Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/46/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: T.. F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXA, X., zastúpenej spoločnosťou IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanej: J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, P. W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanej povinnosť zdržať sa zverejňovania alebo iného šírenia informácií o zosnulom Y.. T. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktoré sa týkajú jeho choroby, nepriaznivého zdravotného stavu počas choroby, vrátane jemu poskytovanej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, tiež fotografií zobrazujúcich jeho nepriaznivý zdravotný stav počas choroby a akýchkoľvek prejavov jeho choroby, jej liečby alebo následkov obmedzení s chorobou súvisiacich.

II. Vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu

IV. Žalovanú poučuje, že môže podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.05.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanej zverejňovať alebo inak šíriť' informácie o zdravotnom stave zosnulého Y.. T. I., o zdravotnej, ošetrovateľskej či inej starostlivosti vo vzťahu k zosnulému Y.. T. I., ako aj informácie, ktoré sa týchto informácii dotýkajú, vrátane fotografií zobrazujúcich stav Y.. T. I. počas jeho choroby a akékoľvek prejavy choroby, jej liečby alebo následkov obmedzení chorobou súvisiacich.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 21.01.2024 zomrel Y... T. I., narodený XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom U. vŕšok XXX, X. (ďalej len ,,zosnulý"). O jeho smrti ako aj jej príčine, informovali početné slovenské médiá. Uviedli, že zosnulý podľahol dlhej a ťažkej chorobe. Žalobkyňa uviedla, že je manželkou zosnulého. Táto skutočnosť je nesporná (uvádza ju aj žalovaná vo svojich statusoch), pričom z nej vychádzal už aj súd v už dvoch nariadených neodkladných opatreniach tohto súdu, a to č.k. -50 a č.k. -53, ktorými osvedčuje danú skutočnosť. Doplnila, že sobášny list nepredkladá z dôvodu, aby sa vzhľadom na povahu konania a zásahy žalovanej nedostal do jej dispozície. Nakoľko po smrti zosnulého začala žalovaná so zverejňovaním difamačných útokov na zosnulého, ako aj jeho rodinu, a neoprávneným zverejňovaním aspektov jeho osobnosti, po neúspešných pokusoch o zjednanie nápravy priamo u žalovanej (ako je uvedené aj v obsahu uznesení súdu), obrátila sa na súd, ktorý voči žalovanej nariadil už dve neodkladné opatrenia. Predmetnými uzneseniami bolo žalovanej zakázané najmä zverejňovať informácie týkajúce sa dôvodov úmrtia zosnulého, vrátane jeho zdravotnej dokumentácie, ako aj odstrániť viaceré statusy žalovanej zo

sociálnej siete obsahujúce informácie o zdravotnom stave, či fotografie zosnulého, vrátane fotografie z nemocničného prostredia a komunikácie s ním. Žalovaná nielenže nesplnila všetky povinnosti uložené neodkladnými opatreniami, ale aktuálne (včera - v sobotu 25.05.2024) zverejnila ďalšie príspevky (tzv. príbehy, ktoré sa zobrazujú po zverejnení len 24 hodín). V nich uviedla nasledovne: „Ešte tomu dávam 2 týždne, a pokiaľ nebude posun vo vyšetrovaní, kto môže za T. stav, v akom bol z domácej „starostlivosti“ presunutý do nemocnice, tak bude nasledovať tlačovka s fotkami, ktoré som zhotovila!“ a „Tak ako pan doktor F. vrátili sme úplatok za tu nevšimnutú metastazu, za ktorú ste sa mu ospravedlnili?“ Z aktivít žalovanej popísaných už v nariadených neodkladných opatreniach je zrejmé, že žalovaná pokračuje v mediálnom priživovaní sa na smrti zosnulého a plánuje vykonanie ďalších krokov, ktoré by zasahovali podstatne do súkromia zosnulého. To, že spomínaným T. je práve zosnulý T. I., je nepochybné v kontexte doterajších krokov žalovanej (podanie absurdného a šikanózneho trestného oznámenia a pretláčanie hoaxov o jeho smrti do priestoru sociálnych sietí a médií, ktoré viedli k nariadeniu už dvoch neodkladných opatrení - uvedené preukazujú už samotné výroky uznesenia č.k. -50), na ktoré aktuálne statusy (príbehy) žalovanej obsahovo nadväzujú. Žalovaná už predtým dosiahla medializáciu ňou šíreného hoaxu o príčinách smrti zosnulého aj v médiách (prostredníctvom jej osobne blízkej redaktorky). K publikácii došlo vo vydavateľstve týždenníka Plus 7 dní (a prepojených denníkoch Plus 1 deň a Nový čas), a to najmä 22.02.2024. Tým sa dostala, za cenu tohto opovrhnutia hodného konania, na titulnú stranu bulváru. Stalo sa tak aj s fotografiou zosnulého, ktorú rovnako bez jeho súhlasu, alebo súhlasu po smrti na to oprávnenej osoby, zverejnila protiprávne na sociálnych sieťach. Uvedenú medializáciu preukazuje titulnou stranou týždenníka Plus 7 dní. Žalobkyňa uviedla, že vyššie uvedeným konaním žalovaná verejne oznamuje, že má v pláne ďalej porušovať osobnostné práva zosnulého, na ochranu ktorých je jeho manželka aktívne legitimovaná. Porušenie má spočívať najmä v ďalšom šírení fotografií týkajúcich sa zosnulého, prípadne jeho zdravotného stavu, zrejme v poslednom období jeho života a najťažších prejavov jeho dlhej a ťažkej choroby. Na takomto šírení informácií a fotografií (bez ohľadu na to či pravdivých alebo nepravdivých) nemá zosnulý záujem, nakoľko ak by chcel zverejňovať' informácie o svojom zdravotnom stave, či svoje podobizne alebo prejavy choroby z tohto obdobia, učinil by tak za života. Rovnako tak s takýmto zverejňovaním zásadne nesúhlasí pozostalá rodina, preto podáva tento návrh slúžiaci na ochranu osobnostných práv zosnulého. Šírenie takýchto informácií o zdravotnom stave zosnulého, či nebodaj fotografií z tohto obdobia, by zasahovalo do jeho ľudskej dôstojnosti a najintímnejšieho súkromia, o zdieľanie ktorého s verejnosťou nemal nikdy záujem. V rozpore s jeho záujmami by to bolo aj preto, že dôstojnosť a vážnosť' jeho osoby, ktorá bola známa najmä ako úspešný podnikateľ, zamestnávajúci tisíce zamestnancov, by bola výrazne narušená prekrytím týchto informácií absolútne nevkusným a neľudským prepieraním detailov jeho ťažkého zdravotného stavu, či dokonca jeho najťažších chvíľ pred smrťou v bulvárnom priestore. Takéto konanie je absolútne opovrhnutia hodné a neprípustné, a nemôže požívať právnu ochranu. Na takéto zverejňovanie žalovaná ani nedisponuje súhlasom na to oprávnenej osoby. Navyše, informácie ktoré žalovaná avizuje na zverejňovanie, sa majú týkať zdravotných informácii o zosnulom. Zdravotné informácie sú pritom osobnými údajmi, a to dokonca osobitnou kategóriou osobných údajov v zmysle o ochrane osobných údajov, ktoré podliehajú zvýšenej miere ochrany. Ich zverejňovaním by došlo aj k porušeniu uvedených predpisov. Z hľadiska nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdu v podobe neodkladného opatrenia je to, že zverejnenie takýchto údajov či dokonca fotografií by následne bolo preberané bulvárnymi médiami - ako sa už v minulosti pred nariadením vyššie uvedených neodkladných opatrení stalo. Už to preukazuje potrebu neodkladného zásahu súdu. Takto spôsobená ujma by bola nenapraviteľná, a to ani v dodatočnom konaní o ochranu osobnosti, nakoľko ľudskú dôstojnosť narušenú takýmto spôsobom pred celým národom nemožno dodatočne efektívne reparovať. Preto je nevyhnutný na dosiahnutie účinnej a spravodlivej súdnej ochrany ohrozených práv ( ) nevyhnutný zásah súdu, ktorý takémuto priamo a bezprostredne hroziacemu zásahu zo strany žalovanej zamedzí. Uviedla, že to, čoho sa ochraňujúc práva prislúchajúce zosnulému domáha, nie je vo svojej podstate nič iné len to, aby mohol skutočne odpočívať v pokoji. A rovnako tak, aby v pokoji mohla žiť' aj pozostalá rodina bez opakovaného a absolútne nedôvodného prepierania intímnych detailov o ich najbližšej osobe v jej najťažších chvíľach v mediálnom priestore. Takéto prepieranie je absolútne nedôvodné a nemiestne. Ak by čokoľvek z tvrdení žalovanej bolo pravdivé (čo nie je), sú na poskytovanie ochrany príslušné iné orgány. Preto žiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia zamedzujúceho takémuto akútne hroziacemu významného zásahu v zmysle a nasl. .

3. Žalobkyňa k návrhu pripojila dôkazy: Agentúrna správa SITA z 21.01.2024 s nadpisom Zomrel jeden z najbohatších mužov Slovenska, vo veku 66 rokov podľahol ťažkej chorobe (<https://sita.sk/zomrel-jeden-z-najbohatsich-muzov-slovenska-vo-veku-66-

rokov-podlahol-tazkej-chorobe/>); Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. -50 zo dňa 09.02.2024; Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. -53 zo dňa 11.03.2024; Výtlačok príbehu žalovanej na stránke Facebook zo dňa 25.05.2024;, Titulná strana týždenníka Plus7dní z 22.02.2024.

4. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.1. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4.2 Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4.3 Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4.4 Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

4.5 Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

4.6 Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

4.7 Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

4.8 Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

4.9 Podľa , (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

5. Podľa a 2 SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

5.1 Podľa čl. 26 ods. 1, 2 veta prvá a ods. 4 SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o

opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

5.2 Podľa (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

5.3 Podľa až 3 , (1) písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. (2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. (3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

5.4 Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

5.5 Podľa , po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

5.6 Podľa , službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe.

5.7 Podľa , neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie () a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby.

5.8 Podľa , každý, komu sa poskytnú alebo sprístupnia údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu tak, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu.

5.9 Podľa , zdravotná dokumentácia obsahuje a) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy; môže obsahovať aj telefónne číslo a adresu elektronickej pošty osoby, ak ich osoba poskytla, b) údaje o poučení a informovanom súhlase ( a 6ba), c) údaje o chorobe osoby, žiadanku na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, údaje o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vrátane predpísaných alebo podaných humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v rozsahu názov liečiva, cesta podania, lieková forma a množstvo liečiva v liekovej forme, názov dietetickej potraviny, názov zdravotníckej pomôcky a údaje o použití obmedzujúceho prostriedku v rozsahu ustanovenom v , údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti, údaje o osobnej starostlivosti, údaje o liečebnom režime a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, g) epidemiologicky závažné skutočnosti, h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, i) identifikačné údaje poskytovateľa.

5.10 Podľa , osoba je oprávnená udeliť súhlas na prístup k údajom zo svojej elektronickej zdravotnej knižky v rozsahu a spôsobom ustanovenom osobitným

predpisom. Údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa § 20 ods. 2 a 3 sa sprístupňujú bezodkladne formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby a) tejto osobe alebo jej zákonnému zástupcovi v celom rozsahu, b) manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu; ak takáto osoba nie je, osobe plnoletej, ktorá s ňou žila v čase smrti v domácnosti, blízkej osobe alebo ich zákonnému zástupcovi, c) osobe splnomocnenej na základe písomného plnomocenstva osoby podľa písmena a) alebo b) s osvedčeným podpisom podľa osobitného predpisu v celom rozsahu; ak ide o osobu vo výkone väzby a osobu vo výkone trestu odňatia slobody, vykoná osvedčenie podpisu na písomnom plnomocenstve ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, d) za podmienok uvedených v odseku 8 manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému zástupcovi u osoby, ktorá nie je vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav schopná splnomocniť osobu podľa písmena c) a nemá zákonného zástupcu, a to v nevyhnutnom rozsahu súvisiacom s jej aktuálnym zdravotným stavom; ak takáto osoba nie je, osobe plnoletej, ktorá s ňou žije v domácnosti, blízkej osobe alebo ich zákonnému zástupcovi, e) revíznemu lekárovi, revíznemu farmaceutovi a revíznej sestre príslušnej zdravotnej poisťovne na účely kontrolnej činnosti v celom rozsahu, f) úradu pre dohľad na účely dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na účely prešetrovania sťažností v celom rozsahu, a prostredníctvom úradu pre dohľad aj znalcovi a prizvanej osobe v rozsahu podľa osobitného predpisu, g) ministerstvu zdravotníctva, lekárovi samosprávneho kraja a sestre samosprávneho kraja na účely dozoru podľa osobitného predpisu; ak ide o zdravotnú dokumentáciu príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo zdravotnú dokumentáciu vedenú v zdravotníckych zariadeniach Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, aj lekárom určeným jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy po dohode s ministerstvom zdravotníctva v celom rozsahu, h) všeobecnému lekárovi poskytovateľa, ktorého určil služobný orgán alebo služobný úrad na účely lekárskeho vyšetrenia v prijímacom konaní podľa osobitného predpisu, posudkovému lekárovi v prijímacom a prieskumnom konaní podľa osobitného predpisu a posudkovému lekárovi ozbrojených síl Slovenskej republiky a posudkovému lekárovi Ministerstva obrany Slovenskej republiky na účely výberového, prijímacieho alebo prieskumného konania v celom rozsahu, i) posudkovému lekárovi na účely lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia a v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov podľa osobitných predpisov v celom rozsahu, j) posudkovému lekárovi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely lekárskej posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu v celom rozsahu, k) znalcovi, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní alebo ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom alebo ktorého požiadal o vypracovanie znaleckého posudku poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na účel posudzovania správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku; o rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje znalec; obdobne sa postupuje, ak ide o znalca určeného podľa osobitného predpisu, l) poisťovni vykonávajúcej individuálne zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu na účely kontrolnej činnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, na ktorú sa vzťahuje poistné plnenie, m) príslušnému orgánu stavovskej organizácie v rozsahu kontroly výkonu príslušného zdravotníckeho povolania, n) odbornému pracovníkovi epidemiológie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a odbornému pracovníkovi epidemiológie úradov verejného zdravotníctva Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rozsahu potrebnom na zabezpečenie epidemiologického vyšetrovania, o) osobám oprávneným na výkon klinického auditu podľa osobitného predpisu v nevyhnutnom rozsahu na účely výkonu klinického auditu, p) komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím pri plnení úloh národného preventívneho mechanizmu a na účel posudzovania dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím a pri monitorovaní dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu) a súdnemu znalcovi alebo lekárovi so špecializáciou podľa odborného zamerania prešetrovanej veci, ktorých komisár pre osoby so zdravotným postihnutím poverí na výkon tohto oprávnenia v nevyhnutnom rozsahu na posudzovanie dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím; súdny znalec alebo

