Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-84-2021.pdf
PDF · 141.58 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/84/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne S.. A. O., Z., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C., zastúpenej P. & Q., K. so sídlom N. X, C., P. XX XXX XXX, proti žalovanému M. T., podnikajúcemu pod obchodným menom M. T. - N., s miestom podnikania C. XXXX/ X, H. Z. H. N., P. XX XXX XXX, zastúpenému Z.. Z. U., advokátkou so sídlom F. XX/C, N., o zaplatenie 4 860,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. augusta 2020, č. k. 12C/93/2017-317 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2021, č. k. 12C/93/2017-375 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II., III., IV. p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1 720,06 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 720,06 eur od 07.11.2017 do zaplatenia zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3 139,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 139,94 eur od 07.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Súčasne žalobkyni priznal právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 29,22 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám zástupcu žalobkyne do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.) a štátu priznal právo na náhradu vynaložených trov konania vo výške 100 % proti žalobkyni a proti žalovanému, ktoré je povinná žalobkyňa zaplatiť v rozsahu 35,39 % z celkovej hodnoty trov konania štátu a žalovaný je povinný zaplatiť v rozsahu 64,61 % z celkovej hodnoty trov konania štátu, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov štátu s tým, že o výške trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 4 860,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 07.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že medzi stranami bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, o výkone stavebných prác na pozemku pri rodinnom dome v obci D.. XXX, rozsah prác bol dohodnutý ústne s tým, že práce mali byť vykonané do 23.07.2017. Na základe požiadavky žalovaného mu žalobkyňou boli uhradené preddavky v celkovej výške 11 500,- eur, pričom žalovaný svojvoľne prestal s realizáciou ďalších prác predčasne, dielo neukončil a odmietol vykonané
práce riadne vyúčtovať, preto žalobkyňa od zmluvy odstúpila. Žalobkyňa nespochybnila, že žalovaný má nárok na plnenie za vykonané a dodané práce, nespotrebovaná a nevyúčtovaná záloha je vo výške 5 117,- eur, z ktorej si uplatňuje sumu 4 860,- eur.
3. V priebehu konania žalobkyňa doručila súdu čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 1 720,06 eur vrátane prislúchajúcich úrokov s poukazom na znalecký posudok č. X/W. vypracovaný znalcom v odbore stavebníctvo a odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, P.. N. A., za účelom preukázania hodnoty stavebných prác za dielo, ktoré žalovaný na základe ústnej zmluvy o dielo vykonal. Uplatňovala tak sumu na zaplatenie 3 139,94 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 144 a § 146 ods. 1 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 1 720,06 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 07.11.2017 zastavil.
4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou. Predmetom zmluvy o dielo malo byť zhotovenie diela v rozsahu - pokládka obrubníkov a vymývanie štrku, výkopové práce pre potrubie vedúce k pumpe, materiál na spevnenie výkopu, betónovanie základov pre záhradný domček, (4,5 m x 3,5m), altánok (4 m x 4 m) a šopu (5,5 m x 2,5 m), základ pre betónové oplotenie v dĺžke 18 m, zváraný predný plot, búracie a výkopové práce. Rozsah prác bol dohodnutý so žalovaným ústne a neskôr telefonicky a elektronicky. Cena práce bola žalovaným navrhnutá vo výške 8,- eur za hodinu, doprava 25,- eur a prenájom strojov 35,- eur na deň. Žalobkyňa navrhovala cenu diela podľa rozpočtu. Žalovaný sa zaviazal dohodnuté práce vykonať do troch týždňov od doručenia prvej cenovej ponuky, t.j. do 23.07.2017. Na základe požiadavky žalovaného boli bezhotovostne žalobkyňou uhradené preddavky v celkovej výške 11 500,- eur. Žalovaný ukončil vykonávanie dohodnutých prác pred dokončením, čo sám potvrdil, že prestal vykonávať dohodnuté práce a dňa 02.10.2017 vystavil vo vzťahu k žalobkyni faktúru č. XXXXXX so splatnosťou 16.10.2017, z ktorej vyplýva cena práce bez bližšej špecifikácie vo výške 11 500,- eur, nie je presne špecifikovaný druh práce a použitý materiál a ich cena. Žalobkyňa písomne (list zo dňa 27.10.2017) odstúpila od zmluvy o dielo a požiadala o vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 4 360,- eur do 7 dní od doručenia výzvy.
5. Medzi stranami sporu zostalo sporné, v akej hodnote bolo dielo vykonané. Žalobkyňa predložila nacenenie realizácie totožných stavebných prác, ako boli žalovaným vykonané Z. Z. vo výške 6 440,82 eur. Žalovaný predložil súdu cenovú ponuku Z., K. H. Z. H. N. za obdobné práce s nacenením totožných stavebných prác, ako boli vykonané, z ktorej vyplýva cena 13 678,- eur s DPH. Následne žalobkyňa predložila Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 10.09.2019 vypracovaný znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác P.. N. A., z ktorého vyplýva , že hodnota stavebných prác za dielo, ktoré je predmetom tohto súdneho sporu vrátane použitého materiálu a ceny práce je 8 360,06 eur. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku predložil vyjadrenie P.. A. H., S.. z W. ktorý uviedol, že úloha znalca nezodpovedá dikcii vyhlášky MS SR č. 228/2018, nakoľko znalec neposudzoval výšku dohodnutej (fakturovanej) ceny, ale ju sám stanovil, čo podľa jeho názoru nie je prípustné a nie je v kompetencii znalca, namietol neuvedenie zákona o cenách v zozname použitých právnych predpisov, skutočnosť, že znalec pri stanovení odhadu hodnoty zrealizovaných stavebných prác a materiálov vychádzal z obhliadky a merateľných veličín (vonkajšie obrysy objektov), nie je žiadna zmienka o sondách, resp. deštrukčných skúškach pre overenie skladby stavebných konštrukcií, nie je známe, odkiaľ zistil hrúbky jednotlivých vrstiev a samotnú existenciu konštrukcií, ktoré sú zakryté konečnou stavebnou úpravou. Poukázal na to, že znalec bol oprávnený k posúdeniu výšky fakturovanej ceny, znalecky analyzovať súpis prác k faktúre a posúdiť jeho súlad so skutočnosťou. Svedok - znalec P.. N. A. uviedol, že bol žalobcom oslovený za účelom stanovenia hodnoty prác za dielo, ktoré je predmetom súdneho sporu, vrátane použitého materiálu a ceny práce. Vykonanou obhliadkou dňa 05.09.2019 vyhotovil fotodokumentáciu stavebných konštrukcií a ich nasledovné zameranie. V posudku presne uviedol, na základe akých podkladov vychádzal a stanovil odhad hodnoty stavebných prác, vypracoval položkový rozpočet, kde stanovil výmery k jednotlivým konštrukciám a k nim priradil pevné jednotkové ceny, ktoré nezohľadňujú prípadné zmeny a rabaty, ktoré majú podnikatelia v stavebníctve.
6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je nesporné uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami sporu ústnou formou, dielo nebolo zhotovené riadne a včas, žalovaný ukončil výkon prác, vystavil konečnú faktúru, z ktorej nebolo zrejmé, ktoré práce vykonal, cena použitého materiálu a pod., žalobkyňa od zmluvy odstúpila. Ak si žalovaný ponechal peňažné plnenie nad rozsah
vykonaných prác a sám vykonal svojvoľné započítanie bez špecifikácie, obohatil sa na úkor žalobkyne bezdôvodne, v dôsledku čoho mu vznikol záväzok podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobkyni bezdôvodné obohatenie vydať. Hodnotu bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie určil na základe predložených listinných dôkazov, znaleckého posudku a výpovede svedkov v súlade s § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 3 139,94 eur (vypočítaná zaplatená záloha žalobkyňou vo výške 11 500,- eur - hodnota diela určená znalcom vo výške 8 360,06 eur).
7. Žalobkyňa si uplatnila i nárok na úrok z omeškania dňom nasledujúcom po dni uplynutia lehoty určenej na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho zodpovednostného záväzkovo-právneho vzťahu, ak dlh nesplnil v deň nasledujúci po dni, ktorý bol veriteľom (žalobkyňou) o plnenie požiadaný a od tohto dňa žalobkyňa mohla požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom a medzi stranami nebolo dohodnuté inak, súd prvej inštancie v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3 139,94 eur od 07.11.2017 do zaplatenia.
8. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 64,61 % (žalovaná suma 4 860,- eur, priznaná 3 139,94 eur), keď čiastočné späťvzatie súd prvej inštancie vyhodnotil ako procesné zavinenie žalobkyne s poukazom na skutkové zistenia, ktoré nemôžu byť z procesného hľadiska na ťarchu žalovaného. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 35,39 %. Z uvedeného dôvodu žalobkyni priznal voči žalovanému právo (nárok) na náhradu trov konania v rozsahu 29,22 % (od úspechu žalobkyne odrátal úspech žalovaného). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným dokazovaním spojeným s výsluchom svedka rozhodol súd v súlade s § 262 CSP tak, že štátu priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % s tým, že žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu v rozsahu 35,39 % z celkovej hodnoty trov konania štátu (zohľadniac úspech žalobkyne v konaní v rozsahu 64,61 %) a žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v konaní v rozsahu 64,61% (zohľadniac jeho úspech v konaní v rozsahu 35,39 %). O trovách konania a trovách konania štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 259 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa proti výroku III. o trovách konania a výroku IV. o trovách konania štátu a žalovaný proti výroku II., ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 139,94 eur s príslušenstvom.
10. Žalovaný sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že posudzoval cenu za vykonané práce a dodané tovary, čo nepovažoval za správne, nakoľko bolo predmetom dohody medzi ním a žalobkyňou cena za vykonané práce a dodané tovary, čo bolo priebežne rozpočtom odsúhlasované. Zdôraznil, že je živnostník - podnikateľ a jeho úlohou je pri podnikateľskej činnosti dosahovanie zisku a je na jeho úvahe tvorba ceny za ním dodávané práce a tovary, preto sa súd mal podľa jeho názoru zaoberať iba otázkou, či boli žalobkyňou rozporované práce a tovary dodané. Z ním predložených listinných dôkazov (mailov označených ako príloha č. 1 až 7) vyplýva, že išlo o tvorbu ceny rozpočtom, t. j. mailom a neskôr v excelovskej tabuľke bolo uvedené, čo sa v ktorý deň vykonalo a v akom rozsahu, pričom žalobkyňa na základe sumáru uvedeného v maili vykonala úhradu vykonaných prác a dodaného tovaru. Z tohto dôvodu nebolo potrebné v záverečnej vyúčtovacej faktúre č. XXXXXX prikladať ďalšiu špecifikáciu, nakoľko táto bola urobená v mailoch a excelovskej tabuľke. Dôvodil, že zákon umožňuje cenu za dielo dohodnúť nie ako pevnú, ale na základe rozpočtu, a preto tvrdenie žalobkyne o absencií dohodnutej pevnej ceny, a teda z pohľadu zákona neprijateľnej zmluvnej podmienky, neobstojí. Znalec P.. A. sa nemal vyjadrovať k hodnote vykonaných prác a materiálu, nakoľko to je predmetom cenotvorby medzi žalovaným a žalobkyňou. Znalec tiež nemohol spoľahlivo určiť, ako malo dielo vyzerať, t.j. ako malo byť vykonané a či bolo adekvátne vykonané, keď nedisponoval žiadnou podrobnou dokumentáciou dohodnutou medzi žalobkyňou a žalovaným. Podľa jeho názoru nebol povinný preukazovať hodnotu diela, nakoľko cena je predmetom cenotvorby a bola dohodnutá mailom medzi žalobkyňou a ním, pričom žalobkyňa nikdy nereklamovala cenu ani rozsah vykonaných prác. Ďalej uviedol, že žiaden právny predpis o účtovníctve mu neukladá povinnosť predkladať objednávateľovi účtenky za nakúpený tovar k vystavenej faktúre za dielo, ktoré pozostáva z viacerých komponentov a jeho cena bola dohodnutá rozpočtovým systémom.
Neporušil tak žiadnu zákonnú povinnosť a nemohol ani zaviniť zastavenie konania. Z týchto dôvodov mal za to, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov nesprávne právne vec posúdil tým, že sa nezaoberal možnosťou cenotvorby medzi žalobkyňou a žalovaným a vôbec nemal pripustiť možnosť a prihliadať na vyjadrenie znalca k cene, ale i k rozsahu vykonaných prác a objemu dodaných tovarov.
11. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ho považuje za nedôvodné a účelovo podané s jediným cieľom oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej. Odkázala na svoje predchádzajúce podania, ústne vyjadrenia podané v danej veci. Pokiaľ žalovaný uvádza, že znalecký posudok nemal byť vypracovaný, resp. nemalo naň byť súdom prvej inštancie prihliadané uviedla, že žalovaný neudáva, akým iným spôsobom mohla preukázať hodnotu vykonanej časti diela. Výlučne žalovaný ako podnikateľ a zhotoviteľ časti diela disponoval dokladmi preukazujúcimi hodnotu vykonanej časti diela, na preukázanie ktorej bol opakovane vyzvaný. Žalovaný však odmietol preukázať hodnotu vykonanej časti diela, resp. nevedel preukázať hodnotu ním dodaného diela jeho súčasti a zostal pred súdom prvej inštancie pasívny. Nemala preto žiadnu inú možnosť ako preukázať svoj nárok a dať vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty vykonanej časti diela, a to napriek tomu, že vystupuje v postavení spotrebiteľa. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný si pokútne a protiprávne zabezpečoval stavebný materiál na vykonanie časti diela, čo potvrdzuje i výpoveď svedkyne F. T., ktorá preukazuje z akého dôvodu nebol žalovaný schopný zdokladovať hodnotu vykonanej časti diela. Znalecký posudok pritom vo svojich výpočtoch ráta s trhovými cenami jednotlivých materiálov použitých na vykonanie časti diela, pričom zo strany žalovaného pokútnym spôsobom nakupovaný materiál len znižuje reálnu hodnotu materiálu použitého na stavebné práce aj celkovú hodnotu stavebných prác. Ďalej uviedla, že od začatia súdneho konania rozporovala konkrétne práce a tovary, preto tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje za nedôvodné, poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 25.01.2019. Poukázala tiež na skutočnosť, že žalovaný si od nej vyžiadal zálohu 6 500,- eur na konkrétnu časť diela, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto práce neboli zo strany žalovaného nikdy vykonané a na túto časť diela nebol žalovaným zakúpený tovar v rozsahu 5 117,- eur. K cenotvorbe uvádzanej žalovaným uviedla, že od počiatku žiadala od žalovaného uvedenie rozsahu prác, potrebného tovaru a ceny za práce a tovar, ktoré jej žalovaný nikdy neposkytol a nie je preto možné tvrdiť, že súhlasila s rozpočtom vypracovaným žalovaným. Žalovaný opakovanie prisľúbil riadne zdokladovanie a vyúčtovanie vykonaných stavebných prác, čo do dnešného dňa nevykonal. Poukazovala na časti mailovej komunikácie zaslanej jej žalovaným dňa 30.06.2017, 29.09.2017 a dňa 25.09.2017. Poukázala na výpoveď žalovaného zo dňa 21.10.2019, z ktorej vyplýva, že tvrdenie žalovaného o vyhotovení rozpočtu nie je pravdivé. Žalovaný nepostupoval, ako bolo medzi nimi dohodnuté, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že cena bola akýmkoľvek spôsobom určená, nakoľko žalovaný preberal len zálohové platby, pričom k ich riadnemu vyčísleniu a vyfakturovaniu nikdy nedošlo.
12. Vyjadrenie žalobkyne k podanému odvolaniu bolo žalovanému doručené, písomne sa k nemu nevyjadril.
13. Žalobkyňa sa podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania zmenil tak, že jej prizná voči žalovanému náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 100 % a vo výroku IV. tak, že štátu prizná právo na náhradu vynaložených trov konania vo výške 100 % proti žalovanému. Alternatívne navrhla, z opatrnosti, v prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vo výroku III., aby jej samostatne (separátne) priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov dôkazu - znaleckého posudku v rozsahu 100 %. Vytýkala súd prvej inštancie, že dospel k záveru, že je osobou, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá je povinná preukazovať žalovaný nárok, pričom už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie upriamovala pozornosť na skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom ona vystupovala v zmluvnom vzťahu v postavení fyzickej osoby - spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa - osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy o dielo konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s právnym posúdením samotného sporu z pohľadu spotrebiteľského práva a spor neposúdil ako spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V dôsledku úplného opomenutia aplikácie noriem spotrebiteľského práva súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že dôkazné bremeno mala znášať ona ako žalobkyňa, pričom pri riadnom posúdení sporu by musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno mal znášať žalovaný ako dodávateľ, ktorý jediný disponoval dostatočnými informáciami potrebnými na preukázanie ceny vykonanej časti diela a povinnosť znášať
dôkazné bremeno nemôže za žiadnych okolností v neprimeranom rozsahu znášať ona ako spotrebiteľ. Poukázala na skutočnosť, že od počiatku bola v spore aktívnou stranou, ktorá predkladala dôkazy na preukázanie svojho nároku, a to napriek skutočnosti, že žalovaný ako dodávateľ bol v priebehu celého súdneho konania pasívny. Pasivita žalovaného v spotrebiteľskom spore však nemôže byť za žiadnych okolností pripísaná na jej škodu ako spotrebiteľky a už vôbec nemôže dôjsť k preneseniu povinnosti dôkazného bremena na spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia a reálneho smerovania dokazovania prenášal dôkazné bremeno na žalobkyňu ako spotrebiteľku a ona z dôvodu právnej istoty postupovala týmto spôsobom. Podľa jej názoru z postavenia sporových strán (spotrebiteľ - podnikateľ) vyplýva, že mala byť uplatnená negatívna dôkazná teória, nakoľko práve žalovaný je osobou, ktorá mala preukázať a zdokladovať potrebnosť a účelnosť nákladov vynaložených na vykonanie časti dohodnutého diela, nakoľko žalovaný bol osobou, ktorá jediná disponovala týmito informáciami. Zdôraznila, že medzi stranami nebola dohodnutá ani cena diela, nakoľko túto žalovaný nevedel určiť vzhľadom na údajnú obtiažnosť terénu, kde sa dielo malo vykonať, pričom v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. j) Občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskom vzťahu aj podmienka, ktorá určuje, že cena služby alebo tovaru bude určená v čase ich splnenia. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s touto jej argumentáciou. Žalovaný nesplnil povinnosť zdokladovať a vyúčtovať vykonané stavebné práce, a preto nie je dôvodné, aby v rámci nákladov na znalecké dokazovanie a v rámci náhrady trov dokazovania bola sankcionovaná ona ako žalobkyňa. Potreba vypracovania znaleckého posudku bola vyvolaná výlučne len tým, že žalovaný nevedel preukázať hodnotu ním vykonaného a dodaného diela a jeho súčastí, a z toho dôvodu musel byť vypracovaný znalecký posudok. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri určovaní náhrady trov konania skutočnosť, že materiál zo strany žalovaného bol nakupovaný pokútnym spôsobom a len znižoval reálnu hodnotu materiálu použitého na stavebné práce, a tým znižoval aj celkovú hodnotu stavebných prác. Je teda zrejmé, že jej skutočný nárok, pokiaľ by žalovaný riadne splnil svoju povinnosť zdokladovať výdavky a stavebné výkony, by bol vyšší než nárok vyplývajúci zo znaleckého posudku. Poukázala na znenie ust. § 256 ods. 1 CSP, na § 146 ods. 2 OSP a tvrdila, že príčinou späťvzatia časti žaloby je správanie žalovaného ako sporovej strany. Dôvodila, že k samotnému čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo výlučne z dôvodu, aby došlo k skráteniu súdneho konania a aby jej nevznikali ďalšie náklady na preukázanie skutočností, ktoré bol povinný preukázať a zdokladovať žalovaný. Zdôraznila, že to bol práve žalovaný, ktorý protiprávnym nákupom tovaru „bez faktúr“ spôsobil, že cenu diela, ktoré mal vykonať, bolo možné stanoviť len znaleckým posudkom, preto zavinenie za zastavenie konania v danej časti nie je možné pričítať jej ako žalobkyni a spotrebiteľke, ale je potrebné ho v plnom rozsahu pripísať výhradne žalovanému ako dodávateľovi. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaný účelovo zadržiaval poskytnutú zálohu vo výške 5 117,- eur ako časť zálohy 6 500,- eur, za plnenie, ktoré nikdy nedodal. Z týchto dôvodov je nepochybné, že zavinenie za späťvzatie žaloby sčasti má byť pripísané výlučne na ťarchu žalovaného. Poukázala na znenie § 295 CSP a postup súdu podľa § 75 ods. 2, 3 CSP uvedený v bode 34. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, na základe ktorého došlo k situácií, že bola ako spotrebiteľka povinná preukazovať svoj nárok voči dodávateľovi a musela zabezpečiť znalecký posudok, za ktorý zaplatila viac ako 900,- eur. Súd jej priznal náhradu trov konania len v rozsahu 29,22 %, a to napriek tomu, že žiadala o separátne priznanie náhrady trov dôkazu voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko neexistoval dôvod, prečo by v akomkoľvek rozsahu mala trovy dôkazu v tomto type sporu znášať ona. S týmto jej názorom sa súd prvej inštancie nevysporiadal a trovy dôkazu zahrnul do nároku na náhradu trov konania, ktorý jej priznal len pomerne. Poukázala na to, že pokiaľ by znalecký posudok bol uplatnený ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), mala by nepochybne nárok na jeho náhradu v celom rozsahu a je preto nedôvodné a neprimerané, aby tento nárok bol akokoľvek krátený len na základe toho, že je o ňom rozhodované aj v rámci procesnej náhrady trov konania. Je preto potrebné minimálne o trovách znaleckého posudku použiť ust. § 256 ods. 2 CSP, nakoľko žalovaný ako dodávateľ procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli a súd má ich náhradu priznať protistrane. Potrebu vypracovania znaleckého posudku zavinil práve žalovaný, ktorý nebol spôsobilý zdokladovať riadne hodnotu diela a porušil svoju povinnosť oznámiť cenu diela vopred. Nie je preto na mieste, aby z účelne vynaložených nákladov vo výške 900,- eur mala mať nárok na náhradu len cca 300,- eur. Pokiaľ by žalovaný ako dodávateľ riadne splnil svoje zákonné povinnosti a určil cenu diela vopred, ako aj svoju povinnosť zdokladovať cenu diela a postupovať riadne a včas, žiadne trovy by žalobkyni ako spotrebiteľke nevznikli, preto žalovaný procesne zavinil vznik všetkých trov konania, ktoré by inak nevznikli a je na mieste o trovách konania rozhodnúť podľa § 256 ods. 2 CSP a priznať jej plnú náhradu trov konania. Poukázala základné princípy civilného sporového procesu v zmysle čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 CSP, za použitia ktorých mal súd prvej inštancie rozhodnúť. Rozsah priznanej náhrady trov konania považuje za absolútne neprimeraný a má za to, že je nevyhnutné priznať
jej náhradu trov konania v rozsahu 100 % nakoľko náhrada v rozsahu 29 % nepokrýva ani jej náklady spojené s cestovaním na súdne pojednávania. Pokiaľ ide o výrok IV. a priznanie trov konania štátu, ktoré má pomerne znášať ona ako žalobkyňa vo výške 35,39 % a žalovaný vo výške 64,61 % má za to, že tieto trovy má znášať výlučne žalovaný v rozsahu 100%. Poukázala na skutočnosť, že v súvislosti s výsluchom znalca P.. A. jej vznikli ďalšie náklady nakoľko bola povinná zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní - jeho dopravu na pojednávanie a späť.
14. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanému doručené, písomné vyjadrenie k nemu podané nebolo.
15. Opravným uznesením zo dňa 17.09.2021, č.k. 12C/93/2017-375 súd prvej inštancie opravil označenie žalovanej v záhlaví svojho rozsudku zo dňa 03.08.2020, č.k. 12C/93/2017-317 tak, že správne označenie žalobkyne je „S.. A. O., Z.“.
16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu podaných odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II., vo výroku III. a vo výroku IV. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 17. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený vo výroku I., ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 1 720,06 eur s príslušenstvom zastavené, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
18. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami sporu nebolo sporné, že v r. 2017 (viď elektronickú komunikáciu strán sporu v období od 29.06.2017 do 19.09.2017) žalobkyňa ako objednávateľka a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili ústnu zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej boli stavebné práce, ktoré mali byť vykonané na pozemku žalobkyne v rozsahu - pokládka obrubníkov a vymývanie štrku, výkopové práce pre potrubie vedúce k žumpe, materiál na spevnenie výkopu, betónovanie základov pre záhradný domček, základ pre betónové oplotenie, búracie a výkopové práce. Celková cena diela dohodnutá nebola, bola dohodnutá len cena práce vo výške 8 eur/ h, doprava 25 eur a prenájom 35 eur, pričom dielo malo byť dokončené do troch týždňov, t.j. do 23.07.2017. Projektová dokumentácia ani presný rozpis prác a materiálu nebol vyhotovený. Žalobkyňa poskytla žalovanému preddavky v celkovej výške 11 500,- eur. Žalovaný pred dokončením diela prestal dohodnuté práce vykonávať a dňa 02.10.2017 vystavil faktúru so splatnosťou 16.10.2017 vo výške 11 500,- eur bez špecifikácie druhu práce a použitého materiálu a ich ceny. Žalobkyňa písomne (listom zo dňa 27.10.2017) odstúpila od zmluvy o dielo a požiadala o vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 4 360,- eur do siedmich dní.
19. Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že v súvislosti so stanovením ceny diela vychádzal zo znaleckého posudku č.X/XXXX znalca P.. N. A., pričom mal vychádzať výlučne z ceny stanovenej rozpočtom, ktorý bol pravidelne žalobkyňou odsúhlasovaný a mal sa zaoberať iba otázkou, či práce a tovary boli žalobkyni dodané alebo nie a či žalobkyňa dodané práce a tovary rozporovala alebo nie.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka je stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že cenu diela určia buď pevnou sumou (resp. stanovia spôsob jej určenia), alebo podľa rozpočtu, alebo odhadom. Ak nie je cena dohodnutá v zmluve jedným z týchto spôsobov ani ustanovená osobitnými predpismi, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela primeranú v zmysle § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna zo strán nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela v takomto prípade sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. V záujme ochrany objednávateľa v takomto prípade prichádza do úvahy určenie ceny odhadom, ktorá je reguláciou ohraničeného chovania sa zmluvných strán a časovým indikátorom vymedzujúcim medze vzájomne už dohodnutých práv i povinností, do doby, pokiaľ nebude takto vzniknutá situácia riešená dohodou. Rozpočet je podkladom pre dohodu o cene u diela väčšieho rozsahu, pozostávajúceho z viacerých prvkov, ktoré sa zhotovujú po častiach, prípadne v nadväzujúcej časovej postupnosti. Rozpočet spravidla spracováva zhotoviteľ alebo projektant ako podklad pre realizáciu diela. Rozčlenenie rozpočtu v zhode s projektovou dokumentáciou zabezpečuje zmluvným stranám ľahšiu a prehľadnejšiu kontrolu úplnosti dohodnutých častí vykonaného diela, jeho etapovitého odovzdávania (i preberania) a tomu zodpovedajúcemu štrukturalizovanému
financovaniu objednávateľom (resp. investorom) z pohľadu rozpočtu, ktorý je pre zmluvné strany záväzný (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 305/2008).
21. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností z obsahu spisu vyplýva, že ústna zmluva o dielo uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala dohodu o cene diela pevnou sumou, ani konkrétny rozsah ani konkrétny spôsob jej určenia, cena diela nebola stanovená podľa rozpočtu ako tvrdil žalovaný a ani odhadom z dôvodu, že dielo bolo vykonávané postupne po etapách a bolo v priebehu výstavby menené v závislosti od možnosti terénu, na ktorom boli stavebné práce realizované (svahovitý pozemok) a požiadaviek objednávateľky/žalobkyne. Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že výška ceny pri uzavretí zmluvy o dielo dojednaná nebola, žalovaný síce tvrdil, že cena bola stanovená podľa rozpočtu, z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie však nesporne vyplýva, že cena podľa rozpočtu stanovená nebola, čo vyplýva z predloženej elektronickej komunikácie strán sporu, v ktorej žalovaný síce niektoré práce a náklady na tovar rozpisuje, nejde však o cenu diela určenú rozpočtom podľa projektovej dokumentácie ako podklad pre realizáciu diela, ale o cenu určovanú postupne, odhadom s možnosťou jej úpravy podľa požiadaviek žalobkyne. Napríklad v e-maili zo dňa 30.06.2017 je uvedené, že ...„ to by bolo na začiatok, termín zatiaľ to vychádza o tri týždne, postupne vám pošleme nacenenie všetkých prác“, z emailu zo dňa 29.09.2017 ...„ ako som už včera písal v sms ohľadom bločkov a potvrdení za materiál všetko sa dostane na správnu mieru...“, email zo dňa 22.08.2017 ...„búracie práce za predný plot vám napočítam dodatočne“....„bráničku do zadnej záhrady vám doobjednám, cenu pošlem dodatočne“... Vzhľadom na uvedené, tvrdenia žalovaného ohľadne ceny podľa rozpočtu neboli v konaní preukázané, k dielu nebola vykonaná žiadna projektová dokumentácia ani presný rozpis vykonaných prác a použitého materiálu, preto bolo potrebné po odstúpení žalobkyne od zmluvy o dielo vychádzať pri stanovení ceny časti diela vyhotoveného žalovaným z ceny primeranej v zmysle § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22. Odvolací súd zastáva názor, že v danej veci v prípade zmluvy o dielo, v ktorej bola dohodnutá jej odplatnosť, ale nebola dohodnutá konkrétna cena plnenia, nemôže cena plnenia hlavného predmetu diela byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to i s ohľadom k ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý počíta so situáciou, že k dojednaniu ceny diela nedôjde, cena diela nie je ustanovená osobitnými predpismi a pripúšťa v tomto prípade poskytnutie primeranej ceny s tým, že ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela a pokiaľ sa dielo vykonáva po častiach alebo vyžaduje značné náklady, je dodávateľ oprávnený požadovať i primerané preddavky (§ 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré žalobkyňa žalovanému zaplatila od uzavretia zmluvy o dielo v roku 2017 až do odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 27.10.2017 vo výške 11 500,- eur.
23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že podaním zo dňa 27.10.2010 žalovaná od zmluvy o dielo odstúpila. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje objednávateľovi od zmluvy odstúpiť i bez udania dôvodu, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa od zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu výslovne odstúpila s poukazom na citované zákonné ustanovenie, ktoré súd prvej inštancie dôvodne aplikoval.
24. V prípadoch obavy objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá vadnosť budúceho diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ nápravu neurobil (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 23/2008). Predpoklady pre posúdenie danej veci v zmysle tohto zákonného ustanovenia z obsahu spisu nevyplývajú.
25. Pokiaľ žalovaná od zmluvy odstúpila, je v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná zaplatiť zhotoviteľovi/žalobcovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Súd prvej inštancie sa preto správne zameral na otázku, aké skutočné práce a tovary boli žalovaným vykonané a dodané, pričom zodpovedanie tejto otázky bolo v konaní veľmi problematické z dôvodu, že zmluva o dielo nielenže nebola v písomnej podobe, nebol vypracovaný zmluvný rozpočet, nebol predložený stavebný denník ani zápis z prevzatia a odovzdania stavby, nebola predložená žiadna projektová dokumentácia, neboli predložené revízne správy ani certifikáty použitých materiálov.
26. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že bolo potrebné v danej veci vychádzať z hodnoty stavebných prác za dielo vykonané žalovaným stanovenej znaleckým posudkom P.. N. A. č. X/XXXX vo výške 8 360,06 eur, ktorému predchádzali listinné dôkazy predložené žalobkyňou (odborné vyjadrenie stavebného podnikateľa Z. Z. na č.l. 62 spisu) a predložené žalovaným (cenová ponuka A. K.. na č.l. 198). Námietky žalovaného podporené vyjadrením P.. A. H. S.. boli zodpovedané pri výsluchu znalca na pojednávaní dňa 26.06.2020, na ktorom obe strany sporu kládli znalcovi, na ktoré znalec zodpovedal. Žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania stranami sporu podané neboli.
27. Pokiaľ hodnota vykonaného diela predstavuje sumu 8 360,06 eur, žalobkyňa poskytla žalovanému zálohu na vykonanie diela v sume 11 500,- eur, je žalovaný povinný zálohové finančné plnenie v sume 3 139,94 eur (po odpočítaní ceny práce a účelne vynaložených nákladov) vrátiť žalobkyni podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.
29. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobkyne proti výroku III. o trovách konania a výroku IV. o trovách konania štátu.
30. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
32. Podľa § 262 ods. l CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí .
33. V civilnom sporovom konaní i v prípade, že sa jedná spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Zásada úspechu v spore je premietnutá v ust. § 255 CSP a je pre ňu charakteristické, že sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli s tým, že sa jedná o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Pokiaľ mala strana v spore úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Ak by bol úspech strán v spore rovnaký (50% ku 50%), náhrada sa neprizná žiadnej zo strán sporu.
34. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 4 860,- eur s príslušenstvom. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 139,94 eur s príslušenstvom, konanie v časti o zaplatenie 1 720,06 eur s prísl. bolo zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou s poukazom na znalecký posudok a snahou o dosiahnutie čo najskoršieho rozhodnutia vo veci (zavinenie žalobkyne). Úspech žalobkyne v tomto súdnom konaní tak predstavuje 64,61% (3 139,94 eur s prísl), úspech žalovaného predstavuje 35,39% (1 720,06 eur s prísl.). Celkový úspech žalobkyne v spore tak predstavuje 29,22 % ( 64,61% - 35,39%), ako správne uviedol súd prvej inštancie. Žalovaný zodpovedá v tomto rozsahu za trovy prvoinštančného konania, ktoré žalobkyni v tomto súdnom konaní vznikli s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. l CSP. 35. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že vzhľadom na to, že vystupovala v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa tak mal dôkazné bremeno znášať žalovaný. Podľa jej názoru nemôže povinnosť znášania dôkazného bremena spočítať na pleciach spotrebiteľa. Bol to žalovaný, ktorý podľa žalobkyne disponoval dostatočnými informáciami na preukázanie vykonanej časti diela, ak to mal preukazovať akú čiastku z prijatej zálohy si bol oprávnený ponechať. Žalobkyňa zároveň namietala,
že čiastočné späťvzatie žaloby tak procesne zavinil žalovaný a nie ona, lebo vinou žalovaného došlo k vypracovaniu znaleckého posudku, ktorý bol následne podkladom na čiastočné späťvzatie žaloby.
36. S touto argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje.
37. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neustanovuje, že v prípade spotrebiteľského sporu (podľa § 290 a nasl. CSP) nesie dôkazné bremeno výlučne dodávateľ v pozícii žalovaného. Ani samotná žalobkyňa v konaní nekonkretizuje právny podklad pre svoje tvrdenie o nesení dôkazného bremena dodávateľom. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2010 sp. zn.5Obo 52/2010). Pre tvrdenie opaku tak nejestvuje právny základ.
38. Nedá sa stotožniť ani s tvrdením žalobkyne, že by čiastočné späťvzatie žaloby zavinil žalovaný z dôvodu, že žalobkyňa bola nútená dať vypracovať znalecký posudok, ktorý spôsobil čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobkyni nič nebránilo dať si vyhotoviť súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP) a na jeho podklade žalobou uplatňovať svoj návrh v dôvodnej výške. Náklady na súkromný znalecký posudok by boli (a to samozrejme za predpokladu, že by bol v konaní i vykonaný, čo v tomto prípade splnené bolo) žalobkyni plne nahradené v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, nakoľko trovami konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Náklady na súkromný znalecký posudok sú nepochybne výdavkami, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Tomu zodpovedá i konštantná judikatúra, podľa ktorej za účelne vynaložené náklady možno považovať také náklady, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR zo dňa 25.07.2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012 alebo uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06.10.2015 sp. zn. III. ÚS 481/2015) a uvedenému záveru zodpovedajú napokon i doktrinálne závery (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kolektív, Civilný sporový poriadok, komentár Praha: C. H. Beck, 2016, str. 779, str. 896).
39. Ak preto žalobkyňa žalobou uplatnila vyššiu sumu a na základe vykonaného dokazovania (znaleckého posudku) vzala čiastočne žalobu späť, následkom čoho bolo konanie súdom prvej inštancie čiastočne zastavené, bola to žalobkyňa, nie žalovaný, kto procesne zavinil čiastočné zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný na takto zvolenom procesnom postupe žalobkyne nenesie zodpovednosť. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil čiastočné zastavenie konania tak, že ho zavinila žalobkyňa a v tejto zastavenej časti tak patrí nárok na náhradu trov konania žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP (čo našlo nakoniec svoj odraz pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v posúdení miery úspechu sporových strán vo veci samej).
40. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala v súvislosti s úhradou nákladov na vypracovanie súkromného znaleckého posudku samostatného rozhodnutia o tzv. separátnych trovách konania podľa § 256 ods. 2 CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že v citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním tým, že porušila svoje procesné povinnosti vyplývajúce zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom, ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov konania je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana (v danej veci žalobkyňa) vynaložila zbytočne.
41. V danej veci žalobkyňa svoj nárok za zaplatenie žalovanej sumy preukazovala odborným vyjadrením stavebného podnikateľa Z. Z., žalovaný v rámci svojej procesnej obrany predložil cenovú ponuku A. K. žalovaná na preukázanie svojho nároku (procesný útok) predložila súkromný znalecký posudok znalca P.. N. A. č. X/XXXX, na základe ktorého súd prvej inštancie (po výsluchu znalca) v danej veci rozhodol. Z uvedeného procesného postupu (procesný útok žalobkyne/ procesná obrana žalovaného) nie je možné vyvodiť splnenie zákonných predpokladov pre aplikáciu ust. § 256 ods. 2 CSP a vydania samostatného rozhodnutia o separátnych trovách konania v zmysle odvolacieho návrhu žalobkyne.
42. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správny potvrdil.
43. Žalobkyňa nesúhlasila ani s výrokom IV. o náhrade trov konania štátu.
44. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania štátu rozhodol vecne správne. CSP neumožňuje súdu, aby zo svojich rozpočtových prostriedkov uhradil trovy svedočného znalcovi, ktoré nie sú kryté preddavkom procesnej strany. Napriek tomu súd prvej inštancie uvedené nedodržal a svedkovi priznal svedočné z rozpočtových prostriedkov štátu. Tento nedostatok však nespôsobuje, že štátu túto náhradu trov konania nemožno priznať. Nárok na náhradu trov konania štátu sa riadi zásadou úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a možno ho priznať štátu voči neúspešnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2018 sp. zn. 4Obo 3/2018). Súd prvej inštancie rozhodol podľa tejto zásady a trovy konania štátu priznal podľa pomeru úspechu sporových strán. Rozhodol preto vecne správne. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. ako vecne správny potvrdil.
45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pri čiastočnom úspechu / neúspechu každej zo strán v odvolacom konaní.
46. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).