Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11Co-27-2024.pdf
PDF · 99.76 KB
Case nature
Subarea
11Co/27/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, právne zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovaným: 1a/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D., právne zast.: advokátka kancelária LEGATE, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 821 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, 1b/ H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. D. XXX, 2a/ I. B., G. H., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXXX, právne zastúpená: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, 2b/ maloletá J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXXX, 2c/ maloletý A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXXX, 2d/ maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXXX, žalovaní 2b/, 2c/, 2d/ zastúpení zákonnou zástupkyňou žalovanou 2a/ (žalovaní 2a/,2c/, 2d/ ako právni nástupcovia žalovaného 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom XXX XX C. D. XXXX, zomr. X.X.XXXX), o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného 1a/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-8C/54/2021 - 178 zo dňa 25.10.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti (vo výroku I., II., III.) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
Žalobca m á voči žalovaným 1a/, 1b/, 2a/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) prvým výrokom konanie voči žalovaným 2b/, 2c/, 2d/ zastavil, druhým výrokom žalovaným 2b), 2c), 2d) náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, tretím výrokom určil, že kúpna zmluva zo dňa 07.11.2018, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor pod sp.zn. V 4842/2018 zo dňa 06.12.2018 – 1032/18, ktorou A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. K. XXXX nadobudol podiel 1/8 na pozemku parcely reg. „E“, parcelné číslo 963 o výmere 3940 m2, druh pozemku – orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie C. D., obec C. D., okres Čadca podiel 1/8 na pozemkoch parcela reg. „E“, parcelné číslo 988/2 o výmere 622 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/3 o výmere 123 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/4 o výmere 5 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/5 o výmere 1021 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/401 o výmere 53 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/403 o výmere 169 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/404 o výmere 11 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/406 o výmere 143 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/407 o výmere 179 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/501 o výmere 461 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/502 o výmere 138 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/503 o výmere 23 m2, druh pozemku – trvalý
trávnatý porast, parcelné číslo 988/701 o výmere 3803 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 988/702 o výmere 3883 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 1021 o výmere 427 m2, druh pozemku – orná pôda, parcelné číslo 1405 o výmere 4033 m2, druh pozemku – orná pôda, parcelné číslo 1470/1 o výmere 216 m2, druh pozemku – orná pôda, parcelné číslo 1470/2 o výmere 92 m2, druh pozemku – orná pôda, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie C. D., obec C. D., okres Čadca podiel 359/6144 na pozemku parcely reg. „E“, parcelné číslo 1493 o výmere 5578 m2, druh pozemku – orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie C. D., obec C. D., okres Čadca je neplatná a štvrtým výrokom žalobcovi priznal voči žalovaným 1a/, 1b/, 2a/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
1.1. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd mal zo strany žalobcu preukázané a žalovaní ani nepopreli, že právna predchodkyňa žalovaných 1a/, 1b/ previedla na právneho predchodcu žalovaných 2a/ až 2d/, ktorý nebol jej blízkou osobou, kúpnou zmluvou zo dňa 07.11.2018 svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania bez toho, aby dodržala postup podľa § 140 Občianskeho zákonníka a ponúkla ich ostatným podielovým spoluvlastníkom na odkúpenie pomerne podľa veľkosti ich podielov. Vzhľadom k tomu, že sa žalobca, ako jeden z podielových spoluvlastníkov, dovolal neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2018 žalobou došlou súdu dňa 23.07.2021, a taktiež aj písomným dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 03.11.2021, ktoré bolo účastníkom zmluvy, či ich právnym nástupcom doručené dňa 05.11.2021, považovala sa kúpna zmluva zo dňa 07.11.2021 v časti dovolania sa jej neplatnosti žalobcom za neplatnú. Preto súd žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že vo vzťahu k žalovaným 1a/, 1b/ a 2a/ bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu priznal voči ním nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tejto