Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Csp-40-2017.pdf
PDF · 101.34 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, zast.: MCGA legal s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, konajúca Mgr. Branislavom Jurášom, proti žalovanému: Q. J., N.. X.X.XXXX, A. N. XXX, o zaplatenie 1.668,75 eur s prísl., takto
rozhodol:
Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 225,44 eur zastavuje.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobcovi sa vracia súdny poplatok v sume 6,80 eur po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Sberbank Slovensko, a.s.) sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 4.1.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.668,75 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že so žalovaným uzatvoril písomnú zmluvu o spotrebnom úvere č. 601367, ktorá obsahuje všetky náležitosti vyžadované pri spotrebiteľských úveroch, a na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebný úver v súlade so zmluvou, čim splnil svoju povinnosť zo zmluvy. Transakcie na úverom účte a spôsobom umorovania jednotlivých dlžných položiek úveru dokladá vzhľadom k rozsiahlosti na samostatnej prílohe, kde sú rozpísané jednotlivé dlžné čiastky úveru, dátum ich splatenia/ umorenia, úroky a úroky z omeškania, ak nedošlo k splateniu splátky v lehote jej splatnosti. Dlžná suma po zaúčtovaní všetkých platieb predstavuje ku dňu 1.12.2016 sumu 1.668,75 eur (1.613,83 eur istina, 54,92 eur úroky z omeškania). Žalovaný porušil zmluvné povinnosti tým, že nezaplatil splátku dlhšie ako 3 mesiace, a preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žiadal žalovaného, aby zaplatil celkový zostatok dlžnej sumy, ktorú žalovaný nezaplatil, napriek predsporovej výzve.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 6.10.2011, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 5.10.2015, výzvu zo dňa 5.12.2016, amortizačnú tabuľku, obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a VOP.
4. Uznesením č. k. 30Csp/40/2017-124 zo 21.11.2017 súd rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcom: Prima banka Slovensko, a.s. (právny nástupca pôvodného žalobcu).
5. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby vyzval súd žalobcu, aby uviedol a preukázal celkovú výšku sumy, ktorú žalovaný uhradil tak, aby bolo zrejmé ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu, úroky, resp. iné poplatky.
6. Žalobca na výzvu súdu predložil výpis z účtu a žalobu v časti o zaplatenie sumy 225,44 eur zobral späť z dôvodu úhrad žalovaného v období od 13.2.2017 do 11.1.2018, ktoré započítal na istinu. Zároveň žiadal vrátiť časť súdneho poplatku.
7. Žalovaný sa k podanej žalobe a listinným dôkazom písomne nevyjadril. Súdu dňa 8.2.2018 uviedol, že poskytnutý úver mesačne spláca poštovými poukážkami s tým, že celkovo uhradil sumu 2.913,- eur. V prípade dôvodnosti žaloby prejavil záujem splácať dlžnú sumu po 80,- eur mesačne, keďže poberá dôchodok 305,- eur mesačne, z ktorého uhrádza 100,- eur za plyn, 60,- eur za elektrinu, 10,- eur za vodu, okolo 20-30,- eur za lieky a zvyšok mu zostáva na bežné výdavky. Žije sám v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho syna a brata.
8. Súd vo veci v súlade s ust. § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu, pričom vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu na podanej žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia zotrval. Dôvodil, že strany uzavreli zmluvu o spotrebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3.500,- eur. Mal za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, žalovaný porušil povinnosť úver splácať riadne a včas, čím žalobcovi vznikol nárok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a na zmluvne dohodnutý úrok z omeškania. Vzhľadom na úhrady žalovaného po podaní žaloby vzal žalobu v časti späť, pričom príslušenstvo úveru považoval v celom rozsahu za uhradené. Namietal, že uzatvorená zmluva nie je formulárová, nakoľko oproti ponuke predschváleného úveru si žalovaný dohodol s bankou individuálnu výšku úveru a podmienok jeho splácania.
10. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti o zaplatenie sumy 225,44 eur ešte pred otvorením pojednávania, súd konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením v tejto časti zastavil.
13. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 1.388,39 eur s príslušenstvom.
