Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/45/2011

Najvyšší súd 3 Sţo/45/2011 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci ţalobkyne: Bc. V. H., súdny exekútor, so sídlom L., P. zastúpenej: JUDr. K. M., advokát so sídlom L., B., proti ţalovanému: Slovenská komora exekútorov, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -27 zo dňa 19.07.2011, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -27 zo dňa 19. júla 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003 podľa , z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy konania 132 €, do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobkyne JUDr. K. M. advokáta v B., L.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobkyne o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003, ktorým bolo rozhodnuté, ţe ţalobkyňa sa pri vykonávaní exekúcie dopustila disciplinárneho previnenia, za čo jej bolo uloţené disciplinárne opatrenie peňaţná sankcia 10.000,- Sk.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) vyplýva, ţe exekútor poverený vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti vykoná procesné úkony uvedené v Exekučného poriadku, t.j. upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka, oprávneného poţiada o udelenie súhlasu podľa Exekučného poriadku, zakáţe povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného, alebo aby ju zaťaţil, uloţí povinnému povinnosť oznámiť, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo. Súčasne je povinný vykonať procesné úkony podľa Exekučného poriadku, t.j. upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti doručí aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, správe katastra nehnuteľností, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj obvodnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného a vyvesí ho na úradnej tabuli. Keďţe ide o procesné úkony, ktoré časovo súvisia, zákonodarca neupravil pre vykonanie procesných úkonov podľa Exekučného poriadku osobitnú lehotu. Z uvedených dôvodov sa krajský súd nestotoţnil s názorom ţalobkyne, ţe sa nedopustila disciplinárneho previnenia spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd neprihliadol na tvrdenie ţalobkyne, ţe nedoručením upovedomenia nevznikla ţiadnemu účastníkovi ţiadna ujma. Pre posúdenie veci bolo rozhodné, či ţalobkyňa sa svojím postupom v exekučnom konaní sp. zn. EX 63/2002 dopustila disciplinárneho previnenia. Predmetom tohto konania nebola zodpovednosť exekútora za škodu, ktorá by mohla prípadne vzniknúť opomenutím povinnosti doručiť upovedomenie podľa Exekučného poriadku. Tvrdenie ţalobkyne, ţe bola obvinená z disciplinárneho priestupku vzhľadom na osobu povinného, krajský súd povaţoval za účelové.

Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa včas odvolanie z dôvodu,

ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe zákonodarca neurčil osobitnú lehotu na doručovanie písomnosti podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Zákonodarca určil lehotu do kedy má súdny exekútor vykonať úkony uvedené v § 135 ods. 2 Exekučného poriadku tým, ţe ich musí vykonať pred vydaním exekučného príkazu, čo ţalobca aj splnil. Ţalobkyňa poukázala na skutočnosť, ţe vydal upovedomenie o začatí exekúcie a pokúšal sa ho doručiť povinnému a oprávnenému. Oprávnenému ho doručil dňa 12.12.2002 a povinný ho odmietol prevziať. Dňa 20.12.2002 bolo ţalobkyni doručené rozhodnutie o odklade exekučného konania. Ďalej namietala, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal otázkami, aké má byť odôvodnenie správneho rozhodnutia, ako aj poučenie, ktoré namietala. Z odôvodnenia správneho rozhodnutia je moţné dozvedieť sa iba, ţe ţalobkyňa porušila ustanovenie § 135 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom v odôvodnení nie je vyjadrené, na základe akej právnej teórie odvolací disciplinárny senát dospel k takému záveru. Odvolací disciplinárny senát nesprávne poučil ţalobkyňu o jej moţnej právnej ochrane, keď zákonodarca ukladá povinnosť uviesť v poučení, či je moţné preskúmať rozhodnutie súdom. Ţalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil a rozhodol v súlade s jeho návrhom a zaviazal ţalovaného na zaplatenie trov disciplinárneho a súdneho konania.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe ho nepovaţuje za dôvodné.

Zotrval na svojom vyjadrení a na záveroch zistených a vyjadrených v rozhodnutí č. . Prvostupňový súd podľa názoru ţalovaného správne posúdil vec po právnej aj vecnej stránke. Ţalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla ţiadne skutočnosti podporujúce jej tvrdenia, len zopakovala svoje názory z podanej ţaloby. Ţalovaný má za to, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol a preto napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobkyne ( , veta prvá ), postupom podľa veta prvá a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením ( , veta prvá ), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa veta prvá zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -27 zo dňa 19.07.2011 tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003 podľa , z dôvodu, ţe výrok prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, ţe Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie

Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003 rozhodol, o disciplinárnom previnení ţalobkyne nasledovným výrokom :

„Disciplinárne obvinená súdna exekútorka Bc. V. H., Exekútorský úrad P. so sídlom

P., P. sa pri vykonávaní exekúcie v exekučnom konaní EX 63/2002 svojim postupom d o p u s t i l a d i s c i p 1 i n á r n e h o p r e v i n e n i a, za čo sa jej v súlade s ustanovením § 227 ods.1 v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku ukladá disciplinárne opatrenie: peňažná pokuta vo výške 10.000,- Sk“.

Odvolacia disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím

č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010 podľa § 228 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie č. DK 2/2003 zo dňa 29.09.2003 potvrdila.

Najvyšší súd zistil, ţe vo výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia absentujú

základné náleţitosti rozhodnutia vydaného v správnom trestaní. Ide o sankčné rozhodnutie, v prípade ktorého esenciálnou náleţitosťou je opis skutku, z ktorého je disciplinárne obvinená osoba uznaná vinnou. Identifikácia skutku spôsobom „... sa pri vykonávaní exekúcie

v exekučnom konaní EX 63/2002 dopustila disciplinárneho previnenia“ je neurčité a nezrozumiteľné. Z takto formulovaného výroku nie je moţné zistiť, za čo bola ţalobkyňa potrestaná. Skutok musí byť jednoznačne vymedzený a ohraničený a nie je prípustné vyvodzovať ho iba z odôvodnenia rozhodnutia. Ďalšou náleţitosťou, ktorá absentuje je právna kvalifikácia disciplinárneho previnenia zákonným ustanovením, ktoré bolo skutkom naplnené.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora.

V uvedenom ustanovení sú špecifikované jednotlivé druhy disciplinárnych previnení.

V prípade disciplinárneho previnenia spočívajúceho v zavinenom porušení povinností pri výkone činnosti exekútora okrem ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku musí byť vo výroku identifikované aj konkrétne ustanovenie zákona ukladajúceho povinnosť, ktorá bola exekútorom porušená.

Právna úprava konania a rozhodovania disciplinárnej komisie ţalovaného

je v Exekučnom poriadku iba rámcová. Podrobnosti konania a náleţitosti rozhodnutia sú upravené v Disciplinárnom poriadku.

Podľa § 217 ods. 3 Exekučného poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej

komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.

Podľa § 19 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov (ďalej len

Disciplinárny poriadok) v písomne vyhotovenom rozhodnutí sa uvedie označenie senátu disciplinárnej komisie, mená a priezviská členov senátu, označenie účastníkov a ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené, označenie uloženého disciplinárneho opatrenia, ak sa ukladá, obsah znenia rozhodnutia o trovách konania, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a deň a miesto vyhlásenia.

Podľa § 19 ods. 2 Disciplinárneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uvedie senát

podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a posúdi skutkový a právny stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Podľa § 27 Disciplinárneho poriadku tento Disciplinárny poriadok sa použije aj pre

disciplinárne konania začaté pred jeho účinnosťou.

Disciplinárny poriadok je interným predpisom ţalovaného, ktorý je však vydaný

na základe zákonného splnomocnenia. Procesný postup disciplinárnej komisie pri vydávaní rozhodnutia preto musí byť s ním v súlade. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa , , , zahŕňa nielen súlad so zákonom, ale i súlad s právnymi predpismi, ktoré boli vydané na základe zákonného splnomocnenia.

