Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžhpu/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: Ž., B., K., B., IČO: X., zastúpený JUDr. I. P., advokátom so sídlom

V., B., proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24,

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2007/DZ/R/2/051

zo dňa 29. júna 2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S

222/2007 – 102 zo dňa 19. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 102 zo dňa 19. mája 2011, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2007/DZ/R/2/051 zo dňa

29. júna 2007, ktorým bolo zmenené rozhodnutie č. 2005/DZ/2/1/084 zo dňa 10. augusta 2005

tak, ţe podľa o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene

2

a doplnení o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o ochrane hosp. súťaţe“) uloţil ţalobcovi za

porušenie § 8 ods. 2 písm. c/ zák. o ochrane hosp. súťaţe pokutu vo výške 11 100 000 Sk

/jedenásť miliónov stotisíc korún slovenských/ za obdobie od 1. mája 2001 do 31. decembra

2001.

Krajský súd uviedol, ţe jediným kompetentným orgánom, ktorý má právomoc

vysloviť, či dané posudzované konanie je zneuţitím dominantného postavenia, je ţalovaný,

ak ide o výslovne vecnú problematiku, pričom pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na

základe zákonom povoleného správneho uváţenia, správny súd preskúmava len to, či takéto

rozhodnutia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Krajský súd mal za

preukázané, ţe ţalovaný sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia dostatočne riadil právnym

názorom vysloveným v skoršom rozsudku krajského súdu. Správne orgány správne posúdili

konanie, ktoré prebiehalo postupne počas účinnosti dvoch zákonov v období od 27. januára

1998 do 30. apríla 2001 počas účinnosti o ochrane hospodárskej

súťaţe v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len ) /

ods. 5 písm. c/, § 14 ods. 1, ods. 6/ a konanie v období od 1. mája 2001 do 31. decembra 2001

počas účinnosti zák. o ochrane hosp. súťaţe /§ 8 ods. 2 písm. c/, § 38/.

Krajský súd konštatoval, ţe ţalovaný správne aplikoval prechodné ustanovenie § 44

ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, podľa ktorého právne vzťahu vzniknuté pred dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Keďţe sa

jednalo o trvajúci správny delikt, kde k vzniku právneho vzťahu dochádza kaţdým okamihom

porušovania zákona, právne vzťahy vzniknuté do 1. mája 2001 sa posudzujú podľa zák.

č. a právne vzťahy vzniknuté od tohto dátumu sa posudzujú podľa zák.

o ochrane hosp. súťaţe. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, pokiaľ aplikoval

hmotnoprávne ustanovenia oboch relevantných predpisov, avšak pokutu uloţil len za

porušenie zák. o ochrane hosp. súťaţe, nakoľko pri porušení došlo

k uplynutiu objektívnej lehoty na uloţenie sankcie.

Ďalej krajský súd mal za preukázané, ţe ţalovaný pri novom rozhodnutí o uloţení

sankcie riadne zohľadnil kritérium dĺţky protisúťaţného konania pri výpočte novej výšky

pokuty, rovnako ako aj závaţnosť protisúťaţného konania, ktoré trvalo 8 mesiacov, čiţe sa

jednalo o strednodobé porušenie. Z napadnutého rozhodnutia bolo dostatočne zrejmý spôsob

hodnotenia protisúťaţného konania, jeho skutočného dopadu na trh aj v závislosti od veľkosti

konkrétneho relevantného trhu. Ţalovaný tieţ konkretizoval skutočnosti a dôvody, pre ktoré

3

hodnotil konanie ţalobcu ako strednodobé porušenie /z hľadiska dĺţky porušovania/.

Ţalovaný pri výpočte výšky sankcie neprekročil hranicu 10% celkového obratu, preto

tvrdenie ţalobcu o jej neprimeranosti, povaţoval krajský súd za nepodloţené a nepresvedčivé.

Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, ţe ani

„súdny dvor nemôže pri skúmaní platnosti sekundárneho aktu nahrádzať právomoc voľnej

úvahy inštitúcie Únie, či je prijaté opatrenie viac alebo menej primerané sledovanému cieľu,

pokiaľ sa nepreukáže, že toto opatrenie bolo zjavne nevhodné na realizáciu sledovaného

cieľa:“ (Veľká Británia proti Rade, C-150/94, 19. novembra 1998, Zb. s. 1-7235, bod 91;

Nemecko proti Rade, C-280/93). V predmetnej veci nebola porušená zásada ochrany

legitímneho očakávania, postup ţalovaného vychádzal zo zásad vyplývajúcich z Nariadenia

1/2003, čl. 23 ods. 2, ods. 3, pri ustálení výšky sankcie neprekročil maximálny limit a bola

rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania pri stanovení pokút. Cieľom pokút je potrestať

nelegálne konanie podnikateľov /represívna zloţka/ a zároveň odstrašujúci účinok

/preventívna zloţka/, nielen pre porušujúce podniky, ale všeobecne na iné spoločnosti, aby

nedochádzalo k porušovaniu európskeho súťaţného práva do budúcnosti. Odstrašovanie je

súčasťou posúdenie závaţnosti porušenia, keďţe toto sa musí posudzovať aj s ohľadom na

odstrašujúci účinok pokút. Rešpektovanie oboch funkcií pokuty je nevyhnutné za účelom

zabezpečenia účinnosti pokút, akceptovanie len represívnej zloţky by nepochybne zníţilo jej

efektívnosť, pričom obdobné stanovisko k otázke dvojitej funkcie pokút zaujala aj Európska

komisia v Usmerneniach k metóde stanovenia pokút uloţených podľa čl. 23 ods. 2 písm. a/

Nariadenia č. 1/2003.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 22. júna 2011

odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a zároveň zrušenia napadnutého správneho rozhodnutia

a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie.

Namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pričom pri tzv. teste pokračovania

v ekonomických aktivitách, ktorý uvádzal ţalovaný, šlo o prípady, kedy došlo k prevodu

ekonomických aktivít na základe rozhodnutia zodpovedného subjektu, nešlo o prechod

ekonomických aktivít na základe zákona, teda nie na základe vôle porušiteľa, ako to bolo

v prípade ţalobcu. Poukázal, ţe Ţ. boli zriadené priamo zákonom. Aj s ohľadom na zámer

vytvoriť samostatnú spoločnosť zaoberajúcu sa obchodnými aktivitami /dopravou

a prepravou/ privatizovateľnú štandardným spôsobom nebolo moţné pristúpiť k rozdeleniu Ţ.

zákonom tak, aby boli vytvorené dve samostatné spoločnosti a dovtedajšia spoločnosť

zanikla. Preto došlo k rozdeleniu Ţ. odňatím časti dovtedajšieho jednotného podniku. Uţ

4

v čase, keď došlo ku konaniu v ktorom ţalovaný videl porušenie zákona, predmetné

ekonomické aktivity boli relatívne právne a reálne ekonomicky samostatné. Nakoľko sa

jednalo o účtovne a aj inak samostatné organizačné jednotky, ktoré takto fungovali ešte pred

prijatím a účinnosťou o Ţelezničnej spoločnosti, a.s., a o zmene a

doplnení o Ţ. v znení zákona č.

, bolo moţné pokračovať v dopravných a prepravných aktivitách kontinuálne

bez problémov v účtovnej či daňovej oblasti. Jednotu materiálneho, personálneho i iného

zoskupenia „odčleneného podniku“ (okrem toho, ţe v Ţ. a.s. sa prechodom ocitli zamestnanci,

hnuteľný a nehnuteľný majetok, spisy, práva a povinnosti upínajúce sa k prepravnej

a dopravnej aktivite) potvrdzuje aj to, ţe Ing. A. E., ktorý inkriminované zmluvy podpisoval

ako štatutárny orgán, sa stal predsedom predstavenstva Ţ. a.s. a jej najvyšším predstaviteľom

ako generálny riaditeľ. Všetky rozpracované aktivity boli daňovo, účtovne a inak, vrátane

dobropisovania, dokončované v Ţ., a.s. na jej ťarchu a v jej prospech.

Ţalobca ďalej namietal, ţe nebolo zrejmé zohľadnenie skutočnosti, či predmetné

konanie, za ktoré bola uloţená sankcia, vôbec malo nejaký dopad na trh. Ţalovaný to

v rozhodnutí neuviedol a ani nemohol, keďţe predmetné konanie na trh ţiaden dopad nemalo.

Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe konania, ktoré ţalovaný hodnotil ako zneuţívanie

dominantného postavenie na trhu, sa dopustil prvýkrát a táto okolnosť sa mala premietnuť do

hodnotenia a úvah pri ukladaní sankcie. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje zmienku o tom,

ţe predmetným konaním ţalobca nezískal ţiadny majetkový prospech. Naopak, tým, ţe boli

dobropisované faktúry, sa zniţovali výnosy. Rovnako nebola braná do úvahy skutočnosť, ţe

najprv museli byť uhradené platby zo strany zmluvných partnerov, aţ následne dochádzalo

k poskytnutiu „zľavy“, pričom v obchodnom styku je obvyklé, ţe včasnosť úhrady je zo

strany veriteľa bonifikovaná /oneskorená platba sankcionovaná/.

Záverom ţalobca namietal, ţe v konaní spolupracoval so ţalovaným a všetky

poţadované dokumenty a podklady predkladal riadne a včas, čo sa tieţ v napadnutom

rozhodnutí neprejavilo.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 14. júla 2011 vyjadril ţalovaný

tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Uviedol, ţe nie je povinný skúmať, a ani na to nie je daný relevantný dôvod, aby sa

zaoberal šetrením vo veci, ako a kedy spoločnosť, ktorá porušila zákon o ochrane hosp.

súťaţe, previedla svoj majetok a práva na iný subjekt. Ţalovaný skúma len to, či osoba, ktorá

reálne porušila zákon, existuje. Ak je zrejmé, ţe existuje, nie je moţné trestať za skutky

5

spáchané touto spoločnosťou inú, na ktorú porušiteľ previedol svoje ekonomické prípadne

právne následníctvo. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je moţný prevod

deliktuálnej zodpovednosti, ak porušovateľ súťaţných pravidiel naďalej existuje (rozhodnutie

vo veci Aalborg Portland A/S zo dňa 7. januára 2001, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P,

C-213/00 P, C-217/00 P, C-219/00 P), test ekonomickej kontinuity moţno aplikovať len

vtedy, ak právnická osoba, ktorá sa dopustila porušenia, prestala existovať, čiţe pri zániku

spoločnosti, ktorá sa porušenia dopustila, na jej nástupnícku spoločnosť.

Ţalovaný uviedol, ţe predmetom posúdenia je praktika tzv. diskriminácie a nie sluţba

ţelezničnej nákladnej dopravy, /ako sa to snaţil naznačiť ţalobca/, ktorú prevzala

novovzniknutá Ţ. C. S., a.s. Keďţe zneuţívania dominantného postavenia formou

diskriminácie sa dopustil ţalobca, ktorý k dnešnému dňu stále existuje, nie je moţné

sankcionovať iný podnikateľský subjekt za jeho konanie. V posudzovanom období Ţ., a.s.

ešte neexistovala a diskriminačného konania sa nemohla dopustiť. Nie je podstatné, ţe

aktivity spojené so spáchaním správneho deliktu boli prevedené na Ţelezničnú spoločnosť,

dôleţitá je skutočnosť, ţe nijakým spôsobom nezanikla deliktuálna zodpovednosť ţalobcu. Pri

záväzkoch vyplývajúcich z porušenia verejného práva /zák. o ochrane hosp. súťaţe/ je

potrebné aplikovať princíp osobnej zodpovednosti, z ktorého výnimka je prípustná len

v prípade, ak podnikateľ ktorý sa porušenia súťaţných pravidiel dopustil, zanikol a súčasne

jeho nástupca, ktorý prevzal jeho materiálne a ľudské zdroje v rámci podnikania, pokračuje

v rovnakých ekonomických aktivitách.

Ţalovaný, v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa výšky pokuty, uviedol, ţe

opakovanie protisúťaţného konania povaţuje za priťaţujúcu okolnosť a ak by ţalobca toto

konanie opakoval, pokuta by bola adekvátne zvýšená. Rovnako je priťaţujúcou okolnosťou aj

získanie majetkového prospechu. Ţalovaný tieţ uviedol, ţe porušiteľ zák. o ochrane hosp.

súťaţe je povinný spolupracovať v štádiu šetrenia, ako aj správneho konania so správnym

orgánom. Ak by sa tak nestalo, je to dôvod na pouţitie uvedeného kritéria ako priťaţujúcej

okolnosti pre podnikateľa pri stanovovaní výšky pokuty. Voči ţalobcovi boli posúdené všetky

relevantné aspekty, ktoré mohli mať vplyv na výšku pokuty. Krajský súd uznal diskrečnú

právomoc ţalovaného a konštatoval, ţe rozhodnutie o výške pokuty nevybočilo z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom a súčasne mu bolo dostatočne zrejmé, akým spôsobom

ţalovaný zohľadnil povahu protisúťaţného konania a posúdil jeho skutočný dopad na trh aj

v závislosti od veľkosti konkrétneho relevantného trhu.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. augusta 2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa pouţije, ak je to pre

páchateľa priaznivejšie.

7

Podľa § 8 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, dominantné postavenie na relevantnom

trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaţi

alebo ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môţu správať nezávisle.

Podľa § 8 ods. 2 písm. c/ zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţitím dominantného

postavenia na relevantnom trhu je najmä uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom

alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môţu byť títo

podnikatelia znevýhodňovaní v súťaţi.

Podľa § 8 ods. 6 zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţívanie dominantného postavenia

na relevantnom trhu je zakázané.

Podľa § 38 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, úrad za porušenie ustanovení § 4

ods. 1, § 5, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9 a 13, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloţí pokutu podnikateľovi

do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie

a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do

10 000 Sk alebo ktorý nemal ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno

vyčísliť, pokutu do 10 000 000 Sk.

Podľa § 38 ods. 10 zák. o ochrane hosp. súťaţe, úrad pri ukladaní pokuty posudzuje

závaţnosť a dĺţku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení

osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloţeného

rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závaţnosti porušovania berie do úvahy jeho

povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem

týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované

porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom,

postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového

prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania

je rozhodnutie ţalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

č. 2005/DZ/2/1/084 zo dňa 10. augusta 2005 tak, ţe za porušenie § 8 ods. 2 písm. c/ zák.

o ochrane hosp. súťaţe, ku ktorému dochádzalo v období od 1. mája 2001 do 31. decembra

8

2001 poskytovaním provízií pri poskytovaní sluţby ţelezničnej nákladnej dopravy

hromadných substrátov pre veľkoodberateľov na stredných a dlhých tratiach na území SR

podnikateľom E., I. , P. , a.s., N., uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 11 100 000 Sk.

Podstatou odvolacieho konania je posúdenie námietok týkajúcich sa nedostatku

pasívnej legitimácie a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa

uloţenej pokuty.

Účelom zák. o ochrane hosp. súťaţe je ochrana hospodárskej súťaţe na trhu výrobkov,

výkonov, prác a sluţieb pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší

rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov.

Pokiaľ ţalobca argumentoval, ţe predmetné ekonomické aktivity /doprava a preprava/

boli v čase tvrdeného porušenia zákona, uţ relatívne právne a reálne ekonomicky samostatné,

nepovaţoval najvyšší súd túto skutočnosť za relevantnú v súvislosti so zodpovednosťou za

spáchaný skutok.

Test ekonomickej kontinuity moţno pouţiť v prípadoch, kedy je potrebné zistiť

podnikateľa zodpovedného za porušovanie hospodárskej súťaţe v prípadoch, ak pôvodný

subjekt zanikol, keďţe zákon o ochrane hospodárskej súťaţe neupravuje situáciu prechodu

deliktuálnej zodpovednosti pri zániku právnickej osoby.

Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Európskej komisie a konštantnej judikatúry

Európskeho súdneho dvora (napr. rozhodnutie ESD vo veci Cooperatieve Vereniging "Suiker

unie" UA (SU) and others v Commision zo 16. decembra 1975, spojené prípady 40-48, 50,

54-56, 111, 113 a 114/73, rozhodnutie súdneho dvora vi veci Compagnie Royale Asturienne

des Mines SA and Rheizink GmbH v Commision z 28. marca 1984, spojené prípady 29/83

a 30/83, rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Anic Partecipazioni SpA z 8. júla 1999,

C-4992 P, rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Aalborg Portland A/S zo 7. januára 2004,

spojené prípady C-204/00 P, C-211/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P) treba dospieť k záveru,

ţe zodpovednosť za protisúťaţné konanie zaniknutého právneho predchodcu znáša jeho

právny nástupca, ak sú splnené dve podmienky: nová spoločnosť pokračuje v ekonomických

aktivitách svojho právneho predchodcu (spoločnosť, ktorá sa dopustila protiprávneho

konania) a pôvodný subjekt zanikol (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 14. augusta 2008).

9

Z obsahu pripojených spisov je zrejmé, ţe dohody o spolupráci, na základe ktorých

dochádzalo k uplatňovaniu rozdielnych podmienok voči jednotlivým podnikateľom, uzatváral

ţalobca, tento subjekt nezanikol, existuje aj v súčasnosti, a preto najvyšší súd nevzhliadol

dôvod, pre ktorý by bolo potrebné aplikáciou testu ekonomickej kontinuity skúmať

zodpovednosť iného subjektu.

Pokiaľ šlo o namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, najvyšší súd

povaţoval túto námietku za nedôvodnú.

Z rozhodnutia ţalovaného je zrejmý postup pri pouţití správnej úvahy pri ukladaní

pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadal (závaţnosť protiprávneho

konania, ako aj stotoţnenie sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, dopad na celom

území SR, dĺţku protiprávneho konania, za ktorú moţno pokutu uloţiť a s tým súvisiace

proporčné zníţenie pokuty). Taktieţ uviedol, ţe významným faktorom bolo aj to, ţe

v posudzovanom období mal ţalobca na relevantnom trhu monopolné postavenie.

Pokiaľ ţalobca uvádzal, ţe nebolo zrejmé, či konanie za ktoré bola uloţená sankcia

malo vôbec nejaký dopad na trh, v odôvodnení ţalovaný v súvislosti so závaţnosťou

protiprávneho konania uviedol, ţe ţalobca zvýhodnil vybrané štyri zasielateľské spoločnosti

v porovnaní s ostatnými odberateľmi Ţ., napr. v porovnaní so zasielateľskou spoločnosťou -

podnikateľom Š., a.s., ktoré sa cítili týmito dohodami v svojej podnikateľskej činnosti

poškodené. Zároveň správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, s ktorým

sa, ohľadne závaţnosti protiprávneho konania, ţalovaný stotoţnil, (dopad na trh je kategóriou

posudzovanou v súvislosti so závaţnosťou konania) uviedol, ţe o škodlivom dopade na trh

„..svedčí aj posilňovanie trhového podielu najmä podnikateľov patriacich do skupiny E. G. t.j.

E. a E. S. v rozhodnom posudzovanom období, v dôsledku čoho sa cítili poškodení konkurenti

týchto spoločností“.

Ostatné argumenty uvádzané v tejto súvislosti povaţoval najvyšší súd za bez právneho

významu, a preto sa nimi nezaoberal.

Nad rámec nutného zdôvodnenia najvyšší súd poznamenáva, ţe ţalovaný mal v konaní

o rozklade rozhodnúť aj v súvislosti s výrokom A), tak vo vzťahu k nemu sa rozklad zamieta

a bod A) sa potvrdzuje. Dôsledné nevyčerpanie predmetu konania o rozklade však nemoţno

10

povaţovať za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a na základe

ktorej by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,

aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť iné, či

výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 17. decembra 2002 zverejnený pod č. R 122/2003).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

stotoţnil so záverom krajského súdu, vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé

spochybniť jeho správnosť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa

, v spojení s vety druhej

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety prvej

, keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal

a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. augusta 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská