Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13CoE-134-2015.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/134/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 08 Bratislava, adresa pre doručovanie: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava proti povinnému U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX O. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod spisovou značkou EX 1872/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 513,81 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného zo dňa 04. 09. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 4Er/1105//2015-21 zo dňa 13. 08. 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že „oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 513,81 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, č. k. PC-B/0313/0098 zo dňa 21.02.2014 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok").
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 20.04.2015 požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 513,81 Eur s príslušenstvom.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom. Súd najmä skúmal v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenia so sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3Cdo/74/2012 zo dňa 10. 01. 2013 a 5Cdo/232/2012 zo dňa 27. 02. 2013), či bola právomoc rozhodcovského súdu založená na platne uzavretej rozhodcovskej doložke.
Oprávnený súdu predložil obchodné podmienky pre úver s účinnosťou od 01.01.2008, ktoré v čl. 11.2] obsahujú odkazujú na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré riešia mimosúdne riešenie sporov. Podľa článku 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na uzavretí rozhodcovskej doložky v znení: "Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu." Podľa článku 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok "ak Klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/ alebo Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal". Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len "smernica") bod 1, písm. q) sa za nekalú podmienku považuje aj ustanovenie, ktorého cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane". Súd považoval uzatvorenú zmluvu medzi pôvodným veriteľom a povinným za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko pôvodný veriteľ v rámci zmluvy vystupuje ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak, povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označená v zmluve menom, priezviskom a rodným číslom. V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy účinnej v čase uzatvárania zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55. Súd má však za to, že toto ustanovenie nemožno interpretovať doslovne, ale extenzívne a v prípade, že ide o zmluvu uzatváranú na jednej strane medzi dodávateľom a na druhej strane spotrebiteľom, ako je ustálené vyššie, je nutné podradiť pod režim spotrebiteľských zmlúv aj iné zmluvy ako tie výslovne uvedené v § 52 ods. 1 OZ. Takouto zmluvou je aj úverová zmluva, ako tzv. absolútny obchod, na ktorú sa vzťahuje režim Obchodného zákonníka, čo nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka k Obchodnému zákonníku. Podporne súd poukazuje aj na ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa, k čomu by došlo, ak by sa na tento vzťah neaplikovali zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v dôsledku podradenia zmluvy pod režim Obchodného zákonníka. Takouto interpretáciou by sa obchádzali ustanovenia o ochrane spotrebiteľa upravené v OZ, čím by bol popretý ich samotný účel. Preto súd považoval zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ obsahuje generálnu klauzulu, v zmysle ktorej sa za neprijateľnú podmienku považuje akékoľvek dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods. 3 citovaného paragrafu potom obsahuje jednotlivé skutkové podstaty niektorých neprijateľných podmienok, čím však nie je tento výpočet uzavretý (čo vyplýva aj z použitia slova "najmä"), ale neprijateľnou podmienkou je aj akékoľvek iné zmluvné dojednanie, ktoré napĺňa znaky vyššie uvedenej generálnej klauzuly. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01. 05. 2004 sa stali súčasťou právneho poriadku aj predpisy vydávané Európskou úniou v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto predpisom je aj vyššie citovaná smernica, ktorá obsahuje vo svojej prílohe indikatívny zoznam neprijateľných ("nekalých") zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré radí aj ustanovenia, ktoré bránia spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadujú od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Vzhľadom na to, že v čase uzatvárania rozhodcovskej doložky nebolo vo vnútroštátnych predpisoch Slovenskej republiky výslovne upravené, že ustanovenie, ktoré vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil svoje spory s dodávateľom v rozhodcovskom konaní sa považuje za neprijateľnú podmienku (toto ustanovenie bolo do právneho poriadku zavedené až zákonom č. 568/2007 Z. z. v rámci novelizácie Občianskeho zákonníka do § 54 ods. 3 písm. r) OZ), je nutné na daný vzťah aplikovať aj ustanovenia smernice a jej prílohy. V danom prípade ide o tzv. nepriamy účinok smernice prvýkrát definovaný