Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/196/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: S. B., nar. XX. XX. XXXX, R. Q.. XX, F., zastúpeného Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ Ing. D. E., nar. XX. XX. XXXX, H. C. X, F., 5/ H. R., nar. XX. XX. XXXX, D. X, F., 6/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, H. C. XX, F., 7/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Trnavská cesta 100, Bratislava, 8/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 9/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 11/ RNDr. I. W., nar. XX. XX. XXXX, P. XX, T., 12/ Roman Cerulík K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, 13, JUDr. H. G., M. XX, F., účastníci v 12/ a 13/ rade zastúpení Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom, Farská 40, Nitra, 14/ Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51 034 166, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 01. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/033700 zo dňa 12. 09. 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03. 02. 2017 bola správnemu orgánu prvého stupňa podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia stavby (stavebného objektu - novostavby): „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA FÁZA 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054 Sadovnícke úpravy na parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II. fáza, SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na parkovisku OV, miesto stavby Priemyselný park Nitra, katastrálne územie C., na pozemkoch parcelné čísla tam uvedené. Predmetnú žiadosť podal stavebník: MH Invest, s.r.o., zastúpený spoločnosťou PROMT s.r.o.

2. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 02. 05. 2017 oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania (formou verejnej vyhlášky) na stavbu: „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA FÁZA 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054 Sadovnícke úpravy na parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II. fáza, SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na parkovisku OV, katastrálne územie C., na pozemkoch parcelné čísla tam uvedené. V oznámení uviedol, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, lebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015 o významnej investícii. V oznámení je ďalej uvedené, že na stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ bolo vydané Ministerstvom životného prostredia SR záverečné stanovisko (č. 4783/2016-1.7/pl), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.

3. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania písomným podaním zo dňa 17. 05. 2017.

4. V spise sa nachádza i záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 24017/2017 z dňa 26. 05. 2017 k stavbe „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054 Sadovnícke úpravy na parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II. fáza, SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na parkovisku OV, katastrálne územie C., na pozemkoch parcelné čísla tam uvedené, podľa ktorého je stavba z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami.

5. Následne správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. vydal stavebné povolenie č. UHA-DUaI-2317/2017-009-Ing.Dá zo dňa 14. 06. 2017, ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov - SO 054 Sadovnícke úpravy na parkovisku OV, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II. Fáza, SO 132 Parkovacie miesta pre bicykle, SO 315 Pergoly nad chodníkom na parkovisku OV, na pozemkoch parcelné čísla: XXX/XX- XXX/XXX a XXX/XXX-XXX/XXX, XXX/XXX-XXX/XXX, XXX/XXX- XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX-XXX/XXX, XXX/XXX-XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXXX/X v katastrálnom území C.. V stavebnom povolení je uvedený účel stavby - Inžinierska stavba - komunikácie, parkovisko, parkovacie miesta pre bicykle, súvisiace doplnkové stavby - pergoly nad chodníkom, vegetačné úpravy. Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, pretože stavba sa nachádza na pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Na stavbu bolo vydané rozhodnutie Ministerstvom životného prostredia SR, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Záverečné stanovisko pod č.4783/2016-1.7/pl, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017. Správny orgán prvého stupňa zároveň určil podmienky povolenia a rozhodol o námietkach a pripomienkach účastníkov konania.

V odôvodnení stavebného povolenia stavebný úrad vysvetlil, že sa detailne zaoberal vznesenými námietkami účastníka, ako aj ostatných účastníkov, preskúmal namietané skutočnosti, avšak vznesené námietky a v nich uvádzané skutočnosti vyhodnotil ako nedôvodné a bez relevancie pre stavebné konania. Ďalej preskúmal správnosť dokumentov predložených stavebníkom v stavebnom konaní a splnenie zákonných podmienok pre povolenie stavby, a nakoľko nezistil žiadne vady, nedostatky alebo prekážky brániace povoleniu stavby, vydal stavebné povolenie.

6. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali odolanie Združenie domových samospráv ako aj žalobca. Žalobca v podanom odvolaní namietal porušenie procesných predpisov, Aarhuského dohovoru, , , stavebného zákona a správneho poriadku. Poukázal na to, že správnemu orgánu podal a písomne doručil vyjadrenie, pripomienky, stanoviská a námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania, na ktorých zotrval a takisto podal žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a zaslanie fotokópie celého správneho spisu, o ktorej nebolo rozhodnuté. Poukázal na to, že stavebnému

konaniu nepredchádzalo konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona s tým, že výstavba je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto plán schválený nebol. Uviedol, že podal na Krajskom súde v Nitre správnu žalobu pod sp. zn. . Namietal neposúdenie stavby v zmysle

7. Žalovaný (Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií) rozhodnutím zo dňa 12. 09. 2017 zamietol odvolanie žalobcu a Združenia domových samospráv a potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 14. 06. 2017

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2017/033700 zo dňa 12. 09. 2017 žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, že ho zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. UHA-DUaI-2317/2017-009-Ing.Dá zo dňa 14. 06. 2017 potvrdil. Uviedol, že preskúmal napadnuté stavebné povolenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané odvolateľmi, ale preskúmal postup a rozhodovanie stavebného úradu z pohľadu ich zákonnosti a správnosti, a nezistil v postupe stavebného úradu ani v stavebnom povolení žiadne porušenia právnych predpisov, ani porušenia procesných či iných práv účastníkov a v konaní sa nevyskytla žiadna vada, ktorá by odvodňovala zmenu alebo zrušenie stavebného povolenia. Mal za to, že stavebný úrad neporušil právny poriadok, v konaní postupoval správne a zákonné, stavebné povolenie je v súlade s platnou právnou úpravou a obsahuje zákonné náležitosti. Vo vzťahu ku skutočnostiam namietaným odvolateľmi uviedol, že nejde o skutočnosti, ktoré by boli dôvodné, opodstatnené alebo pre postup a rozhodnutie stavebného úradu relevantné. Stavebný úrad v stavebnom povolení stanovil záväzné podmienky na uskutočnenie stavby, vrátane záväzných podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov. Ako správne uviedol aj stavebný úrad, z týchto stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k uskutočneniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas so stavbou. Stavebné povolenie je v súlade aj s ďalšími záväznými rozhodnutiami príslušných orgánov - Osvedčenie, Záverečné stanovisko, Rozhodnutie o rozklade a záväzné stanovisko číslo 24017/2017. Stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal s námietkami odvolateľov a vzhľadom na to, že námietky boli nedôvodné. neopodstatnené a bez opory v platnej právnej úprave, postupoval správne, keď ich zamietol. Stavebné povolenie je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

