Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/116/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej veci žalobcu: INDEX CAR, s. r. o., so sídlom Na Zongorke 10, 911 01 Trenčín, IČO: 45 975 531, právne zast.: Advokátska kancelária MATUŠOV s. r. o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne Okresný úrad Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín do 31.03.2024), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OVBP2-2022/035486-002 zo dňa 14. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 17.05.2022 bola Mestu Trenčín ako stavebnému úradu (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) doručená žiadosť stavebníka Kaufland Slovenská republika v.o.s. o vydanie stavebného povolenia na stavbu. V rámci tohto konania bol dňa 29.06.2022 prvostupňovému orgánu doručený list žalobcu zn. AKM 84/2022 zo dňa 29.06.2022, ktorým prvostupňovému orgánu oznámil, že podáva prihlášku ako účastník konania do stavebného konania vedenom prvostupňovým orgánom pod č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/38450/90657/DUD a žiadal o nazretie do obsahu spisu stavebného konania. Prvostupňový orgán listom č. ÚSaŽP 2022/39379/106468/DUD zo dňa 19.07.2022, doručeným žalobcovi dňa 05.08.2022, oznámil žalobcovi začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka konania a vyzval ho, aby v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia predložil dôkazy na preukázanie postavenia účastníka konania podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) alebo o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“). Zároveň mu oznámil, že je v stanovenej lehote oprávnený nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v konaní o nepriznaní postavenia účastníka konania, prípadne uplatniť ďalšie námietky a pripomienky na ochranu svojich práv. Žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka predmetného územného konania vyjadril podaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 11.08.2022.

2. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/39379/113593/DUD zo dňa 24.08.2022 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o povolení stavby „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ULICA A. B. C. D.“ Stavebné objekty: SO 002 Hrubé terénne úpravy; SO 101

Centrum obchodu a služieb – predajňa; SO 102 Nádrž SHZ + požiarna nádrž; SO 103 Reklamné zariadenia; SO 104 Stánok rýchleho občerstvenia; SO 206 Sadové úpravy; SO 208 Oporné múry; Inžinierske objekty: SO 301.31.05 Areálová prípojka vodovodu pre existujúci objekt BATE; SO 301.31.06 Areálová prípojka vodovodu pre existujúce rozvody pitnej vody v areáli; SO 301.31.07 Areálová prípojka vodovodu pre existujúci objekt DOBIÁŠ; SO 301.31.08 Areálová prípojka vodovodu pre existujúci objekt SKÁREŇ; SO 302 Vodovodná prípojka + Areálový rozvod vody; SO 401.33.05 Splašková (jednotná) areálová kanalizácia pre existujúci objekt BATE; SO 401.33.07 Jednotná areálová kanalizácia pre existujúci objekt DOBIAŠ; SO 501.41 STL plynovod; SO 604 Areálové NN rozvody; SO 606 Areálové vonkajšie osvetlenie; umiestnenej na pozemkoch registra „C“ podľa katastrálnej mapy na parc.čís.1384/243, 1384/244, 1384/251, 1384/252, 1384/253, 1384/254, 1384/255, 1384/256, 1384/258, 1384/259, 1384/260, 1384/261, 1384/285, 1384/278, 1384/275, 1384/276, 1384/277, 1384/281, 1384/271, 1384/270, 1384/269, 1368/4, 1368/1, 1384/55, 1384/54, 1384/123, 1384/155, 1384/103, 1384/149, 1384/124, 1384/50, 1384/185, 1384/214, 1388/2, 1379, 1382/2, 1382/57, 1382/58, 1384/266, 1384/279, 1382/25, 1371/1, 1384/267, 1384/154, 1384/273, 1384/125, 1384/272, 1384/268, 1384/262, 1384/264, 1384/280, 1382/56, 1384/147, 1384/148, 1365/2, 1365/3, 1384/187, 1382/68, 1384/71, 1384/295, 1384/296, k. ú. E., mesto Trenčín, vedenej prvostupňovým orgánom pod č. sp. MSÚTN- ÚSaŽP/2022/38450/DUD pre stavebníka spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“).

3. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil stavebný úrad tak, že okruh účastníkov predmetného konania je explicitne vymedzený v § 59 ods. 1 stavebného zákona a po posúdení námietok žalobcu dospel k záveru, že mu neprislúcha postavenie účastníka konania v predmetnom konaní, vzhľadom na to, že nesplnil podmienku podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Podľa prvostupňového orgánu, ani jeden z pozemkov označených žalobcom, a to pozemky registra „C“ parc. č. 1428/64, 1428/67, 1428/68, 1428/74 k.ú. E., nemá spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného konania. Medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a pozemkami, ktoré sú predmetom stavebného konania sa nachádzajú pozemky parc. č. 1428/69, 1428/73, 3229/16, 3229/9, 3291/6, 1384/40, 1384/129, 3291/13, k.ú. E. vo vlastníctve iných subjektov. Ďalej uviedol, že pozemná komunikácia (okružná križovatka), ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu je klasifikovaná ako cesta I. triedy a podľa § 3d ods. 1 cestného zákona je vlastníctvom Slovenskej republiky, a preto sa nemôže ako podmienka účastníctva konania uvedená v § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona vzťahovať aj na žalobcu. Tiež konštatoval, že nebola naplnená ani jedna z podmienok uvedených v § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, vzhľadom na to, že pozemky registra „C“ vo vlastníctve žalobcu parc. č. 1428/64, 1428/67, 1428/68, 1428/74 k.ú. E. sa nachádzajú pod verejnou pozemnou komunikáciou a povolením stavby sa tento stav nezmení. Citoval § 6 ods. 1 cestného zákona, z obsahu ktorého vyvodil, že vlastnícke právo žalobcu nebude vydaním stavebného povolenia k stavbe priamo dotknuté. Záverom uviedol, že preloženie vodovodu DN-200 nachádzajúceho sa pod okružnou križovatkou, nie je predmetom konania o povolení stavby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový orgán vyhodnotil vec tak, že žalobca nie je účastníkom konania o povolení stavby vedenom stavebným úradom pod č. sp. MSÚTN- ÚSaŽP/2022/38450/906567/DUD.

4. Na základe odvolania, podaného žalobcom v zákonom stanovenej lehote, vydal Okresný úrad Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín (ďalej aj len „odvolací orgán“) (od 01.04.2024 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava) rozhodnutie č. OU-TN-OVBP2-2022/035486-002 zo dňa 14. októbra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie OÚ Trenčín“ alebo „rozhodnutie odvolacieho orgánu“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, posúdil podané odvolanie a na základe výsledku vlastného zisťovania a hodnotenia dôkazov v konaní o odvolaní, súčasťou ktorých bolo porovnanie s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nezistil dôvody na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pričom sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. Uviedol, že stavebný zákon v ust. § 59 konkrétne vymedzuje okruh účastníkov predmetného konania, pričom z administratívneho spisu prvostupňového orgánu zistil, že odvolateľ nespĺňa ani jeden zo zákonných predpokladov na to, aby bol účastníkom predmetného konania v zmysle tohto ustanovenia. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08. februára 2011. Nestotožnil sa tiež s názorom žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, prekvapivé, zmätočné a vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolacieho orgánu,

z obsahu prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, na základe akých skutočností a po aplikovaní ktorých právnych predpisov, prvostupňový orgán vyhodnotil, že odvolateľ nie je účastníkom konania o povolení stavby. Bez ohľadu na rozsah písomností doručených prvostupňovému orgánu jediným zásadným argumentom, na základe ktorého sa odvolateľ domáha postavenia účastníka konania v konaní o povolení stavby, podľa neho je, že povolením stavby bude priamo obmedzené, resp. zhoršené jeho vlastnícke právo k pozemkom reg. „C“ parc. č. 1428/64, 1428/67, 1428/68, 1428/74 k.ú. E.. Prvostupňový orgán podľa neho zrozumiteľne vyhodnotil, že vlastnícke právo odvolateľa k uvedeným pozemkom, nachádzajúcim sa pod kruhovým objazdom, nie je povoľovanou stavbou dotknuté. Ďalej k argumentom žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 11.08.2022 a rovnako v odvolaní uviedol, že oznámenie o začatí konania o vylúčení účastníka konania je zrozumiteľné, z jeho obsahu jednoznačne vyplýva začatie akého konania oznamuje prvostupňový orgán žalobcovi a na čo ho vyzýva, ako aj to, že má možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu a vyjadriť sa k nemu, pričom ďalšie odôvodnenie písomnosti oznamujúcej začatie konania nie je podľa odvolacieho orgánu potrebné. Podľa odvolacieho orgánu, je výhradne v kompetencii prvostupňového orgánu posúdiť, či má žalobca postavenie účastníka konania. Prvostupňový orgán podľa neho správne vyhodnotil, že žalobcove vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa pod existujúcou verejnou cestou, nemôže byť povolením stavby dotknuté. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že prvostupňový orgán cielene vedie oddelene konania o jednotlivých stavebných objektoch, pretože na konanie o povolení stavebného objektu SO 201.1 je príslušný špeciálny stavebný úrad (§ 120 stavebného zákona), teda ho nemôže viesť prvostupňový orgán, ktorý je stavebným úradom príslušným podľa ust. § 117 stavebného zákona, v jednom konaní. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že ide o občianskoprávnu námietku podľa § 137 stavebného zákona. V predmetnom prípade nie je možné aplikovať ust. § 137 stavebného zákona, pretože stavba sa dopravne napája na existujúcu verejnú cestu, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a teda neexistuje dôvod, aby sa prvostupňový orgán pokúšal o dohodu medzi stavebníkom a žalobcom. Konštatoval, že posúdenie dopravného napojenia ako aj jeho vyhovujúcej kapacity, je výhradne v kompetencii dotknutých orgánov, nie v kompetencii žalobcu. Zdôraznil, že vyššie uvedené pozemky vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú pod verejnou cestou a čo sa ich využitia týka, nebude predmetnou stavbou ich účel využitia zmenený, a to ani v prípade zvýšenej premávky na uvedenej verejnej ceste. Nestotožnil sa ani s tvrdením odvolateľa, že stavebník mal požiadať o dodatočné povolenie stavby, pretože konanie o dodatočnom povolení stavby „Sanácia podkladových vrstiev“, umiestnenej na pozemku reg. „C“, parc. č. 1379 – zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území E., mesto Trenčín, je samostatným konaním, čo vyhodnotil prvostupňový orgán, pričom vychádzal zo zistení štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 11.01.2022 ako aj projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom. Uviedol tiež, že vyjadrenie sa prvostupňového orgánu k námietke týkajúcej sa prekládky vodovodu DN-200, ktorú žalobca nenamietal v tomto konaní, nemá vplyv na zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia. Uzavrel, že domnienka žalobcu, že je v zmysle ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkom predmetného konania, priamo dotknutý na svojich právach alebo chránených záujmoch, nebola v prvostupňovom ani v odvolacom konaní preukázaná.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

5. Žalobca v správnej žalobe podanej v zákonnej lehote, uviedol, že sa nestotožňuje so závermi odvolacieho orgánu v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú podľa neho príliš formalistické a v zmysle vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku toho zasahujúce do jeho práv a právom chránených záujmov. Poukázal na a správneho poriadku, a (ďalej len „“) a .

6. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní o povolení stavby „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, F. A. B. D.“(ďalej len „obchodné centrum“) je zrejmé, že parkovisko pre návštevníkov obchodného centra bude napojené na okružnú križovatku, pričom dopravné napojenie je riešené stavebným objektom SO 201.1 Dopravné napojenie ul. A. B. C. D.. V dokumentácii (na str. 63) je tiež podľa žalobcu uvedené, že táto okružná križovatka na ulici A. B. C. D. sa musí technicky upraviť, aby bol zabezpečený vjazd a výjazd z potrebných smerov okružnej križovatky, súčasťou stavby bude aj vytvorenie nových parkovacích miest a spevnených plôch v areáli B.. Dopravné napojenie týchto spevnených plôch a parkovacích miest bude riešené prostredníctvom existujúceho kruhového objazdu, ktorý sa nachádza na ulici A. B. C. D. (ďalej aj ako „kruhový objazd“). Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa LV č. XXXX pre katastrálne

územie E., je žalobca výlučným vlastníkom KN-C pozemkov parcelné číslo 1428/64, 1428/67, 1428/68 a 1428/74 (ďalej aj len „pozemky“). Žalobca má z uvedených skutočností za to, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza pozemná komunikácia, ktorej technické a stavebné úpravy budú vyvolané v dôsledku realizácie stavby obchodného centra. Podľa žalobcu, počas realizácie výstavby nevyhnutne dôjde ku zásahom do jeho pozemkov, pričom poukázal podporne aj na Technickú správu k prestavbe kruhového objazdu č. 010219 z januára 2021.

7. Podľa žalobcu, daný skutkový stav dáva za pravdu jeho tvrdeniu, že v prebiehajúcom stavebnom konaní by mal mať postavenie účastníka konania. Vlastnícke právo žalobcu bude dotknuté výstavbou obchodného centra, pretože stavba obchodného centra významne zvýši frekvenciu dopravy na danom mieste a po pozemkoch žalobcu tak bude chodiť výrazne viac automobilov, ako tomu bolo doteraz. Tieto skutočnosti podľa neho zakladajú v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku jeho právo byť účastníkom predmetného stavebného konania, keďže rozhodnutím v rámci tohto konania budú jeho práva a právom chránené záujmy významne dotknuté.

8. Argumentoval tiež, že postup odvolacieho orgánu, v spojení s postupom prvostupňového orgánu, kedy oba stavebné úrady zaujali prísne formalistický prístup s tým, že žalobcom vlastnené pozemky nemajú priamu hranicu s pozemkami, na ktorých bude realizovaná stavba, považuje žalobca sa nesprávny, nezákonný a ústavne nekonformný. Vlastnícke právo žalobcu, ktoré podľa neho bude nevyhnutne dotknuté výstavbou obchodného centra, si podľa jeho názoru zaslúži ochranu zo strany konajúcich úradov. Uviedol, že ak by aj príslušný stavebný úrad mal pochybnosti o tom, či rozhodnutie tohto správneho orgánu môže zasiahnuť do práv a záujmov žalobcu, mal by mu v takomto prípade postavenie účastníka priznať. Podľa žalobcu pre priznanie postavenia účastníka správneho konania je postačujúce, aby existoval predpoklad dotknutia práv, právom chránených záujmov alebo povinností danej osoby. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 01.07.2015, z ktorého vyplýva, že všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v prípade priznania postavenia účastníka stavebného konania nejde o žiadne meritórne rozhodnutie, ktorým by bol stavebník alebo akýkoľvek iný účastník stavebného konania dotknutý alebo ukrátený na svojich právach. Toto rozhodnutie nemá žiaden dopad na konečné rozhodnutie stavebného úradu vo veci samej, teda či stavbu povolí, alebo nie. Ide výlučne o procesné rozhodnutie. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho orgánu znamená, že dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu bez toho, aby k tomu mohol žalobca čokoľvek povedať. Z tohto dôvodu žalobca podal túto správnu žalobu podľa a domáha sa na správnom súde ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Ďalej citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: zo dňa 31.08.2017.

9. Ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že odvolací orgán spôsobil vadu napadnutého rozhodnutia podľa . písm. d) . Uviedol, že v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s celým obsahom vyjadrenia žalobcu a toto nebolo zo strany žalovaného vyargumentované. Poukázal tiež na rozpor jednotlivých tvrdení prvostupňového orgánu, keď na jednej strane prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že sa nebude zaoberať s podstatnými námietkami meritórnej povahy, avšak hneď na druhej strane sa prvostupňový orgán sám vysporiadal s námietkou meritórnej povahy, čím sú podľa žalobcu dané logické rozpory v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu, pokiaľ si už prvostupňový orgán zvolil, že sa bude v tomto konaní vysporiadavať s meritórnymi námietkami, tak sa mal vysporiadať so všetkými, a nie len s ním vybranými. Uvedené podľa neho zakladá absolútnu arbitrárnosť prvostupňového rozhodnutia. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k tomuto odvolací orgán spôsobil tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia tým, že uviedol, že aj napriek tomu že prvostupňový orgán takto konal, tak toto nemalo vplyv na zákonnosť prvostupňového orgánu. Podľa žalobcu, samotná nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia je taktiež umocnená tým, že žalobca v tomto procesnom konaní ani nikdy neuviedol námietku vo vzťahu k preloženiu vodovodu DN-200, k čomu sa podľa žalobcu tiež žalovaný opomenul vyjadriť. Uzavrel, že právny názor odvolacieho orgánu vo vzťahu k takémuto konaniu prvostupňového orgánu je zároveň absolútne právne nesprávny, pretože toto konanie prvostupňového orgánu založilo vadu nepreskúmateľnosti.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe doslova zopakoval obsah napadnutého rozhodnutia a argumenty v ňom uvedené.

Replika žalobcu

11. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného (nepodal repliku).

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

12. Žalobca v podanej správnej žalobe tiež navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne priznal správnej žalobe odkladný účinok. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -71 zo dňa 28. marca 2023 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol z dôvodov uvedených v predmetnom uznesení.

13. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou , prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: .

14. Správny súd vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo „“) a miestne príslušný podľa vo veci nariadil pojednávanie podľa na 26.06.2024, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca, a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa a ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

18. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona; Účastníkmi stavebného konania sú:

a) stavebník,

b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

21. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona; Pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

22. Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona; Ak sa v tomto zákone používa pojem a) "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b) "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

23. Podľa § 140 stavebného zákona; Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

24. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku; Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

25. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „cestný zákon“); Diaľnice a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu.

26. Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona; Premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

27. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, č. OU-TN-OVBP2-2022/035486-002 zo dňa 14. októbra 2022, ktorým odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Mesta Trenčín č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/39379/113593/DUD zo dňa 24.08.2022, ktorým prvostupňový orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o povolení stavby „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ULICA A. B. C. D.“ umiestnenej na pozemkoch registra „C“ podľa katastrálnej mapy na parc. čís. 1384/243, 1384/244, 1384/251, 1384/252, 1384/253, 1384/254, 1384/255, 1384/256, 1384/258, 1384/259, 1384/260, 1384/261, 1384/285, 1384/278, 1384/275, 1384/276, 1384/277, 1384/281, 1384/271, 1384/270, 1384/269, 1368/4, 1368/1, 1384/55, 1384/54, 1384/123, 1384/155, 1384/103, 1384/149, 1384/124, 1384/50, 1384/185, 1384/214, 1388/2, 1379, 1382/2, 1382/57, 1382/58, 1384/266, 1384/279, 1382/25, 1371/1, 1384/267, 1384/154, 1384/273, 1384/125, 1384/272, 1384/268,

1384/262, 1384/264, 1384/280, 1382/56, 1384/147, 1384/148, 1365/2, 1365/3, 1384/187, 1382/68, 1384/71, 1384/295, 1384/296, k. ú. E., mesto Trenčín, vedenej prvostupňovým orgánom pod č. sp. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/38450/DUD pre stavebníka Kaufland Slovenská republika v.o.s..

28. Žalobca sa domáhal postavenia účastníka konania v predmetnom stavebnom konaní, pretože mal za to, že jeho postavenie účastníka tohto konania vyplýva z § 59 ods. 1 v spojení s § 139 stavebného zákona, a to na základe skutočnosti, že je výlučným vlastníkom pozemkov reg. KN - C parc. č. 1428/64, 1428/67, 1428/68, 1428/74 v k. ú. E., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, na ktorých sa nachádza stavba

- okružná križovatka na ulici A. B. C. D., teda kruhový objazd, pričom parkovisko pre návštevníkov obchodného centra bude napojené na túto okružnú križovatku. Žalobca má za to, že počas realizácie výstavby nevyhnutne dôjde ku zásahom do jeho pozemkov. Správny súd vo vzťahu k tejto žalobnej námietke skúmal, či žalobca má postavenie účastníka stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, v ktorom zákon konkrétne vymedzuje okruh účastníkov stavebného konania. Správny súd pritom dospel k záveru, že žalobca nespĺňa ani jeden zo zákonných predpokladov pre priznanie postavenia účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca totiž nie je stavebníkom, postavenie účastníka stavebného konania mu nevyplýva ani zo žiadneho osobitného predpisu, nie je stavebným dozorom ani kvalifikovanou osobou a nie je projektantom v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Žalobca tiež nemá vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ktoré by mohli byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalobca vlastní pozemky reg. KN

- C parc. č. 1428/64, 1428/67, 1428/68, 1428/74 v k. ú. E., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, avšak nejde o pozemky, ktoré sú predmetom stavebného konania vedeného stavebným úradom pod č. sp. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/38450/DUD a na ktorých sa má priamo stavať obchodné centrum, čo vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, kde sú vymenované parcelné čísla všetkých pozemkov, ktorých sa predmetné stavebné konanie týka a na ktorých sa bude obchodné centrum stavať. Žalobca tiež nemá vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom a stavbám, ktoré by mohli byť stavebným povolením priamo dotknuté. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona sa pod pojmom „susedné pozemky a stavby na nich" rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch a pod pojmom „susedná stavba" sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Správny súd z administratívneho spisu a verejne dostupných zdrojov zistil, že žalobcom vlastnené pozemky pod okružnou križovatkou, zapísané na LV č. XXXX v KN - C parc. č. 1428/64, 1428/67, 1428/68, 1428/74 v k. ú. E. nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom stavebného konania. Tak ako uviedol aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí, medzi uvedenými pozemkami vo vlastníctve žalobcu a pozemkami, ktoré sú predmetom stavebného konania, sa nachádzajú pozemky s parc. č. 1428/69, 1428/73, 3229/16, 3229/9, 3291/6, 1384/40, 1384/129, 3291/13, k. ú. E. vo vlastníctve tretích osôb, pričom žalobca medzi nimi nie je. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že na predmetných pozemkoch žalobcu, sa nachádza okružná križovatka, ktorá však nie je vo vlastníctve žalobcu, keďže táto okružná križovatka je klasifikovaná ako cesta I. triedy, ktorá je preto v zmysle § 3d ods. 1 cestného zákona vo vlastníctve Slovenskej republiky. Keďže žalobca nemá vlastnícke právo k stavbe – okružná križovatka, postavenej na jeho pozemkoch, a ani v žalobe netvrdil, že má k tejto stavbe iné práva, nie je možné skúmať podmienku účastníctva konania vo vzťahu k tomu, či ide o susednú stavbu v zmysle ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona. Na základe uvedených skutočností má správny súd za to, že prvostupňový orgán a aj odvolací orgán dospeli k správnemu právnemu záveru, že žalobca nemá postavenie účastníka stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona.

