Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/56/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej, členky senátu JUDr. Marty Barkovej a členky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: JUDr. Jarmila Zahradníková, Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 43 045 413, správca úpadcu CARISMA a.s., Lužická 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 034 100, zastúpený advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 36 854 930, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100455495/2018 zo dňa 27.02.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava vykonal u úpadcu CARISMA a.s., Lužická 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 034 100 (ďalej len „úpadca“) daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014 podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100684052/2017 zo dňa 24.04.2017. Daňovou kontrolou bolo zistené, že úpadca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 vykázal daňovú stratu v sume - (mínus) X XXX XXX,XX EUR, daňovú licenciu v sume X XXX,- EUR a správca dane daňovou kontrolou vyčíslil daň v sume XXX XXX,XX EUR. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101670488/2017 zo dňa 01.08.2017 vyrubil úpadcovi po vykonanej daňovej kontrole rozdiel dane v sume XXX XXX,XX EUR, proti ktorému podal úpadca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa daňového poriadku rozhodnutím č. 102361963/2017 zo dňa 13.11.2017 rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Daňový úrad Bratislava následne podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rozhodnutím číslo 102491186/2017 zo dňa 30.11.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 v sume XXX XXX,XX EUR a rozdiel kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou určeného na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v sume - (mínus) XXX,XX EUR.

3. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava číslo 102491186/2017 zo dňa 30.11.2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 100455495/2018 zo dňa 27.02.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 102491186/2017 zo dňa 30.11.2017.

II.

Žaloba

4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 04.05.2018 doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2018 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100455495/2018 zo dňa 27.02.2018 ako aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava číslo 102491186/2017 zo dňa 30.11.2017. Domáha sa súčasne priznania náhrady trov konania. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného a Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) sú nezákonné, vzhľadom na to, že vykazujú nasledovné vady: ? vychádzajú z neprávneho právneho posúdenia veci, ? sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ? sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ? zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie ? veci, ? došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

5. Žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia uviedol, že nebolo možné prihliadať na predkladané výpočty zo strany štatutárneho orgánu úpadcu, keďže sa týkali pôvodných úprav vyčísleného výsledku hospodárenia o vykázaný rozdiel X XXX XXX,XX EUR. Žalobca má za to, že uvedená argumentácia žalovaného neobstojí a nie je dôvodom, prečo by sa žalovaný, resp. v predchádzajúcom konaní Daňový úrad Bratislava, nemali výpočtami zaoberať najmä vzhľadom na fakt, že predkladané výpočty a najmä vyjadrenie zo strany štatutárneho orgánu úpadcu poukazovali vo všeobecnosti na logické a podstatné chyby týkajúce sa priebehu a výsledkov daňovej kontroly, k čomu však správca dane a žalovaný doposiaľ nezaujali žiadne relevantné stanovisko, hoci by sa týmito skutočnosťami mali v rámci svojej činnosti a najmä procesu preskúmania pôvodného rozhodnutia zaoberať. Žalovaný sa týmito námietkami teda nielenže nezaoberal, ale zároveň ani len neodôvodnil, prečo sa týmito námietkami nezaoberal.

6. Žalovaný a správca dane v rámci napadnutých rozhodnutí okrem toho vec nesprávne právne posúdili, keďže sa priklonili k záverom, na základe ktorých podľa názoru žalobcu došlo k duplicitnému zvýšeniu základu dane o opravné položky v celkovej výške X XXX XXX,- EUR, ktoré žalovaný a správca dane nesprávne považujú za výnos daného účtovného obdobia. Závery žalovaného nemajú reálnu oporu vo vykonanom dokazovaní v rámci daňovej kontroly a vychádzajú z domnienok správcu dane, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi a účtovnými podkladmi (a ani právnymi predpismi), na základe čoho je napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu nepreskúmateľné a závery žalovaného v rámci napadnutého rozhodnutia sú minimálne sporné a len bez ďalšieho kopírujú rozhodnutie správcu dane. Žalobca sa domnieva, že je neprijateľné, aby žalovaný rovnako ako správca dane zvýšili základ dane o sumu, o ktorej bez akýchkoľvek dôkazov len predpokladajú, že ide o výnos v danom účtovnom období. V súvislosti s uvedeným neobstojí ani argumentácia žalovaného v rámci napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej úpadca ako daňový subjekt úmyselne neúčtovne znížil zásoby tovaru v účtovnej závierke zo sumy X XXX XXX,- EUR na sumu XXX XXX,- EUR, čo má údajne vyplývať z vyjadrenia žalobcu o tom, že suma X XXX XXX,- EUR je len fiktívnou položkou. Jednak nie je zrejmé, na základe čoho má žalovaný preukázaný „úmysel“ neúčtovného zníženia sumy zásob tovaru v rámci účtovnej závierky a jednak nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že sumu X XXX XXX,- EUR je automaticky možné považovať za výnos úpadcu v danom účtovnom období, ktorý je možné pripočítať ako zvýšenie základu dane. Uvedené konštatovanie žalovaného je o to zarážajúcejšie, keď zároveň tvrdí, že k uvedenému nemal k dispozícii podklady. Nie je teda celkom zrejmé ako žalovaný na základe neexistujúcich a/alebo neúplných podkladov dospel k tak jednoznačnému záveru, že uvedenú položku je možné považovať v danom účtovnom období za výnos úpadcu. Naviac, Daňovému úradu Bratislava bola daná k dispozícii celá účtovná dokumentácia, ktorú odovzdal žalobcovi úpadca, preto žalobca nerozumie tvrdeniu, že Daňový úrad Bratislava nemal podklady k dispozícii. Okrem toho je tiež absolútne nezrozumiteľné, a ani Daňový úrad Bratislava, ani žalovaný vôbec nevysvetlili, prečo sa danú sumu X XXX XXX,- EUR

