Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/56/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní o návrhu navrhovateľky (matky): V. D., nar. XX. P. XXXX, bytom XX N. F. V. H., U. N. XXXXX, T. F., štátna občianka H. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o. so sídlom Pribinova 20, Bratislava; proti tomu, kto podľa navrhovateľky porušuje právo (otec): V. C., nar. XX. P. XXXX, bytom M. F. XXX, Bratislava, Slovenská republika, štátny občan H. F., právne zastúpený: Fons iuris s. r. o. so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava; za účasti maloletého: K. C., nar. XX. M. XXXX, bytom u otca, štátny občan Tuniskej republiky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava; o nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do H. F., alternatívne do T. F., takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje návrat maloletého K. C., nar. XX. M. XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“), do krajiny jeho obvyklého pobytu do H. F..

II. Súd nariaďuje otcovi maloletého V. C., nar. XX. P. XXXX, aby maloleté dieťa navrátil na územie H. F. do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia

III. V prípade, že otec maloletého v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Tuniskej republiky nenavráti, je matka maloletého dieťaťa oprávnená po uplynutí stanovenej lehoty maloleté dieťa prevziať za účelom jeho návratu do krajiny obvyklého pobytu, t. j. na územie H. F..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 26. septembra 2022 bol Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „súd“) doručený návrh navrhovateľky (matky) V. D., nar. XX. Z. XXXX (ďalej len „matka“), v ktorom žiadala nariadenie návratu maloletého: K. C.i, nar. XX. M. XXXX (ďalej len „maloletý“), ktorého je matkou, a to do krajiny jeho obvyklého pobytu do Tuniskej republiky (ďalej aj „H.“), alternatívne do T. F. (ďalej aj „T.“), kde matka žije, z dôvodu jeho neoprávneného premiestnenia. Tvrdila, že matke bol maloletý zverený do starostlivosti po rozvode manželstva účastníkov. Matka sa v roku 2017 znovu vydala a rozhodla sa s maloletým žiť vo Francúzsku. S otcom sa dohodli, že vybaví povolenie na pobyt maloletému na Slovensku a následne vycestuje maloletý za matkou do Francúzska. Otec sľub nedodržal a maloletého do Francúzska nedoviezol. Otcovi bolo tuniským súdom uložené, aby vydal matke pas maloletého a jeho povolenie k pobytu. Otec uvedené nerešpektoval a vzal maloletého na územie Slovenska. Matka o maloletom nemá žiadne informácie a nevie sa s ním skontaktovať. Maloletý má introvertnú povahu, predpokladá preto jeho zlú adaptáciu. Na príslušné policajné oddelenie zaslala späťvzatie súhlasu s pobytom. O pomoc požiadala aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC“).

2. Otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiadal, aby súd návrh zamietol. Po narodení sa maloletý zdržiaval v starostlivosti matky, otec za maloletým dochádzal zo Slovenska. Vo februári 2013 sa rodičia rozviedli. Maloletý žil s matkou v Tunisku do 5. apríla 2019, kedy matka odišla so súčasným manželom do Francúzska a maloletý mal zostať v starostlivosti starej matky. Otec sa tým nesúhlasil, matka súhlasila s tým, aby mal maloletý evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ten bol maloletému udelený až dňa 19. augusta 2019. V auguste 2019 podal na tuniský súd návrh vo veci starostlivosti o maloletého, konanie nie je skončené. Následne maloletý odcestoval do Tuniska za starými rodičmi zo strany otca. Matka pricestovala v r. 2020 do Tuniska, kde zabezpečovala starostlivosť o maloletého do marca 2022. Matka následne vycestovala do Francúzska, maloletého nechala v starostlivosti starej matky z matkinej strany. Maloletý sa vyjadril, že chce byť s otcom na Slovensku, lebo matkina matka trpí psychiatrickými problémami a pokúsila sa o samovraždu. Otec preto vzal maloletého dňa 9. júla 2022 na Slovensko. Maloletého neodňal zo starostlivosti matky, pretože matka o maloletého osobnú starostlivosť nezabezpečovala. Maloletý býva s otcom v prenajatom byte, chodí do základnej školy, doučuje sa slovenský jazyk, hrá vo futbalovom klube. Otec má podmienky pre maloletého a má stabilné zázemie. Chce žiť na Slovensku, návrat odmieta. Pred premiestnením bolo Tunisko krajinou jeho obvyklého pobytu. Pred premiestnením ale matka skutočne nevykonávala opatrovnícke právo o maloletého. Poukázal na čl. 2 ods. 11 písm. a) a b) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. ES L 338 23.12.2003, s. 1) (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“). Nemôže ísť preto o neoprávnené premiestnenie ani zadržanie. Poukázal na to, že maloletý reálne nemá byť komu navrátený. Poukázal aj na čl. 13 ods. 1 písm. b) Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. októbra 1980 (oznámenie č. ) (ďalej len „“), pretože existuje vážne nebezpečenstvo, že by návratom by sa dieťa vystavilo fyzickej alebo duševnej ujme. Vzhľadom na toto riziko nie je možné nariadiť návrat do krajiny obvyklého pobytu a podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia Brusel IIa žiadal tiež o možnosť maloletého vyjadriť sa k veci.

3. Kolízny opatrovník konkrétny návrh na rozhodnutie nevzniesol. Uviedol, že bude akceptovať akékoľvek rozhodnutie súdu. Kolízny opatrovník zaslal súdu správu zo šetrenia pomerov v bydlisku otca z 20. septembra 2022 (č. l. 115-117), ktorú vyhotovil ešte pred začatím konania v rámci šetrenia podnetu matky, ktorý bol doručený CIPC.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, listinami, ktoré predložila a navrhla vykonať ako dôkazy matka, a to: späťvzatie súhlasu zo 4. augusta 2022 (č. l. 4), e-mail CIPC z 22. septembra 2022 (č. l. 8), odpoveď Ministerstva vnútra SR z 12. septembra 2022 (č. l. 9), fotka pobytového preukazu matky vo Francúzskej republiky (č. l. 10), rozsudok Súdu prvého stupňa v Ben Arous z 1. februára 2013 (č. l. 11-18), rozsudok Súdu prvého stupňa v Ben Arous zo 7. marca 2022 (č. l. 19-24), certificate of an extract of criminal judgment (č. l. 161), lekárske potvrdenie (č. l. 165-168), potvrdenie zamestnávateľa (č. l. 169-172), príkaz na pátranie otca (č. l. 173-177), príkaz na pátranie maloletého (č. l. 178-182), rozsudok Súdu prvého stupňa v Ben Arous z 11. júla 2022 (č. l. 183-187), fotografie s maloletým (č. l. 188-191), žiacka knižka maloletého (č. l. 192), a vykonal dokazovanie aj listinami, ktoré predložil a navrhol vykonať ako dôkazy otec, a to: správa z psychologickej konzultácie (č. l. 89-92), školské potvrdenie o návšteve školy (č. l. 93-95), súhlas matky z 21. mája 2018 (č. l. 96-100), pracovná zmluva z 10. februára 2022 (č. l. 101), čestné vyhlásenie o poskytnutí ubytovania (č. l. 101-102). Otec na pojednávaní k dôkazom predložených matkou uviedol, že ich treba preskúmať, čo súd posúdil ako námietku, že tieto nie sú vierohodné. Tieto námietky ale bližšie otec nekonkretizoval; súd preto na túto námietku neprihliadol.

5. Matka navrhla, aby súd vykonal ako dôkaz listinu v arabskom jazyku (č. l. 162-164), pričom by malo ísť o rozhodnutie Súdu prvého stupňa v Ben Arouse, ktorým bola zamietnutá žiadosť otca o úpravu starostlivosti otca o maloletého. Súdu však nemohla predložiť pre krátkosť času preklad do slovenského jazyka a súd preto nemal osvedčený obsah tejto listiny. Vyhotovenie prekladu tejto listiny by si vyžiadalo odročenie pojednávania. Súd tento dôkaz preto nevykonal, no súčasne to pre rozhodnutie súdu ani nebolo významné. S ohľadom na rozhodnutie tuniského Súdu prvého stupňa v Ben Arous z 1. februára 2013 (viď ods. 8 nižšie) bolo povinnosťou otca preukázať, aký bol jeho výkon opatrovníckych práv a čo zahŕňal, ak týmito právami disponoval. Sám však vo vyjadrení k návrhu uviedol, že na tuniský súd návrh podal, ale konanie nie je skončené. Je teda zjavné, že týmito právami nedisponoval a že s nahradením

súhlasu matky súdom nedisponoval. Predmetný dôkaz teda bol nadbytočný. Súd nevykonal ako dôkaz ani zvukovú nahrávku na CD nosiči, ktorú predložila matka. Celkovo je na CD nosiči 5 zvukových súborov spolu v trvaní 3 min a 55 s. Nahrávky mali preukazovať spôsob prevzatia maloletého. Súd dôkaz nevykonal, pretože samotný faktický spôsob prevzatia maloletého (v arabskom jazyku) nebol pre posúdenie právnej stránky premiestnenia maloletého alebo jeho zadržiavania významný.

6. Súd vykonal výsluch maloletého za účelom zistenia jeho názoru podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Z výsluchu vyplynulo, že rozpráva po arabsky, po slovensky sa učí. Na Slovensku sa mu páči a prejavil záujem žiť s otcom na Slovensku. Súd však názor maloletého nemohol zohľadniť. Totiž v zápisnici na č. l. 22 vo výpovedi pred tuniským súdom, ktorý sa uskutočnil dňa 7. marca 2022, formuloval maloletý úplne opačné postoje k veci a prejavil záujem o vycestovanie do Francúzska (súd na túto zápisnicu prihliadol podľa čl. 14 Haagskeho dohovoru bez formálneho uznania). V takejto situácii zjavných protichodných názorov maloletého, navyše v situácii, kedy z vykonaných dôkazov je zrejmé, že maloletý vo výsluchu pred sudcom niektoré skutočnosti zamlčal (napr. nespomínal v Tunisku koníčky a kamarátov, hoci z č. l. 188 a 191 je zrejmé, že chodil na futbal), súd výpoveď maloletého hodnotí ako zásadne limitovanú tým, s ktorým rodičom aktuálne maloletý žije (aktuálne s otcom). Podľa súdu preto maloletý nateraz nedosiahol taký stupeň vyspelosti, v ktorom by bolo vhodné zohľadniť jeho aktuálnu požiadavku nevrátiť sa do Tuniska a bez ďalšieho odmietnuť nariadiť jeho návrat v zmysle čl. 13 ods. 2 Haagskeho dohovoru.

7. Súd z takto vykonaného dokazovania (ods. 4 až 6) zistil nasledovný skutočný stav veci.

8. Z dokazovania je preukázané, že otec žije, s určitými prestávkami, na Slovensku od roku 2004, vie čítať a písať po slovensky a vyplynulo to z výpovede otca. Rodičia maloletého sú štátnymi občanmi Tuniskej republiky, v minulosti boli manželmi. Maloletý sa narodil dňa XX. M. XXXX v I. v H.. Z rozsudku tuniského Súdu prvého stupňa v Ben Arous z 1. februára 2013 je preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené. Maloletý bol zverený do starostlivosti matky a styk otca s maloletým bol upravený v nedeľu počas dvoch hodín podľa dohody účastníkov. To potvrdila vo výsluchu aj matka. Matka je jedináčik, žila v Tunisku v byte spolu s matkou a maloletým. V súvislosti s existenciou opatrovníckeho práva otec tvrdil vo výsluchu, že mu bolo určené, že maloletý cez víkend prespí u otca zo soboty na nedeľu a počas štátnych a náboženských sviatkov bude u otca, vrátane celých letných prázdnin. S ohľadom na listiny predložené matkou (rozsudok z 1. februára 2013), ktorých obsah nebol spochybnený inými dôkazmi súd uvedené tvrdenie otca nepovažuje za preukázané. Z výsluchu otca je preukázané, že otec žil v Tunisku do novembra roku 2016, kedy sa vrátil na Slovensko.

9. Z výsluchu matky je preukázané, že v roku 2017 sa znovu vydala a chcela syna so sebou zobrať do Francúzska, k čomu potrebovala súhlas otca. Maloletý od troch rokov veku chodil na francúzštinu. Z výsluchu matky je preukázané, že otec presvedčil matku, aby súhlasila s vybavením trvalého pobytu na Slovensku s tým, že ak dostane pobyt na území Slovenska, príde do Francúzska, t. j. trvalý pobyt na Slovensku mal byť získaný za účelom získania pobytu v EÚ. Maloletý vo Francúzsku nikdy nebol. Z listiny vlastnoručne podpísanou matkou dňa 21. mája 2018 v Tunise je preukázané, že udeľuje súhlas maloletému, aby prišiel za otcom a taktiež udeľuje súhlas maloletému, aby podal na slovenských úradoch žiadosť o trvalý pobyt. Zo súhlasu nevyplýva súhlas matky, aby na Slovensku maloletý žil. Otec vybavil trvalý pobyt maloletému na území Slovenskej republiky. Bolo to v roku 2019 počas letných prázdnin, kedy bol na Slovensku 15 dní a vtedy si prevzal preukaz o pobyte. To zhodne vyplynulo aj z výpovede otca. Z výsluchu otca je preukázané, že matka odcestovala z Tuniska do Francúzska na turistické vízum dňa 5. apríla 2019. Po vypršaní platnosti vo Francúzsku zostala; celkovo tam vtedy bola asi 7 mesiacov. Otec maloletého do Francúzska nepriviedol. Otec následne vrátil maloletého do Tuniska, kam sa vrátila aj matka z Francúzska (po tom, čo jej vypršala platnosť víz); to vyplynulo aj z výsluchu otca.

10. Z výsluchu matky je preukázané, že maloletý bol na Slovensku v decembri 2021 a časť začiatku roka 2022. Matke sa podarilo vybaviť vo Francúzsku opäť povolenie na pobyt v decembri 2021 a chcela vycestovať aj s maloletým. Pripravila preto v marci 2022 maloletého na vycestovanie, ale došlo k odcudzeniu pasu maloletého, ktorý tak nemohol vycestovať. Obrátila sa preto na tuniský súd. Otec tvrdil, že odcudzenie pasu je klamstvo, no z výsluchu otca je preukázané, že skutočne mal k dispozícii pas maloletého, pretože uviedol, že vždy bol pas u neho (nie je podstatné, či v dôsledku krádeže alebo ho mal k dispozícii z iného dôvodu).

11. Z rozsudku tuniského Súdu prvého stupňa v Ben Arous zo 7. marca 2022 je preukázané, že súd uznesením umožnil maloletému cestovať v spoločnosti matky do Francúzska, keďže tejto bol zverený o starostlivosti, ktorá má právo v súlade so zverením do starostlivosti vykonávať právomoci zverenia do starostlivosti, pokiaľ ide o cestovanie a štúdium dieťaťa. Ďalej bolo nariadené otcovi, aby odovzdal pas maloletého a jeho povolenie k pobytu matke, aby bolo možné vykonať cestu v súlade so zákonom. Z výsluchu matky je preukázané, že matka mala na vycestovanie len tri mesiace a preto vycestovala do Francúzska dňa 18. marca 2022 bez maloletého, čiže vycestovala len so svojim súčasným manželom a mladším synom, ktorého má zo vzťahu so súčasným manželom. Maloletý preto zostal u starej matky z matkinej strany v Tunisku; matka s ním bola v kontakte cez videohovory.

12. Z výsluchu otca je preukázané, že otec pricestoval do Tuniska v júli 2022, pretože do Tuniska cestuje aj päťkrát ročne. Keď prišiel do Tuniska, zistil, že matka je vo Francúzsku a že tam získala ďalšie vízum. Syn bol u starej matky maloletého z matkinej strany. Syn bol psychicky vyčerpaný a oslovil ho, aby ho zobral, lebo matka, ktorá mala starostlivosť, nebola prítomná a matkina matka predstavuje riziko pre synovu starostlivosť z dôvodu, že maloletého bije a tiež z dôvodu jej psychického ochorenia, v dôsledku čoho ho aj navádzala k samovražde. To však, ako vyplýva z listín nižšie (ods. 16), nebolo preukázané.

13. Z výsluchu matky je preukázané, že matka sa dozvedela o tom, že maloletý bol premiestnený z Tuniska do cudziny dňa 9. júla 2022. Bol odňatý starej matke nedobrovoľne. Z výsluchu otca je preukázané, že k prevzatiu maloletého došlo za prítomnosti polície. Z výsluchu otca je preukázané, že otec neinformoval matku, že maloletého premiestnil do cudziny, no dal to vedieť priateľke matky, ktorá priniesla zvukový záznam, ktorý matka predložila na pojednávaní.

14. Z rozsudku tuniského Súdu prvého stupňa v Ben Arous z 11. júla 2022 je preukázané, že maloletý je dočasne zverený do starostlivosti starej matky z matkinej strany Z. V. až do výkonu rozhodnutia vydaného sudcom pre rodinné záležitosti, ktorým súd povolil maloletému cestovať s matkou do Francúzska, keďže táto má maloletého zvereného do starostlivosti. Súčasne bol zamietnutý návrh otca s tým, že mu bolo povolené, že maloletého môže navštevovať v súlade s rozhodnutím z 1. februára 2013. Z príkazov na pátranie, ktoré boli oba vystavené dňa 16. júla 2022 je preukázané, že vedúci úseku tuniskej štátnej bezpečnosti v C. U. vydal príkaz na rýchle pátranie po osobe otca z dôvodu jeho zapojenia v trestnej veci nevrátenia dieťaťa, ako aj po samotnom maloletom.

15. Matka sa chcela s maloletým skontaktovať, no nevedela, kde sa nachádza; mala len informáciu, že odletel smerom na Miláno. Nevedela zistiť, kde sa maloletý nachádza. Informáciu jej poskytlo až CIPC. Z výsluchu otca je preukázané, že ho kontaktovalo Veľvyslanectvo Tuniskej republiky vo Viedni s otázkou, či uniesol maloletého. Z listiny (bez podpisu) datovanej dňom 4. august 2022 vyplýva, že matka nesúhlasí s tým, aby maloletý sa zdržiaval s otcom v Slovenskej republike. Z e-mailu CIPC, ktorý bol adresovaný matke dňa 22. septembra 2022 je preukázané že matka požiadala o návrat maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu. CIPC informovalo matku o podmienkach života maloletého. Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, z 12. septembra 2022 je preukázané, že matka kontaktovala uvedený policajný útvar s oznamom, že nesúhlasí, aby maloletý žil s otcom na území Slovenskej republiky.

16. Z lekárskeho potvrdenia z 13. októbra 2022 vystaveného W.. O. Z. F. je preukázané, že matku matky V. Z., nar. X. Z. XXXX, vyšetril dňa 13. októbra 2022 a potvrdil, že menovaná nemá žiadnu telesnú chybu, netrpí žiadnou nákazlivou chorobou, môže plne využívať všetky svoje mentálne schopnosti, má dobrý zrak, sluch a správnu výslovnosť a je schopná vykonávať svoje pracovné povinnosti na celom území Tuniska. Z potvrdenia z 13. októbra 2022, vystaveného spoločnosťou Société des L. A. de Tunisie, je preukázané, že matka matky Z. V., nar. X. Z. XXXX, bola zamestnaná v uvedenej spoločnosti ako vrchná technička od 10. februára 1994 do 30. septembra 2022, pričom odišla do dôchodku dňa 1. októbra 2022.

17. Z fotografií, ktoré predložila matka je preukázané trávenie voľného času maloletého pri futbale, resp. so starou matkou maloletého a rovesníkmi maloletého. Pre úplnosť treba uviesť, že fotografie rovnakého druhu, na ktorých je otec s otcom, priateľmi otca, či v škole, si priniesol a prezentoval sudcovi maloletý aj počas informatívneho výsluchu. Zo žiackej knižky vystavenej školou „Ecole préparatoire et primaire privée“ v C.-U. je preukázané, že maloletý školu navštevoval v Tunisku; zo žiackej knižky vyplýva hodnotenie maloletého.

18. Z výsluchu otca je preukázané, že maloletý žije na Slovensku spolu s otcom. Bývajú na adrese M. F. XXX, Bratislava. Bývanie má otec a maloletý zabezpečené prostredníctvom spoločnosti T., spol. s r. o., čo je preukázané z potvrdenia tejto spoločnosti z 25. augusta 2022. Zo správy kolízneho opatrovníka je preukázané, že ide o 1-izbový byt, ktorý má otec prenajatý za 400 € mesačne. V byte nemá maloletý samostatnú detskú izbu, ale má vytvorený priestor pre odpočinok, voľný čas a učenie. Hygiena v byte je na požadovanej úrovni a maloletý má vytvorené vhodné podmienky. Z pracovnej zmluvy z 10. februára 2022 je preukázané, že otec je zamestnaný na dobu neurčitú v spoločnosti K. s.r.o. (aktuálny názov O. T. s.r.o.) so sídlom W. XXC, Bratislava, L.: XX XXX XXX za mesačnú mzdu 1.394 € brutto. Maloletý je žiakom 4. ročníka Základnej školy s materskou školou na Y. XX v N., čo je preukázané z potvrdenia o návšteve školy z 20. septembra 2022 a zo správ kolízneho opatrovníka zo 14. a 20. septembra 2022. Z týchto správ, ako aj z výsluchu otca je preukázané, že detským lekárom maloletého je O.. I. O. v N.. Z výsluchu otca je preukázané, že maloletý navštevuje lekárku v rámci kontrol zdravotného stavu (realizovali odbery krvi) a tiež, že otec vzal maloletého k psychológovi z obavy o psychický stav maloletého, aby bolo všetko v jeho záujme. Zo správy z psychologickej konzultácie, ktorú vyhotovila psychologička Z. W. v septembri 2022, je preukázané, že maloletý netrpí žiadnou psychickou poruchou, je primerane emocionálne zrelý, citovo naviazaný na otca. Pôsobí spokojne a šťastne. V kresbách dieťaťa sa odráža túžba maloletého a želanie žiť s otcom na Slovensku, kde sa adaptoval - páči sa mu byt, škola, trieda, spolužiaci a pani učiteľka, ktorí sú blízko ich bydliska. Ja nadšený, že môže hrať futbal vo futbalovom klube. Otec je spôsobilý a kompetentný plne sa starať o syna.

19. Z ostatných vykonaných dôkazov neboli zistené žiadne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie vo veci. Vykonanie ďalších dôkazov pre zistenie skutočného stavu veci nebolo potrebné. Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Ú. v. ES L 178, 2.7.2019, s. 1) sa na vec neaplikuje, pretože so zreteľom na prijatý záver (nižšie v ods. 32), že obvyklým pobytom maloletého pred premiestnením na územie Slovenskej republiky bola Tuniská republika, nie Francúzska republika, nejde o vzťahy medzi členskými krajinami EÚ. Procesná úprava je vyjadrená v .

20. Podľa v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého (ods. 1). Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1 (ods. 2).

21. Podľa č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

22. Podľa čl. 1 Haagskeho dohovoru cieľom tohto dohovoru je: a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

23. Podľa čl. 3 Haagskeho dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

24. Podľa čl. 5 písm. a) Haagskeho dohovoru na účely tohto dohovoru „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu.

25. Podľa čl. 12 ods. 1 Haagskeho dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/119/20010403> a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

26. Podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

27. Podľa čl. 19 Haagskeho dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

28. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú alebo nie sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska aplikácie príslušných ustanovení Haagskeho dohovoru. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roka od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v čl. 13 Haagskeho dohovoru. Výnimky podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru je pritom potrebné vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom tohto dohovoru.

29. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd, v súlade s , zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletého neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: (i) aká je krajina obvyklého pobytu maloletého, (ii) či matka nadobudla a skutočne vykonávala opatrovnícke právo k maloletému a (iii) v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletého dieťaťa je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.

30. Vychádzajúc zo skutkových zistení a z vyššie uvedenej právnej úpravy návrh matky na navrátenie maloletého do krajiny obvyklého pobytu Tuniskej republiky je dôvodný.

31. V prvom rade, najprv bolo potrebné vyriešiť otázku, na území ktorej krajiny mal maloletý podľa čl. 3 Haagskeho dohovoru obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním. Pojem obvyklý pobyt nie je totožný s pojmom trvalý pobyt, preto súd nebral do úvahy, že maloletý má hlásený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Obvyklý pobyt nie je definovaný. Treba ho posudzovať ako dôsledok jednak vôle dotknutej osoby zriadiť si zvyčajné centrum svojich záujmov na určitom mieste a jednak skutočnou prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability bez toho, aby sa vyžadovala prítomnosť v určitej dĺžke trvania. V prípade dieťaťa a určenia jeho obvyklého pobytu treba brať do úvahy sociálne a rodinné prostredie rodičov dieťaťa za základné kritérium určenia miesta obvyklého pobytu.

32. Z výsluchu účastníkov je preukázané, že maloletý žil od narodenia až do premiestnenia 9. júla 2022 v Tunisku u starej matky z matkinej strany, pričom do marca 2022 s nimi domácnosti žila aj matka, ktorá vycestovala do Francúzska. Maloletý s ňou nevycestoval z dôvodu, že matka nemala k dispozícii pas. Preto súd obvyklý pobyt maloletého odvíjal od obvyklého pobytu matky, pretože matka ho opatrovala a fakticky sa o neho starala od narodenia. Po odchode matky do Francúzska v marci 2022 túto úlohu dočasne do vycestovania maloletého do Francúzska prevzala stará matka, čo bolo potvrdené rozsudkom tuniského Súdu prvého stupňa v N. V. z 11. júla 2022. V Tunisku maloletý navštevoval školu, čo bolo preukázané žiackou knižkou maloletého, a chodil aj na futbal. Z fotografií vyplýva, že v Tunisku mal kamarátov a sociálne zázemie. Maloletý otca na Slovensku pred premiestnením dvakrát navštívil v r. 2019 a na prelome rokov 2021 a 2022. Tieto pobyty však nezaložili maloletému obvyklý pobyt na území Slovenska, pretože išlo o dočasné pobyty počas školských prázdnin, pričom následne sa vrátil späť do Tuniska. Maloletý hovorí arabsky, čo je zrejmé aj z výsluchu maloletého, pričom slovensky hovorí len čiastočne a slovensky sa učí od príchodu na Slovensko v júli 2022. Otec namietal, že maloletý sa s prostredím na Slovensku zžil, čo by mohlo zakladať záver o tom, že došlo k založeniu obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky. S tým sa súd nestotožnil. Maloletý na územie Slovenskej republiky pricestoval len v júli 2022, čo je cca. 3,5 mesiaca pred rozhodnutím súdu. Základnú školu začal navštevovať len 1,5 mesiaca pred rozhodnutím súdu, čiže v septembri 2022. Skutočnosť, že má spolužiakov a veľa kamarátov a týchto vie menovať samo o sebe nie je dostatočné pre záver, že došlo k zžitiu sa maloletého s tunajším prostredím. Navštevovanie školského zariadenia zvyšuje pravdepodobnosť aklimatizácie dieťaťa na nové prostredie. Ide zatiaľ o krátky interval, ktorý síce umožnil, že maloletý vie menovať spolužiakov, resp. stihol sa zapojiť do voľnočasových aktivít (napr. futbal), no pre záver o zžití sa s prostredím ide o veľmi krátky čas. Rovnako ani samotné poskytnutie zdravotnej starostlivosti na území Slovenska, ktoré bolo síce preukázané, nezakladá samo o sebe záver o zžití sa s tunajším prostredím. Maloletý počas informatívneho výsluchu predložil fotografie, z ktorých vyplýva, že spolu s otcom navštevujú na Slovensku rodinných priateľov. Vzhľadom na krátky časový interval cca. 3,5 mesiaca, ktorý uplynul od príchodu maloletého na územie Slovenska nemožno učiniť záver o založení obvyklého pobytu maloletého na území Slovenska. Zžitie sa s novým prostredím zakladá prekážku pre nariadenie návratu v zmysle čl. 12 ods. 2 Haagskeho dohovoru až po roku. Maloletý je tiež tuniský štátny občan. Napokon, sám otec prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní poukazovali na to, že maloletý patrí do jurisdikcie Tuniska, resp. že otec vo výsluchu poukazoval na to, že v Tunisku prebiehajú súdne konania. Samotné tvrdenie otca, že nerozumie, prečo sa na Slovensku vedie konanie, ako aj skutočnosť, že psychologické posúdenie maloletého si dal otec zhotoviť s prekladom do arabčiny ešte pred začatím tohto návratového konania svedčí o tom, že si zabezpečoval otec podklady pre súdne konanie v Tunisku týkajúce sa starostlivosti o maloletého; bol si teda vedomý jurisdikcie tuniských súdov. To všetko nasvedčuje tomu, že o maloletom sa oprávnene rozhoduje práve v Tunisku, ktorá je krajinou jeho obvyklého pobytu. V skratke, zo všetkých uvedených skutočností súd dospel k jednoznačnému záveru, že pre účely čl. 3 Haagskeho dohovoru mal maloletý obvyklý pobyt pred jeho premiestnením dňa 9. júla 2022 na území Tuniska. Pre úplnosť súd dodáva, že z dokazovania vyplynulo, že maloletý vo Francúzsku nikdy nežil a preto v tejto krajine nemohlo dôjsť k založeniu obvyklého pobytu. Ani jeden dôkaz teda neposkytol pochybnosť o tom, že by obvyklým pobytom malo byť územie Slovenskej republiky alebo Francúzskej republiky.

33. V druhom rade bolo potrebné vyriešiť otázku, či matka, ktorá si uplatňuje práva v tomto konaní v zmysle čl. 3 Haagskeho dohovoru nadobudla a skutočne vykonávala opatrovnícke právo k maloletému, resp. či ho spoločne alebo aj samostatne vykonávala. Otec namietal, že matka skutočne opatrovnícke právo nevykonávala, pretože sa maloletého vzdala, resp. ho zanechala v Tunisku svojej matke. Súd vychádzal z definície opatrovníckeho práva podľa čl. 5 písm. a) Haagskeho dohovoru, podľa ktorého sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. V medzinárodnoprávnej praxi aplikácie Haagskeho dohovoru existuje rozmanitý spôsob výklad pojmu, či sa opatrovnícke „právo aj skutočne vykonávalo“. Skutočný výkon opatrovníckeho práva sa ale prezumuje v prípade, že rodič začne návratové konanie (vzťah medzi Švajčiarskom a USA; pozri rozsudok švajčiarskeho Tribunal fédéral, IIe cour civile, zo 17. októbra 2007, sp. zn. /frs). Za skutočné vykonávanie opatrovníckeho práva treba považovať, ak rodič vykonáva právo styku a zúčastňuje sa súdneho konania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností (vzťah medzi Nemeckom a Fínskom; pozri rozsudok nemeckého P. G. z 12. apríla 2001, sp. zn. ). V súlade s cieľom Haagskeho dohovoru sa úvahy o podstate opatrovníckeho práva majú sústrediť na orgány v štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením a nemá sa o nich konať v návratovom konaní. Preto pojem skutočného výkonu v čl. 3 písm. b) Haagskeho

dohovoru sa má vykladať široko. Je to rodič, ktorý premiestnil dieťa, ktorý je povinný preukázať, že druhý rodič opustil dieťa. Na zachovanie skutočného výkonu opatrovníckeho práva postačuje, ak rodič s právom starostlivosti udržiava alebo sa snaží udržiavať akýkoľvek druh pravidelného kontaktu so svojím dieťaťom [vzťah medzi Nemeckom a USA, pozri rozsudok amerického United States Court of Appeals for the Sixth Circuit vo veci Friedrich v. Friedrich, 78 F.3d 1060 (6th Cir. 1996)]. Nezáleží na tom, ak rodič nehrá rolu v každodennom živote detí; pre zachovanie skutočného výkonu opatrovníckych práv je postačujúce, ak je vysoko pravdepodobné, že ak by bol požiadaný o súhlas s vycestovaním, uplatnil by právo veta (vzťah medzi Novým Zélandom a Austráliou, pozri rozsudok novozélandského Court of Appeal z 20. septembra 1999 vo veci The Chief Executive of the Department for Courts for R. v. P.). Možno teda zhrnúť, že iba jasné a jednoznačné skutky opustenia môžu predstavovať skutočné nevykonávanie opatrovníckeho práva (vzťah medzi Škótskom a Írskom, pozri rozsudok škótskeho P. C. of H. Y. P. Z. vo veci O. v. O. 2002 SC 430; dostupné v databáze www.incadat.com). Uvedené východiská aplikoval súd aj v danej veci.

34. Maloletý bol rozhodnutím tuniského súdu z 1. februára 2013 zverený do starostlivosti matky. Z rozhodnutia tuniského súdu z 11. júla 2022 bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti starej matky, ale len v medziach starostlivosti, ktorú vykonáva matka na základe predošlého rozhodnutia, a to len na čas, kým nedôjde k výkonu predošlého rozhodnutia z 3. júla 2022, ktorým súd povolil maloletému cestovať za matkou do Francúzska s tým, že otec ho môže navštevovať. Matka bola s maloletým v kontakte prostredníctvom videohovorov. Na výkone opatrovníckych práv sa ale zúčastňovala aj prostredníctvom účasti na súdnych konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého. Dokazovaním nebolo preukázané, že by matka maloletého opustila. Matka teda vykonávala opatrovnícke práva k maloletému samostatne a to priamo alebo ich vykonávala prostredníctvom svojej matky, čiže starej matky maloletého. Išlo však stále o výkon opatrovníckych práv zo strany matky maloletého a na tomto nič nemení ani to, že v roku 2019 a 2022 matka vycestovala do Francúzska. Otec nepreukázal, že by disponoval dohodou s matkou alebo rozhodnutím súdu, ktoré by ho oprávňovalo na premiestnenie maloletého na územie Slovenskej republiky. Súhlas udelený matkou v minulosti bol len na účel zriadenia trvalého pobytu (za účelom následného premiestnenia do Francúzska), čo sa aj naplnilo, no nebolo preukázané, že by maloletý mal žiť na Slovensku (išlo len o súhlas so zriadením trvalého pobytu). Právo určiť bydlisko dieťaťa sa považuje za jedno z práv, ktoré je súčasťou opatrovníckych práv podľa čl. 5 písm. a) Haagskeho dohovoru. Otec tým, že premiestnil maloletého z Tuniska na Slovensko bez súhlasu matky porušil opatrovnícke právo matky, čiže znemožnil matke vykonávať ostatné prvky opatrovníckeho práva voči maloletému. Nad rámec toho treba dodať, že matka preukázala, že rozhodnutím súdu z 3. júla 2022 (vyplýva to z rozhodnutia tuniského súdu z 11. júla 2022) jej bol udelený súhlas na to, aby maloletý mohol za ňou vycestovať do Francúzska. Teda nielenže je pravdepodobné, že matka by uplatnila právo veta k trvalému vycestovaniu maloletého na Slovensko, ale sa aj priamo domáhala možnosti, aby maloletý mohol vycestovať a to do Francúzska, pričom jej príslušný tuniský súd k tomuto úkonu udelil súhlas. Sumarizujúc uvedené prijal teda súd záver, že došlo k porušeniu opatrovníckeho práva matky podľa čl. 5 písm. a) Haagskeho dohovoru, pričom opatrovnícke práva boli matkou v čase premiestnenia maloletého aj skutočne vykonávané.

35. V treťom rade, otec od počiatku poukazoval na to, že sú dané dôvody podľa čl. 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru, aby súd nenariadil návrat maloletého z dôvodu, že by dieťa bolo vystavené fyzickej alebo duševnej ujme alebo inak bolo privedené do neznesiteľnej situácie. Výnimky na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru (ako judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. z 27. apríla 2015) musia byť uplatňované striktne a jasne. Otec poukazoval na zdravotný stav matky a starej matky. V prvom rade, rozhodovanie v návratovom konaní nie je konaním o tom, kto má vykonávať starostlivosť o maloletého. V tomto smere preto akýkoľvek prípadný zdravotný stav matky alebo starej matky nemá pre rozhodnutie v návratovom konaní relevanciu. V druhom rade ale treba dodať, že na uvedenú výhradu matka reagovala a predložila súdu dôkaz o zdravotnom stave matky, ktorý potvrdzuje zdravotnú nespôsobilosť starej matky pokračovať v dočasnej starostlivosti o maloletého, ktorá má v medziach starostlivosti matky trvať až do vycestovania maloletého do Francúzska. Tiež predložila doklad o tom, že matka matky bola riadne zamestnaná, pričom aktuálne je na dôchodku. Neboli preukázané tvrdenia otca o zdravotnej nespôsobilosti starej matky. Nebolo preukázané ani tvrdenie otca, že by matka matky mala samovražedné sklony alebo že by k samovražde navádzala maloletého. V skratke, nebolo preukázané, že by maloletý mal byť vystavený fyzickej alebo duševnej ujme alebo inak privedený do neznesiteľnej situácie. Napokon treba prisvedčiť argumentu matky, že o starostlivosti o maloletého rozhodovali tuniské súdy, pričom tieto potvrdili opatrovnícke práva matky (pri

rozhodnutí o rozvode, ako aj pri udelení súhlasu s vycestovaním). Podľa čl. 19 Haagskeho dohovoru toto rozhodnutie nie je rozhodnutím o opatrovníckom práve a preto otec bude mať možnosť uplatňovať svoje výhrady voči prípadnej starostlivosti matky na príslušnom orgáne, ktorým sú orgány Tuniskej republiky, na území ktorej má maloletý obvyklý pobyt. Preto súd rozhodol, že pre aplikáciu čl. 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru nie sú splnené stanovené predpoklady.

36. Súčasne bolo preukázané, že od premiestnenia maloletého na územie Slovenskej republiky neuplynula doba jedného roka predpísaná čl. 12 ods. 1 Haagskeho dohovoru.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zo strany otca došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého na územie Slovenskej republiky, pretože otec nemal právo rozhodnúť o premiestnení maloletého na území Slovenskej republiky z krajiny obvyklého pobytu maloletého z Tuniskej republiky. Súd preto podľa čl. 12 ods. 1 Haagskeho dohovoru rozhodol o návrate maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu a otcovi uložil, aby vrátil maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V prípade, že sa tak nestane, súd rozhodol, že matka bude oprávnená rozhodnutie vykonať a maloletého za týmto účelom prevziať.

38. Matka formulovala petit návrhu eventuálne, pričom v prvom petite navrhovala nariadenie návratu do Tuniska a v druhom, eventuálnom petite navrhovala nariadenie návratu do Francúzska. O eventuálnom petite v rámci súdnej praxe platí, že o taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie. Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2011, sp. zn. ). Súd preto vyhovel prvému petitu návrhu a o druhom, ktorý sa týkal navrátenia maloletého do Francúzska už nerozhodoval.

39. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

41. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože zákon neustanovuje inak. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa na návrh matky, ktorá požadovala rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd teda rozhodol v súlade s týmto návrhom, ktorý korešpondoval s . Podľa rozhodol o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa v znení (ďalej len „“) každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka (ods. 1). Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát (ods. 2).

44. Matka aj otec s poukazom na majú právo konať pred súdom v materinskom jazyku, ktorým je arabský jazyk, pričom takto vzniknuté trovy podľa znáša štát. Súd rozhodol v súlade s v spojení s o náhrade trov, ktoré počas konania štátu vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s pribratím tlmočníka z arabského jazyka do konania a rozhodol, že štátu náhrada trov konania nepatrí. V súlade s súd o trovách štátu rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.