Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/96/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: RUNO, spol. s r.o., so sídlom Rosinská cesta 1, 010 08 Žilina, IČO: 31 605 494, právne zastúpeného: JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému: RUNO-SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom J. Tombora 1076/5, 010 07 Žilina, IČO: 45 583 439, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Kadura a spol., verejná obchodná spoločnosť, so sídlom Republiky 16, Žilina, IČO: 47 251 671, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.975,72 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.975,72 EUR spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 730,39 EUR od 18.11.2011 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.599,66 EUR od 15.12.2011 až do zaplatenia, zo sumy 34,21 EUR od 5.7.2012 až do zaplatenia, zo sumy 520,82 EUR od 16.4.2012 až do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 90,64 EUR od 14.7.2012 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 238,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 298,26 EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 13.3.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.975,72 EUR spolu s príslušenstvom z titulu úroku z omeškania v percentuálnych sadzbách, zo základov a za dobu omeškania ako vyplýva z písomného vyhotovenia žaloby. Na odôvodnenie uplatneného práva uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých zrealizoval pre žalovaného dodávky tovaru, cenu ktorých vyúčtoval samostatnými faktúrami špecifikovanými číslom, dátumom splatnosti, fakturovanou sumou a sumou, ktorá zostala ako pohľadávka na strane žalobcu voči žalovanému k úhrade, v písomnom vyhotovení žaloby. Žalovaný tieto pohľadávky žalobcu v lehote splatnosti nezaplatil a je s ich splnením v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca zároveň uplatnil úrok z omeškania.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu uviedol, že nepopiera tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na vydanie platobného rozkazu, avšak tvrdí, že má voči žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 9.865,38 EUR na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2.1.2014 uzatvorenej s Jankou Ďurnekovou ako postupcom, ktorou tento postupca na žalovaného ako postupníka postúpil pohľadávku v celkovej výške 9.865,38 EUR. Žalovaný uplatnil označenú pohľadávku na započítanie s poukazom na úpravu § 98 posledná veta OSP v tomto konaní do výšky pohľadávky uplatnenej žalobcom. Zároveň navrhol žalobu zamietnuť a vzniesol návrh na spojenie

konania v tejto veci s konaním vedeným pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. s odôvodnením, že v označenom konaní vystupujú rovnakí účastníci a predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu vo výške 3.563,92 EUR. O návrhu žalovaného na spojenie vecí sp.zn. a sp.zn. /aktuálne vedené pod sp.zn. , vznesenom i v konaní sp. zn. rozhodol súd samostatným uznesením č.k. -33 zo dňa 13.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2014 tak, že tento návrh na spojenie vecí zamietol s odôvodnením, že zákonný sudca vo veci sp. zn. neudelil s týmto spojením súhlas. V nadväznosti na to nebol dôvod rozhodovať vo veci sp. zn. o rovnakom návrhu žalovaného na spojenie označených konaní.

Vo vzťahu k vznesenej procesnej obrane sa vyjadril žalobca jednak písomným podaním z 27.5.2014 a zároveň i na pojednávaní dňa 24.3.2015. Žalobca zotrval na uplatnenom práve, primárne vzniesol námietku premlčania pohľadávky, ktorú navrhol žalovaný v dôvodoch odporu kompenzovať voči žalobcom uplatnenej pohľadávke v tomto konaní s poukazom na úpravu § 101 Občianskeho zákonníka a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 2.1.2014, vyplýva zo Zmluvy o pôžičke zo 16.5.2000, ktorou postupca poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 150.000,- Sk, ktorá bola splatná 31.12.2003 a zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.11.2000, ktorou bola poskytnutá dlžníkovi pôžička vo výške 232.000,- Sk splatná 31.12.2011. Na pojednávaní dňa 24.3.2015 žalobca doplnil svoje tvrdenia poukazom na skutočnosť, že dodatkami ku zmluvám o pôžičke bola splatnosť zmenená tak, že nastala 31.12.2007 a teda pohľadávka z titulu týchto pôžičiek sa premlčala najskôr 1.1.2011. Postupca - X. Ď. uplatňuje pohľadávky z titulu pôžičiek vo viacerých konaniach tunajšieho súdu. Žalobca zároveň namietal výšku pohľadávky uplatnenej žalovaným v rámci kompenzácie.

Na pojednávanie súdu, ktoré v tejto veci bolo vytýčené na termín 24.3.2015, sa žalovaný ani jeho právny zástupca neustanovili. Obaja mali doručenie predvolania včas a riadne vykázané, ako vyplýva z č.l. 43 p.v.. Právny zástupca žalovaného podaním z 23.2.2015 požiadal o odročenie pojednávania vzhľadom na kolíziu s iným pojednávaním, v ktorom mu bolo predvolanie bolo doručené 10.2.2015. K žiadosti pripojil fotokópiu predvolania vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn. na pojednávanie 24.3.2015 o 10.00. V nadväznosti na uvedenú žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania súd postupoval podľa § 119 ods. 2 písm. c/ OSP a na označenú elektronickú adresu právneho zástupcu žalovaného tohto oboznámil s vyhodnotením jeho žiadosti, ktorú nepovažuje za dôvodnú, nakoľko neuvádza dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania /č.l. 47/. V nadväznosti na skonštatovanie splnenia procesných podmienok pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného a žalovaného súd podľa § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného a žalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, oboznámením listinných dôkazov: faktúr a dodacích listov, tak ako boli prílohou žaloby a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca zrealizoval pre žalovaného dodávku tovaru, cenu ktorého vyúčtoval faktúrou č. 10110292 splatnou 17.11.2011 v sume 730,39 EUR, č. 10110323 splatnou 14.12.2011 v sume 2.599,60 EUR, č. 10120179 splatnou 4.7.2012 v sume 34,21 EUR, č. 10120190 splatnou 13.7.2012 v sume 90,64 EUR a č. 10120190 splatnou 15.4.2012 v sume 584,54 EUR, z ktorej žalovaný uhradil 63,72 EUR, v dôsledku čoho je zostatok kúpnej ceny uplatnený v tomto konaní zo strany žalobcu v súvislosti s touto dodávkou vo výške 520,82 EUR. O realizácii uvedených dodávok predložil žalobca ako prílohy žaloby dodacie listy pripojené k jednotlivým faktúram, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena za zrealizované dodávky.

Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 450 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Podľa § 98 OSP: Vzájomným návrhom je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka: Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka: Ak tento zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

V konaní medzi účastníkmi v tejto veci nebola sporná skutková okolnosť realizácie dodávok tovaru žalobcom žalovanému tak, ako vyplýva z daňových dokladov a dodacích listov, ktoré žalobca v tejto veci pripojil ako prílohy žaloby a teda skutočnosť vzniku práva žalobcu ako predávajúceho voči žalovanému ako kupujúcemu na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 3.975,72 EUR, ktorá kúpna cena bola žalobcom vyúčtovaná faktúrami pripojenými k žalobe. Tieto medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.

Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol v tomto konaní kompenzačnú námietku tvrdiac, že na jeho strane existuje pohľadávka voči žalovanému z titulu jeho práva na zaplatenie sumy 9.865,38 EUR, ktorú nadobudol od postupcu X. Ď. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2.1.2014, bolo primárne obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP preukázať existenciu takejto tvrdenej kompenzabilnej pohľadávky. Vo vzťahu ku tomuto svojmu tvrdeniu žalovaný súdu nepredložil a ani neoznačil žiadne konkrétne dôkazy. Napriek tomu, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.5.2014, ako aj na pojednávaní 24.3.2015 potvrdil existenciu Zmlúv o pôžičkách zo dňa 16.5.2000 vo výške 150.000,- Sk /pôžička splatná 31.12.2003/ a zo dňa 20.11.2000 vo výške 232.000,-

Sk /pôžička splatná 31.12.2001/, splatnosť ktorých pôžičiek mala byť dodatkami k týmto zmluvám o pôžičkách zmenená na 31.12.2007, ako aj skutočnosť existencie Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2.1.2014, predmetom postúpenia ktorej bola práve pohľadávka na základe označených zmlúv o pôžičke, bolo primárne dôkaznou povinnosťou žalovaného v zmysle uvedeného preukázať existenciu kompenzabilnej pohľadávky, ktorú navrhol v konaní započítať voči žalobcom uplatnenej pohľadávke predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky z 2.1.2014 a samotných zmlúv o pôžičke, ako aj ich dodatkov, ktorú dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, hoci mu bol na to vytvorený dostatočný procesný priestor. V nadväznosti na to mohol súd pri vyhodnotení vznesenej námietky premlčania kompenzovanej pohľadávky žalovaného, ktorá námietka premlčania bola vznesená žalobcom v jeho podaní z 27.5.2014, vychádzať len zo skutočností, ktoré boli medzi účastníkmi nesporné a v zmysle ktorých boli pohľadávky z titulu zmlúv o pôžičkách splatné 31.12.2007. Pri uplatnení pohľadávok z titulu pôžičiek s kompenzačnou námietkou žalovaného podľa dôvodov odporu z 23.4.2014, ktorý bol súdu doručený 25.4.2014, je nevyhnutné skonštatovať, že takáto pohľadávka je uplatnená po uplynutí premlčacej doby ako v zmysle úpravy Obchodného zákonníka, tak v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka, čo súd zdôrazňuje vzhľadom na absenciu spoľahlivého preukázania skutočnosti, či na základe zmlúv o pôžičkách vznikol medzi zmluvnými stranami vzťah, ktorý mal povahu obchodno-právneho záväzku alebo občiansko- právneho záväzku. Napriek tomu je však možné na základe vykonaného dokazovania predmetnú námietku premlčania kompenzovanej pohľadávky žalovaného vznesenú žalobcom vyhodnotiť, a to jedine so záverom jej dôvodnosti, v nadväznosti na čo je ako nedôvodná hodnotená i celá procesná obrana žalovaného. Pri tomto primárnom konštatovaní nečinil súd osobitne predmetom hodnotenia a právneho posúdenia výšku pohľadávky uplatnenej žalovaným v rámci kompenzačnej námietky, k čomu však pre úplnosť odôvodnenia súd uvádza, že ani vo vzťahu k výške kompenzovanej pohľadávky si žalovaný v konaní svoju dôkaznú povinnosť riadne nesplnil. V dôsledku žalovaným vznesenej kompenzačnej námietky teda nedošlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky a táto bola žalobcovi ako skutkovo a právne dôvodne uplatnená priznaná právnym titulom zaplatenia dlžnej kúpnej ceny potom, ako žalobca preukázal splnenie jeho zmluvnej povinnosti predávajúceho dodať žalovanému objednaný tovar, oproti čomu žalovaný nepreukázal, že by si splnil zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu.

So splnením svojho záväzku zaplatiť žalobcovi dlžnú kúpnu cenu je žalovaný v omeškaní. V danom prípade sa jedná o omeškanie so splnením peňažného záväzku, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Pri absencii osobitnej dohody o sadzbe úroku z omeškania žalobca dôvodne uplatnil zákonnú sadzbu úroku z omeškania, v ktorej časti súd postupoval podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka /znenie platné a účinné do 31.1.2013/. Medzi účastníkmi nebola preukázaná osobitná dohoda o spôsobe platenia kúpnej ceny za zrealizovanú dodávku, na základe čoho súd vychádzal zo záveru, že vystavením faktúr, ktorými žalobca kúpnu cenu vyúčtoval a ich doručením žalovanému do jeho dispozičnej sféry, čo v konaní sporné nebolo, žalobca prejavil vôľu, aby mu žalovaný platil kúpnu cenu na podklade faktúry a v lehote splatnosti faktúry. V nadväznosti na to bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako účastníkovi v tomto konaní úspešnému v celom rozsahu bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume 238,50 EUR a v rozsahu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. písomné podanie žaloby na súd pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 141,09 EUR +2-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za tieto dva úkony právnej služby, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Pre úplnosť rozhodnutia o náhrade trov konania z titulu právneho zastúpenia poukazuje súd na skutočnosť, že žalobca v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku nepredložil písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania, v nadväznosti na čo súd vychádzal z jedinej predloženej špecifikácie uplatnených trov konania z titulu právneho zastúpenia, ktorá je obsiahnutá v písomnom vyhotovení žaloby. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia priznal súd žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.