Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO : 00 603 481, proti žalovanému : W. I., nar. XX. X. XXXX, bytom O. X, J., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. 6. 2021 č.k. - 207, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 851 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322 € od 20. 7. 2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 529 € od 19. 9. 2020 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšnej časti (žalobca sa po zmene žaloby so súhlasom súdu domáhal zaplatenia istiny celkom vo výške 2.214,80 € s príslušenstvom) žalobu žalobcu zamietol, keď prihliadal na žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku. Zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovaného o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemok reg. CKN, parc. č. XXXX/XX o výmere XX C.X, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie L., keď nezistil žalovaným tvrdené nadobudnutie vlastníctva tohto pozemku vydržaním vlastníckeho práva. Napokon rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, s poukazom na čiastočný úspech ako aj neúspech ako žalujúcej tak aj žalovanej strany v konaní.

2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemku žalovaným, a to bez právneho dôvodu (žalovaný odmietol so žalobcom podpísať nájomnú zmluvu), keď žalobca je vlastníkom garáže, stojacej na pozemku, ktorý vlastní žalovaný, pričom za pozemok žalobcovi žalovaný neposkytuje žiadnu odplatu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca počas konania zmenil z pôvodných 972,80 € (suma predstavovala dlžné nájomné za obdobie od 27. 11. 2014 do 1. 2. 2016) na 2.214,80 € (dlžné nájomné za obdobie od 1. 3. 2016 - 31. 8. 2020), aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania. Žalovaný zase v konaní uplatnil svoje právo podľa a podal vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku titulom vydržania.

3/ V konaní nebolo sporným vlastnícke právo žalobcu k pozemku a ani vlastnícke právo žalovaného ku garáži. Sporným naopak bol žalobcov matematický výpočet bezdôvodného obohatenia prameniaci z nesúladu ohľadne obvyklej ceny a výmery garáže/resp. pozemku (vady vytýkané odvolacím súdom).

Okrem uvedeného, žalovaný voči rozšíreniu žaloby žalobcom za obdobie od 1. 3. 2016 do 31. 8. 2020 vzniesol námietku premlčania.

4/ Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu - pozemok pod garážou, bez akejkoľvek zmluvy, čo napokon nerozporoval ani sám žalovaný. Žalovaný súdu potvrdil, že pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, túto podpísať odmietol; nájomné za tento pozemok 46 rokov neplatil a ani platiť nemieni. Súd prvej inštancie uplatnený nárok právne posúdil ako nárok z titulu užívania bez právneho dôvodu, ako majetkový prospech žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, pričom žalovaný je vlastníkom garáže, postavenej na tomto pozemku. Žalovaný tento pozemok užíva, pričom jeho vlastníkom je žalobca, s ktorým však žalovaný nemá podpísanú žiadnu zmluvu, ktorá by ho na takéto konanie oprávňovala. Je preto zrejmé, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor vlastníka - žalobcu. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil výmeru pozemku XX C.X. Ide o výmeru, ktorá vyplýva z LV (druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria) a strany túto skutočnosť potvrdili. Čo sa týka obvyklej ceny, tak tú súd prvej inštancie ustálil na úrovni 12 €/m2/rok; predmetná cena vyplýva z rozhodnutí č. 28/2011 a č. 33/2015 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava. Z priložených tabuliek (prílohy k rozhodnutiu primátora) vyplýva cena prenájmu nehnuteľného majetku s účelom nájmu „radové a samostatne stojace garáže" v lokalite II (k. ú. L.) vo výške 12 €/m2/rok. Žalovaný počas konania namietal túto sumu ako neprimeranú vzhľadom na priložený v novinách (O. R.) publikovaný článok, podľa ktorého za užívanie pozemkov v Areáli hier Štrkovec má Mestská časť Ružinov spätne doplatiť nájomné vo výške 3 €/m2. Súd prvej inštancie na margo tohto argumentu poukazoval na skutočnosť, že predmetom konania je odplata za užívanie pozemku pod garážou v k. ú. L., pričom spomenutý článok sa týka odplaty za užívanie pozemkov pod detským areálom (ihriskom) v k. ú. O.. Ide o rozdielne pozemky, ich rozdielne využitie ale najmä rozdielne lokality. Samotné rozhodnutia primátora, resp. tabuľky rozlišujú osobitnú kategóriu „športové a detské ihriská", kde je pri oplotených ihriskách stanovená cena nájmu vo výške 0,50 €/m2/rok a pri neoplotených ihriskách 0,05 €/m2/rok. Touto cenovou politikou je tak podľa názoru prvoinštančného súdu riadne a účelne zohľadnený aj celospoločenský záujem, kedy je cena nájmu odstupňovaná podľa priorít (je zrejmé, že nemožno porovnávať cenu nájmu za pozemky pod detským ihriskom a cenu nájmu za pozemok pod garážami, ktorý fyzická/právnická osoba využíva výslovne iba pre svoje vlastné potreby). Ako je uvedené vyššie, žalovaný navyše porovnával cenu prenájmu v rozdielnych lokalitách hlavného mesta. Je preto zrejmé, že argumentácia žalovaného v tomto smere neobstojí. Cena prenájmu v zmysle rozhodnutí primátora tak súd prvej inštancie vyhodnotil ako primeranú a obvyklú.