súvislosti okresný súd k návrhu žalovanej na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa uviedol, že mal nesporne preukázané, že právni predchodcovia žalovaných 1a/, 1b/ a 2a/ porušili predkupné právo žalobcu. Samotná skutočnosť, že žalovaní sú len právnymi nástupcami pôvodných účastníkov kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, nebolo dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by nemali uhradiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaná 2a/ figurovala v čase rozhodovania súdu ako vlastníčka nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo žalobcu porušené. Vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam vstúpila nadobudnutím vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam do práv a povinnosti svojho právneho predchodcu. Jej právny predchodca ( rovnako ako aj právna predchodkyňa žalovaných 1a/, 1b/) porušil predkupné právo žalobcu a keby neboli pred podaním žalobného návrhu či v priebehu konania zomreli, boli by súdom zaviazaní k úhrade trov konania žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaná 2a/ nemohla previesť v priebehu konania nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, na žalobcu, rovnako nebol dôvodom hodným osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa v tomto konaní domáhal voči žalovaným relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie aby mu žalovaná 2a/ predala, či previedla naňho nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca podaným žalobným návrhom uplatnil svoje zákonné právo podľa § 40a, § 140 Občianskeho zákonníka a v konaní bol v celom rozsahu úspešný. Nejednalo sa z jeho strany o nedôvodný, či šikanózny výkon práva a ako úspešnej strane v spore mu náhrada trov konania voči neúspešným žalovaným prináležala v celom rozsahu. Listinné dôkazy a to ePotvrdenky zo dňa 03.11.2021 a potvrdenky o doručení doporučených zásielok dňa 05.11.2021 predložil žalobca na prvom pojednávaní. Nebolo potrebné z dôvodu predloženia týchto listinných dôkazov žalobcom pojednávanie odročovať a súd vec samú prejednal a rozhodol na prvom pojednávaní, preto aj tento dôvod vyhodnotil súd ako nedôvodný.
2. Proti štvrtému výroku uznesenia okresného súdu podala žalovaná 1a/ odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že žalovaná 1a/ nebude zaviazaná na náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1. Žalovaná 1a/ v prvom rade mala za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo vzťahu k žalovanej 1a/ mal aplikovať ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") a to z dôvodu, že existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videla v tom, že je dcérou poručiteľky, t. j. len dedičkou po zomrelej p. E. B., ktorá uzatvorila kúpnu zmluvu č. V 4842/18 zo dňa 07.11.2018 so zomrelým
A. B., ktorej obsahom bol prevod jej podielov k nehnuteľnostiam, taktiež, že počas celého konania nerozporovala, že došlo medzi zomrelou p. E. B. a zomrelým p. A. B. k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a rovnako nerozporovala ani záver, že predmetná kúpna zmluva bola neplatná z dôvodu porušenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov tým, že došlo k porušeniu predkupného práva. Ďalej uviedla, že v tom čase nemala žiadnu vedomosť o uzatvorení kúpnej zmluvy a zároveň žiadnym spôsobom neprispela k vzniknutej situácii tým, že sa uzatvorila kúpna zmluva v rozpore s § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko prevádzané pozemky boli v tom čase vo výlučnom vlastníctve zomrelej p. B.. Z tohto dôvodu nebola ani oprávnená zasahovať do vôle p. B. uzatvoriť akékoľvek právne úkony.
2.2. V odvolaní žalovaná 1a/ poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo/4/2017 zo dňa 20.06.2018. Ďalej mala za to, že bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa, aj výnimočnosť daného prípadu, odôvodňujúci uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 257 CSP, s následkom nepriznania trov konania žalobcovi voči žalovanej 1a/. Priznanie náhrady trov konania voči žalovanej 1a/, ktorá je v predmetnom súdnom spore žalovanou len z dôvodu, že je dedičkou po zomrelej p. B., by podľa jej názoru bolo neprimerané tvrdé, nespravodlivé a zároveň v rozpore s dobrými mravmi. V závere odvolania poukázala na skutočnosť, že je fyzická osoba (nie podnikateľ), pričom nadobudnutím právoplatnosti rozsudku jej bezpochyby vzniknú ďalšie náklady v súvislosti s procesom dodatočného konania o dedičstve po zomrelej p. B..
3. K odvolaniu žalovanej 1a/ sa vyjadrila žalovaná 2a/. Vo vyjadrení uviedla, že skutočnosť, že sa žalovaná 1a/, resp. akýkoľvek dedič v inom spore, ako strana ocitla v spore ako nástupca (sukcesor), a spor dopadol v jej neprospech, čo aj do povinnosti náhrady trov konania, je irelevantná, pretože ako právny nástupca prijíma ex lege stav konania po predchodcovi ku dňu smrti, teda vstupuje do jeho procesných, ako aj hmotnoprávnych vzťahov.
3.1. Žalovaná 2a/ ďalej poukázala na skutočnosť, že súd rozhodol o tom, že v konaní, po tom, ako po podaní žaloby došlo k úmrtiu pôvodne žalovanej 1/, bude pokračovať s jej právnymi nástupcami. Rozhodol tak v uznesení, voči ktorému žalovaná 1a/ nepodala sťažnosť (nenamietala tento postup). Bola teda bez pochýb uzrozumená s tým, že sa stala novou žalovanou so všetkými následkami. Každá sporová strana ďalej vie (a má vedieť), že v prípade neúspechu bude zásadne (§ 255 CSP) zaviazaná na náhradu trov konania. Ak by sme akceptovali názor žalovanej 1a/, že nemá niesť následky za konanie svojho predchodcu, a že by každý právny nástupca v akomkoľvek spore automaticky nemusel z tohto titulu nahrádzať (za seba a predchodcu) trovy konania úspešnej strane, určite by išlo o porušenie základných princípov sporového konania a ústavných práv. Tento argument podľa žalovanej 2a/ neobstojí. Z obdobného dôvodu neobstojí ani tvrdenie, že o konaní žalovaná 1a/ nevedela, nakoľko taká skutočnosť dediča neospravedlňuje.
3.2. Za irelevantnú považovala žalovaná 2a/ aj skutočnosť, že na účely § 257 CSP žalovaná 1a/ poukázala na celkom neovplyvniteľnú situáciu, a to, že ona so žalovaným 1b/ sú dvaja (nástupcovia), a je vraj ako jediná po žalovanom 2/. To, kto sa stal dedičom (zo zákona) po osobe, je objektívna skutočnosť, a je spravodlivé a správne, že na náhradu sú zaviazané všetky osoby na jednej strane (žalovanej) spoločne a nerozdielne.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku IV. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
5. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému
výroku. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
7. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že vychádzajúc z dikcie zákona § 255 CSP, je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Na prvom mieste je zásada úspechu (ods. 1 daného ustanovenia) a v prípadoch, keď má strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v druhom odseku daného ustanovenia, čiže pravidlo pomeru úspechu. V danom ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, pričom plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
8. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.
9. Obsah formulácie (pojmu) „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je nutné vykladať najmä vo väzbe na zmysel a účel ustanovenia § 257 CSP. Spomenutým účelom tohto ustanovenia je primárne umožniť súdu zamedziť vzhľadom na celkové okolnosti prejednávaného prípadu síce zákonným, no „pritvrdým“ rozhodnutiam, respektíve takým rozhodnutiam, ktoré by napriek svojej formálnej zákonnosti mohli vykazovať rozpor s dobrými mravmi.
10. Žalovaná 1a) považovala za dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že v spore sa ocitla ako právna nástupkyňa svojej matky, nárok uplatnený žalobcom nikdy nerozporovala a že nemala o uzatváraní kúpnej zmluvy žiadnu vedomosť.
11. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
12. Nová právna úprava explicitne ustanovuje, že právny nástupca fyzickej osoby prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity jeho predchodcu, teda ku dňu smrti. Inak povedané, účinky, a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca. Právny nástupca má povinnosť prijať stav konania k definovanému
časovému okamihu, všeobecne platí, že je povinný akceptovať všetky procesné úkony svojho právneho predchodcu, ako aj absenciu týchto procesných úkonov. Trovy konania vzniknuté počas konania predchodcovi patria k trovám konania nástupcu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 379/2014).
13. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Bolo by nespravodlivé, keby mu ako strane, ktorá dôvodne bránila svoje porušené práva, nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, ktoré pri svojej obrane vynaložil. Nemožno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa posudzovať iba s ohľadom na záver konania, kedy už účastníkmi na strane žalovaného boli právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom, ktorý v priebehu konania zomrel.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z odvolacích námietok vymedzených odvolateľom v podanom odvolaní, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní proti žalovaným 1a/, 1b/ a 2a/ v celom rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100 %.
16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).