rozhodol pripočítať ako zdaniteľný príjem dva krát, keď jeden krát už tak v účtovných výkazoch za rok 2014 urobil aj sám úpadca. Ďalej, žalobca upozorňuje na to, že uvedená suma X XXX XXX,- EUR, ak by aj bola výnosom, nie je výnosom daného účtovného obdobia (rok 2014).

7. Žalobca má za to, že dotvorenie opravných položiek za účelom zreálnenia účtovnej hodnoty tovaru nemožno považovať za výnos daňového subjektu a pripísať hodnotu opravných položiek do základu dane. Okrem toho je zároveň nutné poukázať na fakt, že zreálnenie účtovnej hodnoty tovaru sa odrazilo aj na tom, že došlo k navýšeniu neuhradenej straty minulých rokov, pričom úpadca k 31.12.2014 vykázal záporné vlastné imanie. Je preto zjavné, že v súvise s týmito údajmi nemožno hovoriť o tom, že by daňový subjekt mal v predmetnom zdaňovacom období výnosy v takej výške, ako deklaruje žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia a takéto konštatovanie žalovaného v rámci napadnutého rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nevyplýva zo zákonných dôkazov, ktoré je možné vykonať v rámci daňovej kontroly a je výrazom nedostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci. Žalobca zdôrazňuje, že žalobca sa ako správca nestotožňuje so spôsobom, akým úpadca účtoval v rámci svojho účtovníctva, na čo poukazoval aj správcovi dane pri výkone daňovej kontroly. Aj odhliadnuc od uvedeného však žalobca v rámci rešpektovania povinnosti konať s odbornou starostlivosťou považuje za potrebné brániť sa proti nepreskúmateľnému a minimálne spornému napadnutému rozhodnutiu žalovaného, a to z dôvodov existencie vád tohto rozhodnutia, keďže v prípade nenapadnutia tohto nezákonného rozhodnutia žalovaného by mohol mať výsledok uvedeného rozhodnutia vplyv na uspokojenie ostatných veriteľov úpadcu v rámci konkurzu. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom osôb, a to výsluch štatutárneho orgánu úpadcu, Ing. Dagmar Richterovej a výsluch osoby poverenej vedením účtovníctva v zdaňovacom období roku 2014: spoločnosť Z. K. I.. I..W..V.., X.: XX XXX XXX, so sídlom O.. H. XXX/XX, XXX XX A..

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2018 navrhuje žalobu zamietnuť pre jej nedôvodnosť. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný rozhodol bez nedostatočného zistenia skutkového stavu a nedostatku dôkazov. Žalovaný sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, kde v odôvodnení uviedol skutkové a právne závery, na základe ktorých rozhodol. Žalovaný sa s dôvodmi podanej žaloby nestotožňuje. Úpadca CARISMA a.s. v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 vykázal daňovú stratu v sume - X XXX XXX,XX EUR a daňovú licenciu v sume X XXX,XX EUR. Správca dane pri výkone kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 zistil nedostatky, ktoré sa premietli do vydania rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby v sume XXX XXX,XX EUR. Správca dane pri daňovej kontrole posudzoval opodstatnenosť zúčtovania nasledovných nákladov:

- náklady v celkovej sume XX XXX,XX EUR, ku ktorým úpadca nepredložil všetky doklady a ani nijakým spôsobom nepreukázal vynaloženie týchto výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v zmysle ;

- položky zvyšujúce výsledok hospodárenia v celkovej sume XXX XXX,XX EUR, ktoré podľa nemožno zahrnúť do daňových nákladov; O uvedené sumy správca dane zvýšil výsledok hospodárenia za kontrolované zdaňovacie obdobie.

- položky znižujúce výsledok hospodárenia pre daňové účely v sume X XXX,XX EUR. Správca konkurznej podstaty úpadcu v podanom odvolaní nerozporoval záver správcu dane a voči uvedeným zisteniam sa neodvolal.

9. V podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, podanom dňa 30.06.2015, úpadca CARISMA a.s. vykázal:

- Súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume X XXX XXX,XX EUR

- Súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume X XXX XXX,XX EUR

- Výsledok hospodárenia pred zdanením v sume - X XXX XXX,XX EUR

V podanej Účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie roka 2014 úpadca CARISMA a.s. vykázal:

- Súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume X XXX XXX,XX EUR

- Súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume X XXX XXX,XX EUR

- Výsledok hospodárenia pred zdanením v sume - X XXX XXX,XX EUR

Ku kontrole dane z príjmu právnickej osoby úpadca CARISMA a.s. predložil hlavnú knihu a účtovný denník za zdaňovacie obdobie roka 2014, v ktorých vykázal:

- Súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume - X XXX XXX,XX EUR

- Súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume X XXX XXX,XX EUR

- Výsledok hospodárenia pred zdanením v sume - XXX XXX,XX EUR

Úpadca CARISMA a.s. v účtovnej závierke za rok 2014 vykázal údaje za bežné účtovné obdobie, ktoré nesúhlasia s konečnými zostatkami účtov vykázaných v hlavnej knihe za účtovné obdobie roka 2014 : Hospodársky výsledok - stav k 31.12.2014 Účt. závierka (výkaz ziskov a strát) - X XXX XXX,XX EUR Hlavná kniha - XXX XXX,XX EUR Rozdiel X XXX XXX,XX EUR

Aktíva celkom - stav k 31.12.2014 : Účt. závierka (súvaha) XXX XXX,XX EUR Hlavná kniha X XXX XXX,XX EUR Rozdiel X XXX XXX,XX EUR

Pri ústnych pojednávaniach správca dane žiadal úpadcu vysvetliť rozdiely v hlavnej knihe, v účtovnom denníku a účtovnej závierke za rok 2014. Úpadca do ukončenia kontroly a ani v stanovisku k protokolu zistené rozdiely nepreukázal.

10. Podľa vyjadrenia bývalej predsedkyne predstavenstva Ing. Dagmar Richterovej účtovníctvo v danom období spracovávala externá firma, pričom podľa mailovej odpovede zo dňa 27.10.2016 sa u bývalého účtovníka žiadne dokumenty za rok 2014 nenachádzajú. Správca dane kontrolou účtovnej závierky zistil, že úpadca v časti Súvaha vykázal aktíva celkom o X XXX XXX,XX EUR nižšie ako v hlavnej knihe. Úpadca do ukončenia kontroly zistené rozdiely, konkrétne úbytok aktív nepreukázal, nevyjadril sa k nim ani v stanovisku k protokolu ani pri ústnych pojednávaniach so správcom dane. Na základe uvedeného správca dane nepreukázané zníženie majetku v sume X XXX XXX,XX EUR posúdil ako neoprávnené krátenie príjmov v kontrolovanom zdaňovacom období a v zmysle o sumu krátených príjmov vo výške X XXX XXX,XX EUR, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, upravil, t.j. zvýšil výsledok hospodárenia za zdaňovacie obdobie roka 2014. Z uvedenej sumy X XXX XXX,XX EUR predstavuje tvorba opravných položiek k tovaru sumu X XXX XXX,XX EUR, ktorú samotný úpadca v podanom daňovom priznaní uviedol v časti III., riadok 10 ako ostatné položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami. Žalovaný o uvedenú sumu upravil základ dane len raz, a nie ako to tvrdí žalobca, že došlo k 2-násobnej úprave. Opravné položky, ktoré nie sú uvedené v nie sú daňovo uznané, a preto zvyšujú základ dane. V Účtovnej závierke za rok 2014 v časti Výkaz ziskov a strát na r. 13 - Opravné položky k zásobám (505) úpadca vykázal tvorbu opravných položiek v sume X XXX XXX,XX EUR. Podľa Opatrenia MFSR č. -92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa na ťarchu účtu 505 účtuje tvorba opravnej položky k materiálu a tovaru so súvzťažným zápisom v prospech účtu 191 alebo 196. Pri vykonávaní daňovej kontroly správca dane zistil, že úpadca v časti Súvaha na riadku 39 (v spodnej časti) nevykázal súvzťažný zápis zaúčtovaný na účte 196 - Opravné položky k tovaru v zodpovedajúcej sume X XXX XXX,XX EUR. Na riadku 39 (v hornej časti) uviedol sumu XXX XXX,XX EUR, čo predstavuje rozdiel tovaru vykázaný v hlavnej knihe v sume X XXX XXX,XX EUR a tvorbou opravných položiek v sume X XXX XXX,XX EUR.

11. Správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalobca, v stanovisku k protokolu zo dňa 23.05.2017, v ktorom citoval bývalú predsedníčku predstavenstva Ing. Dagmar Richterovú, konštatoval, že tvorba opravných položiek v sume X XXX XXX,XX EUR je len fiktívnou položkou, o ktorej nie je účtované v účtovnom denníku a ani v hlavnej knihe. Z uvedeného vyplýva, že úpadca úmyselne neúčtovne znížil zásoby tovaru v účtovnej závierke zo sumy X XXX XXX,XX EUR na sumu XXX XXX,XX EUR, t.j. o X XXX XXX,XX EUR. Správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalobca, v stanovisku k protokolu zo dňa 30.03.2017 konštatoval, že z podkladov, ktoré dostal k dispozícii, dospel k obdobným záverom ako správca dane, keďže predložená účtovná závierka, resp. daňové priznanie nezodpovedá stavom podľa hlavnej knihy a peňažného denníka daňového subjektu. V účtovnej evidencii daňového subjektu

sú badateľné markantné rozdiely medzi koncovým stavom účtovných výkazov roka 2014 a počiatočným stavom účtovných výkazov roka 2015, na základe čoho sa javí, vzhľadom na vykázané značné rozdiely najmä v peňažnom denníku a hlavnej knihe, že účtovné výkazy roka 2015 sú úplne vymyslené.

12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu ku správcovi dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Úpadca CARISMA a.s. si v rozpore s § 3 ods. 8 daňového poriadku nesplnil zákonné povinnosti pri daňovej kontrole tým, že nepreukázal zistené rozdiely v hlavnej knihe, v účtovnom denníku a účtovnej závierke za rok 2014, nepredložil všetky účtovné doklady a ani nijakým spôsobom nepreukázal vynaloženie uvedených výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v zmysle . Vyjadrenie sa k úbytku každej jednej položky majetku priebežne ako aj k sume, za ktorú bol majetok postupne speňažovaný, mohol uskutočniť aj žalobca v rámci vykonávanej kontroly. Správca dane v zmysle daňového poriadku prihliadol na všetky doklady a dôkazy, predložené daňovým subjektom k daňovej kontrole, upravil výsledok hospodárenia o položky zvyšujúce ako aj o položky znižujúce výsledok hospodárenia pre daňové účely predložené daňovým subjektom. Pri ústnom pojednávaní dňa 20.07.2017 správca dane zaujal stanovisko k vyjadreniam daňového subjektu k zisteniam uvedeným v predmetnom protokole, o čom bola spísaná zápisnica č. 101604356/2017, podpísaná žalobcom bez vyjadrenia. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že rozhodnutie žalovaného č. 100455495/2018 zo dňa 27.02.2018 bolo vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase a skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený.

IV.

Replika žalobcu

13. V replike zo dňa 06.07.2018 žalobca uvádza, že sa naďalej v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby a v nej uvedených tvrdení a argumentácie, pričom má naďalej za to, že tvrdenia a závery žalovaného, ktoré prezentoval aj vo svojom vyjadrení nemajú oporu vo vykonanom zisťovaní. Pokiaľ správca dane chcel sumu X XXX XXX,- EUR pripočítať k základu dane, na druhej strane už potom nemal zachovať aj opravnú položku k tovaru, ktorý už úpadca v daňovom priznaní k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2014 uviedol. Ak by správca dane takto v rámci daňovej kontroly postupoval, úpadca by za rok 2014 vykázal záporný hospodársky výsledok, a teda je zjavné, že nebolo v tomto ohľade možné hovoriť o existencii výnosov, čo podrobne vysvetľuje aj argumentácia žalobcu v rámci podanej žaloby.