9. V rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia stavebného orgánu a tiež podrobne uvádza obsah odvolania podaného žalobcom. V ďalšej časti sa venoval námietkam - žalobcu. K vyhradeniu si práva na doplnenie odvolania žalobcom odkázal na ust. § 54 ods. 2 správneho poriadku a uviedol, že ide o zákonnú lehotu, ktorú nie je možné predĺžiť. Akékoľvek doplnenie odvolania je možné vykonať len v rámci tejto zákonnej lehoty a na neskôr podané odvolanie odvolací orgán nemôže prihliadnuť.

10. K namietanému porušeniu množstva procesných noriem žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s uvedeným záverom, ktorý považuje za správny a v súlade so skutkovým a právnym stavom. Žalovaný nie je oprávnený rozhodovať o údajnom porušení ústavných či iných práv účastníka, avšak v postupe a rozhodovaní stavebného úradu nezistil žiadne pochybenia, nesprávnosti či nezákonnosti. Stavebný úrad postupoval v súlade splatnou právnou úpravou a v konaní boli dodržané procesné a iné práva účastníka. Mal za to, že žalobca nekonkretizoval akým konaním stavebného úradu mali byť porušené jeho práva a odvolací orgán žiadne porušenie nezistil.

11. K žiadosti o sprístupnenie informácií poukázal na to, že táto je predmetom samostatného konania, nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať správnosť postupu či rozhodnutia správneho orgánu o podanej žiadosti. Rovnako nie je oprávnený rozhodovať o správnosti postupu správneho orgánu pri vyrubení správneho poplatku za zhotovenie kópie spisu v inom konaní. K námietke, že nevyhovením žiadosti o sprístupnenie informácií - vyhotovenie fotokópie spisu uviedol, že žalobcovi nikto nebránil, aby nahliadol do spisu a oboznámil sa s podkladmi pre vydanie stavebného povolenia. O uvedenom

práve bol (ako aj ostatní účastníci) upovedomený už v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 02. 05. 2017 číslo: UHA-DUaI-2317/2017-005-Ing.Dá, zverejneným verejnou vyhláškou. Skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo nevedie ani nemôže viesť k záveru, že bol ukrátený na svojich právach a/alebo bol vylúčený z prístupu k správnemu orgánu. V súlade s uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 v znení uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 a uznesenia vlády SR zo dňa číslo 95/2017 bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 pod č. 20801/2015-1000-33509, doplnené dňa 22. 07. 2015 pod č. 0801/2015-1000-35613 a dňa 27. 02. 2017 pod č. 08806/2017-4220-10455 (ďalej ako „Osvedčenie“). Stavebný úrad, ako aj odvolací orgán sú viazaní Osvedčením a nie sú oprávnení preskúmavať nesprávnosť či nezákonnosť zaradenia pozemkov účastníka do Osvedčenia.

12. K námietke žalobcu, že stavba nebola posúdená podľa uviedol, že sa stotožňuje so záverom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý považuje za správny a v súlade so skutkovým a právnym stavom. Stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov, výsledkom ktorého je stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. -1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (ďalej ako „Záverečné stanovisko“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/201 7 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 (ďalej ako „Rozhodnutie o rozklade“) a nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Odvolávanie sa na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR z iného konania považoval za irelevantné, týka sa inej stavby a nie je pre stavebný úrad ani odvolací orgán záväzné. Poukázal aj na záväzné stanovisko zo dňa 26. 05. 2017 číslo 24017/2017, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR skonštatovalo, že návrh stavebníka na stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a rozhodnutiami MZP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

13. K nezákonnosti procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že k tejto námietke žalobcu sa vyjadril už správny orgán prvého stupňa a s jeho vyjadrením sa stotožňuje. Žalovaný mal z obsahu spisu za preukázané, že územnoplánovacia dokumentácia je v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona a sú splnené aj ďalšie podmienky uvedené v predmetnom ustanovení. K námietke, že Osvedčenie sa netýka pozemkov na ktorých sa má realizovať zmena stavby v katastrálne územie C. a nie sú uvedené v Osvedčení, uviedol, že žalobca nekonkretizoval, o ktoré pozemky sa má jednať a ak má na mysli pozemky, ktoré uviedol aj v námietkach proti stavebnému konaniu zo dňa 17.05.2017, tak s týmito sa vysporiadal už stavebný úrad.

14. K námietke týkajúcej sa Záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/p vydaného Ministerstvom životného prostredia a že proti Záverečnému stanovisku podal správnu žalobu (resp. dve správne žaloby) odvolací orgán uviedol, že sa stotožňuje s uvedeným záverom, ktorý považuje za správny a v súlade so skutkovým a právnym stavom. Poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov a teda stavebný úrad nepochybil ani v tomto smere. Rovnako je ustálený aj okruh účastníkov stavebného konania, s ktorými stavebný úrad konal a v konaní je riadne zabezpečená ochrana ich práv a záujmov. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca podal proti Rozhodnutiu o rozklade správnu žalobu, ako správne skonštatoval stavebný úrad, do dnešného dňa nebolo o žalobe rozhodnuté, žalobe nebol priznaný odkladný účinok, Záverečné stanovisko a Rozhodnutie o rozklade sú právoplatné a vykonateľné a tak stavebný úrad, ako aj odvolací orgán sú nimi viazaní. Pokiaľ ide o požiadavku, aby pripomienky účastníka uplatnené v konaní o posudzovaní vplyvov boli jednotlivo prejednané, žalovaný poukázal na to, že nie je oprávnený zaoberať sa pripomienkami a námietkami účastníka, ktoré vzniesol v konaní o posudzovaní vplyvov a o ktorých už bolo právoplatné rozhodnuté príslušnými orgánmi. Záverečné stanovisko a Rozhodnutie o rozklade sú záväzné pre stavebníka a podmienky v nich uvedené je povinný dodržať. V konaní pritom nebolo preukázané, ba ani namietané, že by malo dôjsť k ich porušeniu.

15. K námietkam, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania poukázala na odôvodnenie správneho orgánu prvého stupňa a ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona, s tým, že sa stotožňuje s odôvodnením správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona neukladá stavebnému úradu, aby splnenie podmienok pre rozhodnutie o upustení od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania osobitne preukazoval. Stavebný úrad rozhodol, že sú naplnené podmienky pre uvedený postup a odvolací orgán nezistil v postupe stavebného úradu ani v tomto prípade nesprávnosť, či nezákonnosť. Len samotný nesúhlas účastníka (bez ďalšieho) nevedie ani nemôže viesť k záveru o nezákonnosti postupu stavebného úradu.

16. K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že dopravné napojenie nie je predmetom tohto konania (ale je predmetom samostatného konania), stavebný úrad nebol oprávnený sa v tomto konaní vznesenou námietkou zaoberať a ani posúdiť, či sú splnené podmienky stanovené v Rozhodnutí o rozklade týkajúce sa dopravného napojenia. Poukázal na to, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka a povolenie stavby, je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia pre realizáciu stavby. K žiadosti, podkladom a samotnej realizácii stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s realizáciou stavby súhlasili a ich podmienky sú súčasťou stavebného povolenia. K námietku účastníka, že predmetné skutočnosti sa priamo dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve, poukázal na to (ako správne skonštatoval aj stavebný úrad), že stavba sa má realizovať' na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve účastníka, pričom pozemky vo vlastníctve účastníka nebudú stavbou nijako dotknuté a nejde ani o susedné pozemky.

17. Žalovaný uviedol, že v konaní boli dodržané práva verejnosti, ako aj účastníka na úseku životného prostredia a rovnako aj ďalšie procesné a iné práva účastníka, ktoré mu priznáva platná právna úprava.

18. Mal za to, že účastník mal právo nahliadnuť do spisu, zhotoviť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie, oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi a navrhnúť ich doplnenie, pritom nikto mu v uplatnení tohto práva nebránil ani ho neobmedzoval. Odvolací orgán preskúmal napadnuté stavebné povolenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané odvolateľmi, ale preskúmal postup a rozhodovanie stavebného úradu z pohľadu ich zákonnosti a správnosti. Odvolací orgán nezistil v postupe stavebného úradu ani v stavebnom povolení žiadne porušenia právnych predpisov, ani porušenia procesných či iných práv účastníkov a v konaní sa nevyskytla žiadna vada, ktorá by odvodňovala zmenu alebo zrušenie stavebného povolenia. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky pre povolenie stavby a v konaní sa nevyskytli žiadne prekážky, stavebný úrad postupoval správne, keď vydal stavebné povolenie. Zároveň, ako vyplýva zo stavebného povolenia, stavebný úrad sa zaoberal námietkami odvolateľov, tieto vyhodnotil ako nedôvodné a bez opory v platnej právnej úprave, a preto ich zamietol. Stotožnil sa so závermi stavebného úradu, ktorými odôvodnil zamietnutie námietok ako aj povolenie stavby. Uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, po oboznámení sa s obsahom spisu a analýze podaného odvolania je nepochybné, že stavebný úrad neporušil právny poriadok, v konaní postupoval správne a zákonné, stavebné povolenie je v súlade s platnou právnou úpravou a obsahuje zákonné náležitosti. Vo vzťahu ku skutočnostiam namietaným odvolateľmi uviedol, že nejde o skutočnosti, ktoré by boli dôvodné, opodstatnené alebo pre postup a rozhodnutie stavebného úradu relevantné. Stavebný úrad v stavebnom povolení stanovil záväzné podmienky na uskutočnenie stavby, vrátane záväzných podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov. Ako správne uviedol aj stavebný úrad, z týchto stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k uskutočneniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas so stavbou. Stavebné povolenie je v súlade aj s ďalšími záväznými rozhodnutiami príslušných orgánov - Osvedčenie, Záverečné stanovisko, Rozhodnutie o rozklade a záväzné stanovisko číslo 24017/2017. Stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal s námietkami odvolateľov a vzhľadom na to, že námietky boli nedôvodné, neopodstatnené a bez opory v platnej právnej úprave, postupoval správne, keď ich zamietol. Stavebné povolenie je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Podanou žalobou zo dňa 01. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. 09. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona. Popísal skutkový stav, ako prebehol pred správnymi orgánmi. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i Obce Lužianky je v rozpore so zákonom, pričom tieto dôvody mal vziať na zreteľ žalovaný, a to s ohľadom na

znenie § 59 správneho poriadku, ktorý stanovuje povinnosť pre odvolací orgán preskúmať rozhodnutie napadnuté odvolaním v celom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku.

20. V časti III.1 namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenie s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. V prípade stavebného konania, v rámci ktorého bolo vydané stavebné povolenie, ktoré bolo napádaným rozhodnutím žalovaného potvrdené, orgány verejnej správy postupovali práve podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. Takýto postup, teda aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby nie je zákonný. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry.

21. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti.)“ Takýto zámer iba predpokladá, a preto je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

22. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

23. Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.

24. V časti III. 2 žaloby uviedol, že sa vedie konania, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 ako aj prvostupňového rozhodnutia, na ktoré sa z hľadiska obhajoby zákonnosti napádaného rozhodnutia odvoláva aj žalovaný. K rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 uviedol, že otázka zákonnosti rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie je významným momentom pre náležité vysporiadanie sa s jeho namietanými skutočnosťami ohľadom toho, či výstavba, ktorá je predmetom stavebného povolenia, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami , nakoľko je toho názoru, že táto má byť predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie. Z tohto pohľadu potom je evidentné, že predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok (úsudok o zákonnosti žalobou napádaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo patrí do výlučnej kompetencie správneho súdu), a preto mal už prvostupňový správny orgán postupovať v zmysle Správneho poriadku a stavebné konanie mal prerušiť. Pokiaľ

ani žalovaný v rámci odvolacieho konania tento procesný nedostatok nezhojil, má za to, že napádané rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je zákonné.

25. V časti III. bod 4. žalobca uviedol, že s poukazom na znenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku mal žalovaný preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nie len tie, ktoré boli namietané účastníkom konania či už v priebehu prvostupňového konania (námietky) alebo v odvolaní, napríklad mal vyvodiť dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie strategického parku, prípadne že nebolo nijak doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy. Z tohto pohľadu mal za to, že žalovaný mal okrem vyššie uvedených skutočností zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny je zrejmé, že táto podmienka naplnená byť nemohla, keďže územný plán zóny vyhotovený nie je. V tejto súvislosti je evidentné aj nerešpektovanie stavebného zákona, a to okrem faktu, že územný plán Zóny vypracovaný nebol, keď došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

26. Žalobca v časti III. bod 5 poukázal i na nerešpektovanie vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska.

27. Z hľadiska vecnej stránky posudzovania samotného návrhu na vydanie stavebného povolenia je možné vidieť vadnosť vydaného stavebného povolenia (časť III. bod 6) a tým aj napádaného rozhodnutia žalovaného v tom ohľade, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64, ktorých stavieb sa má toto stavebné konanie týkať, pretože toto dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. V rámci tejto časti žaloby žalobca namietal i to, že ak má stavebný úrad v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Poukázal na ust. vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie s tým, že bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie základnej podmienky pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení Už aj bez ďalšieho len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci, resp. proces jeho vedenia nezákonný. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ministra životného prostredia SR z 13. 01. 2017 č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.).

28. Žalobca ďalej (časť III. bod 7) poukázal i na znenie , konkrétne na znenie pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je teda zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na predmetného zákona, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Pokiaľ vychádzame zo skutočnosti deklarovanej v odôvodnení napádaného rozhodnutia žalovaného, tu je však nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa Je treba si totiž uvedomiť, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer

„Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. S ohľadom na túto skutočnosť je potom v spojení s citovanými ustanoveniami zákona o posudzovaní nutné jednoznačne ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým pádom aj napádaného rozhodnutia.

29. V časti III. bod 8 namietal, že mu ako účastníkovi konania nebolo umožnené právo nazrieť do spisu a v rámci tohto práva vyhotovenie kópie spisu, čo závažným spôsobom deklasuje samotné meritórne rozhodnutie v správnom konaní.

30. V časti III bod. 9 namietal, že žalovaný postupom podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku nezistil nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutie podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania. Na záver odkázal na znenie Aarhuského dohovoru.

IV. Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 05. 2018 popísal priebeh administratívneho konania. Uviedol, že pri rozhodovaní postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, neobmedzil sa iba na skutočnosti, ktoré žalobca namietal v odvolaní, ale preskúmal postup a rozhodovanie stavebného úradu z hľadiska dodržania zákonnosti, čo vyplýva aj z rozhodnutia. Žalovaný nezistil v postupe ani rozhodovaní stavebného úradu žiadne vady alebo nesprávnosti či porušenia právnych predpisov, a preto odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

32. K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol nasledovné:

- k námietke aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že boli splnené podmienky pre postup podľa ust..§ 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko: a) Stavba je súčasťou výstavby strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie o významnej investícií zo dňa 13. 07. 2015, dňa 22. 07. 2015 a dňa 27. 02. 2017. Stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať, územie je dostatočne zaregulované územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. V územnom pláne je riešené funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch), navyše stavba komunikácie z Dražovskej strany je výslovne zakreslená v územnom pláne mesta ako plánovaná komunikácia, pričom jej šírkové parametre z hľadiska mierky a podrobnosti územného plánu nie sú definované. Z hľadiska priestorového usporiadania je nad rámec ust. § 32 ods. 2 potrebné aplikovať aj ust. § 398 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z Osvedčenia a priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.

33. K námietke týkajúcej sa prebiehajúceho súdneho konania voči rozhodnutiu zo zisťovacieho konania uviedol, že podanie správnej žaloby nepredstavuje dôvod na prerušenie stavebného konania. K námietke týkajúcej sa neposudzovania vplyvov podľa uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako príslušný správny orgán, vydal v zisťovacom konaní podľa rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol, že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Projekt“ sa nebude posudzovať podľa Správny orgán prvého stupňa bol pri vydaní stavebného povolenia viazaný obsahom tohto rozhodnutia a nebolo oprávnený riešiť otázku posudzovania alebo neposudzovania navrhovanej činnosti “Automotive Nitra Projekt“ podľa v stavebnom konaní.

34. K námietke týkajúcej sa postupu žalovaného v odvolacom konaní (bod III.4 žaloby) uviedol, že v rámci odvolacieho konania preskúmal komplexne rozhodnutie stavebného úradu ako aj postup stavebného orgánu, ktorý rozhodnutiu stavebného úradu predchádzal, z hľadiska dodržania ustanovení relevantných všeobecne záväzných právnych predpisov (teda z hľadiska ich zákonnosti), pričom sa neobmedzil iba na

námietky žalobcu uvedené v odvolaní. Žalovaný nezistil žiadne pochybenia alebo nezákonnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia stavebného úradu alebo jeho zmenu. Stavebný úrad neporušil právny poriadok, v konaní postupoval správne a zákonne, rozhodnutie je v súlade s platnou právnou úpravou a obsahuje zákonné náležitosti. V konaní sa nevyskytla žiadna vada a sú splnené všetky zákonné podmienky pre povolenie zmeny stavby. V odvolacom konaní rovnako nevyšli najavo žiadne iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v stavebnom konaní boli porušené procesné (prípadne iné) práva žalobcu. Stavebný úrad v rozhodnutí stavebného úradu stanovil záväzné podmienky na uskutočnenie stavby, vrátane záväzných podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov, pričom ani z týchto stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k zhotoveniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas s realizáciou stavby.

