Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-17-2022.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/17/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: INVEST TRADE, spol. s r. o., so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, IČO: 36 589 136, proti povinnej: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. nad B. XX, o zaplatenie 12.929,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/968/2009-49 zo dňa 18. júna 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, a 6, § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“) účinného do 31. 03. 2017, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal proti povinnej vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 12.929,83 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm/25/2009-15 zo dňa 20.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.05.2009. Poukázal na to, že dňa 12.10.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Beátu Boncsekovú, Exekútorský úrad so sídlom Komárno, Ul. Bisk. Királya 12. Dňa 24.06.2013 súd prvej inštancie rozhodol o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a tejto vyhovel a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Róberta Tutka, Exekútorský úrad so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, ktorý dňa 10.02.2016 doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený doručil exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie dňa 22.01.2016 a predložil súdu Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 07.02.2007.
3. Súd prvej inštancie mal z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preukázané, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu zmenkového súdu mal za preukázané, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu
nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje. Uviedol tiež, že z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ust. § 57 ods. 1 písm. m) bod 1. - 3. Exekučného poriadku. Konštatoval, že v posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Potvrdil, že zmenkový súd skutočne neskúmal vlastný vzťah oprávnenej a povinného týkajúci sa zmenky, nakoľko v čase vydania zmenkového platobného rozkazu mu zákon túto povinnosť neukladal. Úmyslom zákonodarcu bola nepochybne ochrana spotrebiteľa. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, alebo je v rozpore s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Mal za to, že súd nemal splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Tvrdil, že súd sa mal zaoberať obsahom riadne priloženej zmluvy a posúdiť, či obsahuje neprijateľné podmienky, či odporuje dobrým mravom. Svoje tvrdenie podporil odkazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.12.2017 sp. zn. 17CoE/221/2017. Zosumarizoval, že exekučný súd sa spotrebiteľskou zmluvou riadne nezaoberal, ani ju nevyhodnocoval, len skonštatoval, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu a teda v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Týmto konaním podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
10. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 16.09.2009, kedy oprávnený spísal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice, ktorým oprávnený žiadal, aby súd poveril uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnej na sumu 12.929,83 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V. č. k. 1Zm/25/09-15 zo dňa 20.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.08.2009. Dňa 12.10.2009 vydal súd prvej inštancie poverenie č. 5404 049316*. Dňa 22.01.2016 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku“, ktoré súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 10.02.2016. Po preskúmaní doplneného návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď exekúciu zastavil, avšak nezaoberal sa včasnosťou doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bolo potrebné doručiť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti predmetného zákona. Ako aj z obsahu spisu vyplýva, oprávnený doručil toto doplnenie súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016, avšak súdny exekútor doplnenie oprávneného doručil súdu prvej inštancie až dňa 10.02.2016, teda po uplynutí zákonom predpísanej lehoty.
12. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].
13. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené Ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.
14. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd zastal názor, že v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, avšak s poukazom na ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, teda oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15. Vo vzťahu k námietkam oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že ich opodstatnenosťou sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnený si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nedoplnil v zákonnej lehote.
16. S ohľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).