V.

Právne posúdenie

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania dňa 13.októbra 2022.

15. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

18. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

21. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

24. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Odkaz pod 2) napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

25. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

26. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

27. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

28. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Odkaz pod 1) o účtovníctve.

29. Podľa , výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

30. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. číslo 100455495/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 102491186/2017 zo dňa 30.11.2017, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 v sume XXX XXX,XX EUR a rozdiel kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou určeného na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v sume - XXX,XX EUR.

31. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že oznámenie o výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014 č. 102907233/2016 zo dňa 11.04.2016 bolo doručené žalobcovi dňa 15.04.2016 a samotný výkon daňovej kontroly sa začal dňa 31.05.2016. O výsledku daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 100684052/2017 dňa 24.04.2017, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 02.05.2017.

32. Správny súd z obsahu protokolu z daňovej kontroly č. 100684052/2017 dňa 24.04.2017 zistil, že správca dane uviedol nasledujúce preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov - úpadca podal dňa 30.06.2015 riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014. Daňový subjekt vykázal v daňovom priznaní výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo upravený výsledok hospodárenia a základ dane v tejto výške: súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov vo výške X XXX XXX,XX EUR, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov vo výške X XXX XXX,XX EUR, výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo upravený výsledok hospodárenia riadok 100 daňového priznania - X XXX XXX,XX EUR, základ dane riadok 500 daňového priznania X XXX,XX EUR.

33. Z obsahu protokolu z daňovej kontroly č. 100684052/2017 dňa 24.04.2017 vyplýva, že overením predložených dokladov daňovým subjektom boli zistené nasledovné skutočnosti s vplyvom na vykázaný základ dane z príjmu právnickej osoby v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov: položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami so zisteným rozdielom vo výške X XXX XXX,XX EUR, základ dane alebo daňová strata so zisteným rozdielom vo výške X XXX XXX,XX EUR, základ dane znížený o odpočet daňovej straty so zisteným rozdielom vo výške X XXX XXX,XX EUR, daň pred uplatnením úľav so zisteným rozdielom vo výške XXX XXX,XX EUR, daň znížená o úľavu na dani so zisteným rozdielom vo výške XXX XXX,XX EUR, daň po úľavách a po zápočte dane so zisteným rozdielom vo výške XXX XXX,XX EUR. V podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 a v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie roka 2014 úpadca vykázal: súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume X XXX XXX,XX EUR, súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov v sume X XXX XXX,XX EUR, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume - (mínus) X XXX XXX,XX EUR. Ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby úpadca predložil hlavnú knihu a účtovný denník za zdaňovacie obdobie roka 2014, v ktorých vykázal súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume - (mínus) X XXX XXX,XX EUR, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov sume X XXX XXX,XX EUR, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume - (mínus) XXX XXX,XX EUR. Úpadca vykázal v hlavnej knihe k 31.12.2014 výsledok hospodárenia pred zdanením v sume - (mínus) XXX XXX,XX EUR a v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 v sume - (mínus) X XXX XXX,XX EUR, t.j. o X XXX XXX,XX EUR menej. Nesprávnym vyčíslením výsledku hospodárenia v daňovom priznaní daňový subjekt neoprávnene znížil základ dane, a preto správca dane podľa o sumu X XXX XXX,XX EUR zvýšil výsledok hospodárenia za rok 2014.

34. Správny súd konštatuje, že v časti protokolu z daňovej kontroly č. 100684052/2017 dňa 24.04.2017 - vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku je uvedené, že správca dane oboznámil úpadcu Zápisnicou o ústnom pojednávaní č. 100671914/2017 zo dňa

21.04.2017 so zisteniami uvedenými v protokole z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014. K výsledkom daňovej kontroly sa JUDr. Jarmila Zahradníková, správca konkurznej podstaty úpadcu CARISMA a.s., vyjadrila nasledovne: „S výsledkom som sa oboznámila, som však toho názoru, že položky zvyšujúce výsledok hospodárenia by nemali zohľadňovať položku „opravné položky k zásobám“ v sume X XXX XXX,XX EUR uvedenú v účtovnej závierke a daňovom priznaní 2014, nakoľko nie je ani v hlavnej knihe ani v účtovnom denníku 2014 a neexistujú k nej ani žiadne účtovné podklady a považujem ju za fiktívnu.“ Nakoľko úpadca nepredložil podklady, ktoré by preukazovali že opravná položka k zásobám je fiktívna správca dane výsledky daňovej kontroly nemení.