lekár so špecializáciou podľa odborného zamerania prešetrovanej veci sa pri nahliadaní do zdravotnej dokumentácie osoby so zdravotným postihnutím preukazujú písomným plnomocenstvom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, q) verejnému ochrancovi práv pri plnení úloh národného preventívneho mechanizmu a na účel posudzovania dodržiavania základných práv a slobôd fyzických osôb a pri monitorovaní dodržiavania základných práv a slobôd fyzických osôb podľa osobitného predpisu a súdnemu znalcovi alebo lekárovi so špecializáciou podľa odborného zamerania prešetrovanej veci, ktorých verejný ochranca práv poverí na výkon tohto oprávnenia v nevyhnutnom rozsahu na posudzovanie dodržiavania základných práv a slobôd fyzických osôb; súdny znalec alebo lekár so špecializáciou podľa odborného zamerania prešetrovanej veci sa pri nahliadaní do zdravotnej dokumentácie preukazujú písomným plnomocenstvom verejného ochrancu práv, r) komisárovi pre deti pri plnení úloh národného preventívneho mechanizmu a na účel posudzovania dodržiavania práv detí a pri monitorovaní dodržiavania práv detí podľa osobitného predpisu a súdnemu znalcovi alebo lekárovi so špecializáciou podľa odborného zamerania prešetrovanej veci, ktorých komisár pre deti poverí na výkon tohto oprávnenia v nevyhnutnom rozsahu na posudzovanie dodržiavania práv detí; súdny znalec alebo lekár so špecializáciou podľa odborného zamerania prešetrovanej veci sa pri nahliadaní do zdravotnej dokumentácie dieťaťa preukazujú písomným plnomocenstvom komisára pre deti, s) prokurátorovi pri výkone dozoru podľa osobitného predpisu nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody, alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, t) inšpektorovi správnej klinickej praxe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, inšpektorovi správnej klinickej praxe Európskej agentúry pre lieky, osobe poverenej na plnenie povinností podľa osobitného predpisu zadávateľom klinického skúšania alebo pracoviskom, na ktorom sa klinické skúšanie vykonáva, v rozsahu nevyhnutnom na účely výkonu povinností podľa osobitného predpisu.

6. Neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním subjektu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej a nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

7. Navrhovateľ je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritómeho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby či dovtedy vykonaného dokazovania.

8. Taktiež musí navrhovateľ osvedčiť potrebu neodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán. Pri rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný takýto naliehavý záujem na vydaní neodkladného opatrenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem „treba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov by strane hrozila ťažko napraviteľná ujma. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje okrem iného aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (tzv. princíp proporcionality).

9. Ustanovenie § 330 ods. 2 C.s.p výslovne umožňuje nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd preto musí vždy v každom jednotlivom

prípade vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov, pričom svoje závery musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súdna prax i odborná verejnosť dospela k záveru, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je prípustné predovšetkým pri zdržovacích nárokoch, typických pre ochranu vlastníckeho práva a iných absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým (napr. ochrana osobnosti, ochrana dobrej povesti právnickej osoby, ochrana proti nekalej súťaži a pod.). Najmä v prípade takýchto nárokov môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí.

10. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice štátu (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme (okrem iného) aj ochrany povesti alebo práv iných (ods. 2).

11. Dohovor chráni okrem slobody prejavu aj právo na súkromie, a to v čl. 8 ods. 1, podľa ktorého „každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie“. Právo na súkromie možno vymedziť ako právo fyzickej osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť sprístupnené skutočnosti osobného súkromia. Na strane druhej toto právo umožňuje brániť sa voči neoprávneným zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. Aj dovolené použitie informácií zo súkromného života nesmie byť v rozpore s oprávnenými osobnostnými záujmami dotknutého subjektu. Funkciou práva na súkromie je zabezpečiť fyzickej osobe ochranu jej súkromnej sféry, v ktorej môže všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Právna ochrana súkromia je po živote najdôležitejším právom, ktoré chráni. Netýka sa len života v rodine, ale aj otázok súvisiacich s ochranou listového tajomstva, automatického spracovania dát či ochrana súkromia v prípade elektronickej komunikácie. Právo na súkromie chráni fyzickú osobu, teda nielen pred zásahmi štátnych orgánov, ale aj pred zásahmi fyzických a súkromných osôb.

12. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a tvorí jednu zo základných podmienok jej rozvoja a uplatnenia každého jednotlivca. Právo na slobodu prejavu, garantované článkom 26 SR, však nie je absolútne, je totiž obmedzené tak, ako to predpokladá čl. 10 ods. 2 Dohovoru, právami na ochranu osobnosti v rozsahu vymedzenom a nasl. . V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým.

13. Základné hodnoty ľudskej osobnosti sú ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené a ich ochrana . Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej ľudskej bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej ponižovaním. Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

14. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu.

15. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami a vyjadreniami žalobkyne, ako aj s priloženými dôkazmi, vrátane poukazovaných uznesení tunajšieho súdu vo veciach návrhov na nariadenie neodkladných

opatrení medzi totožnými stranami sporu. Dospel k záveru, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodným.

16. Žalobkyňa ako manželka zosnulého Y.. T. I. sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným pred začatím konania ( ), domáhala tzv. postmortálnej ochrany zosnulého v zmysle , podľa ktorého po smrti fyzickej osoby je manžel (ako jeden z vymedzených subjektov) oprávnený uplatňovať právo na ochranu zomrelej osoby. Ide teda o osobnostné právo osobitného druhu, a to právo na ochranu osobnosti iného. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej osobe, že ochrana integrity jej osobnosti aj po jej smrti je aj ich osobným záujmom. Súd mal za osvedčené, že žalobkyňa bola manželkou zosnulého Y.. T. I., a teda jej aktívnu vecnú legitimáciu v spore o ochranu osobnosti zosnulého, čo vyplávalo aj z obsahu doložených predošlých uznesení tunajšieho súdu, ktorými sa žalobkyňa domáhala tiež nariadenia neodkladných opatrení voči žalovanej, s totožným základom jej nároku daným .

17. Ako už bolo uvedené, predmetnému návrhu predchádzajú konania totožných strán sporu vedené pred tunajším súdom sp. zn. a sp. zn. o návrhoch žalobkyne na nariadenie neodkladných opatrení žalovanej. Vo vzťahu k predmetnej veci možno poukázať na to, že uznesením č.k. -50 zo dňa 09.02.2024 súd uložil žalovanej vo výroku I. bod 6. povinnosť zdržať sa zverejňovania alebo iného šírenia informácií týkajúcich sa dôvodov úmrtia Y.. T. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom U. vŕšok XXX, X., a to vrátane informácií spájajúcich žalobkyňu s úmrtím Y.. T. I. a vrátane zdravotnej dokumentácie Y.. T. I.. Súčasťou zamietajúcej časti návrhu bol nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala žalovanej uložiť zákaz zverejňovať alebo inak šíriť informácie zmieňujúce Y.. T. I. alebo žalobkyňu, alebo týkajúce sa Y.. T. I. alebo žalobkyne, vrátane akýkoľvek prejavov osobnosti Y.. T. I., najmä fotografií, podobizní, obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, písomností či zdravotnej dokumentácie. Uznesením č.k. -53 zo dňa 11.03.2024 súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovanej zverejňovať alebo inak šíriť informácie o Y.. T. I. alebo žalobkyni, alebo týkajúce sa Y.. T. I. alebo žalobkyne, vrátane akýchkoľvek prejavov osobnosti Y.. T. I. alebo žalobkyne, najmä fotografií, podobizní, obrazových a zvukových záznamov, písomností, vrátane elektronickej komunikácie a vrátane informácií o skutočnom, či domnelom zdravotnom stave Y.. T. I., konanie zastavil v zmysle Súd pred rozhodnutím o predmetnom návrhu zistil, že uvedené vydané uznesenia toho času nenadobudli právoplatnosť z dôvodu podaných odvolaní. Súčasnému (tretiemu) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (, ).

18. Pokiaľ sa žalobkyňa v predmetnej veci na základe nových skutkových okolností v podobe novej hrozby (zverejnenia citlivých údajov o zdravotnom stave zosnulého) vyplývajúcej z doloženého verejného vyjadrenia žalovanej, domáhala uloženia zákazu žalovanej zverejňovať alebo inak šíriť' informácie o zdravotnom stave zosnulého Y.. T. I., o zdravotnej, ošetrovateľskej či inej starostlivosti vo vzťahu k zosnulému Y.. T. I., ako aj informácie, ktoré sa týchto informácii dotýkajú, vrátane fotografií zobrazujúcich stav Y.. T. I. počas jeho choroby a akékoľvek prejavy choroby, jej liečby alebo následkov obmedzení chorobou súvisiacich, konajúci súd považoval za procesne prípustné vec prejednať v celom rozsahu. Poukazuje na osobitné ustanovenie , podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Možno upriamiť pozornosť na to, že v zmysle uvedeného ustanovenia je tento stav relevantným aj pre odvolacie konanie, v ktorom na neskoršie skutočnosti nemožno prihliadať. Predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie. (napr. P., M., K., S., X., J., T., S., X., J., O., M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s. ). Pre ochranu práv navrhovateľa neodkladného opatrenia, vzhľadom na výnimočnú povahu tohto prostriedku súdnej ochrany, ako aj jeho osobitný procesný režim ( ), je tak potrebné podľa názoru súdu analogicky aplikovať a prejednať celý návrh žalobkyne z dôvodu zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie naproti predchádzajúcim vedeným (neskončeným) konaniam. Samotný stanovuje, že ak nový návrh (po predchádzajúcom zamietnutí) vychádza zo zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť. Za rozhodujúce považoval súd zachovanie zásady, že dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu.

19. Bolo osvedčené, že žalovaná dňa 25.05.2024 na sociálnej sieti Facebook formou tzv. príbehu, ktorý sa zobrazuje po dobu 24 hodín, zverejnila svoje vyhlásenia: „Ešte tomu dávam 2 týždne, a pokiaľ nebude posun vo vyšetrovaní, kto môže za T. stav, v akom bol z domácej „starostlivosti“ presunutý do nemocnice, tak bude nasledovať tlačovka s fotkami, ktoré som zhotovila!“ a „Tak ako pan doktor F. vrátili sme úplatok za tu nevšimnutú metastazu, za ktorú ste sa mu ospravedlnili?“. Uvedené možno jednoznačne vnímať tak, že sama žalovaná deklarovala, že je pripravená zverejniť ňou zhotovené fotografie o zdravotnom stave zosnulého. Uvedené plánuje vykonať na tlačovej konferencii („tlačovke“), čo naznačuje snahu o vyvolanie širokého záujmu verejnosti resp. väčší rozsah šírenia zverejňovaných informácii. Vychádzajúc z vyššie poukazovaných predchádzajúcich konaní a v minulosti zverejnených verejných príspevkov žalovanej, bolo dostatočne osvedčené, že žalovanou označeným „T.“ je zosnulý Y.. T. I.. Kontext motivácie a plánovaného konania žalovanej dopĺňajú jednak (z poukazovaných konaní a príspevkov) známa a žalovanou zverejnená informácia o tom, že podala trestné oznámenie pre podozrenie z úkladnej vraždy zosnulého z dôsledku otravy, ako aj druhý zverejnený príspevok. V ňom žalovaná poskytla informáciu o „nevšimnutej metastáze“, teda o konkrétnom zdravotnom stave zosnulého. Pokiaľ teda (v prvom príspevku) žalovaná podmieňuje svoje konanie ne/uskutočnením „posunu vo vyšetrovaní, kto môže za T. stav, v akom bol z domácej starostlivosti presunutý do nemocnice“, je nielen nepochybné, že informácie ktoré plánuje zverejniť sa týkajú osoby zosnulého, ale možno dôvodne predpokladať i to, že takéto informácie sa majú týkať jeho zdravotného stavu, resp. jeho choroby a zdravotnej či ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej mu v súvislosti s jeho chorobou.

20. Na tomto mieste možno uviesť, že samotná pôvodná informácia o smrti zosnulého, ktorá bola zverejnená prostredníctvom tlačovej správy (dokladovanej žalobkyňou), nebola v rozpore so záujmami zosnulého a nepredstavovala neoprávnený zásah do ochrany jeho osobnosti, keď len všeobecným a ohľaduplným spôsobom informovala o jeho smrti ako podnikateľa, známeho verejnosti svojím veľkým majetkom a uvádzala stručnú informáciu o príčine smrti, že „podľahol ťažkej chorobe“.

21. Možno poukázať na to, že údaje týkajúce sa zdravia a zdravotného stavu sú osobitne chránenou kategóriou osobných údajov. vymedzuje kategóriu údajov zdravotnej dokumentácie, pod ktorú spadajú údaje o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Na tieto vzťahuje povinnosť mlčanlivosti a zabezpečenia ochrany () a vymedzuje tiež okruh osôb, ktorým možno takéto údaje sprístupniť ().

22. Informácie o zdravotnom stave osoby sú skutočnosťami osobného súkromia, ktoré sú chránené. Osobitne citlivú povahu majú potom nepochybne informácie, zdravotné záznamy o nepriaznivom zdravotnom stave osoby či jej ťažkej choroby, detaily jej liečenia, prežívania, obmedzení a následkov. Rovnako je medzi ne potrebné zaradiť fotografie chorej osoby zobrazujúce jej nepriaznivý zdravotný stav. Takéto skutočnosti súkromnej sféry nemožno považovať za prejavy osobnej povahy v zmysle . Aj dovolené použitie informácií zo súkromného života nesmie byť v rozpore s oprávnenými osobnostnými záujmami dotknutého subjektu.

23. Samovoľné a neoprávnené zverejňovanie či šírenie údajov o zdravotnom stave fyzickej osoby možno už samé osebe považovať za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. O to závažnejší prípad potom ide, ak sa jedná a odhaľovanie a šírenie konkrétnych údajov o nepriaznivom zdravotnom stave zomrelej osoby, o chorobe či diagnóze, ktorej napokon i podľahla, resp. fotografie zachytávajúce takýto stav danej osoby. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila odôvodnenú bezodkladnú hrozbu šírenia citlivých informácii o zdravotnom stave a priebehu liečenia zosnulého ako aj citlivých fotografií zo strany žalovanej. Nie je zrejmé, či žalovaná priamo disponuje informáciami zo zdravotnej dokumentácie zosnulého resp. konkrétny zdroj a samotná pravdivosť jej informácii. Ako však vyplýva z jej verejných príspevkov, zverejniť informácie plánuje vykonať zverejnením ňou vyhotovených fotografií o stave zosnulého, či jeho príčinách, pričom v ďalšom príspevku žalovaná konkrétne spomínala metastázu. Uvedeným zverejnením citlivých údajov žalovaná hrozí v prípade, ak nenastane posun vo vyšetrovaní stavu zosnulého a jeho príčiny. V tomto ohľade je potrebné doplniť, že (ako vyplýva z predchádzajúcich doložených uznesení a bolo už spomínané vyššie) žalovaná svoj vlastný postoj k stavu zosnulého a jeho príčiny už reflektovala v podanom trestnom oznámení. Takéto verejné vyvolávanie naliehavosti vo vyšetrovaní žalovanou spôsobom hrozby zverejnia údajov spôsobilých zasiahnuť do ochrany osobnosti zomrelého, je neprípustné. Ak žalovaná disponuje informáciami, ktoré súd podľa nej

relevantné pre trestné konanie, má nepochybne možnosť uplatniť ich priamo v danom konaní. Uvedené aj v kontexte vzťahov medzi stranami sporu a jej zverejňovania (trvalých) príspevkov (špecifikovaných vo výrokových častiach doložených uznesení), zvyšuje hrozbu jej neoprávnených zásahov, ktoré by objektívne nenávratne narušili právo zosnulého na ochranu osobnosti, a to aj v dôsledku ďalšej medializácie. Nemožno predpokladať záujem zosnulého na jednorazovom či opakovanom zverejňovaní citlivých informácii o jeho zdravotnom stave počas ťažkej choroby, navyše uskutočnenom spôsobom vyvolávajúcim senzácie a zvýšený záujem verejnosti. Bolo teda jednoznačne potrebné uprednostniť právo zosnulého na ochranu jeho osobnosti pred slobodou prejavu žalovanej, ktorá v prípade zverejnenia avizovaných chránených informácii osobnej povahy o zdravotnom stave žalovaného počas jeho ťažkej choroby, nemala žiaden (riadny) oprávnený základ. Zverejňovanie takýchto údajov nemožno v žiadnom prípade považovať za oprávnené informovanie o záležitostiach verejného záujmu. Ide naopak o informácie spadajúce výlučne do kategórie súkromia a intímnej sféry fyzickej osoby. Takéto konanie možno teda považovať za ľudsky nedôstojné voči osobe zosnulého a zasahujúce do jeho osobnej cti, ktorú v spoločnosti požíval, ako to vyplýva už z predloženej agentúrnej správy informujúcej o jeho úmrtí ako právnika a významného podnikateľa.

24. Bolo osvedčené, že konanie, ktorým žalovaná priamo hrozila, by objektívne neoprávnene zasiahlo do ochrany osobnosti zosnulého. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v danom prípade tak boli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, keď bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku riadne uplatňovaného zo strany žalobkyne.

25. Čo sa týka samotnej formulácie a rozsahu požadovaného neodkladného opatrenia, ten súd v žalobkyňou navrhovanom (širokom) znení nepovažoval za primeraný osvedčenej hrozbe zásahov do ochrany osobnosti zosnulého. Pokiaľ žalobkyňa žiadala uloženie zákazu zverejňovania alebo šírenia vo vzťahu informáciám o (akomkoľvek) zdravotnom stave zosnulého, ďalej informáciám o (akejkoľvek) inej poskytovanej starostlivosti ako zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj fotografií zobrazujúcich jeho (akýkoľvek) stav počas choroby, uvedené súd považoval za príliš všeobecné a obmedzujúce nad rámec nevyhnutného rozsahu. Vyššie osvedčenou dôvodnou hrozbou nie je zverejnenie akejkoľvek informácie o zdravotnom stave zosnulého bez časového rozsahu, ktorými by mohli byť úplne všeobecné či len základné informácie („bol chorý“, mal „dobrý“/„zlý“ zdravotný stav). Ako súd uvádzal vyššie, samotné informácie o tom, že zosnulý trpel ťažkou chorobou, ktorej podľahol, sú už verejne dostupnými a oprávnenými. Avšak práve bližšie údaje, ktoré sa týkajú jeho ťažkej choroby a nepriaznivého stavu počas choroby, alebo jeho samotnej diagnózy, resp. verejné prezrádzanie detailov zdravotného stavu z tohto obdobia, či fotografií zobrazujúcich jeho nepriaznivý zdravotný stav, možno objektívne považovať za neoprávnené zásahy spôsobilé vyvolať ujmu. Uloženú povinnosť preto súd bližšie špecifikoval práve na informácie týkajúce sa choroby, nepriaznivého zdravotného stavu počas choroby a vypustil informácie o „inej“ (bližšie neurčenej) poskytovanej starostlivosti. Súd dopĺňa, že povinnosť zdržať sa zverejňovania a šírenia informácii súd neurčoval konkrétne k zdravotnej dokumentácii zosnulého, keďže nebolo osvedčené, že žalovaná ňou skutočne disponuje, resp. bez ďalšieho od žalovanej nemožno vyžadovať, aby vedela čo je jej obsahom. Aj vo vzťahu k požadovanému zákazu zverejňovania fotografií zobrazujúcich stav zosnulého počas choroby, súd užšie vymedzil uložené obmedzenie na fotografie zobrazujúce jeho „nepriaznivý zdravotný stav“ počas choroby. Za zasahujúce do ochrany osobnosti a súkromia totiž nemožno považovať akékoľvek fotografie z dlhého obdobia choroby zosnulého, na ktorých vyhotovenie a zverejnenie by mala žalovaná súhlas ( ). K súdom vykonanej špecifikácii uloženej povinnosti možno dať do pozornosti, že aj samotná žalobkyňa svoj návrh skutkovo príslušne odôvodňovala tým, že zosnulý podľahol dlhej a ťažkej chorobe a neoprávnený zásah žalovanej by spočíval v šírení informácií o zdravotnom stave či fotografií v poslednom období jeho života a najťažších prejavov jeho dlhej a ťažkej choroby. Zhodne tiež uvádzala, že jeho dôstojnosť a vážnosť by bola narušená prepieraním detailov jeho ťažkého zdravotného stavu či najťažších chvíľ pred smrťou.

26. Žalobkyňa svoj návrh po procesnej stránke uplatnila ako podanie vo veci samej (123 ods. 2 ) Súd mal za osvedčené, že nariadeným neodkladným opatrením je potrebné zamedziť dôvodnej hrozbe neoprávnených zásahov zo strany žalovanej do ochrany osobnosti zosnulého a žalobkyňou zvolený prostriedok zdržovacieho nároku v okolnostiach prejednávanej veci považoval za efektívny. Bola daná dôvodná hrozba protiprávneho konania, ktorá by vzhľadom na svoju závažnosť mohla viesť k nenapraviteľnej, príp. ťažko napraviteľnej ujme. Nariadenie iného neodkladného opatrenia, ktorého obsah by nebol totožný s výrokom vo veci samej, pritom neprichádzalo do úvahy. Vzhľadom na povahu

veci a okolnosti prejedávanej veci tak boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ).

27. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného v zmysle vyhovel v časti uvedenej v I. výroku tohto uznesenia a vo zvyšku návrh zamietol (II. výrok).

28. Súd mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle Vzhľadom na to v zmysle a poučil žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (IV. výrok).

29. Keďže v prípade predmetného návrhu ide o podanie vo veci samej, súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle , a to podľa , tzv. zásady úspechu. Keďže súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia čo do základu uplatneného nároku, ako aj podstatnej (prevažnej) miere jeho formulácie s vykonaním úprav rozsahu z dôvodu primeranosti zásahu, možno konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní úspešná. Predmet zamietajúcej časti nároku teda závisel od úvahy súdu, ktorý primerane (úpravou navrhovaného znenia) formuloval výrok nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa úspešne domohla podstaty svojho nároku v konaní. Vzhľadom na to súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (III. výrok). Uvedené možno považovať za plne súladné aj s nálezmi Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.