Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-4-2020.pdf
PDF · 111.36 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. K. XXX, zastúpený spoločnosťou JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., IČO: 47 232 692, so sídlom Štrková 95/21, 010 09 Žilina, proti žalovanému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, P. R. Ž., v spore o zaplatenie 4.900,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.900,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.900,- eur od 01.01.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 23.09.2020 v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.900,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.900,- eur od 01.01.2019 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovanému poskytol sumu 4.900,- eur titulom pôžičky a to jednotlivými pôžičkami vo výške 1.000,- eur bankovým prevodom dňa 04.02.2014, 1.900,- eur bankovým prevodom dňa 02.04.2017 a 2.000,- eur v hotovosti dňa 14.09.2017 s dobou splatnosti do 31.12.2018. Svedkom poskytnutia pôžičiek bola manželka žalobcu. Žalovaný pôžičku nezaplatil riadne a včas, z ktorého dôvodu si žalobca uplatňuje i zákonné úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy odo dňa splatnosti do zaplatenia, t.j. od 01.01.2019 do zaplatenia. S poukazom na § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz sp.zn. 32Up/1623/2020 zo dňa 15.10.2020. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 09.12.2020.
3. Žalovaný v podanom odpore namietal nárok žalobcu. Čestné vyhlásenie manželky žalobcu označil za vyfabulované a žiadal, aby naň súd neprihliadal s poukazom na § 116 Občianskeho zákonníka. Manželka je žalobcovi osobou blízkou a preto nedôveryhodnou. Nebola pri žiadnom stretnutí so žalobcom, preto nemôže mať vedomosť o skutočnostiach, ku ktorým podala čestné prehlásenie. Žalovaný namietal poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1.000,- eur a 1.900,- eur titulom pôžičky, malo ísť o vklad do podnikania a úhradu prevádzkových nákladov firiem, v ktorým podnikal žalovaný, žalobca a R. T.. Žalovaný prevzatie finančných prostriedkov vo výške 2.000,- eur poprel. V ďalšom žalovaný poukázal na
rozsah svojej podnikateľskej činnosti a podnikateľskú spoluprácu so žalobcom a R. T.. Nakoľko žalobca pôsobil v danom čase vo vysokom managemente UPS a Slovak Parcel Service, s.r.o., nemohol pre zákaz konkurencie oficiálne vstúpiť do podnikania so žalovaným pre sankcie v prípade porušenia zákazu konkurencie. Preto bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že žalobca bude figurovať v podnikaní ako tichý spoločník, na ktorom podnikaní sa mal žalobca podieľať určitým vkladom. Takto bola založená firma PP TRADING SK, s.r.o., kde žalovaný oficiálne figuroval ako jediný spoločník a konateľ. Na rozbeh podnikania boli zobraté 2 úvery v ČSOB, a.s., cca 90.000,- eur, ktoré vybavil žalobca a za ktoré žalovaný ručil zmenkou ako fyzická osoba. Žalobca mal na starosti český trh, žalovaný slovenský, bola založená firma aj v Poľskej republike. Na základe vkladu v podobe naprogramovania programu Logispro bol R. T. pribratý do podnikania v Českej republike (R. T. a žalovaný 50 % spoločníci firmy PARCELS CZ, s.r.o.) a v Poľskej republike (žalovaný 99 % a R. T. 1 % spoločníci firmy Parcels Pl. SP. Z.o.o.). R. T. sa neskôr spojil so žalobcom so zámerom vyradiť žalovaného z výnosného podnikania. Podnikanie prinášalo zisky, ktoré žalovaný používal na splácanie úverov od spoločnosti ČSOB, a.s. a VÚB, a.s., čo sa nepáčilo žalobcovi. Žalobca s R. T. odstavili žalovaného od Programu Logispro, žalovaný našiel vykradnutú kanceláriu, bol mu odcudzený počítač, na ktorom mal uložený program, klientsku databázu a všetku elektronickú komunikáciu vrátane prístupových kódov. Podnikanie vo všetkých firmách sa zastavilo, začalo vykazovať straty. R. T. následne v Č. založil konkurenčnú firmu PARLS, s.r.o. využívajúcu program Logispro, ku ktorému firmy žalovaného už nemajú prístup. Žalobca T. R. T. žalovaného spoločným konaním uvrhli do dlhov, ktoré nie je schopný splácať. ČSOB, a.s., vyhlásila oba úvery za predčasne splatné, realizovala vyplňovacie právo k blankozmenke. Rovnako postupovala VÚB, a.s. Týmto konaním sa žalobca s R. T.H. na žalovanom dopustili trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, z ktorého dôvodu žalovaný podal trestné oznámenie. Z uvedených dôvodov žalovaný neuznáva nárok žalobcu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že suma 1.000,- eur bola poskytnutá dňa 04.02.2014, teda premlčacia doba uplynula dňa 04.02.2017, suma 1.900,- eur bola poskytnutá dňa 02.04.2014, teda premlčacia doba uplynula dňa 02.04.2017. Prevzatie sumy 2.000,- eur žalovaný poprel. Čestné vyhlásenie manželky nie je riadny dôkaz vzhľadom na blízky príbuzenský pomer k žalobcovi. Z uvedeného dôvodu žalovaný spochybnil čestné prehlásenie manželky žalobcu. Súd podľa žalovaného musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom skutkový stav tak ako ho predostrel žalobca, žalovaný nepovažoval za dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností zistený. Žalovaný tiež namietal uplatnený úrok z omeškania požadovaný v obchodnoprávnych vzťahoch, pričom žalobca tvrdí, že medzi stranami sporu by sa malo jednať o pôžičku medzi fyzickými osobami. Z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok ani na paušálnu náhradu nákladov.
4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu vo vzťahu k vierohodnosti výpovede jeho manželky poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 276/2014 zo dňa 09.06.2015 podľa ktorého: „Spochybňovanie objektívnosti výpovedi svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno žalobcom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“ Žalobca uviedol, že manželka bola svedkom toho, že požičiaval peniaze žalovanému na jeho podnikateľské aktivity z toho dôvodu, aby v prípade, ak sa mu niečo stane, mala ako jeho dedič vedomosť o jeho pohľadávkach. Namietal spoločné podnikateľské aktivity T. R. T., žalovaný podľa neho v tomto smere nepredložil dôkaz. Žalovaným predložené výpisy z Obchodného registra preukazujú to, že nikdy spolu so žalovaným nepodnikali. Vo veci trestného oznámenia žalovaného vedeného pod ČVS: KRP-32/2-VZS-ZA-2020 bol vypovedať ako svedok, ktorým oznámením chce žalovaný sanovať svoje podnikateľské neúspechy. Podľa žalobcu vznesená námietka premlčania nie je dôvodná s poukazom na čestné vyhlásenie jeho manželky ohľadne splatnosti jeho nároku dňa 31.12.2018, teda nárok na plnenie mohol na súde uplatniť najneskôr do 31.12.2021 v trojročnej premlčacej lehote podľa Občianskeho zákonníka, resp. do 31.12.2022 v štvorročnej premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka. Nakoľko žalobu podal dňa 22.09.2020, nárok nie je premlčaný. Podľa žalobcu vzťah medzi ním a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym aj s poukazom na sms žalovaného zo T. XXXX, ktorou požiadal o sumu 2.000,- eur za účelom úhrady výplat a ktorú sumu mu odovzdal dňa 14.09.2017. Preto si dôvodne uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z uplatnenej sumy.
5. Žalovaný sa k podaniu žalobcu nevyjadril.
6. Na pojednávaní žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby v súlade so svojimi písomnými vyjadreniami. Nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že so žalovaným mali priateľský, nadštandardný vzťah, stretávali sa ako rodina, z ktorého dôvodu mu požičal finančné prostriedky. Na naliehanie manželky k ďalším pôžičkám už nedošlo, pričom sa vzťah so žalovaným narušil spôsobom, že nemajú žiaden kontakt. O pôžičkách mala vedomosť aj manželka žalovaného, s ktorou je pravdepodobne v rozvodovom konaní. Ako žalovaný použil poskytnuté finančné prostriedky žalobca nevedel s istotou uviesť. Žalovaný mu mal ale povedať, že finančné prostriedky použije na osobný účel. Sporných 2.000,- eur mu mal odovzdať u žalovaného doma, v kaviarni alebo na ceste, prípadne na autobusovom nástupišti, kde mal žalovaný kanceláriu. Presne si to nepamätal, nakoľko mu pôžičiek poskytol viacero. Pokiaľ išlo o vrátenie finančných prostriedkov, vždy sa dohodli, žalovaný peniaze nevracal, boli to týždne, mesiace, s manželkou im došla trpezlivosť, tak mu povedali termín do 2018. Sám sa dostal do finančných problémov, predali byt, kúpili starší dom, ktorý prerábali, peniaze im chýbali a chýbajú doteraz.