14. Súd právne posúdil vec podľa nasledovných ustanovení:
15. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
19. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
20. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
21. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26. V rámci skutkového stavu zo žalobcom predloženej zmluvy o spotrebnom úvere č. 601367 súd zistil, že pôvodný žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 3.500,- eur, ktorý mal žalovaný vrátiť spolu s príslušenstvom v celkovej výške 5.055,80 eur formou 60 mesačných splátok po 81,48 eur s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.10.2016. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá na 16,86%, priemerná hodnota RPMN na 20,65% a úroková sadzba predstavovala 14,02% ročne (fixovaná do konečnej splatnosti). Žalovaná z titulu splácania úveru uhradila žalobcovi do predčasného zosplatnenia spolu sumu 1.240,39 eur. Po zosplatnení vykonala úhrady po 150,- eur v mesiacoch september 2016 - november 2016, január 2017, marec 2017, v decembri zaplatila žalobcovi sumu 100,- eur a vo februári 2017 sumu 50,- eur. Ďalej je v zmluve uvedený úrok z omeškania 9% a tiež určité poplatky (v rozsahu a výške podľa aktuálne platného sadzobníka poplatkov). Listom zo dňa 5.10.2015 (označeným ako vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru) pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 22.10.2015 a žiadal žalovaného o úhradu sumy 1.698,81 eur najneskôr do 21.10.2015. Podľa prehľadu splátok úveru predloženého žalobcom (č. l. 173) žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 4.499,08 eur (k 11.1.2018).
27. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
28. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy je vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
29. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v podobe, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.
30. Súd konštatuje, že zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky úveru vo výške 81,48 eur bez podrobnejšej špecifikácie, čo vlastne zahŕňa. Zo zmluvy to zistiť nemožno. I keď zo zmluvy je zistiteľné, že popri uvedenej splátke mal žalovaný platiť aj sumu 2,20 eur mesačne ako poplatok za vedenie a správu úverového účtu, nemožno už zo zmluvy zistiť podrobnejšiu štruktúru splátky. Nikde v zmluve nie je uvedené aká časť splátky tvorí úhradu na istinu a aká na úroky. Zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nezodpovedá len uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej ochrany vyplýva, že dané zmluvné dojednanie má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a prípadne výšku splátky iných poplatkov. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, inými slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou vlastne spotrebiteľ plní, čo opätovne musí do zmluvného textu zakotviť veriteľ, v danom prípade (pôvodný) žalobca, ktorý zmluvu o spotrebnom úvere pripravoval. Podľa názoru súdu uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť rozsiahle, individuálne nevyjednané, drobným, hustým písmom písané všeobecné obchodné podmienky. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)) a s jej neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (11 ods. 1 psím. b) ZoSÚ) tak je zrejmé, že táto náležitosť musela byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedená v takejto zmluve a nemohla byť nahradená ani odkazmi na všeobecné obchodné či iné podmienky.
31. Existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z dôvodov rozsudku Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 11Co/270/2016 zo dňa 13.9.2016) vyplýva o i. aj to, že pokiaľ aj je nesúlad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48/ES, smernica upravuje minimum ochrany spotrebiteľa, ktoré je povinný členský štát zabezpečiť. Nič však nebráni členskému štátu zabezpečiť spotrebiteľovi vyšší štandard ochrany pred neprijateľnými podmienkami.
32. Vzhľadom na to, že úver, ktorého zostatok je predmetom konania, je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce (resp. nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami ZoSÚ, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. Žalobca poskytol žalovanému sumu 3.500,- eur, z ktorej suma 35,- eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom žalovaný doposiaľ jednotlivými splátkami uhradil spolu sumu 4.499,08 eur, teda viac ako bol povinný plniť, preto súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
33. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
34. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
35. O vrátení časti súdneho poplatku za žalobu súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo sumy 1.613,83 eur vo výške 96,50 eur, po čiastočnom späťvzatí žaloby sa predmetom konania stala suma 1.388,39 eur, z ktorej sa platí súdny poplatok vo výške 83,- eur. Žalobcovi je preto potrebné vrátiť časť súdneho poplatku v sume 13,50 eur, krátenú o 6,70 eur, t.j. 6,80 eur.
36. V prejednávanej veci je potrebné zodpovedať aj na právny problém, či veriteľovi patria dojednané úroky z úveru aj po splatnosti celého dlhu dlžníka až do doby zaplatenia celého úveru a k tomu aj sankčné úroky z omeškania, alebo veriteľovi po splatnosti celého dlhu patria iba úroky z omeškania. K tejto otázke zaujala súdna prax záver, že veriteľovi po splatnosti celého dlhu patria iba sankčné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012, sp. zn. IV. Ú. XXX/XXXX-XX, v ktorom ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.