Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cb9/385966.f91a54.pdf
PDF · 208.47 KB
No categories available
8Sžhpu/2/2011
Najvyšší súd 8Sžhpu/2/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: Ž., B., K., B., IČO: X., zastúpený JUDr. I. P., advokátom so sídlom
V., B., proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2007/DZ/R/2/051
zo dňa 29. júna 2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S
222/2007 – 102 zo dňa 19. mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S 222/2007 – 102 zo dňa 19. mája 2011, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2007/DZ/R/2/051 zo dňa
29. júna 2007, ktorým bolo zmenené rozhodnutie č. 2005/DZ/2/1/084 zo dňa 10. augusta 2005
tak, ţe podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o ochrane hosp. súťaţe“) uloţil ţalobcovi za
porušenie § 8 ods. 2 písm. c/ zák. o ochrane hosp. súťaţe pokutu vo výške 11 100 000 Sk
/jedenásť miliónov stotisíc korún slovenských/ za obdobie od 1. mája 2001 do 31. decembra
2001.
Krajský súd uviedol, ţe jediným kompetentným orgánom, ktorý má právomoc
vysloviť, či dané posudzované konanie je zneuţitím dominantného postavenia, je ţalovaný,
ak ide o výslovne vecnú problematiku, pričom pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na
základe zákonom povoleného správneho uváţenia, správny súd preskúmava len to, či takéto
rozhodnutia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Krajský súd mal za
preukázané, ţe ţalovaný sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia dostatočne riadil právnym
názorom vysloveným v skoršom rozsudku krajského súdu. Správne orgány správne posúdili
konanie, ktoré prebiehalo postupne počas účinnosti dvoch zákonov v období od 27. januára
1998 do 30. apríla 2001 počas účinnosti zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej
súťaţe v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len zák. č. 188/1994 Z. z.) /§ 7
ods. 5 písm. c/, § 14 ods. 1, ods. 6/ a konanie v období od 1. mája 2001 do 31. decembra 2001
počas účinnosti zák. o ochrane hosp. súťaţe /§ 8 ods. 2 písm. c/, § 38/.
Krajský súd konštatoval, ţe ţalovaný správne aplikoval prechodné ustanovenie § 44
ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, podľa ktorého právne vzťahu vzniknuté pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Keďţe sa
jednalo o trvajúci správny delikt, kde k vzniku právneho vzťahu dochádza kaţdým okamihom
porušovania zákona, právne vzťahy vzniknuté do 1. mája 2001 sa posudzujú podľa zák.
č. 188/1994 Z. z. a právne vzťahy vzniknuté od tohto dátumu sa posudzujú podľa zák.
o ochrane hosp. súťaţe. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, pokiaľ aplikoval
hmotnoprávne ustanovenia oboch relevantných predpisov, avšak pokutu uloţil len za
porušenie zák. o ochrane hosp. súťaţe, nakoľko pri porušení zák. č. 188/1994 Z. z. došlo
k uplynutiu objektívnej lehoty na uloţenie sankcie.
Ďalej krajský súd mal za preukázané, ţe ţalovaný pri novom rozhodnutí o uloţení
sankcie riadne zohľadnil kritérium dĺţky protisúťaţného konania pri výpočte novej výšky
pokuty, rovnako ako aj závaţnosť protisúťaţného konania, ktoré trvalo 8 mesiacov, čiţe sa
jednalo o strednodobé porušenie. Z napadnutého rozhodnutia bolo dostatočne zrejmý spôsob
hodnotenia protisúťaţného konania, jeho skutočného dopadu na trh aj v závislosti od veľkosti
konkrétneho relevantného trhu. Ţalovaný tieţ konkretizoval skutočnosti a dôvody, pre ktoré
hodnotil konanie ţalobcu ako strednodobé porušenie /z hľadiska dĺţky porušovania/.
Ţalovaný pri výpočte výšky sankcie neprekročil hranicu 10% celkového obratu, preto
tvrdenie ţalobcu o jej neprimeranosti, povaţoval krajský súd za nepodloţené a nepresvedčivé.
Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, ţe ani
„súdny dvor nemôže pri skúmaní platnosti sekundárneho aktu nahrádzať právomoc voľnej
úvahy inštitúcie Únie, či je prijaté opatrenie viac alebo menej primerané sledovanému cieľu,
pokiaľ sa nepreukáže, že toto opatrenie bolo zjavne nevhodné na realizáciu sledovaného
cieľa:“ (Veľká Británia proti Rade, C-150/94, 19. novembra 1998, Zb. s. 1-7235, bod 91;
Nemecko proti Rade, C-280/93). V predmetnej veci nebola porušená zásada ochrany
legitímneho očakávania, postup ţalovaného vychádzal zo zásad vyplývajúcich z Nariadenia
1/2003, čl. 23 ods. 2, ods. 3, pri ustálení výšky sankcie neprekročil maximálny limit a bola
rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania pri stanovení pokút. Cieľom pokút je potrestať
nelegálne konanie podnikateľov /represívna zloţka/ a zároveň odstrašujúci účinok
/preventívna zloţka/, nielen pre porušujúce podniky, ale všeobecne na iné spoločnosti, aby
nedochádzalo k porušovaniu európskeho súťaţného práva do budúcnosti. Odstrašovanie je
súčasťou posúdenie závaţnosti porušenia, keďţe toto sa musí posudzovať aj s ohľadom na
odstrašujúci účinok pokút. Rešpektovanie oboch funkcií pokuty je nevyhnutné za účelom
zabezpečenia účinnosti pokút, akceptovanie len represívnej zloţky by nepochybne zníţilo jej
efektívnosť, pričom obdobné stanovisko k otázke dvojitej funkcie pokút zaujala aj Európska
komisia v Usmerneniach k metóde stanovenia pokút uloţených podľa čl. 23 ods. 2 písm. a/
Nariadenia č. 1/2003.
Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 22. júna 2011
odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a zároveň zrušenia napadnutého správneho rozhodnutia
a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie.
Namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pričom pri tzv. teste pokračovania
v ekonomických aktivitách, ktorý uvádzal ţalovaný, šlo o prípady, kedy došlo k prevodu
ekonomických aktivít na základe rozhodnutia zodpovedného subjektu, nešlo o prechod
ekonomických aktivít na základe zákona, teda nie na základe vôle porušiteľa, ako to bolo
v prípade ţalobcu. Poukázal, ţe Ţ. boli zriadené priamo zákonom. Aj s ohľadom na zámer
vytvoriť samostatnú spoločnosť zaoberajúcu sa obchodnými aktivitami /dopravou
a prepravou/ privatizovateľnú štandardným spôsobom nebolo moţné pristúpiť k rozdeleniu Ţ.
zákonom tak, aby boli vytvorené dve samostatné spoločnosti a dovtedajšia spoločnosť
zanikla. Preto došlo k rozdeleniu Ţ. odňatím časti dovtedajšieho jednotného podniku. Uţ
v čase, keď došlo ku konaniu v ktorom ţalovaný videl porušenie zákona, predmetné
ekonomické aktivity boli relatívne právne a reálne ekonomicky samostatné. Nakoľko sa
jednalo o účtovne a aj inak samostatné organizačné jednotky, ktoré takto fungovali ešte pred
prijatím a účinnosťou zák. č. 259/2001 Z. z. o Ţelezničnej spoločnosti, a.s., a o zmene a
doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Ţ. v znení zákona č.
152/1997 Z. z., bolo moţné pokračovať v dopravných a prepravných aktivitách kontinuálne
bez problémov v účtovnej či daňovej oblasti. Jednotu materiálneho, personálneho i iného
zoskupenia „odčleneného podniku“ (okrem toho, ţe v Ţ. a.s. sa prechodom ocitli zamestnanci,
hnuteľný a nehnuteľný majetok, spisy, práva a povinnosti upínajúce sa k prepravnej
a dopravnej aktivite) potvrdzuje aj to, ţe Ing. A. E., ktorý inkriminované zmluvy podpisoval
ako štatutárny orgán, sa stal predsedom predstavenstva Ţ. a.s. a jej najvyšším predstaviteľom
ako generálny riaditeľ. Všetky rozpracované aktivity boli daňovo, účtovne a inak, vrátane
dobropisovania, dokončované v Ţ., a.s. na jej ťarchu a v jej prospech.
Ţalobca ďalej namietal, ţe nebolo zrejmé zohľadnenie skutočnosti, či predmetné
konanie, za ktoré bola uloţená sankcia, vôbec malo nejaký dopad na trh. Ţalovaný to
v rozhodnutí neuviedol a ani nemohol, keďţe predmetné konanie na trh ţiaden dopad nemalo.
Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe konania, ktoré ţalovaný hodnotil ako zneuţívanie
dominantného postavenie na trhu, sa dopustil prvýkrát a táto okolnosť sa mala premietnuť do
hodnotenia a úvah pri ukladaní sankcie. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje zmienku o tom,
ţe predmetným konaním ţalobca nezískal ţiadny majetkový prospech. Naopak, tým, ţe boli
dobropisované faktúry, sa zniţovali výnosy. Rovnako nebola braná do úvahy skutočnosť, ţe
najprv museli byť uhradené platby zo strany zmluvných partnerov, aţ následne dochádzalo
k poskytnutiu „zľavy“, pričom v obchodnom styku je obvyklé, ţe včasnosť úhrady je zo
strany veriteľa bonifikovaná /oneskorená platba sankcionovaná/.
Záverom ţalobca namietal, ţe v konaní spolupracoval so ţalovaným a všetky
poţadované dokumenty a podklady predkladal riadne a včas, čo sa tieţ v napadnutom
rozhodnutí neprejavilo.
K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 14. júla 2011 vyjadril ţalovaný
tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Uviedol, ţe nie je povinný skúmať, a ani na to nie je daný relevantný dôvod, aby sa
zaoberal šetrením vo veci, ako a kedy spoločnosť, ktorá porušila zákon o ochrane hosp.
súťaţe, previedla svoj majetok a práva na iný subjekt. Ţalovaný skúma len to, či osoba, ktorá
reálne porušila zákon, existuje. Ak je zrejmé, ţe existuje, nie je moţné trestať za skutky
spáchané touto spoločnosťou inú, na ktorú porušiteľ previedol svoje ekonomické prípadne
právne následníctvo. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je moţný prevod
deliktuálnej zodpovednosti, ak porušovateľ súťaţných pravidiel naďalej existuje (rozhodnutie
vo veci Aalborg Portland A/S zo dňa 7. januára 2001, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P,
C-213/00 P, C-217/00 P, C-219/00 P), test ekonomickej kontinuity moţno aplikovať len
vtedy, ak právnická osoba, ktorá sa dopustila porušenia, prestala existovať, čiţe pri zániku
spoločnosti, ktorá sa porušenia dopustila, na jej nástupnícku spoločnosť.
Ţalovaný uviedol, ţe predmetom posúdenia je praktika tzv. diskriminácie a nie sluţba
ţelezničnej nákladnej dopravy, /ako sa to snaţil naznačiť ţalobca/, ktorú prevzala
novovzniknutá Ţ. C. S., a.s. Keďţe zneuţívania dominantného postavenia formou
diskriminácie sa dopustil ţalobca, ktorý k dnešnému dňu stále existuje, nie je moţné
sankcionovať iný podnikateľský subjekt za jeho konanie. V posudzovanom období Ţ., a.s.
ešte neexistovala a diskriminačného konania sa nemohla dopustiť. Nie je podstatné, ţe
aktivity spojené so spáchaním správneho deliktu boli prevedené na Ţelezničnú spoločnosť,
dôleţitá je skutočnosť, ţe nijakým spôsobom nezanikla deliktuálna zodpovednosť ţalobcu. Pri
záväzkoch vyplývajúcich z porušenia verejného práva /zák. o ochrane hosp. súťaţe/ je
potrebné aplikovať princíp osobnej zodpovednosti, z ktorého výnimka je prípustná len
v prípade, ak podnikateľ ktorý sa porušenia súťaţných pravidiel dopustil, zanikol a súčasne
jeho nástupca, ktorý prevzal jeho materiálne a ľudské zdroje v rámci podnikania, pokračuje
v rovnakých ekonomických aktivitách.
Ţalovaný, v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa výšky pokuty, uviedol, ţe
opakovanie protisúťaţného konania povaţuje za priťaţujúcu okolnosť a ak by ţalobca toto
konanie opakoval, pokuta by bola adekvátne zvýšená. Rovnako je priťaţujúcou okolnosťou aj
získanie majetkového prospechu. Ţalovaný tieţ uviedol, ţe porušiteľ zák. o ochrane hosp.
súťaţe je povinný spolupracovať v štádiu šetrenia, ako aj správneho konania so správnym
orgánom. Ak by sa tak nestalo, je to dôvod na pouţitie uvedeného kritéria ako priťaţujúcej
okolnosti pre podnikateľa pri stanovovaní výšky pokuty. Voči ţalobcovi boli posúdené všetky
relevantné aspekty, ktoré mohli mať vplyv na výšku pokuty. Krajský súd uznal diskrečnú
právomoc ţalovaného a konštatoval, ţe rozhodnutie o výške pokuty nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom a súčasne mu bolo dostatočne zrejmé, akým spôsobom
ţalovaný zohľadnil povahu protisúťaţného konania a posúdil jeho skutočný dopad na trh aj
v závislosti od veľkosti konkrétneho relevantného trhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 245 ods. 2 O. s. p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa pouţije, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 8 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, dominantné postavenie na relevantnom
trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaţi
alebo ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môţu správať nezávisle.
Podľa § 8 ods. 2 písm. c/ zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţitím dominantného
postavenia na relevantnom trhu je najmä uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom
alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môţu byť títo
podnikatelia znevýhodňovaní v súťaţi.
Podľa § 8 ods. 6 zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţívanie dominantného postavenia
na relevantnom trhu je zakázané.
Podľa § 38 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, úrad za porušenie ustanovení § 4
ods. 1, § 5, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9 a 13, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloţí pokutu podnikateľovi
do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie
a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do
10 000 Sk alebo ktorý nemal ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno
vyčísliť, pokutu do 10 000 000 Sk.
Podľa § 38 ods. 10 zák. o ochrane hosp. súťaţe, úrad pri ukladaní pokuty posudzuje
závaţnosť a dĺţku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení
osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloţeného
rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závaţnosti porušovania berie do úvahy jeho
povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem
týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované
porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom,
postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového
prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania
je rozhodnutie ţalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č. 2005/DZ/2/1/084 zo dňa 10. augusta 2005 tak, ţe za porušenie § 8 ods. 2 písm. c/ zák.
o ochrane hosp. súťaţe, ku ktorému dochádzalo v období od 1. mája 2001 do 31. decembra
2001 poskytovaním provízií pri poskytovaní sluţby ţelezničnej nákladnej dopravy
hromadných substrátov pre veľkoodberateľov na stredných a dlhých tratiach na území SR
podnikateľom E., I. , P. , a.s., N., uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 11 100 000 Sk.
Podstatou odvolacieho konania je posúdenie námietok týkajúcich sa nedostatku
pasívnej legitimácie a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa
uloţenej pokuty.
Účelom zák. o ochrane hosp. súťaţe je ochrana hospodárskej súťaţe na trhu výrobkov,
výkonov, prác a sluţieb pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší
rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov.
Pokiaľ ţalobca argumentoval, ţe predmetné ekonomické aktivity /doprava a preprava/
boli v čase tvrdeného porušenia zákona, uţ relatívne právne a reálne ekonomicky samostatné,
nepovaţoval najvyšší súd túto skutočnosť za relevantnú v súvislosti so zodpovednosťou za
spáchaný skutok.
Test ekonomickej kontinuity moţno pouţiť v prípadoch, kedy je potrebné zistiť
podnikateľa zodpovedného za porušovanie hospodárskej súťaţe v prípadoch, ak pôvodný
subjekt zanikol, keďţe zákon o ochrane hospodárskej súťaţe neupravuje situáciu prechodu
deliktuálnej zodpovednosti pri zániku právnickej osoby.
Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Európskej komisie a konštantnej judikatúry
Európskeho súdneho dvora (napr. rozhodnutie ESD vo veci Cooperatieve Vereniging "Suiker
unie" UA (SU) and others v Commision zo 16. decembra 1975, spojené prípady 40-48, 50,
54-56, 111, 113 a 114/73, rozhodnutie súdneho dvora vi veci Compagnie Royale Asturienne
des Mines SA and Rheizink GmbH v Commision z 28. marca 1984, spojené prípady 29/83
a 30/83, rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Anic Partecipazioni SpA z 8. júla 1999,
C-4992 P, rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Aalborg Portland A/S zo 7. januára 2004,
spojené prípady C-204/00 P, C-211/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P) treba dospieť k záveru,
ţe zodpovednosť za protisúťaţné konanie zaniknutého právneho predchodcu znáša jeho
právny nástupca, ak sú splnené dve podmienky: nová spoločnosť pokračuje v ekonomických
aktivitách svojho právneho predchodcu (spoločnosť, ktorá sa dopustila protiprávneho
konania) a pôvodný subjekt zanikol (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sţhpu/1/2008 zo dňa 14. augusta 2008).
Z obsahu pripojených spisov je zrejmé, ţe dohody o spolupráci, na základe ktorých
dochádzalo k uplatňovaniu rozdielnych podmienok voči jednotlivým podnikateľom, uzatváral
ţalobca, tento subjekt nezanikol, existuje aj v súčasnosti, a preto najvyšší súd nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by bolo potrebné aplikáciou testu ekonomickej kontinuity skúmať
zodpovednosť iného subjektu.
Pokiaľ šlo o namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, najvyšší súd
povaţoval túto námietku za nedôvodnú.
Z rozhodnutia ţalovaného je zrejmý postup pri pouţití správnej úvahy pri ukladaní
pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadal (závaţnosť protiprávneho
konania, ako aj stotoţnenie sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, dopad na celom
území SR, dĺţku protiprávneho konania, za ktorú moţno pokutu uloţiť a s tým súvisiace
proporčné zníţenie pokuty). Taktieţ uviedol, ţe významným faktorom bolo aj to, ţe
v posudzovanom období mal ţalobca na relevantnom trhu monopolné postavenie.
Pokiaľ ţalobca uvádzal, ţe nebolo zrejmé, či konanie za ktoré bola uloţená sankcia
malo vôbec nejaký dopad na trh, v odôvodnení ţalovaný v súvislosti so závaţnosťou
protiprávneho konania uviedol, ţe ţalobca zvýhodnil vybrané štyri zasielateľské spoločnosti
v porovnaní s ostatnými odberateľmi Ţ., napr. v porovnaní so zasielateľskou spoločnosťou -
podnikateľom Š., a.s., ktoré sa cítili týmito dohodami v svojej podnikateľskej činnosti
poškodené. Zároveň správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, s ktorým
sa, ohľadne závaţnosti protiprávneho konania, ţalovaný stotoţnil, (dopad na trh je kategóriou
posudzovanou v súvislosti so závaţnosťou konania) uviedol, ţe o škodlivom dopade na trh
„..svedčí aj posilňovanie trhového podielu najmä podnikateľov patriacich do skupiny E. G. t.j.
E. a E. S. v rozhodnom posudzovanom období, v dôsledku čoho sa cítili poškodení konkurenti
týchto spoločností“.
Ostatné argumenty uvádzané v tejto súvislosti povaţoval najvyšší súd za bez právneho
významu, a preto sa nimi nezaoberal.
Nad rámec nutného zdôvodnenia najvyšší súd poznamenáva, ţe ţalovaný mal v konaní
o rozklade rozhodnúť aj v súvislosti s výrokom A), tak vo vzťahu k nemu sa rozklad zamieta
a bod A) sa potvrdzuje. Dôsledné nevyčerpanie predmetu konania o rozklade však nemoţno
povaţovať za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a na základe
ktorej by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť iné, či
výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sţ/98-102/2002 zo dňa 17. decembra 2002 zverejnený pod č. R 122/2003).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
stotoţnil so záverom krajského súdu, vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé
spochybniť jeho správnosť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej
O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal
a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. augusta 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská