Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/94/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka – F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., zastúpená: JUDr. Jolana Černá, advokátka so sídlom Jahodná č. 337, a otec – I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, L., o rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -9 zo dňa 24. júna 2022 v časti nariadenia neodkladného opatrenia (výrok I.), takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým namiesto otca udelil súhlas matke na podanie žiadosti o zápis maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, do Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v E., M. XXX, XXX XX E., na školský rok 2022/2023. Výrokom II. prvoinštančný súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa na zastupovanie v tomto konaní.

Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil ust. (ďalej len „“), , , , a (ďalej len „“), , a , , a , o rodine (ďalej len „“), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne uznesenie odôvodnil tým, že z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má súd za osvedčené, že medzi rodičmi neexistuje zhoda ohľadom zápisu maloletej do základnej školy, nakoľko matka ju navrhuje zapísať do zariadenia uvedeného v návrhu a zároveň tvrdí, že otec nedal súhlas s týmto zápisom. Samotné tvrdenie matky o neudelení súhlasu otca osvedčuje existenciu nezhody rodičov, nakoľko ide o negatívnu právnu skutočnosť, ktorá sa nedá preukázať; matka nemôže preukázať nečinnosť otca, resp. neexistenciu jeho súhlasu, a tak postačí jej tvrdenie, ktoré súd nemal dôvod spochybňovať. Podľa návrhu matky, hlavný dôvod nesúhlasu otca so zápisom maloletej do matkou navrhovaného školského zariadenia tkvie vo vyučovacom jazyku maďarskom, pričom ten má za to, že by dieťa malo navštevovať základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským, a to v Dunajskej Strede. Z podaného návrhu, ako aj z obsahu pripojeného súdneho spisu tamojšieho súdu sp. zn. , vyplýva, že matka žije s maloletými deťmi, ktoré má zverené do svojej osobnej starostlivosti, od ukončenia spolužitia s otcom v obci E.. Matkou navrhované školské zariadenie sa nachádza priamo v obci, pričom uvedené školské zariadenie navštevuje aj starší súrodenec maloletej; maloletá doteraz navštevovala miestnu maďarskú škôlku. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Igora Obucha, vyhotoveného v rámci skoršieho súdneho konania vo veci maloletých detí, súd zistil, že maloletá rovnako dobre ovláda maďarský, ako aj slovenský jazyk, pričom podľa odborného úsudku súdneho znalca, u maloletej je

vysoký predpoklad, že je schopná zvládnuť vzdelávanie aj v jednom, aj v druhom jazyku, keďže však spolu so súrodencom uviedli, že doteraz chodili do maďarskej školy, resp. škôlky v mieste ich bydliska, kde majú vytvorené vhodné zázemie a cítia sa tam dobre, súdny znalec navrhol zaužívané nemeniť (strana 27 a 29 posudku). Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že plnenie povinnej školskej dochádzky maloletou v zariadení s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré sa nachádza v mieste jej bydliska (bez vyžadovania dochádzky do iného miesta), je v jej najlepšom záujme, keďže vyučovací jazyk maďarský ovláda, pričom vo vzdelávaní sa môže pokračovať s budúcimi spolužiakmi - s rovesníkmi z doteraz navštevovanej materskej školy; určené školské zariadenie navštevuje aj staršia sestra maloletej, teda do školy môžu chodiť spoločne, pričom vlastné skúsenosti zo školy môže svojmu súrodencovi aj odovzdať. Keďže samotný zápis maloletých detí je viazaný k určitému dátumu pred začatím tohto ktorého školského roka, do ktorého momentu nemusí dôjsť k ukončeniu súdneho konania vo veci samej, súd dospel k záveru, že je daná naliehavá potreba vydania neodkladného opatrenia vo veci nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletej do príslušného školského zariadenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a neodkladným opatrením udelil matke súhlas, namiesto otca, na podanie žiadosti o zápis maloletej do navrhovaného školského zariadenia s tým, že predmetom ďalšieho konania bude komplexné preskúmanie danej otázky, t. j. udelenie súhlasu na trvalú návštevu danej školy maloletou. Na záver súd prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že hlavným záujmom rodičov by mala byť ochrana záujmov ich maloletých detí, z ktorého dôvodu by mali vedieť vyriešiť svoje nezhody a byť schopní vzájomných ústupkov, čo by pri zmene školského zariadenia pre deti v mieste ich pobytu malo byť, za predpokladu trvalého pobytu otca v susednej krajine so súdom priznaným rozsahom styku s maloletými deťmi, samozrejmé, a to bez akýchkoľvek väčších obtiažností.

Ak ide o právny úkon medzi deťmi samými alebo o právny úkon medzi i len jedným z detí a hoci i len jedným z rodičov, nemôže dieťa zastupovať ani jeden z rodičov; preto treba dieťaťu ustanoviť podľa ustanovenia opatrovníka. To isté platí, ak ide o konanie pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Súd na základe uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia a ustanovil maloletej, ako účastníkovi konania, za kolízneho opatrovníka v konaní príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Proti tomuto uzneseniu, v časti nariadenia neodkladného opatrenia (výrok I.), podal odvolanie otec. Uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe nepravdivých informácii matky, ktorá v návrhu tvrdila, že maloletá má trvalé bydlisko v obci E.. Podľa informácií od dcér, tieto už istú dobu nežijú v obci E., ale v inej obci a sú počas školského roka denne dovážané a odvážané do a zo školy a škôlky v obci E.. Podľa informácií od detí matka pracuje v N. O.. Z uvedeného vyplýva, že prekážkou nie je cestovanie maloletých do školy, keďže už teraz cestujú z neznámej obce do obce E., kam ich matka odvedie, a následne cestuje autom do N. O. do práce, ale jednostranné rozhodnutie matky o tom, že deti budú navštevovať výlučne maďarské školy. Otec má rovnaké práva ako matka a nevidí žiadnu prekážku v tom, aby deti cestovali autom do slovenskej školy v N. O. spolu s matkou a po škole s ňou cestovali domov.

Matka tvrdí, že predložila prihlášku na podpis otcovi, ale dňa 15.05.2022 ju vrátil nepodpísanú. Matka poslala po dcére dňa 13.05.2022 prílohu k nejakému dokumentu (celý dokument nepriložila) a odkázala, aby to podpísal. Po prečítaní zistil, že ide o podpísanie prílohy, v ktorej potvrdzuje svojím podpisom, že všetky informácie zo školy bude dostávať iba matka, ktorá bude mať sama plné právo o všetkom rozhodovať. Keďže dňa 15.05.2022 po deťoch poslal nepodpísanú prílohu späť, matka mu napísala e- mail, z ktorého je jasné, že nešlo o prihlášku, ale o splnomocnenie, na základe ktorého by nebol o ničom zo školy informovaný tak, ako to bolo aj doteraz. Matka mu potom ešte dňa 17.05.2022 prvýkrát poslala odfotenú žiacku knižku staršej dcéry a dňa 02.07.2022 mu poslala aj fotku jej vysvedčenia. Spravila tak po výmene názorov prvýkrát, od kedy staršia dcéra chodí do školy. Otec predpokladá, že to bolo z dôvodu, aby pred súdom vedela vydokladovať svoj dobrý úmysel.

Dňa 27.06.2022 mu bolo doručené rozhodnutie o prijatí maloletej na základné vzdelávanie v Základnej škole E. s odôvodnením, že podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku sa od odôvodnenia upúšťa vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa účastníkom konania v plnom rozsahu vyhovelo. Uvedené rozhodnutie označil otec za prvú komunikáciu Základnej školy E. s jeho osobou. Rozhodnutie mu bolo poslané ako účastníkovi konania, z čoho vyplýva, že kontakt na druhého právneho zástupcu maloletej (otca) mali a o všetkých podstatných záležitostiach ho mohli a aj mali informovať. Nevedel, že maloletá bola zapísaná do Základnej školy E., že tam prebieha nejaké konanie, ktorého je účastníkom a v konečnom dôsledku mu bolo ešte aj v plnom rozsahu vyhovené. Podľa jeho názoru má byť ako zákonný zástupca maloletej oficiálne kontaktovaný školou, keď sa jedná o jej zastupovanie v oblastiach, v ktorých nie je ešte vzhľadom na svoj vek oprávnená sa sama zastupovať. Od rodičov, ktorých deti nastupujú do škôl v Galante, sa dozvedel, že každý z rodičov dostal osobitne prihlášku na podpis, aj keď sú manželia a žijú v jednej domácnosti. Po doručení rozhodnutia školy o prijatí maloletej poslal odvolanie, na ktoré dostal od Základnej školy E. dňa 08.07.2022 odpoveď. V odpovedi sa píše, že matka dala zapísať maloletú do kmeňovej školy. Na prihláške bolo vyškrtnuté pole „podpis zákonného zástupcu“, pričom k tomu matka priložila jej čestné vyhlásenie. Na základe čestného vyhlásenia matky a na základe prvoinštančného uznesenia pani riaditeľka základnej školy vydala rozhodnutie o prijatí na základné vzdelávanie. Otec v odvolaní uviedol, že v rozhodnutí Základnej školy E. je dátum 16.06.2022, pričom uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 24.06.2022. Z uvedeného vyplýva, že Základná škola E. rozhodla o prijatí maloletej na základnú školu osem dní pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti žiada o preverenie, na základe čoho bola maloletá prijatá, keďže prihláška nespĺňala formálne náležitosti / podpis druhého zákonného zástupcu (otca) alebo uznesenie súdu/.

Matka zapísala maloletú do školy už dňa 21.04.2022. V rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -443 zo dňa 12.04.2022 v bode I. je jasne napísané, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať. Výber školy je podstatná záležitosť v živote dieťaťa, ktorá môže výrazne ovplyvniť jeho ďalšie smerovanie. Podľa odpovede riaditeľky Základnej školy E. zo dňa 08.07.2022 na prihláške bolo vyškrtnuté pole „podpis druhého zástupcu“, pričom matka tam priložila písomné vyhlásenie. Na písomnom vyhlásení matky je perom dopísané „Druhý rodič odmietol podpísať prihlášku a v prípade nezhody rodičov je potrebné rozhodnutie súdu - návrh už podaný“. Na písomnom vyhlásení je tiež uvedené „Zadováženie súhlasu druhého zákonného zástupcu uvedie sa titul, meno a priezvisko, titul druhého zákonného zástupcu dieťaťa je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Podpísanie prihlášky len jedným zákonným zástupcom je v najlepšom záujme dieťaťa.“ Podľa písomného vyhlásenia matky je druhý zákonný zástupca „ťažko prekonateľnou prekážkou“, a preto sa ho ani neunúvala kontaktovať a informovať o svojom zámere a rovno konala podľa svojho uváženia. Neštítila sa ani podpísať písomné vyhlásenie a podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd.

Matka sa v návrhu odvoláva na správu pedopsychiatričky F. I. B., ktorá nebola priložená k doručovanému uzneseniu prvoinštančného súdu, hoci je uvedená ako príloha č. 1 k návrhu. Matka ho vôbec neinformuje o zdravotnom stave dcér. Nemá ani k dispozícii správu od F. I. B., aké zdravotné problémy má maloletá. Zdravotný stav detí taktiež patrí medzi podstatné záležitosti, o ktorých by mal byť informovaný. Nerozumie, na základe akého vyšetrenia navrhla F. B., u ktorej bola staršia dcéra zrejme iba raz, zapísať staršiu dcéru do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským.

Dcéry navštevovali počas spolužitia slovenskú materskú školu v Galante. Maloletá mala v materskej škole aj výuku angličtiny. Po tom, čo matka odišla zo spoločnej domácnosti, boli dcéry presťahované do obce Jahodná a zapísané do školy, resp. materskej školy s vyučovacím jazykom maďarským, takže už raz boli kvôli matke vytrhnuté zo známeho prostredia. Museli začať chodiť do neznámeho prostredia s neznámymi spolužiakmi. Pred istým časom boli deti znova presťahované do inej obce a opäť musia cestovať do školy, resp. materskej školy. Podľa otca k porušovaniu záujmov dieťaťa dochádza práve zo strany matky, keďže maloletá má len 6 rokov a už bola trikrát presťahovaná. Podľa informácií od dcér v danej obci nemajú žiadnych kamarátov.

Matka poukazuje na znalecký posudok z konania sp. zn. , v ktorom znalec uvádza, že „Deti aj matka hovorili po maďarsky, takže znalec slovám nerozumel“. Ohľadom maloletej znalec

konštatuje, že „počet reakcií je vzhľadom na vek nízky, na čom sa o.i. podieľala aj skutočnosť, že na štyri podnety nereagovala“. Podľa otca dieťa nerozumelo tomu, čo znalec po nej požadoval, pretože s ňou komunikoval po slovensky. Otec nesúhlasí s tvrdením matky, že obe deti rozprávajú rovnako dobre po maďarsky aj po slovensky. Maloletá ma problémy s vyjadrovaním sa po slovensky. Staršia dcéra (sestra maloletej – pozn. odvolacieho súdu) navštevuje Základnú školu E., ukončila 2. ročník. Na danej škole sa v prvých dvoch ročníkoch nevyučuje anglický jazyk, čo je v mestských školách samozrejmosťou. V základnej škole má len pár hodín týždenne slovenského jazyka. Ostatné predmety sa vyučujú v maďarskom jazyku, čo tiež neprispieva k rozvoju a lepšiemu ovládaniu slovenského jazyka. Navyše vyučovanie slovenského jazyka je výrazne limitované vedomosťami ostatných spolužiakov, ktoré podľa vyjadrení staršej dcéry sú na veľmi nízkej úrovni. S matkou a maloletou komunikuje výlučne po maďarsky. Jediné miesto, kde sa rozpráva po slovensky, je u otca každý druhý víkend.

Otec je občanom Slovenskej Republiky, žijúci a pracujúci na území Slovenskej Republiky, má slovenskú národnosť, a preto považuje za správne, aby maloletá chodila do slovenskej základnej školy, keďže žijú na Slovensku. Dcéry sú zo zmiešaného vzťahu, kde otec je slovenskej národnosti a matka maďarskej. Mali by sa vzdelávať a študovať v štátnom jazyku Slovenskej republiky. Dcéry vyrastajú na území Slovenskej republiky a predpokladá, že po ukončení základnej školy budú chcieť ísť študovať ďalej. Mohol by tu nastať problém, keďže nebudú dobre ovládať slovenský jazyk, budú zaostávať z vyššie spomenutých dôvodov aj v anglickom jazyku a má pochybnosti aj o kvalite výučby na danej škole v porovnaní s bývalými spolužiakmi staršej dcéry, ktorí chodia na základnú školu v Galante. Pokiaľ deti žijú na Slovensku, pokladá za ich absolútnu prioritu ovládať štátny jazyk na vysokej úrovni, aby sa po skončení štúdia vedeli na území Slovenskej republiky aj uplatniť, pokiaľ sa matka neplánuje s nimi natrvalo presťahovať do Maďarskej republiky a zabezpečiť im tam budúcnosť.

Otec nesúhlasí s vyjadreniami matky vo vzťahu k jeho osobe. Ide o budúcnosť jeho detí, o ktoré sa od narodenia staral, venoval im maximum času a aj ich finančne zabezpečoval. Od malička konal len v prospech ich záujmov, udržiavania styku s ich kamarátmi v mieste ich bydliska, kde sa spolu denne hrávali, ako aj ich umiestnenia do slovenskej materskej školy, ktorú vybrala matka (materská škola H. O. L.), samozrejme s tým, že mali ďalej pokračovať vo výučbách na ďalších školách v slovenskom jazyku. Nesúhlasí ani s tvrdením matky, že z jeho strany ide o pomstu matke po tom, čo sa odsťahovala.

Uvádza, že začína mať starosť aj o staršiu dcéru, ktorej správanie začína byť veľmi obmedzené na jej vek. Kvôli matkinej záľube týkajúcej sa koní, sa staršia dcéra nezaujíma o nič iné. Podľa jej slov sa s ňou matka doma neučí. Pri porovnaní vedomostí jej kamarátky z L., ktorá je o rok mladšia, alebo vedomostí jej rovesníka a kamaráta z ulice, sú už teraz viditeľné rozdiely v čítaní, písaní aj počítaní.

Dňa 08.07.2022 sa so svojou partnerkou v súdom predpísanom čase o 17,00 hod. zastavil na C. D. XX A. E. a chcel si vyzdvihnúť deti k pravidelnému styku s otcom do nedele 17,00 hod. Stará matka detí mu oznámila, že deti tam nie sú, že sú s matkou na dovolenke na Balatone v Maďarskej republike. Otec v tejto súvislosti poukázal na informácie zverejnené na webovej stránke Ústredia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny týkajúce sa tzv. rodičovského únosu maloletých detí a žiadal súd o preverenie uvedených skutočností a rozhodnutie, či bol porušený zákon a práva otca.

Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd prehodnotil nariadenie neodkladného opatrenia, ak sa preukáže pravdivosť jeho tvrdení. Požadoval tiež, aby všetky trovy konania boli hradené zo strany matky.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil. Uviedla, že otec v odvolaní uvádza rôzne veci, tvrdenia a výmysly, ktoré so samotným predmetom konania (rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov) vôbec nesúvisia.

