Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7d8/384364.529906.pdf
PDF · 177.17 KB
No categories available
3Sžo/45/2011
Najvyšší súd 3 Sţo/45/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci ţalobkyne: Bc. V. H., súdny exekútor, so sídlom L., P. zastúpenej: JUDr. K. M., advokát so sídlom L., B., proti ţalovanému: Slovenská komora exekútorov, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/16/2011-27 zo dňa 19.07.2011, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/16/2011-27 zo dňa 19. júla 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p. z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy konania 132 €, do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobkyne JUDr. K. M. advokáta v B., L.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobkyne o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003, ktorým bolo rozhodnuté, ţe ţalobkyňa sa pri vykonávaní exekúcie dopustila disciplinárneho previnenia, za čo jej bolo uloţené disciplinárne opatrenie peňaţná sankcia 10.000,- Sk.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) vyplýva, ţe exekútor poverený vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti vykoná procesné úkony uvedené v § 135 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka, oprávneného poţiada o udelenie súhlasu podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, zakáţe povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného, alebo aby ju zaťaţil, uloţí povinnému povinnosť oznámiť, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo. Súčasne je povinný vykonať procesné úkony podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti doručí aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, správe katastra nehnuteľností, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj obvodnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného a vyvesí ho na úradnej tabuli. Keďţe ide o procesné úkony, ktoré časovo súvisia, zákonodarca neupravil pre vykonanie procesných úkonov podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku osobitnú lehotu. Z uvedených dôvodov sa krajský súd nestotoţnil s názorom ţalobkyne, ţe sa nedopustila disciplinárneho previnenia spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd neprihliadol na tvrdenie ţalobkyne, ţe nedoručením upovedomenia nevznikla ţiadnemu účastníkovi ţiadna ujma. Pre posúdenie veci bolo rozhodné, či ţalobkyňa sa svojím postupom v exekučnom konaní sp. zn. EX 63/2002 dopustila disciplinárneho previnenia. Predmetom tohto konania nebola zodpovednosť exekútora za škodu, ktorá by mohla prípadne vzniknúť opomenutím povinnosti doručiť upovedomenie podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Tvrdenie ţalobkyne, ţe bola obvinená z disciplinárneho priestupku vzhľadom na osobu povinného, krajský súd povaţoval za účelové.
Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa včas odvolanie z dôvodu,
ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe zákonodarca neurčil osobitnú lehotu na doručovanie písomnosti podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Zákonodarca určil lehotu do kedy má súdny exekútor vykonať úkony uvedené v § 135 ods. 2 Exekučného poriadku tým, ţe ich musí vykonať pred vydaním exekučného príkazu, čo ţalobca aj splnil. Ţalobkyňa poukázala na skutočnosť, ţe vydal upovedomenie o začatí exekúcie a pokúšal sa ho doručiť povinnému a oprávnenému. Oprávnenému ho doručil dňa 12.12.2002 a povinný ho odmietol prevziať. Dňa 20.12.2002 bolo ţalobkyni doručené rozhodnutie o odklade exekučného konania. Ďalej namietala, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal otázkami, aké má byť odôvodnenie správneho rozhodnutia, ako aj poučenie, ktoré namietala. Z odôvodnenia správneho rozhodnutia je moţné dozvedieť sa iba, ţe ţalobkyňa porušila ustanovenie § 135 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom v odôvodnení nie je vyjadrené, na základe akej právnej teórie odvolací disciplinárny senát dospel k takému záveru. Odvolací disciplinárny senát nesprávne poučil ţalobkyňu o jej moţnej právnej ochrane, keď zákonodarca ukladá povinnosť uviesť v poučení, či je moţné preskúmať rozhodnutie súdom. Ţalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil a rozhodol v súlade s jeho návrhom a zaviazal ţalovaného na zaplatenie trov disciplinárneho a súdneho konania.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe ho nepovaţuje za dôvodné.
Zotrval na svojom vyjadrení a na záveroch zistených a vyjadrených v rozhodnutí č. DK- 2/2003. Prvostupňový súd podľa názoru ţalovaného správne posúdil vec po právnej aj vecnej stránke. Ţalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla ţiadne skutočnosti podporujúce jej tvrdenia, len zopakovala svoje názory z podanej ţaloby. Ţalovaný má za to, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol a preto napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/16/2011-27 zo dňa 19.07.2011 tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p. z dôvodu, ţe výrok prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.
Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, ţe Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie
Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím č. DK-2/2003 zo dňa 29.09.2003 rozhodol, o disciplinárnom previnení ţalobkyne nasledovným výrokom :
„Disciplinárne obvinená súdna exekútorka Bc. V. H., Exekútorský úrad P. so sídlom
P., P. sa pri vykonávaní exekúcie v exekučnom konaní EX 63/2002 svojim postupom d o p u s t i l a d i s c i p 1 i n á r n e h o p r e v i n e n i a, za čo sa jej v súlade s ustanovením § 227 ods.1 v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku ukladá disciplinárne opatrenie: peňažná pokuta vo výške 10.000,- Sk“.
Odvolacia disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím
č. DK-2/2003-Odv zo dňa 24.11.2010 podľa § 228 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie č. DK 2/2003 zo dňa 29.09.2003 potvrdila.
Najvyšší súd zistil, ţe vo výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia absentujú
základné náleţitosti rozhodnutia vydaného v správnom trestaní. Ide o sankčné rozhodnutie, v prípade ktorého esenciálnou náleţitosťou je opis skutku, z ktorého je disciplinárne obvinená osoba uznaná vinnou. Identifikácia skutku spôsobom „... sa pri vykonávaní exekúcie
v exekučnom konaní EX 63/2002 dopustila disciplinárneho previnenia“ je neurčité a nezrozumiteľné. Z takto formulovaného výroku nie je moţné zistiť, za čo bola ţalobkyňa potrestaná. Skutok musí byť jednoznačne vymedzený a ohraničený a nie je prípustné vyvodzovať ho iba z odôvodnenia rozhodnutia. Ďalšou náleţitosťou, ktorá absentuje je právna kvalifikácia disciplinárneho previnenia zákonným ustanovením, ktoré bolo skutkom naplnené.
Podľa § 220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora.
V uvedenom ustanovení sú špecifikované jednotlivé druhy disciplinárnych previnení.
V prípade disciplinárneho previnenia spočívajúceho v zavinenom porušení povinností pri výkone činnosti exekútora okrem ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku musí byť vo výroku identifikované aj konkrétne ustanovenie zákona ukladajúceho povinnosť, ktorá bola exekútorom porušená.
Právna úprava konania a rozhodovania disciplinárnej komisie ţalovaného
je v Exekučnom poriadku iba rámcová. Podrobnosti konania a náleţitosti rozhodnutia sú upravené v Disciplinárnom poriadku.
Podľa § 217 ods. 3 Exekučného poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej
komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.
Podľa § 19 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov (ďalej len
Disciplinárny poriadok) v písomne vyhotovenom rozhodnutí sa uvedie označenie senátu disciplinárnej komisie, mená a priezviská členov senátu, označenie účastníkov a ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené, označenie uloženého disciplinárneho opatrenia, ak sa ukladá, obsah znenia rozhodnutia o trovách konania, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a deň a miesto vyhlásenia.
Podľa § 19 ods. 2 Disciplinárneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uvedie senát
podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a posúdi skutkový a právny stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
Podľa § 27 Disciplinárneho poriadku tento Disciplinárny poriadok sa použije aj pre
disciplinárne konania začaté pred jeho účinnosťou.
Disciplinárny poriadok je interným predpisom ţalovaného, ktorý je však vydaný
na základe zákonného splnomocnenia. Procesný postup disciplinárnej komisie pri vydávaní rozhodnutia preto musí byť s ním v súlade. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., § 250j ods. 1, 2 O.s.p. zahŕňa nielen súlad so zákonom, ale i súlad s právnymi predpismi, ktoré boli vydané na základe zákonného splnomocnenia.
