Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoCsp-21-2022.pdf
PDF · 94.04 KB
Case nature
Subarea
24CoCsp/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária MCGA legal s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 1.668,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. februára 2018, č.k. 30Csp/40/2017-239 takto
rozhodol:
Odvolanie sa o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 225,44 eur zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 6,80 eur po právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb.
Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v podobe, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatuje, že zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky úveru vo výške 81,48 eur bez podrobnejšej špecifikácie, čo vlastne zahŕňa. Zo zmluvy to zistiť nemožno. I keď zo zmluvy je zistiteľné, že popri uvedenej splátke mal žalovaný platiť aj sumu 2,20 eur mesačne ako poplatok za vedenie a správu úverového účtu, nemožno už zo zmluvy zistiť podrobnejšiu štruktúru splátky. Nikde v zmluve nie je uvedené aká časť splátky tvorí úhradu na istinu a aká na úroky.
Zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nezodpovedá len uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej ochrany vyplýva, že dané zmluvné dojednanie má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a prípadne výšku splátky iných poplatkov. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, inými slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou vlastne spotrebiteľ plní, čo opätovne musí do zmluvného textu zakotviť veriteľ, v danom prípade (pôvodný) žalobca, ktorý zmluvu o spotrebnom úvere pripravoval. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)) a s jej neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ) tak je zrejmé, že táto náležitosť musela byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedená v takejto zmluve a nemohla byť nahradená ani odkazmi na všeobecné obchodné či iné podmienky. Vzhľadom na to, že úver, ktorého zostatok je predmetom konania, je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce (resp. nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami ZoSÚ, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. Žalobca poskytol žalovanému sumu 3.500,- eur, z ktorej suma 35,- eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom žalovaný doposiaľ jednotlivými splátkami uhradil spolu sumu 4.499,08 eur, teda viac ako bol povinný plniť, preto súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať. O vrátení časti súdneho poplatku za žalobu súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo sumy 1.613,83 eur vo výške 96,50 eur, po čiastočnom späťvzatí žaloby sa predmetom konania stala suma 1.388,39 eur, z ktorej sa platí súdny poplatok vo výške 83,- eur. Žalobcovi je preto potrebné vrátiť časť súdneho poplatku v sume 13,50 eur, krátenú o 6,70 eur, t.j. 6,80 eur. V prejednávanej veci je potrebné zodpovedať aj na právny problém, či veriteľovi patria dojednané úroky z úveru aj po splatnosti celého dlhu dlžníka až do doby zaplatenia celého úveru a k tomu aj sankčné úroky z omeškania, alebo veriteľovi po splatnosti celého dlhu patria iba úroky z omeškania. K tejto otázke zaujala súdna prax záver, že veriteľovi po splatnosti celého dlhu patria iba sankčné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, v ktorom ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozhodol nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.668,75 Eur. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho konania. Alternatívne, v prípade, že odvolací súd bude mať za to, že nie sú splnené podmienky na zmenu rozsudku, aby rozhodol nasledovne: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 15.2.2018 sp.zn. 30Csp/40/2017 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“
Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/306/2018-271 zo dňa 5.8.2019 odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č.k. 9Cdo152/2020 zo dňa 25. januára 2022 tak, že uznesenie Krajského súdu v Trnave z 5. augusta 2019 sp. zn. 9Co/306/2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol, „z listinných dokladov priložených k dovolaniu (č. l. 290 a nasl. súdneho spisu)
- najmä Stanoviska k technickým problémom Ústredného portálu verejnej správy vyplýva, že právny zástupca žalobkyne doručoval elektronickú správu obsahujúcu odvolanie Okresnému súdu Galanta ako príjemcovi, správa bola prijatá, spracovaná a doručená do schránky príjemcu 3. apríla 2018 o 18:34:35 hodine, t. j. posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že záver odvolacieho súdu o oneskorenom podaní odvolania žalobcu nebol správny. Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané, svojím nesprávnym
procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ktorá zakladá porušenie práva na spravodlivý proces (bod 19. a 20. odôvodnenia).
Na základe vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu odvolanie žalobcu proti prvoinštančnému rozhodnutiu bolo podané včas.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie nemá zákonné náležitosti podľa § 363 CSP a v odvolacom konaní nemožno pokračovať, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolanie žalobcu odmietol.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie žalobcu bolo vyhotovené formou „elektronického formulára“ s názvom „Odvolanie“ a elektronický dokument s názvom Žaloba_doplnenie_odvolania-sk.docx (č.l. 250, 251) (č.l. 254 – 257).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo povinnosťou žalobcu ako odvolateľa odvolanie vybaviť náležitosťami vyžadovanými zákonom. Týmito obsahovými náležitosťami odvolania je uvedenie, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia (odvolacie dôvody). Podľa § 373 ods. 1 CSP je možné výzvou súdu prvej inštancie odstrániť obsahové vady odvolania (odstrániteľné vady). Odvolateľa
vyzve prvoinštančný súd na odstránenie vád uznesením. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú ako povinná náležitosť odvolania upravené v ust. § 365 CSP. Odvolateľ je povinný vo svojom odvolaní uviesť niektorý alebo niektoré z odvolacích dôvodov vymedzené v ust. § 365 ods. 1 CSP, aby bolo zrejmé, z akých taxatívnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Odvolaním totiž odvolateľ zároveň stanovuje rozsah odvolacieho prieskumu, pretože v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie v zmysle ust. § 373 ods. 1 CSP odvolateľa nikdy nevyzýva. To isté platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je neodstrániteľnou vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd naviac poznamenáva, že neprihliadal na podanie zo dňa 02.04.2022 (č.l. 254 až 257 spisu) obsahujúce odvolacie dôvody, doručené súdu prvej inštancie dňa 03.04.2022, keďže ide o podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a súdu nebolo dodatočne do 10 dní doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.
K tomuto podaniu súd dodáva nasledovné: Odvolanie je podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP) a ak sa robí v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente treba ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa tohto zákona. Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Ak platná autorizácia chýba, na takéto podanie sa hľadí, akoby nikdy nevzniklo. Nejde teda „len“ o chýbajúcu náležitosť podania, ktorú možno dodatočne odstrániť. Pokiaľ elektronické podanie nebolo úplné alebo nebolo učinené v súlade so zákonom o e-Governmente, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, ako aj v danej veci nekonať či konanie zastaviť (§ 125 ods. 2 CSP v spojení s § 23 ods. 1 a § 25 zákona o e-Governmente). Dňa 03.04.2018 doručila právna zástupkyňa žalobcu súdu prvej inštancie elektronickú správu, ktorá obsahovala elektronický formulár s názvom „Odvolanie“ a elektronický dokument s názvom Žaloba_doplnenie_odvolania-sk.docx. Kým formulár bol opatrený kvalifikovaným elektronickým podpisom, príloha žiadny elektronický podpis neobsahovala (výsledok overenia podpisov, č. l. 259), teda nie je autorizované podľa zákona o e-Governmente. Podmienka kvalifikovaného elektronického podpisu odvolania ako prílohy elektronického podania vyplýva najmä z § 23 ods. 1, § 24 ods. 5, ako aj § 25 zákona o e-Governmente (pozri nález Ústavného súdu SR z 03.02.2022, II. ÚS 442/2021-41, bod 26). Pretože odvolanie z č.l. 254 - 257 proti rozsudku nebolo platne autorizované a nebolo v zákonom stanovenej lehote ani doplnené, nevyvolalo žiadne účinky a súd naň prihliadal.
Odvolací súd teda zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiaden riadne vymedzený odvolací dôvod, pričom tento nie je možné vyvodiť ani z obsahu jeho odvolania. Z obsahu odvolania nie je teda vôbec zrejmé, v čom podľa žalobcu spočíva nesprávnosť prvoinštančného rozhodnutia, ktoré odvolaním napáda.
Nakoľko odvolanie žalobcu neobsahovalo zákonné náležitosti odvolania, pričom pre tieto vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. d) CSP odmietol.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s článkom 4 CSP. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania, ktoré nemalo zákonom požadované náležitosti, zavinil žalobca. Preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalovanému, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani zo spisu
sa vznik jeho trov v tomto odvolacom konaní nepodáva. Žalovanému preto náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 453 ods. 3 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, pretože v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
Senát odvolacieho súdu rozhodol v tejto veci pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).