7. Svedkyňa Mgr. D. N., manželka žalobcu na pojednávaní uviedla, že jej manžel, žalobca požičal žalovanému sumu 4.900,- eur, išlo o finančnú výpomoc v troch čiastkach 1.000,- eur, 1.900,- eur a 2.000,- eur. Vzťah so žalovaným označila za priateľský, až rodinný, navštevovali sa, ich deti sa poznali. O poskytnutí finančných prostriedkov mala vedomosť, nemali dôvod žalovanému a jeho manželke nedôverovať. Žalovaný však finančné prostriedky nedokázal splácať, čo sa odrazila aj na ich vzťahoch, momentálne nie sú v kontakte s nikým z rodiny žalovaného. Nakoľko žalovaný finančné prostriedky napriek výzvam a prosbám žalobcu nevrátil, zorganizovali spoločné stretnutie a dohodli sa, že žalovaný finančné prostriedky vráti do 31.12.2018. Žalovaný doteraz peniaze nevrátil.
8. Súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vypočul žalobcu a manželku žalobcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
9. Manželka žalobcu Mgr. N. v Čestnom prehlásení zo dňa 28.08.2020 vyhlásila, že bola svedkom ako jej manžel požičal Y. T. celkovú sumu 4.900,- eur, ktoré mu mal vrátiť dňa 31.12.2018. Pôžička pozostávala z nasledujúcich jednotlivých pôžičiek: dňa 04.02.2014 suma 1.000- eur (bankový prevod), dňa 02.04.2014 suma 1.900,- eur (bankový prevod), dňa 14.09.2017 suma 2.000,- eur. Na záver vyhlásila, že toto vyhlásenie je pravdivé a poskytnuté ako dôkaz do konania proti Y. T.Í., za účelom vymáhania dlžnej sumy 4.900,- eur s príslušenstvom v prospech jej manžela, ktorému toto vyhlásenie odovzdáva s tým, že v prípade potreby bude vypovedať aj ako svedok v súdnom konaní. Podpis manželky žalobcu na úradne overený.
10. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB banky mal súd preukázané, že dňa 04.02.2014 žalobca zaslal sumu 1.000,- eur a dňa 02.04.2014 sumu 1.900,- eur na tam uvedený účet.
11. Z fotokópie žalobcom predloženej sms komunikácie so žalovaným, t.č. +XXXXXXXXXXXX vyplýva vzájomná komunikácia žalobcu a žalovaného v ktorej žalovaný uviedol: „Potrebujem dnes tych 2000 eur na vyplaty. Zavolaj mi. Y.“, „Peniaze mám u seba, kde Ti ich prinesiem?“ (žalobca dňa XX.XX.XXXX), „o ktorej pojdes do O.? by som ta pockal tu.“ (žalovaný XX.XX.XXXX).
12. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalovaný podnikal pod obchodným menom Y. T. PP TRADING vo všetkých predmetoch podnikania od 01.12.2003 (deň vzniku oprávnenia) s dobou pozastavenia od 01.10.2018 do 30.09.2021.
13. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že spoločníkom a konateľom spoločnosti PP TRADING SK, s.r.o. (deň zápisu 22.08.2014), IČO: 47 842 181, boli F. B. D. Y. T., spoločníkom a konateľom spoločnosti Parcels Pl. SP. Z.o.o. bol Y. T.Q., spoločníkom a konateľom spoločnosti PARSL s.r.o., IČO: 50 471 881 bol Y. N. D. P. Š., spoločníkom a konateľom spoločnosti Logispro s.r.o., IČO: 063 39 271 bol R. T.H..
