Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1454 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1645)Rozsudok_16Co-32-2012.pdf
PDF · 123.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/32/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a. s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká 10, Bratislava proti žalovanému C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Ľuda Zúbka 2, Bratislava - Dúbravka, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom SNP 7, Stropkov, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s upresnením v časti určenia zmluvných podmienok za neprijateľné tak, že ide o neprijateľné podmienky v bode 2 posledná veta a bod 4 veta prvá Dodatku k zmluve o pripojení uzavretú dňa 21.6.2007.
Žalobca n e m á p r á v o ne náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur, spolu s 15% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 331,94 Eur od 12.12.2009 do zaplatenia zamietol. Určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2610927, uzavretého medzi spoločnosťou T -Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným dňa 21.6 2007, v článku 1. bode 2 poslednej vety
- „Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 tohto Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, ako neprijateľná neplatná. Rovnako určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2610927, uzavretého medzi spoločnosťou T -Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným dňa 21.6.2007,, v článku 1. bode 4 prvej vety -„V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je ako neprijateľná neplatná.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal, že zmluvné podmienky dohodnuté v poslednej vete čl. 1 bod 2 a v prvej vete čl. 1 bod 4 dodatku k zmluve o pripojení uzavretým medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s. a žalovaným dňa 30. 06. 2008 sú pre rozpor s ust. § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Podmienky, ktoré vyhlásil za neprijateľné
totiž neboli individuálne dojednané, čo vyplýva z niekoľko desiatok sporov vedených na súde, v ktorých vystupuje spoločnosť Slovak Telekom ako žalobca, v rámci ktorých uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dodatky k zmluvám o pripojení sa svojím obsahom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type mobilného telefónu, maximálnej kúpnej ceny mobilného telefónu, doby viazanosti a zmluvnej pokuty pri dodatkoch. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa uvedené údaje dopisujú. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na obsah dodatku k zmluve o pripojení z konania vedeného pod sp. zn. 4C 61/2010. Znenie článku 1 bod 2 a 4 sú v oboch dodatkoch totožné. Žalobca v celom konaní nepreukázal opak, t. j., že zmluvné podmienky sú individuálne dojednané. Uzavrel, že v konkrétnom posudzovanom prípade uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu o pripojení, v rámci ktorej sa s predchodcom žalobcu dohodli o povinnosti žalovaného zaplatiť v prípade, ak poruší niektorú zmluvnú povinnosť, zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Obsahom dodatku bolo porušenie akýchkoľvek povinností zo strany žalovaného, a to nielen vymenovaných povinností v čl. 4. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu však v dodatku dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť spôsobuje nielen nerovnováhu v zmluvných vzťahoch, ale aj neprijateľnosť a v ďalšom dôsledku aj neplatnosť, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme, alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvy. Na druhej strane dodávateľ masívnou reklamnou kampaňou vytvára spotrebiteľovi legitímne očakávanie, že vstupuje do zmluvného vzťahu so zmluvnou stranou, ktorá sa správa korektne. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na veľmi drobné a nečitateľné písmo, akým sú podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom súvislom texte.
Dohodnutá zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení v čl. 1 bod 4 navyše zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu počas celej doby viazanosti, teda počas 24 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu mal právny predchodca žalobcu aj v prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu v posledný deň lehoty, a to v plnej výške, napriek tomu, že dovtedy neporušil žiadne ustanovenie zmluvy. V rámci dojednania mal žalobca právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty takisto aj v prípade, ak by bol žalovaný napr. v omeškaní so zaplatením sumy, napr. 3 Eur, a to v plnej výške 331,94 Eur. Takéto dojednanie nemôže obstáť pri právnej úprave ust. § 52 a nasl. OZ.
Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v prípade hoci len jednej povinnosti žalovaným pri následnom vyradení SIM-karty z prevádzky a okrem prípadu, keď došlo k zániku zmluvy, bol právny predchodca žalobcu oprávnený pri ďalšom porušení niektorých z povinností žalovaného oprávnený uplatňovať takúto zmluvnú pokutu znova a znova, pokiaľ nedošlo k zániku zmluvy. Vypnutie SIM-karty účastníka z prevádzky totiž automaticky neznamenalo zrušenie alebo zánik zmluvy, čo pripúšťa aj právny predchodca žalobcu vo svojom pokuse o zmier, adresovaný žalovanému. Z jeho obsahu vyplýva možnosť spätnej aktivácie SIM-karty v prípade jej vypojenia. V tejto súvislosti poukázal na čl. 14 Všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti T-Mobile, a. s.
Viazať možnosť vypovedania zmluvy zo strany spotrebiteľa ako konania, ktoré je v súlade so zákonom, príp. objektívnej žiadosti na vypnutie SIM-karty z prevádzky v prípade krádeže, kedy hrozí spotrebiteľovi škoda spočívajúca v možnom využití telefonických služieb inou osobou na účet spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty je absolútne neprijateľné pre priamy rozpor so zákonom a z tohto dôvodu nemôže zmluvná podmienka dohodnutá v čl. 1 bodu 2 dodatku k zmluve o pripojení ako prijateľná ostať.
V tomto prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky o dojednaní zmluvnej pokuty spôsobuje neplatnosť tohto dojednania od počiatku a nespôsobuje predpokladané a dohodnuté právne účinky. Táto skutočnosť je v rozpore s ustanoveniami zákona upravujúceho zmluvnú pokutu, pretože by si účastníci platne dohodli zmluvnú pokutu, v prípade splnenia podmienok by ju povinná zmluvná strana musela zaplatiť. V tomto prípade sa to však nestalo a dohoda o zmluvnej pokute oboch vyššie uvedených článkov je neplatná. Je tiež nepochybné, že žalovaný užíval služby žalobcu, za ktoré v určitom období neplatil, za tieto zrealizované služby však žalobcovi zaplatiť musí, a to na základe právoplatného rozsudku v konaní 4C 96/2010. Rovnako je nepochybné, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol oveľa nižšiu kúpnu cenu mobilného telefónu zn. Sony Ericsson K550i, a to za 82,65 Eur (2 490,- Sk), avšak jednotne
skonštatoval, že tak spoločnosť T-Mobile, a. s. učinila dobrovoľne a je nepochybné, že práve toto bolo účelom jej marketingovej a obchodnej stratégie.
Konštatoval, že žalobca nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nemá právo ani na uplatňované úroky z omeškania vo výške 15 % zo zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur od 12.12.2009 do zaplatenia, ktoré tvoria jej príslušenstvo. Právne uzavrel, že zmluvné podmienky uvedené v dodatku zo dňa 21.6.2007 v zmluve o pripojení 2610927 zo dňa 21.6.2007 v čl. 1 bodu 2 poslednej vety a v čl. 1 bodu 4 prvej vety sú neprijateľné.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výrokom, ktorými súd zamietol návrh na zaplatenie zmluvných pokút a výrokom, ktorými určil neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj proti rozhodnutiu o trovách konania. Poukázal na to, že pôvodným návrhom sa domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy vo výške 739,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne z istiny od 12.12.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Poukázal na to, že podaním zo dňa 28.10.2011 doplnil žalobu o podrobnosti priebehu zmluvného vzťahu so žalovaným. Na toto vyjadrenie poukázal aj v odvolaní, v ktorom poukazoval aj na to, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá zmluva o pripojení č. 2610927 dňa 21.6.2007 a k tejto zmluve bol dňa 21.6.2007 uzavretý dodatok, na základe ktorého si odporca dohodol balík služieb „55 VIAC“, ktorý obsahoval aj mobilný telefón zn. Sony Eriksson K550i, ktorého plná cena bola 205,47 Eur ( 6 190,-Sk). Týmto dodatkom sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Dojednaný balík služieb predstavoval mesačné platby vo výške 13,24 Eur.
Už počas fakturačného obdobia od 22.8.2008 do 21.9.2008 si žalovaný neplnil svoje povinnosti, neuhrádzal vystavené faktúry za poskytnuté služby a dňa 18.12.2008 bola prevádzka jeho SIM- karty obmedzená na núdzové volania a prijímanie hovorov. Dňa 14.2.2009 po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie dlžnej čiastky odstúpil od zmluvy a dňa 22.11.2009 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku priznal žalobcovi nárok na zaplatenie poskytnutých služieb. Výpadok tržieb za zostatok obdobia viazanosti od 22.8.2008 - 21.9.2008 predstavuje 145,64 Eur (11x 13,24 Eur). Poskytnutá zľava na telefón bola 205,44 Eur. Pri uzavretí zmluvy bol zabezpečovaný záväzok celkom 771,46 Eur (24x 13,24 za balík služieb + 205,47 Eur za mobilné zariadenie). Dojednaná zmluvná pokuta predstavovala čiastku 331,94 Eur. V čase, keď žalobca po neplnení zmluvných podmienok prestal poskytovať služby bol zostatok zabezpečovaného záväzku (za 11 mesiacov) 351,08 Eur. Na základe uvedeného považoval vyúčtovanú zmluvnú pokutu v sume 331,94 Eur za primeranú zabezpečovaného záväzku.
Zmluvná pokuta, ktorá je predmetom sporu, bola dojednaná v súlade so zákonom a boli dodržané všetky jej formálne náležitosti, pričom žalovaný akceptoval výšku zmluvnej pokuty určenej mu pevnou sumou k dodatku ako majetkovú hrozbu, ktorá zohľadňuje aj dĺžku obdobia, počas ktorého malo zabezpečenie trvať. Zmluvná pokuta tak plnila nielen zabezpečovaciu funkciu ako paušalizovanú náhradu škody, minimálne čo do výšky plnej hodnoty mobilného zariadenia a poskytnutej výhody z dojednaného balíka služieb, ale súčasne aj prevenčnú a reparačnú funkciu. Nepovažuje túto zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Naopak, za primeranú vo vzťahu k zabezpečovaciemu záväzku.
Dal do pozornosti, že žalovaný mal možnosť kúpiť si telefón za jeho trhovú cenu a uzatvoriť zmluvu bez akejkoľvek viazanosti a zmluvnej pokuty. To, že si väčšina zákazníkov volí zmluvu spolu s kúpou nového telefónu za symbolickú cenu, je ich slobodné rozhodnutie. Doba viazanosti a výška zmluvnej pokuty nie je dohodnutá iba na základe rozdielu trhovou hodnotou telefónu a predajnou cenou, ale aj s ohľadom na program, ktorý si volí záujemca. Telefón možno získať za akciovú cenu 1 Eur, ale tiež napr. za 100 Eur, prípadne vyššiu cenu, vzhľadom na viazanosť (napr. 24 mesiacov), kde dohodnutá akciová cena je závislá od zvoleného programu, ktorý si záujemca zvolí tak, ako to najlepšie zodpovedá jeho potrebám. Od toho sa odvíja aj výška zmluvnej pokuty. Je toho názoru, že záujemca má vždy voľbu a rovnaké
služby spočívajúce v kúpe telefónu a umožnením telefonovania, posielania SMS či využitia iných služieb prostredníctvom zariadenia, ktoré si zakúpi, má možnosť si zabezpečiť za podmienok, kedy nebude zmluvná pokuta dohodnutá vôbec, ale tiež kedy bude vysoká. je teda dohodovaná individuálne.
Ďalej právne poukázal na ust. § 53 OZ, účinného k 21.6.2007 a na čl. 3 smernice Rady č. 93/13/ EHS s uvedením, že v zmluve a dodatku k nej nepoužil žiadne zmluvné podmienky, ktoré by boli v rozpore s ust. § 53 ods. 4 OZ, ktoré by zakladali oprávnenie súdu vyhlásiť ich za neprijateľné a neplatné. Vo veci individuálneho dojednania jednotlivých konkrétnych ustanovení zmluvy a dodatku žalobca poukázal na to, že bez individuálnej dohody s každým konkrétnym klientom o všetkých podrobnostiach zmluvy o pripojení jednoducho nie je možné tieto uzatvoriť. Každá uzatvorená zmluva sú do podrobnosti prerokované a odsúhlasené klientom. Zmluvná pokuta je výsledkom rokovania o všetkých podmienkach dodatku ako výsledný zabezpečovací mechanizmus poskytovateľa služieb. Nik nemôže od podnikateľského subjektu žiadať, aby jednostranne plnil svoje povinnosti a poskytoval výhody na svoju škodu bez primeraného zabezpečenia. Poskytovateľ služieb je navyše zo zákona viazaný povinnosťou uzatvoriť so záujemcom zmluvu o pripojení a poskytovať na jej základe telekomunikačné služby. Pri neplnení si povinnosti klientom môže od zmluvy odstúpiť až po 45 dňoch.
Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie aj konštatovaním, že sa na súdoch vedú desiatky sporov, v ktorých si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvných pokút. Vyhlásenie podmienok za prijateľné odôvodňuje skutočnosťou, že podmienky neboli individuálne dojednané, a že sa líšia sa v údajoch o spotrebiteľoch, v aktivovaných službách, v programe služieb, v kúpe mobilného telefónu, maximálnej kúpnej cene mobilného telefónu, doby viazanosti a výšky zmluvnej pokuty. Podľa jeho názoru to znamená vo všetkom, čo je individuálne dojednávané. Každá zmluva a každý dodatok sú tvorené na mieru, podľa požiadaviek klienta. Každý klient môže mať rôzne kombinácie vo výbere požadované v obsahu konečnej zmluvy či dodatku. Ako vyplýva z doplnenia žaloby zo dňa 28.10.2011, sankcia, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie svojho záväzku, nie je neprimerane vysoká. Ak zabezpečovaný záväzok predstavoval pri vyúčtovaní zmluvnej pokuty sumu 351,08 Eur, potom zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur nespôsobuje značnú nerovnováhu.
K tej úvahe súdu, že nerovnováha spôsobuje aj tá dojednaná skutočnosť, že zmluvná pokuta pre neho v prípade, ak práve porušením ustanovenia zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok, tak zmluvná pokuta nebola dojednaná, uviedol, že plnenie zo zmluvy nemá na základe čoho vzniknúť spotrebiteľovi nárok voči žalobcovi, ktorý by takáto zmluvná pokuta mala zabezpečovať. Pokiaľ ide o vecné plnenie, mobilný telefón a aktivovanú SIM kartu, je spotrebiteľovi odovzdávaná priamo pri uzatváraní zmluvy. Samotné poskytovanie služieb je garantované priamo zo zákona o elektronickej komunikácii a náhrada prípadnej škody je riešená všeobecnými obchodnými podmienkami v čl. 13 ods. 1.
Ak súd určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení č. 2610927 uzatvorená medzi ním a žalovaným 21.6. 2007 v čl. 1 v bode 2 je neprijateľná ako neplatná, poukázal, že ide o poslednú vetu bodu č. 2 dodatku. Podľa jeho názoru toto ustanovenie nie je spôsobilé vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zobratie na vedomie povinnosti, ktoré vzniknú v prípade porušením zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy, nemá žiadny vplyv na rovnováhu práv a povinností. Ak spotrebiteľ neplatí za poskytnuté služby, je to on, kto naruší rovnováhu zmluvného vzťahu. Ďalej súd určil, že neprijateľná a neplatná je aj podmienka dohodnutá v bode 1 v čl. 1 bodu 4 dodatku zmluvy o pripojení č. 3610927 zo dňa 21.6.2007. Uviedol, že aj tu platí, že súd nesprávne citoval ustanovenie dodatku k zmluve. Citovanie prvou vetou bodu č. 4 dodatku, pričom toto ustanovenie špecifikuje porušenie zmluvy, ktoré môže mať za následok ukončenie zmluvného vzťahu. Ustanovenie nie je spôsobilé samo osebe vyvolať značnú nerovnováhu práv a povinností.
Je potrebné, aby súd neposudzoval mechanicky v mene obrany jednej zmluvnej strany, ktorá koná v rozpore s dobrými mravmi, aj na škodu druhej strany zmluvnú pokutu ako neprijateľnú a nespôsoboval tým poškodenie oprávnených záujmov druhej strany. Žalobca uzatvára zmluvy o pripojení na dobu 24 mesiacov a poskytuje v dobrej viere svojím klientom zariadenia nemalej hodnoty. Spolieha na to, že
splnením zmluvy klientom sa mu takto vložený vklad vráti. Aby obmedzil riziko strát, zabezpečil si plnenie zmluvných povinností druhej strany zákonným inštitútom zmluvnou pokutou.
Preto mal za to, že jeho žalobný návrh je dôvodný a to v celom rozsahu ako bol uplatnený vrátane výšky úrokov z omeškania, nakoľko si žalobca plnil riadne a včas všetky svoje zmluvné povinnosti, zatiaľ čo zo strany žalovaného dochádzalo k porušovaniu, dôsledkom čoho bolo odstúpenie od zmluvy, ako aj vyúčtovanie dojednanej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaným vedúcich k ukončeniu zmluvného vzťahu.
Napriek tomu, že právna úprava umožňuje rozhodnúť bagateľný spor bez nariadenia pojednávania, pokiaľ niektoré súvislosti posudzovaného prípadu neboli zrejmé, nemal použiť túto formu rozhodovania a na odstránenie pochybností mal vo veci nariadiť pojednávanie a nie domýšľať si vlastné konštrukcie.
Ďalej poukázal, že v tomto konaní sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 331,94 Eur z titulu zmluvnej pokuty s príslušenstvom. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil zmluvné vzťahy ako celok, aplikoval právne normy neprimerane na ujmu jednej zo strán sporu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 331,94 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% z dlžnej čiastky ročne od 12.12.2009 až do zaplatenia.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vyvodil právny záver a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami poznamenáva nasledovné:
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení, t.j. 21.6.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom k 21.6.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom k 21.6.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Predmetný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe zmluvy o pripojení č. 2610927 zo dňa 21.6.2007 je bez pochybností vzťahom spotrebiteľským (§52 OZ).
Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali".
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe tohto ust. § 53 OZ bol do spotrebiteľskej
legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5 OZ).
Občiansky zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. Ust. § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 3 OZ vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku považuje.
Z dodatku k zmluve o pripojení (ktorý je súčasťou pripojeného spisu sp. zn. 4C 96/2010) bod 4 vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.
Odvolací súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatku k zmluve o pripojení č. 2610927 spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontrole neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných dojednaniach ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti.
V danej veci zmluvnú pokutu treba považovať ako neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatením sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Zmluvná pokuta napr. patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, avšak následne ako vyplýva z obsahu spisu, odstúpil od zmluvy, a pritom odvolací súd poukazuje, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 dodatku alebo v čl. 3 bodu 3, 6 všeobecných podmienok alebo čl. 5 bodu 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na to, že žalobca ako dodávateľ si vyhradil v zmluve aj právo na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta.
Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty
existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...v prípade porušenia zmluvných povinností, najmä...).
Odvolací súd je rovnako toho názoru, že v danom prípade nemôže ísť o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute tak, ako v podanom odvolaní naznačil žalobca.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako individuálne, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 smernice rady 93/13/EHS. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na samotné konštatovanie odvolateľa, ktoré odporuje jeho vyjadreniu o individuálnom dojednaní výšky zmluvnej pokuty, že :
„žalovaný mal možnosť kúpiť si telefón za jeho trhovú cenu a uzatvoriť zmluvu bez akejkoľvek viazanosti a zmluvnej pokuty. To, že si väčšina zákazníkov volí zmluvu spolu s kúpou nového telefónu za symbolickú cenu, je ich slobodné rozhodnutie. Doba viazanosti a výška zmluvnej pokuty nie je dohodnutá iba na základe rozdielu trhovou hodnotou telefónu a predajnou cenou, ale aj s ohľadom na program, ktorý si volí záujemca. Telefón možno získať za akciovú cenu 1 Eur, ale tiež napr. za 100 Eur, prípadne vyššiu cenu, vzhľadom na viazanosť (napr. 24 mesiacov), kde dohodnutá akciová cena je závislá od zvoleného programu, ktorý si záujemca zvolí tak, ako to najlepšie zodpovedá jeho potrebám. Od toho sa odvíja aj výška zmluvnej pokuty.“
Za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS). Je potrebné k tomu dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón).
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.
Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa v tom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal a odvolací súd jeho tvrdenia považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť. Pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas ostáva do doby viazanosti. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd správne vyhodnotil jednotlivé skutkové zistenia a prijal k nim aj správne právne závery vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy.
V zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podmienkou neplatnou. Ak je dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou (§ 53 ods. 4 OZ) obrana žalobcu v tom smere, že mal súd prvého stupňa využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť, neobstojí. K zníženiu zmluvnej pokuty (§545a OZ) môže súd pristúpiť iba za situácie, ak zmluvná pokuta je platne dojednaná. Čo sa v danom prípade nestalo. Odvolací súd tiež zdôrazňuje , že osobitné normy § 52 a nasl. OZ , ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy /B2C - Bussines to Consumer/ majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Moderačné ustanovenie v § 545a OZ reguluje aj nespotrebiteľké vzťahy (C2C, Consumer to Consumer). Niet dôvodu nereflektovať na zásadu špeciálnej osobitnej normy a v danom prípade osobitnej normy
určenej na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovoprávnej časti kódexu.
Postupom súdu prvého stupňa nedošlo ani k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko boli naplnené všetky podmienky, aby súd mohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania (§115a ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2011).
Ak teda žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky, medzi ktorú zaiste patrí aj podmienka týkajúca sa toho, že požadoval od spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku (§53 ods. 1 OZ), dôvodne potom súd z tohto dôvodu nepriznal toto právo žalobcovi a v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia uviedol.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd bol názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a rozsudok v zmysle § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd zistil, že rovnako správne rozhodnutie bolo aj o trovách odvolacieho konania, keďže žalobca bol vo veci len pomerne úspešný vzhľadom k pomeru neúspechu, pomer, ktorý správne prerátal súd prvého stupňa a následne ho použil aj pri výpočte priznaných trov žalobcovi z hľadiska pomeru úspechu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol neúspešný a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi v jeho priebehu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.