Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38Cb-96-2014.pdf
PDF · 99.71 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/96/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľa: RUNO, spol. s r.o., so sídlom Rosinská cesta 1, 010 08 Žilina, IČO: 31 605 494, zastúpený JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, proti odporcovi: RUNO-SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom J. Tombora 1076/5, 010 07 Žilina, IČO: 45 583 439, zastúpený: Advokátska kancelária Kadura a spol., so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, o zaplatenie 3.563,92 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3.563,92 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.174,64 € od 05.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 1.209,94 € od 16.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.179,34 € od 28.12.2011 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právnej zástupkyne navrhovateľa trovy konania vo výške 213,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 417,51 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu 13.03.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 3.563,92 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.174,64 € od 05.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.209,94 € od 16.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.179,34 € od 28.12.2011 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že odporcovi dodal objednaný tovar a po odovzdaní a prevzatí tovaru vyúčtoval odporcovi cenu za dodaný tovar v celkovej sume 3.563,92 €, a to faktúrou č. 10110262 s dátumom splatnosti 04.11.2011 v sume 1.174,64 €, faktúrou č. 10110342 s dátumom splatnosti 15.12.2011 v sume 1.209,94 € a faktúrou č. 10110380 s dátumom splatnosti 27.12.2011 v sume 1.179,34 €. Do dňa podania návrhu odporca navrhovateľovi fakturovanú kúpnu cenu neuhradil. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr.
V prílohe podaného návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil: Faktúru č. 262 odkazujúcu na dodací list 000262, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za dodanie tovaru špecifikovaného názvom, množstvom a jednotkovou cenou sumu celkom 1.174,64 € s DPH s uvedeným dátumom splatnosti faktúry 04.11.2011. Zároveň navrhovateľ predložil dodací list č. 000262 s dátumom 26.10.2011 vystavený navrhovateľom s uvedením tovaru označeným názvom, číslom, množstvom a jednotkovou cenou v celkovej hodnote 1.174,64 € opatrený pod riadkom prevzal pečiatkou odporcu spolu s nečitateľným podpisom. Faktúru č. 342 odkazujúcu na dodací list 000342, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za tovar označený názvom, množstvom a jednotkovou cenou sumu celkom 1.209,94 € s DPH s uvedeným dátumom vystavenia 01.12.2011 a dátumom splatnosti 15.12.2011. Zároveň navrhovateľ predložil dodací list č. 000342 s dátumom 01.12.2011, obsahujúci názov, číslo tovaru, množstvo a jednotkovú
cenu v celkovej hodnote 1.209,94 € s DPH, vystavený navrhovateľom a pod riadkom prevzal opatrený pečiatkou odporcu spolu s nečitateľným podpisom. Faktúru č. 380 odkazujúcu na dodací list 000380, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za tovar označený názvom, mernou jednotkou, množstvom a jednotkovou cenou celkom cenu 1.179,34 € s DPH s uvedeným dátumom vystavenia 13.12.2011 a dátumom splatnosti 27.12.2011. Zároveň navrhovateľ predložil dodací list č. 000380 s dátumom 13.12.2011 s uvedeným názvom, číslom tovaru, mernou jednotkou, množstvom a jednotkovou cenou v celkovej hodnote tovaru 1.179,34 € vystavený navrhovateľom, opatrený pod riadkom prevzal pečiatkou odporcu spolu s nečitateľným podpisom.
Súd vo veci vydal dňa 18.03.2014 platobný rozkaz č.k. 19Rob/91/2014-20. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že nepopiera tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Odporca však tvrdí, že má voči navrhovateľovi pohľadávku v celkovej výške 9.865,38 € na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014, ktorou B. Ď. ako postupca postúpila na odporcu ako postupníka pohľadávku vo výške 9.865,38 €. Týmto si odporca uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v tomto konaní v súlade s ust. § 98 posledná veta OSP vo výške pohľadávky uplatnenej navrhovateľom. Z uvedeného dôvodu odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu z 20.05.2014 uviedol, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014 vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.05.2000, ktorou postupca poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 150.000 Sk, splatnú 31.12.2003 a na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.11.2000, ktorou postupca poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 232.000 Sk, splatnú 31.12.2001. Nakoľko pohľadávky, ktoré boli predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014, sú pohľadávky premlčané, ktorých zaplatenie si odporca neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, navrhovateľ vznáša námietku premlčania.
Na pojednávanie nariadené na 13.10.2015 sa odporca a jeho právny zástupca nedostavili. Doručenie predvolania na termín pojednávali mali riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č.l. 44 spisu. Svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti odporcu.