14. Z Oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na plnenie ČSOB, a.s. zo dňa 19.08.2019 adresovanej žalovanému súd zistil, že banka vyhlásila predčasnú splatnosť svojej pohľadávky zo Zmluvy o investičnom úvere č. XXXXXXX R. zo dňa XX.XX.XXXX ku dňu XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX využila svoje oprávnenie a doplnila blankozmenku v údaji zmenkovej sumy o čiastku 75.427,55 eur a v údaji splatnosti o dátum 19.08.2019 (vystaviteľ zmenky spoločnosť PP TRADING SK, s.r.o., avalista Y. T.), pričom banka žalovaného vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní odo dňa splatnosti zmenky.
15. Z Oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na plnenie ČSOB, a.s. zo dňa 19.08.2019 adresovanej žalovanému súd zistil, že banka vyhlásila predčasnú splatnosť svojej pohľadávky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXPX zo dňa 13.12.2016 ku dňu 30.04.2018 a dňa 19.08.2019 využila svoje oprávnenie a doplnila blankozmenku v údaji zmenkovej sumy o čiastku 14.529,13 eur a v údaji splatnosti o dátum 19.08.2019 (vystaviteľ zmenky spoločnosť PP TRADING SK, s.r.o., avalista Y. T.), pričom banka žalovaného vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní odo dňa splatnosti zmenky.
16. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 05.03.2020, ČVS: KRP-31/2-VYS-ZA-2020, vyplýva, že žalovaný podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona a iné na R. T. a žalobcu.
17. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 4.900,- eur titulom ústnych zmlúv o pôžičke s príslušenstvom.
18. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/293/2008 zo dňa 15.12.2009). K podstatným náležitostiam možno zaradiť aj dočasnosť zmluvy (Š., R.., E., D.., P., J.., Z., R.., B.Č., R..D..: Občiansky zákonník II.§451-880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 2280 s.). Hoci dohoda o dočasnosti prenechania veci je podstatnou náležitosťou zmluvy, neznamená to, že je potrebné dohodnúť aj presnú dobu vrátenia. Ak totiž presná doba vrátenia nie je dohodnutá, uplatní sa ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nie je však vylúčené, aby zmluvné strany dohodli, že čas splnenia dlhu je ponechaný na vôli dlžníka. V takom prípade čas plnenia určí na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (Q., J.: Občiansky zákonník pre prax (komentár) III. (§ 588 - § 880). Eurounion 2015, 2847 s.). Obdobne sa k otázke dočasnosti (nie času plnenia) stabilne vyjadruje aj prax súdov Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 303/2011-10 zo dňa 23.06.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/238/2010 zo dňa 21.03.2012).
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami boli uzavreté ústne zmluvy o pôžičke a zo strany žalobcu ako veriteľa aj došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky. Súd konštatuje, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že došlo k uzatvoreniu ústnych zmlúv o pôžičke zaťažovalo žalobcu. Postupom v súlade s § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, mal súd za preukázané, že žalobca bankovým prevodom dňa 04.02.2014 žalovanému poskytol sumu 1.000,- eur a dňa 02.04.2014 sumu 1.900,- eur vkladom na jeho účet. Uvedené žalovaný nerozporoval a ani v konaní netvrdil, že tieto finančné prostriedky žalobcovi vrátil. Skutočnosť, že niekto vloží finančné prostriedky na účet inej osoby ešte nepreukazuje existenciu právneho vzťahu z titulu zmluvy o pôžičke. Tvrdenia žalobcu o existencii právneho vzťahu medzi ním a žalovaným z titulu zmlúv o pôžičke mal súd preukázané výpoveďou svedkyne Mgr. D. N., manželky žalobcu. Svedkyňa jednoznačne uviedla, že v každom prípade išlo o peňažné pôžičky poskytnuté žalovanému na základe priateľských až rodinných vzťahov medzi rodinami žalobcu a žalovaného za situácie, keď sa žalovaný dostal do finančných problémov, s tým, že sa žalovaný tieto zaviazal vrátiť. Pokiaľ ide o poskytnutie sumy 2.000,- eur, jej poskytnutie mal súd rovnako preukázané výsluchom manželky žalobcu. Svedkyňa na pojednávaní potvrdila, že suma 2.000,- eur bola reálne odovzdaná. Vôľa žalovaného prevziať predmetné finančné prostriedky a disponovanie touto sumou zo strany žalobcu podporne vyplýva aj z obsahu žalobcom predloženej sms komunikácie, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný žalobcu požiadal o poskytnutie sumy 2.000,- eur, ktorú sumu mal mať žalobca dňa 14.09.2017 u seba.
