Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/307/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: CETELEM Slovensko a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Marek Czompoly, konateľ a advokát, proti žalovanej: K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XX, o zaplatenie 219,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 06. 2013 č.k. -31, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 90,50 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 90,50 eura od 16.03.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti prevyšujúcej sumu 90,50 eura a v časti 39 % úroku ročne zo sumy 219,65 eura od 16.03.2012 a prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode V.-3 Všeobecných obchodných podmienok uvedená na rube Žiadosti/zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 20.12.2010 v znení: „Ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná ku dňu splatnosti nasledujúcej mesačnej splátky pri omeškaní s poslednou splátkou uplynutím 30. dňa omeškania“, je z dôvodu neprijateľnosti neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu s poukazom na ust. , pretože úspech oboch účastníkov bol čiastočný. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , v znení účinnom od 01.01.2008, , . Konštatoval, že základom právneho vzťahu účastníkov konania je spotrebiteľský vzťah na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 20.12.2010, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver 372,59 eura na nákup spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 10-tich mesačných splátkach po 46,45 eura, počnúc dňom 15.01.2011 v celkovej výške 464,50 eura. Zo svojho záväzku uhradila len sumu 374 eura a zročnosť úveru nastala 15.03.2012. Z celkového dlhu po odpočítaní uhradenej čiastky predstavuje neuhradený rozdiel sumu 90,50 eura, ktorý súd žalobcovi priznal vychádzajúc z toho, že mu vzniklo právo požadovať od žalovanej iba úhradu dlžných mesačných splátok úveru. Žalobca v rozpore s zúčtoval so žalovanou realizovaných platieb sumu 123,50 eura na nešpecifikované a nepreukázané náklady spojené s uplatnením pohľadávky a sumu 5,43 eura na poplatok, na ktorom sa zmluvné strany nedohodli. Úverová zmluva neobsahuje ani dohodu zmluvných strán o povinnosti žalovanej platiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a preto si nedôvodne zaúčtoval sumu 129,37

eura na iný účel ako splátky úveru. Z uvedeného dôvodu návrh v prevyšujúcej časti 90,50 eura ako nedôvodný zamietol. Rovnako zamietol aj nárok v časti uplatneného úroku z úveru 39 % ročne od 16.03.2012 vychádzajúc zo záveru, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Žalobcovi po uplynutí konečnej splatnosti úveru nevznikol nárok na ďalší úrok z úverovej listiny, lebo zmluvnými stranami dohodnutý úrok z úveru ako dohodnutá odmena za čerpanie úveru bol zahrnutý v 10-tich mesačných splátkach úveru, a preto po konečnej splatnosti mu vznikol nárok len na úrok z omeškania. Úrok z omeškania žalobcovi priznal vo výške 9 % z priznanej sumy 90,50 eura od 16.03.2012 v súlade s ust. , v spojení s Nariadenia vlády č. vychádzajúc z toho, že dlh žalovanej k 16.03.2012 bol 90,50 eura. Z uvedených dôvodov návrh v časti prevyšujúceho úroku zamietol. Zároveň určil neplatnosť zmluvnej podmienky špecifikovanej vyššie dôvodiac tým, že aj keď sa žalobca nedomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto v súlade s vo výroku rozsudku určil neprijateľnosť tejto podmienky, keďže jej určenie nie je podmienené nepriznaním plnenia dodávateľovi z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky a súd je vo veciach spotrebiteľov povinný ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal dlžník do omeškania, navyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť, pričom dojednanie o jednostrannej zmluvnej pokute má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej výšku spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemôže ovplyvniť, a takto dojednané zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok ich neplatnosť.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že predmetom sporu boli len vyúčtované a nezaplatené mesačné splátky úveru s príslušenstvom. Namietal, že súd prihliadol na vyúčtované náklady spojené s uplatnením pohľadávky, pretože tieto žalovaná uhradila ešte pred podaním žaloby, čím došlo ku konzumácii poplatkov, resp. s úhradou žalovaná uznala ich oprávnenosť. Poukázal na ust. , podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu, potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podľa jeho názoru mal oprávnenie žalovanej zaúčtovať náklady spojené s uplatnením pohľadávky aj bez zmluvného základu v súlade s . Pokiaľ ide o úroky v zmysle , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovej o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľ povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Keďže žalovaná úver neuhradila v celom rozsahu, je povinná platiť úrok z dlžnej úverovej istiny až do jej zaplatenia. Úrok jej bol účtovaný v súlade s úverovou zmluvou, bol riadne vyčíslený do momentu zročnosti poslednej mesačnej splátky úveru 15.03.2012. Odo dňa zročnosti tejto splátky nemohol byť účtovaný úrok z dlžnej úverovej istiny ďalej vyčíslený, keďže jeho plynutie je ohraničené až zaplatením dlžnej úverovej istiny, k čomu nedošlo.

Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku pri splnení podmienok uvedených v v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti nie je dôvodné. Výrok rozsudku vo vyhovujúcej časti a vo výroku o neplatnosti zmluvnej podmienky odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudli právoplatnosť.

