozhodnutí správca dane vychádza z dokazovania a skutočností, ktoré nastali pri daňovej kontrole zdaňovacieho obdobia august 2015 (daňová kontrola dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015).
63. K námietke žalobcu, že mu nebol predložený chronologicky zoznam listín v spise, žalovaný poukázal na to, že Daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu.
64. Žalovaný žalobné námietky uvedené v bodoch 27 až 43 nepovažoval. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu a na základe zistených skutočností vznikli správcovi dane oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných od dodávateľa Mozy Group , s. r. o.
65. K námietkam žalobcu týkajúcim sa vypočutia, resp. nevyhoveniu návrhu na opätovné jeho vypočutie považuje za účelové. Pán A. vo svojej výpovedi zo dňa 09.03.2018 uviedol, že si fiktívne vykrýval daňovú povinnosť na DPH tak, že svojmu účtovníkovi dal pokyn zaúčtovať účtovné doklady, ktoré mu fyzicky nedal, len mu povedal, že ich bude mať. Poukázal tiež na fotokópiu zápisnice o výsluch pána S., účtovníka spoločnosti Mozy Group s. r. o. Žalovaný má za to, že sa dostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom spoločnosti TWARDZIK, preto ju opätovne považuje za nedôvodnú. Podľa názoru žalovaného, správca dane riadne vyhodnotil dôkaz získaný prostredníctvom MVI u spoločnosti TWARDZIK CZ s. r. o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti Mozy Group, s. r. o.
66. Žalovaný uvádza, že žalobné námietky uvedené v bodoch 44 až 58 na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správcom dane nepovažuje za dôvodné. Žalovaný okrem iného uviedol, že spoločnosť KOSMOS, s.r.o. nepredložila požadované dôkazné prostriedky. V prípade tejto spoločnosti Daňový úrad Prešov na základe výsledkov medzinárodných dožiadaní konštatoval, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený na územie Slovenska a že platiteľ tento tovar nadobudol podľa ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Spoločnosť KOSMOS, s.r.o. na výzvu správcu dane o preukázanie nadobudnutia tovaru od tuzemských dodávateľov nereagovala, žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť údajov na faktúrach nepredložila.
67. K námietke nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. žalovaný námietky uvedené v bodoch 59 až 93 nepovažoval za dôvodné. Správca dane za účelom preverenia skutkového stavu (rozhodujúcich skutočností a skutkových okolností) zistil z kontrolných výkazov, že dodávateľom pre tuzemského dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. bola spoločnosť N&Y s. r. o., (do 25. 03. 2015) jeho právnym nástupcom bola spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o., (do 23. 04. 2015) a jej právnym nástupcom bola spoločnosť K-2 - R-A, s. r. o., u ktorej súd vykonal výmaz spoločnosti ex offo dňa 18. 06. 2015 a následne bola spoločnosť BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s., ustanovená do funkcie likvidátora likvidovanej spoločnosti. Likvidátorovi neboli zo strany likvidovanej spoločnosti odovzdané žiadne dokumenty. Z informácií, ktoré správca dane získal vypočutím svedka bývalého konateľa spoločnosti N&Y s. r. o. pána O. G. sú bolo zrejmé, že svedok si bol vedomý že je tzv. biely kôň, svedok potvrdil, že reálne nikdy neobchodoval, nemal vedomosť o tom, že spoločnosť N&Y s. r. o. dodávala v roku 2015 pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o., doklady spoločnosti N&Y s. r. o. nikdy nevidel. Podľa správcu dane z uvedených zistení vyplýva, že vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodnom reťazci, N&Y s. r. o. ---- A.P.P.I spol. s r.o. ---- žalobca v zdaňovacom období február 2015, pretože u spoločnosti N&Y s. r. o. v zdaňovacom období február 2015 pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nebolo možné preveriť dodanie tovaru, lebo spoločnosť je vymazaná ex offo.
68. Žalovaný nesúhlasí so žalobnou námietkou, že žalobcovi bolo upreté právo na spravodlivý proces) keď mu nebolo umožnené právo vypočúvať svedkov - konateľa spoločnosti N& Y s. r. o., ktorý bol vypočutý pred KUFS. Námietka nie je podľa názoru odvolacieho orgánu relevantná a dôvodná a žalovaný má za to, že sa s ňou dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
69. Správca dane počas vyrubovacieho konania predvolal písomnosťou č. 102014493/2018 zo dňa 10. 10. 2018 na ústne pojednávanie - vypočutie svedka konateľku spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. pani W. D., ktorú po neúspešných doručeniach predvolaní dňa 27. 03. 2019 predviedli príslušníci Colného úradu Banská Bystrica na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom. Svedok okrem iného na otázku správcu dane kto dojednával nákup tovaru za A.P.P.I spol. s r.o. s dodávateľom, kto vystupoval za dodávateľa, svedok uviedol, že za spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. zamestnanec pán B.. Správca dane počas vyrubovacieho konania predvolal na ústne pojednávanie - vypočutie svedka zamestnanca spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. pána Z. B., pričom svedka sa nepodarilo predviesť. Žalovaný taktiež uviedol, že správca dane úkonmi vykonanými vo vyrubovacom konaní zistil, že ani v jednom zdaňovacom období za január až december 2015 nemal A.P.P.I spol. s r.o. žiadneho deklarovaného dodávateľa, ktorý by vedel predložiť účtovníctvo resp. ktorý by disponoval akýmkoľvek dôveryhodným dôkazom potvrdzujúcim tvrdenia konateľky A.P.P.I spol. s r.o. Ing. W. D. resp. nezanikol po začatí preverovaní správcom dane zlúčením s nekontaktnou, nezastihnuteľnou spoločnosťou (t. j. ktorý by nevykazoval znaky tzv. zmiznutého (nezvestného) obchodníka“). Štatutári deklarovaných dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. buď odmietli vypovedať, alebo vypovedali, že spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nepoznajú.
70. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že správca dane však neposudzoval povinnosť daňového subjektu v zmysle príslušných právnych predpisov nahlasovať zásielky RVPS, len poukazoval na príslušnú legislatívu v tejto oblasti a to, že obchod s potravinami upravuje špeciálna legislatíva, v zmysle ktorej s potravinami môžu obchodovať len registrované subjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou, pričom povinnosť registrácie sa vzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni reťazca, t. j. vzťahuje sa aj na sprostredkovateľov, prepravcov a prevádzkovateľov internetového obchodu.
71. Podľa názoru žalovaného, z vykonaného konania správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že daňový subjekt nebol ukrátený na svojich zákonom garantovaných právach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže využiť aj dôkazy získané z činnosti iných správcov dane. Predmetné dôkazné prostriedky neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi.
V. Ďalší priebeh konania
72. Žalobca v podaní zo dňa 07. 04. 2021 sa vyjadril k podaniu žalovaného a uviedol že žalovaný opätovne len všeobecne uvádza, že dôvody, na ktorých daňové orgány založili nepriznanie práva nie sú v rozpore s relevantnou judikatúrou SD EÚ. Opomína však, že sa ňou správca dane ani žalovaný riadne nezaoberali. Žalovaný naďalej úplne ignoruje ďalšiu namietanú judikatúru SD EÚ, ktorá jednoznačne dáva odpovede na otázky, aké zistenia sú, resp. nie sú dostatočné na spochybňovanie osoby uvedenej ako dodávateľ na faktúre. Z uvádzanej judikatúry žalobcom vyplýva, či je možné osobu dodávateľa spochybňovať na základe následných udalostí, ktoré nastali až po uskutočnení dodávok, na ktorých v značnom rozsahu zakladajú svoje rozhodnutie daňového orgány. SD EÚ výslovne uvedené odmietol.
73. Žalovaný aj vo vyjadrení zdôrazňuje, že žalobca nesprávne poukazuje na relevantnú judikatúru SD EÚ, pretože správca dane neargumentoval pojmom „daňový podvod“. Uvedené vyjadrenie, tak ako žalobca uviedol v žalobe, neobstojí. Ak by správne správca dane aplikoval výklad SD EÚ týkajúci sa práve toho, čo je možné považovať za splnenie vecných a formálnych podmienok pre odpočítanie dane, pri ním uvádzaných skutkových zisteniach, by musel aplikovať práve uvádzanú judikatúru, pretože práve tá dáva na uvedené odpovede, vrátane tých, či možno spochybniť osobu dodávateľa na faktúre na základe skutkových zistení v zistenom reťazci dodávateľov, resp. na základe toho, že určité skutočnosti u nich overiť nie je možné, z dôvodu ich nekontaktnosti alebo nesplnenia si ich povinností, resp. z dôvodu, že svoju ekonomickú činnosť popierajú.
74. Žalobca opätovne namietal, že mu nebol predložený žurnalizovaný spis správcu dane. Ako teda žalovaný preukazuje súdu, že spis, ktorý predkladá súdu, je skutočne kompletným administratívnym spisom, aby bolo súdu umožnené posúdiť, či boli vyhodnotené všetky dôkazy? Žalobca poukazuje na
to, že postup uvádzaný žalovaným výslovne umožňuje manipulovať obsahom spisu tak, aby dôkazy svedčiace v prospech žalobcu z neho boli účelovo vyňaté. Vo vzťahu k dodávateľovi Mozy Group, s.r.o. žalobca v žalobe podrobne odôvodnil, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava svojej argumentácie v žalobe. Žalovaný opakované spochybňuje možnosť aplikácie výkladu poskytnutého SD EÚ v rozsudku C-277/14, pričom práve z uvedeného vyplýva, že pri výklade pojmu „dodanie tovaru“ absolútne nemožno aplikovať rímsku zásadu „nemo plus iuris ...“, na základe ktorej správca dane odôvodňoval, že dodávateľ nemohol dodať tovar žalobcovi na základe ním uvádzaných zistení.
75. Žalobca opätovne namietal, že odmietnutie výsluchu p. A. z dôvodu, že je vo výkone trestu, je nedôvodné, pričom opakovaným nezákonným postupom správcu dane bolo zmarené jej vypočutie v čase, keď vo výkone trestu nebol. Nemožno tiež spochybňovať vyjadrenia p. A. z dôvodu, že nevie dodávky „vecne“ preukázať. Za situácie, keď je zo spisu zrejmé, že doklady a počítače boli zadržané NAKA, nemožno na ťarchu vykladať ani to, že neboli tieto predložené. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný sa nevyjadril k námietke, že daňové orgány neosvedčili zákonnosť použitia dôkazov z NAKA v zmysle rozsudku SD EÚ C-419/14, hoci najmä o tieto opierajú svoje závery. Poukázal na dôkazy v spise, z ktorých uvedené jednoznačne vyplýva (zápisy v účtovnom denníku, doklady získané prostredníctvom MVI od TWARDZIK atď.), tieto však daňové orgány pri vyhodnotení úplne odignorovali a ich obsahom sa vôbec nezaoberali.
76. Vo vzťahu k dodávateľovi KOSMOS, s.r.o. žalobca poukázal na to, že odopretie práva na odpočítanie dane z faktúr od tohto dodávateľa založili daňové orgány výlučne na nesplnení si dôkazných povinností tejto spoločnosti pri jej daňovej kontrole. Žalobca nemal dôvod akokoľvek pochybovať o dodávkach od tohto dodávateľa a zároveň objektívne nemohol predpokladať, že si tento nesplní svoje dôkazné povinnosti pri jeho daňovej kontrole.
77. Žalobca tiež namietal s poukazom na rozhodnutie SD EÚ C-189/18, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, nakoľko správca dane svoje závery odvodzoval z protokolov a rozhodnutí vo veci daňovej kontroly u KOSMOS, s.r.o., pričom pôvodnými dokladmi sa správca dane nezaoberal (výnimka český dodávateľ TWARDZIK) a tieto ani neboli sprístupnené. Správca dane uvádza najmä zistenia z MVI u zahraničných dodávateľov KOSMOS, s.r.o. z ktorých však vyplýva, že tieto dodávky boli smerované do ČR pre jeho odberateľov a teda sa zjavne netýkajú dodávok pre žalobcu. Zistenia u slovenských subdodávateľov boli spochybnené podľa odôvodnenia správcu dane výlučne z dôvodu, že v daňovej kontrole dodávateľa právny nástupcovia subdodávateľských spoločnosti boli nekontaktní, čo je však tiež následná udalosť, z ktorej v zmysle judikatúry SD EÚ nemožno vyvodzovať žiadne negatívne následky vo vzťahu k právu žalobcu na odpočítanie dane. Daňové orgány zároveň odignorovali návrhy na vypočutie konateľov týchto zistených subdodávateľských spoločností. Žalobca tiež namietal, že mal byť vypočutý konateľ dodávateľa p. J. a uviedol, že nemožnosť jeho predvedenia, ktorá bola odôvodnená tým, že tento sa v čase pokusu o predvedenia nachádzal na služobnej ceste - predával tovar na vianočných trhoch, nemôže viesť k záveru, že tohto svedka nemožno vypočuť.
78. Vo vzťahu k dodávateľovi A.P.P.I spol. s r.o. je aj z vyjadrenia k žalobe zrejmé, že jediné dôvody na základe ktorých daňové orgány spochybnili dodanie tovaru od tohto dodávateľa sú zistenia u jeho subdodávateľov. Tu opätovne žalobca poukazuje na skutočnosť, že za akých podmienok možno pri takýchto zisteniach odoprieť právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry stanovil SD EÚ. Žalobca poukazoval, že daňové orgány v prípade rozporných vyjadrení dodávateľa a subdodávateľa sa bez náležitého odôvodnenia a posúdenia dôveryhodnosti výpovedí vždy prikláňajú k vyjadreniam osôb, ktoré sami seba označujú za „biele kone“ zjavne z dôvodu vyhnúť sa vlastnej zodpovednosti a zásadne odmietajú vyjadrenia daňových subjektov, ktoré si povinnosti plnia, spolupracujú so správcom dane. K tejto námietke žalovaný mlčí. Ak žalovaný spochybňuje dodávky zo strany A.P.P.I spol. s r.o. pre žalobcu aj na základe výsledkov vykonaných daňových kontrol u tohto dodávateľa, potom žalobca poukazuje na skutočnosť, že z výsledkov týchto kontrol je zrejmé, že správca dane nespochybnil žiadnu z dodávok medzi A.P.P.I spol. s r.o. a žalobcom.
79. Žalovaný sa nevyjadril k viacerým konkrétnym námietkam žalobcu uvádzaným žalobcom. Žalobca k tomu uvádza, že rešpektuje právo žalovaného vyjadriť sa k žalobe v rozsahu v akom uzná.
80. Žalobca poukazuje na účelové vyjadrenie k námietke týkajúcej sa registrácie dodávateľa MOZY na RVPS, kde predmetom námietky bol úplne nesprávny záver, že dodávateľ na RVPS registrovaný nebol. Daňové orgány sa tiež nevysporiadali s dôkazmi - záznamom z veterinárnych kontrol, súčasťou ktorých boli aj dodávky od A.P.P.I., ktoré preukazujú, že pri kontrolách tovaru boli prekladané rovnaké doklady, a RVPS nespochybňovala ani vysledovateľnosť tovaru a ani nekonštatovala, že žalobca porušil povinnosť nahlasovať zásielku. Už vôbec sa žalovaný nevyjadril k posúdeniu týchto záverov na ťarchu žalobcu vzhľadom na rozhodnutie SD EÚ C-329/18.
81. Žalovaný písomné vyjadrenie v zmysle § 106 ods. 2 SSP nepodal.
82. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, žalobcu a žalovaného podľa § 114 SSP, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
83. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť.
84. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
85. Podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v zdaňovacom období, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
86. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
87. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
88. Podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu.
Podľa § 7b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, prevádzkovateľ, ktorý dováža potraviny z tretích krajín alebo ktorý v mieste určenia prijíma dodávku produktov živočíšneho pôvodu, nespracovaného ovocia a nespracovanej zeleniny z iného členského štátu Európskej únie, je povinný podať informáciu o dovoze alebo informáciu o dodávke týchto potravín príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín po jej prijatí. Informácia o dovoze podľa odseku 1 alebo informácia o dodávke podľa odseku 1 musí obsahovať údaje o a) mieste určenia dovozu alebo dodávky potraviny, b) krajine pôvodu dovezenej alebo dodanej potraviny, c) druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, d) množstve každého druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, e) druhu obalu alebo druhu baliaceho materiálu, v ktorom sa dovezená alebo dodaná potravina nachádza alebo je zabalená, f) označení identifikujúcom dovezenú alebo dodanú potravinu.
89. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní a) ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy, ak ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, oznámiť orgánom veterinárnej správy podľa § 6 a 8 spôsobom určeným štátnou veterinárnou a potravinovou správou začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti a každú prevádzkareň pod ich kontrolou, ktorá vykonáva akýkoľvek stupeň výroby, spracúvania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní
stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti uvedené v § 41 ods. 5 písm. u) a v) a odseku 6 písm. d) a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín podľa osobitného predpisu, 67) a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány veterinárnej správy vždy k dispozícii aktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej závažnej zmene v činnostiach a uzavretí existujúcej prevádzkarne, a ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie hovädzieho dobytka alebo ošípaných na súkromné domáce použitie.
Podľa § 37 ods. 3 písm. f) - k) vyššie citovaného zákona, pri obchode so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi a patogénmi a produktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi sú osoby uvedené v odseku 1 ďalej povinné f) pred uvedením na trh skontrolovať predpísané identifikačné značky zvierat, certifikáty alebo doklady a oznámiť orgánu veterinárnej správy všetky nezrovnalosti alebo odchýlky; ak ide o zmeny zdravotného stavu zvierat, izolovať podozrivé zvieratá, kým o ich uvedení na trh nerozhodne orgán veterinárnej správy, g) vopred oznámiť orgánu veterinárnej správy predpokladaný dátum príchodu zvierat alebo zárodočných produktov, alebo živočíšnych vedľajších produktov z členského štátu a ich druh, h) uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, i) zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady, j) zabezpečiť nepretržitými vlastnými kontrolami, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod zodpovedali ustanoveniam tohto zákona; laboratórne analýzy na účely potvrdenia zdravotnej neškodnosti musia byť vykonávané v akreditovaných laboratóriách, k) zabezpečiť, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod vyhovovali veterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania na trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.
90. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 999.698,62 eur u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2015 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaných dodávateľov tovaru, t. j. spoločnosti Mozy Group, s.r.o., KOSMOS, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o.
91. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaných dodávateľov podľa predložených faktúr a to:
- faktúr dodávateľa Mozy Group, s.r.o. č. 2015/02/01, č. 2015/02/02, č. 2015/02/08, predmetom ktorých boli kuracie prsia mrazené,
- faktúry od dodávateľa KOSMOS, s.r.o. č. 201500111s predmetom fakturácie Kuracie rezne G;
- faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., č. 201500019, č. 201500020, č. 201500021, 201500024 s predmetom dodávky mrazené kuracie prsia, resp. mrazené bravčové karé; pričom podľa daňových orgánov ani u jednej faktúry vyššie uvedených dodávateľských spoločností nebol preukázaný reálny obsah fakturácie, v dôsledku čoho bolo konštatované porušenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a porušenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „sporné faktúry“).
92. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov od vyššie uvedených dodávateľských spoločností a tiež mal za to, že ak daňové orgány mu nepriznali odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rámci podvodného konania, uvedené mali preukázať. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať
a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. Okrem toho navrhol doplniť dokazovanie o výsluch ním navrhnutých svedkov.
93. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľmi v mesiaci február 2015. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie označení dodávatelia len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, dožiadaniami, výsluchmi svedkov, či už priamo alebo dožiadane, resp. prostredníctvom zápisníc o podaní vysvetlenia, ako aj zisteniami z iných daňových kontrol, v rámci ktorých preveroval nielen dodávateľov žalobcu, ale aj spoločnosti, ktoré mali byť dodávateľmi dodávateľov žalobcu.
94. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady a tiež faktúry, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia február 2015, avšak v tomto ohľade správny súd dodáva, že predloženie dokladov - faktúr za zdaňovacie obdobie február 2015 je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.
95. Žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že splnil podmienky požadované smernicou 2006/112 a to u dodávateľov Mozy Group, s.r.o., KOSMOS, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o. Okrem toho zdôraznil, že existencia tovaru nebola sporná. V predmetnej veci je však potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 pri deklarovaných dodávkach a správca dane vykonaným dokazovaním zistil nasledovné skutočnosti:
96. Pri preverovaní reálnosti nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia od deklarovaného dodávateľa Mozy Group, s.r.o., bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že pri miestnom zisťovaní v uvedenej spoločnosti neboli predložené záznamy pre DPH, konateľ uviedol, že ich nemá k dispozícii, počítače, v ktorých sa nachádzalo účtovníctvo boli zaistené NAKOU. Konateľ spoločnosti Z. A. potvrdil obchodovanie so žalobcom, mäso, ktoré išlo priamo žalobcovi, nakupoval od spoločnosti TWARDZI z Českej republiky. Tovar konateľ A. nevidel, faktúry za spoločnosť vystavoval externý účtovník Z. S.. Konateľ spoločnosti Mozy Group teda nevedel preukázať vznik daňovej povinnosti a nepredložil záznamy pre DPH, nepreukázal ani prepravu tovaru a úhrady za dodaný tovar.
97. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KOSMOS s.r.o. viedlo daňové orgány najmä zistenie, že uvedená spoločnosť nevedela preukázať vznik daňovej povinnosti, konateľ spoločnosti Z. J. nevedel predložiť záznamy pre daň z pridanej hodnoty, prepravu a ani nákup tovaru uvedeného na sporných faktúrach, úhrady za tovar. Konateľ spoločnosti tovar podľa vlastného vyjadrenia nevidel, tovar nebol nahlásený týmto daňovým subjektom na príslušnú veterinárnu a potravinovú správu.
98. Ohľadom dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. daňové orgány zistili, že dodávateľom tejto spoločnosti mala byť spoločnosť N & Y s. r. o., ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o. a jej právnym nástupcom bola spoločnosť K-2 R-A s. r. o., ktorej súd vykonal výmaz ex offo dňa 18. 06. 2015 a spoločnosti bol ustanovený likvidátor - BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s.
Likvidátor nevedel predložiť žiadne dokumenty ohľadom spoločnosti N & Y s. r. o., lebo mu neboli žiadne odovzdané. Správca dane získal pri inej daňovej kontrole v spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. dokumenty, ktoré použil v zmysle ust. § 24 daňového poriadku ako dôkaz pri daňovej kontrole žalobcu a z ktorých zabezpečil fotokópie a tieto sú súčasťou administratívneho spisu. Zo zápisnice spísanej KUFS dňa 17. 02. 2016 zistil, že O. G., ktorý bol konateľom spoločnosti N& Y s. r. o. si bol vedomý, že vystupoval ako biely kôň, v spoločnosti N&Y s. r. o. podpisoval faktúry, vkladal a vyberal peniaze a bol riadený inou osobou, ktorá mu dala inštrukcie, ako má vypovedať pred správcom dane a za to dostal odmenu. Uvedený svedok ďalej potvrdil, že nikdy nevykonával obchodnú činnosť, doklady spoločnosti N&Y s. r. o. nevidel a nevedel uviesť, kde sa nachádzajú, a nemal vedomosť, že by spoločnosti N&Y s. r. o. dodávala tovar pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. Správca dane ďalej počas vyrubovacieho konania na základe pripomienok žalobcu predvolal na vypočutie aj W. D., o čom upovedomil žalobcu a o jej výsluchu bola spísaná zápisnica a za žalobcu sa dostavil pán Ing. O. L., ktorý disponuje uvedenou zápisnicou. Svedkyňa W. D. sa síce vyjadrila, že faktúry pre odberateľa - žalobcu vystavila, skutočne dodala tovar deklarovaný na faktúrach v takom množstve, ako je uvedené na faktúrach. Predmetné faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., sú uvedené v evidencii DPH, v knihe došlých a odoslaných faktúr, bola z nich priznaná a odvedená DPH do ŠR, avšak nevedela uviesť hlavných dodávateľov spoločnosti. Taktiež nevedela uviesť, kde bol tovar skladovaný vzhľadom na to, že tovar bol objednávaný od dodávateľa, nevedela uviesť, kto ho skladoval. Na otázku, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za rok 2015, svedkyňa uviedla, že sa musí pozrieť, nevie či doklady za rok 2015 alebo 2016 neboli odovzdané NAKA alebo KÚFS. Okrem toho bol na výsluch predvolaný aj Z. B., ktorého sa nepodarilo ani predviesť.
99. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane písomne oboznámený v podaní zo dňa 10. 04. 2017. Zároveň bol tiež oboznámený zo zisteniami aj na ústnom pojednávaní konanom dňa 12. 01. 2018, o čom bola spísaná zápisnica a žalobca bol riadne poučený aj o svojich právach a povinnostiach. K uvedenému žalobca zaslal aj písomné vyjadrenie, ako aj bol nazrieť do spisu, o čom bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu a boli spísané všetky dokumenty, ktoré boli dané k nazeraniu. Po vykonaní predmetných úkonov správca dane vydal protokol, spolu s ktorým zaslal žalobcovi aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a žalobca svoje právo aj využil a zaslal písomné vyjadrenie. Následne správca dane pokračoval v navrhnutom dokazovaní aj vo vyrubovacom konaní a dňa 18. 07. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania týkajúcich sa vyrubovacieho konania daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2015 - nazeranie do spisu. Poslednou zápisnicou v konaní bola zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 09. 2019, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok k protokolu, k čomu podal žalobca ešte písomné vyjadrenie a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu bolo súčasťou prvostupňového rozhodnutia. Preskúmajúc uvedený postup správny súd bol toho názoru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a mal možnosť vyjadriť sa dostatočne k zisteným skutočnostiam, ako aj navrhovať dôkazy, nakoľko aj vo vyrubovacom konaní bolo doplnené dokazovanie, o ktorom bol žalobca riadne upovedomený. Rovnako tak bol upovedomený aj o výsluchoch svedkov a mal možnosť nahliadať do spisu. V tomto ohľade neobstojí argumentácia, že nie je zrejmé, či bol žalobcovi predložený celý administratívny spis, pretože dokumenty, s ktorými bol oboznámený boli číselne označené a splnomocnená zástupkyňa žalobcu si z nich urobila fotokópie. V tomto ohľade žalobca žiadne konkrétne listiny, ktoré by mu mali byť predložené a neboli, nenamietal a to i napriek tomu, že súdu bol predložený administratívny spis žurnalizovaný s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto správnemu súdu nie je zrejmé, ktoré listiny nemali byť žalobcovi predložené. Ak je sporom len tá skutočnosť, že spis nebol žalobcovi predložený žurnalizovaný s označením listín a ich chronologický zoznam, uvedená povinnosť zo zákona správcovi dane nevyplýva. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/1/2010 v tomto ohľade neobstojí, pretože toto rozhodnutie sa netýka daňového konania a naviac v poukazovanom spore bol predložený neúplný administratívny spis.
100. Rovnako tak neobstálo tvrdenie žalobcu, že správca dane len poukázal na protokol a rozhodnutia týkajúce sa daňovej kontroly u subjektu A.P.P.I spol. s r.o. a žiadnym spôsobom nevyhodnotil z nich vyplývajúce skutočnosti, pretože je nepochybné, že tomuto subjektu odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr nepriznal. Okrem toho je jasné, aj ktoré skutkové zistenia použil aj v predmetnom konaní, a v napadnutých rozhodnutiach sú uvedené v kontexte s ostatnými zistenými skutočnosťami tak, aby správca dane, aj žalovaný hodnotili dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti.
101. Skutočnosť, že žalovaný a správca dane v rámci dokazovania použili zistenia získané inými daňovými orgánmi, nespochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale ide o postup, ktorý v plnej miere rešpektuje rozsah dokazovania, ktorý má správca dane k dispozícii v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30. januára 2013 sp. zn. 8Sžf/9/2012 ... „vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby.“
102. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovarov od vyššie označených dodávateľov v mesiaci február 2015, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto tovarov dodávateľskými spoločnosťami. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok tovarov zo strany vyššie uvedených spoločností. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú realizovanie deklarovaných dodávok tovarov.
103. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovarov od deklarovaných dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
104. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci február 2015 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr/dodacích listov za zdaňovacie obdobie február 2015) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných dodávateľov (resp. ich dodávateľov) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).
105. S poukazom na uvedené bolo potrebné dospieť k záveru, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok tovarov správca dane správe odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane
mu dodali ním deklarovaní dodávatelia, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.
106. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktoré mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľov. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. V tomto ohľade sa preto javí námietka žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu za irelevantnú. Je potrebné prihliadnuť pritom na to, že do obchodného reťazca boli zapájané subjekty, ktoré nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení, nepredložili doklady, nepodávali daňové priznania, daň nepriznali a nezaplatili. Jednotlivé články obchodného reťazca a ani samotný žalobca nemal potrebu zisťovať pôvod tovaru, jeho odosielateľa a skutočného vlastníka. Nebolo vôbec zrejmé, kto potravinu uviedol na tuzemský trh a to i napriek tomu, že išlo o komodity, ako kuracie mäso, teda špecifické komodity, ktoré sú upravené špeciálnou legislatívou, ako napr. zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách a zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, v rámci ktorého sú upravené povinnosti vlastníka, držiteľa, sprostredkovateľa alebo dovozcu, príjemcu, prepravcu, predávajúceho alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb oprávnených disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu. Medzi tieto povinnosti pritom patrí aj uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, ako aj tá povinnosť, že sú povinní zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady. Z uvedeného teda vyplýva, že vyššie uvedené komodity mali byť riadne označené a to počas celej doby ich obehu, až po konečného príjemcu, ako aj mali byť k nim priložené certifikáty a iné predpísané doklady a to nielen na balíkoch, ale aj ako súčasť fakturácie, ktorú by bolo možné následne spárovať s existujúcim tovarom. Žalobca mal zákonné právo, ako aj povinnosť zisťovať tieto informácie a následne by vedel aj preukázať reálnosť obchodného reťazca, v rámci ktorého bol zapojený. Rovnako tak sú irelevantné námietky týkajúce sa presunu dôkazného bremena na správcu dane a tiež skutočnosť, že správca dane preveroval subjekty, ktoré on nepozná, nakoľko pri obozretnom podnikaní mal vedieť preukázať zákonom stanovené náležitosti komodít, s ktorými obchodoval. Rovnako tak je irelevantné, že žalovaný v inom zdaňovacom období zrušil rozhodnutie správcu dane, pričom v tomto ohľade správny súd dodáva, že išlo o iné daňové kontroly, ktoré obsahovali iné dôkazné prostriedky a naviac, je vždy potrebné hodnotiť dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom z rozhodnutia založeného v súdnom spise vyplýva, že rozhodnutie správcu dane bolo zrušené pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo nemôže zakladať porušenie akéhokoľvek práva žalobcu v danom konaní. Naviac, správny súd zdôrazňuje, že správne orgány svoj záver o nepriznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty neodôvodnili existenciou podvodného reťazca, ale skutočnosťou, že sa nepodarilo preveriť konkrétneho dodávateľa, a preto aj argumentácia žalobcu je v tomto ohľade irelevantná.
107. S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodali ním tvrdení dodávatelia a platitelia dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľmi tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
108. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, čo však žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
109. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
110. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EU. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaných zdaniteľných plnení (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedenými dodávateľmi.
111. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými dodávateľmi tovarov a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovarov deklarovanými dodávateľmi. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovarov od deklarovaných dodávateľov, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnení od týchto dodávateľov, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
112. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a tiež judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Samotné citovanie častí rozhodnutí bez ich presnej aplikácie na rovnaké skutkové a právne okolnosti nemožno považovať za aplikáciu rozhodnutia na daný prípad. Zároveň správny súd dodáva, že všetky citácie z rozhodnutí považuje za relevantné, avšak žalobca v žiadnom rozsahu neozrejmil, v akom rozsahu sa mali tieto závery, týkať právneho a skutkového posúdenia v danej veci, ako ani totožnosť výkladu na daný stav.
113. Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).
114. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.
115. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že používanie pojmu daňový podvod vo sfére daňového práva vychádza z nepochopenia citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je potrebné však poznamenať, že v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, ale o nedovolený daňový únik.
116. Naviac, v danom prípade boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, a preto ani správne orgány nevychádzali z posudzovania podmienok nedovoleného
daňového úniku, a preto aj väčšina argumentácie žalobcu, uvedená v žalobe, je z tohto dôvodu nedôvodná.
117. Okrem toho k argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru (kuracie rezne G, kuracie prsia mrazené a pod.) si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či zisťoval pôvod predmetného tovaru a či skutočne pochádza od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov a subdodávateľov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.
118. Rovnako tak neobstojí poukazovanie na nevykonanie výsluchu svedka Z. A., ktorý sa nachádzal v čase výkonu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania vo výkone trestu odňatia slobody a spochybňovanie výsluchu svedka S. pred NAKA. Svedok A. nakoniec obchodovanie so žalobcom potvrdil, nevedel však doložiť k svojmu tvrdeniu žiadne dôkazy a preto by ani jeho prípadné ďalšie vypočutie nezvrátilo žiadnym spôsobom výsledky zistení správcu dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je potrebné zopakovať výsluchy svedkov už skôr vypočutých v trestnom konaní, pretože správca dane je povinný zistiť skutočný stav veci, správny súd uvádza, že platiteľ dane (žalobca) preukazuje skutočnosti špecifikované v § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 20 daňového poriadku správca dane má povinnosť predvolať osobu, ktorej osobná účasť je pri správe daní nevyhnutná. Ktorú konkrétnu osobu je potrebné predvolať, je na zvážení správcu dane. Ustanovenie § 25 Daňového poriadku je formulované ako „povinnosť každej osoby vypovedať ako svedok" a nie ako „povinnosť správcu dane vypočuť každú osobu ako svedka". Vypočutie svedka je len jedným z viacerých procesných inštitútov za účelom zistenia skutočností relevantných pre správne určenie dane. Z predložených administratívnych spisov je nesporné, že správca dane viedol vo veci rozsiahle dokazovanie, a predvolal na výsluch Z. A., Z. B., ktorí sa však na výsluch nedostavili. Správca dane v daňovom konaní následne zabezpečil Zápisnicu o výsluchu svedka - Z. S. z Prezídia PZ, z ktorej vyplýva, že svedok bol riadne poučený v zmysle Trestného poriadku, z obsahu ktorej vyplývajú skutočnosti zistené správcom dane tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutí správcu dane i žalovaného. V preskúmavanom prípade sa však správca dane neobmedzil iba na dôkazy majúce pôvod v trestnom konaní, ale vykonal i ďalšie procesné úkony v záujme preverenia sporných zdaniteľných obchodov, pričom žalobcovi umožnil oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami zistenými v rámci daňového konania.
119. Rovnako tak neobstojí poukazovanie na nevykonanie výsluchu svedkov zo skladovateľov, pričom v tejto súvislosti správny súd dodáva, že primárnym dôvodom nevykonanie výsluchu bola tá skutočnosť, že ani jeden z navrhnutých svedkov by neosvedčil tú skutočnosť, že dodávateľom konkrétneho tovaru bol konkrétny dodávateľ. Uviedli by len, že tovar prevzali, od koho ho prevzali, ale skutočného dodávateľa sporného tovaru by neosvedčili. Pritom existencia tovaru sporná nebola. Čo sa týkalo konateľov subdodávateľov, uvedené bolo predmetom dokazovania, avšak sa s nimi nepodarilo skontaktovať, resp. výsluch odmietli, preto sa tieto úkony nevykonali. Ohľadom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., boli použité dôkazy z iných daňových kontrol, čo je v súlade s ust. § 24 daňového poriadku. Žalobca v žiadnom rozsahu neodvodnil skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osvedčiť ich výsluchom vo vzťahu k nemu, nakoľko ako sám tvrdil, nepoznal ich ani nevedel, kto je dodávateľom spoločností svojich dodávateľov. Uvedené bolo jednoznačne preukázané protokolom a rozhodnutím v daňovom konaní, týkajúcom sa spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. Rovnako tak ani odberatelia spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. nemohli preukázať konkrétneho dodávateľa konkrétneho tovaru a čo sa týkalo toho, či tento subjekt prejavoval
akékoľvek známky nezákonnosti v jeho činnosti, uvedené nebolo predmetom daného sporu, preto vykonanie takého dôkazu by bolo nadbytočné. Taktiež nadbytočné sa javilo aj vykonanie výsluchu O. G., keďže sa s touto osobou žalobca nikdy nestretol a samotné preukázanie vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom ešte neznamená aj unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalobcovi. Rovnako tak nie je povinnosťou správcu dane pátrať po pobyte konateľa spoločnosti KOSMOS, s.r.o. Zásielku si neprevzal v odbernej lehote a v čase predvedenia sa nenachádzal na mieste pobytu, v dôsledku čoho bolo správne konštatované, že správca dane vyčerpal možnosti zabezpečenia jeho účasti. V prípade, ak podľa žalobcu išlo o svedka, ktorého účasť je možné zabezpečiť, bol to konateľ jeho obchodného partnera, preto mal aj sám žalobca možnosť zabezpečiť jeho účasť, resp. uviesť adresu, z ktorej by bolo možné účastníka predvolať. Overenie subjektu na začiatku zmluvného vzťahu nie je zárukou, že zmluvný partner vyplní dôkaznú núdzu žalobcu, nakoľko žalobca, ak si chcel uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, mal si zabezpečiť ku každému obchodnému vzťahu dostatok dôkazov tak, aby nevznikli správcovi dane pochybnosti o existencii tovaru a totožnosti deklarovaného dodávateľa. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý aj rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a tie, ktoré nevykoná odôvodní, prečo ich nevykonal. Ak má správca dane dostatok dôkazov na to, aby bola spochybnená transakcia tak, ako vyplýva z predložených dokladov, je na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby vyvrátiť sporné tvrdenia. Uvedené však nemožno preukazovať existenciou tovaru, keď existencia tovaru spochybnená nebola.
120. V tejto súvislosti správny súd tiež dodáva, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia, resp. splnomocnený zástupcovia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsahom, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány správne označili opätovný výsluch konateľa spoločnosti Mozy Group, s.r.o. ako podporné dôkazy. Takémuto dôkazu nie je možné pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť v súlade s ostatnými dôkazmi.
121. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2019 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 99.698,62 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2019 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 21. 07. 2020. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
122. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tento tovar dodal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom ukrátený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením a závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, nemôže byť považovaná za nedostatok napadnutého rozhodnutia.
123. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 124. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
125. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.