Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Michaelou Saganovou v právnej veci žalobcu: RENOMAX s.r.o., so sídlom Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36 668 451, právne zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 152,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 152,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 152,40 Eur od 13.10.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 01.02.2021 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 152,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 152,40 Eur od 13.10.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 02.03.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUBARU Forester EČV MA 108 CN, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo Ing. Imrichovi Havrišovi (ďalej „poistený“). Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má uzatvorené havarijné poistenie pod číslom poistnej zmluvy č. 6565342371. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9565614772. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 539,66 Eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180075. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.09.2018 oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti č. 9565614772 predstavovala sumu 539,66 Eur s DPH, suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 387,26 Eur, celkovo nepriznaná suma je vo výške 152,40 Eur. Táto neuhradená pohľadávka vo výške 152,40 Eur bola poisteným postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2018. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení predmetnej poistnej udalosti uviedol nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca poukázal na ust. , podľa ktorého právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou

poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poškodený, resp. žalobca žiadal zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Ďalej poukázal na ust. , z ktorého je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v zmluvných dojednaniach. Žalovaný uviedol, že poskytne poistné plnenie len do výšky kalkulácie kalkulačného programu v zmysle zmluvných dojednaní, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia a bez predloženia kalkulácie podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti. Uvedené podľa žalobcu naznačuje, že postup žalovaného je v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou, keďže nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má poistený, resp. žalobca nárok, o 152,40 Eur. Žalovaný mohol v predmetnom prípade krátiť poistné plnenie len, ak by zo strany poisteného, ako právneho predchodcu žalobcu, došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšeniu následkov poistnej udalosti v súlade s . Oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný nepredložil ani kalkuláciu, podľa ktorej vykonával šetrenie poistnej udalosti, a na ktorú sa odvoláva. V danom prípade sa jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť, a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas. Žalovaný listom zo dňa 28.09.2018 oznámil žalobcovi závery z došetrenia poistnej udalosti č. 9565614772, že dňa 27.09.2018 bolo skončené šetrenie poistnej udalosti. Úrok z omeškania si uplatnil vo výške 5% ročne zo sumy 152,40 Eur od 13.10.2018 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. zo dňa 10.02.2021.

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznal a považoval ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola žalovanému doručená, uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Namietal, že žaloba žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. , nakoľko žaloba neobsahuje označenie a presnú špecifikáciu rozhodujúcich skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nešpecifikoval základné údaje- napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Niektoré údaje vyplývajú len z príloh, čo podľa žalovaného nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu ( nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla) ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu, inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením . S poukazom na uvedenú argumentáciu považoval takýto právny úkon podľa ust. za absolútne neplatný. Zároveň žalovaný uviedol, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z dôvodov uvedených vyššie, v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V zmluve o postúpení pohľadávky je uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená a vymedzená, podľa názoru žalovaného neexistujúca), ktorá je následne premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje naplnenie samotného cieľu zmluvy, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Na doplnenie uviedol, že uvedením špecifikácie pohľadávky a predmetu nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Taktiež uviedol, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaných predmetov zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom má predstavovať sumu, ktorá

vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej žalobcom za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Aj rozpornosť predmetu zmluvy zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v danom prípade zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v oznámení o poistnom plnení poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom oznámení, v ktorom zdôvodnil výšku poskytnutého plnenia. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že plnenie z jeho strany predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo žalobcovi poskytnuté a akékoľvek ďalšie nároky sú neoprávnené a nedôvodné.

5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 06.04.2021, pričom ohľadom namietaných náležitostí žaloby uviedol, že poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne a zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy v žalobe je uvedené kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené a pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Podľa žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol všetky podstatné náležitosti, a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a jasne špecifikoval žalobný návrh. K namietanej aktívnej legitimácii uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Z podstaty poistenia nevyplýva, že by poistený ( poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený, a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. V zmysle . „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, a teda nie je ani rozhodujúce, v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Ďalej uviedol, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.09.2018, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považuje námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Žalobca k postúpeniu pohľadávok ako takých a ich existencii uviedol, že účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie

cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalostí, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitných dohôd. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (Ing. Imrichom Havrišom - poistený ) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 02.10.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky, ktorá je špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia, a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v poslednej vete zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Na základe uvedeného, považoval predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné. K namietanému nároku žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný tiež neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný v podanom odpore nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie. Žalovaný, ktorý je zo zákona povinný vykonávať šetrenie škodovej udalosti, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Podľa žalobcu žalovaný nie je oprávnený neuhradiť poistné plnenie v plnom rozsahu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že takýto postup je dôvodný.

6. Podaním odporu došlo zo zákona podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov k jeho zrušeniu v celom rozsahu. Žalobca v súlade s ustanovením o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovať v konaní na miestne príslušnom súde, t.j. na Okresnom súde Žilina. Vec bola postúpená z Okresného súdu Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina ako miestne príslušnému súdu na prejednanie predmetného sporu dňa 07.04.2021.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu na výzvu súdu, ktorú prevzal dňa 11.05.2021 v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

8. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.10.2022 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju a žalovaného neprítomnosť podaním doručeným súdu dňa 12.10.2022, vzhľadom na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19, súčasne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, pričom navrhol aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na v písomných podaniach uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore s tým, že mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých odmietol uhradiť žalobcovi vzniknutú poistnú udalosť v žalovanej výške s príslušenstvom.

9. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že dňa 02.03.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. SUBARU Forester, EČV: MA

108 CN, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo Ing. Imrichovi Havrišovi. Taktiež súd považoval za nesporné, že škodová udalosť bola riadne oznámená žalovanému, u ktorého mal Ing. Imrich Havriš uzatvorené havarijné poistenie pod číslom poistnej zmluvy 6565342371. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9565614772. Poškodený si dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu, pričom žalobca mu za opravu vystavil dňa 08.05.2018 faktúru č. 20180075 vo výške 539,66 Eur. Nesporná medzi stranami bola úhrada vo výške 387,26 Eur, z toho spoluúčasť poškodeného vo výške 165,97 Eur, ktorú žalovaný poukázal na účet žalobcu. Medzi stranami bola sporná aktívna vecná legitimácia, oprávnenosť krátenia poistného plnenia a nárok žalobcu na úroky z omeškania.

10. Na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov súd dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam:

11. Dňa 08.05.2018 vystavil žalobca faktúru č. 20180075 (č. l. 10) so splatnosťou dňa 08.05.2018, ktorou fakturoval poškodenému za opravu motorového vozidla SUBARU Forester EČV MA 108 CM podľa priloženej kalkulácie sumu 539,66 Eur, a to za čelné sklo 394,28 Eur, bauset 59,50 Eur, lepiaca sada 39,50 Eur, výmena čelného skla 46,38 Eur, spolu 539,66 Eur.

12. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 28.09.2018 (č.l. 13) adresovanom žalobcovi oznamoval žalobcovi, že dňa 27.09.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe predkladá výpočet výšky plnenia a poistné plnenie s odkazom na ust. a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu v sumu 221,29 Eur. Vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie, ktoré je súčasťou oznámenia je uvedené: „Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. VIG poskytne poistné plnenie len do výšky kalkulácie kalkulačného programu v zmysle zmluvných dojednaní“. V prílohe k oznámeniu o poistnom plnení označenej ako výpočet výšky plnenia (zálohy, doplatku) žalobca uviedol popis položiek nasledovne: Faktúra za opravu vozidla číslo: 20180075 RENOMAX, s.r.o. (s DPH) 539,66 Eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou -152,40 Eur, spolu priznané 387,26 Eur, spoluúčasť -165,97 Eur, poistné plnenie 221,29 Eur, poistné plnenie/ doplatok celkom 221,29 Eur.

13. Dňa 02.10.2018 uzavreli Ing. Imrich Havriš (poškodený) ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky (č. l. 14), v ktorej postupca v článku I. Predmet zmluvy prehlásil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 152,40 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstva. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9565614772 zo dňa 02.03.2018, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla SUBARU Forester EČV: MA 108 CM, a ktorá bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 20180075 a z časti vo výške 221,29 Eur priznaná a uhradená. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená odplatne, pričom odplata bola zmluvnými stranami dojednaná v osobitnej dohode.

14. Podľa 788 ods. 1 (ďalej len „“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

16. Podľa poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

17. Podľa , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

18. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

19. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

21. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

22. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

23. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. , podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. So zreteľom na to, ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu, je zrejmé, že voči žalovanému sa domáhal doplatenia poistného plnenia z uzatvorenej poistnej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poisteného postúpením podľa cit. ust. . Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, súd tento právne kvalifikoval ako nárok na poistné plnenie proti poisťovateľovi z uzatvorenej poistnej zmluvy v zmysle , 795, 797, 806 . V prejednávanej veci si žalobca uplatnil rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením, a to vo výške 152,40 Eur, pričom žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

25. Čo sa týka žalovaným namietanej neexistencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok: súd odkazuje na uznesenie NS SR , z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“. Súd má za to, že výklad žalovaného je príliš formalistický. Predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti vymedzenej číslom a základným popisom skutkových okolností, považuje súd za dostatočné.