Z Disciplinárneho poriadku jednoznačne vyplýva, ţe podstatnou náleţitosťou výroku
rozhodnutia disciplinárnej komisie je opísanie skutku s právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Napadnuté rozhodnutie tieto náleţitosti nespĺňa. Najvyšší súd hodnotil tieto skutočnosti ako podstatné vady konania i s ohľadom na skutočnosť, ţe uvedenie týchto náleţitostí do rozhodnutia vyplýva i zo základných princípov trestania, ktoré je nevyhnutné aplikovať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 49 Ústavy SR podľa ktorého „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie“. Ide o deklarovanie univerzálneho princípu „nullum crimen, nulla poena sine lege“, ktorý sa po formálnej stránke prejavuje tak, ţe vo výroku rozhodnutia musí byť uvedený opis konania, ktorý je skutkom a súčasne jeho právna kvalifikácia s označením zákonného ustanovenia, ktoré bolo porušené. Následne sa tento princíp prejavuje ako náleţitosť rozsudkov vydaných v trestnom konaní (podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku „výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“). Ďalej sa tento princíp prejavuje ako náleţitosť rozhodnutí o priestupkoch (podľa § 77 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch „výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie....“). Napokon prejav tohto princípu je i v právnej úprave ustanovení § 19 ods. 1 Disciplinárneho poriadku ţalovaného.
Vzhľadom na tieto okolnosti nerešpektovanie formálnych náleţitostí sankčných
rozhodnutí má za následok nezákonnosť rozhodnutia.
Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe
zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uloţené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sţo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 2 Sţo/106/2007 zo dňa 13.03.2008, sp. zn. 3 Sţp/5/2008 zo dňa 23.07.2009).
Nad rámec uvedeného, len obiter dictum, povaţuje senát najvyššieho súdu za potrebné
vyjadriť sa k tomu, či je moţné za skutkového stavu vyplývajúceho z exekučného spisu, povaţovať konanie resp. nekonanie ţalobkyne v exekučnom konaní za disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. V disciplinárnom konaní bolo
posudzované, či ţalobkyňa porušila povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, ktorým je pri výkone svojej činnosti viazaná. K porušeniu zákonom stanovenej povinnosti môţe aj v exekučnom konaní dôjsť opomenutím zo strany exekútora.
Povinnosťou exekútora pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľnosti je doručiť
upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti oprávnenému a povinnému, ako aj spoluvlastníkom nehnuteľnosti a ďalším osobám a orgánom uvedeným v ustanovení § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok explicitne nestanovuje lehotu, v ktorej je exekútor povinný tak urobiť. Exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonáva exekútor jednotlivými krokmi upravenými Exekučným poriadkom, ktoré sú predpokladom ďalšieho postupu v konaní. Z ustanovení Exekučného poriadku je moţné vyvodiť, ţe upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti má byť doručené pred vydaním exekučného príkazu. Z exekučného spisu tak, ako bol predloţený ţalovanému a následne súdu vyplýva, ţe k okamihu podania sťaţnosti resp. návrhu na začatie disciplinárneho konania exekučný príkaz vydaný nebol, keďţe bol povolený odklad exekúcie. Ak je podaný návrh na odklad exekúcie, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môţe exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného (§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku). Tzn., ţe iné úkony exekútor vykonávať nemôţe. Preto, ak bol povolený odklad exekúcie a exekučný príkaz vydaný nebol, je nevyhnutné sa argumentačne vyrovnať s tým, či ţalobkyňa porušila povinnosť stanovenú v § 135 ods. 2 Exekučného poriadku. Aj keď upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti bolo doručené oprávnenému a správe katastra, z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva, ţe by malo byť doručované v jeden deň všetkým osobám a orgánom uvedeným v ustanovení § 135 ods. 2 Exekučného poriadku, prípadne v akom poradí sa má doručovať. Tieto skutočnosti však musí vyhodnotiť ţalovaný.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe v konaní úspešnej ţalobkyni, ktorá trovy konania nevyčíslila, priznal podľa § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov vyplývajúcich zo spisu. Tie pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej ţaloby 66 € a z podaného odvolania 66 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 07. februára 2012
JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková