Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/97/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne BL Telecom colleciton, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému M. za účasti vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 238,95 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 31. 3. 2014 domáhala na žalovanom zaplatenia 238,95 eur spolu s 9,25 % úrokmi z omeškania od 26. 4. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tvrdeniami, že obchodná spoločnosť Slovak Telecom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako poskytovateľ uzavrela so žalovaným ako účastníkom zmluvu o pripojení podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto zmluvy o pripojení bol záväzok poskytovateľa poskytovať žalovanému dohodnuté služby elektronickej komunikácie. Žalovaný sa v zmluve zaviazal služby odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku služieb.

Právny predchodca žalobkyne ako poskytovateľ žalovanému riadne poskytoval dohodnuté služby. Ich cenu vyčíslil faktúrou č. 7103289402 splatnou 25. 4. 2011 znejúcou na sumu 238,95 eur. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení a cenu riadne poskytnutých služieb nezaplatil, resp. jej pomernú časť, čím porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení, resp. jej dodatku a všeobecných podmienok. Dlh žalovaného predstavuje 238,95 eur. S poukazom na sa žalobkyňa domáha zaplatenia aj úrokov z omeškania so zaplatením tohto peňažného záväzku vo výške určenej nariadením vlády SR č. v znení účinnom od 1. 2. 2013.

Zástupca žalobkyne aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní dôvodil poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok z 24. 6. 2013.

V rámci prípravy pojednávania súd žalovanému 8. 8. 2014 doručil žalobu s prílohami na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Podaním doručeným súdu 9. 9. 2014 vstup do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962. Na výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe doručenú zástupcovi vedľajšieho účastníka 16. 9. 2015 zástupca vedľajšieho účastníka nereagoval.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. (drobné spory) bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov v spise.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Oboznámením obsahu spisu súd zistil nasledujúce skutočnosti:

Zo zmluvy označenej ako „Zmluva o pripojení Fix“ súd zistil, že 9. 2. 2010 uzavrela obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019, so žalovaným zmluvu o pripojení podľa ust. a nasl. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom zmluvy je záväzok spoločnosti poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby - program Fix12 a za tým účelom poskytnúť žalovanému SIM kartu č. 8942102170017529002 s telefónnym číslom XXXX XXX XXX (ďalej zmluva o pripojení). Podľa zmluvy o pripojení neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej služby Easy spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (ďalej všeobecné podmienky), Osobitné podmienky pre poskytovanie služby Fix (ďalej osobitné podmienky), Cenník predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej služby Easy spoločnosti T-Mobile Slovensko, a .s. (ďalej cenník) a Cenník služby Fix (ďalej cenník Fix).

Z listiny označenej ako „Dodatok k zmluve o pripojení Fix, č. MT GSM XXXX XXX XXX, SIM karta č. 8942102170017529002 “ z 9. 2. 2010 (ďalej dodatok) súd zistil, že 9. 2. 2010 spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019, uzavrela so žalovaným zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala odpredať žalovanému mobilný telefón zn. Nokia 2700 za kúpnu cenu 1 euro.

Podľa bodu 3 veta prvá dodatku: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 toho Dodatku“.

Tabuľka č. 1 dodatku obsahuje údaj o zmluvnej pokute 248,95 eur.

Z faktúry č. 1.92120535 vystavenej obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. 8. 4. 2011, splatnej 25. 4. 2011, predloženej žalobkyňou spolu so žalobou, súd zistil, že touto faktúrou spoločnosť žalovanému vyúčtovala zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení, tzn. k 14. 3. 2008 (ďalej zákon elektronických komunikáciách) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena jej služby. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za služby možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V prejednávanej veci súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení a právneho stavu prijal záver, že žalovaný 9. 2. 2010 uzavrel s obchodnou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019 (nie ako tvrdí žalobkyňa - spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469) zmluvu o pripojení podľa citovaného § 43 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách.

Súd len dodáva, že z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že 17. 6. 2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019, so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ktorá ako univerzálny právny nástupca prebrala všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.

V prejednávanej veci súd vychádzajúc z obsahu žaloby a hlavne faktúry č. 1. 92120535 špecifikovanej v žalobe a predloženej spolu so žalobou mal za to, že uplatnený nárok na zaplatenie 238,95 eur je nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške dojednanej v tabuľke č. 1 dodatku k zmluve o pripojení. Súd dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení vrátane jej dodatku posudzoval z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah založený zmluvou o pripojení vrátane dodatku považoval za vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa v plnom rozsahu vzťahujú právna úprava ochrany žalovaného ako spotrebiteľa.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení, tzn. k 9. 2. 2010 (ďalej ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa os. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V prejednávanej veci vychádzajúc z údajov o žalovanom v zmluve o pripojení a jej dodatku súd prijal záver, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o pripojení vrátane dodatku nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa výpisu z obchodného registra je nesporné, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019, ako aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako jej univerzálny právny nástupca, pri uzatváraní zmlúv konali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zo žiadneho ustanovenia a ani z iných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ( o ochrane spotrebiteľa a pod.) v zásade nemožno vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Súd tiež nepopiera význam zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorého účelom je viesť dlžníka (vrátane spotrebiteľa) k riadnemu splneniu zmluvných povinností. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok

so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolnosti právneho úkonu a so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vrátane povinnosti vyplývajúcich zo sankcionovania neplnenia zmluvných povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Obligatórnosť súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyplýva z čl.6 smernice Rady č.93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

V prejednávanej veci súd prijal záver, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na zmluvné podmienky, ktoré sú z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľné a žalobu v prejednávanej veci zamietol.

K dôvodom súd bližšie uvádza:

Žaloba predovšetkým zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. účinného od 1. 3. 2010, ktorým sa menil a dopĺňal , čo u ž samo o sebe zakladá dôvod na jej zamietnutie, nakoľko žalobkyňa si žalobou uplatňuje nároky zo zmluvných podmienok, ktoré už boli súdmi právoplatne judikované ako neprijateľné.

Podľa v znení účinnom od 1. 3. 2010 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v sptrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Predmetné ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do právneho poriadku SR, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách so spotrebiteľmi so strany predajcov alebo dodávateľov. Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa neplatná a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Priznaním by súd iba toleroval vytváranie pokračujúceho protiprávneho stavu zo dodávateľom.

V súvislosti s týmto dôvodom zamietnutia žaloby súd dáva do pozornosti nasledujúce rozhodnutia: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 23. 5. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 15. 3. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 24. 2. 2012, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. z 23. 10. 2014, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. z 23. 6. 2014 a pod.

K ďalším dôvodom zamietnutia žaloby súd udáva, že tak, ako už súdy v obdobných veciach judikovali, aj v prejednávanej veci súd považuje dodávateľom vopred formulárovo (nie individuálne) pripravené ustanovenia o zmluvnej pokute za neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto za neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa a spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu a formy zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku je zrejmé, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo účastníkmi zmluvy vyjednané individuálne. Ide o typické štandardné formulárové zmluvy, známe súdu opakovane z mnohých obdobných vecí. Vo formulároch je text dojednania o zmluvnej pokute vopred naformulovaný a dodávateľ iba dopĺňa výšku pokuty. Žalovaný tak nemal reálnu možnosť žiadnym spôsobom obsah dojednania o zmluvnej pokute ovplyvniť. Nemal možnosť reálne vyjednávať. Jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku. Dodávateľ tak zneužíva svoje postavenie na to, aby diktoval spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo zmluvu neuzavrie. Vzhľadom tiež na drobné písmo, ktorým je zmluva vrátane dodatku písaná, množstvo zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve, a komplikovanú slovnú formuláciu, priemerný spotrebiteľ nemôže ani v pomerne krátkom časovom úseku uzatvárania dostatočne pochopiť podstatu a dôsledky dojednania o zmluvnej pokute. Je na dodávateľovi, ktorý obsah zmluvy pripravil tak, aby spotrebiteľ ako slabšia strana bola dostatočne jasne informovaná o podstate a jednotlivých následkoch porušenia zmluvných povinností.

Zmluvná pokuta vychádzajúc z obsahu zmluvy o pripojení a jej dodatku v prejednávanej veci plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nesplatenie poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu v dôsledku nesplnenia doby viazanosti 24 mesiacov a za ušlý zisk vzhľadom na nevyužívania dojednaných služieb po túto dobu viazanosti. Dojednania pritom zaväzujú spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu dĺžku využívania služieb, teda ako pre prípad, kedy účastník bude využívať dojednané služby po dobu 11, resp. 23 mesiacov, počas ktorej splatí podstatnú časť poskytnutých zliav a zabezpečí dosiahnutie podstatnej časti zisku, tak aj pre prípad, kedy služby bude využívať napr. iba 2 mesiace. Takáto zmluvná pokuta je neprimeranou sankciou, ktorá je objektívne spôsobilá spotrebiteľa poškodiť. Preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nemôže založiť právo na plnenie. Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa zvýrazňuje aj skutočnosť, že pre prípad porušenia množstva zmluvných povinností žalovaným je dojednaná zmluvná pokuta, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinnosti poskytovateľom nie je dojednaná ani jedna zmluvná pokuta.

Aj tu súd poukazuje na už rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, v ktorých bola ako neprijateľná považovaná takáto zmluvná podmienka, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 sp. zn. a mnoho ďalších.

Súd k dôvodom zamietnutia žaloby ďalej dodáva, že dojednanie o zmluvnej pokute nespĺňa ani podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Z dojednania: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 toho Dodatku“ bez ďalšieho nemôže byť bežnému spotrebiteľovi bez pochybnosti zrejmé, za porušenie akých konkrétnych zmluvných povinností má zmluvnú pokutu zaplatiť. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre porušenie širokého okruhu rôznych zmluvných povinností, ktoré v dojednaní nie sú presne špecifikované a sú vymedzené iba odkazom na iné opäť drobným písmom vopred naformulované ustanovenia nie len zmluvy o pripojení a dodatku, ale aj všeobecných podmienok. Takáto pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľná formulácia jeho povinnosti spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute.

Naviac, podľa doterajšej judikatúry dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve nemôže byť súčasťou všeobecných podmienok (porovnaj Nález ÚS ČR z 11. 11. 2013 sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Cheb z 31. 5. 2010 sp. zn. a pod).

Taktiež pokiaľ ide o samotné splnenie podmienok dohodnutých pre vznik nároku na zmluvnú pokutu v prejednávanej veci , a podmienky, že „... dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku...“ , súd dodáva, že podľa všeobecných podmienok k vypojeniu SIM karty žalovaného podľa zmluvných podmienok mohlo dôjsť až po odstúpení „podniku“ od zmluvy o pripojení. V prejednávanej zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva záver, že by „podnik“ od zmluvy o pripojení odstúpil.

Za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby súd považoval aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní. Zástupca žalobkyne v žalobe poukazuje na zmluvu o postúpení pohľadávok z 24. 6. 2013. Zmluva však v konaní súdu nebola predložená. Preto súd tvrdenie, že na žalobkyňu uvedenou zmluvou bolo postúpené aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré je samostatných majetkovým právom (podľa nejde o príslušenstvo pohľadávky) nepovažoval za preukázané.

O náhrade trov tohto konania súd rozhodol podľa (zásada úspechu v konaní). Žalovaný a vedľajší účastník boli v konaní úspešní. Preto im prislúcha právo na náhradu trov konania. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov je uplatnenie nároku v konaní. Keďže žalovaný ani vedľajší účastník si nárok na náhradu neuplatnili, súd im žiadnu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).