Otec vytýka matke, že už nebýva u svojej matky, ale v inej obci a deti denne dováža a odváža do školy a škôlky do E.. Matka aj deti dodnes majú trvalý pobyt na adrese C. XX A. E.. Matka si po odsťahovaní sa od otca (na jeseň 2019) našla nového partnera, ktorý žije v obci N. G. (susedná obec), pričom vzdialenosť medzi dvoma obcami je cca 1 km. Od začiatku leta 2022, zatiaľ na skúšku, bývajú spolu, aby matka videla, či to medzi jej terajším partnerom a deťmi bude fungovať, nechce im svojho partnera nanútiť. Matka túto skutočnosť pred otcom netajila, ale z dôvodu, že medzi sebou vôbec nekomunikujú, nemala mu to kedy a aj prečo povedať. Ani otec sa matke nezmieni o svojich aktuálnych partnerkách. Navyše obec N. G. patrí do školského obvodu Základnej školy E., t. j. ohľadom obvodu školy sa nič nezmení ani vtedy, keby sa aj časom prihlásili k trvalému pobytu do tejto obce. Z dôvodu vzdialenosti obcí od seba vzdialenosť školy by nebola dlhšia, ako keby deti chodili do školy z predchádzajúceho bydliska v L. (G.) do školy v L..

Matka musí vyvrátiť aj tvrdenie otca, že deti svoju starú matku málokedy navštevujú a sú len každé dva týždne pred vyzdvihnutím otcom na pravidelný styk „prenesené“ do obce E.. Kým ešte trval školský rok, stará matka týždenne aj viackrát, keď jej to pracovné povinnosti dovolili, deti vyzdvihla zo škôlky a školy skôr a boli u nej. Keď matke zavolali, prišla a odviezla ich. Čo sa týka poznámky otca, že matka pred otcom „tají“ miesto pobytu detí, neinformuje o ich zdravotnom stave detí, o pobytoch v zahraničí, v tejto súvislosti matka poukazuje na to, že otec sa o všetkom informuje výlučne od svojich detí (8 a 6-ročné). Nikdy za posledné 3 roky nezavolal matke, nenapísal sms alebo e-mail, aby sa od nej informoval o veciach súvisiacich s deťmi. Keď mu matka z nejakého dôvodu volá, neberie telefón a na sms reaguje so značným odstupom. Rovnako zazlieva matke, že o vyšetrení staršej dcéry u F. I. B. ho vôbec neinformovala, čo tiež nie je pravda, lekárska správa bola predložená súdu taktiež v konaní sp. zn. , teda otec mal možnosť sa s touto správou oboznámiť.

V súvislosti so samotnou prihláškou dcéry do základnej školy, matka túto podala sama z dôvodu, že obe maloleté deti boli súdom zverené do jej osobnej starostlivosti a pri prihláške staršej dcéry podpis druhého rodiča nebol požadovaný. Po podaní prihlášky ju riaditeľka vyzvala, aby bol doplnený aj podpis druhého rodiča, lebo podľa terajších predpisov to ministerstvo vyžaduje. Preto matka poslala po deťoch najprv len stranu, ktorá mala byť podpísaná, ale posledný májový víkend poslala otcovi všetky písomnosti, ktoré dostala od školy, vrátane prihlášky do školy. Všetky tieto dokumenty jej otec vrátil nepodpísané, preto bola nútená podať návrh na súd, aby maloletá mohla byť zapísaná do školy. Po tom, čo matka oznámila riaditeľke školy, že otec prihlášku nie je ochotný podpísať, riaditeľka ju poučila, že podľa úprav Ministerstva školstva SR pre prípady, kedy zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (čím z časového hľadiska priebeh súdneho konania rozhodne je, keďže proti rozhodnutiam súdu je možné odvolanie, ktorým sa konanie predlžuje), je možné k prihláške pripojiť o tom čestné prehlásenie a dieťa môže byť zapísané do základnej školy. Z tohto dôvodu podpísala čestné prehlásenie s poznámkou, že už bol podaný návrh na začatie konania na súd. Medzičasom bolo doručené aj uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia.

Na poznámku otca, že matka sa s deťmi sťahovala trikrát za posledných 6, resp. 8 rokov, matka uvádza, že ešte keď boli spolu s otcom, sa sťahovali raz z jeho bytu do rodinného domu a odvtedy sa matka sťahovala len k svojej mame, keď otca opustila. Otec zase od jesene 2019 už dcéram predstavil tri priateľky, čo nesvedčí o stabilite rodinného prostredia u otca.

V súvislosti so znaleckým posudkom vyhotoveným v konaní sp. zn. otec z toho, že pri vyšetrovaní znalca maloletá mala nízky počet reakcií, vydedukoval, že nerozumela znalcovi, ktorý s ňou rozprával po slovensky. Pritom veľmi dobre vie, že obe deti rozprávajú rovnako dobre po slovensky aj po maďarsky, lebo otec s nimi rozprával po slovensky a matka po maďarsky. Dokonca aj tu zazlieva matke, že pred znalcom rozprávala s deťmi po maďarsky, hoci tomu znalec nerozumel. Pričom samotný znalec, ktorý tomu nerozumel, nemal s tým problém.

Podľa otca je problémom, že na Základnej škole E., kde staršia dcéra ukončila 2. ročník, sa nevyučuje v prvých dvoch ročníkoch anglický jazyk, kým v slovenskej škole áno. V národnostných školách sa od 1. ročníka vyučuje slovenský jazyk ako cudzí jazyk, anglický jazyk sa vyučuje od 3. ročníka a od 6. ročníka sa vyučuje aj nemecký jazyk. V škole sa slovenský jazyk vyučuje denne, a nie pár hodín týždenne, ako to uvádza otec, a ostatné predmety sa vyučujú v maďarskom jazyku, ale na druhom stupni základnej školy z odborných predmetov (matematika, fyzika, chémia a pod.) sa deti učia odborné výrazy aj v slovenskom jazyku, takže im z toho žiadne problémy nevzniknú. Nie je pravdou ani to, že jediné miesto, kde deti komunikujú po slovensky, je u otca, nakoľko aj terajší partner matky je slovenskej národnosti a po maďarsky vôbec nevie, nie ako otec, teda deti aj s ním komunikujú po slovensky.

Otec v odvolaní uvádza, že je občanom Slovenskej republiky, žijúci a pracujúci na území Slovenskej republiky a má slovenskú národnosť, a preto považuje za správne, aby maloletá chodila do slovenskej základnej školy. Matka je ale maďarskej národnosti, teda materinský jazyk detí je maďarský, a nikde nie je stanovené, že by na území Slovenskej republiky bol niektorý jazyk nadradený ostatným jazykom. V tejto súvislosti matka poukazuje na ustanovenie školského zákona, podľa ktorého deťom a občanom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie sa v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Vyučovací jazyk v materskej alebo základnej škole vôbec nepredurčuje možnosti výberu školy pri výbere budúceho povolania, hlavne nie u detí, ktoré rovnako dobre rozprávajú slovensky aj maďarsky. Aj matka, ktorá je maďarskej národnosti, chodila až po maturitu do školy s vyučovacím jazykom maďarským, a bez problémov získala vysokoškolské vzdelanie v Slovenskej republike a nikdy nebola znevýhodnená z dôvodu, že chodila do maďarskej školy (80 % spolužiakov matky zo strednej školy má ukončené vysokoškolské vzdelanie v Slovenskej republike). Rovnako rodičia a súrodenci matky sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia a všetci chodili do základnej a strednej školy s vyučovacím jazykom maďarským.

V odvolaní otec uvádza, že je príkladným otcom. Zabudol avšak spomenúť, že v koncom júna 2022 na rozlúčku so škôlkou svojej dcéry, aj keď vedel, kedy sa koná, nepovažoval za potrebné sa dostaviť, ani jej zavolať a zagratulovať. Vytýka matke, že staršia dcéra sa zaujíma výlučne o kone, čo rovnako nie je pravda, lebo staršia dcéra chodí na ľudový tanec, na gymnastiku a zapája sa aj do remeselníckych aktivít (hrnčiarstvo, pletenie košíkov, korálkovanie a iné) organizovaných počas školských prázdnin.

V súvislosti s udalosťou zo dňa 08.07.2022 označila matka dedukcie otca ohľadom rodičovského únosu za smiešne. Podľa rodičovskej dohody schválenej súdom v konaní sp. zn. pravidelný styk platí počas školského roka. Počas prázdnin platí iný režim uvedený v dohode. Počas letných prázdnin mal mať otec deti u seba od 10. do 25. júla a od 10. do 17. augusta. Je pravdou, že dňa 08.07.2022 matka s deťmi nebola doma, lebo s nimi išli na tri dni na Balatón, ale to rozhodne nebol „odchod do zahraničia dlhodobo“, ako to uvádza otec a ani únos dieťaťa rodičom. V súdom určenom čase 10. júla deti boli nabalené na dva týždne a s batohom na chrbte sedeli a čakali cca hodinu, že ich otec odvezie k sebe. Otec ale neprichádzal. Matka mu vyvolávala, ale telefón nebral a na sms napísanú doobeda ráčil odpovedať až poobede s tým, že je odcestovaný, nedostal dovolenku a celé leto bude pracovne preč. K veci dodal, že „zvyšok“ prázdnin si bude musieť riešiť matka sama, t. j. celé prázdniny. Matka otca zrejme nemá o svoje vnučky záujem, lebo ešte ani raz nezavolala, že by mala záujem ich zobrať k sebe aspoň na jeden deň v týždni, takže matka môže počítať len s pomocou svojej matky.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( a ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania (§

66 ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.04.2022 č. k. -443 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti B.: P., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok, otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 130 eur mesačne na mal. P. a vo výške 120 eur na mal. A. počnúc od vyhlásenia rozsudku vo veci samej, pričom súčasťou rozsudku bola i dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletými.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je návrh matky o určenie, aby mal. A. bola zapísaná do Základnej školy s MŠ s vyučovacím jazykom maďarským v E. a o nariadenie neodkladné opatrenia, aby súd neodkladným opatrením nahradil súhlas otca so zápisom mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v E., M. XXX, XXX XX E., na školský rok 2022/2023. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené.

Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Podľa , súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

Podľa až 3 , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne

úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa , zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „“). Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva. sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

Podľa , žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím , ktorým sa mení a dopĺňa . V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia ( a nasl. ) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť, prípadne styk rodiča s dieťaťom. V súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov, súd konštatuje, že neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len predbežne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, návrhu vyhovie.

Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pokiaľ niektorý z nich nebol v týchto právach obmedzený, alebo mu neboli odňaté, či pozastavené (čo však nie je daný prípad). Obsahom týchto práv a povinností je starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku, pričom rodičia vždy musia postupovať pri ich výkone tak, aby chránili záujmy svojho dieťaťa. rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Z ust. vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Podstatným rozhodnutím vo veci maloletého dieťaťa treba rozumieť také rozhodnutie

rodiča, ktoré svojím obsahom a dôsledkami výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv na záujem samotného dieťaťa. Pri rozhodovaní rodičov o bežných veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, sa podľa zákona nevyžaduje dohoda rodičov (i keď sa predpokladá), a každý z rodičov môže vykonávať v týchto bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám a prijímať v týchto veciach rozhodnutia bez vyžadovania súhlasu druhého rodiča. Pokiaľ však ide o podstatné veci súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností, a to aj keď rodičia nežijú spolu a dieťa je zverené jednému z nich, tu sa vyžaduje, aby sa rodičia dohodli a pokiaľ to nie je možné, ktorýkoľvek z rodičov môže podať na súd návrh, kedy dohoda rodičov o tejto podstatnej veci, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, bude v zmysle ustanovenia nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu.

Úlohou súdu rozhodujúceho o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je posúdiť, či táto osvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov sú práva účastníkov konania (v tomto prípade najmä maloletého) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba vydať navrhované neodkladné opatrenie. V danom prípade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel po preskúmaní spisu k záveru, že matka potrebu nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila.

Otec maloletej v odvolaní v prvom rade poukázal na skutočnosti týkajúce sa bydliska maloletej.

Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, majú medzi sebou konfliktný vzťah a o podstatných veciach ohľadom maloletej sa nevedia dohodnúť. Maloletá bola súdnym rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti matky a s matkou býva v obci N. G. (susedná obec obce E., ktorá spadá pod obec E.), kde doteraz navštevovala materskú školu. Ide teda o prostredie, ktoré pozná, pričom Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v obci E. navštevuje navyše aj staršia sestra maloletej. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že plnenie povinnej školskej dochádzky maloletou v zariadení s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré sa nachádza v mieste jej bydliska (keďže nemal vedomosť o tom, že matka s deťmi žije v susednej obci), je v jej najlepšom záujme, keďže vyučovací jazyk maďarský ovláda, pričom vo vzdelávaní sa môže pokračovať s budúcimi spolužiakmi - s rovesníkmi z doteraz navštevovanej materskej školy; určené školské zariadenie navštevuje aj staršia sestra maloletej, teda do školy môžu chodiť spoločne, pričom vlastné skúsenosti zo školy môže svojmu súrodencovi aj odovzdať. Keďže samotný maloletých detí je viazaný k určitému dátumu pred začatím tohto ktorého školského roka, do ktorého momentu nemusí dôjsť k ukončeniu súdneho konania vo veci samej, súd dospel k záveru, že je daná naliehavá potreba vydania neodkladného opatrenia vo veci nahradenia súhlasu otca so maloletej do príslušného školského zariadenia.

V konaní bolo preukázané, že otec nesúhlasí so maloletej do 1. ročníka Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v obci E. na školský rok 2022/2023. Z obsahu podaní rodičov a doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že medzi rodičmi dohoda nie je možná, každý si prezentuje svoje názory a tieto sa snaží presadiť. Uvedené vyplýva, aj z konania vedeného pod sp. zn. , kde sa otec mal. domáhal nariadenia neodkladného opatrenia tak, aby maloletá P. navštevovala základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským a maloletá A. materskú školu s vyučovacím jazykom slovenským a aby zároveň uložil otcovi a matke, aby obe maloleté prihlásili na niektorú z príslušných škôl v meste L. s vyučovacím jazykom slovenským. Návrh otca, ktorý bol prvostupňovým súdom zamietnutý bol potvrdený uznesením KS v Trnave pod sp. zn. -241 zo dňa 04.11.2020. Odvolací súd tu uviedol, že bolo dostatočne osvedčené, že jazyková bariéra u maloletých detí pri navštevovaní školského zariadenia s vyučovacím jazykom maďarským nie je daná a preto nie je dôvod na vznik adaptačných problémov detí pre príp. neovládanie maďarského jazyka. Odvolací súd pritom považoval za nerozhodné, že sa k tejto otázke vyjadril psychiater (a nie psychológ, ako to namieta otec), keďže psychiater je vzdelaná osoba z verejnej sféry, ktorá dokáže túto otázku dobre posúdiť v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Napokon otec detí dobrú znalosť oboch jazykov deťmi ani nepopiera. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným napokon dospel k záveru, že otec v konaní ani neosvedčil (a už vôbec nepreukázal), že návšteva predškolského a školského zariadenia s vyučovacím jazykom maďarským maloletými deťmi je v rozpore s ich najlepšími záujmami. V konaní nebola preukázaná jazyková bariéra, ktorá by

mohla spôsobovať adaptačné problémy v školských zariadeniach s vyučovacím jazykom maďarským. Pre deti je výhodnejšie, ak navštevujú školské zariadenia v blízkosti svojho bydliska (a evidovaného trvalého pobytu) bez nutnosti dennodenného prekonávania niekoľko desiatok kilometrového prevozu. Je nespochybniteľným faktom, že záujem dieťaťa je prvoradý a tomu by mali zodpovedať aj postupy rodičov a to i pokiaľ ide o umiestnenie maloletého v školskom zariadení.

Na základe uvedeného má aj odvolací súd osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, aj keď matka s mal. nebýva priamo v obci E., ale v obci N. G., keď ide o obec susednú, avšak treba zdôrazniť, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov, keď dôsledne a komplexne sa otázka najlepšieho záujmu maloletej vo vzťahu k výberu školského zariadenia podľa vyučovacieho jazyka bude riešiť v základnom konaní. Bolo preukázané, že mal. komunikuje tak v maďarskom ako aj v slovenskom jazyku a do akej miery sú tvrdenia otca opodstatnené, sa preukáže vo veci samej. Obe deti vzhľadom na svoj vek a predpokladanú rozumovú vyspelosť sú už schopné samostatne vyjadriť svoj názor k tejto otázke, bude zisťovaná aj ich vôľa, na ktorú bude potrebné prihliadnuť. V základnom konaní bude súd riešiť i ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú maloletých detí (na ktoré poukazoval otec v odvolaní a ktoré považoval za rozhodné), preto i vzhľadom na skrátené konanie sa uvedenými námietkami otca odvolací súd nezaoberal.

Ďalšie odvolacie argumenty otca (že o mal. do Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v obci E. nevedel, matka mu poslala nie prihlášku, skutočnosť, že malo byť prioritou, aby mal. dobre ovládala slovenský jazyk, aj s ohľadom na ďalšie uplatnenie, ako aj ďalšie argumentácie ohľadom sťahovania, znaleckého posudku), na ktoré reagovala matka mal. a ktoré ozrejmila, odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na a ako vecne správne potvrdil.

O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).