29. Žalobca v správnej žalobe poukázal aj na ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Správny súd v prvom rade poukazuje na ust. § 140 stavebného zákona, v zmysle ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní len v prípade, ak nie je výslovne ustanovené inak. Keďže stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú úpravu účastníkov stavebného konania v ust. § 59 ods. 1, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 pred bodkočiarkou správneho poriadku vylúčené (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.03.2011, ako aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -19 zo dňa12.12.2017). Žalobca preto nemôže byť účastníkom konania v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku pred bodkočiarkou. Zároveň

však má správny súd za to, že bola splnená podmienka uvedená v § 14 ods. 1 za bodkočiarkou správneho poriadku, keď správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania až do právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia o nepriznaní účastníctva žalobcu v tomto stavebnom konaní, pretože zistili, že vlastnícke práva žalobcu k predmetným pozemkom pod okružnou križovatkou nemôžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, s čím sa stotožnil aj správny súd.

30. Žalobca mal za to, že je účastníkom stavebného konania v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku z dôvodu, že jeho vlastnícke právo bude dotknuté výstavbou obchodného centra, ktorá významne zvýši frekvenciu dopravy na danom mieste a po pozemkoch žalobcu tak bude chodiť výrazne viac automobilov, ako tomu bolo doteraz. Správny súd k tomuto uvádza, že z listu vlastníctva č. XXXX v KN - C parc. č. 1428/64, 1428/67, 1428/68, 1428/74 v k. ú. E., zistil, že ide o pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba - cestná komunikácia, ktorá bola na pozemkoch žalobcu postavená už v čase nadobudnutia týchto pozemkov žalobcom a žalobca je povinný umiestnenie tejto stavby na svojich pozemkoch aj naďalej strpieť. Stavebným povolením vydaným v predmetnom stavebnom konaní nedôjde k zmene v spôsobe využívania týchto pozemkov žalobcu a nezmení sa ani jeho právne postavenie k týmto jeho nehnuteľnostiam. Predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu budú aj naďalej využívané ako cestná komunikácia rovnako ako doteraz. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že prejazd vozidiel po cestnej komunikácii postavenej na pozemkoch žalobcu predstavuje jej bežný spôsob a účel využitia, ktorý je žalobca v zmysle § 6 ods. 1 cestného zákona povinný strpieť. Tvrdené zvýšenie frekvencie dopravy na tejto okružnej križovatke nachádzajúcej sa na pozemkoch žalobcu preto nepredstavuje priamy zásah do vlastníctva k pozemkom žalobcu nachádzajúcim sa pod touto pozemnou komunikáciou.

31. Správny súd preto na základe vyššie uvedených skutočností (viď. body 28 – 30 tohto rozsudku) považoval aj námietku žalobcu o prísne formalistickom prístupe k posudzovaniu skutočností, či žalobcom vlastnené pozemky nemajú priamu hranicu s pozemkami, na ktorých bude realizovaná stavba obchodného centra, za nedôvodnú. Správne orgány podľa správneho súdu riadne zistili skutkový stav veci, pri jeho vyhodnocovaní vychádzali zo zákonných ustanovení upravujúcich okruh účastníkov stavebného konania ako aj ďalších právnych predpisov a dospeli k správnemu právnemu záveru, že žalobca nie je účastníkom predmetného stavebného konania ani podľa § 59 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 stavebného zákona a ani podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku. Podľa správneho súdu nie sú pochybnosti o tom, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia účastníka predmetného stavebného konania v zmysle uvedených zákonov, tak ako už uviedol aj vyššie.

32. K námietke žalobcu, že v konaní o povolení stavby obchodného centra je zrejmé, že parkovisko pre návštevníkov obchodného centra bude napojené na okružnú križovatku, pričom dopravné napojenie je riešené stavebným objektom SO 201.1 Dopravné napojenie ul. A. B. C. D., v dôsledku čoho sa okružná križovatka nachádzajúca sa na pozemkoch žalobcu musí technicky upraviť, čím podľa neho dôjde ku zásahom do jeho pozemkov (bod 6 tohto rozsudku), správny súd uvádza, že stavebný objekt SO 201.1 Dopravné napojenie ul. A. B. C. D., nie je súčasťou predmetného stavebného konania, z ktorého bol žalobca vylúčený prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím. Stavebný objekt SO 201.1 Dopravné napojenie ul. A. B. C. D. je predmetom iného stavebného konania, na ktorý je navyše príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona, preto námietky žalobcu v súvislosti so stavebným objektom SO 201.1 Dopravné napojenie ul. A. B. C. D. a jeho vplyvom na predmetné pozemky žalobcu, považuje správny súd v tomto konaní za irelevantné a nespôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia prvostupňového orgánu.

33. K námietke žalobcu, že odvolací orgán spôsobil vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa písm. d) tým, že žalobca v odvolaní poukázal na to, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s celým obsahom vyjadrenia žalobcu a toto nebolo zo strany žalovaného vyargumentované, správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval, s čím sa prvostupňový orgán nevysporiadal a aký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia má táto skutočnosť. Je potrebné uviesť, že správny súd prieskum napadnutého rozhodnutia vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v , pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať.

Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového rozhodnutia.

34. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutie odvolacieho orgánu, ani rozhodnutie prvostupňového orgánu, takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle správneho poriadku. Rozhodnutie odvolacieho orgánu vo vzťahu k výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového orgánu a taktiež rozhodnutia stavebného úradu vo vzťahu k výroku, ktorým nepriznal žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania, obsahujú riadne a dostatočné odôvodnenia, ktoré majú podklad v riadne zistenom skutkovom stave.

35. Námietku žalobcu ohľadom rozporu jednotlivých tvrdení prvostupňového orgánu, keď na jednej strane prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že sa nebude zaoberať s podstatnými námietkami meritórnej povahy, avšak s jednou námietkou meritórnej povahy sa vysporiadal, a vo vzťahu k tomuto odvolací orgán spôsobil tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia tým, že uviedol, že aj napriek tomu že prvostupňový orgán takto konal, tak toto nemalo vplyv na zákonnosť prvostupňového orgánu, vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Prvostupňový orgán síce v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že „preloženie vodovodu DN-200 nadchádzajúceho sa pod okružnou križovatkou, nie je predmetom tohto konania a podľa vyjadrení Stavebníka sa takáto preložka vodovodu DN-200 bude realizovať mimo pozemkov INDEX CAR- u tak, že touto činnosťou nebude vôbec INDEX CAR dotknutý“, hoci takúto námietku žalobca v predmetnom konaní neuviedol, avšak uvedenie tejto skutočnosti nemá žiadny vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Odvolací orgán sa k tejto odvolacej námietke žalobcu vyjadril, keď konštatoval, že vyjadrenie sa prvostupňového orgánu k námietke týkajúcej sa prekládky vodovodu DN-200, ktorú odvolateľ nenamietal v tomto konaní, nemá vplyv na zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia. S uvedeným konštatovaním sa stotožnil aj správny súd. Navyše, žalobca ani netvrdil, že by išlo o nesprávne tvrdenie prvostupňového orgánu, ani neuviedol, prečo by toto konštatovanie malo spôsobiť nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.

36. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza

zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutých rozhodnutí, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

37. Správny súd zdôrazňuje, že súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v , o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnej žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom prvostupňového orgánu i odvolacieho orgánu, ako aj s ich hodnotením veci, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle , mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalobca v časti žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval, v čom sa odvolací orgán mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

38. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho orgánu, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci odvolacím orgánom nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa odvolací orgán mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením odvolacieho orgánu. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov v niektorých častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa odvolací orgán mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a rozhodnutie odvolacieho orgánu ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

40. Ohľadom novej žalobnej námietky žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.03.2018, ktorú uviedol prvýkrát na pojednávaní konanom dňa

26.06.2024, správny súd uvádza, že súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, avšak uplatnenými žalobcom len v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body prednesené na pojednávaní, správny súd neprihliada, preto sa správny súd touto žalobnou námietkou nezaoberal.

41. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

42. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

43. Správny súd žalobcovi v zmysle (a contrario) náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca nebol v konaní úspešný. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať ( ).

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( ). 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa a v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa a sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.