Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cbi-6-2013.pdf
PDF · 112.31 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cbi/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELTOS, s.r.o. so sídlom P. Mudroňa č. 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, proti žalovanému: Obec Kysucký Lieskovec, so sídlom Kysucký Lieskovec č. 29, 023 34 Kysucký Lieskovec, IČO: 00 314 081, právne zastúpeného JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom so sídlom F. Kráľa 2080, O22 01 Čadca, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 222,94 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 28.6.2013 žalobca navrhol, aby súd rozhodol, že zápočet pohľadávok žalovaného pôvodne patriacich veriteľovi úpadcu - Petrovi Ondreášovi - PRIMASTAV, s miestom podnikania č. dv. 72, 023 34 Kysucký Lieskovec, IČO: 35 430 141 z titulu vykonaných prác - námestie podľa vystavených faktúr: int. č. 30120102 znejúca na sumu 107.950 EUR s DPH, splatná 29.6.2012 a int. č. 30120103 znejúca na sumu 80.738,21 EUR s DPH, splatná 31.12.2012 na pohľadávku úpadcu voči žalovanému z titulu vykonaných prác na diele „. B. B.Č. Z. X. F. B. N. N. Y. podľa Zmluvy o dielo zo dňa 4.5.2010 a vystavenej faktúry č. 20120047 znejúcej na sumu 171.545,35 EUR splatná 31.12.2012 je neúčinný voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu ELTOS, s.r.o. v konkurze, so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808. Zároveň navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť do všeobecnej podstaty zaplatiť sumu 171.545,35 EUR, a to úhradou v prospech účtu správy konkurznej podstaty /č.l. 7/ úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v G. Z., F..M.., do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Na odôvodnenie žaloby uviedol poukaz na skutočnosť, že dňa 22.6.2012 bolo Okresným súdom Žilina vo veci sp.zn. 2R/1/2012 rozhodnuté o zastavení reštrukturalizačného konania a začatí konkurzného konania na majetok úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa, Žilina. Žalobca bol dňa 6.11.2012 ustanovený za správcu konkurznej podstaty označeného úpadcu. Reštrukturalizačné konanie vo veci sp.zn. 2R/1/2012 začalo na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 10.2.2012. Pri výkone správcovskej činnosti žalobca preskúmal jednotlivé právne úkony úpadcu a zistil, že fyzická osoba B. T., čo je osoba s majetkovou účasťou v úpadcovi, podnikajúca pod obchodným menom Peter Ondreáš - PRIMASTAV, vystavila voči úpadcovi okrem iného aj faktúry č. 30120102 na sumu 107.950,- EUR a č. 30120103 na sumu 80.738,21 EUR, v ktorých je v oboch prípadoch uvedený deň uskutočnenia účtovného prípadu 25.6.2012. Jedná sa teda o pohľadávky veriteľa spriazneného s úpadcom, pričom takéto pohľadávky sa v rámci konkurzu podľa § 95 ods. 3 ZKR radia do skupiny podriadených pohľadávok. Ďalej žalobca zistil, že predmetné pohľadávky voči úpadcovi boli postúpené na žalovaného a následne žalovaným dňa 25.6.2012 započítané na pohľadávku úpadcu
voči žalovanému vo výške 171.545,35 EUR z titulu vykonaných prác podľa Zmluvy o dielo zo dňa 4.5.2010, vyúčtovaných faktúrou č. 20120047 splatnou 31.12.2012. Napriek snahe zo strany žalobcu žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť a žalobca preto nedisponuje listinou o vykonaní zápočtu postúpených pohľadávok a žiada, aby túto listinu zabezpečil súd. Predmetný zápočet bol vykonaný počas reštrukturalizácie úpadcu a pokiaľ bol vykonaný formou dohody dotknutých účastníkov, bol potrebný na jej uzatvorenie súhlas správcu podľa § 130 ods. 4 ZKR. Zápočet bol vykonaný v čase, kedy účastníkom tohto právneho úkonu musela byť a aj bola známa skutočnosť, že reštrukturalizácia tohto úpadcu úspešná nebude a v krátkom čase dôjde ku jej konverzii na konkurzné konanie, čo vyplýva i zo zápisnice zasadnutia veriteľského výboru z 12.6.2012. Žalobca poukázal na úpravu § 130 ods. 4, § 57 ods. 1 prvá veta a § 59 ods. 1 všetko ZKR /Zákona o konkurze a reštrukturalizácii/. Tvrdí, že právny úkon zápočtu, ktorý označil, je zvýhodňujúcim právnym úkonom pri splnení podmienok, ktoré pre jeho odporovateľnosť právna úprava upravuje. Všetky podmienky odporovateľnosti považuje za splnené. Úpadok dlžníka /úpadcu/ sa prezumuje, pretože k zápočtu došlo 25.6.2012 a teda počas reštrukturalizácie úpadcu, kedy bola známa nevyhnutnosť konverzie reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné. Právnym úkonom zápočtu boli ukrátení predovšetkým nezabezpečení veritelia, ktorí na základe rozvrhu výťažku dostanú menej ako by dostali v prípade, kedy by správca mal možnosť pohľadávku v konkurze speňažiť. Zachovaná je i prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby podľa § 57 ods. 2 ZKR. Nakoľko má žalobca za to, že v prípade, ak bol zápočet uskutočnený formou dohody, podliehalo uzatvorenie tejto dohody súhlasu správcu a keďže tento súhlas daný nebol, je daný predpoklad odporovateľnosti zápočtu z 25.6.2012 podľa § 130 ods. 4 ZKR.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 5.5.2014. Uviedol, že jedným zo základných všeobecných predpokladov odporovateľnosti je preukázanie skutočnosti, že právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie pohľadávky konkurzného veriteľa. Ďalej úprava Zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravuje osobitné predpoklady odporovateľnosti. Žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov je možné vyhovieť len za splnenia základných podmienok odporovateľnosti, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že úkon, ktorému sa odporuje, je právnym úkonom dlžníka, v tomto prípade subjektu ELTOS, s.r.o. v konkurze. Pokiaľ by došlo k ukráteniu pohľadávky na základe právneho úkonu inej osoby alebo na základe inej právnej skutočnosti, nie je možné sa odporovateľnosti domáhať. Zo samotnej žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu veriteľa, a to Obce Kysucký Lieskove, ktorým tento ako veriteľ jednostranne započítal svoju pohľadávku, ktorú nadobudol od právneho predchodcu. Tým nie sú splnené predpoklady odporovateľnosti podľa § 57 a nasledujúce, ani § 130 ZKR, v nadväznosti na čo navrhuje žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na takejto procesnej obrane zotrval žalovaný aj v priebehu ďalšieho konania.
Žalobca reagoval na vznesenú procesnú obranu tvrdením, podľa ktorého žalovaný účelovo neposkytuje súčinnosť ani žalobcovi a ani súdu v súvislosti s predložením dokladu o započítaní, z čoho žalobca dovodzuje, že sa jednalo o dvojstranný právny úkon, teda o započítanie na základe dohody, ktorú ako jedna zmluvná strana uzatvoril práve úpadca, v nadväznosti na čo je možné z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe, tomuto právnemu úkonu odporovať.
Podaním zo dňa 2.7.2015 žalobca navrhol zmenu žaloby, a to rozšírenie žaloby o alternatívny petit, v ktorom sa domáhal vo vzťahu k rovnako vymedzenému úkonu zápočtu pohľadávok určenia neplatnosti a súčasne uloženia povinností žalovanému do všeobecnej podstaty zaplatiť sumu 171.545,35 EUR, a to úhradou v prospech účtu správy /č.l. 130/ konkurznej podstaty úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v G. Z., F..M.. do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na vyhodnotenie dôvodov uvádzaných žalobcom vo vzťahu k alternatívnemu petitu, v rámci ktorých poukazoval na skutočnosť, že zápočet uskutočnený dňa 25.6.2012 vykonaný jednostranným úkonom žalovaného bol uskutočnený v čase, kedy ani jedna z pohľadávok, ktoré boli predmetom započítania, neboli spôsobilé na započítanie z dôvodu, že nenastala ich splatnosť a v zmysle § 358 Obchodného zákonníka ani ich súdna vymáhateľnosť. Takýto jednostranný zápočet bol preto vykonaný v rozpore s ustanovením § 358 a nasledujúce Obchodného zákonníka, a je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Uvedené platí aj v prípade, ak nebude preukázané, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok prostredníctvom dohody ako dvojstranného právneho úkonu, ktorý je však súčasne možné považovať za neúčinný právny úkon z dôvodov uvedených v žalobe. Vzhľadom na štádium, v ktorom súd rozhodoval o tomto návrhu na zmenu žaloby, kedy už bolo vo veci vykonané dokazovanie vo vzťahu k pôvodne vymedzenému predmetu konania, súd pri skonštatovaní, že nie je splnený zákonný predpoklad pripustenia zmeny žaloby, tak ako bola navrhnutá žalobcom podľa § 95 ods. 2 OSP, teda že by výsledky už vykonaného dokazovania mohli
byť podkladom i pre konanie o zmenenom návrhu, rozhodol súd podľa § 95 ods. 2 OSP o nepripustení žalobcom navrhovanej zmeny žaloby, a to uznesením č.k. 19Cbi/6/2013-148 z 28.8.2015.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi objednávateľom: Obec Kysucký Lieskovec a zhotoviteľom - ELTOS, s.r.o., Žilina zo dňa 4.5.2010, faktúrou č. 20120047 splatnou 31.12.2012, vystavenou dodávateľom ELTOS, s.r.o. na žalovaného ako na odberateľa znejúcou na sumu 171.545,35 EUR, vyjadrením W.. W. W., správcu konkurznej podstaty z 12.11.2012, oznámením o postúpení pohľadávky pod záhlavím Peter Ondreáš - PRIMASTAV z 20.6.2012 adresované ELTOS, s.r.o. a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
S účinkami od 29.6.2012 bol v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012 vyhlásený konkurz na majetok ELTOS, s.r.o., čomu predchádzalo zastavenie reštrukturalizačného konania. Uvedené vyplýva z verejne dostupného obchodného vestníka v rozsahu uverejnenia Obchodného vestníka č. 124/2012 zo dňa 28.6.2012. Žalobca bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený s účinkami od 14.11.2012, ako to vyplýva z verejne dostupného Obchodného vestníka OV 219/2012 zo dňa 13.11.2012.
Oznámením zo dňa 20.6.2012 oznámil subjekt Peter Ondreáš - PRIMASTAV subjektu ELTOS, s.r.o. postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 20120026 v sume 80.738,21 EUR a č. 20120025 v sume 107.950,- EUR, pričom sa jednalo o pohľadávky smerujúce voči subjektu ELTOS, s.r.o., ktoré boli postúpené žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.6.2012 a týkali sa plnenia - stavby „. B. B. Z. X. F. B. N. O. T. N. Y. /čl. 80/.
Žalobca ako prílohu žaloby predložil Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalovaným ako objednávateľom a zhotoviteľom ELTOS, s.r.o. zo dňa 4.5.2010 /č.l. 18 až 22/, predmetom ktorej bola dodávka a montáž prác na realizáciu stavby v rozsahu projektovej dokumentácie a rozpočtu odsúhlaseného zmluvnými stranami, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, pričom stavba je zadefinovaná v článku II. bod 2.2 s názvom: I. B. B. Z. X. F. B. N. N. Y..
Žalobca ako prílohu žaloby predložil faktúru č. 20120047 vystavenú dodávateľom ELTOS, s.r.o. na odberateľa - žalovaného splatnú 31.12.2012 znejúcu na 171.545,35 EUR, vystavenú na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej 3.5.2010 z titulu prevedených stavebných prác a dodávky na stavbe I. B. B. Z. X. F. B. N. N. Y. / čl. 24/.
Na pojednávaní dňa 17.10.2014 vypovedal štatutárny zástupca žalovaného, ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že ELTOS, s.r.o. vykonával pre Obec Kysucký Lieskovec dielo a toto bolo vykonávané ešte pred rokom 2007, keď sám nebol starostom žalovaného, nakoľko starostom žalovaného bola p. Č.. Predložil súdu Mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a ELTOS, s.r.o., ktorú podpísala za žalovaného práve predchádzajúca starostka a podľa tejto Zmluvy žalovaný za 1,- EUR poskytol ELTOSU pozemok, na ktorom ELTOS vykonával výstavbu bytových domov. ELTOS sa zaviazal, že vyvinie všetko úsilie, aby keďže dostal pozemok na výstavbu týchto bytových domov za 1,- EUR, vykonal, resp. vybudoval I. B. T. N. Y. pri týchto polyfunkčných a bytových domoch zdarma, resp. že vybaví prostriedky z európskych fondov alebo z iných zdrojov štátneho rozpočtu a nebude v súvislosti s týmto plnením zaťažovať obecný rozpočet a teda dielo - I. B. T. N. Y. vykoná na vlastnú zodpovednosť, vo vlastnom mene a keď toto dielo bude ukončené, bude hľadať možnosť, ako získať prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo iných zdrojov, aby bolo dielo vyplatené. Námestie do momentu vyjadrenia sa štatutárneho zástupcu žalovaného nebolo dobudované, ani odovzdané a nachádzalo sa v 60 % rozpracovanosti. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že má vedomosť o nejakom postúpení pohľadávok a jednostrannom zápočte.
Vyjadrením z 20.11.2014 /č.l. 94/ W.. W. W. ako konkurzný a reštrukturalizačný správca jednak ospravedlnil svoju neúčasť ako svedok na pojednávaní pred súdom a zároveň uviedol, že počas reštrukturalizačného konania na subjekt ELTOS, s.r.o. neudeľoval žiaden súhlas na právny úkon medzi týmto subjektom a Obcou Kysucký Lieskovec a ani nemá o žiadnom úkone vykonanom počas reštrukturalizačného konania ELTOS, s.r.o. medzi týmito subjektami vedomosť.
Podľa § 57 ods. 1, 2, 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /v znení platnom a účinnom od 1.1.2012 - ďalej už len Zákon/: Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona: Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona: Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa § 130 ods. 4 Zákona: Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 118a OSP: Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd záver, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná. Pri zohľadnení momentu, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok subjektu ELTOS, s.r.o., teda dňom 29.6.2012 posudzoval súd splnenie podmienok odporovateľnosti vymedzeného právneho úkonu - zápočtu z 25.6.2012 podľa ustanovení Zákona v jeho znení platnom a účinnom od 1.1.2012. Úprava odporovateľnosti podľa Zákona rozlišuje všeobecné a osobitné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktoré musia byť splnené súčasne na to, aby súd mohol žalobe, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, vyhovieť. Primárne súd skúmal, či žaloba v tejto veci bola podaná pri zachovaní hmotno-právnej prekluzívnej lehoty pre jej včasné podanie podľa § 57 ods. 2 Zákona, teda do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu dňom 29.6.2012 a pri podaní žaloby tunajšiemu súdu dňom 28.6.2013 /č.l. 1/ je nevyhnutné skonštatovať, že žaloba v tejto veci bola podaná včas. Žalobu podal subjekt správcu konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o. ako subjekt aktívne hmotno-právne legitimovaný na podanie takejto žaloby podľa § 62 ods. 5 veta druhá Zákona.
Úprava Zákona o konkurze a reštrukturalizácii podľa § 57 ods. 4 vo vyššie citovanom znení stanovuje ďalšie všeobecné podmienky neúčinnosti právneho úkonu, ktoré musia byť splnené, pokiaľ má súd na základe žaloby o neúčinnosť právneho úkonu tejto vyhovieť. Konkrétne musí byť v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu preukázané, že sa jedná o právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka /úpadcu/. V predmetnom konaní nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že právny úkon započítania vymedzený žalobcom ako zápočet z 25.6.2012 bol dvojstranným právnym úkonom, ktorého zmluvnou stranou by bol subjekt ELTOS, s.r.o.. Výsledky vykonaného dokazovania v tejto veci po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP neposkytujú dostatočne spoľahlivý základ pre konštatovanie súdu o preukázaní realizácie dvojstranného právneho úkonu započítania z 25.6.2012 medzi ELTOS, s.r.o. a žalovaným. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu tvrdenia, že sa v tomto prípade jednalo o dvojstranný právny úkon započítania, ťažilo žalobcu. Toto konštatovanie súd uvádza napriek tvrdeniam žalobcu uvádzaným v konaní, v zmysle ktorých žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť v smere zisťovania skutočnosti, či zápočet z 25.6.2012 bol zápočtom zrealizovaným na základe dohody alebo ako jednostranný právny úkon. Rovnako súd na tomto mieste poukazuje aj na súdom zrealizovaný procesný postup v tomto konaní, v rámci ktorého súd žalovaného vyzýval na predloženie právneho úkonu - zápočtu z 25.6.2012 a ďalších listinných dôkazov, ako to vyplýva z výzvy súdu z 18.6.2014 /č.l.72/ a z výzvy súdu z 12.5.2014 / č.l.61/. Nakoľko preukázanie hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu spočívajúcej v preukázaní skutočnosti, že sa jedná o právny úkon dlžníka, teda v danom prípade že išlo o právny úkon ELTOS, s.r.o. v zmysle § 57 ods. 4 Zákona, ťaží v konaní o určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu žalobcu, nebol priestor pre vynucovanie reakcie žalovaného na označené výzvy súdu prostredníctvom poriadkových opatrení. Pokiaľ žalobca priamo v dôvodoch žaloby, ako aj v návrhu na zmenu žaloby opakovane uvádzal, že právny úkon započítania z 25.6.2012 bol jednostranným právnym úkonom žalovaného, je opäť nevyhnutné skonštatovať, že už z tohto tvrdenia žalobcu vyplýva záver o nesplnení označenej hmotno-právnej podmienky viažucej sa k možnosti úspešne odporovať právnemu úkonu
spočívajúcej v skutočnosti, že sa jedná o právny úkon dlžníka, v danom prípade subjektu ELTOS, s.r.o.. Primárne na základe skonštatovania nesplnenia uvedenej hmotno-právnej podmienky, teda na základe skonštatovania, že v konaní nebolo preukázané, že právny úkon zápočtu z 25.6.2012 je právnym úkonom subjektu ELTOS, s.r.o., rozhodol súd o zamietnutí žaloby. Zamietnutie žaloby odôvodňovali i ďalšie výsledky vykonaného dokazovania, v rámci čoho súd nezistil ani splnenie ďalšej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti spočívajúcej v preukázaní ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 Zákona. I v tejto časti ťažilo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý si vo vzťahu k tejto podmienke nesplnil ani povinnosť tvrdenia, nakoľko v rámci svojich tvrdení nevymedzil žiadnu konkrétnu pohľadávku alebo pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré mali byť právnym úkonom zápočtu z 25.6.2012 ukrátené. Rovnako neuvádzal žiadne konkrétne tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom ELTOS, s.r.o. k momentu, kedy mali nastať účinky zápočtu z 25.6.2012. Súd vo všeobecnej rovine vo vzťahu k podmienke ukrátenia zdôrazňuje, že preukázanie ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 Zákona je hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti a spočíva v preukázaní ekonomického dopadu právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov a vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka. Musí byť preto preukázané, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu, pretože došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka práve v dôsledku realizácie úkonu, ktorému žalobca odporuje. V nadväznosti na uvedené závery rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Pre úplnosť odôvodnenia súd dodáva, že podmienky odporovateľnosti vymedzené ako všeobecné podmienky podľa § 57 Zákona musia byť splnené aj pri odporovaní právnemu úkonu podľa § 130 ods. 4 Zákona. Pri preukázaní nesplnenia hoci len jednej z nich nie je dôvod zaoberať sa v rámci dokazovania ďalšími špecifickými podmienkami odporovateľnosti vyplývajúcimi z jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti, v prejednávanej veci z § 59 Zákona, ktorý upravuje odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, ako tomu bolo v tejto veci.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému bola ako účastníkovi úspešnému v tomto konaní v celom rozsahu priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov z titulu právneho zastúpenia, a to za úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava obhajoby, 2. účasť na pojednávaní dňa 2.10.2015 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 64,53 EUR + 2-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za tieto dva úkony právnej služby + náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávanie dňa 2.10.2015 na trase Čadca - Žilina a späť, celkom za 4 polhodiny pri sadzbe 13,98 EUR za každú i začatú polhodinu, celkom vo výške náhrady za stratu času 55,92 EUR a cestovné za cestu na pojednávanie 2.10.2015 na trase Čadca - Žilina a späť, t.j. 72 km pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 8,9 l/100 km a pri vedomosti súdu o výške ceny použitej pohonnej hmoty celkom vo výške cestovných nákladov 21,18 EUR, všetko podľa § 11 ods. 1 písm. a , § 13a ods. 1 písm. a,d, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Oproti špecifikácii právneho zástupcu žalovaného z 2.10.2015 nebola žalovanému priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby vymedzený ako študovanie spisu + porada s klientom z 25.6.2015 v rozsahu uplatnenej tarifnej odmeny, režijného paušálu, náhrady za stratu času a cestovného, nakoľko realizácia právneho úkonu porady s klientom v deň 25.6.2015 nebola zo strany právneho zástupcu žalovaného preukázaná a pokiaľ ide o študovanie spisu, tak ako vyplýva z úradného záznamu informačného oddelenia tunajšieho súdu na č.l. 117, nie je možné tento úkon právnej služby hodnotiť ako úkon právnej služby v zmysle úpravy tarify /§ 13a ods. 1 až 7/, teda ako niektorý z pomenovaných úkonov právnej služby alebo ako úkon v zmysle § 13 ods. 8 vyhlášky niektorému z týchto úkonov povahou a účelom najbližším. Pri určení výšky tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vychádzal súd z úpravy § 11 ods. 1 písm. a vyhlášky zohľadňujúc skutočnosť, že predmetom konania v tejto veci bolo primárne určenie neúčinnosti právneho úkonu. V tejto časti poukazuje súd na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 M Cdo 9/2009 z 21.10.2010.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.