Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/20/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu U.. D.E. D., E.. X.X.XXXX, D. U. X/X, A. U., zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát so sídlom Hlavná 68, Košice proti žalovanej: A.. P. I., E.. XX.X.XXXX, I. L. XXX/X, D., zastúpená: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 2.880,00 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou Okresnému súdu Košice I postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica z upomínacieho konania dňa 29.6.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.880,00 EUR s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom 2

- izbového bytu č. X nachádzajúcom sa na X. Z. bytového domu Obytný dom X, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX, katastrálne územie L., F. D.U. U., F. D. - B. G., zapísaného na LV č. XXXXX. Žalovaná užíva predmetný byt neoprávnene bez akéhokoľvek právneho dôvodu a tým zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaná suma predstavuje majetkový prospech žalovanej získaného užívaním predmetného bytu bez právneho dôvodu za žalované obdobie od 1.4.2019 do 30.9.2019. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Dňa 29.09.2022 doručil žalobca súdu podanie označené ako Návrh na späťvzatie žaloby voči žalovanej podľa (ďalej aj len „CSP“), v ktorom žiadal konanie zastaviť, nepriznať právo na náhradu trov konania žiadnej strane sporu a navrhol rozhodnúť o vrátení žalobcovi ním zaplateného súdneho poplatku vo výške 99%. Ďalej v podaní uviedol, že v konaní došlo k mimosúdnej dohode o vyriešení sporu v celom rozsahu.

3. Žalovaná listom doručeným súdu dňa 03.10.2022 vyslovila súhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Oznámila, že strany sporu dňa 28.09.2022 uzatvorili Dohodu o urovnaní. Zároveň uviedla, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania voči žalobcom a žiada, aby súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania.

4. Podľa ust. , žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je a skutočnosť, že žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, súd v zmysle a nasl. rozhodol tak, že konanie zastavil.

9. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa ust. a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení . Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

13. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. V citovanom ustanovení je (podobne ako predtým pri ) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa ), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu . A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť . K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu.

15. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým

druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

16. Súd v zmysle vyššie citovanej teórie právne uzavrel, že žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania. V takomto prípade by prináležala náhrada trov konania žalovanej protistrane v zmysle . Súd však v tomto konkrétnom prípade zobral do úvahy najmä dôvod späťvzatia žaloby, ktorým mala byť Dohoda o urovnaní, pričom jej existenciu žalovaná nespochybnila ani nerozporovala. V takomto prípade aj napriek tomu, že súd nepozná presný obsah Dohody o urovnaní, túto skutočnosť zobral do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania ako dôvod hodný osobitného zreteľa a preto nakoniec rozhodol v zmysle a žalovanej náhradu trov konania nakoniec nepriznal.

17. Podľa ust. . ods. 3 veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že sa vo veci uskutočnilo dňa 15.06.2021 pojednávanie a teda nebola naplnená zákonná podmienka na vrátenie súdneho poplatku. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia žalobcovi takto nevznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku a preto súd nerozhodoval o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. .

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.