26. Súd ďalej posudzoval námietku žalovaného týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v zmluve o postúpení pohľadávky chýba výslovný prejav vôle postupcu (poškodeného) postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu, súd poukazuje na to, že z článku I zmluvy jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je postúpenie sumy 152,40 Eur, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 20180075, ako pohľadávky postupcu voči žalovanému z poistnej udalosti č. 9565614772, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených predmetnou zmluvou. pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov ( ) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Zákonodarca pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená

i podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť ( ). K tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 29.02.2012: „Je nepochybné, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí ( ) taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť ( ). Súdna prax (porov. uznesenie Najvyššieho súdu z 19. júla 2006, spis. zn. ) aj právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky“. V predmetnom prípade poškodený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, za nutnú opravu poškodeného vozidla. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie.

27. Čo sa týka námietky neplatnosti zmluvy o postúpení, súd uvádza, že poškodený bol oprávnený postúpiť nárok na poistné plnenie na žalobcu, predložená zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže sú v nej špecifikované zmluvné strany, ako aj pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia. Ako nedôvodné vyhodnotil súd aj tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale záväzku žalobcu. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou, a teda je aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore

28. Po vyriešení aktívnej legitimácie žalobcu sa súd zaoberal otázkou odôvodnenosti krátenia poistného plnenia. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (poškodený) si v dôsledku škodovej udalosti na svojom motorovom vozidle, dal toto v autoservise opraviť, pričom autoservis mu po vykonaní opravy vystavil faktúru za opravu motorového vozidla č. 20180075 vo výške 539,66 Eur. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 27.09.2018, pričom následne zaslal žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.09.2018, v ktorom uviedol, že žalobcovi poskytne poistné plnenie len do výšky kalkulácie kalkulačného programu v zmysle zmluvných dojednaní, a to vo výške 221,29 Eur. Súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže jeho konštatovanie v odpore, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukazuje na Oznámenie o poistnom plnení a skutočnosti v ňom uvedené, v ktorom zdôvodnil výšku poskytnutého plnenia, podľa názoru súdu nepredstavuje účinné popretie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia ). Žalovaný bol teda povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( ). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú

tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 22.09.2010). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571). Žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil len kalkuláciou kalkulačného programu v zmysle zmluvných dojednaní bez bližšej špecifikácie, bez predloženia samotnej kalkulácie. V tejto súvislosti súd predovšetkým konštatuje, že nemá za preukázané, že by žalovaný o kalkulácii primeraných nákladov na opravu poisteného motorového vozidla žalobcu nejakým spôsobom informoval. V oznámení o poistnom plnení žalovaný argumentuje len kontrolnou kalkuláciou. Súd uvádza, že nebola predložená žiadna kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovaného. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s ktorou ak žalovaný nesúhlasil, bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaný preto nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie bez toho, aby sa poistený dozvedel, z akých dôvodov ku kráteniu došlo. Žalovaný mal súdu, keďže ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považoval autoservisom účtovanú sumu za neprimeranú.

29. Súd upriamuje pozornosť aj na ustanovenie ods. , ktorý definuje podmienky, za ktorých je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť ale len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených a . V danom prípade poistenec si zmluvne zabezpečil opravu motorového vozidla v autoservise, ktorý mu za vykonanie opravy doložil faktúru č. 20180075, pričom v konaní nebolo ani len tvrdené, že by právny predchodca žalobcu (poistený) bez zbytočného odkladu neoznámil poisťovni, že nastala poistná udalosť, o poistnej udalosti nedal pravdivé vysvetlenie a že by neposkytol doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla. Poistiteľ (žalovaný) je oprávnený krátiť poistné plnenie iba v súlade s ustanovením a v konaní žiadne zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátil poistné plnenie nepreukázal. Nepostačuje iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania.

30. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia, a preto je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 152,40 Eur a teda žalobe v časti istiny vyhovel.

31. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Žalobca sa žalobou zároveň domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 13.10.2018 do zaplatenia. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo. Tým, že žalovaný v lehote stanovenej v ust. neposkytol poistné plnenie, na ktoré žalobcovi vznikol nárok riadne, teda v celom rozsahu, dostal sa s poukazom na ust. veta prvá do omeškania s plnením peňažného dlhu zo sumy 152,40 Eur dňom 13.10.2018 ( ukončenie šetrenia 28.09.2018 + 15 dní) a žalobcovi vznikol v zmysle ust. nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 152,40. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. nariadenia vlády SR č. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy odo dňa 13.10.2018 do zaplatenia.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s CSP, Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu , preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.