35. Správny súd sa oboznámil s vyjadrením žalobcu k výsledkom daňovej kontroly zo dňa 30.03.2017, v ktorom žalobca uviedol „K výsledkom predmetnej daňovej kontroly nemám doplňujúce vyjadrenia a pripomienky, nakoľko disponujem len podkladmi, ktoré mi boli predložené zo strany úpadcu, účtovníctvo som v danom čase neviedla, a teda vyjadrenie k spôsobu akým bolo účtovníctvo vedené nie je v mojej kompetencii. Z podkladov, ktoré som však dostala k dispozícii, som dospela k obdobným záverom ako správca dane, keďže predložená účtovná závierka, respektíve daňové priznanie nezodpovedá stavom podľa hlavnej knihy a peňažného denníka daňového subjektu. Zároveň sú v účtovnej dokumentácii daňového subjektu badateľné markantné rozdiely medzi koncom stavov účtovných výkazov roka 2014 a počiatočným stavom účtovných výkazov roka 2015, na základe čoho sa nám javí (vzhľadom na značné rozdiely najmä v peňažnom denníku a hlavnej knihe), že účtovné výkazy roka 2015 sú úplne vymyslené. Odporúčame preto správcovi dane, aby tieto skutočnosti zvážil a odovzdal na prešetrenie príslušným orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie z páchania hospodárskej trestnej činnosti, napríklad vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, prípadne iných daňových trestných činov.“

36. Správny súd poukazuje na Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101604356/2017 zo dňa 20.07.2017, predmetom ktorej bolo prerokovanie vyjadrenia úpadcu k zisteniam uvedeným v protokole č. 100684052/2017 zo dňa 24.04.2017 z kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, ktorá v časti vyjadrenia daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, návrhov alebo námietok proti obsahu zápisnice, neobsahuje žiadne vyjadrenie žalobcu, a ktorú žalobca aj jeho právny zástupca bez výhrad podpísali.

37. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane pri daňovej kontrole posudzoval opodstatnenosť zúčtovania nasledovných nákladov :

- náklady v celkovej sume XX XXX,XX EUR, ku ktorým úpadca nepredložil všetky doklady a ani nijakým spôsobom nepreukázal vynaloženie týchto výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v zmysle ;

- položky zvyšujúce výsledok hospodárenia v celkovej sume XXX XXX,XX EUR, ktoré podľa nemožno zahrnúť do daňových nákladov; O uvedené sumy správca dane zvýšil výsledok hospodárenia za kontrolované zdaňovacie obdobie.

- položky znižujúce výsledok hospodárenia pre daňové účely v sume X XXX,XX EUR. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu v podanom odvolaní nerozporuje záver správcu dane a voči uvedeným zisteniam sa neodvolal. Pri ústnych pojednávaniach správca dane žiadal úpadcu vysvetliť rozdiely v hlavnej knihe, v účtovnom denníku a účtovnej závierke za rok 2014. Úpadca do termínu ukončenia kontroly a ani v stanovisku k protokolu zistené rozdiely nepreukázal. Podľa vyjadrenia bývalej predsedkyne predstavenstva Ing. Dagmar Richterovej účtovníctvo v danom období spracovávala externá firma, pričom podľa mailovej odpovede zo dňa 27.10.2016 sa u bývalého účtovníka žiadne dokumenty za rok 2014 nenachádzajú.

38. V napadnutom rozhodnutí je taktiež uvedené, že správca dane kontrolou účtovnej závierky zistil, že úpadca v Súvahe vykázal aktíva celkom o X XXX XXX,XX EUR nižšie ako v hlavnej knihe. Úpadca do termínu ukončenia kontroly zistené rozdiely, konkrétne úbytok aktív nepreukázal, nevyjadril sa k nim ani v stanovisku k protokolu ani pri ústnych pojednávaniach so správcom dane. Na základe uvedeného správca dane nepreukázané zníženie majetku v sume X XXX XXX,XX EUR posúdil ako neoprávnené krátenie príjmov v kontrolovanom zdaňovacom období a v zmysle o sumu krátených príjmov vo výške X XXX XXX,XX EUR, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane, upravil, t.j. zvýšil výsledok hospodárenia za zdaňovacie obdobie roka 2014. Z uvedenej sumy X XXX XXX,XX EUR predstavuje tvorba opravných položiek tovaru sumu X XXX XXX,XX EUR, ktorú samotný úpadca v podanom

daňovom priznaní uviedol v časti III., riadok 10 ako ostatné položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami. V účtovnej závierke za rok 2014 v časti Výkaz ziskov a strát na r. 13 - Opravné položky k zásobám (505) úpadca vykázal tvorbu opravných položiek v sume X XXX XXX,XX EUR.

39. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že „samotný správca konkurznej podstaty úpadcu v stanovisku k protokolu konštatoval, že tvorba opravných položiek v sume X XXX XXX,XX eur je len fiktívnou položkou, o ktorej nie je účtované v účtovnom denníku a ani v hlavnej knihe, čo svedčí o tom, že úpadca úmyselne neúčtovne znížil zásoby tovaru v účtovnej závierke zo sumy X XXX XXX,XX eur na sumu XXX XXX,XX eur, t.j. o X XXX XXX,XX eur.“

40. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia identifikoval správnu úvahu žalovaného, jej základy, myšlienkové pochody, zasadenie do právneho a skutkového rámca a záver žalovaného, že „podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu ku správcovi dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Úpadca CARISMA a.s. si v rozpore s § 3 ods. 8 daňového poriadku nesplnil zákonné povinnosti pri daňovej kontrole tým, že nepreukázal zistené rozdiely v hlavnej knihe, v účtovnom denníku a účtovnej závierke za rok 2014, nepredložil všetky účtovné doklady a ani nijakým spôsobom nepreukázal vynaloženie uvedených výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v zmysle v znení neskorších predpisov.“

41. Správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová,J., Fečík,M., Števček,M., Filová,A. a kol. . Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).

42. Vzhľadom k tomu, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je správnemu súdu zrejmé, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve takým spôsobom ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj to, aké úvahy viedli žalovaného pri vyhodnotení dokazovania, postupu správcu dane, pri právnom posúdení veci žalobcu v nadväznosti na zistený skutkový stav, správny súd nemohol prisvedčiť žalobnej námietke spočívajúcej v namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

43. K žalobnému bodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci správny súd poukazuje na to, že z vyjadrenia žalobcu k protokolu z daňovej kontroly č. 100684052/2017 dňa 24.04.2017, ako aj zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101604356/2017 zo dňa 20.07.2017 nevyplýva, že by žalobca navrhoval doplniť skutkové zistenia správcu dane.

44. Správny súd sa oboznámil s obsahom odvolania žalobcu zo dňa 22.12.2017 podaného proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava číslo 102491186/2017 zo dňa 30.11.2017, v ktorom síce žalobca uvádza ako odvolací dôvod to, že rozhodnutie správcu dane vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a konštatuje ničím relevantným nepodložené skutočnosti nevychádzajúce z priebehu daňovej kontroly, avšak žalobca osobitne nekonkretizuje, v čom presne vyčíta správcovi dane, akým smerom a prostredníctvom akých žalobcom predložených dôkazných prostriedkov má správca dane doplniť zistenia ohľadom skutkového stavu. Odvolacia námietka žalobcu, že výška dorubeného rozdielu dane nie je odrazom podkladov, ktoré boli správcovi dane predložené v rámci daňovej kontroly, a že sa správca

dane nezaoberal predloženými výpočtami zo strany žalobcu je podľa správneho súdu tak abstraktná, že nevyjadruje, o aké podklady s akými konkrétnymi výpočtami má podľa žalobcu ísť.

45. Správny súd hodnotí obsah správnej žaloby v časti žalobcom vyčítaného nedostatočného zistenia skutkového stavu a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, za nekonkrétny a príliš všeobecný. Žalobca neuvádza, aké dôkazy mal správca dane vykonať, v akom smere mal konkrétne doplniť skutkové zistenie a rovnako tak nešpecifikoval, v čom presne nachádza podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, ktoré ustanovenie daňového poriadku alebo iného právneho predpisu správca dane a žalovaný porušil, prečo by sa v prípade porušenia malo jednať o porušenie podstatné, v dôsledku ktorého mohol nastať následok v podobe vydania nezákonného rozhodnutia. Všetky vyššie uvedené skutočnosti v žalobe chýbajú.

46. Správny súd pripomína, že pri správe daní sa uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov explicitne uvedená aj v § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane hodnotí nielen tie dôkazy, ktoré mu boli predložené daňovými subjektmi, ale v záujme správneho určenia dane by mal získať a následne hodnotiť všetky dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane, pričom pri dokazovaní nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Jeho povinnosťou pri dokazovaní je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26. 08. 2022, sp. zn. zo dňa 07.09.2011, sp. zn. zo dňa 17.02.2015).

47. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť správcu dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2019, sp. zn. ).

48. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR príkladmo v uznesení sp. zn. -53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. 08. 2022).

49. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu súhlasí s právnymi závermi žalovaného, že daňový subjekt si v rozpore s § 3 ods. 8 daňového poriadku nesplnil zákonné povinnosti pri daňovej kontrole tým, že nepreukázal zistené rozdiely v hlavnej knihe, v účtovnom denníku a účtovnej závierke za rok 2014, nepredložil všetky účtovné doklady a ani nijakým spôsobom nepreukázal vynaloženie výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v zmysle .

50. Správny súd zdôrazňuje, že nejestvuje žiadna pochybnosť o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní. Podľa správneho súdu si tejto skutočnosti musel byť vedomý aj sám žalobca, a to už počas daňového konania, o čom jednoznačne svedčia v tomto rozsudku už citované vyjadrenia žalobcu k výsledkom daňovej kontroly zo dňa 30.03.2017, ktorý nielenže k výsledkom predmetnej daňovej kontroly nemal doplňujúce vyjadrenia a pripomienky, ale dospel k obdobným záverom ako správca dane, keď sám žalobca priznal, že predložená účtovná závierka, respektíve daňové priznanie nezodpovedá stavom podľa hlavnej knihy a peňažného denníka daňového subjektu, a že v účtovnej dokumentácii daňového subjektu sú badateľné markantné rozdiely medzi koncom stavov účtovných výkazov roka 2014 a počiatočným stavom účtovných výkazov roka 2015, na základe čoho sa žalobcovi javí, že účtovné výkazy roka 2015 sú úplne vymyslené. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že sám žalobca vo vyjadrení k výsledkom daňovej kontroly zo dňa 30.03.2017 odporučil správcovi dane obrátiť sa na príslušné orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie z páchania hospodárskej trestnej činnosti, napríklad vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, prípadne iných daňových trestných činov.

51. Správny súd vytýka žalobcovi, že jeho tvrdenia týkajúce sa zistení správcu dane trpia vnútornými logickými rozpormi, keď na jednej strane tieto zistenia napáda, no na strane druhej so závermi správcu dane vyjadril počas daňovej kontroly súhlas.

52. Správny súd považuje nad rámec vyššie uvedeného za potrebné vyhodnotiť aj tvrdenie žalobcu uvedené v správnej žalobe, keď sa žalobca „ako správca nestotožňuje so spôsobom, akým úpadca účtoval v rámci svojho účtovníctva, na čo poukazoval aj správcovi dane pri výkone daňovej kontroly“, pričom však považuje za potrebné brániť sa proti rozhodnutiu žalovaného, keďže ako žalobca tvrdí v prípade nenapadnutia tohto nezákonného rozhodnutia žalovaného by mohol mať výsledok uvedeného rozhodnutia vplyv na uspokojenie ostatných veriteľov úpadcu v rámci konkurzu. Správny súd vytýka uvedenému tvrdeniu vnútorný rozpor, keď žalobca nesúhlasí so spôsobom vedenia účtovníctva úpadcom, čím de facto vyslovuje súhlas so zisteniami správcu dane o vadách vo vedení účtovníctva úpadcom, no zároveň žalobca demonštruje existenciu hrozby vplyvu jeho nekonania v podobe nepodania žaloby na právne postavenie tretích osôb, pričom žalobca túto hrozbu ničím bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje.

53. Správny súd považuje za potrebné dodať, že konania súvisiace s konkurzným konaním resp. vyvolané osobitnou povahou tohto konania sa spravujú osobitným predpisom a sú prejednávané súdmi v civilnom procese. Osobitná povaha funkcie správcu konkurznej podstaty nastoľuje v prípade vystupovania na strane žalobcu v správnom súdnictve otázky žalobnej legitimácie, a to osobitne v prípade, pokiaľ správca konkurznej podstaty ako žalobca tvrdí, že hoc bol účastníkom administratívneho konania správca konkurznej podstaty, k potencionálnemu ukráteniu na právach v dôsledku napadnutého rozhodnutia mohlo dôjsť na strane veriteľov úpadcu v rámci konkurzu, ktorí však účastníkmi administratívneho konania neboli.

54. Správny súd nepristúpil k vykonaniu navrhnutého dokazovania výsluchom svedkov, a to s poukazom na a , na základe ktorých správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy a uvedené dôkazy nie sú nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

55. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave žalobu podľa pre jej nedôvodnosť zamietol.

56. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko mu ani žiadne nevznikli a ani ich nežiadal.

57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.