Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-143-2021.pdf
PDF · 200.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/143/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo rozhodnutia: 83333/2016, Číslo spisu: 37302/2016/923, Číslo konania: NZ 920/00004/2016/R zo dňa 25.08.2016, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Číslo rozhodnutia: 83333/2016, Číslo spisu: 37302/2016/923, Číslo konania: NZ 920/00004/2016/R zo dňa 25.08.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vo výške ktoré rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku už samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 27.10.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia predsedu žalovaného Číslo rozhodnutia: 83333/2016, Číslo spisu: 37302/2016/923, Číslo konania: NZ 920/00004/2016/ R vydaného dňa 25.08.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sekcia dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj len prvostupňový orgán), Číslo rozhodnutia: 46803/2016, Číslo spisu: 37302/2016/923, Číslo konania: NZ 920/00004/2016/R zo dňa 16.05.2016 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, resp. sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia v časti uloženej pokuty, a to upustenie od jej uloženia, príp. uloženia pokuty vo výške 3.319,- eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Tunajší správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6S/257/2016-86 zo dňa 21.11.2019 a žalobu zamietol. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/12/2020 zo dňa 21.04.2021 a napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že konajúci správny súd sa nevysporiadal so všetkými žalobnými námietkami.
I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.
3. Obsah pripojeného administratívneho spisu žalovaného okrem iných písomností obsahuje aj: Oznámenie o začatí dohľadu žalovaného zo dňa 30.06.2015, ktorým oznámil žalobcovi, že začína u neho v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 581/2004 Z. z.) dohľad na diaľku zameraný na kontrolu dodržiavania povinnosti stanovenej v § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., t. j. účelného, efektívneho a hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - spol. CPKSB, s. r. o. (ďalej tiež len poskytovateľ). O výsledku dohľadu vyhotovil žalovaný dňa 24.02.2016 Protokol č. 71455/2015 o vykonanom dohľade na diaľku (ďalej len Protokol), ku ktorému žalobca predložil námietky, ktoré boli prerokované v zápisnici dňa 08.04.2016. Následne žalovaný vydal dňa 12.04.2016 Upovedomenie o začatí správneho konania, ku ktorému sa žalobca písomne vyjadril. Administratívny spis obsahuje aj Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spol. CPKSB, s. r. o., č. 47OPLK000311 zo dňa 28.07.2011 a Dodatky č. 1 až 22 (ďalej len Zmluva).
4. Vo veci vydal prvostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie Číslo rozhodnutia: 46803/2016, číslo spisu: 37302/2016/923, Číslo konania: NZ 920/00004/2016/R zo dňa 16.05.2016, ktorým uložil účastníkovi konania (ďalej tiež len žalobca) podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu vo výške 75.000,- eur, a to za porušenie povinností žalobcu pri uzatváraní zmlúv/dodatkov s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti spol. CPKSB, s. r. o., v odbore FBLR, z dôvodu, že: 1/ účastník konania (žalobca) v období od mesiaca jún 2013 do mesiaca máj 2015 porušil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. - účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní zmlúv so spol. CPKSB, s. r. o., tým, že na základe uzatvorenia 12 dodatkov k Zmluve č. 470PLK000311 zo dňa 30.06.2011 uhrádzal spol. CPKSB, s. r. o., z finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia výkon CDT00, ktorý nebol zaradený v Zozname zdravotných výkonov vydanom Ministerstvom zdravotníctva SR, v spojení s § 3 ods. 5 a 8 zákona č. 576/2004 Z. z.; 2/ účastník konania (žalobca) v období od mesiaca jún 2013 do mesiaca máj 2015 porušil povinnosť ustanovenú v § 42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z. z., podľa ktorého zdravotný výkon, ktorý nebol uvedený v Zozname zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, možno plne alebo čiastočne uhradiť poistencovi len s predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára zdravotnej poisťovne, tým, že uhrádzal spol. CPKSB, s. r. o., z finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia výkon CDT00, bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára žalobcu.
5. V dôsledku rozkladu podaného žalobcom voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo rozhodnutia: 83333/2016, Číslo spisu: 37302/2016/923, Číslo konania: NZ 920/00004/2016/R vydaným dňa 25.08.2016, a to tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v znení: Úrad podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. ukladá spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., (ďalej len účastník konania, resp. žalobca) pokutu vo výške 75.000 €, za porušenie povinností žalobcu pri uzatvorení zmluvy a jej dodatkov s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti spol. CPKSB, s. r. o., v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia (ďalej len „FBLR“) nasledovne: 1/ účastník konania (žalobca) porušil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 3 ods. 5 a ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) tým, že v období od septembra 2013 do mája 2015 na základe Dodatku č. 1 z 28.07.2011 (ďalej len „dodatok č. 1“) k Zmluve č. 470PLK000311 zo dňa 30.06.2011 (ďalej len Zmluva) neúčelne, neefektívne a nehospodárne vynakladal finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia na úhradu výkonu CDT00, ktorý nebol zaradený v Zozname zdravotných výkonov vydanom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“), 2/ účastník konania (žalobca) porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“) tým, že v období od septembra 2013 do mája 2015 uhrádzal spol. CPKSB, s. r. o., z finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia zdravotný výkon CDT00, ktorý nebol uvedený v Zozname zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára žalobcu, 3/ účastník konania (žalobca) porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. tým, že v období od septembra 2013 do mája 2015 nevykonával efektívne vnútornú kontrolu dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia
upravujúcich postup pri uzatváraní zmlúv a kontrolu svojej činnosti, čím udržiaval protiprávny stav spôsobený porušením:
- povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. tým, že zazmluvnil so spol. CPKSB, s. r. o., paušálnou cenou zdravotný výkon CDT00 nezaradený v Zozname zdravotných výkonov, zvýšil paušálnu cenu za zdravotný výkon CDT00 bez preukázanej potreby a efektivity daného zvýšenia ceny a navyšoval mesačný zmluvný rozsah pre úhradu zdravotného výkonu CDT00 bez preukázanej potreby a efektivity daného navyšovania, 4/ účastník konania (žalobca) porušil povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. tým, že v období od septembra 2013 do mája 2015 nevykonal u spol. s. r. o., CPKSB žiadnu kontrolu zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a dodržiavanie zmluvy (výkon CDT00).
6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po uvedení výroku prvostupňového rozhodnutia a opise žalobcom podaného rozkladu uviedol, že vykonal u žalobcu dohľad na diaľku zameraný na kontrolu dodržiavania povinnosti stanovenej v § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. - účelného, efektívneho a hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - spol. CPKSB, s. r. o.
7. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zmenil jeho výrok z dôvodu, že zistil, že prvostupňový orgán nesprávne právne kvalifikoval porušenie zákonnej povinnosti žalobcu týkajúcej sa úhrady zdravotného výkonu, ktorý nebol zaradený v Zozname zdravotných výkonov, keď v bode 2. výroku svojho rozhodnutia mu vytýkal len porušenie § 42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z. z., teda že uhrádzal zdravotný výkon CDT00, ktorý nebol uvedený v Zozname zdravotných výkonov, bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára žalobcu. Žalovaný bol presvedčený, že týmto konaním žalobca porušoval predovšetkým svoju zákonnú povinnosť uvedenú v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z., keď uhrádzal spol. CPKSB, s. r. o., paušálnu platbu za poskytnutie zdravotného výkonu CDT00, pričom tento zdravotný výkon nebol poskytovaný v plnom rozsahu zdravotných výkonov, ktoré obsahoval a navyše bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára.
8. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán v svojom rozhodnutí žalobcovi ďalej nevytkol porušenie zákonnej povinnosti vykonávať vnútornú kontrolnú činnosť. V dôsledku nevykonávania vnútornej kontroly bol u žalobcu udržiavaný protiprávny stav vytvorený uzatvorením Dodatku č. 1 k Zmluve, ktorým tento dohodol so spol. CPKSB, s. r. o., úhradu zdravotného výkonu CDT00. Tento stav bol následne udržiavaný uhrádzaním výkonu CDT00 až do jeho odzmluvnenia k 01.11.2015.
9. Rovnako prvostupňový orgán žalobcovi v rozhodnutí nevytkol porušenie zákonnej povinnosti vykonávať kontrolnú činnosť u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, keď výkonom kontroly u spol. CPKSB, s. r. o., by žalobca bol zistil preukázané porušenia. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodol o zmene výroku prvostupňového rozhodnutia.
10. Porušenie povinnosti žalobcu postupovať hospodárne, efektívne a účelne pri vynakladaní finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia sa podľa žalovaného prejavilo najmä v úhrade dohodnutej paušálnej sumy za poskytovateľom vykázaný zdravotný výkon CDT00 (ktorá bola navyše dodatkom č. 15 k Zmluve zo dňa 31.01.2014 neodôvodnene navýšená z pôvodných 30,- eur na 45,- eur), ktorý hoci zahŕňal 18 zdravotných výkonov, tieto všetky však neboli poistencom žalobcu poskytnuté. Žalobca tak platil spol. CPKSB, s. r. o., paušálnou platbou určitý rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý ale nebol jeho poistencom reálne poskytnutý. Toto tvrdenie oprel žalovaný o skutočnosť, že v dodatku č. 1 k Zmluve, ktorým bol dohodnutý nový výkon CDT00, bola pri tomto výkone uvedená poznámka, že „výkon CDT00 sa v zdravotnej dokumentácii pacienta uvádza položkovite podľa skutočne poskytnutej zdravotnej starostlivostí“, čo znamenalo, že poistencovi sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z výkonov zahrnutých vo výkone CDT00 do zdravotnej dokumentácie uviedli len reálne poskytnuté zdravotné výkony. V zdravotnej dokumentácii poistenca sa výkon CDT00 neuviedol. Z uvedenej zmluvne dohodnutej formulácie vyplývalo, že žalobca už pri zazmluvnení výkonu CDT00 predpokladal, že úhradou výkonu CDT00 bude uhrádzať aj tie zdravotné výkony, ktoré boli v tomto výkone zahrnuté, ale ktoré poistencovi nemuseli byť aj skutočne poskytnuté.
11. Uvedené zistenie vyplývalo tiež zo skutočnosti, že reálne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pod týmto výkonom malo trvať 3 hodiny, čo podľa anonymných aj neanonymných podnetov na prešetrenie zdravotnej starostlivosti u daného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti netrvalo. Žalobca tak uhrádzal paušálnou sumou 30,- eur, a neskôr 45,- eur poskytovateľovi spol. CPKSB, s. r. o., poskytnutie zdravotného výkonu CDT00 zahŕňajúceho 18 zdravotných výkonov, ktoré ale neboli všetky poistencom poskytnuté, a tým nekonal hospodárne, účelne a efektívne pri vynakladaní prostriedkov verejného zdravotného poistenia, nakoľko z verejných zdrojov platil zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola v celom vykázanom a uhradenom rozsahu aj skutočne realizovaná. V tomto konaní žalobcu videl žalovaný podstatu porušenia jeho povinností pri výkone verejného zdravotného poistenia. Žalobca uvedeným konaním nakladal jednoznačne nehospodárne s verejnými prostriedkami zverenými mu platiteľmi poistného na účely úhrady poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
12. Námietku žalobcu uvedenú v rozklade, že z formálneho hľadiska kód CDT00 nebol novým kódom a mal predstavovať len administratívne zjednodušenie v procese zúčtovania zdravotnej starostlivosti, pričom nemal predstavovať a nepredstavoval zavedenie nového zdravotného výkonu, považoval žalovaný za účelovú a zavádzajúcu. Samotný zdravotný výkon CDT00 mal obsahovať určitý počet konkrétnych zdravotných výkonov, čiže jasne stanovený rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá mala byť poistencom aj poskytnutá. Zazmluvnenie výkonu CDT00 dodatkom č. 1 k Zmluve však odkazovalo na povinnosť poskytovateľa spol. CPKSB, s. r. o., zapisovať reálne poskytnuté zdravotné výkony do zdravotnej dokumentácie pacientov. Pokiaľ, ako tvrdil žalobca, bol daný výkon CDT00 len administratívnym zjednodušením, nebol by tento krok zo strany poskytovateľa potrebný, nakoľko by sa predpokladalo, že pacientovi budú poskytnuté všetky zdravotné výkony, ktoré boli v kóde CDT00 zahrnuté a zdravotná starostlivosť by bola poskytovaná v jasne stanovenom rozsahu. Žalobca oprel svoju argumentáciu o administratívne zjednodušenie procesu zúčtovania zdravotnej starostlivosti z formálneho hľadiska, ktoré však nezodpovedalo reálnemu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti.
13. Žalovaný nespochybnil právo žalobcu dohodnúť si spôsob úhrady zdravotnej starostlivosti, na čo odkazuje aj jeho Metodické usmernenie č. 9/2006 Spracovanie a vykazovanie zdravotných výkonov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti elektronickou formou v prílohe č. 2: „kódy a výkony v ambulantnej zdravotnej starostlivosti (všeobecnej, špecializovanej, SVLZ) je potrebné vykazovať podľa nariadenia vlády SR. č. 223/2005 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov a bodové hodnoty výkonov uvedené v nariadení vlády SR č. 226/2005 Z. z. o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa poskytovateľovi lekárskej služby prvej pomoci alebo podľa zmluvne dohodnutých podmienok so zdravotnou poisťovňou.“ Z uvedeného jasne vyplývalo právo žalobcu zmluvne si dohodnúť spôsob úhrady zdravotnej starostlivosti s konkrétnym poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Žalovaný uviedol, že nesankcionoval žalobcu za spôsob úhrady, ktorý bol ponechaný na jeho voľbe, ale za uhrádzanie zdravotného výkonu CDT00, ktorého poskytovanie nezodpovedalo reálne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
14. Žalovaný ďalej uviedol, že nebolo v jeho kompetencii vyjadrovať sa k periodicite zvolávania Kategorizačnej komisie MZ SR. Zaradenie, resp. nezaradenie novovzniknutého výkonu do Zoznamu zdravotných výkonov v rámci platnej právnej úpravy patrilo v zmysle § 3 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. výlučne do právomoci a kompetencie MZ SR. Obsahom výkonu CDT00 boli jednak výkony identické s výkonmi uvedenými v Zozname zdravotných výkonov, a teda uhrádzané z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, jednak výkony, ktoré neboli uvedené v Zozname zdravotných výkonov a tiež výkony, ktoré neboli z odborného hľadiska zdravotnými, ale relaxačnými výkonmi, a teda nemohli byť uhrádzané z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Žalovaný poukázal tiež na to, že zoznam zdravotných výkonov obsiahnutých vo výkone CDT00 uvedených žalobcom v predloženom rozklade a zoznam zdravotných výkonov obsiahnutých vo výkone CDT00 uvedených žalobcom v kalkulačnom liste uvedenom v Protokole, neboli identické - nachádzajú sa v nich rozdielne výkony (výkon 510a a výkon 516), čo znižuje dôveryhodnosť tvrdení žalobcu. Žalobca vykonáva verejné zdravotné poistenie vo verejnom záujme, a preto je aj vo svojej činnosti prísne viazaný podmienkami ustanovenými právnymi predpismi a nemohol ospravedlňovať porušovanie zákona takým dôvodom, ako bolo administratívne zjednodušenie výkonu svojej činnosti.
15. Zásadné porušenie povinnosti žalobcu dodržiavať zákonnú požiadavku hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti pri vynakladaní prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa podľa žalovaného prejavilo
tiež vtom, že žalobca bez vyhodnotenia efektivity poskytnutej zdravotnej starostlivosti pod zdravotným výkonom CDT00, ktorá mala byť podľa dodatku č. 1 k Zmluve vyhodnocovaná v spolupráci oboch zmluvných strán, bez vyhodnotenia pilotného testovacieho projektu na skupine poistencov s vybranými ochoreniami chrbtice v Spišskom regióne, bezdôvodne neúmerne navyšoval mesačný zmluvný rozsah výkonu CDT00 dodatkom č. 5 k Zmluve, dodatkom č. 7 k Zmluve, dodatkom č. 10 k Zmluve, dodatkom č. 13 k Zmluve, dodatkom č. 15 k Zmluve, dodatkom č. 18 k Zmluve, dodatkom č. 19 k Zmluve a dodatkom č. 20 k Zmluve z pôvodne (v dodatku č. 1 k Zmluve) dohodnutého mesačného zmluvného rozsahu v sume 5.430,- eur pre pracovisko v Spišskej Belej až do výšky mesačného zmluvného rozsahu (dohodnutého v dodatku č. 20 k Zmluve) v sume 50.430,- eur pre pracovisko v Spišskej Belej, v sume 45.000,- eur pre pracovisko v Nitre, v sume 35.000,- eur pre pracovisko v Bratislave a v sume 45.000,- eur pre pracovisko v Žiline, aj napriek tomu, že tento rozsah nebol spol. CPKSB, s. r. o., dočerpávaný. Žalovaný nevidel dôvod na takéto bezdôvodné nepodložené mimoriadne niekoľkonásobné navyšovanie mesačného zmluvného rozsahu uvedenými dodatkami v priebehu zhruba 3 rokov.
16. Podľa vyjadrenia žalobcu (jeho list doručený žalovanému dňa 10.02.2016), mal vykonávať komplexnú revízno-lekársku kontrolu u poskytovateľa spol. CPKSB, s. r. o, v rámci ktorej skontroloval zdravotnú dokumentáciu 500 poistencov, ktorým bola poskytnutá komplexná rehabilitačná starostlivosť pod výkonom CDT00 v roku 2015. Samotný žalobca výkonom kontroly u tohto poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zistil závažné porušenia pri poskytovanej zdravotnej starostlivosti pod výkonom CDT00, a to že poistenci boli odosielaní na predmetnú liečbu vo väčšine prípadov všeobecnými lekármi pre dospelých bez toho, aby boli odoslaní na potrebné odborné vyšetrenie k príslušnému špecialistovi, teda poskytnutá rehabilitačná starostlivosť nebola indikovaná oprávneným odborným lekárom, čo znamenalo, že vo väčšine prípadov nebol dôvod na poskytnutie takejto rehabilitačnej liečby. Žalobca ďalej zistil, že vyšetrenia poistencov pred poskytnutím špecializovaných výkonov vo viacerých prípadoch realizovali zdravotnícky pracovníci, ktorí neboli lekári (fyzioterapeut, masér) a že poskytnutý zdravotný výkon CDT00 bol u všetkých kontrolovaných poistencov poskytnutý za kratší čas ako bol zmluvne dohodnutý (3 hodiny). Kontrolou žalobcu tiež zistil, že spol. CPKSB, s. r. o., viedla zdravotnú dokumentáciu pacientov len v elektronickej forme bez zabezpečenia elektronického podpisu.
17. Žalovaný poukázal na to, že u všetkých 500 kontrolovaných poistencov žalobcu zistil, že výkon CDT00 nebol poskytnutý v štandardnom trvaní 3 hodiny, v akom bol zazmluvnený, ale za kratší čas. Táto skutočnosť potvrdzuje, že v danom prípade zdravotná starostlivosť pod výkonom CDT00 nebola realizovaná poistencom v plnom rozsahu, avšak žalobca túto zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi spol. CPKSB, s. r. o., uhrádzal v plnej dohodnutej paušálnej sume.
18. Podľa názoru žalovaného nevykonávaním vnútornej kontroly dodržiavania zákonov vzťahujúcich sa na uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vnútorných predpisov žalobcu a jeho vlastnej činnosti, žalobca udržiaval, dokonca opakovane rozširoval vytvorený protiprávny stav (uzatváranie dodatkov k Zmluve na zvýšenie dohodnutého mesačného rozsahu bez zjavnej objektívnej potreby na túto úpravu), čo bolo možné jednoznačne kvalifikovať ako pokračujúci správny delikt. Pri uzatváraní dodatkov k Zmluve totiž žalobca vynakladal finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia v rozpore s požiadavkou účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti, keď opakovane uzatváral so spol. CPKSB, s. r. o., dodatky navyšujúce zmluvný objem bez preukázanej objektívnej potreby na toto zvýšenie.
19. Preto žalovaný hodnotil ako závažné porušenie zákona nevykonávanie vnútornej kontroly žalobcom, keď tento mohol efektívnym následným výkonom vnútornej kontroly dodatočne zistiť svoje pochybenia pri uzatvorení dodatku č. 1 k Zmluve zazmluvňujúceho nový výkon CDT00 a úhradách za tento výkon, a mohol tak vykonať nápravu protiprávneho stavu. Ak by žalobca riadne vykonával vnútornú kontrolu a plnil by si tak svoju povinnosť explicitne zakotvenú v § 3 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., tieto nedostatky by musel zistiť a pristúpiť k ich odstraňovaniu.
20. Tiež v prípade včasného výkonu kontrolnej činnosti u poskytovateľa spol. CPKSB, s. r. o., by žalobca zistil nedodržiavanie zákonnej požiadavky na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Žalovaný poukázal na to, že zákonodarca uložil zdravotnej poisťovni (žalobcovi) povinnosť zamerať výkon kontrolnej činnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti práve na to, či sú finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia
vynakladané účelne, efektívne a hospodárne na úhradu skutočného rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
21. Žalovaný uviedol, že v rámci výkonu dohľadu v námietkach k Protokolu predložil žalobca protokoly kontrol vykázanej zdravotnej starostlivosti z faktúr vystavených spol. CPKSB, s. r. o., ktoré boli preukázaním automatickej kontroly v jeho informačnom systéme a na základe ktorej boli zamietnuté nekorektne vykázané výkony (poistenci Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s., EÚ poistenci na faktúrach za slovenských poistencov, nepovolené vykázanie realizácie výkonu po úmrtí poistenca, vykázanie výkonu počas hospitalizácie alebo kúpeľnej liečby poistenca a pod.) a tieto fiktívne výkony zamietol. Avšak skutočnosť, že v prípade preukázania fiktívnych vykázaných výkonov zo strany spol. CPKSB, s. r. o., nezačal bezodkladne výkon kontrolnej činnosti u tohto poskytovateľa, ale tieto fiktívne, resp. nekorektne vykázané výkony len zamietol, podľa žalovaného jednoznačne odrážalo nečinnosť žalobcu. Na vykazovanie fiktívnych výkonov týmto poskytovateľom bol upozornený aj žalovaný, a to podaniami konkrétnych poistencov. Žalovaný potom konštatoval, že v dôsledku klamlivého konania poskytovateľa CPKSB, s. r. o., pri vykazovaní fiktívnych výkonov mal žalobca nadobudnúť podozrenie na porušovanie právnych predpisov zo strany tohto poskytovateľa a takéto konanie spol. CPKSB, s. r. o., by každú zdravotnú poisťovňu, ktorá si plnila svoje zákonné povinnosti a požiadavky, bezpochyby podnietilo k výkonu kontrolnej činnosti u tohto poskytovateľa. Napriek tomu však žalobca nezačal výkon kontrolnej činnosti ani u spol. CPKSB, s. r. o., ani vnútornú kontrolu u seba. Podľa názoru žalovaného sa práve v tomto žalobcovom pasívnom konaní prejavila skutočnosť, že si uvedomoval, že v prípade uhrádzania zdravotnej starostlivosti pod výkonom CDT00 na základe uzatvorených dodatkov k Zmluve a neodôvodneného zvýšenia paušálnej ceny výkonu CDT00 a bezdôvodného pravidelného navyšovania mesačného zmluvného rozsahu konal vedome nehospodárne, neefektívne a neúčelne.
22. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca vedel, že v súvislosti s úhradou výkonu CDT00 konal v rozpore s právnymi predpismi, čoho dôkazom bolo to, že odzmluvnil tento zdravotný výkon už k 01.11.2015, po začatí výkonu dohľadu, avšak ešte pred vyhotovením Protokolu z vykonaného dohľadu, ktorý obsahoval zistené nedostatky zo dňa 24.02.2016.
23. Žalovaný poukázal na to, že podľa vyjadrenia žalobcu uvedenom v liste doručenom mu dňa 25.04.2016, vykonal až v prvom štvrťroku 2016 u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spol. CPKSB, s. r. o., opakované kontroly zamerané na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie Zmluvy. Tieto opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov však žalobca prijal až po tom, ako boli zo strany žalovaného výkonom dohľadu zistené nedostatky v jeho činnosti. Potom žalobca nepreukázal, že by požiadal MZ SR o komplexné odborné posúdenie výkonu CDT00 a jeho zaradenie do Zoznamu zdravotných výkonov. Žalobca naopak, po vykonaní kontroly u spol. CPKSB, s. r. o., najskôr dňom 01.11.2015 odzmluvnil zdravotný výkon CDT00 a neskôr vypovedal tomuto poskytovateľovi zmluvu k 30.06.2016. Podľa žalovaného bolo zjavné, že žalobca týmto svojím konaním uznal svoje pochybenia pri dodržiavaní právnych predpisov.
24. Podľa žalovaného žalobca v rozklade akceptoval len čiastkové vytýkané porušenie povinnosti, ktorej sa dopustil tým, že uhrádzal zdravotný výkon, ktorý nebol uvedený v Zozname zdravotných výkonov, bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára. Týmto svojím konaním žalobca porušil § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z., nakoľko uhrádzal zdravotný výkon CDT00 v rozpore so zákonnou požiadavkou predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára. Súhlas revízneho lekára musel byť pritom udelený pred vykonaním úhrady takéhoto zdravotného výkonu. Súhlas revízneho lekára sa udeľuje vždy individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu, o čom žalobca vykonávajúci verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike mal vedomosť. Takýto výkon, na úhradu ktorého dal revízny lekár súhlas, však musel byť aj skutočne poskytnutý v plnom rozsahu, čo zdravotná starostlivosť pod výkonom CDT00 v plnom rozsahu v mnohých prípadoch nebola. V prípade, že táto konkrétna zdravotná starostlivosť poskytnutá aj bola, bola hradená z verejného zdravotného poistenia bez splnenia príslušných zákonných podmienok.
25. Žalobca v správnom konaní nepredložil žiadne relevantné medicínske zdôvodnenie potreby zavedenia a úhrady výkonu CDT00, ani opodstatnenie zaradenia výkonu CDT00 a nepreukázal na svoju obranu ani vyhodnotenie pilotného projektu a jeho prínosu v diagnostickom pokroku a zlepšení
prevencie, diagnostiky alebo liečby poistencov pri porovnaní s existujúcimi možnosťami. Z uvedených dôvodov bol žalovaný toho názoru, že tvrdenia žalobcu boli len účelové.
26. Žalovaný konštatoval, že samotné zavedenie výkonu CDT00 bez náležitého medicínskeho zdôvodnenia a následné ničím nezdôvodnené navýšenie ceny za tento výkon s neodôvodneným zvyšovaním zmluvného objemu boli neopomenuteľnou skutočnosťou pri hodnotení neefektivity, nehospodárnosti a neúčelnosti vynakladania finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia žalobcom. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. je zdravotná poisťovňa povinná pri uzatváraní zmlúv (a teda aj dodatkov k zmluvám) o poskytovaní zdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Rovnako v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalobca bol povinný pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.
27. Žalovaný uviedol, že žalobca vysvetľoval zazmluvnenie výkonu CDT00 so spol. CPKSB, s. r. o., pilotným testovacím projektom, ktorý mal pôvodne testovať poskytovanie komplexnej rehabilitačnej liečby poistencom s ochoreniami chrbtice v Spišskom regióne, pričom podľa vyjadrenia žalobcu cieľom testovania bolo porovnanie a efektivita nákladov na farmakoterapiu s nákladmi na komplexnú rehabilitáciu u týchto poistencov. Preto žalobca najskôr zazmluvnil výkon CDT00 len s pracoviskom spol. CPKSB, s. r. o., v Spišskej Belej. Uvedenému tvrdeniu však nezodpovedala skutočnosť, že účastník konania bez vyhodnotenia tohto pilotného projektu alebo akéhokoľvek výstupu z projektu začal dodatkami k Zmluve rozširovať miesta výkonu poskytovania zdravotnej starostlivosti pod výkonom CDT00 aj mimo Spišského regiónu a ani to, že výkon CDT00 zazmluvnil len s poskytovateľom spol. CPKSB, s. r. o., a výlučne len s týmto poskytovateľom rozširoval miesta výkonu a objem poskytovania tohto výkonu, čo preukazovalo výnimočný, osobitný a výlučný vzťah žalobcu k tomuto poskytovateľovi.
28. V súvislosti s uvedenými porušeniami žalobcu žalovaný poukázal tiež na to, že výkonom dohľadu zistil, že dodatky č. 6, č. 7, č. 8, č. 13, č. 18, č. 19 a č. 20 k Zmluve boli uzatvorené so spätnou účinnosťou, pričom štyrmi z nich bol navyšovaný mesačný zmluvný rozsah. Aj tento neštandardný postup žalobcu pri rozširovaní zmluvného vzťahu so spol. CPKSB, s. r. o., vyvolával podozrenie, že v prípade tohto poskytovateľa uplatňoval žalobca špeciálny prístup v porovnaní s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Samotný pilotný testovací projekt žalovaný od žalobcu viackrát žiadal predložiť, avšak tento nebol predložený čo zakladalo dôvodné pochybnosti o jeho existencii. Žalovaný mal za to, že dostatočne preukázal porušenie žalobcu spočívajúce v neúčelnosti, nehospodárnosti a neefektívnosti nakladania s verejnými zdravotnými prostriedkami.
29. Pri stanovení výšky pokuty prihliadol žalovaný na skutočnosť, že žalobca odzmluvnil výkon CDT00 a vypovedal zmluvu, čím priznal svoje pochybenie a porušovanie zákonných povinností, ktorého sa dopúšťal od roku 2011 do doby, kým sa nezačal výkon dohľadu. Avšak na druhej strane k takémuto opatreniu žalobca pristúpil až po tom, ako boli výkonom dohľadu zistené jeho pochybenia. Je preto vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by sa nevykonal dohľad a zistené porušenia by neboli sankcionované, žalobca by v protiprávnom konaní pokračoval ďalej. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté o uložení pokutu pod polovicou zákonom ustanovenej sadzby vo výške 75.000,- eur z možnej sumy 165.969,- eur.
30. Žalovaný uviedol, že uložil pokutu v rovnakej výške, v akej pokutu uložil prvostupňový orgán, nakoľko uloženie pokuty v tejto výške považoval za dôvodné a primerané najmä vo vzťahu k charakteru porušenia zákonných povinností žalobcu a k ich rozsahu a trvaniu a tiež k dĺžke protiprávneho konania. Pri posudzovaní výšky pokuty prihliadol aj na to, že protiprávny stav zapríčinený zistenými porušeniami bol dlhodobo udržiavaný a dokonca rozširovaný. Podľa judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžhpu 2/2011 zo dňa 28.08.2012) k vzniku právneho vzťahu odôvodňujúceho uloženie sankcie v prípade takého konania dochádza každým okamihom porušovania zákona.
31. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal žalovaný ďalej zo skutočnosti, že žalobca pristúpil k náprave protiprávneho stavu až po začatí výkonu dohľadu, čím priznal svoje porušenia zákonných povinností, pričom tieto neboli jednorazového ani ojedinelého charakteru. Pri výkone dohľadu a v následnom správnom konaní bolo preukázané, že protiprávny stav bol udržiavaný dlhodobo, keď žalobca v priebehu 4 rokov neštandardne v porovnaní s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti uzavrel so spol. CPKSB, s. r. o., dokopy 22 dodatkov k Zmluve, pričom v mnohých z nich dokonca navyšoval mesačný
zmluvný rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti pod výkonom CDT00 a v jednom prípade zvýšil paušálnu cenu výkonu CDT00.
32. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný prihliadol tiež k celkovo vynaloženým finančným prostriedkom z verejného zdravotného poistenia za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pod výkonom CDT00 za obdobie od uzavretia dodatku č. 1 k Zmluve do prvého polroka 2015 v sume 2.859.116,- eur. Bol toho názoru, že časť z uvedenej sumy predstavovala škodu, ktorá vznikla poistencom žalobcu v dôsledku plošného uhrádzania plného rozsahu zdravotnej starostlivosti pod výkonom CDT00. Bolo pritom otázne, koľko prostriedkov z verejného zdravotného poistenia malo byť v skutočnosti oprávnene vynaložených na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom žalobcu u spol. CPKSB, s. r. o., podľa skutočne vykonaných výkonov uvedených v zdravotnej dokumentácii jednotlivých poistencov.
33. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že uloženie pokuty odôvodňuje najmä uhrádzanie výkonu CDT00 zahŕňajúceho 18 zdravotných výkonov pri skutočnom poskytnutí len časti z týchto výkonov poistencom, čo predstavovalo porušenie zákonnej povinnosti žalobcu pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Uvedené protiprávne konanie oprávňovalo uložiť pokutu podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. až do výšky 165.969,- eur.
34. Pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol žalovaný tiež k závažnosti porušenia zákona, zavineniu žalobcu a povahe zistených nedostatkov. Zohľadnil tiež pasivitu žalobcu pri zabezpečovaní plnenia zákonom stanovených povinností v oblasti kontroly. Na základe uvedeného mal za to, že bola jednoznačne a dostatočne preukázaná zodpovednosť žalobcu a s tým spojená opodstatnenosť uloženia pokuty v stanovenej výške.
35. Podľa žalovaného v danej výške uložená pokuta mala schopnosť plniť výchovnú a represívnu funkciu a postihovať žalobcu za trvajúce protiprávne konanie. Uloženie pokuty v stanovenej výške bolo v danom prípade opodstatnené predovšetkým z dôvodu, že žalobca pri úhrade výkonu CDT00 dlhotrvajúco a opakovane porušoval príslušné právne normy aj svoje interné normy a priamo tak negatívnym spôsobom zasahoval do systému verejného zdravotného poistenia, v ktorom zdravotné poisťovne hospodária s verejnými prostriedkami.
II. Žaloba.
36. Žalobca považoval postup žalovaného jeho napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, rozporu výroku preskúmavaných rozhodnutí s ich odôvodnením a ich nedostatočného odôvodnenia.
37. Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný už skôr v inej veci vydal rozhodnutie č. 77732/2016 zo dňa 05.08.2016 (právoplatné dňa 08.08.2016), ktorým mu uložil pokutu za rovnaké porušenie právnych predpisov (§ 3 ods. 1, 5 a § 6 ods. 1 písm. j/ v spojení s § 9 ods. 1, 4 zákona č. 581/2004 Z. z.) spáchané v rovnakom období, za ktoré dostal pokutu v predmetnom konaní a teda sa jednalo o prekážku rozhodnutej veci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.
38. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v bode 2 uviedol, že mal porušiť povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z. z., a to tým, že od septembra 2013 do mája 2015 uhrádzal spol. CPKSB, s. r. o., z finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia zdravotný výkon CDT00, ktorý nebol uvedený v Zozname zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára. Žalobca mal za to, že v bode 2/ napadnutého rozhodnutia vytýkaným konaním sa nedopustil porušenia § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z., nakoľko jeho vytýkané konanie nespočívalo v neuhrádzaní úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ale spočívalo v uhrádzaní úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára a týmto konaním sa mohol dopustiť len porušenia § 42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z. z., za ktoré bolo možné uložiť v zmysle § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu do výšky max. 331,- eur.
39. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že uhrádzaním výkonov spoločne označovaných kódom CDT00 porušil zákon. Z formálneho hľadiska kód CDT00 nebol novým výkonom, ale mal predstavovať len administratívne zjednodušenie v procese zúčtovania zdravotnej starostlivosti, pričom však nepredstavoval zavedenie nového zdravotného výkonu. Bol označením súboru existujúcich zdravotných výkonov. Kód CDT00 zahŕňal 18 výkonov, z ktorých iba 4 neboli uvedené v Zozname zdravotných výkonov.
40. K vytýkanému porušeniu uvedenom v bode 3/ napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o nevykonaní efektívnej vnútornej kontroly dodržiavania predpisov a udržiavania protiprávneho stavu bolo prekvapujúce vzhľadom na to, že žalovaný mal každý rok k dispozícii správu o jeho činnosti v oblasti vnútornej kontroly ako aj plán kontroly na nasledujúci rok. Vyššie uvedené tvrdenie žalovaného o tom, že v posudzovanom období (september 2013 - máj 20215) nevykonal žiadnu vnútornú kontrolu nekorešpondovalo so skutočnosťou. Zároveň poukázal na to, že v bode 3/ napadnutého rozhodnutia uvedené porušenie nebolo predmetom kontroly a on nemal možnosť sa k tomuto porušeniu nijakým spôsobom vyjadriť a navrhnúť dôkazy.
41. K porušeniu povinnosti uvedenom v bode 4/ napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že zákonná úprava jeho kontrolnej činnosti, upravená v § 9 zákona č. 581/2004 Z. z. sa delí na: 1/ kontrolu na diaľku, t. j. vyhodnocovanie informácii o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti obsiahnutých v jeho informačných systémoch, 2/ kontrolu priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Poukázal na to, že zákonodarca oba spôsoby kontroly postavil na rovnakú úroveň a preto ani žalovaný nemohol vyhlásiť, že kontrola na diaľku bola nedostatočná, navyše ak žalovaný ani nijako nezdôvodnil, ktoré údaje preukazujúce neúčelnosť, nehospodárnosť a neefektívnosť v jeho dokumentácii chýbali.
42. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný vo výroku 4/ napadnutého rozhodnutia neuviedol, že by v posudzovanom období nevykonal žiadnu externú kontrolu zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov na kód CDT00. Naopak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že preukázal vykonávanie automatickej kontroly vo svojom informačnom systéme. Žalobca potom videl zrejmú rozpornosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, kedy boli v jeho výroku a odôvodnení uvedené protichodné a navzájom si odporujúce tvrdenia o vykonávaní/nevykonávaní kontroly u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Mal za to, že žalovaný nebral do úvahy jeho tvrdenie, že pravidelne, 12 krát ročne vykonával kontrolu účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia a dodržiavania zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo svojom informačnom systéme.
43. Žalobca uviedol, že zákon mu neukladal žiadnu frekvenciu a počet vykonávania fyzických kontrol priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom kontrola na diaľku bola riadna, zákonom ustálená forma kontroly. Jeho nastavená metodika kontroly, bola v súlade s medzinárodnými kritériami.
44. V závere žalobca namietal napadnuté rozhodnutie z hľadiska výšky uloženej pokuty a považoval ho za nepreskúmateľné, keďže mu bola uložená jedna pokuta za viaceré porušenia, pričom však nebolo zrejmé, za ktoré údajné porušenia zákona bola uložená aká sankcia, v dôsledku čoho nebolo zrejmé ako žalovaný posudzoval intenzitu jednotlivých porušení zákona. Žalobca mal za to, že správna úvaha žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorá ho viedla k určeniu konkrétnej výšky sankcie nebola v oboch preskúmavaných rozhodnutiach nijako odôvodnená a podložená. Žalovaný nevyčíslil žiadnu vzniknutú škodu, len vyslovil domnienku, že časť vynaložených finančných prostriedkov (celkovo vo výške 2.859.116,- eur) z verejného zdravotného poistenia na CDT00 predstavovala škodu, ktorá vznikla jeho poistencom, pričom zároveň opomenul podstatné skutočnosti, a to: že 1/ zdravotná starostlivosť bola poistencom poskytnutá, 2/ 14 z celkového počtu 18 výkonov zahrnutých pod kód CDT00, boli výkony zaradené do Zoznamu zdravotných výkonov, 3/ zo 4 výkonov nezaradených v Zozname zdravotných výkonov boli 2 také, ktoré boli inou formou z verejného zdravotného poistenia uhrádzané.
45. Replikou zo dňa 03.02.2017 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a zotrval na dôvodoch podanej žaloby, pričom upriamil pozornosť na námietky o určení konkrétnej výšky sankcie s tým, že správna úvaha vedúca žalovaného k uloženiu pokuty nebola v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená a ničím podložená.
III. Vyjadrenie žalovaného.
46. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 13.01.2017 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o prekážku rozhodnutej veci, pričom poukázal na výroky oboch posudzovaných rozhodnutí (napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia č. 77732/2016 zo dňa 05.08.2016), ktoré sa v oboch prípadoch vytýkaných porušení zákonných povinností žalobcu súvisiacich s výkonom kontrolnej činnosti a vnútornej kontroly týkali vo vzťahu ku konkrétnym prípadom, t. j. ku konkrétnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ku konkrétnym zmluvám uzavretých s týmito poskytovateľmi. Zároveň žalovaný poukazujúc na znenie § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku uviedol, že bol povinný dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a v oboch daných prípadoch zistil rovnaké nedostatky v oblasti kontroly, viažuce sa k rôznym poskytovateľom.
47. K žalobnej námietke - bodu 2/ výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že obsahom právnej normy uvedenej v § 42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z. z. je možnosť po predchádzajúcom súhlase revízneho lekára zdravotnej poisťovne plne alebo čiastočne uhradiť zdravotný výkon indikovaný pri jednotlivých chorobách, ktorý nebol uvedený v Zozname zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách. Podľa § 42 ods. 6 zákona č. 577/2004 Z. z. zdravotnú starostlivosť, na ktorú dal predchádzajúci súhlas revízny lekár zdravotnej poisťovne, uhrádza zdravotná poisťovňa. Povinnosť zdravotnej poisťovne uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyplýva z právnej normy uvedenej v § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. Úhrada zdravotnej starostlivosti musí byť v súlade s ostatnými právnymi povinnosťami zdravotnej poisťovne, aj s povinnosťou uhradiť zdravotný výkon nezaradený v Zozname zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách až po predchádzajúcom súhlase revízneho lekára. V bode 2/ výroku napadnutého rozhodnutia bolo vytknuté žalobcovi práve to, že pri dotknutom zdravotnom výkone CDT00, ktorý nebol zaradený v Zozname zdravotných výkonov, nepostupoval správne, keď tento zdravotný výkon uhrádzal bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára žalobcu. Bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára žalobcu žalobca nemal tento zdravotný výkon CDT00 uhrádzať vôbec.
48. Žalovaný k uhrádzaniu výkonov označených kódom CDT00 uviedol, že samotný žalobca uvádzal, že daný kód z formálneho hľadiska nebol novým výkonom a zahŕňal viaceré výkony, z ktorých niektoré boli uvedené v Zozname zdravotných výkonov a boli uhrádzané z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, ale tiež aj výkony, ktoré neboli zdravotnými výkonmi, ale relaxačnými, ktoré nemohli byť uhrádzané z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Nebolo preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že všetky výkony zahrnuté pod kódom CDT00 boli zdravotnými výkonmi.
49. Žalovaný uviedol, že rovnako ako v napadnutom rozhodnutí nemohol akceptovať argument žalobcu, že kód CDT00 znamenal len administratívne zjednodušenie v procese zúčtovania zdravotnej starostlivosti. Za administratívne zjednodušenie v procese zúčtovania zdravotnej starostlivosti by bolo možné považovať taký postup, ak by zo strany zdravotnej poisťovne boli poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uhrádzané reálne poskytnuté zdravotné výkony, pre zjednodušenie v zúčtovacích faktúrach spoločne označené jedným kódom. Podstatou vytýkaného porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu bola skutočnosť, že poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uhrádzal paušálnou platbou kód CDT00 zahŕňajúci 18 výkonov, ktoré ani v jednom prípade neboli pacientovi poskytnuté všetky. Žalobca teda z verejných prostriedkov uhrádzal poskytovateľovi plný dohodnutý rozsah zdravotnej starostlivosti, pričom v skutočnosti tento rozsah nebol plne poskytnutý. Skutočnosťou preukazujúcu vedomosť žalobcu o tomto protiprávnom konaní bolo, že už pri zazmluvnení daného výkonu CDT00 so spol. CPKSB, s. r. o., dodatkom č. 1 k Zmluve s účinnosťou od 01.08.2011 použil poznámku, že výkon CDT00 sa v zdravotnej dokumentácii pacienta uvádza položkovite podľa skutočne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
50. Ohľadom námietky týkajúcej sa vykonávania efektívnej vnútornej kontroly dodržiavania predpisov žalovaný konštatoval, že tvrdenia žalobcu o tom, že mal každoročne k dispozícii správu o činnosti vnútornej kontroly a plán kontroly na ďalší rok a preto ho mal vyzvať (upozorniť) na úpravu činnosti odboru vnútornej kontroly boli snahou o vyhnutie sa jeho zodpovednosti. Poukázal na to, že správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok a plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok bol žalobca povinný jemu a vláde SR predkladať v zmysle § 15 ods. 3 písm. c) body 2. a 3 zákona č. 581/2004 Z. z. Žalobca je samostatnou obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou verejné zdravotné poistenie, jeho činnosť podľa zaradenia riadia jeho orgány, je neprípustné, aby žalovaný autoritatívne zasahoval do rozhodovacej činnosti spoločnosti odporúčaniami na úpravu činnosti odboru
vnútornej kontroly. Navyše, nedostatky v oblasti výkonu vnútornej kontroly vo vzťahu k spol. CPKSB, s. r. o., u žalobcu žalovaný zistil až výkonom dohľadu.
51. Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nevytýkal žalobcovi, že v období od septembra 2013 do mája 2015 nevykonal žiadnu vnútornú kontrolu, ale vytkol mu, že v tomto období nevykonal kontrolu vo vzťahu ku konkrétnemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - spol. CPKSB, s. r. o., najmä keď preukázané skutočnosti podnecovali k jej vykonaniu.
52. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ išlo o porušenie povinností žalobcu v oblasti kontroly, v rámci správneho konania na druhom stupni došlo len k rozšíreniu právnej kvalifikácie výkonom dohľadu zisteného porušenia povinností žalobcu, nedošlo k novým zisteniam v rámci skutkového stavu. Podstatou vytýkaného porušenia v oblasti vnútornej kontroly a kontrolnej činnosti v bode 3/ a 4/ výroku napadnutého rozhodnutia bolo to, že v dôsledku nevykonávania kontroly vo vzťahu k tomuto poskytovateľovi bol naďalej udržiavaný protiprávny stav založený dodatkom č. 1 k Zmluve, ktorým bol dohodnutý nový kód CDT00, dodatkom č. 15 k Zmluve, ktorým bola navýšená cena za tento výkon o 50 % a ďalšími v rozhodnutí identifikovanými dodatkami, ktorými bol mesačný zmluvný rozsah navyšovaný a dokonca rozširovaný na iné pracoviská poskytovateľa. Ak by kontrola u žalobcu bola vo vzťahu k tomuto poskytovateľovi vykonávaná, resp. ak by bola vykonávaná dôsledne, mohol žalobca následne zistiť svoje pochybenia a pristúpiť k ich náprave. Kontrolná činnosť bola zo svojej povahy činnosťou, ktorou môže dôjsť k náprave protiprávneho stavu až následne po jeho vytvorení, ale nie za nových podmienok a okolností. Porušenie v bode 3/ a 4/ výroku napadnutého rozhodnutia v oblasti kontroly bolo naviazané k porušeniami uvedeným v bode 1/ a 2/ výroku tohto rozhodnutia, teda k podstate zistených pochybení.
53. Žalovaný uviedol, že jeho tvrdenie o nedostatočnosti kontroly vykonávanej na diaľku u žalobcu vo vzťahu k poskytovateľovi spol. CPKSB, s. r. o., vychádzalo zo skutočností zistených výkonom dohľadu. Vzhľadom na v napadnutom rozhodnutí sankcionované porušenia bolo možné uzavrieť, že kontrola vykonávaná žalobcom na diaľku v informačnom systéme nestačila na to, aby žalobca zistil a napravil svoje pochybenia.
54. Žalovaný konštatoval, že v bode 4/ výroku napadnutého rozhodnutia žalobcovi vytkol nevykonávanie kontroly u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spol. CPKSB, s. r. o., zameranej na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a dodržiavanie zmluvy. Kontrolu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti možno vykonať ako kontrolu priamo u poskytovateľa alebo ako kontrolu na diaľku z údajov a informácií z informačného systému zdravotnej poisťovne. Žalovaný uviedol, že v rozhodnutí nevytýkal žalobcovi nevykonávanie kontroly na diaľku, ale nevykonanie kontroly priamo u daného poskytovateľa.
55. Vykonávanie kontroly na diaľku u poskytovateľa spol. CPKSB, s. r. o., bolo žalobcom v správnom konaní preukázané, čo žalovaný aj uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto odmietol tvrdenia žalobcu o protichodnosti jeho tvrdení žalovaného v napadnutom rozhodnutí.
56. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k porušeniu uvedenému v bode 4/ výroku napadnutého rozhodnutia vytkol žalobcovi, že napriek tomu, že pravidelne každý mesiac kontrolou na diaľku zistil u toho poskytovateľa nedostatky v tom, že tento poskytovateľ fakturoval žalobcovi úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť neoprávnene vo väčšom objeme, nevykonal u tohto poskytovateľa žiadnu kontrolu na mieste.
57. Žalovaný poukázal na to, že samotný žalobca uznal, že nebolo v jeho možnostiach vykonávať priamo kontrolu u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom mu bolo vytknuté nevykonávanie kontroly u konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (spol. CPKSB, s. r. o.) na základe podnetov odôvodňujúcich výkon kontroly.
58. Zároveň žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že revízni lekári žalobcu pri výkone kontroly na diaľku z údajov v informačnom systéme museli zistiť, že v prípade výkonu CDT00 sa jednalo o výkon, ktorý nebol zaradený v Zozname zdravotných výkonov, a teda ho nebolo možné uhrádzať bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára.
59. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu o neodôvodnení výšky uloženej sankcie a túto pokladal v napadnutom rozhodnutí za dostatočne odôvodnenú. Pri jej ukladaní aplikoval správnu úvahu v súlade s podmienkami ukladania sankcií uvedenými v § 50 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. Medializáciou celého prípadu bolo preukázané, že žalobca svojím konaním negatívne zasiahol do systému verejného zdravotného poistenia, keď so spol. CPKSB, s. r. o., ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v porovnaní s inými vytvoril a udržiaval nadštandardný vzťah.
60. Negatívny zásah žalobcu do systému verejného zdravotného poistenia sa v dôsledku medializácie prípadu preto nedal poprieť. Vo vzťahu k morálnej škode spôsobenej žalobcom žalovaný upozornil, že v napadnutom rozhodnutí výslovne uviedol, že uložená pokuta len „odzrkadľuje“ aj škodu morálnu. Pri určovaní výšky pokuty nevychádzal žalovaný z nemerateľnej hodnoty, ktorou bola existencia morálnej škody.
61. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu o tom, že pri svojom rozhodovaní bol ovplyvnený medializáciou celej veci, od čoho sa nedokázal odosobniť. Uvedené tvrdenia žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani nemohol, pretože neboli pravdivé. Žalovaný bol pri svojej činnosti a vo svojom rozhodovaní nezávislý a nestranný tak, ako mu ukladá zákon.
62. Žalovaný poprel svoje údajné tvrdenie, že všetky finančné prostriedky uhradené za CDT00 boli vynaložené neúčelne, neefektívne a nehospodárne. V napadnutom rozhodnutí neuviedol, že všetky finančné prostriedky uhradené za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pod výkonom CDT00 predstavujú vzniknutú škodu. Naopak v rozhodnutí vyjadril názor, že časť z týchto prostriedkov predstavovala vzniknutú škodu, aj keď bola otázna jej výška. Nebolo v jeho kompetencii zisťovať výšku takejto škody, ale len sankcionovať zistené porušenia zákona. Žalovaný preto nemohol vyčísliť výšku finančných prostriedkov vynaložených na úhradu zdravotnej starostlivosti pod výkonom DCT00 neoprávnene. Preto pri rozhodovaní o výške pokuty nemohol výšku škody zohľadňovať, ale v napadnutom rozhodnutí sankcionoval zistené porušenia zákona, bez ohľadu na ich finančný dopad.
63. Žalovaný uviedol, že zákon nekladie požiadavku na ním vydané napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k vymedzeniu výšky pokuty uloženej za každé zistené porušenie, zvlášť keď jedným konaním dochádza k porušeniam viacerých právnych povinností. Miera závažnosti zisteného pochybenia žalobcu bola vyjadrená v poradí vytýkaných porušení právnych povinností, uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia.
64. Záverom žalovaný uzatvoril, že podstatou prípadu bolo dlhodobé neefektívne, neúčelné a nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia na základe výnimočného nadštandardného zmluvného vzťahu žalobcu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti spol. CPKSB, s. r. o.. Žalobca len s týmto poskytovateľom dodatkom č. 1 k Zmluve dohodol paušálnou platbou úhradu nového výkonu CDT00 (nezaradeného v Zozname zdravotných výkonov), ktorý nebol realizovaný, ani ho nebolo možné realizovať v plnom rozsahu výkonov, ktoré v sebe zahŕňal, následne navýšil cenu vytvoreného výkonu CDT00 a bez akéhokoľvek vyhodnotenia pilotného projektu neúmerne bezdôvodne rozširoval mesačný zmluvný rozsah a miesta výkonu poskytovania zdravotnej starostlivosti pod výkonom CDT00 a toto svoje protiprávne konanie nezistil a neodstránil ani následným výkonom kontroly. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca si bol vedomý porušenia svojich povinností od začiatku, nakoľko po začatí výkonu dohľadu ešte pred jeho ukončením úhradu výkonu CDTOO k 01.11.2015 odzmluvnil a následne s týmto poskytovateľom vypovedal zmluvu k 30.06.2016. Keďže zistené konanie žalobcu bolo ojedinelým zisteným prípadom počas celej existencie žalovaného, pristúpil práve k takej výške pokuty, ktorá mala plniť nielen represívnu, ale tiež výchovnú funkciu, prípadne aj vo vzťahu k ostatným zdravotným poisťovniam.
IV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
65. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania konanom v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňujú jeho zrušenie.
66. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
67. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
68. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
69. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, organizačná štruktúra a systém riadenia zdravotnej poisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa je povinná v rámci svojej organizačnej štruktúry zriadiť útvar vnútornej kontroly a túto vnútornú kontrolu efektívne vykonávať. Výber zamestnancov zdravotnej poisťovne oprávnených na výkon vnútornej kontroly schvaľuje dozorná rada zdravotnej poisťovne.
70. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 581/2004 Z. z., vnútornou kontrolou zdravotnej poisťovne sa rozumie kontrola dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia a kontrola činnosti zdravotnej poisťovne.
71. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 581/2004 Z. z. zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky.
72. Podľa § 6 ods. 1 písm. g), j) a h) zák. č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa : g) uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ( § 7 a § 7a), j) vykonáva kontrolnú činnosť ( § 9), h) uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
73. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, s ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia.
74. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z. z., kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 7 a § 7a.
75. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zák. č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa je povinná pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia,
76. Podľa § 50 ods. 1 písm. m) zák. č. 581/2004 Z. z., ak úrad zistí nedostatky v činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení tohto zákona, osobitného predpisu 37) alebo podmienok určených v povolení (§ 37 ods. 3), môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni uložiť pokutu (§ 64 ods. 1).
77. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zák. č. 581/2004 Z. z., úrad môže uložiť zdravotnej poisťovni za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu až do výšky 165.969,- eur; najmenej vo výške 3.319,- eur.
78. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
79. Podľa § 42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z. z. zdravotný výkon, ktorý nie je uvedený v Zozname zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, možno plne alebo čiastočne uhradiť poistencovi len s predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára zdravotnej poisťovne.
80. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
81. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
82. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkov konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
83. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
84. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok.
85. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.
86. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
87. Správny súd po zrušení a vrátení veci najvyšším súdom sa primárne zaoberal v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu vytýkanými skutočnosťami a posúdil prejednávanú vec v plnej jurisdikcii, skúmal súladnosť výroku napadnutého rozhodnutia so zákonom a to aj z hľadiska zmeny tohto
výroku oproti výroku prvostupňového rozhodnutia, zaujal stanovisko k žalobcom navrhovanej moderácii výšky uloženej peňažnej pokuty, a tiež skúmal námietky žalobcu, že porušenie uvedené vo výroku 3/ napadnutého rozhodnutia nebolo predmetom žalovaným vykonanej kontroly.
88. Potom sa správny súd v prvom rade zaoberal posúdením výroku napadnutého rozhodnutia, z hľadiska jeho náležitostí, ako aj posúdením zákonnosti postupu konajúcich orgánov verejnej správy, keďže vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedenie výroku 3/, ako aj výroku 4/ neboli predmetom vykonanej kontroly u žalobcu.
89. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek orgánu verejnej správy (aj žalovaného) spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je takéto rozhodnutie vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti.
90. V danom prípade Správny poriadok upravuje náležitosti rozhodnutia v ustanovení § 47. V zmysle ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
91. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením presne vymedzeného miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, potrebných na to, aby určitý skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu.
92. Určitosť skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy a spôsob jeho formulovania závisí od druhu porušenej povinnosti. Formulácia skutku musí umožniť tento subsumovať pod konkrétne ustanovenie zákona tak, aby skutok nebol zameniteľný s iným.
93. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené.
94. Je nesporné, že v preskúmavanej veci ide o sankčné rozhodnutie, v prípade ktorého uvedenie náležitostí rozhodnutia spočívajúcich v presnom opise skutku, ktorého spáchanie je žalobcovi kladené za vinu, vyplýva i zo základných princípov trestania, ktoré je nevyhnutné aplikovať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie“. Ide o deklarovanie univerzálneho princípu „nullum crimen, nulla poena sine lege“, ktorý sa po formálnej stránke prejavuje tak, že vo výroku rozhodnutia musí byť uvedený opis konania, ktorý je skutkom a súčasne jeho právna kvalifikácia s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Následne sa tento princíp prejavuje ako náležitosť rozsudkov vydaných v trestnom konaní (podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku „výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným
pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“. Ďalej sa tento princíp prejavuje ako náležitosť rozhodnutí o priestupkoch (podľa § 77 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch „výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie....“. K uvedenému pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/45/2011.
95. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 2Sžo/106/2007 zo dňa 13.03.2008, sp. zn. 3Sžp/5/2008 zo dňa 23.07.2009).
96. Správny súd podrobiac preskúmaniu zákonnosti celý výrok napadnutého rozhodnutia uvádza, že v bode 2/ výroku absentuje jasné špecifikovanie konania žalobcu predstavujúce vytýkané porušenie § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z., ktoré bolo v napadnutom rozhodnutí doplnené oproti prvostupňovému rozhodnutiu. Z obsahu bodu 2/ výroku nie je vôbec zrejmé akým spôsobom (konkrétnym konaním) žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia tým, že vo vymedzenom časovom úseku (september 2013 - máj 2015) uhrádzal poskytovateľovi spol. CPKSB s. r. o., zdravotný výkon CDT00 z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Nie je potom zrejmé nedovolené (nezákonné) konanie žalobcu, za ktoré bol trestaný. Porušenie povinnosti úhradou tohto výkonu neuvedeného v Zozname zdravotných výkonov bez predchádzajúceho súhlasu revízneho lekára je porušením § 42 ods. 5 zákona č. 577/2004 Z. z., čo bolo identifikované už aj v prvostupňovom rozhodnutí (ako jediné vytýkané porušenie). Nestačí, ak vymedzenie konkrétneho konania prípadne kladeného za vinu žalobcovi vyplýva len z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
97. Neurčitosť vymedzenia skutku, je zrejmé aj z bodu 3/ výroku napadnutého rozhodnutia, a to porušenie povinnosti vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., nakoľko výrok v tejto časti neobsahuje určenie ani samotnej výšky zazmluvnenej paušálnej ceny zdravotného výkonu CDT00, ani následne zvýšenej paušálnej ceny za predmetný zdravotný výkon a ani vyčíslenie navyšovania mesačného zmluvného rozsahu úhrady tohto výkonu. Taktiež v bode 3/ výroku nie je uvedené časové obdobie od kedy došlo k zvýšeniu paušálnej ceny za posudzovaný zdravotný výkon. Takto vymedzené konanie kladené za vinu žalobcovi (vymedzenie skutku) nie je možné označiť za tak identifikovateľné a určité ako to vyžaduje vymedzenie skutku pri správnom trestaní.
98. Správny súd zistil, že v časti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného (bod 2/ a 3/) absentujú základné náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom trestaní. V preskúmavanej veci ide o sankčné trestanie, v prípade ktorého esenciálnou náležitosťou výroku rozhodnutia je opis skutku, ktorého spáchanie je žalobcovi kladené za vinu. Identifikácia skutku spôsobom tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia (bod 2/ a 3/) žalovaného, je podľa názoru správneho súdu neurčitá a nezrozumiteľná.
99. Správny súd potom musí konštatovať, že výrok v bode 2/ a 3/ žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný pre nedostatočné vymedzenie skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktorého spáchanie mu žalovaný kladie za vinu, čo malo za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť.
100. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že voči žalobcovi žalovaný uskutočnil dohľad na diaľku Oznámením zo dňa 30.06.2015, pričom tento dohľad bol zameraný na kontrolu dodržiavania povinnosti stanovenej v § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z., t. j. účelného, efektívneho a hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - spol. CPKSB, s. r. o. Uskutočnený dohľadu bol ukončený dňa 24.02.2016 vyhotovením Protokolu č. 71455/2015, v ktorom žalovaný identifikoval porušenie povinnosti žalobcu v dvoch bodoch: 1/ § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. a 2/ § 42 ods. 5 zákona č. 577/4004 Z. z. K v Protokole zisteným porušeniam sa vyjadril žalobca a predložil námietky, ktoré boli prerokované v zápisnici dňa 08.04.2016. Následne žalovaný vydal
dňa 12.04.2016 Upovedomenie o začatí správneho konania, a to za porušenie dvoch v Protokole uvedených povinností žalobcom. Žalobca tak potom v celom administratívnom konaní sa vyjadroval iba k týmto dvom žalovaným zisteným porušeniam jeho povinností. Napriek tomu, že počas celého administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom sa žalobca bránil len voči týmto dvom porušeniam svojich povinností - 1/ § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. a 2/ § 42 ods. 5 zákona č. 577/4004 Z. z., avšak žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozšíril výrok o dve nové zistené porušenia povinnosti žalobcu: 3/ § 3 ods. 1, ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. a 4/ § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. K týmto skutočnostiam sa však žalobca v priebehu celého administratívneho konania (ukončeného vydaním Protokolu) nemal možnosť vôbec vyjadriť a navrhnúť prípadné dôkazy na svoju obranu voči týmto novým skutočnostiam kladeným mu za vinu. Správny súd má potom za to, že takýmto zmeneným výrokom napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný rozšíril zistené porušenia povinností žalobcom, za ktoré ho následne sankcionoval, došlo v administratívnom konaní k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, a to porušenie povinnosti orgánu verejnej správy (žalovaného) postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkmi administratívneho konania, čím došlo k porušeniu možnosti žalobcu účinne obhajovať svoje práva a záujmy ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a prípadne uplatniť svoje návrhy na obhájenie svojich postojov v konaní. Potom je treba uzavrieť, že takýmto postupom žalovaného, kedy tento napriek v Protokole ako aj Upovedomení o začatí konania označeným porušeniam povinností žalobcu až vo vydanom napadnutom (druhostupňovom) rozhodnutí rozšíril okruh porušení zákona žalobcom, ku ktorým však tento nemal počas administratívneho konania možnosť sa nijako vyjadriť, keďže neboli predmetom konania a teda zaťažil administratívne konania vadou, spočívajúcou v podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
101. K žalobcom navrhovanej moderácii výšky uloženej peňažnej pokuty správny súd uvádza, že moderovať (znížiť) napadnutým rozhodnutím uloženú peňažnú pokutu (75.000,- eur) žalobcovi je možné v súlade s § 192 SSP iba v prípade, ak výsledky vykonaného dokazovania pred správnym súdom takúto možnosť odôvodňujú. Moderačné oprávnenie správneho súdu je len fakultatívnou možnosťou a je možné ho úspešne uplatniť len za súčasného splnenia zákonných podmienok a to, ak výška uloženej pokuty by bola neprimeraná alebo pre žalobcu likvidačná. Skutočnosť, že výška uloženej peňažnej pokuty je pre žalobcu likvidačná musí v súdnom konaní preukázať samotný žalobca, a to na základe takých dôkazov, z ktorých takáto skutočnosť jednoznačne bude vyplývať. V celom súdnom konaní však žalobca žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru o možnosti zníženia mu výšky uloženej pokuty nepredložil. Taktiež správny súd z vykonaných dôkazov predložených žalobcom, nezistil žiadne také skutočnosti, aby pristúpil k zníženiu uloženej pokuty z dôvodu jej neprimeranosti. Pokuta bola žalobcovi uložená v spodnej polovici zákonného rozpätia (v zmysle § 50 ods. 1 písm. m/, v spojení s § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. je možné uložiť za zistené porušenie zákona pokutu v rozsahu 3.319,- eur - 165.969,- eur). Zároveň správny súd poukazuje na odôvodnenie výšky uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí, kde sa žalovaný podrobne vyjadril k dôvodom, ktoré ho viedli k uloženiu pokuty v danej výške a ktorá aj podľa názoru správneho súdu je primeraná zisteným porušeniam zákona zo strany žalobcu, a to aj z ohľadom na dĺžku doby, počas ktorej dochádzalo k predmetným porušovaniam zákona, pričom tento stav trval až do začiatku výkonu dohľadu žalovaného. Žalovaný sa zároveň náležite v napadnutom rozhodnutí zaoberal závažnosťou, zavinením ako aj povahou zistených nedostatkov žalobcu pri jeho postupe pri uhrádzaní zdravotného výkonu pod označením CDT00. Zároveň žalovaný správne aplikoval absorpčnú zásadu pri ukladaní sankcie za viaceré zistenia porušení zákona.
102. Správny súd uvádza, že napriek dôvodu, pre ktorý zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného - nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov výroku napadnutého rozhodnutia v bode 2/ a 3/ výroku (ako aj vady, spočívajúcou v podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy), ktorý nedostatok sám osobe spravidla bráni meritórnemu posúdeniu ostatných vznesených námietok, zotrváva na závere uvedenom už v prvom vyhlásenom rozsudku vo veci zo dňa 21.11.2019 ohľadom žalobcovej námietky o existencii prekážky rozhodnutej veci, t. j. že by v tej istej (totožnej) veci už bolo skôr rozhodnuté a konštatuje, že v žalobcom uvádzanom inom prebiehajúcom správnom konaní (číslo konania: ZP 911/00015/2016/R) zakončenom vydaním skoršieho rozhodnutia žalovaným číslo rozhodnutia: 77732/2016 zo dňa 05.08.2016 bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 15.000,- eur, a to za čiastočne totožné zistené porušenia zákona (v bode 1/ výroku tohto rozhodnutia - § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. a v bode 2/ výroku - § 6 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 15 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z. z.) a za rovnaké kontrolované obdobie (september 2013 až jún 2015). Zároveň je treba uviesť, že v danom prípade celkom zjavne nemôže ísť o prekážku už
skôr rozhodnutej veci, keďže v prípade prekážky rozhodnutej veci musia byť splnené kumulatívne všetky zákonné podmienky, t. j musí ísť o totožnosť účastníkov konania ako aj totožnosť predmetu konania. Pri posúdení týchto dvoch správnych konaní však musí správny súd uzatvoriť, že nie je splnená podmienky totožnosti ich predmetu. V prvom správnom konaní (číslo konania: ZP 911/00015/2016/ R) bolo jeho predmetom posúdenie porušenia povinnosti žalobcom pri uzatváraní zmlúv/dodatkov k zmluvám s určitými konkrétnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (spol. WELIX s. r. o., MEDICAL CASSOVIA, s. r. o., BRAVIA s. r. o., BRILANCE s. r. o. a ENDOTOP s. r. o.) odlišnými od poskytovateľa spol. CPKSB, s. r. o., (v tomto konaní) a zároveň boli vytýkané iné skutkové okolnosti porušení zákona pri účelnom, efektívnom a hospodárnom vynakladaní finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia pri uzatváraní konkrétnych zmlúv medzi žalobcom a vyššie uvedenými subjektmi (predmetné porušenie žalobcu bolo predmetom súdneho prieskumu pred tunajším správnym súdom - rozsudok sp. zn. 1S/276/2016).
103. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a v novom konaní riadne svoje rozhodnutie odôvodniť.
104. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
105. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).