Z Disciplinárneho poriadku jednoznačne vyplýva, ţe podstatnou náleţitosťou výroku

rozhodnutia disciplinárnej komisie je opísanie skutku s právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Napadnuté rozhodnutie tieto náleţitosti nespĺňa. Najvyšší súd hodnotil tieto skutočnosti ako podstatné vady konania i s ohľadom na skutočnosť, ţe uvedenie týchto náleţitostí do rozhodnutia vyplýva i zo základných princípov trestania, ktoré je nevyhnutné aplikovať v zmysle SR v spojení s článkom 49 SR podľa ktorého „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie“. Ide o deklarovanie univerzálneho princípu „nullum crimen, nulla poena sine lege“, ktorý sa po formálnej stránke prejavuje tak, ţe vo výroku rozhodnutia musí byť uvedený opis konania, ktorý je skutkom a súčasne jeho právna kvalifikácia s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Následne sa tento princíp prejavuje ako náleţitosť rozsudkov vydaných v trestnom konaní (podľa „výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“). Ďalej sa tento princíp prejavuje ako náleţitosť rozhodnutí o priestupkoch (podľa o priestupkoch „výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie....“). Napokon prejav tohto princípu je i v právnej úprave ustanovení Disciplinárneho poriadku ţalovaného.

Vzhľadom na tieto okolnosti nerešpektovanie formálnych náleţitostí sankčných

rozhodnutí má za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe

zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uloţené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.03.2008, sp. zn. zo dňa 13.03.2008, sp. zn. zo dňa 23.07.2009).

Nad rámec uvedeného, len obiter dictum, povaţuje senát najvyššieho súdu za potrebné

vyjadriť sa k tomu, či je moţné za skutkového stavu vyplývajúceho z exekučného spisu, povaţovať konanie resp. nekonanie ţalobkyne v exekučnom konaní za disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. V disciplinárnom konaní bolo

posudzované, či ţalobkyňa porušila povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, ktorým je pri výkone svojej činnosti viazaná. K porušeniu zákonom stanovenej povinnosti môţe aj v exekučnom konaní dôjsť opomenutím zo strany exekútora.

Povinnosťou exekútora pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľnosti je doručiť

upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti oprávnenému a povinnému, ako aj spoluvlastníkom nehnuteľnosti a ďalším osobám a orgánom uvedeným v ustanovení § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok explicitne nestanovuje lehotu, v ktorej je exekútor povinný tak urobiť. Exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonáva exekútor jednotlivými krokmi upravenými Exekučným poriadkom, ktoré sú predpokladom ďalšieho postupu v konaní. Z ustanovení Exekučného poriadku je moţné vyvodiť, ţe upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti má byť doručené pred vydaním exekučného príkazu. Z exekučného spisu tak, ako bol predloţený ţalovanému a následne súdu vyplýva, ţe k okamihu podania sťaţnosti resp. návrhu na začatie disciplinárneho konania exekučný príkaz vydaný nebol, keďţe bol povolený odklad exekúcie. Ak je podaný návrh na odklad exekúcie, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môţe exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného (§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku). Tzn., ţe iné úkony exekútor vykonávať nemôţe. Preto, ak bol povolený odklad exekúcie a exekučný príkaz vydaný nebol, je nevyhnutné sa argumentačne vyrovnať s tým, či ţalobkyňa porušila povinnosť stanovenú v § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Aj keď upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti bolo doručené oprávnenému a správe katastra, z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva, ţe by malo byť doručované v jeden deň všetkým osobám a orgánom uvedeným v ustanovení § 135 ods. 2 Exekučného poriadku, prípadne v akom poradí sa má doručovať. Tieto skutočnosti však musí vyhodnotiť ţalovaný.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení

s , a veta prvá tak, ţe v konaní úspešnej ţalobkyni, ktorá trovy konania nevyčíslila, priznal podľa náhradu trov vyplývajúcich zo spisu. Tie pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej ţaloby 66 € a z podaného odvolania 66 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 07. februára 2012

JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková