Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/57/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, C. XX, D., zastúpená advokátkou: Mgr. Viera Laczová, Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, E. F. G. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Gara, Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -771 zo dňa 24. júna 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky (akt. žalobkyne) hnuteľné veci: fotoaparát Cannon, žehlička Philips, spolu v hodnote 93,28 eur. Výrokom II. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu (akt. žalovaného) hnuteľné veci: chladnička v bare, fontána, mraznička Calex, FTV Sony, video Sony, DVD Sony, vysávač Moulinex, kamera Sony, chladnička vstavaná, varná doska vstavaná, sporák vstavaný, vstavaný šatník, manželská posteľ, zásuvková komoda, stropová lampa, vstavené skrine, roldor ratan, kúpeľňová zostava, sedacia súprava, barový pult, stolík pod TV, konferenčný stolík, policový systém v špajzi, kuchynská linka bez spotrebičov, kameninový drez, fontána izbová, károvaná autosedačka nehnuteľné veci spolu v hodnote 12.697,09 eur. Výrokom III. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu (akt. žalovaného) hodnotu investícií vložených do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E. F. G., vedenej na Okresnom úrade Trnava, odbor katastrálny, na LV č. XXXX, parc. č. 1289/2 - zastavaná plocha, dom súpisné č. 294, o výmere 585 m2, parc. č. 1289/3, zastavaná plocha, dom súpisné č. 294 o výmere 50 m2, spolu v hodnote 24.563,50 eur. Výrokom IV. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu (akt. žalovaného) finančné prostriedky za odpredané osobné motorové vozidlo BMW 525D, rok výroby 2000 v hodnote 23.235,74 eur. Výrokom V. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu (akt. žalovaného) finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v G. H., I. na meno A. B. ku dňu 27.07.2005 v sume 1.092,92 eur. Výrokom VI. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu (akt. žalovaného) zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania č. zo dňa 16.05.2000, ku dňu 27.10.2005 v sume 9.652,92 eur. Výrokom VII. súd odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (akt. žalobkyni) na úplné vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 30.747,98 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom VIII. navrhovateľke (akt. žalobkyni) a odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu sumu 2.140 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IX. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii , a vecne odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že všetky hnuteľné veci účastníkmi konania navrhované na vyporiadanie patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko boli nadobudnuté za trvania manželstva účastníkov konania zo spoločných prostriedkov. Cena hnuteľných vecí bola určená znaleckými posudkami. Rovnako bolo preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patria aj vložené investície do nadstavby a prístavby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E. F. G., vedenej na Okresnom úrade Trnava, odbor katastrálny, na LV č. XXXX, parc. č. 1289/2 - zastavaná plocha, dom súpisné č. XXX, o výmere 585 m2, parc. č. 1289/3, zastavaná plocha, dom súpisné č. 294 o výmere 50 m2, ktorá nehnuteľnosť je v súčasnej dobe vo výlučnom vlastníctve odporcu, pričom sa jedná o vložené investície spolu v sume 24.563,50 eur. Finančné prostriedky za odpredané motorové vozidlo zn. H. XXXD v sume 23.235,74 eur, finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v G. H., I. na meno A. B. ku dňu 27.7.2005 v sume 1.092,92 eur, zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania Bratislava č. zo dňa 16.5.2000, ku dňu 27.10.2005 v sume 9.652,92 eur. V prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov konania na spoločnom majetku. V rámci skutkového stavu súd zistil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patria hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a cenu týchto vecí súd stanovil na základe znaleckého dokazovania do výlučného vlastníctva odporcu súd prikázal všetky hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko tieto veci stále užíval odporca, nachádzali sa, resp. nachádzajú sa v jeho rodinnom dome. Z týchto vecí si navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti zobrala iba fotoaparát Canon a žehličku Philips v hodnote 93,28 eur, preto tieto hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania súd zahrnul aj cenu osobného motorového vozidla zn. BMW, ktoré odporca odpredal za sumu 23.235,74 eur (700.000 Sk), hodnotu investícií spolu v sume 24.563,50 eur, sumu 1.092,95 eur ako zostatok na účte vedenom v G. H. a zostatok úveru poskytnutého ŠFRB v sume 9.652,92 eur. Cena všetkých vecí v spoločnom majetku účastníkov predstavuje sumu 71.242,17 eur. Cena hnuteľných vecí predstavuje sumu 12.697,09 eur, hodnota vložených investícií predstavuje sumu 24.563,50 eur, hodnota odpredaného vozidla BMW predstavuje sumu 23.235,74 eur, zostatok na účte, ktorý vybral odporca a peniaze boli určené pre syna účastníkov v sume 1.092,92 eur, zostatok úveru poskytnutého ŠFRB predstavuje sumu 9.652,92 eur. Polovičný podiel predstavuje sumu 35.621,08 eur. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke na úplné vyporiadanie sumu 30.747,98 eur, keď vychádzal z toho, že navrhovateľka má odporcovi vyplatiť sumu 46,64 eur (hodnota hnuteľných vecí, ktoré si zobrala) 4.826,46 eur (polovica zostatku úveru poskytnutá ŠFRB), teda spolu sumu 4.873,10 eur. Po odpočítaní tejto sumy z polovičného podielu je potom odporca povinný vyplatiť navrhovateľke na úplné vyporiadanie BSM sumu 30.747,98 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , nakoľko každý z účastníkov konania dostal polovicu zo spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich, preto súd rozhodol o náhrade ich trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O zaplatení súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodol súd podľa ust. , o súdnych poplatkoch v znení novely a uložil účastníkom konania povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 2.140 eur, čo predstavuje 3 % z ceny vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, to je zo sumy 71.242,17 eur, podľa Položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu uvedeného zákona.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocnenca, rozsudok napadol v celom rozsahu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle a zároveň mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle Odvolateľ poukázal na zrejmú nesprávnosť výrokov VI. a VII., pretože súd rozhodol v rozpore s . Súd nerešpektoval zásadu, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z hľadiska výroku VI. táto nesprávnosť spočívala v tom, že z pasíva vyporiadaného BSM súd zaviazal len žalovaného, keď mu dlh plynúci z úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania prikázal do výlučného vlastníctva a nezohľadnil to následne pri výpočte tzv. vyporiadacieho podielu. Tento výrok je nesprávny aj z hľadiska formulácie, pretože súd mal dlh prikázať žalovanému zaplatiť a nie mu ho prikázať do výlučného vlastníctva. V spojení s výrokom VII.

pri nerešpektovaní zásady rovnosti podielov je tento výrok aj v rozpore s odôvodnením. Je pravda, že žalovaný je ochotný splácať zvyšok tohto úveru, čo aj robí. Prevzatie povinnosti uhradiť v celom rozsahu podiel oboch bývalých manželov z úveru sa malo premietnuť vo veľkosti na aktívach predmetného BSM. Súd uvádza, že zohľadnil vôľu žalobkyne uhradiť žalovanému polovicu nesplateného úveru v sume 4.826,46 eur, reálne to vôbec nevzal do úvahy. Podiel žalobkyne na tomto pasíve súd nerešpektoval a nepremietol ho do výroku. Pokiaľ by aktíva predmetného BSM pri správnosti výrokov I. až V. predstavovali spolu sumu 61.682,53 eur po odpočítaní pasív, z ktorej by bol ďalej zaviazaný len žalovaný 9.652,92 eur by zostala suma 52.029,61 eur a až z tejto sumy možno dospieť k výške vyrovnacieho podielu žalobkyne a to odrátaním hodnoty aktív 93,28 eur a tak vyrovnací podiel žalobkyne mal byť vo výške 25.921,53 eur. Aktíva BSM by pri správnosti výrokov I. – V. predstavovali sumu 61.682,53 eur po odrátaní pasív, z ktorých mal byť zaviazaný len žalovaný (9.652,92 eur) by zostala suma 52.029,61 eur a až z tejto sumy možno dospieť k výške tzv. vyporiadacieho podielu a to deľbou na polovicu a odrátaním hodnoty aktív, ktoré má nadobudnúť (93,28 eur). Súd nerešpektoval zásadu rovnosti oboch manželov na majetku patriacom do BSM, keď žalovaného zaviazal na splatenie úveru v celej jeho zostatkovej výške a toto vôbec nezohľadnil pri výpočte vyporiadacieho podielu žalobkyne, ktorý určil len ako polovicu z aktív bez ohľadu na pasíva a zákonný podiel žalobkyne na nich. Výroky I. a II. považuje odvolateľ za nesprávne z dôvodu, že súd pri rozhodovaní nerešpektoval zásadu v zmysle ktorej sa hodnota vecí patriacich do BSM určuje ku dňu zániku BSM, avšak cena sa určuje ku dňu vyporiadania BSM. V prípade masy hnuteľných vecí je s ohľadom na ich opotrebovanosť a stav nemožné, aby mali takú hodnotu ako súd určil. Súd síce vychádzal zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania, avšak toto v čase rozhodovania už bolo neaktuálne, pretože znalecké posudky sú z roku 2013 a súd rozhodol až v júni 2015 a nemal z nich teda vychádzať. Ďalej žalovaný v priebehu konania poukazoval, že niektoré z hnuteľných vecí v čase zániku BSM už neexistovali (napr. károvaná autosedačka a niektoré nepatria do BSM napr. konferenčný stolík, pretože boli darované) a tieto veci nemali byť predmetom vyporiadania. Preto odvolateľ považuje za potrebné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré bude zohľadňovať skutočný stav a rozsah hnuteľných vecí patriacich do BSM a zároveň bude aktuálne z hľadiska ceny hnuteľných vecí. Zároveň žalovaný sporuje aj záver súdu, že sa účastníci konania zhodli na mase hnuteľných vecí, to nie je pravda. Poukázal na obsah záverečného vyjadrenia kde sú výhrady žalovaného špecifikované. Uviedol, že do BSM nikdy nepatrili dve fontány (ako fontána izbová a fontána), pretože fontánu mali účastníci len jednu a ohodnocovali ju obaja znalci duplicitne. Súd do masy zahrnul obe fontány a dokonca jednu v sume 398 eur a druhú v sume 91,08 eur. Ďalej poukázal na to, že vysávač značky Moulinex bol už v čase manželstva pokazený a preto pri jeho hodnote nemôže byť reálne ocenený na sumu 51,91 eur. Nereálna je tiež súdom určená hodnota mrazničky Calex 973,29 eur, čo je v rozpore so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Kusendu kde je uvádzaná podstatne nižšia hodnota vstupná cena 371,48 eur, následne došlo k jej opotrebovaniu a preto reálna cena nemôže byť ešte trikrát vyššia. Odvolateľ poukázal na judikatúru č. R 42/1972, rozsudok NS SR sp. zn. . Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd nevychádzal z ceny hnuteľných vecí ku dňu vyporiadania, ale z hodnoty v čase zániku BSM. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne čo sa týka výroku III. a to z dôvodu nerešpektovania zásady rovnosti podielov v spojení so zásadou vyporiadania premlčanej pohľadávky alebo dlhu, ktorý patrí do BSM. Poukázal na judikát R 7/1991 - rozhodnutie NS SR spis. zn. . Podľa judikatúry vloženie investícií do majetku inej osoby predstavuje neoprávnený majetkový prospech bezdôvodné obohatenie, pričom tento neoprávnený majetkový prospech nespočíva v samotných investíciách do cudzieho majetku, ale v tom o čo sa tento majetok zhodnotil vloženými investíciami. Súd sa s hodnotou aktív a BSM spočívajúceho v pohľadávke voči tretej osobe nevysporiadal správne a na tom nič nemení ani skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nebola výška vložených investícií sporná, pretože suma týchto investícií nepredstavuje výšku samotnej pohľadávky. Výška pohľadávky je totiž daná hodnotou, o ktorú sa zvýšila hodnota samotnej veci do ktorej boli investované. Súd sa preto nemal uspokojiť len so zistením výšky investícií a ďalej s ním nakladať ako s aktívom BSM, pretože investície ako také nepredstavujú pohľadávku a túto pohľadávku by predstavovala hodnota, o ktorú sa vloženými investíciami z BSM zvýšila hodnota nehnuteľností a preto bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, aby sa mohla výška tejto pohľadávky zistiť. To však vykonané nebolo a súd nesprávne posúdil výšku investícií ako výšku pohľadávky BSM voči tretej osobe, čím sa jednoznačne dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že pohľadávka vyporiadaného BSM voči tretej osobe teda otcovi žalovaného titulom investícii do nadstavby a prístavby jeho rodinného domu je už dávno premlčaná, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto investície boli z prostriedkov BSM vložené do prístavby a nadstavby domu v priebehu rokov 1998 až 2002, a s prihliadnutím na a potom najneskôr v roku 2004 došlo k uplynutiu tzv.

subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčanie pohľadávky predstavujúcej aktívum BSM súd vôbec nevzal do úvahy. Ak teda by súd zistil správne výšku tejto pohľadávky, mal ju následne v správnej výške rozdeliť v rovnakom pomere medzi žalobkyňu a žalovaného, jedine tak by zachoval zásadu rovnosti podielov. Nesprávnosti sa súd dopustil aj vo výroku IV., ktorý nesprávne a nevykonateľne formuloval, nešpecifikoval motorové vozidlo ďalšími znakmi a rovnako nešpecifikoval ani úkon, ktorým malo byť predmetné motorové vozidlo odpredané. Odvolateľ namietal, že súd sa s predajom predmetného vozidla resp. so sumou získanú za tento predaj nesprávne vysporiadal. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si na kúpu daného vozidla požičal sumu rovnajúcu sa následne utŕženej kúpnej cene, za ktorú ho po zániku BSM predal tretej osobe. Odvolateľ nespochybňuje, že motorové vozidlo patrilo do BSM, bolo však nadobudnuté za prostriedky, ktoré získal titulom pôžičky od C. J.. Je irelevantné, že ku kúpe vozidla došlo v septembri 2004 a k pôžičke v januári 2005, splatnosť kúpnej ceny bola preukázaná. Je nepodstatná výpoveď svedkyne K. B., že manžel by auto neprepísal, ak by nemal zaplatenú kúpnu cenu, pretože svedkyňa nebola účastníkom zmluvy. Uvedená svedkyňa sa nevyjadrila ako, kedy boli peniaze v rodinnom rozpočte použité. Podľa odvolateľa je nepodstatné, že C. J. svoju výpoveď zmenil, pretože došlo zrejme k tlaku zo strany žalobkyne, k takémuto preukázanému naliehaniu došlo aj na C. L. a tiež na E. M., ktorí vydali potvrdenia o nepravdivých skutočnostiach. Z okolností týkajúcich sa zmenenej výpovede jednoznačne vyplýva, že ide o rovnaký prípad naliehania. Svedok potvrdil, že v decembri 2005 mu žalovaný požičanú sumu vrátil, pretože v tom čase žalovaný odpredal vozidlo A. H. za sumu 700.000,- Sk a na základe toho mohol z prostriedkov získaných titulom úhrady kúpnej ceny vrátiť pôžičku C. J.. Je nelogické a nedôveryhodné tvrdenie C. J., že pôžička mu doteraz nebola splatená. Svedok nehovoril pravdu ani o období poskytnutia pôžičky v rokoch 2007 až 2008, čo je vyvrátené jednoznačným dôkazom a to zmluvou o pôžičke. Svedecká výpoveď L. J. a písomné vyhlásenie N. E. sú nepodstatnými dôkazmi, pretože neskôr bolo preukázané, že dané vyhlásenie vystavil a podpísal L. J. a nie N. E., pričom sám L. J. nemal o skutočnosti o ktorých vypovedal žiadnu vedomosť. Súd totiž namiesto toho, aby prihliadol na výpoveď svedka G. B. teda predávajúceho, ktorý sám tvrdil, že pôžičku od C. J. vybavil pre žalovaného na vozidlo BMW, vzal do úvahy výpoveď manželky tohto svedka K. B., hoci ona účastníkom vzťahu nebola. Ďalej prihliadol na obsah vyhlásenia N. E., o ktorom bolo preukázané, že ho vyhotovil a podpísal jej druh L. J., pričom N. E. poprela, že by si od žalovaného požičiavala nejaké peniaze. Preto ide o nedôveryhodnú osobu svedka J. a záver súdu je v tomto smere v rozpore s výpoveďou svedka G. B. s pôvodnou výpoveďou C. J. ako aj s nespochybniteľnými faktami, časovým sledom udalostí. To, že si žalovaný na kúpu vozidla požičal sumu 700.000,- Sk je potrebné považovať za pasívum BSM ako pohľadávku žalovaného voči BSM a dlh BSM voči žalovanému, ktorý tak peňažné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke vložil do BSM a táto skutočnosť mala byť zohľadnená pri vyporiadaní predmetného BSM, avšak súd tak nepostupoval a vydal nesprávne rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č.k. . Čo sa týka výroku V. súd poňal do BSM aj peňažné prostriedky, ktoré boli už v čase zániku BSM spotrebované a je irelevantné, že k výberu z účtu došlo počas rozvodového konania, pretože peniaze boli použité na úhradu nákladov pre potreby maloletého syna účastníkov konania. Prostriedky boli spotrebované pred zánikom manželstva, účastníkov teda aj pred zánikom BSM. Z tohto dôvodu nemali byť poňaté do BSM pri jeho vyporiadaní, pretože nie sú súčasťou masy BSM. Peňažné prostriedky vo výške 1.092,90 eur nachádzajúce sa na bankovom účte v čase zániku BSM už na tomto účte sa už nenachádzali. Súd teda postupoval nesprávne, keď ich zahrnul do masy BSM. Súd si osvojil tvrdenia žalobkyne, že žalovaný jej peňažné prostriedky neodovzdal, hoci to preukázané nebolo. Pokiaľ súd vo výroku V. uvádzal, že predmetné peňažné prostriedky boli na účte ku dňu 27.07.2005 v odôvodnení uvádza, že ich žalovaný vybral 20.07.2005. Táto chyba spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Odvolateľ poukázal na judikát č. R 6/1972 – rozhodnutie NS ČSSR zo dňa 17.9.1971 sp. zn. . Súd určil žalovanému veľmi krátku lehotu na plnenie a to aj napriek tomu, že v konaní bol preukázaný príjem žalovaného, jeho majetkové pomery, existencia vyživovacích povinností. Odvolateľ napáda aj výroky VIII. – IX., pretože nadväzujú na predošlé nesprávne výroky. Súd sa nijako nevysporiadal ani s tvrdeniami žalovaného v záverečnom vyjadrení zo dňa 10.02.2014 str. 4 posledný odsek, z ktorého vyplýva existencia pohľadávky BSM voči výlučnému majetku žalobkyne, nakoľko z prostriedkov patriacich do BSM bol uhrádzaný peňažný záväzok žalobkyne zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.5.1999 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. Po zániku BSM žalovaný uhrádzal splátky tohto úveru. Domáhal sa preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil alebo aby zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadrila a navrhla rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Po rozvode žalovaný výlučne sám užíval spoločne nadobudnutý majetok a žalobkyni zabránil majetok po rozvode užívať. Žalovaný odmietol vydať žalobkyni i synovi osobné veci. Poukázala na zápisnicu z pojednávania z 30.01.2008 kde žalovaný priznáva hnuteľné veci, ktoré užíva a žiada ich prisúdiť do vlastníctva ako aj na vyjadrenie zo dňa 27.09.2013. K uvedenej skutočnosti sa znovu žalovaný vyjadruje prostredníctvom právneho zástupcu v odvolaní a v tomto smere je nepodstatné, že spočiatku ich žalovaný nesporoval, teda od začiatku maril konanie s úmyslom vyhnúť sa spravodlivému vyporiadaniu BSM. Čo sa týka výpovedi C. J. k tejto sa vyjadrila podaním zo dňa 21.01.2015. Žalovaný nesúhlasí s tým, aby sa prikázal zostatok úveru, avšak pri vyporiadaní súd vychádzal zo sumy, ktorú je povinný uhradiť žalobkyni, čo je polovica z poskytnutého úveru. Žalobkyňa nikdy nežiadala viac ako jej patrí, dokonca bola ochotná podieľať sa na splatení úveru poskytnutého ŠFRB. Žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov konania.

5. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 29.06.2016, č.k. -835 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výrokom I. z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky hnuteľné veci: fotoaparát Cannon, žehlička Philips, veci spolu v hodnote 93,28 eur. II. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu hnuteľné veci: chladnička v bare, fontána, mraznička Calex, FTV Sony, video Sony, DVD Sony, vysávač Moulinex, kamera Sony, chladnička vstavaná, varná doska vstavaná, sporák vstavaný, vstavaný šatník, manželská posteľ, zásuvková komoda, stropová lampa, vstavené skrine, roldor ratan, kúpeľňová zostava, sedacia súprava, barový pult, stolík pod TV, konferenčný stolík, policový systém v špajzi, kuchynská linka bez spotrebičov, kameninový drez, károvaná autosedačka veci spolu v hodnote 12.606,01 eur. III. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu spoločnú pohľadávku z titulu investícií vložených do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E. F. G., vedenej na Okresnom úrade Trnava, odbor katastrálny, na LV č. XXXX, parc. č. 1289/2 - zastavaná plocha, dom súpisné č. XXX, o výmere 585 m2, parc. č. 1289/3, zastavaná plocha, dom súpisné č. XXX o výmere 50 m2, spolu v hodnote 24.563,50 eur. IV. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu finančné prostriedky za odpredané osobné motorové vozidlo H. XXXD, rok výroby 2000 v hodnote 23.235,74 eur. V. súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v G. H., I. na meno A. B. ku dňu 27.7.2005 v sume 1.092,92 eur. VI. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania Bratislava č. zo dňa 16.5.2000, ku dňu 27.10.2005 v sume 9.652,92 eur. VII. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 30.702,45 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VIII. navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava sumu 1.847,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IX. rozhodol, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

6. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.9.2018, sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. júna 2016 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že „odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s relevantnou námietkou žalovaného, ktorou poukazoval na to, že súd prvej inštancie nijako nereagoval na jeho tvrdenia uvedené v záverečnom vyjadrení z 10. februára 2014, týkajúce sa skutočností podstatných pre vyporiadanie BSM, konkrétne pohľadávky BSM voči výlučnému majetku žalobkyne, nakoľko z prostriedkov BSM bol uhrádzaný peňažný záväzok žalobkyne zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere uzavretej ešte pred uzavretím manželstva medzi žalobkyňou a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Rovnako sa nezaoberal ani odvolacou námietkou žalovaného smerujúcu voči zahrnutiu niektorých hnuteľných vecí do masy BSM, predovšetkým károvanej autosedačky, ktorá podľa žalovaného v čase zániku BSM už neexistovala. Za nepresvedčivé, treba považovať aj vysporiadanie sa odvolacieho súdu s jednou z ťažiskových námietok žalovaného, v ktorej poukazoval na nesprávny výpočet tzv. vyporiadacieho podielu, ktorý mal vyplatiť žalobkyni. V tejto spojitosti žalovaný zdôrazňoval, že pri jeho výpočte bolo najprv potrebné od aktív BSM odpočítať ich pasíva, výslednú sumu rozdeliť na polovicu a od nej odrátať hodnotu aktív, ktoré ma nadobudnúť žalobkyňa. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nerešpektoval zásadu rovnosti oboch manželov na majetku patriacom do BSM, keď ho zaviazal na splatenie úveru v celej jeho zostatkovej výške a toto vôbec nezohľadnil pri výpočte vyporiadacieho podielu žalobkyne. Odvolací súd však vyporiadací podiel vypočítal rovnakým spôsobom ako súd prvej inštancie, pričom na vyššie uvedenú argumentáciu

žalovaného nijako osobitne nereagoval. Predovšetkým nevysvetlil, prečo k zostatku spoločného úveru, ktorý uložil zaplatiť výlučne žalovanému, pristupoval pri výpočte celkovej ceny spoločného majetku ako k aktívu (pripočítal ho totiž k cene vecí a pohľadávok v spoločnom majetku strán sporu). Ani následné odpočítanie polovice spomínaného záväzku od polovičného podielu žalobkyne pri výpočte tzv. vyporiadavacieho podielu už potom nezabránilo vzniku nerovnosti v podieloch strán sporu na vyporiadavanom majetku v neprospech žalovaného. Tento stav je v zjavnom rozpore s konštatovaním súdu prvej inštancie (s ktorým sa odvolací súd tiež stotožnil), že v danom prípade nebol dôvod na odklon od rovnosti podielov oboch strán na vyporiadavanom majetku. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v napadnutom rozsudku na časť podstatnej argumentácie žalovaného buď nedostatočne alebo dokonca vôbec nereagoval. Možno preto uzavrieť, že odvolací súd tým, že svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle

7. Následne odvolací súd opätovne rozhodol rozsudkom č.k. -835 zo dňa 10.7.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil nasledovne: I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci: fotoaparát Cannon, žehlička Philips, veci spolu v hodnote 93,28 eur, výrokom II. súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci: chladnička v bare, fontána, mraznička Calex, FTV Sony, video Sony, DVD Sony, vysávač Moulinex, kamera Sony, chladnička vstavaná, varná doska vstavaná, sporák vstavaný, vstavaný šatník, manželská posteľ, zásuvková komoda, stropová lampa, vstavené skrine, roldor ratan, kúpeľňová zostava, sedacia súprava, barový pult, stolík pod TV, konferenčný stolík, policový systém v špajzi, kuchynská linka bez spotrebičov, kameninový drez, veci spolu v hodnote 12.556,10 eur, výrokom III. súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného spoločnú pohľadávku z titulu investícií vložených do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E. F. G., vedenej na Okresnom úrade Trnava, odbor katastrálny, na LV č. XXXX, parc. č. 1289/2 - zastavaná plocha, dom súpisné č. XXX, o výmere 585 m2, parc. č. 1289/3, zastavaná plocha, dom súpisné č. XXX o výmere 50 m2, spolu v hodnote 24.563,50 eur, výrokom IV. súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného finančné prostriedky za odpredané osobné motorové vozidlo H. XXXD, rok výroby 2000 v hodnote 23.235,74 eur, výrokom V. súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v G. H., I. na meno A. B. ku dňu 27.7.2005 v sume 1.092,92 eur, výrokom VI. žalovaný je povinný zaplatiť zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania Bratislava č. zo dňa 16.5.2000, ku dňu 27.10.2005 v sume 9.652,92 eur, výrokom VII. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 30.677 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom VIII. žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava sumu 1.846 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o dovolaní žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu uznesením č.k. zo dňa 27. apríla 2022 rozhodol tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10. júla 2019 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia dovolací súd uviedol: “dovolací súd zistil, že odvolací súd sa dôsledne nevysporiadal s relevantnou námietkou žalovaného ktorou poukazoval na to, že súd prvej inštancie nijako nereagoval na jeho tvrdenia uvedené v záverečnom vyjadrení z 10. februára 2014, týkajúce sa skutočností podstatných pre vyporiadanie BSM, konkrétne pohľadávky voči výlučnému majetku žalobkyne, nakoľko z prostriedkov patriacich do BSM bol uhrádzaný peňažný záväzok žalobkyne zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere uzavretej ešte pred uzavretím manželstva medzi žalobkyňou a Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. Rovnako sa nezaoberal ani odvolacou námietkou žalovaného smerujúcou voči zahrnutiu niektorých hnuteľných vecí do masy BSM. Za nepresvedčivé treba považovať aj vysporiadanie sa odvolacieho súdu s jednou z ťažiskových námietok žalovaného v ktorej poukazoval na nesprávny výpočet tzv. vyporiadacieho podielu ktorý mal vyplatiť žalobkyni. V tejto spojitosti žalovaný zdôrazňoval, že pri jeho výpočte bolo najprv potrebné od aktív BSM odpočítať ich pasíva, výslednú sumu rozdeliť na polovicu, od nej odrátať hodnotu aktív, ktoré má nadobudnúť žalobkyňa. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nerešpektoval zásadu rovnosti oboch manželov na majetku patriacom do BSM, keď ho zaviazal na splatenie úveru v celej jeho zostatkovej výške a toto vôbec nezohľadnil pri výpočte vyporiadacieho podielu žalobkyne. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v napadnutom rozsudku na časť podstatnej odvolacej argumentácie žalovaného buď nedostatočne alebo dokonca vôbec nereagoval, možno preto uzavrieť, že odvolací súd tým, že svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na

spravodlivý proces v zmysle . Na dôvody ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, sa dovolací súd už nezaoberal tvrdenia žalovaného ohľadom prípustnosti podaného dovolania aj z hľadiska , . Nad rámec však dovolací súd uvádza, že nie je dôvod odkláňať sa od doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a to najmä vyplývajúce z rozhodnutia R 42/1972 a nadväzujúcich, teda podľa ktorej sa pri vyporiadaní BSM vychádza zo stavu (ktorý je určený kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku BSM, avšak z ceny či cenových relácií platných v dobe vyporiadania“.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného do 30.6.2016, akt. účinného od 1.7.2016), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( účinného do 30.6.2016, akt. účinného od 1.7.2016), oprávneným subjektom ( účinného do 30.6.2016, akt. účinného od 1.7.2016), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a účinného do 30.6.2016, akt. , účinného od 1.7.2016), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( účinného do 30.6.2016, akt. účinného od 1.7.2016) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, účinného do 30.6.2016, akt. , účinného od 1.7.2016), preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa a ods. , súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal BSM strán sporu tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci v hodnote 93,28 eur, do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci v hodnote 12.697,09 eur, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hodnotu investícií vložených do nehnuteľnosti v hodnote 24.563,50 eur, prikázal do výlučného vlastníctva finančné prostriedky za odpredaj motorového vozidla v hodnote 23.235,74 eur, do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal finančné prostriedky na účte v G. H., I. v hodnote 1.009,92 eur, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného zostatok úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania v sume 9.652,92 eur, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyne z titulu vyporiadania sumu 30.747,98 eur, uložil stranám sporu povinnosť zaplatiť sumu 2.140 eur na účet súdu a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, namietal predovšetkým, že z pasíva vyporiadania súd zaviazal len žalovaného, čo nezohľadnil pri vyporiadacom podiele, pri vyporiadaní hnuteľných vecí nevychádzal súd z aktuálnych cien v čase vyporiadania, niektoré hnuteľné veci v čase zániku neexistovali a niektoré nepatria do BSM, preto nemali byť predmetom vyporiadania, závery znalcov sú nesprávne a žalovaný žiada vykonať nové kontrolné dokazovanie, sporuje záver súdu, že sa strany zhodli na mase hnuteľných vecí; žalovaný sa odvoláva na obsah záverečného vyjadrenia zo dňa 10.2.2014 (konkrétne do BSM neparili 2 fontány, vysávač Moulimex bol pokazený, nereálna je hodnota mrazničky Calex) súd nevychádzal z veci hnuteľných vecí v čase vyporiadania; čo sa týka vyporiadania investícii súd mal vykonať dokazovanie na výšku tejto pohľadávky, pričom pohľadávka je premlčaná, teda súd mal postupovať tak, že zaviaže oboch manželov v rovnakom pomere; žalovaný vytýkal súdu, že nesprávne a nevykonateľne špecifikoval motorové vozidlo a rovnako nešpecifikoval právny úkon, ktorým malo byť vozidlo odpredané a nesprávne sa vysporiadal so sumou získanou za predaj, pretože sa súd nesprávne vysporiadal so svedeckými výpoveďami, súd mal zohľadniť, že peňažné prostriedky na kúpu vozidla si žalovaný požičal a vložil ich do BSM a uvedené malo byť zohľadnené pri vyporiadaní; peňažné prostriedky na účte nemali byť poňaté do BSM, pretože v čase zániku BSM boli spotrebované; súd určil krátku lehotu na plnenie žalovanému; súd nezohľadnil, že z prostriedkov BSM bol uhrádzaný peňažný záväzok žalobkyne zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom

úvere zo dňa 5.5.2019. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil nárok žalobkyne.

12. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

14. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže

obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

15. Žalovaný v podaní zo dňa 10.2.2014 doručené súdu prvej inštancie dňa 18.2.2014 sa podrobne vyjadril, vo vzťahu k hnuteľným veciam špecifikoval hnuteľné veci ktorých existenciu a stav nerozporuje, žiada prikázať hnuteľné veci ako ich strany užívajú bez zaviazania na finančné vyporiadanie (pričom žiadal prihliadnuť, že hnuteľné veci ktoré žalobkyňa neprevzala uskladnil a neužíval, hnuteľné veci boli zakúpené z úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania, ktorý splácal žalovaný a je ochotný prevziať na seba záväzok splatiť aj zvyšnú časť, pokiaľ súd rozhodne v zmysle jeho návrhu), žiadal, aby súd vychádzal z cien v čase vyporiadania BSM, peňažné prostriedky z predaja vozidla žiadal započítať na výlučné prostriedky, ktoré žalovaný použil na zakúpenie vozidla (pôžička od C. J.), z dôvodu predaja vozidla súd nemal žalovaného zaviazať na vyrovnanie podielu žalobkyne, investície do majetku tretej osoby sú premlčané a každý z manželov má pohľadávku vo výške 1 teda 370.000 Sk/12.281,75 eur, dlh žalobkyne voči Prvej stavebnej sporiteľni bol platený z prostriedkov patriacich do BSM a to suma 903,60 eur, peňažné prostriedky na vkladnej knižke v sume 1.092,95 eur boli použité výhradne pre potreby maloletého O., žalovaný popiera, že by ich použil pre seba. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie mal v rozhodnutí v rámci presvedčivého odôvodnenia dať odpoveď na argumenty žalovaného uvedené v jeho záverečnom vyjadrení, ktoré argumenty zopakoval žalovaný aj v odvolaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetné podanie žalovaného a neposkytol mu žiadnu repliku na nimi predostreté otázky. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením , keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvej inštancie porušil svoju povinnosť vyrovnať sa s argumentmi strán.

16. Nad rámec uvedeného pre ďalší priebeh konania odvolací súd považuje za potrebné uviesť aj nasledovné:

17. Prvoinštančný súd vychádzal z ocenenia hnuteľných vecí vykonaných znalcami z hodnoty vecí v čase zániku BSM. Pre ďalší priebeh konania je v tejto otázke podstatný právny názor dovolacieho súdu vyplývajúci z uznesenia č.k. zo dňa 27. apríla 2022, ktorý konštatoval, že nie je dôvod odkláňať sa od doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a to najmä vyplývajúce z rozhodnutia R 42/1972 a nadväzujúcich, teda podľa ktorej sa pri vyporiadaní BSM vychádza zo stavu (ktorý je určený kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku BSM, avšak z ceny či cenových relácií platných v dobe vyporiadania.

18. Žalovaný v odvolaní namietal, že do BSM nikdy nepatrili dve fontány (fontána izbová a fontána), pretože fontánu mali strany sporu len jednu a ohodnocovali ju obaja znalci duplicitne, pričom súd do masy zahrnul dve fontány, jednu v sume 398 eur a druhú v sume 91,08 eur. Z výpovedí strán k existencii fontány (por. č.l. 79) a z listinného dôkazu (doklad o nákupe č.l. 170) možno konštatovať, že fontána bola jedna a súd prvej inštancie uložil obom znalcom (Ing. Ladislavovi Kusendovi a Márii Kubišovej) ich ocenenie, ktorú úlohu obaja znalci splnili, závery znalcov súd bez ďalšieho prebral a z tohto dôvodu predmetom vyporiadaného BSM pvoinštančným súdom sa stali dve fontány. Žalovaný namietal, že károvaná autosedačka v čase zániku BSM neexistovala, ktorá skutočnosť vyplýva zo zhodného vyjadrenia strán, nakoľko aj žalovaná vo svojom záverečnom návrhu túto skutočnosť potvrdzuje.

19. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán predmet bezpodielového spoluvlastníctva v čase jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. 27.10.2005 tvorili hnuteľné veci: manželská posteľ, ktorú žalovaný odpredal za sumu 3.000 Sk, jej hodnota ku dňu právoplatnosti rozvodu bola 436,91 eur, zásuvková komoda v hodnote 132,67 eur, ktorú žalovaný spálil, vstavaný šatník v hodnote 403,87 eur a ďalej hnuteľné veci s hodnotou ku dňu právoplatnosti rozvodu: stropová lampa 79,67 eur, vstavané skrine 1.552,70 eur, roldor ratan 789,53 eur, kúpeľňová zostava 651,13 eur, sedacia súprava 519,45 eur, barový pult 24,44 eur, stolík pod TV 243,08 eur, konferenčný stolík 110,19 eur, policový systém v špajzi 95,17 eur, kuchynská linka bez spotrebičov 4.034,13 eur, kameninový drez

658,97 eur, fontána izbová 91,08 eur, chladnička v bare 60,81 eur, fontána 398,16 eur, mraznička Calex 973,29 eur, FTV Sony 199,54 eur, video Sony 76,38 eur, DVD Sony 203,92 eur, vysávač Moulinex 51,91 eur, kamera Sony 261,02 eur, chladnička vstavaná 307,51 eur, varná doska vstavaná 94,45 eur, sporák vstavaný 199,67 eur, fotoaparát Cannon 59,22 eur, žehlička Philips 34,06 eur. Znalec Ing. Ladislav Kusenda vypočítal všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí ku dňu 27.10.2005 nasledovne: chladnička v bare 199,55 eur, fontána 76,38 eur, mraznička Calex 203,92 eur, FTV príjmač Sony 973,29 eur, video Sony 60,81 eur, DVD Sony 398,16 eur, vysávač Moulinex 51,91 eur, kamera Sony 291,02 eur, fotoaparát Canon 59,23 eur , žehlička Phipips 34,06, chladnička vstavaná 307,51 eur, varná doska vstavaná 94,45 eur a sporák vstavaný 199,54 eur. Všeobecná hodnota zariadení stanovená ku dňu 27.10.2005 je vo výške 87.967 Sk/2.919,97 eur. Znalkyňa Mária Kubišová určila všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí ku dňu 27.10.2005 nasledovne: vstavaný šatník 403,87 eur, manželská posteľ 436,91 eur, zásuvková komoda 132,67 eur, stropová lampa 79,67 eur, vstavané skrine 1.552,70 eur, roldor ratan 787, 53 eur, kúpeľňová zostava 651,13 eur, sedacia súprava 519,45 eur, barový pult 24,44 eur, stolík po TV 243,08 eur, konferenčný stolík 110,19 eur, policový systém v špajze 95,17 eur, kuchynská linka bez spotrebičov 4034,13 eur, kameninový drez 658,97 eur, fontána izbová 91,08 eur, kárová autosedačka 49,93 eur, celková všeobecná hodnota 297.372 Sk/9.871 eur. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku pri špecifikácii niektorých hnuteľných vecí nepresností vzniknutých pri prepise zo znaleckých posudkov, keď hodnoty vecí uvedených v znaleckých posudkoch priradil iných veciam, pričom celková uvedená suma vychádzala zo znaleckých posudkov. Žalovaný namieta, že nereálna je súdom určená hodnota mrazničky Calex, súd stanovil jej hodnotu na 973,29 eur, čo je v rozpore so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Kusendu kde je uvádzaná podstatne nižšia hodnota vstupná cena 371,48 eur.

20. Súd zahrnul do masy BSM konferenčný stolík, s čím žalovaný nesúhlasil ako vyplýva z jeho záverečného vyjadrenia, pretože tvrdil, že bol darovaný, na ktorý argument súd prvej inštancie nereagoval.

21. Predmet BSM tvorila aj pohľadávka strán sporu z titulu investícií vložených do nehnuteľností otca žalovaného p. C. B.. Investícia sa týkala nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E. F. G., vedenej na Okresnom úrade Trnava, odbor katastrálny, na LV č. XXXX, parc. č. 1289/2 - zastavaná plocha, dom súpisné č. XXX, o výmere 585 m2, parc. č. 1289/3, zastavaná plocha, dom súpisné č. XXX o výmere 50 m2. Z predložených dokladov vyplýva, že otec žalovaného C. B. oznámil dňa 15.5.1997 Okresnému úradu v Trnave, odbor životného prostredia, že súhlasí ako vlastník nehnuteľnosti - rodinného domu na parcele č. 1289/2, katastrálne územie E. F. G. s tým, aby bola realizovaná prístavba samostatnej bytovej jednotky pri uvedenej nehnuteľnosti. Stavebníkom bude jeho syn A. B.. Zo zhodných výpovedí strán vyplýva, že počas trvania manželstva boli do predmetnej nehnuteľnosti „prístavby a nadstavby“ vložené investície, o výške ktorých predložili doklady. V priebehu konania medzi stranami došlo ohľadne výšky vložených investícií k dohode tak, že výška týchto investícií predstavuje sumu 24.563,50 eur (740.000 Sk). Pre vyporiadanie investícii odvolací súd tiež dáva do pozornosti rozhodnutie publikovaného v zbierke pod č. R 7/1991, rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 11.12.2003, rovnako rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 27.5.2004.

22. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril k tvrdeniam žalovaného, že pred uzavretím manželstva žalobkyňa uzavrela s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.5.1999 na sumu 100.000 Sk s mesačnými splátkami 460 Sk, pričom zostatok úveru ku dňu 27.10.2015 je 22.746,80 Sk. Dlh sa platil na základe trvalého príkazu z účtu žalovaného vedeného v G. H. (býv. K. H.) a to aj počas manželstva z prostriedkov patriacich do BSM a po zániku manželstva z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že tento dlh vznikol iba žalobkyni, nakoľko vznikol pred uzavretím manželstva, pričom úver bol použitý ako investícia do nehnuteľnosti tretej osoby p. C. B., a teda žalobkyňa je povinná nahradiť, čo zo spoločného majetku patriaceho do BSM bolo vynaložené na splatenie jej osobného dlhu.

23. Rozsudok vydaný v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť náležite odôvodnený nielen vo vzťahu k záverom o kvalitatívnom obsahu vyrovnania, teda o tom, ktoré veci z bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú tomu ktorému z bývalých manželov, ale aj z hľadiska určenia podielov a ich prípadného vyrovnania. Z odôvodnenia rozsudku súdu musí byť jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k záveru o výške sumy, ktorú je jeden z účastníkov povinný zaplatiť druhému účastníkovi

na vyporiadanie podielu. Preto výpočet musí byť natoľko prehľadný, aby umožňoval posúdenie jeho správnosti (rozhodnutie NS ČR jeho sp. zn. ). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ustanovení . Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalittívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednolivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva mnaželov je všetko, čo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČSSR z 28.11.1969, sp. zn. , R 57/1970). Pri zohľadnení toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili manželia na spoločný majetok, je potrebné postupovať tak, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného majetku. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je preto taký postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov, pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. K podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí dať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Následne možno vypočítať sumu konkrétneho vyrovnávacieho podielu (finančného vyrovnania). Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy (pasíva), aj na ich úhrade sa manželia podieľajú rovným dielom, preto je pri výpočte potrebné zohľadniť aj výšku pasív (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. ).

nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž v ustanovení nie sú vyslovene upravené. Pri týchto osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení , ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie a a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. , R42/1972).

Podľa ustanovenia pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak zákon používa slová, že je povinný nahradiť, čo bolo vynaložené, potom už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich výška ku dňu zániku manželstva, ani ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nie je nijako modifikovaná. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na

ostatný majetok jedného z nich a s týmto ich použitím uzrozumení a vedomí si toho, že ich „vrátanie do bezpodielového spoluvlastníctva“ bude pripadať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. Práve princíp vyporiadania spočívajúci v tom, že tak vyporiada to, čo bolo vynaložené v zhode na ostatný majetok jedného z manželov vynaložené, tak vylučuje, aby také vyporiadanie bolo nemorálne. Ustanovenie veta druhá tak vytvára predpoklad k tomu, aby nedochádzalo k obohateniu jedného z rozvedených manželov na úkor majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda na úkor druhého manžela (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa a zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť (pokiaľ na to bude dôvod a strany súd predsa len nepredídu uzavretím dohody), pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. a odôvodniť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).