Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/269/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu: Q. V., N.. X.XX.XXXX, Z. XXXX/X M. A., Y. B., zastúpený advokátom JUDr. Igorom Hunom, AK Štefana Králika 8 v Bratislave, proti žalovanému: Slovenská republika - v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13 v Bratislave, o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, takto

rozhodol:

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 2.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady škody spôsobenej ne v sume 20.544,65 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 23.4.2013 až do zaplatenia ako skutočnej škody a v sume 200.000 € titulom nemajetkovej ujmy.

2. Po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil dňa 24.1.2019 nasledovný rozsudok:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi skutočnú škodu v sume 11.270, 77 € s 5,75 % úrokom z omeškania ročne od 23.4.2013 až do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 176.718,99 € zastavuje.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

3. Po odvolaní strán sporu súd druhej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V ostatných výrokoch rozsudok potvrdil.

4. Zrušenie výroku o náhrade trov konania súd druhej inštancie odôvodnil nasledovne (bod 28, 29 a 30, str. 24) :

5. "O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovanej ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zase sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila čiastočné zastavenie konania. V rámci rozhodovania o trovách celého konania je potom súd povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech tej sporovej strany, ktorá takéto zastavenie konania procesne nezavinila."....."úlohou súdu prvej inštancie bude o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť spôsobom zodpovedajúcim spravodlivému usporiadaniu vecí so zreteľom na základné princípy aktuálne platného procesného kódexu a svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania náležite podľa ustanovenia aj odôvodniť za účelom jeho preskúmateľnosti stranami sporu a prípadne aj odvolacím súdom ( )."

6. PZ žalobcu doručil súdu dňa 8.8.2022 písomné vyjadrenie spolu s Nálezmi , , . Vo vyjadrení uviedol, že neobsahuje obdobné ustanovenie ako bývalý (). Zásadu plného úspechu v konaní však treba uplatniť aj v prípadoch, kedy výška plnenia závisela od úvahy súdu. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou, ak nemohol predvídať výsledok na základe úvahy súdu. Napríklad v sporoch o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma úspech právneho základu nároku, nie priznaná výška nemajetkovej ujmy.

7. Na pojednávaní dňa 13.10.2022 PZ žalobcu opätovne poukázal na predložené závery Nálezov ÚS SR s tým, že z každého bolo možné prijať právnu vetu, že v obdobných prípadoch nebolo určujúce akú výšku náhrady žalobca požadoval a akú mu v skutočnosti priznal súd. Podľa Nálezu v týchto prípadoch nejde o procesný neúspech žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobného nároku. Žalobcu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu z hľadiska úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti. PZ žalobcu navrhol, aby mu súd opätovne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. PZ žalovanej zdôraznila, že žalobca v značnej časti zobral žalobu späť a zároveň si uplatňoval premrštenú sumu nemajetkovej ujmy. Z toho dôvodu jeho argumentácia nie je aplikovateľná na daný prípad. PZ žalovanej navrhla, aby súd rozhodol v intenciách právneho názoru KS v Bratislave a to najmä s poukazom na , ako aj , z ktorého vyplýva, že percentuálny úspech žalovanej je 80, %.

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Žalobca sa v konaní proti žalovanej domáhal náhrady škody spôsobenej mu ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

13. Skutočnú škodu vyčíslil na sumu 20.544, 65 € a nemajetkovú ujmu na sumu 200.000 €, celkom 220.544,65. Súd mu právoplatne priznal skutočnú škodu vo výške 11.270,77 € a nemajetkovú ujmu 10.000 €, teda celkom 21.270,77 €. Pomer úspechu a neúspechu je nasledovný: 21.270,77 € :

220.544,65 x 100 = 9,64% úspech žalobcu; 100% - 9,64% = 90,36%, úspech žalovanej. Čistý úspech žalovanej je po odrátaní úspechu žalobcu v rozsahu 80,72 % (90,36 - 9,4).

14. Vzhľadom na výrazný pomer neúspechu žalobcu v porovnaním so žalovaným, v konaní o žalobe, ako aj s poukazom na právne závery odvolacieho súdu súd uzatvára, že v jeho prípade nie je možné použiť tzv. princíp "racionálneho zákonodarcu" a aplikovať normu, ktorá bola zavedená v bývalom procesnom poriadku ( ) a ktorá umožňovala súdu priznať plnú náhradu trov konania v prípadoch, keď rozhodnutie o nároku záviselo od znaleckého dokazovania, alebo od úvahy súdu.

15. Žalobca nebol plne úspešný ani v základe svojho nároku na zaplatenie skutočnej škody. Žalobca žiadal zaplatiť celkom 20.544,65 €, časť nároku v sume 718,99 € zobral späť a zavinil tak zastavenie konania. Súd mu priznal 11.270,77 €, čo je úspech 54,86% (11.270,77 : 20.544,65 x 100) a zároveň úspech žalovaného 45,14% (100-54,86). Čistý úspech žalobcu bol tak len v tomto čiastkovom nároku iba 9,72% (54,86 - 45,14).

16. Ešte neúspešnejší bol žalobca v časti náhrady nemajetkovej ujmy, kde požadoval úhradu 200.000 €, pričom v priebehu konania zobral väčšiu časť náhrady v sume 176.000 € späť, čím opäť zavinil v tejto časti zastavenie konania. Žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v značne prehnanej výške napriek tomu, že stanovil limit pre priznanie tejto ujmy, maximálne do výšky 50 - násobku minimálnej mzdy, čo predstavovalo sumu 24.000 €. Tým bola limitovaná aj voľná úvaha súdu pre rozhodovanie o výške náhrady nemajetkovej ujmy, čo nepochybne umožnilo predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, na čo mal žalobca pamätať pri podaní žaloby. Súd mu priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 €, čo je len 5% zo žalobcom žiadanej sumy.

17. Pri takto vysokom neúspechu žalobcu, ktorý si z väčšej časti spôsobil sám, nemožno potom aplikovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zásadu, ktorá sa štandardne používa v obdobných prípadoch, rozhodovania o náhradách nemajetkovej ujmy (napríklad v sporoch o ochranu osobnosti, antidiskriminačných žalobách a podobne), na ktoré bolo poukázané aj v žalobcom predložených Nálezoch ÚS SR. V sporoch o ochranu osobnosti nie je výška nemajetkovej ujmy zákonom limitovaná, plne závisí od úvahy súdu, ktorého rozhodnutie nie je predvídateľné, čo nie je prípad žalobcu. Naviac sa táto nemajetková ujma priznáva po zistenom a bezpečne preukázanom porušení osobnostných práv, teda základu pre jej priznanie.

18. Žalobca bol v spore vysoko neúspešný, pričom si tento neúspech z väčšej časti spôsobil sám. Len pre úplnosť súd dodáva, že žalobca zle žaloval aj výšku úroku z omeškania, ktorého časť v priebehu konania taktiež zobral späť.

19. Za takýchto okolností súd aplikoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na a rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, pričom prihliadol aj na to, že žalovaná, hoci úspešnejšia, si náhradu trov konania neuplatnila, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).