5/ Potom samotný výpočet výšky plnenia získaného titulom bezdôvodného obohatenia predstavuje výmeru pozemku XX C.X a cenu nájmu 12 €/m2/rok, čo celkovo znamená 276 € ročne (23 € x 12 mesiacov), resp. 23 € mesačne (276 : 12). Žalobca pred zmenou žaloby vymedzil svoj nárok za obdobie od 27.11.2014 do 01.02.2016, čo predstavuje 14 mesiacov, teda 322 € (14 mesiacov x 23 €). Žalobcom pôvodne vymedzená suma 972,80 € tak nezodpovedala ani matematickému výpočtu výšky tvrdeného bezdôvodného obohatenia (na ktorú skutočnosť upozornil aj odvolací súd vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí), a je tak vo zvyšnej časti nedôvodná.

6/ Žalobca zmenou žaloby zo dňa 18.09.2020 požadoval bezdôvodné obohatenie aj spätne za obdobie od 1. 3. 2016 do 31. 8. 2020. Súd prvej inštancie však prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným a vyhodnotil ju ako dôvodnú. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. je subjektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ak teda žalobca vymedzil svoj žalobný nárok dňa 18.09.2020, pričom ten žiadal už za obdobie spätne od 01.03.2016, je zrejmé, že nárok žalobcu je za obdobie od 1. 3. 2016 do 17. 9. 2018 premlčaný (požadoval viac ako v pôvodnej žalobe, teda za mesiace plynúce po podaní žaloby). Nepremlčaný nárok žalobcu plynúci zo zmeny žaloby potom predstavuje obdobie od 18. 9. 2018 do 31. 8. 2020, teda 23 mesiacov, čo znamená 529 € (23 mesiacov x 23 €). Žalobca zmenou žaloby žiadal sumu 1.242 €, avšak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania je žaloba v tejto časti dôvodná iba vo výške 529 €; vo zvyšnej časti ide o premlčaný nárok. Celkové bezdôvodné obohatenie je tak na úrovni 851 € (322 € + 529 €). Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie v tejto časti o ust. § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 prvá veta Obč. zák., tiež § 458 ods. 1, § 563 Obč. zák. v spojení s § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2 Obč. zák.

7/ Žalovaný počas konania podal voči žalobcovi vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je postavená jeho garáž. Vzájomnú žalobu žalovaný odôvodňoval tým, že pri držbe pozemku bol dobromyseľný 46 rokov. Súd prvej inštancie po podrobnom preskúmaní skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaný predmetný pozemok nevydržal, a to z dôvodu absencie jeho dobromyseľnosti.

8/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené kumulatívne nasledovné zákonné predpoklady : a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol

- či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa však nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu.

9/ Súd prvej inštancie žalovaného nepovažoval za dobromyseľného vo vzťahu k pozemku. Z predložených listín (a vykonaného dokazovania) táto skutočnosť nevyplýva; práve naopak. Žalovaný si bol vedomý, že pozemok pod garážou nepatril jeho otcovi, a teda nemohol patriť ani jemu samotnému. Absenciu dobromyseľnosti možno založiť už pri samom začiatku - Rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava - Nivy zo dňa 15. 8. 1968, zn. 327/505/67, ktorým bola otcovi žalovaného na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia povolená stavba garáže, resp. ďalšími rozhodnutiami zo dňa 16.02.1975 a 09.02.1976. Ak bola týmito rozhodnutiami povolená stavba na cudzom pozemku je dobromyseľnosť v užívaní pozemku absolútne vylúčená. Ak raz dostane subjekt povolenie na stavbu na cudzom pozemku je prípadná následná dobromyseľnosť vylúčená. Dobromyseľnosť totiž musí byť objektívna. Nestačí subjektívny pocit, že mi daný pozemok patrí. Z vykonaného dokazovania však ani tento subjektívny pocit nie je daný. Otec žalovaného a následne i sám žalovaný vedeli, že ide o cudzí pozemok, ktorý im bol daný iba do užívania. Na uvedené nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že pozemok v daných rozhodnutiach nebol spomenutý. Rozhodnutia a teda aj žiadosti právneho predchodcu žalovaného sa týkali iba stavebného povolenia na garáž. Na uvedené taktiež nemá vplyv ani skutočnosť, že počas minulého režimu neexistovala tak prísna a detailná evidencia pozemkov ako je tomu v dnešných dňoch. Išlo o cudzí pozemok, na ktorom bola iba povolená stavba garáže. Je tiež potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia zo dňa 15.08.1968 (odsek 12. rozsudku) bola stavba povolená „ako provizórium na dobu troch rokov". Aj tým je vylúčená dobromyseľnosť žalovaného i jeho právneho predchodcu. Obidvaja si museli byť vedomí, že pozemok nie je ich vlastníctvom. Taktiež nedisponovali žiadnym domnelým titulom, ktorý by u nich zakladal vieru, že sú vlastníkmi daného pozemku. Medzi základné okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako subjekt vec nadobudol

- či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul, a práve ten žalovaný nikdy nenadobudol (ako je uvedené vyššie, nenadobudol ani domnelý titul). Od samého začiatku predstavovala garáž stavbu na cudzom pozemku. O tejto skutočnosti vedel aj samotný žalovaný, pričom v konaní sám uviedol, že „udelením stavebného povolenia, skolaudovaním a pridelením evidenčného čísla vyjadrili orgány, ktoré to mali v danom období v kompetencii, aj súhlas s používaním pozemku pod garážou. Žiaden zákon v tej dobe neprikazoval majiteľovi garáže aby si podal žiadosť o povolenie používať pozemok pod garážou. Kompetentné orgány súhlasili s bezplatným užívaním pozemku". Súhlas s bezodplatným užívaním cudzieho pozemku (teda nie vo vlastníctve žalovaného či jeho otca) nezakladá dobromyseľnosť, a to ani domnelú. Rovnako tak okolnosť, že od žalovaného počas celej doby držby nikto nepožadoval náhradu/

nájom za užívanie pozemku pod garážou, a to až do roku 2014, nemá na dobromyseľnosť žalovaného žiaden vplyv. Je síce pravdou, že žalobca od žalovaného začal požadovať uzatvorenie nájomnej zmluvy až od roku 2014, avšak uvedená skutočnosť na dobromyseľnosť žalovaného nemá žiaden vplyv - žalovaný nebol dobromyseľný ani v okamihu zdedenia garáže po jeho otcovi (rok 1998). Vyššie uvedené iba svedčí o neefektívnosti konania žalobcu, kedy ten si až po 23 rokoch začal uplatňovať a realizovať svoje vlastnícke práva. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaný sa na pojednávaní dňa 21.05.2021 (odsek 10. rozsudku, č. l. 189) na otázku žalobcu sám vyjadril, že si bol vedomý, že pozemok pod garážou nie je v jeho vlastníctve ani vo vlastníctve otca a že je na LV napísaný na „Magistrát“. Vzájomná žaloba žalovaného je tak nedôvodná (§ 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Obč. zák.).

10/ O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a ich výške rozhodol súd prvej inštancie podľa Obč. v znení účinnom od 01.02.2013. Súd však žalobcovi priznal ročný úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 322 € až od 20.07.2016 do zaplatenia, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal realizáciu predžalobných úkonov smerom k žalovanému (predžalobná výzva na zaplatenie a pod.). Keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca na splnenie dlhu žalovaného nijako nevyzval, nemohol byť žalovaný v omeškaní až do doby, kedy mu bola doručená žaloba v tomto spore, ktorá sa považuje za kvalifikovanú žiadosť žalobcu o splnenie dlhu; žaloba bola žalovanému doručená 19.07.2016 (č. l. 26). Takto uplatnené úroky z omeškania považuje súd za neprípustné - žalovanému nebola doručená žiadna výzva, nemohol byť preto ani v omeškaní, a to s poukazom na Obč. zák. Žalovaný sa teda v tejto časti žalovanej istiny dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po doručení žaloby, teda 20.07.2016. To isté platí aj o nároku plynúceho zo zmeny žaloby. V tejto časti súd priznal ročný úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 529 € až od 19.09.2020 do zaplatenia. Návrh na zmenu žaloby bol súdu doručený na pojednávaní dňa 18.09.2020, kde bol prítomný aj žalovaný, pričom súd zmenu na tomto pojednávaní aj pripustil. Odo dňa nasledujúceho po tejto zmene (teda od 19.09.2020) je žalovaný v omeškaní s plnením vo výške 529 €.

11/ Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že žalobca si v konaní uplatňoval sumu vo výške celkom 2.214,80 €, pričom bol úspešný v časti 851 €, čo predstavuje 38,42 % úspechu a 61,58 % neúspechu. Čistý úspech žalobcu teda neexistuje (38,42 mínus 61,58). Keďže v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia neúspech žalobcu prevažuje nad úspechom (väčšinový úspech žalovaného) a na druhej strane žalovaný bol v konaní o vzájomnej žalobe neúspešný (úspech žalobcu), súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Uvedené navyše zohľadňuje aj skutočnosť, že stranám počas konania žiadne trovy nevznikli, resp. trovy konania ani nežiadali priznať. 12/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný; jeho odvolanie smerovalo zjavne jednak voči výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel (a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 851 € s príslušenstvom), ďalej voči výroku, ktorým bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a napokon voči výroku o trovách konania (tzv. závislý výrok). V odvolaní uviedol, že magistrát má k rôznym majiteľom garáží rozdielny prístup; na internetovej stránke magistrátu bol zverejnený materiál, z ktorého vyplýva, že magistrát odpredal majiteľom garáží na Pavlovovej ulici v r. 2012 pozemky pod ich garážami za 181 €/m2. Súdu tiež predložil svoju žiadosť o odkúpenie pozemku pod jeho garážou, o ktorej zástupca žalobcu nič nevedel. Magistrát jeho žiadosť o kúpu pozemku zamietol; žalovaný svoju žiadosť o odkúpenie pozemku v r. 2021 zopakoval, magistrát ju znovu zamietol. Prečo druhým pozemok odpredali a jemu nie ? Žalovaný usudzuje, že magistrát takýto postup zvolil preto, že nikomu nedal „bakšiš“. Magistrát nepredložil žiadny dokument, z ktorého by malo plynúť, že sa jedná o odplatné užívanie pozemku. Žalovaný dodal, že on sa až v r. 2014 dozvedel, že pozemok pod jeho garážou mu nepatrí, ale že je napísaný na magistrát. Dovtedy od neho nikto nič nechcel, on platil len daň za stavbu, žiadne nájomné. V rozsudku je uvedené, že primátor stanovil výšku ročného nájomného v sume 12 €/m2, výšku nájomného je ale nutné stanoviť dohodou - ak nájomca súhlasí, vec si prenajme, ak nesúhlasí, vec si neprenajme., na to stačí zdravý rozum. 13/ Žalobca mal za to, že on neužíva pozemok pod jeho garážou bez dôvodu, stavba garáže nie je čiernou stavbou. Kompetentné orgány súhlasili s bezodplatným užívaním pozemku pod jeho garážou. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia považuje žalobca v celom rozsahu za nedôvodnú. Ponúkanú nájomnú zmluvu si prečítal, a pochopil, že je pre neho nevýhodná, preto ju nepodpísal. Trval na tom, že pozemok pod garážou mu patrí, a to na základe vydržania, trvajúceho 46 rokov. Udelením

stavebného povolenia, skolaudovaním a pridelením súpisného čísla získal žalobca oprávnenie na bezodplatné užívanie pozemku pod garážou, preto sa nemôže bezdôvodne obohacovať. 14/ Navyše ročné nájomné vo výške 12 €/m2, ktoré stanovil primátor, je extrémne vysoké. Napr. magistrát platí za pozemok ročné nájomné vo výške 3 €/m2, čo plynie z článku, ktorý bol uverejnený v O.W. R.. Primátor stanovil nájomné o 300 % vyššie; keby ho stanovil o napr. 50 % vyššie, to by sa dalo ešte akceptovať. Tvrdenie, že garáž sa nachádza v inej lokalite je zavádzajúce Bratislava má 17 mestských častí, každá má svojho starostu a svojich poslancov. Ružinovskí poslanci označili ročné nájomné vo výške 3 €/m2 za vysoké. Rozdeľovanie pozemkov na verejno-prospešné a iné je to isté, ako rozdeľovanie užívateľov pozemkov na „našich“ a „nenašich“. Primátor odmieta odpredať pozemok „nenašim“, aby mohol na vysokom nájomnom ryžovať minimálne dovtedy, kým parlament neprijme zákon o vysporiadaní pozemkov pod legálnymi stavbami. V rozsudku v jeho bode 41 je konečne uvedené, že suma 972,80 € nezodpovedá matematickému výpočtu, na čo on, žalovaný, neustále upozorňoval, primátor na to ale nereagoval. V rozsudku sa ale tiež uvádza, že mu nevznikli žiadne trovy

- primátor mu však spôsobil ťažkú ujmu na duševnom aj fyzickom zdraví; on žalobca nie je zvyknutý chodiť po súdoch, preto žiada, aby mu primátor uhradil 5.000 € za majetkovú aj nemajetkovú ujmu, ktorú mu spôsobil svojím konaním. Odvolací súd musí konštatovať, že má právny dôvod na užívanie pozemku pod garážou, pretože s tým súhlasili kompetentné orgány, tiež že ročné nájomné 12 €/m2 je extrémne vysoké, a tiež, že predložená nájomná zmluva na pozemok odporuje dobrým mravom

- odvolací súd musí konštatovať, že je neprípustné, aby primátor žiadal podpísanie zmluvy, ktorá je evidentne nevýhodná pre majiteľa garáže a musí prikázať primátorovi, aby žalobcovi odpredal pozemok pod garážou za pre žalobcu prijateľnú cenu. 15/ Písomným podaním (č.l. 233 až 254 spisu) na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný zotrval na svojom odvolaní a aj svojej argumentácii. 16/ Na odvolanie žalovaného sa žalobca písomne vyjadril tak (č.l. 258, 259 spisu), že sa pridržiaval svojich pred tým prezentovaných vyjadrení; napadnutý rozsudok navrhoval ako vecne správny potvrdiť. 17/ Následne dňa 8. 11. 2021 žalovaný doručil súdu prvej inštancie písomné podanie (č.l. 264, 265 spisu) a tiež dňa 15. 11. 2021 (č.l. 268 až 271), v ktorých zopakoval svoju už skôr prezentovanú argumentáciu. 18/ Na uvedené písomné podania žalovaného doručil žalobca písomné vyjadrenie (č.l. 274, 275 spisu, zo dňa 29. 11. 2021), v ktorom sa naďalej pridržiaval svojich predošlých vyjadrení. 19/ Naostatok doručil žalovaný dňa 7. 2. 2022 na odvolací Krajský súd v Bratislave svoje písomné vyjadrenie (č.l. 284 až 292 spisu), ktoré obsahovalo jeho predchádzajúcu argumentáciu. 20/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo vyhovujúcom výroku, ďalej vo výroku, ktorým bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného a výrok o trovách konania) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 21/ V prípade uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie (sumu 851 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 322 € od 20. 7. 2016 do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 529 € od 19. 9. 2020 do zaplatenia), vychádzal súd prvej inštancie z výmery pozemku (vo vlastníctve žalobcu) na ktorom stojí garáž (vo vlastníctve žalovaného) v rozsahu 23 m2. V konaní nebolo sporné, že žalovaný pozemok, na ktorom stojí jeho garáž, užíva bez nájomnej zmluvy

- túto odmietol podpísať, s tým, že za pozemok neplatil 46 rokov a aj naďalej platiť nemieni. Žalovaný ako vlastník garáže tak užíva pozemok na ktorom stojí jeho garáž, teda užíva majetok vo vlastníctve iného, bez toho, aby za užívanie cudzieho majetku platil akúkoľvek odplatu. 22/ Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia, k námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že tento bol žalobcom priznaný súdom prvej inštancie správne z titulu práva na vydanie plnenia získaného bezdôvodným obohatením, v danom prípade prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený (tu žalovaný) obohatí na úkor majetku inej osoby (tu žalobcu) o určité majetkové hodnoty, bez toho, aby bol na to daný právny dôvod (napr. záväzkový alebo vecnoprávny). Majetkový prospech môže mať rôznu povahu. Môže ísť o rozšírenie majetku, zníženie záväzkov; majetkový prospech vzniká aj vtedy, ak sa majetok ani záväzky síce nemenia, avšak v prípade plnenia na základe právneho dôvodu by k rozšíreniu záväzkov došlo, napr. užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, ako je tomu v prejednávanej právnej veci. Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil (tu na úkor žalobcu) a dlh tomu, kto obohatenie získal (tu žalovaný). Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 Obč. zák. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od

splnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej úpravy (§ 451 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.). V súdenej právnej veci užíva žalovaný nehnuteľnosť - pozemok, na ktorom stojí stavba v jeho vlastníctve (garáž), pričom vlastníkom pozemku je osoba odlišná od vlastníka stavby; žalovaný tak užíva cudzí majetok, pričom na užívanie tohto cudzieho majetku (pozemku) neexistuje žiadny právny dôvod (napr. v podobe nájomnej zmluvy). Tým, že žalovaný užíva cudzí majetok, pričom za užívanie nič neuhrádza, a žalobca sa tejto úhrady (odplaty) domáha (t.j. žalobca zjavne nesúhlasí s bezodplatným užívaním pozemku), žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje, a to o sumu, ktorá v danom prípade predstavuje ekvivalent nájomného, ktoré by žalovaný platil v prípade uzavretej nájomnej zmluvy. 23/ Samotnú výšku uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, vypočítanú ako násobok sumy 12 €/m2/rok (priznanú za celkom 37 mesiacov : 14 mesiacov + 23 mesiacov, body 5 a 6 tohto odôvodnenia), t.j. ako ekvivalent obvyklého nájomného, posúdil aj odvolací súd ako primeranú. Výška nájomného sa opiera o rozhodnutia č. 28/2011 a č. 33/2015 primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava, ktorými bola o.i. stanovená aj výška nájmu v prípade garážovania motorových vozidiel súkromnými osobami. Súdu neboli predložené také podklady, ktoré by túto výšku stanoveného nájomného spochybňovali - napr. neboli predložené nájomné zmluvy, v ktorých by nájomné za užívanie pozemku v obdobných prípadoch (t.j. garážovanie osobných motorových vozidiel súkromnými fyzickými osobami v danej lokalite) bolo dohodnuté nižšie. Žalovaný síce v konaní argumentoval príkladom Areálu hier radosť, na Štrkovci, v mestskej časti Ružinov, kde je naozaj výška nájmu pozemkov výrazne nižšia (0,50 €/m2/rok, resp. 0,05 €/m2/rok, v závislosti od toho, či ide o nájom oploteného alebo neoploteného pozemku), ktorý príklad však nemôže relevantne spochybniť žalobcom uplatňovanú výšku 12 €/m2/ rok, ako obvyklú a primeranú, pretože žalovaný porovnáva výšku nájomného v dvoch rôznych lokalitách

- Nivy a Ružinov, navyše ignoruje účel, ktorému porovnávané prenajaté pozemky slúžia - odvolací súd považuje za samozrejmé, že vo výške nájomného sa napr. okrem kvality, polohy, veľkosti pozemku odrazí aj účel nájmu pozemku, t.j. či sa pozemok prenajíma vo verejno-prospešnom záujme - napr. v prípade športovísk a detských ihrísk slúži neohraničenému počtu záujemcov (obyvateľstvu, verejnosti), zatiaľ čo v prípade garážovania súkromných motorových vozidiel slúži pozemok výlučne vlastníkovi/ užívateľovi konkrétneho motorového vozidla. Keďže v konaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by žalobcom uplatňovanú výšku nájomného 12 €/m2/rok v zmysle rozhodnutí primátora, ktoré slúžili ako podklad pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, spochybnili ako nie obvyklú a primeranú, rozhodnutie súdu prvej inštancie v prípade priznaného bezdôvodného obohatenia považoval odvolací súd za vecne správne, vrátane priznaných úrokov z omeškania. Žalovaný sa v rozsahu 851 € s príslušenstvom na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a je preto povinný toto obohatenie žalobcovi vydať. 24/ V prípade nároku, ktorý si v konaní uplatnil žalobca vzájomnou žalobou, sa odvolací súd rovnako stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Ako už na to poukázal súd prvej inštancie, vydržanie (§ 134 ods. 1,3 Obč. zák.) predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva; je úzko späté s držbou, a to len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákon stanovenej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. 25/ Vzájomnej žalobe žalovaného súd prvej inštancie správne nevyhovel z dôvodu, že v konaní žalovaný nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok vydržania vlastníctva, osobitne podmienky dobromyseľnosti držby. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery (dobromyseľnosti) podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. sú spravidla okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Ako podmienka vydržania nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere (aby bol dobromyseľný) „s prihliadnutím na všetky okolnosti.“ Takéto posúdenie nemôže vychádzať len z už spomínaných subjektívnych predstáv držiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí, ako už správne skonštatoval súd prvej inštancie. 26/ V prejednávanej právnej veci argumentoval žalovaný svojou dobromyseľnosťou, ako aj dobromyseľnosťou ešte jeho právneho predchodcu ohľadom držby spornej nehnuteľnosti - pozemku, na ktorom je postavená jeho garáž, keď poukazoval na to, že jeho otcovi bolo dňa 15. 8. 1968 vydané rozhodnutie o stavebnom povolení výstavby garáže (č.l. 117 až 119 spisu), ďalej dňa 9. 2.

1976 (č.l. 120, 121 spisu) rozhodnutie o povolení k užívaniu stavby garáže a napokon dňa 16. 2. 1976 aj rozhodnutie o určení evidenčného čísla garáže (č.l. 122, 123 spisu). Predmetné rozhodnutia sa nijako netýkali pozemku, na ktorom bola garáž postavená, t.j. právny vzťah k pozemku nijako neriešili. Skutočnosť, že ešte otcovi žalovaného boli vydané spomenuté rozhodnutia (o povolení výstavby garáže, o povolení jej užívania a o pridelení evidenčného čísla), nemala automaticky za následok aj založenie právneho vzťahu žalovaného (resp. ešte jeho právneho predchodcu ) okrem stavby garáže aj k pozemku, keď právny vzťah k pozemku bolo nutné riešiť osobitne. Ani (dlhoročná) pasivita žalobcu, (resp. ešte vtedajšieho vlastníka pozemku pod garážou v dobe jej výstavby) nemohla „založiť“ vlastnícky vzťah žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) k danému pozemku; súd prvej inštancie správne zistil, že žalovanému chýba právny titul na užívanie pozemku, na ktorom má postavenú svoju garáž. Keďže žalovaný tvrdohlavo uzavretie nájomnej zmluvy na dotknutý pozemok odmieta, nutno uzavrieť, že tento pozemok užíva bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnene (na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že ho v takomto neoprávnenom užívaní pozemku pod jeho garážou vlastník pozemku dlhé roky nerušil, t.j. že dlhé roky nežiadal odplatu za užívanie pozemku). 27/ Žalovaný vo svojich písomných podaniach opakovane uvádzal, že chce, aby mu primátor uhradil majetkovú aj nemajetkovú ujmu, ktorú mu spôsobil svojím konaním, aby odvolací súd konštatoval, že má právny dôvod na užívanie pozemku pod garážou, pretože s tým súhlasili kompetentné orgány, tiež že ročné nájomné 12 €/m2 je extrémne vysoké, a tiež, že predložená nájomná zmluva na pozemok odporuje dobrým mravom - uvedené vyjadrenia žalovaného neposúdil odvolací súd ako nové samostatne uplatnené nároky (keď ust. nedovoľuje v rámci odvolacieho konania uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou), ale ako súčasť obrany žalovaného v konaní a jeho argumentácie v spore so žalobcom. 28/ Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie sa neodchýlil od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (porovnaj , , , , ), keď odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie si v odôvodnení napadnutého rozhodnutia túto svoju povinnosť splnil a teda že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ). 29/ Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správne potvrdil, keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie (, ). 30/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s ustanovením . Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).