Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cbi-5-2019.pdf
PDF · 150.89 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cbi/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: F. správca konkurznej podstaty úpadcu: D., právne zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Obec Kysucký Lieskovec, so sídlom Kysucký Lieskovec č. 29, 023 34 Kysucký Lieskovec, IČO: 00 314 081, právne zastúpenému: JUDr. Peter Kocian, advokát, so sídlom Miletičova 7, 821 08 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Dňa 28.6.2013 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca navrhol, aby súd rozhodol, že zápočet pohľadávok žalovaného pôvodne patriacich veriteľovi úpadcu - K. Q. - K., s miestom podnikania č. dv. XX, XXX XX H. X., IČO: XX XXX 141 z titulu vykonaných prác - námestie podľa vystavených faktúr: int. č. B. znejúca na sumu 107.950 EUR s DPH, splatná 29.6.2012 a int. č. XXXXXXXX znejúca na sumu 80.738,21 EUR s DPH, splatná 31.12.2012 na pohľadávku úpadcu voči žalovanému z titulu vykonaných prác na diele „J. K. K. G.U. O. M. K. H. H. X.“ podľa Zmluvy o dielo zo dňa 4.5.2010 a vystavenej faktúry č. XXXXXXXX znejúcej na sumu 171.545,35 EUR splatná 31.12.2012 je neúčinný voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu D., s.r.o. v konkurze, so sídlom P. S. 5, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX. Zároveň navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť do všeobecnej podstaty zaplatiť sumu 171.545,35 EUR, a to úhradou v prospech účtu správy konkurznej podstaty /č.l. 7/ úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y. G., M..N.., do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa ktorých dňa 22.6.2012 bolo Okresným súdom Žilina vo veci sp.zn. 2R/1/2012 rozhodnuté o zastavení reštrukturalizačného konania a začatí konkurzného konania na majetok úpadcu D., s.r.o., so sídlom P. S., L.. Žalobca bol dňa 6.11.2012 ustanovený za správcu konkurznej podstaty označeného úpadcu. Reštrukturalizačné konanie vo veci sp.zn. 2R/1/2012 začalo na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 10.2.2012. Žalobca pri výkone správcovskej činnosti preskúmal jednotlivé právne úkony úpadcu a zistil, že fyzická osoba K. Q., čo je osoba s majetkovou účasťou v úpadcovi, podnikajúca pod obchodným menom K. Q. - K., vystavila voči úpadcovi okrem iného aj faktúry č. XXXXXXXX na sumu 107.950,- EUR a č. XXXXXXXX na sumu 80.738,21 EUR, v ktorých je v oboch prípadoch uvedený deň uskutočnenia účtovného prípadu 25.6.2012. Jedná sa teda o pohľadávky veriteľa spriazneného s úpadcom, pričom takéto pohľadávky sa v rámci konkurzu podľa § 95 ods. 3 ZKR radia do skupiny podriadených pohľadávok. Ďalej žalobca zistil, že predmetné pohľadávky voči úpadcovi boli postúpené na žalovaného a následne žalovaným dňa 25.6.2012 započítané na pohľadávku úpadcu voči žalovanému vo výške 171.545,35 EUR z titulu
vykonaných prác podľa Zmluvy o dielo zo dňa 4.5.2010, vyúčtovaných faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 31.12.2012. Žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť a žalobca preto nedisponuje listinou o vykonaní zápočtu postúpených pohľadávok a žiada, aby túto listinu zabezpečil súd. Predmetný zápočet bol vykonaný počas reštrukturalizácie úpadcu a pokiaľ bol vykonaný formou dohody dotknutých účastníkov, bol potrebný na jej uzatvorenie súhlas správcu podľa § 130 ods. 4 ZKR. Zápočet bol vykonaný v čase, kedy účastníkom tohto právneho úkonu musela byť a aj bola známa skutočnosť, že reštrukturalizácia tohto úpadcu úspešná nebude a v krátkom čase dôjde ku jej konverzii na konkurzné konanie, čo vyplýva i zo zápisnice zasadnutia veriteľského výboru z 12.6.2012. Žalobca poukázal na úpravu § 130 ods. 4, § 57 ods. 1 prvá veta a § 59 ods. 1 všetko ZKR (Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Tvrdí, že právny úkon zápočtu, ktorý označil, je zvýhodňujúcim právnym úkonom pri splnení podmienok, ktoré pre jeho odporovateľnosť právna úprava upravuje. Všetky podmienky odporovateľnosti považuje za splnené. Úpadok dlžníka (úpadcu) sa prezumuje, pretože k zápočtu došlo 25.6.2012, a teda počas reštrukturalizácie úpadcu, kedy bola známa nevyhnutnosť konverzie reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné. Právnym úkonom zápočtu boli ukrátení predovšetkým nezabezpečení veritelia, ktorí na základe rozvrhu výťažku dostanú menej ako by dostali v prípade, kedy by správca mal možnosť pohľadávku v konkurze speňažiť. Zachovaná je i prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby podľa § 57 ods. 2 ZKR. Nakoľko má žalobca za to, že v prípade, ak bol zápočet uskutočnený formXXXou dohody, podliehalo uzatvorenie tejto dohody súhlasu správcu a keďže tento súhlas daný nebol, je daný predpoklad odporovateľnosti zápočtu z 25.6.2012 podľa § 130 ods. 4 ZKR.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 5.5.2014. Uviedol, že jedným zo základných všeobecných predpokladov odporovateľnosti je preukázanie skutočnosti, že právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie pohľadávky konkurzného veriteľa. Žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov je možné vyhovieť len za splnenia základných podmienok odporovateľnosti, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že úkon, ktorému sa odporuje, je právnym úkonom dlžníka, v tomto prípade subjektu D., s.r.o. v konkurze. Pokiaľ by došlo k ukráteniu pohľadávky na základe právneho úkonu inej osoby alebo na základe inej právnej skutočnosti, nie je možné sa odporovateľnosti domáhať. Zo samotnej žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu veriteľa, a to Obce Kysucký Lieskovec, ktorým tento ako veriteľ jednostranne započítal svoju pohľadávku, ktorú nadobudol od právneho predchodcu. Tým nie sú splnené predpoklady odporovateľnosti podľa § 57 a nasledujúce, ani § 130 ZKR. Žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na takejto procesnej obrane zotrval žalovaný aj v priebehu ďalšieho konania.
3. Žalobca reagoval na vznesenú procesnú obranu tvrdením, podľa ktorého žalovaný účelovo neposkytuje súčinnosť ani žalobcovi a ani súdu v súvislosti s predložením dokladu o započítaní, z čoho žalobca dovodzuje, že sa jednalo o dvojstranný právny úkon, teda o započítanie na základe dohody, ktorú ako jedna zmluvná strana uzatvoril práve úpadca, v nadväznosti na čo je možné z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe, tomuto právnemu úkonu odporovať.
4. Podaním zo dňa 2.7.2015 žalobca navrhol zmenu žaloby, a to rozšírenie žaloby o alternatívny petit, v ktorom sa domáhal vo vzťahu k rovnako vymedzenému úkonu zápočtu pohľadávok alternatívne i určenia neplatnosti tohto právneho úkonu a súčasne uloženia povinností žalovanému do všeobecnej podstaty zaplatiť sumu 171.545,35 EUR, a to úhradou v prospech účtu správy /č.l. 130/ konkurznej podstaty úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Y. G., M..N.. do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na vyhodnotenie dôvodov uvádzaných žalobcom vo vzťahu k alternatívnemu petitu, v rámci ktorých poukazoval na skutočnosť, že zápočet uskutočnený dňa 25.6.2012 vykonaný jednostranným úkonom žalovaného bol uskutočnený v čase, kedy ani jedna z pohľadávok, ktoré boli predmetom započítania, neboli spôsobilé na započítanie z dôvodu, že nenastala ich splatnosť a v zmysle § 358 Obchodného zákonníka a ani ich súdna vymáhateľnosť. Takýto jednostranný zápočet bol preto vykonaný v rozpore s ustanovením § 358 a nasledujúce Obchodného zákonníka, a je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Uvedené platí aj v prípade, ak nebude preukázané, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok prostredníctvom dohody ako dvojstranného právneho úkonu, ktorý je však súčasne možné považovať za neúčinný právny úkon z dôvodov uvedených v žalobe. Vzhľadom na štádium, v ktorom súd rozhodoval o tomto návrhu na zmenu žaloby, kedy už bolo vo veci vykonané dokazovanie vo vzťahu k pôvodne vymedzenému predmetu konania, súd pri skonštatovaní, že nie je splnený zákonný predpoklad pripustenia zmeny žaloby, tak ako bola navrhnutá žalobcom podľa § 95 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania platná a účinná procesnoprávna úprava podľa Zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok), teda nie je naplnené, že by výsledky už vykonaného dokazovania mohli byť podkladom i pre konanie o zmenenom návrhu, rozhodol podľa § 95 ods. 2 OSP o nepripustení žalobcom navrhovanej zmeny žaloby, a to uznesením č.k. 19Cbi/6/2013-148 z 28.8.2015.
5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19Cbi 6/2013-166 zo dňa 2.10.2015 rozhodol o zamietnutí žaloby a o uložení povinnosti náhrady trov konania žalovaného žalobcovi, na účet právneho zástupcu žalovaného vo výške 222,94 EUR. Dôvodom rozhodnutia o zamietnutí žaloby bolo primárne skonštatovanie nepreukázania podmienky úspešnosti žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v tejto veci, a to konkrétne, že právny úkon započítania vymedzený žalobcom ako zápočet zo dňa 25.6.2012 bol dvojstranným právnym úkonom, ktorého zmluvnou stranou by bol D., s.r.o. a nepreukázanie, že tento právny úkon započítania z 25.6.2012 bol jednostranným právnym úkonom dlžníka D., s.r.o., ako aj nepreukázanie podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 54 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
- ďalej len ZKR.
6. Na základe včas podaného odvolania sa žalobcu proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie odvolací Krajský súd v Žiline svojím rozsudkom sp. zn. 13CoKR/1/2016 zo dňa 18.5.2016 rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 6/2013-166 zo dňa 2.10.2015 potvrdil a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 EUR. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, že žalobca je nositeľom dôkaznej povinnosti a je povinný preukázať, že právny úkon, ktorý odporoval podanou žalobou, a to zápočet z 25.6.2012 je úkonom, ktorým bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. V zhode so záverom prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade žalobcom nebolo preukázané, že právny úkon zápočtu z 25.6.2012 uskutočnil dlžník, teda nebolo preukázané, že sa jednalo o jeho úkon, a preto nebola splnená základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, a to že išlo o úkon dlžníka. Na základe tohto záveru postupoval prvostupňový súd správne, ak pre nesplnenie tejto podmienky žalobu zamietol. Odvolací súd uviedol, že to bol práve žalobca, ktorý mal dôkaznú povinnosť, resp. povinnosť preukázať, že dotknutý právny úkon zápočtu zo dňa 25.6.2012 je úkonom dlžníka, k čomu nedošlo. Vo vzťahu ku podmienke odporovateľnosti odvolací súd skonštatoval, že táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či napádanými právnymi úkonmi došlo ku ukráteniu veriteľa, je vždy vecou dokazovania v každom konaní, za dôkaznej povinnosti žalobu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca netvrdil a nepreukázal, že ním napadnutým právnym úkonom zápočtu zo dňa 25.6.2012 došlo ku zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Len samotný poukaz až v podanom odvolaní na obsah súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012, z ktorého vyplýva presný rozsah ukrátenia uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, ako i majetkové pomery úpadcu k momentu, kedy nastali účinky zápočtu s tvrdením všeobecne známych skutočností, nie je splnením dôkaznej povinnosti, ktorá vyžaduje preukázanie ukracujúceho právneho úkonu.
7. Na základe včas podaného dovolania Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením sp.zn. 2Obdo/42/2017 zo dňa 30.5.2012, rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 18. mája 2016 č.k. 13CoKR/1/2016-216, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 2.10.2015 č.k. 19Cbi 6/2013-166 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. V bode 35. odôvodnenia dovolací súd uviedol, že už v minulosti prijal názor, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Podľa bodu 37. odôvodnenia dovolací súd konštatuje, že zistil, že žalobca svoj žalobný návrh dôvodil okrem iného aj listinným dôkazom, resp. Zmluvou o započítaní pohľadávok zo dňa 25.6.2012 medzi D., s.r.o. a žalovanou v rozsahu 171.545,35 EUR. Žalobca v konaní po celý čas namietal, že úpadca mu tento doklad odmietol predložiť a žalovaná mu neposkytla potrebnú súčinnosť v smere zisťovania skutočnosti, či predmetný zápočet zo dňa 25.6.2012 bol zápočtom zrealizovaným na základe dohody alebo ako jednostranný právny úkon. Okresný súd žalovanú vyzval na predloženie právneho úkonu
- zápočtu zo dňa 25.6.2012 a ďalších listinných dôkazov, ako to vyplýva z výzvy okresného súdu zo dňa 18.6.2014 /č.l. 72/ a z výzvy zo dňa 12.5.2014 /č.l. 61 spisu/. Podľa bodu 38. odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu tento konštatuje, že je zrejmé, že v prebiehajúcom spore súd prvej inštancie postupoval nedostatočne, ak žalobcom označený dôkaz právneho úkonu započítania zo dňa 25.6.2012 nezabezpečil jeho predložením od žalovanej strany, a to výzvou pod hrozbou sankcie vo forme poriadkovej pokuty. Týmto postupom došlo k narušeniu princípu rovnosti zbraní, kedy sa znemožnilo strane sporu realizovať jej procesné oprávnenie podrobiť dokazovaniu takú listinu, ktorou fyzicky nedisponuje, a to s dôrazom na skutočnosť, kedy sama žalovaná na pojednávaní potvrdila, že k postúpeniu malo dôjsť jednostranným zápočtom (zápisnica z pojednávania zo dňa 17.10.2014 č.l. 8). Dovolací súd dodal, že konajúci súd nerozhodol ani o nevykonaní tohto dôkazu s tým, že jeho nevykonanie v žiadnom smere ani neodôvodnil. S takýmto nesprávnym postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd napadnutým rozhodnutím stotožnil, čím v prejednávanom spore došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP. Zistené procesné vady zakladajú prípustnosť dovolania a sú zároveň tiež dôvodmi, pre ktoré musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušiť, pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôžu byť považované za správne. Podľa bodu 40. odôvodnenia dovolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie a odvolací súd sú právnym názorom dovolacieho súdu viazaní.
8. V súlade so záväzným právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v jeho rozhodnutí o dovolaní žalobcu, tak ako je citované vyššie, súd prvej inštancie vyzval žalovaného výzvou zo dňa 24.7.2019 s poukazom na úpravu podľa § 189 CSP (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) a za súčasnej aplikácie úpravy podľa § 102 ods. 1, 2, 3 CSP, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložil súdu právny úkon započítania pohľadávok v rozsahu 171.545,35 EUR zo dňa 25.6.2012 medzi D., s.r.o. a žalovaným. Na uvedenú výzvu súdu reagoval žalovaný listom zo dňa 2.8.2019 / č.l. 330 až 331/, prílohou ktorého je predložený listinný dôkaz pod záhlavím žalovaného adresovaný úpadcovi zo dňa 20.6.2012 označený ako vec: Zápočet pohľadávky s údajom o F.. Š. S. ako starostovi obce v pravom dolnom rohu bez uvedenia podpisu a s údajom prevzal K. O. dňa 20.06.2012 /č.l. 332/, bez uvedenia podpisu a podľa obsahu ktorého žalovaný oznamuje s poukazom na úpravu § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 359 Obchodného zákonníka, že nakoľko nie je adresát schopný plniť svoje záväzky, započítava svoje vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie. V podaní z 2.8.2019 navrhol žalovaný vykonať dôkaz výsluchom F.. Š. S. a p. Ď. ako právneho zástupcu žalovaného, a to vzhľadom na obsah vyjadrenia sa pôvodného štatutárneho zástupcu žalovaného v tomto konaní na pojednávaní dňa 17.10.2014, ktoré vyjadrenie citoval. Na vykonaní dôkazu výsluchom označených osôb žalovaný následne na pojednávaní 1.10.2019 žalovaný netrval.
9. Podanie žalovaného zo dňa 2.8.2019 vrátane prílohy bolo doručené na vedomie žalobcovi, ako to vyplýva z č.l. 336 a žalobca reagoval podaním žiadosti o odročenie termínu pojednávania nariadeného na deň 27.8.2019 zo dňa 22.8.2019. Uviedol, že s ohľadom na žalovaným navrhnuté dôkazy má za to, že za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu veci k zápočtu pohľadávok by mal byť vypočutý okrem žalovaným navrhnutých svedkov aj konateľ úpadcu p. K. O., ktorého navrhuje vypočuť sám žalobca.
10. Žalovaný cestou nového právneho zástupcu podaním zo dňa 20.9.2019 /č.l. 377 až 378/ skonštatoval opätovne, že neboli splnené podmienky stanovené zákonom pre určenie odporovateľnosti predmetného právneho úkonu, poukázal na to, že v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 4.5.2010, na ktorú žalobca v žalobe poukazuje, bolo predpokladom na vystavenie akejkoľvek faktúry na ťarchu žalovaného prebehnutie preberacieho konania a vystavenie zisťovacieho protokolu žalovaným. Vystavením zisťovacieho protokolu žalovaný potvrdí vykonanie prác. Zisťovací protokol je podkladom na vystavenie faktúry. Žalovaný nevystavil a nedisponuje žiadnym zisťovacím protokolom, ktorý by mohol byť podkladom na vystavenie faktúry. Splatnosť faktúry bola zmluvnými stranami dohodnutá na 14 dní, preto žalovanému nie je zrejmé, prečo vo faktúre č. XXXXXXXX je lehota splatnosti 31.12.2012 a nie 14 dní od vystavenia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že úpadca bol pred podpisom predmetnej Zmluvy o dielo oboznámený s východiskovými údajmi uvedenými v článku II. Zmluvy. Jedným z týchto údajov je uznesenie Obecného zastupiteľstva č. XX bod G. z X.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo schvaľuje uzatvorenie predmetnej Zmluvy o dielo za predpokladu, že obci budú poskytnuté finančné prostriedky zo strany štátu alebo eurofondov na úhradu ceny diela. Vzhľadom na skutočnosť, že úpadca na základe uzatvorenej Mandátnej zmluvy mal pre žalovaného zabezpečiť získanie týchto prostriedkov či už od štátu alebo cez eurofondy úpadca vedel, že v čase
podpísania predmetnej Zmluvy o dielo nemá zabezpečené financovanie a je možné, že dodané práce mu nebudú zaplatené.
11. Na pojednávaní dňa 1.10.2019 žalovaný na výzvu súdu vymedzil skutkové okolnosti, na ktoré navrhol vypočuť ako svedka p. K. O. a uviedol, že žalobca tvrdí, že zápočet pohľadávky, ktorý predložil na výzvu súdu žalovaný zo dňa 20.6.2012 a bol prílohou jeho vyjadrenia z 2.8.2019, nebol p. K. O. doručený a nebol ním prevzatý, k čomu ho navrhuje vypočuť. Tak isto ho navrhuje vypočuť k samotnej realizácii zápočtu a k existencii zápočtu. Navrhuje ho vypočuť k zápočtu ako takému. Ďalej na pojednávaní dňa 1.10.2019, po zamietnutí jeho návrhu na výsluch svedka K. O., žalobca navrhol ako svedkov vypočuť F.. Š. S. a p. Ď., a to na okolnosť existencie zápočtu za rovnakých okolností, ako bolo zo strany žalobcu vymedzené vo vzťahu k navrhovanému svedkovi p. K. O.Q..
12. Podľa Článku 8 CSP (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP): Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
14. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
15. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Podľa § 149 CSP: Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
17. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 185 ods. 1 CSP: Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
19. Podľa § 186 ods. 1 CSP: Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
20. Podľa § 57 ods. 1, 2, 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii (v znení platnom a účinnom od 1.1.2012 - ďalej už len ZKR): Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
21. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR: Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
22. Podľa § 62 ods. 1, 5 ZKR: Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
23. Podľa § 130 ods. 4 ZKR: Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.
24. Podľa § 118a OSP (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok- ďalej len OSP): Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
25. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom pôvodného štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi objednávateľom: Obec Kysucký Lieskovec a zhotoviteľom - D., s.r.o., L. zo dňa 4.5.2010, faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 31.12.2012, vystavenou dodávateľom D., s.r.o. na žalovaného ako na odberateľa znejúcou na sumu 171.545,35 EUR, vyjadrením S.. S. S., správcu konkurznej podstaty z 12.11.2012, oznámením o postúpení pohľadávky pod záhlavím K. Q. - K. z 20.6.2012 adresované D., s.r.o., listinným dôkazom predloženým na výzvu súdu žalovaným ako je na č.l. 332 a celým spisovým materiálom.
26. Medzi stranami v tomto konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť uzatvorenia, a teda existencia a obsah Zmluvy o dielo medzi objednávateľom: Obec Kysucký Lieskovec, zastúpený F.. Š. S. ako starostom obce a zhotoviteľom D., s.r.o., so sídlom v Žiline zo dňa 4.5.2010, ako je v spise na č.l. 18 až 22, samotná skutočnosť vystavenia faktúry č. XXXXXXXX splatnej 31.12.2012 na sumu 104.145,12 EUR dodávateľom D., s.r.o. na odberateľa - žalovaného, na zaplatenie ceny plnenia vymedzeného ako: Na základe Zmluvy o dielo z 3.5.2010 za prevedené stavebné práce a dodávky na stavbe „J. K. K. G. O. M. K. H. H. X.“ a č. XXXXXXXX splatnej 31.12.2012 znejúcej na 171.545,35 EUR pri rovnakom vymedzení fakturovaného plnenia dodávateľom D., s.r.o. na odberateľa - žalovaného / č.l. 23, 24/, skutočnosť vystavenia a obsah Oznámenia o postúpení pohľadávky postupcu K. Q. - K. H. X. adresovaného úpadcovi zo dňa 20.6.2012 /č.l. 80/, skutočnosť uzatvorenia, a teda existencia a obsah Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi D., s.r.o., so sídlom L. ako mandatárom a žalovaným ako mandantom zo dňa 5.4.2006, ako je v spise na č.l. 84, 85, skutočnosť existencie listinného dôkazu označeného ako vec: Zápočet pohľadávky z 20.6.2012 v písomnom vyhotovení a s obsahom tak, ako je v spise na č.l. 332.
27. Súd konštatuje, že na základe zohľadnenia momentu nastúpenia účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok subjektu D., s.r.o. od 29.6.2012 (v Obchodnom vestníku bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu uverejnené pod č.XXX/XXXX dňa 28.6.2012), posudzoval splnenie podmienok odporovateľnosti vymedzeného právneho úkonu tak, ako vyplýva jeho vymedzenie zo skutkových tvrdení žalobcu uvádzaných v tomto konaní podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v jeho znení platnom a účinnom od 1.1.2012. Na základe podania žaloby v tejto veci dňom 28.6.2013, ako vyplýva z č.l. 1 je nevyhnutné skonštatovať, že žaloba v tejto veci bola podaná včas.
28. Primárne súd opätovne zdôrazňuje, že záver o neúčinnosti žalobcom vymedzeného právneho úkonu predpokladal naplnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako sú definované v úprave § 57 ods. 1 , ods. 4 ZKR. Na to, aby súd skonštatoval, že žaloba v tejto veci je dôvodná bolo potrebné, aby z vykonaného dokazovania jednoznačne a spoľahlivo vyplynuli skutočnosti, ktoré by vo svojom súhrne predstavovali spoľahlivý základ pre záver o tom, že odporovaný právny úkon bol právnym úkonom dlžníka. Až následne by bolo opodstatnené zaoberať sa v prejudiciálnej rovine otázkou jeho platnosti, nakoľko neúčinným právnym úkonom v dôsledku úspešnej odporovateľnosti môže byť len platný právny úkon. Zároveň v rámci všeobecných podmienok úspešnosti tejto odporovacej žaloby bolo nevyhnutné, aby z vykonaného dokazovania rovnako spoľahlivo vyplynul záver o preukázaní ukrátenia v zmysle úpravy § 57 ods. 4 ZKR a teda, že odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Uvedené všeobecné podmienky odporovateľnosti sú rovnocenné a musia byť splnené súčasne. Súd najskôr zaujíma stanovisko k podmienke ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR, nakoľko závery vo vzťahu k tejto podmienke odporovateľnosti žalobcom vymedzeného právneho úkonu, vyplývajúce k momentu meritórneho rozhodnutia z vykonaného dokazovania, určovali aj rozsah dokazovania vykonávaného v tejto veci súdom na základe návrhov strán v otázke preukázania podmienky realizácie odporovaného právneho úkonu dlžníkom. Vo vzťahu ku podmienke ukrátenia žalobca už priamo v žalobe uviedol, že predmetný právny úkon v žalobe vymedzený ako dohoda o započítaní zo dňa 25.6.2012 ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok predovšetkým nezabezpečených veriteľov, ktorí na základe rozvrhu výťažku dostanú menej, ako by dostali v prípade, keby mal správca možnosť pohľadávku v konkurze speňažiť. Uvedené skutkové tvrdenie žalobca v priebehu konania súdu prvej inštancie do momentu prvého meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci nerozvíjal, ani nedopĺňal. V dôvodoch odvolania proti prvému meritórnemu rozhodnutiu rozsudku prvej inštancie zo dňa 19.11.2015 na strane 7 žalobca uviedol, že záver súdu o nepreukázaní splnenia hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti - ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov a preukázania majetkových pomerov úpadcu k momentu, kedy nastali, resp. mali nastať účinky zápočtu pohľadávok, nemá podklad vo vykonanom dokazovaní a samotné jeho prijatie má podľa názoru žalobcu za následok, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Žalobca v dôvodoch odvolania ďalej v tejto časti uviedol, že súd prvého stupňa pri vyhodnotení dokazovania zjavne nepostupoval v súlade so zásadami dokazovania v civilnom procese, a to najmä v súlade so zásadou, podľa ktorej netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti explicitne vyjadrenou v ustanovení § 121 OSP, keďže z obsahu súdneho spisu reštrukturalizačného a konkurzného konania vedeného voči úpadcovi pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 2R/1/2012, na ktorý už pri podaní návrhu poukazoval žalobca, jednoznačne vyplýva jednak presný rozsah ukrátenia
uspokojenia prihlásených pohľadávok, ako aj majetkové pomery úpadcu v momente, kedy mali nastať účinky zápočtu.
29. I pri uvedenom odôvodnení odvolania sa žalobcu voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd Žilina ako odvolací súd vo svojom rozsudku sp.zn. 13CoKR/1/2016 zo dňa 18.5.2016 na strane 11 a 12 skonštatoval, že to, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú zákonnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či napádanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou dokazovania v každom konaní za dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca netvrdil a nepreukázal, že ním napadnutým právnym úkonom zápočtu zo dňa 25.6.2012 došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Žalobca v zmysle procesného postupu okresného súdu mal v prvostupňovom konaní vytvorené podmienky k splneniu svojej dôkaznej povinnosti v rovine preukázania, že ide o ukracujúci právny úkon, keďže len samotný poukaz až v podanom odvolaní na obsah súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012, z ktorého vyplýva presný rozsah ukrátenia uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, ako i majetkové pomery úpadcu k momentu, kedy mali nastať účinky zápočtu s tvrdením všeobecne známych skutočností, nie je splnením dôkaznej povinnosti, ktorá vyžaduje preukázanie ukracujúceho právneho úkonu. Následne odvolací súd poukázal na označené rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica citované v odôvodnení rozhodnutia.
30. V priebehu ďalšieho konania žalobca vo vzťahu k podmienke ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR v bode 9 odôvodnenia dovolania zo dňa 19.8.2016 uviedol, že súd prvého stupňa pri vyhodnotení dokazovania zjavne nepostupoval v súlade so zásadami dokazovania v civilnom procese, a to najmä v súlade so zásadou, podľa ktorej netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, explicitne vyjadrenou v ustanovení § 186 CSP (pôvodne v ustanovení § 121 OSP), keďže z obsahu súdneho spisu reštrukturalizačného a konkurzného konania vedeného voči úpadcovi pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 2R/1/2012, na ktorý už priamo v podanom návrhu na začatie konania poukazoval dovolateľ, teda žalobca, jednoznačne vyplýva jednak presný rozsah ukrátenia uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov (dovolateľ priamo v návrhu uvádza, ktoré pohľadávky sú napadnutým právnym úkonom ukrátené) a aj majetkové pomery úpadcu v momente, kedy mali nastať účinky zápočtu pohľadávok.
31. Incidenčný súd uvádza, že komplex tvrdení žalobcu, ktoré tento k momentu druhého meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol k otázke ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR v spojení s označením spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012, nehodnotí ani ako náležité splnenie povinnosti tvrdenia žalobcu vo vzťahu k tejto podmienke úspešnosti odporovacej žaloby a ani ako náležité splnenie jeho dôkaznej povinnosti vo vzťahu k tvrdeniu o ukrátení. Súd prejednávajúci túto incidenčnú vec nie je súdom, ktorý prejednáva konkurz úpadcu D., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, a teda zo svojej činnosti nemá vedomosť o obsahu spisového materiálu, na ktorý poukazoval žalobca
- spis Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012 a o žalobcom tvrdenom, z tohto spisového materiálu vyplývajúcom presnom rozsahu ukrátenia prihlásených pohľadávok veriteľov a o tom, že priamo v návrhu je uvedené, ktoré pohľadávky sú napadnutým právnym úkonom ukrátené, ako aj majetkové pomery úpadcu v momente, kedy nastali účinky zápočtu pohľadávok, všetko v zmysle § 186 ods. 1 CSP. Na uvedenom závere súdu nič nemení skutočnosť, že súd prejednávajúci túto incidenčnú vec je zároveň súdom konkurzným v zmysle úpravy kauzálnej príslušnosti súdu prvej inštancie podľa § 24 ods. 1, písm. e CSP. Súd zdôrazňuje, že žalobca napriek poučeniam, ktoré mu v priebehu konania boli dané podľa procesnej úpravy vyplývajúcej z OSP podľa § 118a, ako aj podľa platnej procesnoprávnej úpravy vyplývajúcej z CSP podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP a § 154 CSP, neučinil aktívny dôkazný návrh na pripojenie spisového materiálu vo veci sp.zn. 2R/1/2012, spojený s uvedením tvrdenia, ktoré by konkretizovalo časti tohto spisového materiálu, z obsahu ktorých by uvedené tvrdenia žalobcu bolo možné vyhodnotiť ako preukázané. V tejto časti poukazuje súd na podporu uvedenej argumentácie na bod 13. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 CoKR/49/2016 zo dňa 31.5.2017. V nadväznosti na túto absenciu procesnej aktivity žalobcu nehodnotil súd len všeobecný odkaz na spisový materiál Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012 ako dôkaz tvrdenia žalobcu o preukázaní
naplnenia podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR. Pri konštatovaniach vo vzťahu k podmienke odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 Zákona vychádzal súd zo záverov vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 CoKR/2/2011-134 z 11.5.2011, z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25 CoKR /5/2013 z 15.5.2013, z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41 CoKR 60/2011 z 31.7.2012 a z uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 31 CoKR 3/2012 zo 14.3.2013.
32. Rovnako nie je možné vo vzťahu k naplneniu podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR v nadväznosti na tvrdenia uvedené žalobcom až v dovolaní vo vzťahu k ukráteniu o tom, že súd nepostupoval v súlade so zásadami dokazovania v civilnom procese, a to najmä v súlade so zásadou, podľa ktorej netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, explicitne vyjadrenou v úprave § 186 CSP, pôvodne § 121 OSP, súhlasiť so žalobcom, že ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR je v tomto incidenčnom konaní možné považovať za skutočnosť všeobecne známu v zmysle úpravy podľa § 186 ods. 1 CSP. Ukrátenie v zmysle vyššie uvedeného nie je možné za takúto všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať, považovať. Súd prvej inštancie v tejto časti zdôrazňuje, že závery dovolacieho súdu sa otázkou podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR nezaoberali, tejto otázky sa nedotýkali a pri vyjadrení záväzného právneho názoru dovolacieho súdu neboli zo strany dovolacieho súdu vo vzťahu k súdu odvolaciemu, ani k súdu prvej inštancie uložené žiadne záväzné právne názory, ani procesné povinnosti a ani vytknuté konkrétne pochybenia. Súd prvej inštancie preto pri svojom novom meritórnom rozhodnutí zohľadniac vyhodnotenie tvrdení žalobcu k otázke ukrátenia tak, ako boli v konaní uvedené k momentu druhého meritórneho rozhodnutia súdu vo veci a k tomuto tvrdeniu označeného dôkazu - všeobecného odkazu na spisový materiál Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2012 skonštatoval, že žalobca, ktorého vo vzťahu k podmienke ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR ťažilo dôkazné bremeno, naplnenie tejto podmienky v pomeroch tohto incidenčného konania nepreukázal. Preukázanie tejto podmienky je potrebné aj pri odporovaní podľa § 130 ods. 4 ZKR. Súd rovnako podotýka, že vo vzťahu k ukráteniu podľa § 57 ods. 4 ZKR nie je možné vychádzať v pomeroch tohto incidenčného konania zo záveru o nespornosti ukrátenia, pretože žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení sa k žalobe - v podaní zo dňa 5.5.2014 podľa č.l. 49 , ako i v ďalšej procesnej obrane (napríklad v odôvodnení podania zo dňa 2.11.2016 - vyjadrenie sa žalovaného k dovolaniu žalobcu, učinené už za účinnosti CSP), absenciu naplnenia tejto podmienky namietal a túto časť jeho procesnej obrany je vzhľadom na žalovaným tvrdenú negatívnu skutočnosť (vzhľadom na tvrdenie nepreukázania ukrátenia) potrebné považovať za účinné popretie v zmysle § 151 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP. Uvedené závery považoval súd za dôležité skonštatovať pred vyhodnocovaním podmienky odporovateľnosti spočívajúcej v preukázaní skutočnosti, či odporovaným právnym úkonom je právny úkon dlžníka, pretože v konečnom dôsledku, tak ako je konštatované vyššie, závery týkajúce sa nepreukázania podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR určovali i rozsah dokazovania súdu prvej inštancie po rozhodnutí dovolacieho súdu, vo vzťahu k dôkazným návrhom žalobcu na výsluch svedkov p. K. O. podľa podania zo dňa 22.8.2019 a p. F.. Š. S. a p. Ď., podľa návrhu predneseného žalobcom až na pojednávaní dňa 1.10.2019, a ktoré návrhy na výsluch svedkov súd vyhodnotil vo vecnej rovine ako nedostatočne relevantné v nadväznosti na vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania vo veci, ktoré ako je uvedené nižšie, neumožnili ani záver o preukázaní naplnenia ďalšej všeobecnej podmienky odporovateľnosti, a to skutočnosti, že odporovaný právny úkon je právnym úkonom dlžníka.
33. Pokiaľ teda ide o podmienku odporovateľnosti právneho úkonu spočívajúcu v naplnení požiadavky, že odporovaným právnym úkonom je právny úkon dlžníka, súd v súlade so záväzným právnym názorom dovolacieho súdu podľa jeho uznesenia vo veci vyzval žalobcu výzvou zo dňa 24.7.2019, aby do 10 dní od doručenia tejto výzvy predložil súdu právny úkon započítania pohľadávok v rozsahu 171.545,35 EUR zo dňa 25.6.2012 medzi D., s.r.o. a žalovaným. Na túto výzvu súdu reagoval žalovaný podaním zo dňa 2.8.2019 /č.l. 330 až 331/, prílohou ktorého učinil doklad označený ako: Vec: Zápočet zo dňa 20.6.2012, vyhotovený pod záhlavím žalovaného adresovaný úpadcovi, s údajom o F.. Š. S. ako starostovi obce v pravom dolnom rohu, pri absencii podpisu a s údajom prevzal v pravom dolnom rohu O., dňa 20.6.2012, pri absencii podpisu. Na základe vyhodnotenia tohto listinného dôkazu vychádzajúc z jeho obsahu, tak ako vyplýva z písomného vyhotovenia, ktoré je v spise na č.l. 332, ďalej pri zohľadnení vyjadrenia sa pôvodného štatutárneho zástupcu žalovaného p. Š. S. na pojednávaní dňa 17.10.2014, keď tento tvrdil realizáciu jednostranného právneho úkonu započítania /č.l. 88/, ako aj pri vyjadrení sa S.. S. S. podľa jeho podania z 12.11.2014 /č.l. 94/, podľa ktorého na žiaden právny úkon počas reštrukturalizácie úpadcu realizovaný medzi úpadcom a žalovaným ako vtedajší reštrukturalizačný správca súhlas nedával (žalobca na vykonaní dôkazu výsluchom S.. S. S. ako svedka na pojednávaní 2.10.2015 netrval - č.l. 157), po vyhodnotení uvedených dôkazov § 191 ods. 1 CSP a pri zohľadnení skutočnosti tvrdenia
žalobcu uvedeného už priamo v žalobe o tom, že právny úkon započítania mal byť realizovaný ako dohoda o započítaní, z čoho vyplýva tvrdenie žalobcu o tom, že úpadca mal figurovať ako zmluvná strana tohto právneho úkonu súd konštatuje, že na podklade týchto dôkazov nie je možné skonštatovať preukázanie právneho úkonu dohody o započítaní, zmluvnou stranou ktorého by bol dlžník, ktorý právny úkon dlžníka by bol spôsobilým predmetom odporovania. Rovnako uvedené dôkazy a ani celé dokazovanie vykonané v tejto veci nepreukazujú následne uvádzané tvrdenie žalobcu v tomto konaní o realizácii jednostranného právneho úkonu započítania ako právneho úkonu dlžníka, ktorý by bol spôsobilým predmetom odporovateľnosti. Súd zdôrazňuje, že dovolací súd uložil súdu prvej inštancie konkrétne procesné povinnosti v rámci konkrétneho procesného postupu, čo súd prvej inštancie vyššie označenou výzvou adresovanou žalovanému naplnil. Nezávisle na reakcii žalovaného, a teda na obsahu predloženého listinného dôkazu, tak ako je súčasťou spisu na č.l. 332 súd konštatuje, že dôkazné návrhy žalobcu na výsluch svedkov K. O. (dôkazný návrh vznesený žalobcom v jeho podaní zo dňa 22.8.2019 - č.l. 340 až 341) a následne na výsluch svedkov p. F.. Š. S. a p. Ď. vznesený až na pojednávaní 1.10.2019, a to na zhodne vymedzené skutkové okolnosti, teda na samotnú realizáciu zápočtu, existenciu zápočtu a zápočtu ako takého, mohol žalobca učiniť včas, teda v pomeroch pôvodnej procesnej úpravy do konca prvého pojednávania s ohľadom na úpravu podľa § 118a OSP a v pomeroch konania podľa Civilného sporového poriadku v súlade s úpravou § 153 ods. 1 CSP, teda pred naplnením účinkov sudcovskej koncentrácie konania, ktoré nastúpili v súvislosti s doručením predvolania žalobcovi na prvé pojednávanie súdu prvej inštancie po rozhodnutí dovolacieho súdu dňom 24.7.2019 /č.l. 327/. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že náležitým dôkazným návrhom je dôkazný návrh vymedzujúci komplexne sporné skutkové okolnosti, na objasnenie ktorých je tento dôkazný návrh stranou sporu činený tak, aby toto vymedzenie umožňovalo súdu po včasnom uplatnení dôkazného návrhu vyhodnotiť relevantnosť dôkazného návrhu. Takéto náležité odôvodnenie dôkazného návrhu bolo zo strany žalobcu učinené až na základe výzvy súdu na pojednávaní dňa 1.10.2019, pričom zo strany žalobcu neboli tvrdené žiadne konkrétne skutkové okolnosti (a takéto skutočnosti ním neboli ani preukázané) brániace žalobcovi učiniť návrh na výsluch označených svedkov včas. Za takúto skutočnosť nie je možné považovať samotný procesný postup súdu, kedy tento na pojednávaní dňa 1.10.2019 zamietol návrh na výsluch svedka O. a ani skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní dňa 1.10.2019 uviedol, že na ním navrhovaných dôkazoch výsluchom svedkov F.. Š. S. a p. Ď. netrvá. Tento záver súd konštatuje rovnako nezávisle na obsahu predloženého listinného dôkazu podľa č.l. 332. Zároveň súd dôkazné návrhy žalobcu na výsluch svedkov nehodnotí ani ako vecne relevantné, a to na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania k momentu druhého meritórneho rozhodnutia súdu vo veci, pri súčasnom zohľadnení súdom zdôrazneného nepreukázania ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to ťažiskovo pri zohľadnení samotného obsahu predloženého listinného dôkazu, tak ako vyplýva z č.l. 332 v spojení s vyjadrením sa F.. Š. S. ako pôvodného štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 17.10.2014, kde tento uviedol, že sa malo jednať o jednostranný právny úkon a v spojení s vyjadrením reštrukturalizačného správcu podľa jeho podania z 12.11.2014 /č.l. 94/, ktoré dôkazy už vo vykonanom rozsahu nepreukazujú tvrdenie žalobcu o realizácii odporovaného právneho úkonu ako právneho úkonu dlžníka, teda subjektu ELTOS, s.r.o., a to ani v podobe jednostranného právneho úkonu tohto subjektu a ani v podobe dvojstranného právneho úkonu, pri ktorom by tento vystupoval ako zmluvná strana. Súd na tomto mieste poukazuje na úpravu podľa § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorej: Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, v nadväznosti na čo súd z uvedených dôvodov po ustálení záveru, že návrhy žalobcu na výsluch svedkov neboli jednak vznesené včas a neboli ani vecne relevantné, nevykonal výsluch žiadneho zo žalobcom označených svedkov. Pre úplnosť odôvodnenia súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobcu v konaní nebolo výslovne tvrdené, že by odporovaný právny úkon bol realizovaný dlžníkom v ústnej forme, čo je z hľadiska všeobecnej hmotno-právnej úpravy inštitútu započítania možné, a teda pri absencii takéhoto výslovného tvrdenia žalobcu rovnako uvedené pristupuje k podpore záveru súdu o vecnej nedôvodnosti dôkazných návrhov žalobcu na výsluch svedkov. Osobitne k návrhu žalobcu na výsluch svedka O. na okolnosť, že mu doklad podľa č.l. 332 doručený nebol a nebol ním ani prevzatý súd uvádza, že preukazovanie tejto skutkovej okolnosti prostredníctvom výsluchu tohto svedka nemohlo vyústiť do odlišných než vyššie súdom uvedených záverov. Na nové tvrdenia uvedené novým právnym zástupcom žalovaného podľa jeho podania zo dňa 20.9.2019 /č.l. 377,378/ súd neprihliadal, nakoľko boli uvedené po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania. Rovnako súd podotýka, že pokiaľ žalobca poukazoval na status žalovaného ako orgánu verejnej moci, a teda že nie na mieste, aby nedisponoval dokladom o započítaní, nie ani táto argumentácia základom pre záver súdu o preukázaní podmienok odporovateľnosti, pričom v skutkových súvislostiach veci vystupoval žalovaný ťažiskovo ako subjekt súkromného práva, vstupujúci do právnych vzťahov nie z pozície svojej inštitucionálnej vertikálnej nadradenosti ako orgán územnej samosprávy. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotenia
vykonaného dokazovania vrátane dokazovania po rozhodnutí dovolacieho súdu bolo preto nevyhnutné rozhodnúť o zamietnutí žaloby pre nepreukázanie splnenia všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 1, 4 ZKR, teda pre nepreukázanie, že odporovaný právny úkon bol realizovaný ako právny úkon dlžníka a súčasne pre nepreukázanie samotného ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je stranou sporu v tomto konaní úspešnou žalovaný, ktorému súd podľa § 255 ods. 1, ktorých výška bude určená až samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).