Žalovaný pritom obsah sms komunikácie výslovne nepoprel. Z výpovede svedkyne tiež vyplýva, že poskytnuté sumy žalovaný napriek výzvam a prosbám žalobcu nevracal, z ktorého dôvodu bola zo strany žalobcu a jeho manželky žalovanému poskytnutá lehota na ich vrátenie do 31.12.2018. Súd mal tak svedeckou výpoveďou manželky žalobcu preukázanú vôľu žalovaného pôžičky so žalobcom uzavrieť, mal preukázanú konkrétnu výšku poskytnutých súm, počet ústnych zmlúv o pôžičke, ako aj existenciu dohody o dodatočnej lehote na plnenie. Výpoveď manželky žalobcu pritom korešponduje s listinnými dôkazmi predloženými do spisu.
21. Žalovaný uzatvorenie ústnych zmlúv o pôžičke a poskytnutie finančných prostriedkov v sume 2.000,- eur v konaní popieral. Obrana žalovaného v konaní bola založená na tvrdení, že bezhotovostným prevodom poskytnuté finančné sumy vo výške 1.000,- eur a 1.900,- eur mu neboli poskytnuté titulom pôžičky, ale zo strany žalobcu malo ísť o vklad do podnikania a úhradu prevádzkových nákladov firiem, v ktorým podnikal žalovaný, žalobca a R. T.. Uvedené tvrdenie však žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal. Išlo o ničím nepodložené tvrdenia žalovaného, ktorých dôvodnosť neboli v konaní spôsobilé preukázať ním predložené listinné dôkazy ako výpisy z obchodného registra, živnostenské oprávnenia, oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na plnenie zo strany ČSOB, a.s., či zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 05.03.2020. Z obsahu predmetných listín len vyplýva, že žalobca, žalovaný a R. T. boli/sú spoločníkmi a konateľmi rozdielnych obchodných spoločností. Žalovaný súdu neposkytol žiaden dôkaz, ktorý by čo i len naznačoval spoločné podnikateľské aktivity žalobcu a žalovaného a klasifikoval ich vzájomný vzťah iným, ako svedkyňou tvrdeným priateľským vzťahom.
22. Žalovaný v konaní spochybnil objektívnosť výpovede svedkyne Mgr. D. N. pre jej blízky, resp. manželský vzťah k žalobcovi. V tomto smere žalobca dôvodne poukázal na vyššie citovaný Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 276/2014 zo dňa 09.06.2015.
23. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 3577/2008 vyplýva záver, že pri dôkaze výpoveďou svedka, musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne), a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, či sa vzájomne dopĺňajú), celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.
24. Pokiaľ ide o spochybnenie výpovede svedkyne Mgr. D. N., len tá skutočnosť, že ide o blízku osobu žalobcu, nemôže bez ďalšieho diskvalifikovať jej postavenie ako svedka. Žalovaný v konaní netvrdil a ani neposkytol žiadne iné objektívne skutočnosti a dôkazy, ktoré by spochybňovali vierohodnosť jej výpovede. Svedkyňa bola riadne poučená podľa § 196 ods. 2 CSP, že má povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a tiež o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Svedkyňa na pojednávaní konzistentne vypovedala o skutočnostiach súvisiacich s prejednávanou vecou, potvrdila uzavretie pôžičiek, ich výšku, odovzdanie sumy 2.000,- eur, ako aj dohodu o ich dodatočnej splatnosti. Z jej výpovede nevyplynuli také okolnosti, ktoré by boli spôsobilé prijať záver o jej neobjektívnosti. Samotná existencia blízkeho rodinného vzťahu svedkyne a žalobcu, prípadne súvislosť výsledku sporu s majetkovým postavením svedkyne ako manželky žalobcu, bez ďalšieho nediskvalifikuje jej výpoveď ako dôkaz v prejednávanej veci. Svedkyňa ako manželka žalobcu je členkou jeho domácnosti, preto je dôvodné predpokladať, že má vedomosť o finančných krokoch žalobcu ako svojho manžela. Svedkyňa sa pritom vyjadrila aj k okolnostiam, ktoré osobne prežila a vnímala svojimi zmyslami, že spolu so žalobcom dohodli osobné stretnutie, ktoré už nebolo rodinné (dovtedy sa stretávali s rodinou žalobcu vrátane detí), deti neboli prítomné, kde došlo k dohode o vrátení sporných finančných prostriedkov do 31.12.2018 a to za prítomnosti manželky žalobcu.
25. Na základe uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 4.900,- eur titulom poskytnutých pôžičiek za dôvodný a v tomto rozsahu žalovanému uložil povinnosť predmetnú sumu žalobcovi zaplatiť. Žalovaný v konaní argumentoval, že súd musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom skutkový stav tak ako ho predostrel žalobca, žalovaný nepovažoval za dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností zistený. K tomu súd uvádza, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah
tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).
26. V prejednávanej veci je namieste uviesť, že vo veci boli nariadené dve pojednávania, na ktorých mohol žalovaný argumentovať voči nároku žalobcu, byť konfrontovaný s predbežným právnym názorom súdu na danú vec, či s výsluchom manželky žalobcu a navrhnúť prípadné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ sa na pojednávaniach nezúčastnil, potom uvedené musí ísť na jeho ťarchu. Jedným zo základných princípov sporového konania je princíp ústnosti (čl. 12 Základných princípov CSP), ktorým sa umožňuje stranám sporu efektívne uplatňovať procesné práva a dosiahnuť tak naplnenie práva na súdnu ochranu. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné právo, ktoré však môže viesť (ako je tomu v danej veci) k zavŕšeniu súdneho konania v jej neprospech. 27. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ súd výpoveď manželky žalobcu nemal objektívnymi tvrdeniami a dôkazmi spochybnenú, vychádzal z jej obsahu ako celku a mal za preukázané, že poskytnuté finančné prostriedky mal žalovaný podľa vzájomnej dohody sporových strán vrátiť do 31.12.2018. Súd vychádzajúc z výpovede svedkyne mal za preukázané, že žalobca žalovanému poskytol pôžičku na základe ich priateľského vzťahu, t.j. išlo o pôžičku medzi fyzickými osobami, z ktorého dôvodu ohľadne prípadného premlčania nároku žalobcu na vec aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia lehota tak bola trojročná a začala plynúť dňom nasledujúcim po dohodnutej lehote splatnosti poskytnutej sumy, t.j. od 01.01.2019 a uplynula dňa 01.01.2022. Pokiaľ žalobca podal žalobu na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 23.09.2020, urobil tak v rámci plynutia premlčacej doby. Vznesená námietka premlčania žalovaným tak nebola dôvodná.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. O žalobcom uplatnených úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Počiatok omeškania stanovil súd odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, t. j. od 01.01.2019. Výška základnej úrokovej sadzby ECB bola dňa 01.01.2019 vo výške 0,00 % ročne (súd má o tom vedomosť zo svojej činnosti), preto žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.900,- eur od 01.01.2019 do zaplatenia a nie tak, ako si nesprávne uplatnil žalobca vo výške 8 % ročne z uplatňovanej sumy argumentujúc obchodnoprávnym vzťahom medzi stranami sporu. Žalobcovi súd tiež nepriznal nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur, ktoré si žalobca uplatnil s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., vychádzajúc z nesprávneho posúdenia vzťahu medzi sporovými stranami ako obchodnoprávneho.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Pre civilné sporové konanie, pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, platí zásada úspechu vo veci, t.j. neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli (§ 255 CSP). Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Ustanovenie § 257 CSP prestavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP pričom vychádzal z úspechu žalobcu (tento bol neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania a náhrady paušálnych nákladov) v konaní pred súdom prvej inštancie.
38. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.Začiatok formulára