Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/193/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Ing. G. V., N. XXXX/XX, J., zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, Mierová 64/2, Humenné proti žalovanému: E. R., C. XXX/ XX, C., zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné o zaplatenie 2 555,93 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.10C/114/2007-143 zo dňa 14. 04. 2015 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Odmieta sa odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu v časti.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

III. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenej časti sa vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 555,93 Eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 555,93 Eur od 16. 12. 2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1 166,49 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamieta“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca dňa 22. 09. 2005 písomne splnomocnil žalovaného ku všetkým úkonom súvisiacich s predajom motorového vozidla. Dňa 20. 09. 2005 bola uzavretá kúpna zmluva číslo 05/40176 medzi spoločnosťou KOFIS LEASING, a.s. a žalobcom s tým, že za žalobcu ako splnomocnenec konal žalovaný. Kúpna cena bola 255.000,- Sk. Žalovaný žalobcovi odovzdal iba časť kúpnej ceny, a to dňa 04. 11. 2005 vo výške 178.000,- Sk. Pôvodným vlastníkom motorového vozidla bol MUDr. C. V., brat žalobcu, ktorý žalobcu splnomocnil na všetky úkony súvisiace s prevodom predmetného motorového vozidla. Kúpnou zmluvou zo dňa 23. 09. 2005 bolo motorové vozidlo predané spoločnosti KOFIS LEASING, a.s. za kúpnu cenu 255.000,- Sk. Skutočnosť, že žalovanému bola vyplatená kúpna cena okrem sumy 77.000,- Sk potvrdil v konaní sám žalovaný. Prvostupňový súd tvrdenia žalovaného o dohode o odmene za opravu motorového vozidla, ako aj dohode o provízii nemal za preukázané, ako ani tvrdenia žalovaného o zhodnotení motorového vozidla. Prvostupňový súd mal za preukázané, že žalovanému bola pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 25. 09. 2005 vyplatená časť kúpnej sumy vo výške 178.000,- Sk a neskôr aj zostávajúca časť kúpnej ceny vo výške 77.000,- Sk.

Poukázal na ustanovenie a uplatnený nárok právne posúdil, ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný žalobcovi povinný vydať spolu s úrokmi z omeškania odo dňa uplynutia trojdňovej lehoty poskytnutej žalobcom žalovanému z predžalobnej výzvy.

O trovách konania rozhodol podľa podľa zásady úspechu tak, že priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okrem iného v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd sa v konaní nezaoberal a nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to zabezpečenie spisového materiálu od leasingovej spoločnosti, spisového materiálu od notárskeho úradu, kde boli urobené splnomocnenia a zápisy o prevode vlastníctva k motorovému vozidlu. Uviedol, že opravu motorového vozidla vykonal sám ako živnostník, za vykonané práce vystavil faktúru, ktorú žalobca odmietol prevziať. Podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Namietol aj nedostatočné zistenie skutkového stavu pokiaľ sa týka trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový súd zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolateľ namieta neúplné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne skutkové zistenia, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia je pokiaľ zistený skutkový stav prvostupňovým súdom neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; nové skutočnosti a nové dôkazy sú však dôvodom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v

V súdnom konaní majú účastníci povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne majú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení o tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú rozhodne súd (, ). Iba v prípade, ak súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu je to dôvod podľa .

Odvolateľ namieta, že prvostupňový súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to oboznámenie sa so spisom od leasingovej spoločnosti a notárskym spisom, kde boli urobené splnomocnenia a zápisy o prevode vlastníctva k motorovému vozidlu.

S prihliadnutím na zistený skutkový stav odvolací súd konštatuje, že navrhnuté dôkazné prostriedky zo strany žalovaného nebolo nevyhnutné vykonať. Skutkový stav bol dostatočne zistený bez ich vykonania. Prvostupňovým súdom bol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k zisteniam o výške kúpnej ceny za ojazdený osobný automobil Mazda 626, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy č. 05/40176 zo dňa 23.09.2005, ktorú uzavrel žalovaný s predávajúcim KOFIS LEASING, a.s. (čl. 4). Z prednesov, písomných podaní žalovaného vyplýva, že sumu 255.000,- Sk prevzal a kúpnu zmluvu uzavrel. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd ( ). Súd teda nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky. Ak ale súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré bolo navrhnuté a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového

stavu, je to dôvod na podanie odvolania. Rozhodujúci význam má len to, či navrhnutý dôkaz znamená neúplné zistenie skutkového stavu. Navrhnuté dôkazy nie je možné považovať za potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Postačujúcim dôkazom boli listiny, a to kúpne zmluvy č. 05/40176 ( čl. 4), zápočet pohľadávok a záväzkov (čl. 5), rovnako tak oznámenie notára JUDr. Viktora Dubasa (čl. 130), ktorý overoval podpisy na listinách - kúpnej zmluve a splnomocnení. Tieto zistenia sú dostatočné pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu a zabezpečovanie ďalších listín by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Taktiež samotná špecifikácia navrhovaných dôkazných prostriedkov „kompletné spisy“ je nekonkrétna a bez zrejmého súvisu ku skutočnostiam, ktoré by nimi mali byť preukázané.

Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až 135 . Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

Neobstojí preto námietka odvolateľa, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam poukazujúc na to, že neprihliadol na jeho tvrdenia o tom, že mal dostať províziu za predaj motorového vozidla, pričom mal vykonať opravu na motorovom vozidle a za vykonané práce mal dostať odmenu. Zo zisteného skutkového stavu tieto závery nevyplývajú a neboli preukázané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že v súdnom konaní majú účastníci povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne majú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení o tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú rozhodne súd (, ). Z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o provízii za predaj motorového vozidla navrhol prvostupňovému súdu vykonanie dôkazov.

„Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. .

Vychádzajúc z tvrdenia žalovaného o dohodnutej provízii, ktorá mala predstavovať dôvod nevyplatenia celej kúpnej ceny, ktorú prevzal, je potrebné konštatovať, že ním táto tvrdená skutočnosť nebola nijako preukázaná. Účastník, ktorý napriek poučeniu súdu neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 135 spisu), že žalovaný bol poučený prvostupňovým súdom o tom, že je povinný predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie ( ).

K ďalším skutočnostiam uvádzaným v odvolaní žalovaným je potrebné konštatovať, že žalovaný iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred prvostupňovým súdom ohľadne ktorých súd vykonal dokazovanie a náležite a správne sa s nimi vyrovnal pri rozhodovaní vo veci samej. Odvolací súd udáva, že z hľadiska právneho posúdenia je potrebné považovať uplatnený nárok za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa .

Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - a . Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho ho získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. júna 2008) (porovnaj nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č. k. -35).

Neobstojí námietka žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vznik bezdôvodného obohatenia, rozsah bezdôvodného obohatenia, ako aj subjekt, ktorý sa na úkor žalobcu obohatil, bol v konaní preukázaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny ( ).

Žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku prvostupňového súdu, teda aj proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Podľa . Odvolací súd odmietol dovolanie proti tomuto výroku z dôvodu, že týmto výrokom neboli dotknuté práva odvolateľa, keďže návrh bol v časti zamietnutý.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania odvolací súd udáva.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu priznal náhradu trov konania podľa . Aplikácia citovaného ustanovenia nie je správna a je v rozpore s rozhodnutím vo veci samej, keďže časť nároku žalobcu prvostupňový súd zamietol. Ustanovenie sa aplikuje len v prípade, ak má účastník konania vo veci plný úspech, a teda ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Z uvedeného vyplýva nesprávna aplikácia ustanovenia na trovy konania v prejednávanej veci.

Prvostupňový súd sa tiež nezaoberal v prejednávanej veci možnosťou aplikácie , ktorá umožňuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania. nepostačuje pre záver súdu.

Podľa ustanovenia , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý nie taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí z 06. 02. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením písmeno f) a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

Úlohou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale musí sa vyrovnať s možnosťou aplikácie , dôsledne zistiť či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, posúdiť okolností uplatnenia žaloby, prihliadnuť na okolnosti v prejednávanej veci, vzťahy medzi účastníkmi konania a až po zistení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia posúdi či sú splnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia alebo nie.

Keďže sa prvostupňový súd s aplikáciou ustanovenia nevyrovnal dôsledne a nesprávne aplikoval zásadu plného úspechu, je jeho rozhodnutie o náhrade trov konania z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné. Ak dôjde k záveru že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu z uvedeného ustanovenia posúdi účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia. Zároveň sa vyrovná s námietkou žalovaného o uplatnenej výške trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.