35. K námietke týkajúcej sa absencie zastavovacieho plánu (bod III.5 žaloby) uviedol, že táto nebola vznesená v stavebnom ani odvolacom konaní, a teda na ňu nie je možné prihliadnuť. Zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nemôže obstáť.

36. K námietke týkajúcej sa dopravného napojenia stavieb (bod III.6 žaloby) poukázal na to, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom rozhodnutia stavebného úradu ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu. Rovnako žalovaný trvá na tom. že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka a povolenie stavby, je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie.

37. K námietke týkajúcej sa porušenia práv (bod III.8 žaloby) uviedol, že účastník konania mal právo nahliadnuť do spisu, zhotoviť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie, oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi a navrhnúť ich doplnenie, pritom mu nikto v uplatnení tohto práva nebránil ani ho neobmedzoval.

38. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty (bod III.9) uviedol, že v zmysle ust. § 61 odsek 1 stavebného zákona stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť úplná. Lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania tak začína plynúť až od momentu kompletizácie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, a nie od momentu podania tejto žiadosti. Vydanie stavebného povolenia spadá pod režim ust. § 49 odsek 2 správneho poriadku, podľa ktorého sa rozhodnutia vydávajú v lehote tridsiatich, resp. šesťdesiatich dní odo dňa začatia konania. Žalobca preberal v správnom konaní písomnosti na posledný deň lehoty na prevzatie, čím došlo k predlženiu času od začatia konania do vydania rozhodnutia. V oboch prípadoch majú uvedené lehoty pre vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. stavebného povolenia len poriadkový charakter a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. Na záver poukazujeme na to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Mesta a následne rozhodnutia žalovaného nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali mať za následok ich zrušenie, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

39. K námietke týkajúcej sa Aarhuského dohovoru (bod IV. žaloby) zotrval na tom, že v odvolacom konaní riadne preskúmal správnosť a zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a stavebného konania, pričom v postupe a rozhodovaní stavebného úradu nezistil žiadnu vadu. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal všetky námietky žalobcu, ktoré vzniesol. Súčasne preskúmal stavebné konanie a rozhodnutie stavebného úradu aj z hľadiska iných, žalobcom nenapádaných skutočnosti. Žalovaný má za to, že sa s námietkami žalobcu dostatočne vysporiadal a svoje závery riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, pričom nakoľko vznesené námietky boli nedôvodné a nepreukázané, nemal inú možnosť, ako odvolanie zamietnuť a rozhodnutie stavebného úradu potvrdiť. V súvislosti s namietaným porušením článku 9 ods. 3 a článku 1 Aarhuského dohovoru poukázal na to, že tak v stavebnom, ako aj odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu

k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Žalobca nekonkretizuje, aké konkrétne práva (či už jeho alebo verejnosti) mali byť porušené a akým konkrétnym postupom či rozhodnutím stavebného úradu, prípadne žalovaného malo dôjsť k takémuto porušeniu. Aj z tohto dôvodu sú námietky v tomto bode nepreskúmateľné a zmätočné.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujeme žalobu a skutočnosti v nej namietané za neopodstatnené, nepreukázané, účelové. zavádzajúce a bez opory v skutkovom a právnom stave. Niektoré svoje námietky žalobca uplatnil až v žalobe, teda v rozpore s ust. stavebného zákona, a teda na ne nie je možné prihliadnuť. S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby súd konanie zastavil (podľa ust. v spojení s ust. a ust. stavebného zákona). Rovnako má za to. že podaná žaloba a namietané skutočnosti majú šikanózny charakter a ide o zneužitie práva, a teda je daný dôvod na aplikáciu ust. v spojení s ust. a žalobu odmietnuť. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti opakovane namieta vo všetkých stavebných konaniach týkajúcich sa výstavby strategického parku, pričom doposiaľ nebol úspešný.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

41. Dňa 10. 05. 2018 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 07. 05. 2018 na pribratie do konania ako účastníka konania a zároveň sa vyjadrila k správnej žalobe. Uviedla, že stavebný úrad nie je oprávnený rozhodovať o porušení ústavných práv žalobcu. Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom, pričom právo na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese ani prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia neboli v stavebnom konaní žalobcovi odopreté.

42. K žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií uviedla, že táto je predmetom konania odlišného od stavebného konania, pričom stavebný úrad nie je oprávnený v stavebnom konaní preskúmavať správnosť postupu či rozhodnutia správneho orgánu o podanej žiadosti. Účastník mal možnosť nahliadnuť do spisu, oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie stavebného povolenia a uplatniť svoje námietky a pripomienky v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí stavebného konania. O tomto práve upovedomil stavebný úrad už v oznámení o začatí stavebného konania.

43. K nenaplneniu podmienok pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, keďže nebol vytvorený územný plán zóny uviedla, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacou dokumentáciou mesta pre k. ú. Dražovce, bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 odsek 2 stavebného zákona, a teda správny orgán, ani žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie Okresného úradu, žiadnym spôsobom nepochybili.

44. K námietke, že osvedčenie sa netýka pozemkov v k. ú. C. poukázala na skutočnosť, že pozemky, na ktorých sa má stavba realizovať sú uvedené v Osvedčeniach a rovnako aj v Osvedčení o významnej investícii zo dňa 22. 07. 2017. Rozdielnosť je spôsobená novými geometrickými plánmi.

45. K námietke nesprávneho postupu stavebného úradu spočívajúceho v upustení od miestneho zisťovania a ústneho konania odkázala na ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona a uviedla, že je na úvahe stavebného úradu, či upustí od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, ak sú naplnené predpoklady uvedené v citovanom ustanovení. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017 číslo 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkľ), ktorým bolo potvrdené Záverečné stanovisko, spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku, poukazujeme na skutočnosť, že doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie o podanej žalobe a nebola ani odložená vykonateľnosť Záverečného stanoviska.

46. K ďalším námietkam uviedla, že podanie správnej žaloby nepredstavuje ani dôvod na prerušenie stavebného konania.

47. V oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 02.05.2017, ktoré bolo doručené účastníkom konania verejnou vyhláškou, boli účastníci riadne upovedomení o svojich procesných právach. Každý z účastníkov mohol podať námietky alebo pripomienky v lehote siedmich pracovných dní odo dňa

doručenia oznámenia. Stavebný úrad účastníkov konania poučil o možnosti nahliadnuť do podkladov na vydanie rozhodnutia na Mestskom úrade v Nitre, ÚHA, referáte dopravného urbanizmu a inžinieringu, aby sa mohli pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný umožnil v odvolacom konaní umožnil ešte pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia podľa ust. § 33 odsek 2 Správneho poriadku.

48. Postavenie účastníka konania žalobcovi nebolo odopreté, bolo mu riadne umožnené, aby využil všetky svoje procesné práva v plnom rozsahu, navyše aj v stavebnom povolení je žalobca označený ako účastník konania.

49. Uznesením č. k. -99 zo dňa 28. 08. 2018 pribral súd do konania účastníkov administratívneho konania - DOPRAVOPROJEKT, a.s. (vzdal sa účastníctva), Združenie domových samospráv, o.z., Ing. D. E., H. R. a H. B..

50. Uznesením č. k. -186 zo dňa 31. 01. 2019 pribral súd do konania účastníkov administratívneho konania - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Nitra Invest, s.r.o., DESIGN ENGINEERING, a. s., Mgr. E. S., (vzdal sa účastníctva), RNDr. I. W.. Uznesením č. k. -480 zo dňa 22. 10. 2021 súd pribral do konania účastníkov Romana Cerulíka K CERO, JUDr. H. G. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.

51. Spoločnosť MH Invest s. r. o na výzvu na vyjadrenie k žalobe a jej príloh reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 22. 11. 2018, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so žalobnými dôvodmi uvedenými žalobcom a považuje ich za nedôvodné, neopodstatnené, zavádzajúce a účelové a navrhla, aby súd žalobu zamietol. Poukázala na predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 07. 05. 2018.

52. Vo vzťahu k námietke neaplikovania ust. správneho poriadku spoločnosť uviedla, že žalovaný sa zaoberal odvolaním žalobcu a svoje rozhodnutie o ňom riadne odôvodnil. K nerešpektovaniu ust. vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona uviedla, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je podložená.

53. K námietke nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia poukázala na to, že posúdenie vplyvov úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A na životné prostredie bolo predmetom samostatného zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov (referát starostlivosti o životné prostredie), ktorým bolo zamietnuté odvolania pána S. B. (žalobcu) a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2017/026765-052-F21, ktoré je právoplatné.

54. K tvrdeniu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa Strategického parku ako celku uviedla, že v preskúmavanom konaní bolo Mesto Nitra, ako aj žalovaný, viazané rozhodnutím Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 1.7/p zo dňa 04. 11. 2016 a č. 24017/2017 zo dňa 26. 05. 2017, ktorým bolo potvrdené, že predložený návrh na začatie stavebného konania pre povolenie stavby je v súlade so záverečným stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/p zo dňa 04. 11. 2016 a rozhodnutím Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017. Aj v tomto prípade je stavebný úrad (ako aj žalovaný) viazaný obsahom uvedených stanovísk, ktoré sú právoplatné a vykonateľné.

55. Ďalej uviedla, že v zmysle § 61 odsek 1 stavebného zákona stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o vydanie stavebného povolenia úplná. Lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania začína plynúť až od momentu kompletizácie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, a nie od momentu podania tejto žiadosti. Vydanie stavebného povolenia spadá pod režim ust. § 49 odsek 2 správneho poriadku, podľa ktorého sa rozhodnutia vydávajú v lehote tridsiatich, resp. šesťdesiatich dní odo dňa začatia konania. Uvedené lehoty pre vydanie oznámenia

o začatí stavebného konania, resp. stavebného povolenia len poriadkový charakter a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania.

56. K tomu, že žalobca upozornil na potrebu uplatňovania vymenovaných ustanovení Aarhuského dohovoru (najmä článok 9 odsek 3 a článok 1) v predmetnom stavebnom konaní uviedla, že nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru, nakoľko dohovor ukladá povinnosti zmluvným štátom, napr. na zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám, účasti na rozhodovacom procese či prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Tieto práva pritom v stavebnom konaní mohol žalobca využiť, v čom mu nebolo bránené. V stavebnom, ako aj odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobou) v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. K povoleniu stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k povoleniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas s realizáciou stavby a ich závery nie sú protirečivé ani navzájom sa vylučujúce. Stavebný úrad podmienky, ktoré vyplynuli zo záväzných stanovísk, zahrnul do podmienok rozhodnutia Mesta.

57. Z vyššie uvedených skutočností preto vyplýva, že Mesto Nitra, ako aj žalovaný postupovali správne, keď povolili stavbu a vec správne právne posúdili, napádané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Na záver uviedla, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Mesta a následne rozhodnutia žalovaného nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali mať za následok zrušenie rozhodnutia mesta resp. rozhodnutia žalovaného; tieto rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

58. Uviedla, že je názoru, že z administratívneho konania a postavenia žalobcu v ňom je zrejmé, že žalobca je oprávnený podať žalobu iba ako zainteresovaná verejnosť v zmysle , a teda môže namietať iba porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia.

59. K žalobe sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj pribratý účastník Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v podaní zo dňa 19. 01. 2022, v ktorom sa zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby a mal za to, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať podľa ust. , pričom žalobca by sa ňou mohol domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci žiadnym spôsobom nevymedzuje práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Odmietla tvrdenia žalobcu, že proces vydávania stavebného povolenia bol nezákonný. Podľa jeho názoru bola naplnená hypotéza ust. stavebného zákona. K nerešpektovaniu vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. v znení neskorších predpisov, ako i k nezákonnosti stavebného konania z dôvodu nepreskúmateľnosti dopravného napojenia sa pridržiaval vyjadrenia žalovaného. V závere poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

60. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 01. 12. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 09. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

61. Podľa , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v

čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13).

Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 139 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c)

Podľa § 139a ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

Podľa vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. __________________________ 1fc) , , a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) až 27 v znení neskorších predpisov.

62. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Okresné úrady c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.

Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja.

Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1) _____________________________________ 2/ o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

63. Podľa , , , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.

64. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov,

Príslušný orgán rozhodne do 15 dní od uplynutia lehôt podľa § 6 ods. 6 o tom, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými podľa § 6 ods. 6.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.erejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

65. Podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

66. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

Podľa , , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie .

Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa , , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Podľa , , , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

67. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.9 a IV. vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 12. 09. 2017, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 06. 2017.

68. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán v rozhodnutí zo dňa 14. 06. 2017 stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebného zákona, cestného zákona pre stavebníka MH Invest, s.r.o. na stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ na pozemkoch v katastrálnom území C., v rozsahu stavebných objektov tam uvedených. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. , cestného zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Nakoľko cestná stavba sa nachádza v k. ú. C., rozhodol ako špeciálny stavebný úrad pre komunikácie - Mestský úrad v Nitre, čim došlo k naplneniu ust. cestného zákona. O odvolaní žalobcu potom rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s cestného zákona, a v zmysle o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti.

69. S poukazom na takto žalobcom formulované dôvody žaloby (III. časť žaloby) a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. .

70. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

71. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

72. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

73. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.

74. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

75. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

76. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca nie je vlastníkom pozemku v katastrálnom území C., na ktorých sa stavba realizuje a ktoré sú uvedené v rozhodnutí zo dňa 14. 06. 2017 (stavebné povolenie) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (toto ani netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich". Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

77. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp.

z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

78. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. , resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorý predložila spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (čo vyplýva z rozhodnutia - záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č.4783/20156-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a taktiež podal rozklad proti uvedenému záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia SR, čo mal súd preukázané z rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým minister zamietol rozklad Romana Cerulíka K CERO a JUDr. H. G..

79. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. , teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 14. 06. 2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

80. V súvislosti s námietkami žalobcu správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 16. 03. 2022 bolo vo veci rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá a rozsudok vydaný v tomto konaní správnym súdom je t. č. predmetom konania na kasačnom súde na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. To znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. .

81. Žalobca bol taktiež účastníkom konania vedeného na Ministerstve životného prostredia SR, odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného

stanoviska. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 05. 12. 2016, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. Záverečné stanovisko ministerstva spolu s rozhodnutím ministra zo dňa 13. 01. 2017 nadobudli právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.

82. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 12. 09. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015. Ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou a existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

83. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. , pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto boli predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (sp. zn. ).

84. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 14. 06. 2017) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. , nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom na základe žaloby žalobcu.

85. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. od 2 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Ďalej tvrdil, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Taktiež poukazoval na konkrétne body textovej časti územného plánu mesta Nitra (poznámkový aparát) a na vysvetlenie pojmu zástavba ako i na výkresovú časť (komplexný návrh) a na legendu pri grafickom vyznačení priemyselného parku.

86. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

87. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia),

kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok C., E. a W. tu nie je uvedený. 88. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

89. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

90. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. , , a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Príprava strategického parku Nitra- Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov - pozemných komunikácií, teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. 07. 2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017. Z tohto osvedčenia (ktoré sa nachádza v súdom spise) súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ s tým, že stavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona.

91. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

92. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej

prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 , ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

93. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.

94. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.

95. Súd taktiež posudzoval i námietky žalobcu v časti III.4 podanej žaloby, ktoré spočívali v tom, že žalovaný mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy, že došlo k porušeniu ust. § 47 písm. a/ a § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.

96. Tu je potrebné konštatovať, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 10. 2015, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015. Predmetom stavebného konania nebolo ani riešenie dopravného napojenia, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. K namietanému porušeniu ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb a k porušeniu ust. § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje posudzovanie hľadísk verejného záujmu, ktorých dodržanie skúma stavebný úrad, správny súd poukazuje na obsah záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 26. 05. 2017 č. 24017/2017, z ktorého vyplýva, že návrh stavebníka (spoločnosti MH Invest, s.r.o.) na začatie stavebného konania na stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“, v rozsahu tam uvedených stavebných objektov je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich relevantnými podmienkami.

97. K námietke žalobcu v bode III.5 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. vyhlášky č. ) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenia na cestnú stavbu, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. Dokumentácia v zmysle ust. vyhl. č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na absenciu ktorej žalobca poukazoval sa predkladá v prípade, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru,

pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. Stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko žalobca podal niekoľko desiatok žalôb súvisiacich s výstavbou strategického parku v Nitre.

98. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov (bod 20 rozsudku). V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu a predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov podľa , v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Okrem toho, Okresný úrad Nitra, odbor životného prostredia ako príslušný orgán posudzovania vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 15. 08. 2016 k predmetnému stavebnému konaniu uviedol, že návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

99. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa ako celok sa vysporiada správny súd v konaní, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré žalobca napadol správnymi žalobami.

100. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov

101. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. , nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu, v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom bola správna žaloba žalobcu zamietnutá.

102. K námietke žalobcu, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A), správny súd poukazuje na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického

vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, sa v súvislosti s požadovanou výstavbou otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest nezaoberali, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, pričom svoj postup v oboch žalobou napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnili.

103. K námietke žalobcu uvedenej v bode III.8 správnej žaloby, a to, že boli porušené jeho práva ako účastníka konania, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu, pričom správny orgán jeho žiadosti nevyhovel je potrebné uviesť, že žalobca žiadal o zaslanie fotokópie spisu zo stavebného konania, ktorého bol účastníkom, pričom jeho účastníctvo v stavebnom konaní vyplývalo z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Na konanie podľa vyššie uvedeného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, sa vzťahuje o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. upravuje nazeranie do spisov tým spôsobom, že účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s tam uvedenou výnimkou. I keď žalobca, ako sám tvrdí a ako vyplýva z označenia jeho žiadosti, predmetnú žiadosť podal s poukazom na o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, predmetom žiadosti neboli požiadavky na poskytnutie informácie ako poznatku v konkrétnej veci, ani iných údajov, ale žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala výslovne a výlučne požiadavku na zaslanie fotokópie administratívneho spisu. Podľa názoru súdu, nie každá žiadosť o sprístupnenie informácie aj napriek tomu, že je výslovne označená ako žiadosť o informácie podľa je žiadosťou, ktorú je potrebné vybaviť v súlade s týmto zákonom. Zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci, v ktorej bol žalobca účastníkom konania podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa ust. a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Z uvedeného vyplýva, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie.

104. Súd nespochybňuje právo žalobcu žiadať o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a právo túto fotokópiu i dostať, ale je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie tak obsiahleho spisu, ako je v predmetnej veci, vyžadovalo poskytnutie istej nevyhnutnej miery súčinnosti zo strany samotného žalobcu, spočívajúcej minimálne v nahliadnutí do spisu a označení listín, ktorých kópie žiada vyhotoviť. Žalobca takúto súčinnosť neposkytol a nevyužil ani možnosť nahliadnuť do podkladov, teda do administratívneho spisu. Je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní sa okrem iného uplatňuje i zásada hospodárnosti a správne orgány dbajú o to, aby konanie prebiehalo hospodárne a za použitia najvhodnejších prostriedkov. Zásada hospodárnosti (procesnej ekonómie) vyjadruje požiadavku, aby správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné a nezvyšujú náklady. Uvedené súd dáva do pozornosti žalobcu i z dôvodu, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca s viacerými listinami, ktoré sú súčasťou predmetného spisu už disponoval, teda ich mal k dispozícii, nakoľko mu boli doručené ako účastníkovi iných administratívnych konaní súvisiacich s výstavbou automobilového závodu. Vyhotovovanie fotokópií listín, ktoré už žalobca mal vo svojej dispozícii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

105. Zo všetkých týchto dôvodov potom správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu uvedenú v časti III.8 žaloby. Práva žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku zo strany stavebného úradu porušené neboli, ale ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa sám pripravil o možnosť využitia svojich práv. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, ale ani netvrdil, že by stavebný úrad vyššie uvedeným postupom zasiahol do jeho subjektívneho práva. Aj v prípade, ak by došlo k porušeniu ust. muselo by týmto porušením dôjsť k zásahu do jeho subjektívnych práv, čo nebolo preukázané, pretože žalobca k oznámeniu o začatí stavebného konania podal pripomienky, stanoviská a námietky v podaní zo dňa 17. 05. 2017.

106. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt (časť III.9 žaloby) správny súd uvádza, že lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, t. j.

lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Naviac, ako už bolo uvedené, žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola doručená stavebnému úradu dňa 03. 02. 2017. Oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania bolo vydané dňa 02. 05. 2017. Jeho vydania predchádzala informácia o podaní žiadosti o stavené povolenie zo dňa 27. 02. 2017, pričom v dňoch 06. 03. 2017 a 05. 04. 2017 bolo podané vyjadrenie účastníka stavebného konania podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona (Združenie domových samospráv, o.z.). Rovnako tak lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 49 správneho poriadku majú poriadkový charakter. Konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 03. 02. 2017 a stavebný úrad vydal rozhodnutie dňa 14. 06. 2017. Súd má za to, že nedodržanie lehôt správnymi orgánmi, keďže ide o poriadkové lehoty, nemalo žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.

107. Žalobca v podanej žalobe (časť IV.) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 14. 06. 2017 (stavebné povolenie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 12. 09. 2017. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

108. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. časti jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“.

109. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.

110. Súd sa v konaní nezaoberal námietkou žalobcu, ktorú dourčil v písomnej forme dňa 23. 09. 2021 z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že ide o rozšírenie

žalobného dôvodu v súlade s ust. . V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení , len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra Ing. P. T., MBA sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu Ing. Borikom, sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku predpojatosti. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra Ing. L. T., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2018 tak, že uvedený pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho konania podľa , ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky zaujatosti (žalobcu). Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu Nitra Ing. P. T., MBA dňa 14. 02. 2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu Nitra. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), alebo v čase vydania opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodoval v súdenej veci orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta Okresného úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o. nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní.

111. Právny zástupca žalobcu i žalobca na pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2021 namietali, že správny orgán nekonal so subjektmi - JUDr. H. G. a Roman Cerulík K CERO, hoci mali byť účastníkmi administratívneho konania, lebo podali rozklad voči záverečnému stanovisku č. 4783/2016-1.7 zo dňa 04. 11. 2016, predmetom ktorého bolo posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project Fáza 2“ podľa Žalovaný následne predložil správnemu súdu rozhodnutie Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2(1/2017-rozkl.) zo dňa 13. januára 2017, ktorým minister zamietol rozklad Romana Cerulíka K CERO a JUDr. H. G. proti záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016. Vzhľadom na uvedené zistenie súd následne pribral do konania aj ďalších účastníkov konania, t. j. Roman Cerulík K CERO, JUDr. H. G. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorým bolo rozhodnutie ministra doručované a to v súlade s ust. 32 a nasl. . Súd však uvedenú skutočnosť, že správny orgán nekonal s účastníkmi rozkladového konania, hoci s nimi konať mal, nepovažoval za takú, pre ktorú by považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Dôvodom je to, že účastníci, s ktorými správny orgán nekonal a konať mal, mohli podať žalobu opomenutého účastníka podľa ust. a vzhľadom na koncentračnú zásadu mala byť uvedená námietka obsahom správnej žaloby, ktorú podal žalobca v lehote 2 mesiacoch v súlade s . Okrem toho súd považuje námietku za účelovú a to preto, že po pribratí účastníkov rozkladového konania sa napriek tomu, že im bola podaná žaloba s prílohami sa k nej nevyjadrili. Naviac, Roman Cerulík K CERO je označenie obchodného mena - podnikateľa, žalobcu a i keď ide právne o iný subjekt, akým je žalobca ako občan (ktorý žalobu podal), fyzicky ide o totožnú osobu, ktorá podala žalobu. Okrem toho, žalobca bol právne zastúpený práve JUDr. H. G., teda aj uvedený subjekt bol nepochybne o rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako i žalovaného oboznámený.

112. V súvislosti s týmto zistením a námietkou žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“.

113. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese

prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej stavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje. 114. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. , pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

115. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

116. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

117. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.