v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora č. C-106/89 Marleasing, podľa ktorého je potrebné pri neúplnej alebo nedostatočnej transformácii smernice vykladať vnútroštátne právo "eurokonformne", teda v súlade s ustanoveniami smernice. To znamená, že sa ustanovenia smernice použijú ako interpretačné pravidlo pri vykladaní generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 OZ. Dôvodom zaradenia vyššie citovanej nekalej zmluvnej podmienky do prílohy smernice je, aby nebola vylúčená ochrana spotrebiteľa súdom, teda, aby proti jeho vôli neprejednával prípadné spory z uzavretej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom iný subjekt ako súd. Z obsahu uzatvorenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory vzniknuté medzi pôvodným veriteľom a povinným musia byť riešené v rozhodcovskom konaní pred vybraným rozhodcovským súdom. Takáto rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu v postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej zaradenie do prílohy zmluvy, ktorá je celá pripravená na formulárovom tlačive vopred pripravenom pôvodným veriteľom a konkrétne údaje o povinnom sa do nej len vpisujú. Povinný ako spotrebiteľ mohol zmluvu len odmietnuť ako celok alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a teda je vybratý výlučne dodávateľom (pôvodným veriteľom), ktorý má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Pri takto zvolenom rozhodcovi vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Pôvodný veriteľ takýmto spôsobom v podstate "automaticky" získava exekučný titul v podobe rozhodcovského rozsudku, pričom si sám vybral rozhodcu a povinný nemal možnosť zahrnutie rozhodcovskej doložky do uzavretej zmluvy nijako ovplyvniť alebo vylúčiť. Preto súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, pretože núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom bez toho, aby mal voľbu rozhodcovské konanie vylúčiť. Obchodné podmienky pre úver pripojené k zmluve obsahujú celú stranu textu husto popísaného drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku. Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinný) dovolával, a preto na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že uzatvorená rozhodcovská doložka je absolútne neplatná. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd na záver uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenej veci so sp. zn. 6MCdo/9/2012 vyslovene riešil prípad formulárových zmlúv s rozhodcovskou doložkou v rovnakom znení ako je tomu v danom prípade, uzatváraných hromadne pôvodným veriteľom, pričom ustálil, že okresný súd postupoval, keď v obdobnej veci žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia z dôvodov, ktoré súd rozpísal vyššie, zamietol.“
Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Zástupca oprávneného si vo vyhotovení obsiahleho podania dal záležať na rozsiahlosti právnej problematiky, ktorú spracoval, a ktorá mu slúži ako vzor pre podávanie toho istého odvolania v ďalších veciach, kde bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.
Úvodom odvolania oprávnený uvádza, že podáva odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a dôvodí:
- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. tým, že účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V ďalšom odvolateľ svoje tvrdenia rozoberá, pričom pri jednotlivých bodoch sa opakuje a záverom žiada uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne žiada, aby príslušný súd navrhnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu nebolo podané žiadne vyjadrenie.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu s uvedením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O. s. p.)
Na zdôraznenie správnosti a k podanému odvolaniu krajský súd dodáva: Odvolanie oprávneného, ktoré je bezpochyby formulárové, pretože ako už bolo uvedené, je podávané v rovnakom znení v množstve iných odvolaní, kde súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
vo veci oprávneného zamietol. Je zároveň aj šikanózne. Je totiž nepochybné, že množstvo všeobecných súdov obsahovo totožných veciach, bola žiadosť o udelenie vydania poverenia na vykonanie exekúcie, pokiaľ ide o spotrebiteľské veci zamietnutá pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Odvolateľ však tým istým obsiahlym podaním namieta a žiada odpovede na rôzne otázky, ktoré v skutočnosti nesúvisia s rozhodnutím prvostupňového exekučného súdu, pretože vôbec sa nedotýkajú podstaty rozhodnutia. Tá spočíva v skutočnosti, že rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, ktoré má byť podkladom pre exekúciu, nebol oprávnený takéto rozhodnutie vydať, pretože rozhodcovská doložka, ktorá ho zmocňovala na rozhodovanie, bola neprijateľná, a preto neplatná.
Odvolací súd považuje za kontraproduktívne znovu a opätovne rozoberať tie isté veci a odpovedať na tie isté otázky hoci inými slovami. Odvolateľ dostal vyčerpávajúce odpovede už v množstve iných rozhodnutí prvostupňových súdov (zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia), ale aj odvolacích súdov, kde uznesenia súdov prvého stupňa boli potvrdené. Tieto rozhodnutia odvolateľ obdržal a nakoniec sú uverejnené aj na webových stránkach vydaných súdnych rozhodnutí.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.