Likvidátorka navrhovateľa na pojednávaní dňa 13.10.2015 uviedla, že odporca si v odpore voči platobnému rozkazu uplatňuje nárok na započítanie žalovanej istiny vo výške 3.563,92 €, ktorý odôvodňuje Zmluvou o postúpení pohľadávky z 02.01.2014, ktorou údajne B. Ď. postúpila odporcovi svoju pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 9.865,38 €. Likvidátorka navrhovateľa zotrvala na vznesenej námietke premlčania, kedy pohľadávky bola premlčaná najneskôr ku dňu 01.01.2011. Uviedla, že p. B. Ď. poskytla navrhovateľovi pôžičku v sume 150.000 Sk Zmluvou o pôžičke zo 16.05.2000, ktorej splatnosť sa dodatkami k tejto zmluve niekoľkokrát predĺžila a naposledy bola predĺžená dodatkom č. 6 do 31.12.2007. Táto pôžička bola postupne splácaná, a to dňa 29.12.2006 v sume 52.492 Sk, dňa 21.12.2007 v sume 17.000 Sk, dňa 31.12.2008 v sume 15.303,50 Sk, čo spolu predstavuje 65.204,50 Sk, resp. 2.164,39 €. Zostatok bol zaplatený v hotovosti B. Ď. dňa 14.04.2010. Uvedená pôžička teda bola navrhovateľom v celom rozsahu splnená. Ďalšia pôžička vo výške 232.000 Sk bola rovnako splácaná, a to dňa 14.04.2010 bola zaplatená suma 1.155,61 € a dňa 29.11.2010 suma 1.800 €. Zostatok tejto pôžičky predstavuje 4.745,38 €. Likvidátorka navrhovateľa tak namietla celkovú výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje odporca na započítanie, nakoľko zostatok pôžičky podľa účtovnej evidencie navrhovateľa predstavuje 4.745,38 € a zároveň tento zostatok považuje navrhovateľ za premlčaný najneskôr dňa 01.01.2011, čo odvodzuje od toho, že u obidvoch pôžičiek bola dodatkami predĺžená splatnosť do 31.12.2007. Zároveň poukázala na to, že odporca si svoje údajné nároky uplatnil vo viacerých konaniach, napr. dňa 31.05.2012 si na započítanie tejto svojej pôžičky uplatnil sumu 5.000 €, čo malo vyplynúť z kúpnej ceny za predaj pozemku, ktorý zrealizovala p. B. Ď. v mene navrhovateľa a túto kúpnu cenu si ponechala s tvrdením, že si ju započítava na svoju pôžičku. Ďalej v konaniach vedených na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb 96/2014 a 10Cb 108/2014 odporca opakovane tvrdil, že si na tieto pohľadávky započítava poskytnutú pôžičku. Takýmto spôsobom si odporca započítava celkom už sumu 15.731,25 €, zatiaľ čo tvrdí, že jeho údajná pohľadávky predstavuje 9.865,38 €. Likvidátorka navrhovateľa ďalej predložila listinné dôkazné prostriedky, a to výdavkový pokladničný doklad, ktorý vystavila p. B. Ď. v mene navrhovateľa na sumu 5.000 €, ktorou si vracala
pôžičku a ktorá suma 5.000 € predstavuje kúpnu cenu, ktorú si ponechala za predaný pozemok, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľa. Ďalej predložila výpis z účtovnej evidencie k jednotlivým pôžičkám, v ktorom sú vyznačené doklady, ktorými boli pôžičky postupne splácané a pokladničné doklady preukazujúce toto splácanie. Nemala k dispozícii doklady za rok 2010, nakoľko tieto si prevzala p. B. Ď. a doposiaľ ich navrhovateľovi nevrátila. S poukazom na uvedené likvidátorka navrhovateľa žiadala, aby súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 213,50 € a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu a vyjadrenie k odporu, v celkovej výške 417,51 €.
Likvidátorka navrhovateľa na pojednávaní predložila výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.05.2012 (č.l. 53 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že firma RUNO, spol. s r.o., IČO: 31 605 494 (navrhovateľ) vyplatila sumu 5.000 € B. Ď. s vymedzeným účelom vrátenie pôžičky. Ďalej bol predložený prehľad splácania pôžičiek od B. Ď. spoločnosťou RUNO, spol. s r. o. potvrdený pečiatkou a nečitateľným podpisom tejto spoločnosti (č.l. 54 spisu), z ktorého vyplývajú skutočnosti tak, ako boli uvedené likvidátorkou navrhovateľa na pojednávaní. Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 2 zo dňa 29.12.2006 (č.l. 54 spisu rub) spoločnosť navrhovateľa vyplatila B. Ď. sumu 52.492 Sk ako čiastočné vrátenie pôžičky zo 16.05.2000. Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 819 z 31.12.2007 (č.l. 55 spisu) spoločnosť navrhovateľa vyplatila B. Ď. sumu 10.303,50 Sk s vymedzeným účelom čiastočné vrátenie pôžičky zo 16.05.2000. Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 780 zo dňa 21.12.2007 (č.l. 55 spisu rub) spoločnosť navrhovateľa vyplatila B. Ď. sumu 17.000 Sk s vymedzeným účelom vrátenie pôžičky zo 16.05.2000. Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. V0471 zo dňa 31.12.2008 (č.l. 56 spisu) spoločnosť navrhovateľa vyplatila B. Ď. sumu 5.000 € s vymedzeným účelom vrátenie pôžičky zo 16.05.2000.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 98 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (OSP), vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.563,92 € titulom zaplatenia kúpnej ceny za tovar dodaný odporcovi v zmysle predložených dodacích listov, vyúčtovanej faktúrami označenými v návrhu na začatie konania. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako vzťah obchodnoprávny podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ riadne dodal odporcovi tovar označený v navrhovateľom predložených dodacích listoch, ktoré sú podpísané odporcom a ktorých obsah odporca nespochybnil. Kúpnu cenu za dodaný tovar, ktorej výška nebola v konaní sporná, navrhovateľ vyúčtoval odporcovi troma faktúrami označenými v návrhu na začatie konania. Rovnako v konaní nebolo sporné, že kúpnu cenu v zmysle označených faktúr odporca navrhovateľovi neuhradil. Uplatňovaný nárok navrhovateľa súd považoval za nesporný aj s prihliadnutím na obsah procesnej obrany odporcu v prejednávanej veci, ktorý v súlade s ust. § 98 veta druhá OSP ako obranu proti návrhu uplatnil voči navrhovateľovi na započítanie do výšky uplatneného nároku svoju pohľadávku v celkovej výške 9.865,38 €, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014 od B. Ď.. Vzhľadom na takto koncipovanú procesnú obranu v prejednávanej veci, odporca bol v konaní nositeľom povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti vo vzťahu k existencii ním tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky.
Odporca tvrdil v podanom odpore proti platobnému rozkazu existenciu pohľadávky voči navrhovateľovi v celkovej výške 9.865,38 €, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014 od B. Ď.. Vo vzťahu k vymedzeniu právneho dôvodu a výšky tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky odporca v konaní neuviedol žiadne ďalšie tvrdenia a ani neoznačil, nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali existenciu, právny dôvod a výšku ním tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky. Hoci v konaní nebola priamo predložená tvrdená Zmluva o postúpení pohľadávky z 02.01.2014, čo bolo primárne dôkaznou povinnosťou odporcu v prejednávanej veci, vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ nepovažuje za sporné uzatvorenie takejto Zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej mala byť pohľadávka B. Ď. voči navrhovateľovi titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.05.2000, na základe ktorej mala byť poskytnutá navrhovateľovi B. Ď. pôžička vo výške 150.000 Sk s dojednanou splatnosťou 31.12.2003 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.11.2000, na základe ktorej mala byť B. Ď. poskytnutá navrhovateľovi pôžička vo výške 232.000 Sk s dojednanou splatnosťou 31.12.2001. Nakoľko z vyjadrení navrhovateľa v prejednávanej veci vyplynula existencia dvoch zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi B. Ď. a navrhovateľom, pohľadávky z ktorých mali byť predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014 uzatvorenej medzi B. Ď. a odporcom, súd konštatuje, že procesná obrana odporcu v prejednávanej veci je neurčitá, nakoľko z jej obsahu nie je zrejmé, pohľadávku titulom ktorej zmluvy o pôžičke si uplatňuje voči navrhovateľovi na započítanie. Navyše z tvrdení likvidátorky navrhovateľa na pojednávaní dňa 13.10.2015 vyplýva, že pôžička v sume 150.000 Sk poskytnutá navrhovateľovi B. Ď. dňa 16.05.2000 mala byť zo strany navrhovateľa v celom rozsahu vrátená pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014 a pôžička zo dňa 20.11.2000 mala byť navrhovateľom vrátená v časti 2.955,61 € rovnako pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014. Uvedené tvrdenia likvidátorky navrhovateľa dokladované predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami neboli, vzhľadom na neprítomnosť odporcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.10.2015, rozporované.
Zároveň vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke odporcu navrhovateľ vzniesol námietku premlčania. Súd konštatuje, že opätovne z dôvodu nedostatku tak skutkových tvrdení, ako aj nesplnenia dôkaznej povinnosti zo strany odporcu nebolo možné námietku premlčania náležite vyhodnotiť. Bez náležitého objasnenia obsahu záväzkovoprávnych vzťahov titulom tvrdených zmlúv o pôžičke medzi navrhovateľom a B. Ď. nebolo možné zo strany súdu spoľahlivo prijať záver, či tento vzťah bol vzťahom občianskoprávnym alebo vzťahom obchodnoprávnym, a teda či je naň potrebné aplikovať premlčaciu lehotu v zmysle Občianskeho zákonníka (3 roky) alebo v zmysle Obchodného zákonníka (4 roky). Rovnako odporcom neboli v konaní produkované tvrdenia ohľadne momentu splatnosti pohľadávok, ktoré mali byť predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok z 02.01.2014. Súd tak mohol opätovne vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, z ktorých vyplynulo, že pôžička zo dňa 16.05.2000 mala byť splatná 31.12.2003 a pôžička zo dňa 20.11.2000 mala byť splatná 31.12.2001. Podľa
vyjadrenia navrhovateľa, splatnosť obidvoch pôžičiek mala byť na základe dodatkov k Zmluvám o pôžičkách posunutá do 31.12.2007. V zmysle ust. § 358 veta druhá Obchodného zákonníka započítaniu nebráni, pokiaľ je pohľadávka premlčaná, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu sa stali spôsobilými na započítanie v momente ich stretu, t.j. v momente, kedy nastala splatnosť pohľadávok neskôr splatných, čo v pomeroch právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom sú pohľadávky navrhovateľa z označených faktúr, ktorých splatnosť nastala 04.11.2011, 15.12.2011 a 27.12.2011. Za predpokladu, že pohľadávky voči navrhovateľovi, ktoré mal odporca nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.01.2014, by sa spravovali Občianskym zákonníkom, k momentu stretu s pohľadávkami navrhovateľa v čase, kedy sa tieto stali splatnými, by pohľadávky odporcu boli premlčané (pri splatnosti pohľadávok 31.12.2007 a všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote by premlčacia lehota uplynula dňa 31.12.2010, v čase stretu s pohľadávkami navrhovateľa by boli po uplynutí premlčacej doby). V prípade, že by sa pohľadávky odporcu spravovali Obchodným zákonníkom, pri aplikácii 4-ročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka by táto uplynula až 31.12.2011 a teda v čase stretu s pohľadávkami navrhovateľa voči odporcovi by pohľadávky odporcu premlčané neboli. Ako už však bolo konštatované, súd vo vzťahu k námietke premlčania nemohol zaujať jednoznačný záver, nakoľko charakter právneho vzťahu medzi B. Ď. a navrhovateľom v konaní nebol odporcom preukázaný a preto súd nemohol prijať jednoznačný záver o tom, či išlo o vzťah občianskoprávny alebo o vzťah obchodnoprávny, ktorá skutočnosť ovplyvňuje dĺžku premlčacej doby.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že odporca si v konaní náležite nesplnil povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uplatnenej procesnej obrane, a to vznesenej kompenzačnej námietke do výšky uplatneného nároku. Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení zo strany odporcu a nesplnenie dôkaznej povinnosti súd nemohol prijať záver, že v dôsledku vznesenej kompenzačnej námietky došlo k zániku pohľadávok navrhovateľa. Súd tak konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku a v celom rozsahu jeho návrhu vyhovel. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.563,92 € titulom kúpnej ceny za tovar dodaný navrhovateľom odporcovi. Nakoľko v konaní nebola preukázaná iná dohoda účastníkov o splatnosti kúpnej ceny dodaného tovaru, odporca bol v súlade s ust. § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď mu navrhovateľ umožnil nakladať s tovarom, za ktorý deň považoval súd deň prevzatia tovaru odporcom v zmysle predložených dodacích listov. Nakoľko vo vystavených faktúrach navrhovateľ prejavil vôľu, aby mu odporca uhradil kúpnu cenu až v lehote splatnosti faktúr, odporca sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr a od tohto dňa si navrhovateľ dôvodne uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, a to v sume 213,50 € titulom súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania a v sume 417,51 € titulom trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo 06.03.2014, návrh na začatie konania zo 06.03.2014 a vyjadrenie k odporu z 20.05.2014, pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 131,13 € + 3x režijný paušál 8,04 €. Priznanú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).