Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-34-2015.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpený JUDr. Pavlem Novákem, usadeným euroadvokátom so sídlom Mostová 2, Bratislava proti žalovanej: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. U. XXX, o zaplatenie 9 272,44 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9001,23 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8685,54 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 150,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 9001,23 eur, v časti 12,60 % úroku ročne od 10.10.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 628,75 eur aj náhradu iných trov konania vo výške 556,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 9 272,44 eur spolu s 12,60 % úrokom ročne zo sumy 6 518,87 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8 688,54 eur od 10.10.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanej na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0243017763 z 21.5.2009 poskytol úver vo výške 7380,- eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach po 110,81 eur. Prvá splátka bola splatná 20.6.2009 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.5.2019. Žalovaná svoj záväzok platila len čiastočne, dostala sa do omeškania, a tak žalobca listom z 28.5.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom žalovanú upozornil, že v prípade, že svoj dlh neuhradí, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čím nastane splatnosť celého úveru. Pre nečinnosť žalovanej žalobca v súlade s bodom 7.6 Všeobecných obchodných podmienok dňa 24.6.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca eviduje ku dňu 9.10.2014 pohľadávku voči žalovanej vo výške 9 272,44 eur, z toho istina vo výške 6 518,87 eur, úroky vo výške 2 160,70 eur, úroky z omeškania vo výške 583,90 eur a poplatky vo výške 8,97 eur. Podľa zmluvy o úvere bol úrok dohodnutý fixne, vo výške 12,60% ročne. Výška poplatku za správu úveru bola dohodnutá na sumu po 1,99 eur mesačne a na základe zmeny Sadzobníka platného od 1.10.2010 sa zvýšila na 2,99 eur mesačne. Poplatky sa dňom splatnosti (ku koncu mesiaca) stávali súčasťou istiny. Úrok z omeškania vo výške 8% ročne žalobca určil zverejnením platným do 14.7.2009 a zverejnením z 15.3.2013 určil úrok z omeškania vo výške 5% ročne.
Žalobca na výzvu súdu podaním z 5.10.2015 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaná do 5.10.2015 platbami realizovanými v období od 21.5.2009 do 19.3.2013 uhradila úhrnom sumu 3 844,17 eur, a tak dlžná istina úveru predstavuje sumu 6 518,87 eur a dlžný úrok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu 2 160,70 eur. K 19.3.2013 bol dlh na úroku z omeškania vo výške 25,96 eur, za obdobie od 19.4.2013 k 24.6.2014, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, dlžný zmluvný úrok z omeškania predstavuje sumu 188,39 eur a za obdobie od 19.7.2014 do 20.7.2014 predstavuje predpis zákonného úroku z omeškania sumu 106,08 eur. Potom do 9.10.2014 zákonný úrok z omeškania predstavuje sumu 335,92 eur.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že úver prestala splácať na naliehanie svojho vtedajšieho priateľa. Uviedla, že je nezamestnaná a má štvorročné dieťa.
V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. a § 3 ods. 1-3 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 21.5.2009 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0243017763, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 7 380,00 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 120 mesačnými splátkami po 110,81 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 12,60% ročne, s RPMN vo výške 14,83% a priemernej hodnote RPMN vo výške 12,37%, s celkovými nákladmi 6 134,84 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.6.2009 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.5.2019. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 € mesačne, pričom spracovateľský poplatok bol dohodnutý vo výške 189,17 eur z prostriedkov úveru. Žalovaná žalobcovi, podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, uhradila do 19.3.2013 sumu 3 844,17 eur. Keďže žalovaná neplatila dohodnuté splátky a poplatky riadne a včas, žalobca v súlade s bodom 7.6.1 písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok prípisom z 27.6.2014 adresovaným žalovanej vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 24.6.2014, pričom pohľadávku voči žalovanej vyčíslil sumou 8 876,93 eur. Uvedené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanej doručené 4.7.2014.
Žalobca si v sume žalovanej vo výške 9 272,44 eur uplatnil nárok na poplatok vo výške 8,97 eur. Pokiaľ žalobca tvrdil, že z platieb žalovanej realizovaných od 20.12.2011 do 19.3.2013 vo výške 197,41 eur započítal titulom dlžného poplatku za správu úveru vo výške 135,84 eur k 19.2.2013 sumu vo výške 135,84 eur a odo dňa 19.6.2013 si už neuplatňoval poplatok za správu úveru, potom dlh žalovanej na poplatku za správu úveru splatného v období od marca 2013 do konca mája 2013 predstavuje sumu 5,97 eur (3 x 1,99 eur), najmä keď žalobca nepreukázal dohodu zmluvných strán o zmene výšky poplatku za správu úveru, dohodnutej zmluvnými stranami vo výške po 1,99 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu, popri dlžnej istine vo výške 6 518,87 eur a dlžného úroku vo výške 2 160,70 eur, považoval za dôvodný aj v časti poplatku, ale len do sumy 5,97 eur.
Keďže podľa tvrdení žalobcu žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátok a poplatkov, splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti, keď hradila nižšie sumy, resp. po 19.3.2013 nerealizovala ani jednu splátku, od prvého dňa márneho uplynutia lehoty splatnosti každej mesačnej splátky a poplatku splatných vždy v 20. deň v mesiaci až do 9.10.2014 (tak vymedzil žalobca koniec obdobia vyčíslenia kapitalizovaného úroku z omeškania) bola žalovaná v omeškaní s úhradou mesačných splátok a poplatkov. Žalobca si v žalovanej sume uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 583,90 eur. Žalobca v podaní z 5.10.2015 tvrdil, že na zmluvné úroky z omeškania pripadla (zo sumy 583,90 eur
- poznámka súdu) suma 188,39 eur a na zákonné úroky z omeškania suma 335,92 eur ku ktorému pripísal ďalší úrok z omeškania, vrátane riadneho úroku, to všetko vo výške 59,59 eur. Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok riadne a včas nehradila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Občiansky zákonník v § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. kogentne (zmluvné strany sa od tejto úpravy nemôžu odchýliť; ak by sa aj mohli, nemôžu sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku. V zmysle naznačeného súd považuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou za občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca tvrdil, že z platieb žalovanej realizovaných od 20.12.2011 do 19.3.2013 vo výške 197,41 eur započítal titulom dlžného úroku z omeškania, vyčísleného za obdobie od 20.12.2011 do 19.3.2013 vo výške 87,53 eur, sumu vo výške 61,87 eur, potom zostatok dlžného úroku z omeškania za obdobie do 19.3.2013 predstavuje sumu 25,96 eur. Podľa údajov uvedených v podaní žalobcu z 5.10.2015, žalobca po 19.3.2013 predpísal žalovanej až do 24.6.2014 úrok z omeškania vo výške 162,43 eur (čl. 56 súdneho spisu). Potom dlh žalovanej na úroku z omeškania za obdobie do 24.6.2014 predstavuje sumu 188,39 eur (25,96 eur + 162,43 eur). Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 25.6.2014 do 9.10.2014 zo sumy 8 685,54 eur (istina vo výške 6 518,87 eur + úrok vo výške 2 160,70 eur + poplatok vo výške 5,97 eur) v žalobcom uplatnenej percentuálnej výške 5% ročne (§ 153 ods. 2 O.s.p.) predstavuje sumu 127,30 eur. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v časti istiny žalovanej vo výške 9 272,44 eur považoval za dôvodný do výšky 9 001,23 eur (istina vo výške 6 518,87 eur + úrok vo výške 2 160,70 eur + poplatok vo výške 5,97 eur + úrok z omeškania 188,39 + 127,30) a v časti prevyšujúcej sumu 9 001,23 eur návrh žalobcu zamietol.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si účastníci konania v zmluve z 21.5.2009 dohodli fixnú úrokovú sadzbu 12,60% ročne do splatnosti, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 12,60% úrok ročne od 10.10.2014 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí istina čerpaného úveru len do splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom ku dňu 24.6.2014. Z uvedeného je zrejmé, že úrokom z úveru sa úročí len suma čerpaného úveru, v danom prípade čerpaného vo výške 7 380,- eur a neúročia sa ním ani poplatky ani úrok z úveru a ani úrok z omeškania. Ani zo zmluvy nevyplýva, že by sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti stali súčasťou istiny úveru za účelom ich ďalšieho úročenia úrokom z úveru, najmä keď v zmysle citovaného § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa úrokom z úveru úročí len istina čerpaného úveru, a to na základe dohody zmluvných strán až do splatnosti úveru, v danom prípade do 24.6.2014. Prípadná dohoda zmluvných strán, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny úveru je možná, ale určite nie za účelom ich úročenia úrokom z úveru. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ., podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Dlžný úrok z úveru je súčasťou dlžných splátok, ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 24.6.2014.Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu v časti osobitne žalovaného 12,60% úroku z úveru od 10.10.2014 do zaplatenia nepovažoval za dôvodný a zamietol ho. Tento záver súdu je súladný aj s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 v znení uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.
Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ s prihliadnutím na § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Žalovaná sa podľa žalobcu dostala do omeškania dňom 10.10.2014, keď žalobca úrok z omeškania do uvedeného dňa zahrnul do istiny žalovanej vo výške 9 272,44 eur. Žalovaná bola aj k 10.10.2014 v omeškaní s úhradou sumy vo výške 8 685,54 eur (istina vo výške 6 518,87 eur + úrok vo výške 2 160,70 eur + poplatok vo výške 5,97 eur), a tak súd v súlade s § 153 ods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 8 685,54 eur od 10.10.2014 až do zaplatenia v žalovanej výške 5% ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd návrh žalobcu zamietol. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 10.10.2014 bola 0,05 %, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti žalovanej istiny, úroku a úroku z omeškania súd považuje za pomerne nepatrný, a tak súd žalobcovi priznal z účelne vynaložených trov, vyčíslených v lehote určenej v 151 ods. 1 O.s.p. , plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Súd žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku za návrh priznal iné trovy konania vo výške 556,- eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci, podanie návrhu ) po 253,94 eur za úkon, režijný paušál za dva úkony z roku 2014 vo výške po 8,04 eur + 20% DPH (104,79 eur), súd žalobcovi priznal sumu 628,75 eur. Náhrada trov konania je s poukazom § 149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho zástupcu žalobcu.
Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., pričom vzhľadom na momentálnu sociálnu situáciu nezamestnanej žalovanej, ktorá má v osobnej starostlivosti štvorročné dieťa, súd žalovanej povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.