Predmetom konania je návrh žalobcu na zaplatenie sumy 219,65 eura s úrokom z omeškania 39 % ročne zo sumy 219,65 eura od 16.03.2012 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 219,65 eura od 16.03.2012 do zaplatenia. Žalovaná suma predstavuje zostatok splátky úveru splatnej 15.10.2011 v sume 35,17 eura, dňa 15.11.2011 v sume 42,85 eura a splátky úveru splatného do 15.12.2012 až 15.03.2012 ako splátky úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy uzavretej na nákup spotrebného tovaru zo dňa 20.12.2010. Žalovaná z celkovej sumy úveru 464,50 eura, z ktorej

úverová suma predstavovala 372,59 eura a ktorú mala splatiť v 10-tich mesačných splátkach splatných od 15.01.2011 do 15.10.2011, uhradila sumu 674 eur. Žalobca zaúčtoval z uhradenej sumy čiastku 244,63 eura na splátky úveru a sumu 129,34 eura na zmluvné pokuty a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal rozdiel medzi neuhradenou výškou úveru, poskytnutej v sume 464,50 eura a uhradenou sumou 374 eur, finančný rozdiel je 90,50 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania od 16.03.2012, kedy podľa žalobcu došlo k splatnosti dlhu. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa istiny nad sumu 90,50 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.03.2012 do zaplatenia a v časti 39 % úroku zo sumy 219,65 eura od 16.03.2012 do zaplatenia návrh zamietol.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

V danej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto je ho potrebné v zmysle považovať za dodávateľa. Žalovaná ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na konštatovanie, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, utvára sa priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie sú žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy.

Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Pri skúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v danom prípade nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z úverovej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania nevyplýva, že žalobca má právo v zmysle z platieb pri čiastočnom plnení peňažného dlhu započítavať najprv platby na istinu a potom na úroky. Takéto zmluvné dojednanie z úverovej zmluvy výslovne nevyplýva, preto platby, ktoré uhradila žalovaná v sume 374 eur, bolo potrebné započítať ako splátku úveru. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nedopadala právna ochrana vyplývajúca z ust. . Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Nijako nepopiera, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť bez ohľadu na

povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou úpravou a zmluvné podmienky dojednané v zmluve sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. S ohľadom na tento záver potom niet dôvodu v danej veci na použitie ust. , keď navyše takáto dohoda nebola súčasťou zmluvy o úvere. Preto súd prvého stupňa správne ustálil, že ak z celkového úveru poskytnutého v sume 464,50 eura žalovaná uhradila sumu 374 eur, neuhradený rozdiel predstavuje sumu 90,50 eur, na ktorú žalobcovi vznikol nárok.

Pokiaľ ide o úrok vo výške 39 % , ktorý žalobca požadoval uhradiť z dlžnej sumy istiny, súd prvého stupňa aj v tejto časti správne rozhodol, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ kogentné ustanovenie zmluvnú voľnosť výslovne nezakazuje, alebo pokiaľ z jeho povahy nevyplýva, že sa od neho nie je možné odchýliť, nie sú účastníci obmedzení v tom, aby si na základe slobodného zmluvného rozhodovania vymedzili, aké povinnosti zmluvou prevezmú a aké práva si zmluvou založia. Súčasťou takéhoto dojednania môže byť aj dohoda o úrokoch a úrokoch z omeškania, ktoré môžu existovať vedľa seba. Z ustanovenia , ktoré upravuje možnosť dohodnúť úroky, nevyplýva obmedzenie, na akú dobu možno úroky dohodnúť. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Vzhľadom k dikcii zákonného ustanovenia, ktoré neobsahuje jednoznačný príkaz, či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, na ktorú je možné dohodnúť úroky, ako i k povahe, z ktorých nevyplýva, že by sa od neho nebolo možné odchýliť, je možné vyvodiť, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu v rámci zmluvnej autonómie, pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dohodnú. Nie je možné teda vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná, teda do jej faktického vrátenia veriteľovi a teda aj za dobu, za ktorú sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Pokiaľ dohodnuté úroky sú odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté, ako vyplýva z ust. . Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli úroky dohodnuté, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy tak, ako si jej zmluvné strany upravili.

V prejednávanej veci z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že účastníci konania dňa 20.12.2010 uzatvorili zmluvu, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja v sume 372,59 eura, pričom celková čiastka k zaplateniu bola dohodnutá v sume 442,40 eura a bola splatná v 10-tich splátkach po 46,45 eura mesačne. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá sumou 39 %. Dátum prvej splátky úveru bol 15.01.2011 a termín konečnej splatnosti spotrebného úveru bol dohodnutý dňom 15.10.2011. Vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu v bode V.-IV bolo dohodnuté, že nesplácanie úveru klientom riadne a včas môže mať pre klienta negatívne dôsledky najmä finančné, napr. úrok z omeškania, zmluvné pokuty, prípadne iné poplatky. Z takto formulovaného obsahu úverovej zmluvy potom jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi konania bolo výslovne dohodnuté, že konečná splatnosť úveru nastala 15.10.2011, a preto dňom nasledujúcim po splatnosti vzniklo žalobcovi právo iba na úrok z omeškania, nie aj na úrok z úveru vo výške 39 % mesačne. Z týchto dôvodov preto žalobcovi po uplynutí doby splatnosti úveru nevznikol nárok na ďalší úrok z úverovej istiny, ale ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, vznikol mu len nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne v zmysle , v spojení s Nariadenia vlády č. , v ktorej výške mu súd prvého stupňa úrok z omeškania aj priznal. Z týchto dôvodov preto námietky žalobcu uvádzané v odvolaní, že mu prináleží nárok na úrok z dlžnej úverovej istiny až do splatenia nie je dôvodný, pretože takáto povinnosť pre žalovanú z dohody účastníkov konania nevyplýva.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.