Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/82/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. 3543-P/2020 z 24. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

III. Správny súd v Bratislave zamieta návrh žalobcu na spojenie vecí vedených na tunajšom správnom súde pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie žalovaného

1. Žalovaný v správnom konaní vedenom voči žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi vydal dňa 17.10.2019 rozhodnutie č. 12984-3000/2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu 50.817,30 eur, lebo naplnil skutkovú podstatu podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že „zadal nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb s predmetom „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ postupom priameho rokovacieho konania v rozpore s zákona o verejnom obstarávaní bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie, ktorého výsledkom bolo uzatvorenie Rámcovej dohody č. 4963/2018/LSR zo dňa 28. 6. 2018 so spoločnosťou ROBÍ, spol. s r.o., Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 36518514“. Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 129/2018 zo dňa 2. 7. 2018.

1.1. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vplýva, že žalovaný listom č. 9039-6000/2018-Ozn. zo dňa 31.7.2018 oznámil žalobcovi začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a vyzval ho na doručenie kompletnej dokumentácie v origináli k verejnému obstarávaniu „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ zadanému postupom priameho rokovacieho konania. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.10.2018 č. listu uviedol, že: „Za účelom zabezpečenia dopravy dreva dodávateľsky, na základe zmluvných vzťahov mal verejný obstarávateľ uzatvorené rámcové dohody, ktoré boli výsledkom procesu verejného obstarávania. Plnenie predmetných rámcových dohôd bolo ukončené 30. júna 2018. Z dôvodu potreby pokračovať v zabezpečení dopravy dreva prostredníctvom externých

dodávateľov na základe nových zmluvných vzťahov, bol začiatkom roka 2018 začatý nový proces verejného obstarávania, ktorého výsledkom mali byť nové rámcové dohody na zabezpečenie dopravy dreva. Verejné obstarávanie nebolo ukončené do termínu skončenia platnosti rámcových dohôd bez zavinenia obstarávateľa. Aby bolo zabezpečené plynulé plnenie dopravy dreva, verejný obstarávateľ použil priame rokovacie konanie v zmysle § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní s doterajšími poskytovateľmi dopravy dreva a uzatvoril rámcové dohody na dobu určitú, ....“

1.2. Žalobca uviedol (zo zápisnice z priameho rokovacieho konania zo dňa 26.6.2018) do odôvodnenia rozhodnutia podmienky použitia priameho rokovacieho konania: „K 30.6.2018 končí plnenie zabezpečenia dopravy dreva dodávateľsky, na základe doterajších zmluvných vzťahov, ktoré boli výsledkom procesu verejného obstarávania. Z dôvodu potreby pokračovať v zabezpečení dopravy dreva prostredníctvom externých dodávateľov na základe nových zmluvných vzťahov bol začiatkom roka 2018 začatý novy proces verejného obstarávania, ktorého výsledkom mali byť nové rámcové dohody na zabezpečenie dopravy dreva. Harmonogram celého procesu bol pripravený tak, aby s dodržaním štandardných lehôt, vrátane štandardného vysvetľovania ponúk bol ukončený do termínu ukončenia platnosti rámcových dohôd. Keďže v procese verejného obstarávania došlo k výrazným komplikáciám spôsobeným opakovaným a viacnásobným vysvetľovaním ponúk a následným vylúčením uchádzača, nebudú nové rámcové dohody podpísané v termíne do ukončenia platnosti doterajších dohôd. Z dôvodu vzniku mimoriadnej situácie použil verejný obstarávateľ na zabezpečenie odvozu dreva priame rokovacie konanie (v zmysle § 81 písm. c) zákona o VO s doterajšími poskytovateľmi odvozu dreva), s cieľom uzatvoriť rámcové dohody na dobu určitú (do ukončenia procesu VO s možnosťou predčasného ukončenia dohôd podpísaním zmlúv, ktoré budú výsledkom bežiaceho procesu VO pre nadlimitnú zákazku).“

1.3. Žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o výskyte hrozby podkôrneho hmyzu už v čase vyhlásenia verejného obstarávania, lebo ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky už dňa 26. 1. 2017 na medzinárodnej konferencii „Aktuálne problémy v ochrane lesa 2017“ uviedla, že: „Za posledné roky slovenské lesy výrazne trápi vietor a podkôrny hmyz. Šírenie škodcov je dokonca také intenzívne, aké tu nebolo za posledných 55 rokov. Rok 2015 bol v celej strednej Európe veľmi suchý, čo spôsobilo extrémne rozmnožovanie lykožrúta smrekového.“ Z tohto žalovanému vyplynulo, že žalobca, ktorého hlavnou úlohou je starostlivosť a obhospodarovanie lesa, mal všetky relevantné informácie najmenej jeden rok skôr, ako uzatvoril Rámcovú dohodu v procese priameho rokovacieho konania. Týmito argumentmi žalovaný odôvodnil to, že nemohlo ísť o mimoriadnu udalosť a ani o časovú tieseň, lebo išlo o sústavne a dlhodobo trvajúci stav. Ak sa verejný obstarávateľ vlastným konaním dostal do časovej tiesne, v ktorej nemal žiadneho dodávateľa dopravy dreva a hrozili veľké škody na lesnom poraste, žalovaný to vyhodnotil ako žalobcom spôsobený objektívny stav.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, ktorý predseda žalovaného rozhodnutím č. 3543-P/2020 z 24. 01. 2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca bol povinný uloženú pokutu zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II.

Žaloba

3. Žalobca sa domáhal včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave prieskumu zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. 3543-P/2020 z 24.01.2020 ako aj rozhodnutia žalovaného č.12984-3000/2019 zo dňa 17.10.2019 z dôvodov podľa , a . Žalobca žiadal:

· pre prípad nevyhovenia jeho návrhu na spojenie viacerých súdnych konaní (špecifikovaných v ods. 11 odôvodnenia tohto rozsudku): „zrušiť rozhodnutie č. 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020 alternatívne rozhodnutie č. 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020 a rozhodnutia č. 12984-3000/2019 zo dňa 17.10.2019 alternatívne sa domáhal cez sankčnú moderáciu podľa znížiť mu výšku pokuty alebo znížiť výšku pokuty na konkrétnu sumu 42.347,75 eur; alternatívne upustiť od potrestania, a priznania úplnej náhrady trov konania.;

· pre prípad vyhovenia jeho návrhu na spojenie súdnych konaní: „zrušiť - rozhodnutia č. 3542-P/2020 zo dňa 24.01.2020, č. 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020 a č. zo dňa 24.01.2020 alternatívne zrušiť rozhodnutie č. 3542-P/2020 zo dňa 24.01.2020 a č. 12882-3000/2019 zo dňa 17.10.2019, rozhodnutie č. 3543-P/2020 zo dňa 24.01.2020 a č. 12984-3000/2019 zo dňa 17.10.2019, rozhodnutie č. 3545-P/2020 zo dňa 24.01.2020 a č. 12985-3000/2019 zo dňa 17.10.2019, alternatívne primerane znížiť celkovú pokutu alternatívne znížiť výšku pokút alternatívne znížiť pokuty na konkrétne sumy 12.154,85 eur, 36.862,05 eur a 42.347,75 eur alternatívne upustiť od potrestania. Zároveň žiadal priznať mu plnú náhradu trov konania.

4. Žalobca poukázal na to, že okrem rozhodnutia č. 12984-3000/2019 zo dňa 17.10.2019 o uložení pokuty vo výške 50.817,30 eur mu boli dňa 23.10.2019 doručené ďalšie dve rozhodnutia, ktorými mu žalovaný uložil pokuty pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že zadal nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb postupom priameho rokovacieho konania bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie, a to: a) rozhodnutie č. 12985-3000/2019 zo dňa 17.10.2019 s pokutou vo výške 44.264,46 eur s predmetom služby „DOPRAVA DREVA, časť VÝCHOD“ a výsledkom bolo uzatvorenie Rámcovej dohody č. 4964/2018/LSR zo dňa 28.06.2018 /ďalej len „Rámcová dohoda 2“/ so spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o., Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011 (ďalej len „Dodávateľ 2“) v rozpore s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „Rozhodnutie 2“); b) rozhodnutie č. 12882-3000/2019 zo dňa 17.10.2019 s pokutou vo výške 14.585,82 eur s predmetom služby „DOPRAVA DREVA, časť ZÁPAD“ a výsledkom bolo uzatvorenie Rámcovej dohody č. 4965/2018/LSR zo dňa 28.06.2018 /ďalej len „Rámcová dohoda 3“/ so spoločnosťou AF-CAR, s.r.o., Okoličianska 65, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 621 /ďalej len „Dodávateľ 3“/ v rozpore s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, / ďalej len „Rozhodnutie 3“/. Rozhodnutiam predchádzali tri samostatné konania o preskúmanie úkonov žalobcu ako kontrolovaného, v ktorých žalovaný konštatoval porušenie § 10 ods. 2 v spojení s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, lebo žalobca nepreukázal splnenia podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania. Vo všetkých troch rozhodnutiach bolo konštatované dopustenia sa správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a boli mu uložené tri samostatné pokuty: 50.817,30 eur, 44.264,46 eur a 14.585,82 eur. Žalovaný po podaných rozkladoch potvrdil všetky prvostupňové rozhodnutia.

5. Žalobca namietal, že žalovaný pri aplikácii správnej úvahy nepostupoval podľa správneho poriadku a zásad správneho konania, v napadnutom rozhodnutí mu absentuje riadne odôvodnenie v zmysle § 34 ods. 5 a 47 ods. 3 Správneho poriadku.

6. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil viaceré postupy pri verejnom obstarávaní. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v časti, v ktorej sa žalovaný nestotožnil s jeho argumentáciou, že na zabezpečenie dopravy dreva postupoval tromi samostatnými postupmi priameho rokovacieho konania z dôvodu rozdelenia celkovej zákazky na tri časti, ale predmetné časti predstavovali len jedno verejné obstarávanie. Podľa žalobcu si žalovaný nesprávne vyložil § 82 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, lebo z neho nevyplýva, že by nemohli tri postupy priameho rokovacieho konania predstavovať súhrnne jedno verejné obstarávanie. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí svojvoľne zamieňa pojmy zákazka a verejné obstarávanie a jeho výklad o troch samostatných verejných obstarávaniach považuje za svojvoľný, ale verejné obstarávanie je širším pojmom ako pojem zákazka a jedným lebo verejným obstarávaním môžu byť viaceré pravidlá a postupy, ktorými sa zadávajú zákazky.

7. Žalobca namietal, že by došlo k spáchaniu správnych deliktov v troch rozdielnych verejných obstarávaniach. Podľa žalobcu boli jednotlivé priame rokovania súčasťou jedného verejného obstarávania a preto mal žalovaný postupovať v jednom správnom konaní o preskúmavaní úkonov kontrolovaného a o uložení pokuty. Žalobca tvrdí, že v posudzovanom prípade došlo k spáchaniu troch správnych deliktov, ale v jednom verejnom obstarávaní. Žalobca namieta nesprávnosť postupu žalovaného, lebo pri ukladaní sankcií opomenul aplikovať § 182 ods. 4 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, lebo mu uložil za každý správny delikt samostatne sankciu, pričom mal aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu a uložiť za viaceré správne delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na delikt najprísnejšie

postihnuteľný, t. j. maximálne vo výške 5 % z najvyššej zmluvnej ceny, t. j. sumy 846.955,00 eur určenej v Rámcovej dohode 1 (, ).

8. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie základu pre výpočet výšky sankcie z dôvodu, že v rámcovej dohode bola dohodnutá cena bez DPH, obe zmluvné strany (žalobca i dodávateľ) sú platiteľmi DPH a preto mal žalovaný vychádzať z ceny 846.955 eur bez DPH a nie zo sumy 1.016.346 eur. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že pri určení základu na výpočet vychádzal aj z o cenách, lebo zákon o verejnom obstarávaní upravuje vlastné špecifické kritéria pre určenie výšky pokuty.

9. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne odôvodnenie určenia aj v časti výšky sankcie. Výšku uloženej pokuty považuje za zjavne neprimeranú či už samostatne v konaní alebo v súhrnne s ďalšími dvoma pokutami uloženými samostatnými rozhodnutiami. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil závažnosti, rozsahu, dĺžky, následkov a povahy porušenia povinností žalobcu; nezohľadnil ani účel postupov priamych rokovacích konaní. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného o fixne určenej výške pokuty 5 % odvolávajúc sa na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2017, sp. zn. a rozsudok zo dňa 28.05.2013, sp. zn. . Žalobca zastáva názor, že ak nebola v správnom konaní o postihu za správny delikt preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov protiprávneho konania u sankcionovanej osoby (závažnosť, dĺžka konania a následky), môže sa výška sankcie primerane znížiť vzhľadom na okolnosti prípadu -v jeho prípade riešenie rozsiahleho kolapsu lesných ekosystémov pre nárastu kalamít podkôrneho hmyzu.

10. Žalovaný nemohol bez náležitého preskúmania porušenia povinnosti uložiť sankciu vo výške, v akej ju uložil. Žalovaný mu uložil neprimeranú sankciu v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, preto sa domáha žalobca sankčnej moderácie podľa .

11. Žalobca navrhol spojiť toto konanie s inými konaniami vedenými na tunajšom súde, v ktorých samostatnými správnymi žalobami napáda rozhodnutia žalovaného č.: zo dňa 24.01.2020 a rozhodnutia č. 3545-P/2020 zo dňa 24.01.2020. Návrh odôvodnil tým, že na tom istom správnom súde podal tri samostatné správne žaloby, ktoré spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania. Žalobca neuviedol spisové značky súdnych konaní, pod ktorými sú žaloby na súde vedené, ale súd z obsahu súdneho registra zistil, že správna žaloba ohľadom rozhodnutia č. 3542-P/2020 zo dňa 24.01.2020 je vedená pod sp. zn. a súdu bola doručená dňa 23.3.2020 o 11,01 hod; správna žaloba ohľadom rozhodnutia č. 3545-P/2020 zo dňa 24.01.2020 je vedená pod sp. zn. a súdu bola doručená dňa 23.3.2020 o 10.32 hod. Žaloba vo veci sp. zn. bola súdu doručená dňa 23.3.2020 o 7,58 hod. III. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.10.2020 žiadal žalobu zamietnuť, nepriznať žalobcovi náhradu trov konania a poukázal na fakt, že žalobca v plnej výške zaplatil pokutu dňa 21. 2.2020.

13. Žalovaný k žalobe uviedol, že zo žiadneho podkladu pre rozhodnutie mu nevyplývala vôľa žalobcu realizovať len jedno verejné obstarávanie. Nesúhlasí s tým, že mal aplikovať absorbčnú zásadu pri troch samostatných verejných obstarávaniach - priamych rokovacích konaniach. Zadanie každej zákazky formou priameho rokovacieho konania považoval za samostatné verejné obstarávanie z dôvodu, že z oznámenia o použití priameho rokovacieho konania zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania ( ďalej len „Vestník“) č. 129/2018 zo dňa 2. 7. 2018 mu vyplynulo, že žalobca použil tri samostatné postupy priameho rokovacieho konania (8923 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „ZÁPAD“; . 8924 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „STRED“; 8925 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „VÝCHOD“); ale už mu nevyplynulo, že postupy majú predstavovať jedno verejné obstarávanie. Každé priame rokovacie konanie bolo samostatne vyhlásené vo Vestníku nezávisle od verejnej súťaže „Doprava dreva“, a aj samostatne ukončené. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca vyhlásil samostatne verejné obstarávanie formou verejnej súťaže na predmet zákazky „DOPRAVA DREVA“ s celkovou odhadovanou hodnotou 38.073.188,00 eur bez DPH zverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania č. 2737 vo Vestníku č. 38/2018 zo dňa 22. 2. 2018 (ďalej len „verejná súťaž Doprava dreva“); žalobca zákazku rozdelil na tri časti, a to Západ, Stred a Východ.

Následne žalobca spôsobom priameho rokovacieho konania v troch samostatných verejných obstarávaniach uzatvoril tri samostatné rámcové dohody: Rámcová dohoda č. 4965/2018/LSR zo dňa 28. 6. 2018 so spoločnosťou AF-CAR, s.r.o., Okoličianska 65, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 621 za účelom poskytnutia služieb na predmet „DOPRAVA DREVA“ časť „ZÁPAD“; Rámcová dohoda č. 4963/2018/LSR zo dňa 28. 6. 2018 so spoločnosťou ROBÍ, spol. s r.o., Štefánikova 84, 949 01 Nitra, IČO: 36518514 za účelom poskytnutia služieb na predmet „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ a Rámcová dohoda č. 4964/2018/LSR zo dňa 28. 6. 2018 so spoločnosťou Di Mihálik, s.r.o., Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36393011 za účelom poskytnutia služieb na predmet „DOPRAVA DREVA“ časť „VÝCHOD“. Rámcová dohoda bola v zmysle jej bodu 3.1 uzatvorená na dobu určitú, a to do 30. 9. 2018 alebo do ukončenia verejnej súťaže „Doprava dreva“, ktorú žalobca realizoval na časť Stred, pričom verejná súťaž „Doprava dreva“ sa na účely tejto Rámcovej dohody považovala za skončenú okamihom nadobudnutia účinnosti rámcovej dohody uzatvorenej v rámci verejnej súťaže s úspešným uchádzačom. Vzťah z Rámcovej dohody zanikol už 30. 9. 2018. Výsledkom verejnej súťaže „Doprava dreva“ bolo uzatvorenie Rámcovej dohody č. 1630/2019/LSR so spoločnosťou LIGNEUS, s.r.o., Krásno nad Kysucou 1682, IČO: 36 413 151 dňa 12. 3. 2019, zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv dňa 13. 3. 2019.

14. Žalovaný zdôraznil, že súčasne prebiehali: 1) verejná súťaž „Doprava dreva“ rozdelená na tri časti, t. j. samostatné verejné obstarávanie a 2) priame rokovacie konanie „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“, ako ďalšie verejné obstarávanie, ktoré malo zabezpečiť pokrytie dodania služby dopravy dreva na čas do skončenia verejnej súťaže. Verejná súťaž a priame rokovacie konanie môžu navodzovať dojem prelínania sa, nakoľko predmet zákazky sa javí byť totožným, ale išlo o dve súbežné samostatné verejné obstarávania, t. j. verejnú súťaž „Doprava dreva“ a priame rokovacie konanie „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“. Priame rokovacie konanie skončilo dňa 30. 9. 2018, ale verejná súťaž „Doprava dreva“ na časť stred pokračovala až do uzatvorenia Rámcovej dohody zo dňa 12. 3. 2019.

15. Žalovaný svoj názor o troch samostatných verejných obstarávaniach oprel aj o ustanovenia § 28 ods. 1, § 29 písm. f) zákona o verejnom obstarávania a o profil žalobcu na stránke A., kde uviedol tri samostatné zákazky: DOPRAVA DREVA ČASŤ „Západ“, DOPRAVA DREVA ČASŤ „Stred“ a DOPAVA DREVA ČASŤ „Východ“. Ak by malo ísť o jedno verejné obstarávanie ako spoločné priame rokovacie konanie rozdelené na tri časti, tak by bolo podľa názoru žalovaného vyhlásené spoločné priame rokovacie konanie rozdelené na tri časti, ako to žalobca urobil v prípade verejnej súťaže „Doprava dreva“.

16. Žalovaný nesúhlasí s aplikáciou absorbčnej zásady v tomto posudzovanom prípade, lebo žalobca sa nedopustil správnych deliktov v jednom verejnom obstarávaní, správne delikty spáchal v troch samostatných verejných obstarávaniach - priamych rokovacích konaniach. Podľa žalovaného je správne rozhodnutie o výške pokuty a o uložení viacerých sankcií za niekoľko porušení zákona. Podporne odkázal na ustálenú judikatúru, rozhodnutia NS SR: zo dňa 12. 2. 2008, zo dňa 26. 6. 2007, zo dňa 17. 1. 2008, zo dňa 4. 11. 2008, zo dňa 15. 6. 2011, zo dňa 25. 11. 2010; rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 5. 6. 2018.

17. K žalobnej námietke ohľadom nesprávneho základu pri výpočte výšky pokuty žalovaný uviedol, že základ na výpočet určil v súlade s § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní a podľa sumy dohodnutej v Rámcovej dohode ako „Predpokladaná hodnota plnenia podľa tejto dohody je 846 955,00 eur bez DPH“ a uvedenej v tabuľke k bodu 6.1 písm. b) Rámcovej dohody ( žalobca mal platiť zmluvnú cenu vrátane DPH, výška DPH je tu uvedená percentuálnou sadzbou aj konkrétne vyčíslenou sumou). Výpočet výšky pokuty aj s DPH odôvodnil o cenách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je DPH súčasťou ceny a poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, ktoré potvrdili správnosť jeho postupu, keď pri výpočte pokuty vychádzal zo zmluvnej ceny vrátane DPH ( pr.: Krajský súd v Bratislave sp. zn. zo dňa 27.3.2012, a sp. zn. zo dňa 17.2.2012; Najvyšší súd SR sp. zn. zo dňa 19.6.2013). Žalovaný tvrdí, že nemohol aplikovať správnu úvahu pri taxatívne stanovenej výške pokuty, bol povinný rozhodnúť o uložení pokuty vo výške najmenej 5 % zmluvnej ceny podľa zákona o verejnom obstarávaní, nemohol pristúpiť k aplikácii zákona o verejnom obstarávaní, a teda nemohol zohľadniť skutočnosti, ako povahu, závažnosť, či následky porušenia povinnosti. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného

18. Žalobca v replike zo dňa 30.10.2020 trval na tom, že v posudzovanom prípade išlo o jedno verejné obstarávanie, v rámci ktorého boli zadané viaceré zákazky, preto žalovaný nesprávne pri ukladaní sankcií opomenul aplikovať absorpčnú zásadu danú § 182 ods. 4 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zadanie každej zákazky formou priameho rokovacieho konania predstavuje samostatné verejné obstarávanie. Zákonodarca pojem zákazka a verejné obstarávanie zámerne rozdelil a z § 2 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že obsahom jedného verejného obstarávania môžu byť viaceré pravidlá a postupy, ktorými sa zadávajú zákazky. Nepopiera tvrdenie žalovaného, že „Každé priame rokovacie konane bolo samostatne vyhlásené vo Vestníku verejného obstarávania, a to nezávisle od seba a od verejnej súťaže „Doprava dreva.“ Každé priame rokovacie konanie bolo ukončené samostatne.“ Pri súbehu správnych deliktov je možné použiť analógiu len pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy a teda pokiaľ sa súd nestotožňuje s jeho názorom, že mal byť pri ukladaní sankcií aplikovaný § 182 ods. 4 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní, je to nedostatok špeciálnej úpravy a bolo nutné postupovať analogicky podľa absorpčnej zásady. K žalobnej námietke o nesprávnom základe pre výpočet výšky sankcie doplnil, že zákon o verejnom obstarávaní obsahuje vlastnú špeciálnu právnu úpravu, ktorá pri výpočte pokuty neoperuje s pojmom „cena“ ako o cenách (ďalej len „“), ale s pojmom „zmluvná cena“. Žalovaný nedodržal požiadavku prísnej individualizácie sankcie, v ostatnom zotrval žalobca na svojej argumentácii z žalobných bodov. 19. Žalovaný v duplike zo dňa 02.08.2023 zotrval na svojom vyjadení v celom rozsahu, odvolal san a názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia sp. zn. zo dňa 29. 11. 2021: „Za predpokladu, že by žalovaný prejednal uvedené správne delikty spoločne v jednom konaní, vo výsledku by sa materiálne nič nezmenilo. S ohľadom na fixnú pokutu vo výške 5% súčtu zmluvných cien by prišlo k rovnakému právnemu následku ako v situácii, keď žalovaný viedol dve správne sankčné konania. Pokiaľ by v správnom súdnictve z tohto dôvodu prišlo k zrušeniu rozhodnutí žalovaného, žalovaný by s najväčšou pravdepodobnosťou v spojenom konaní vydal jedno rozhodnutie s výškou pokuty predstavujúcou súčet pokút vydaných rozhodnutiami v konaní č. 20837-3000/2015 a v konaní č. 20588-3000/2015. Takýto postup nie je hospodárny a ani efektívny.“; „……žalovaný nemohol v správnom konaní aplikovať zákona o verejnom obstarávaní. Z dikcie tohto ustanovenia je totiž zrejmé, že sa vzťahuje na ukladanie pokút v situáciách, v ktorých správny orgán aplikuje správnu úvahu. Paragraf 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní však správnu úvahu nepripúšťa. ….“ V tomto konkrétnom prípade boli podľa žalovaného sankcionované postupy žalobcu pri zadávaní samostatných zákaziek, lebo žalobca spáchal správne delikty v troch samostatných verejných obstarávanich – priamych rokovacích konaniach. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovaný mal pristúpiť k sankcionovaniu v jednom správnom konaní, došlo by k uloženiu pokuty vo výške súčtu troch pokút za porušenie zákona vo verejnom obstarávaní na predmety „DOPRAVA DREVA“ časť „ZÁPAD“, „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ a na predmet „DOPRAVA DREVA“ časť „VÝCHOD“, lebo zákona o verejnom obstarávaní neumožňuje aplikáciu správnej úvahy (ako aj ). V. Relevantné právne predpisy

20. Podľa (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 22. Podľa sa správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 23. Podľa , , správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom: a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 24. Podľa o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov.

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 26. Podľa § 3 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, zákazka na poskytnutie služby na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby, okrem zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3. 27. Podľa § 5 ods. 1,2 zákona o verejnom obstarávaní, (1) Zákazka je nadlimitná, podlimitná alebo s nízkou hodnotou v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. (2) Nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. 28. Podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona. 29. Podľa § 10 ods. 1,2 zákona o verejnom obstarávaní, (1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.(2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 30. Podľa § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu rozdeliť zákazku alebo koncesiu na samostatné časti, pričom v „oznámení o vyhlásení verejného obstarávania“, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii určia veľkosť a predmet takýchto častí a uvedú, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti. 31. Podľa § 29 písm. a), f) zákona o verejnom obstarávaní, postupy vo verejnom obstarávaní pri nadlimitných zákazkách sú: a) verejná súťaž, f) priame rokovacie konanie. 32. Podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: c) zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. 33. Podľa § 82 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ak verejný obstarávateľ použije priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti, je povinný poslať úradu pred uzavretím zmluvy elektronicky vo formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu oznámenie, v ktorom odôvodní jeho použitie; to neplatí, ak verejný obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu. 34. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške: a) 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 35. Podľa § 182 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b). 36. Podľa § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota. 37. Podľa o cenách v znení neskorších predpisov, súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. 38. Podľa bodu 50 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES (ďalej len „smernica č. 2014/24/EÚ“)

vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti. (...). 39. Podľa čl. 32 ods. 2 písm. c) smernice č. 2014/24/EÚ rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verených zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať, nie je možné dodržať lehoty verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo rokovacieho konania. Za okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nenesie v žiadnom prípade zodpovednosť verejný obstarávateľ. 40. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 41. Podľa správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 42. Podľa správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 43. Podľa správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 44. Podľa správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 45. Podľa správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. 46. Podľa správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

47. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.06.2024 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa . Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. 48. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, ; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, ; rozsudok Schuler - Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, ]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky

a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VII. Právne posúdenie správnym súdom

49. Podľa , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. . 50. Predmetom prieskumu správnym súdom je zákonnosť rozhodnutia predsedu žalovaného, ktorý rozhodnutím č. 3543-P/2020 zo dňa 24. 01. 2020 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. 12984-3000/2019 zo dňa 17.10.2019, ktorým uložil žalobcovi pokutu, lebo naplnil skutkovú podstatu podľa zákona o verejnom obstarávaní tým, že zadal nadlimitnú zákazku postupom priameho rokovacieho konania v rozpore s zákona o verejnom obstarávaní bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie. 51. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie za podmienok daných v .

52. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( SR). V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj či následky ním vzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.

53. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že žalovaný listom z 11.9.2019 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.8.2018 ohľadom obstarania zákazky na poskytnutie služieb s predmetom „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ ( presne špecifikované v ods. 1 odôvodenia tohto rozsudku).

54. Správny súd zistil, že žalobca uzatvoril Rámcovú dohodu č. 4963/2018/LSR zo dňa 28. 6. 2018 so spoločnosťou ROBÍ, spol. s r.o. na poskytnutie služieb „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ ako výsledok priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti podľa z 02.07.2018 vo výške 846 955,00 eur bez DPH, ale z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že suma skutočne uhradeného plnenia predmetnej rámcovej dohody bola vo výške 1.412.272,85 eur bez DPH a doba trvania dohody bola od 01.07.2018 do 30.09.2018. Správny súd ďalej zistil, že žalobca mal na základe skoršieho verejného obstarávania uzatvorené rámcové dohody na zabezpečenie dopravy dreva cez externého dodávateľa do 30. júna 2018 a keďže tu bola i naďalej potreboval mať zabezpečovanú dopravu dreva, začal začiatkom roka 2018 nový proces verejného obstarávania, ktorého výsledkom mali byť nové rámcové dohody na zabezpečenie dopravy dreva. Nové verejné obstarávanie vyhlásil žalobca formou verejnej

súťaže na predmet zákazky „DOPRAVA DREVA“ s celkovou odhadovanou hodnotou 38. 073.188,00 eur bez DPH zverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania č. 2737 vo Vestníku verejného obstarávania č. 38/2018 zo dňa 22. 2. 2018 a predmetnú zákazku rozdelil na tri časti, a to Západ, Stred a Východ. Nové verejné obstarávanie nebolo ukončené do termínu skončenia platnosti rámcových dohôd, ale tromi samostatnými oznámeniami verejný obstarávateľ oznámil vo Vestníku použitie troch priamych rokovacích konaní v zmysle § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní s doterajšími poskytovateľmi dopravy dreva a uzatvoril s nimi rámcové dohody na dobu určitú, do skončenia procesu verejného obstarávania s možnosťou predčasného ukončenia dohôd podpísaním zmlúv, ktoré budú výsledkom prebiehajúceho verejného obstarávania na nadlimitnú zákazku. V zápisnici z priameho rokovacieho konania ohľadom poskytnutia služieb s predmetom „DOPRAVA DREVA“ časť „STRED“ zo dňa 26. 6. 2018 odôvodnil žalobca podmienky použitia priameho rokovacieho konania tým, že v procese verejného obstarávania došlo „k výrazným komplikáciám spôsobeným opakovaným a viacnásobným vysvetľovaním ponúk a následným vylúčením uchádzača, nové rámcové dohody nebudú podpísané v termíne do ukončenia platnosti doterajších dohôd“ a preto z dôvodu vzniku mimoriadnej situácie použil na zabezpečenie odvozu dreva doterajších poskytovateľov odvozu dreva cez priame rokovacie konanie. 55. Podľa názoru správneho súdu neukončenie nového verejného obstarávania do skončenia platnosti troch dohôd na zabezpečenie dopravy dreva do 30. júna 2018 ( uzatvorené boli dňa 28. 4. 2014) ani nárast kalamít podkôrneho hmyzu na Slovenku a v celej strednej Európe nie je takou mimoriadnou udalosťou, ktorú nemohol predvídať verejný obstarávateľ. Bolo povinnosťou žalobcu začať proces verejného obstarávania v dostatočnom časovom predstihu, lebo mal vedomosť o časovom obmedzení existujúcich zmluvných vzťahov na dodávku dopravy dreva na časť „STRED“ do 30. júna 2018, mal vedomosť o stálej potrebe dopravy vzhľadom na kalamitný stav už od roku 2017 a poznal ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Časovú tieseň si tak podľa názoru správneho súdu vytvoril žalobca sám, keďže k procesu obstarávania nepristúpil v dostatočnom časovom predstihu. Žalobca ako verejný obstarávateľ mal poznať svoje potreby a povinnosti s vedomím, kedy dôjde k ukončeniu zmluvných vzťahov týkajúcich sa jeho úlohy verejného obstarávateľa a so znalosťou relevantného trhu a jeho časových a technických špecifík mal dôsledne zvažovať trvajúcu potrebu dopravy dreva, čo sa týka nielen trvajúceho kalamitného stavu ako aj začatie nového verejného obstarávania na vyššie uvedené služby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2020, bod 62). Čiže žalobca mal dostatočný časový priestor na prípravu verejného obstarávania, pritom vyhlásil verejnú súťaž až dňa 22. 2. 2018 a určil termín viazanosti ponúk na deň 30. 11. 2018. Súd dal za pravdu žalovanému, že žalobca nebol v časovej tiesni, lebo mal dostatok času na prípravu a realizáciu nového obstarávania dopravy dreva. Súd je toho názoru, že žalobca ako verejný obstarávateľ sa dostal vlastným pričinením do časovej tiesne, v ktorej nemal žiadneho dodávateľa dopravy dreva, hrozili veľké škody na lesnom poraste. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade mimoriadnou udalosťou nie je nárast kalamít podkôrneho hmyzu, preto nebol ani objektívny dôvod na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.

56. Žalobca v správnej žalobe ani nenamietal, že sa dopustil troch správnych deliktov podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, len namietal okrem iného aj individuálne posudzovanie správnych deliktov v osobitných konaniach, ukladanie samostatných pokút, nesprávne určený základ na výpočet pokuty, nepoužitie absorbčnej zásady.

57. Súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v časti, v ktorej sa žalovaný nestotožnil s jeho tvrdením, že dopravu dreva zabezpečoval tromi samostatnými postupmi priameho rokovacieho konania v jednom verejnom obstarávaní. Súd je toho názoru, že rozhodnutie nemôže byť nepreskúmateľné len preto, že žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu a predseda žalovaného sa riadne vyporiadal s touto nastolenou otázkou.

58. Námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení viacerých jeho postupov ako troch samostatných verejných obstarávaní považuje súd za nedôvodnú. Žalobca popiera, že by došlo k spáchaniu správnych deliktov v troch rozdielnych verejných obstarávaniach, podľa neho bol prvostupňový i druhostupňový orgán povinný konať v jednom správnom konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného a o ukladaní pokút. Zákon o verejnom obstarávaní definuje verejné obstarávanie okrem iného ako pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky ( § 2 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní). Pravidlá verejného obstarávania ustanovujú konkrétne postupy zadávania zákaziek s cieľom umožniť, aby sa verejné obstarávanie uskutočňovalo čo najracionálnejším,

najtransparentnejším a najspravodlivejším spôsobom. Ide o pomerne prísne formalizovaný proces výberu najvhodnejšieho hospodárskeho subjektu.

59. Súd zastáva názor, že žalovaný postupoval správne, ak posudzoval každé oznámenie o priamom rokovacom konaní samostatne. Súd vychádzal z toho, že z obsahu Vestníka verejného obstarávania č. 129/2018 zo dňa 2. 7. 2018 vyplýva, že žalobca ako verejný obstarávateľ vydal tri samostatné oznámenia o použití priameho rokovacieho konania (ďalej len „oznámenie“) v dôsledku mimoriadnej udalosti, zverejnené každé pod samostatným číslom: 8923 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „ZÁPAD“; . 8924 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „STRED“; 8925 - ICS : LESY Slovenskej republiky, štátny podnik DOPRAVA DREVA ČASŤ „VÝCHOD“. Čiže súdu z obsahu oznámení vyplynulo, že boli začaté tri samostatné postupy – tri priame rokovacie konania. Z obsahu Oznámenia č. 8924 vyplýva, že Názov obstarávania bol: DOPRAVA DREVA ČASŤ "STRED"; celková hodnota obstarávania bola 846.955,00 eur bez DPH. Z obsahu častí „Stručný opis“, „Podmienky použitia priameho rokovacieho konania“ ani „Odôvodnenia“ nevyplýva, že by to bola len jedna z troch častí jedného verejného obstarávania. Ako druh postupu je určené: Priame rokovacie konanie. V doplňujúcich informáciách bolo len uvedené: „ d) žiadne z uvedených“. Ako podmienka použitia priameho rokovacieho konania bolo uvedené, že „zákazka sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením.“ V odôvodnení oznámenia bolo uvedené, že „Medzi hlavné činnosti štátneho podniku patrí správa lesného majetku vo vlastníctve SR - zakladanie, obnova, pestovanie, výchova, obnova a ochrana lesných porastov v záujme zachovania a zveľaďovania lesov a zabezpečenia ich produkčných a verejnoprospešných funkcií. Doprava dreva je potrebná pre zabezpečenie týchto činností. Nezabezpečením odvozu dreva z odvozných miest na sklady vzniká mimoriadna udalosť, ktorej neriešenie by malo za následok obrovské, nevyčísliteľné a nenahraditeľné škody, ktoré by vznikli na lesných porastoch a majetku štátu; došlo by k obmedzeniu spracovania a ťažby kalamitných porastov, porušovaniu povinností vyplývajúcich zo o lesoch. Nezabezpečením dopravy dreva by došlo k zvýšenému šíreniu podkôrneho hmyzu, zvýšeniu rizika vzniku lesných požiarov a lesné porasty by boli ohrozené ekologickou katastrofou, s následným rozpadom lesných porastov a došlo by k zhoršeniu stavu životného prostredia v mnohých regiónoch Slovenska.“ V žiadnej z častí oznámenia nie je uvedené, že by priame rokovacie konanie ohľadom obstarávania „DOPRAVA DREVA ČASŤ STRED" bolo súčasťou jedného celku jedného verejného obstarávania. Súd vychádzal aj z zákona o verejnom obstarávaní. Zákon totiž pripúšťa verejnému obstarávateľovi možnosť rozdeliť zákazku na samostatné časti za splnenia podmienky, že v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania určí veľkosť a predmet takýchto častí a uvedie, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti. V ustanovení sa jasne uvádza jedno oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom sa majú vyššie uvedené skutočnosti uviesť. Čiže ak žalobca ako verejný obstarávateľ tromi samostatnými oznámeniami pod tromi samostatnými číslami ( 8923,8924, 8925) oznamoval použitie priamych rokovacích konaní v dôsledku mimoriadnej udalosti pod tromi rôznymi názvami (západ, stred, východ), súd je toho názoru, že ide o tri samostatné postupy, tri samostatné verejné obstarávania realizované formou priameho rokovacieho konania. Ďalším dôvodom, prečo súd potvrdil správnosť úvahy žalovaného o troch samostatných verejných obstarávaniach je, že medzi jednotlivými zákazkami mu chýba miestna súvislosť, keďže každé priame rokovacie konanie bolo vypísané pre inú časť Slovenska a každé priame rokovacie konanie bolo aj ukončené samostatnou rámcovou dohodou.

60. Žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu uloženia samostatných pokút za každý správny delikt vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Z dôvodov uvedených vyššie (v odsekoch 58 a 59 odôvodnenia tohto rozsudku) má súd za to, že žalovaný správne osobitne posudzoval neodôvodnenie mimoriadnou udalosťou pre každé jedno priame rokovacie konanie. Inštitút priameho rokovacieho konania v oblasti vereného obstarávania totiž svojím procesným postupom zvyšuje predovšetkým transparentnosť zadávacieho procesu ako celku zo strany verejného obstarávateľa, a preto je potrebné ho chápať ako výnimočný inštitút vo vzťahu k iným postupom aplikujúcim sa vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (rozsudok NS SR z 19. júna 2013, sp. zn. ).

61. Námietka o nesprávnom postupe žalovaného z dôvodu, že nepoužil pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu (, ) a ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, je nedôvodnou. Správne trestanie nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky kodifikované, zakotvuje na základe ustálenej judikatúry vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva osobitné zásady súdneho prieskumu, ktoré vyplývajú zo základných zásad konania a rozhodovania v trestných veciach. Na správne trestanie sa vzťahujú čl. 6, 7 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru, ktoré ustanovujú kritériá spravodlivého súdneho konania v trestných veciach. Dôležité v tomto smere je aj Odporúčanie Výboru ministrov č. (91) a zásady konania a rozhodovania v oblasti správneho trestania vyplývajú osobitne z SR. Procesná právna úprava - upravujúci konanie o správnych deliktoch spájanie veci na spoločné konanie v tomto zmysle neupravuje a to ani v prípade, ak by išlo o veci navzájom súvisiace. Vzhľadom na to, že žalovaný posudzoval jednotlivé správne delikty žalobcu v samostatných konaniach, tak do úvahy neprichádzalo ani použitie absorpčnej zásady, ktoré je podmienené tým, že o všetkých správnych deliktoch tej istej zodpovednej osoby sa rozhoduje v spoločnom konaní a spoločným rozhodnutím. Pokiaľ žalovaný s poukazom na vyššie uvedené tento procesný postup neuplatnil, nezaťažil svoj postup ani rozhodnutie vadou, odôvodňujúcou jeho zrušenie. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach už zdôraznil, že pri ukladaní sankcií za správne delikty nemožno postupovať striktne v zmysle trestnoprávnych normatívnych ustanovení a pokiaľ žalobca namietala, že žalovaný mal namiesto troch samostatných konaní rozhodnúť len v jednom spoločnom konaní a uložiť jednu sankciu, tak takáto povinnosť žalovanému zo zákona nevyplýva, aj keď ju zákon výslovne nevylučuje (rozhodnutie NS SR č. ). Súd ďalej k námietke žalobcu o potrebe konať o jednotlivých správnych deliktoch v jednom konaní uvádza, že neobsahuje ustanovenie o spojení vecí na spoločné konanie, hoci by aj spolu súviseli. Ak teda žalovaný nespojil konania, ktoré v správnej žalobe spomínal žalobca a ich výsledkom sú samostatné rozhodnutia, neporušil ustanovenia Správneho poriadku. Súd je toho názoru, že žalobca ako verejný obstarávateľ sa dopustil správnych deliktov v troch verejných obstarávaniach (nešlo len o jedno verejné obstarávanie) aj z dôvodu, že ani z Oznámenia č. 8924 o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti nevyplýva, že by toto samostatne vyhlásené priame rokovacie konanie predstavovalo jednu časť z jedného verejného obstarávania. Tým neboli splnené ani podmienky na aplikáciu absorbčnej zásady vymedzenej v zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa viaže len na jedno verejné obstarávanie, v ktorom došlo k viacerým správnym deliktom. Žalovaný postupoval správne, ak v tomto konkrétnom prípade ukladal samostatne sankcie za každý správny delikt v samostatných konaniach, síce išlo pri každom jednom správnom delikte o naplnenie tej istej skutkovej podstaty ( zákona o verejnom obstarávaní). Súd dodáva, že ak by aj žalovaný prejednal všetky tri správne delikty spoločnej v jednom konaní, vo výsledku by sa materiálne nič nezmenilo, lebo s ohľadom na fixnú pokutu určenú konkrétnym percentom by prišlo k rovnakému právnemu následku ako v situácii, keď žalovaný viedol tri správne sankčné konania (rozsudok NSS SR zo dňa 29.11.2021, sp. zn. ).

62. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu o nepoužití analógie pri ukladaní sankcií v správnom trestaní, ak sa nedá vychádzať z . V súčasnosti absentuje ucelená právna úprava správnych deliktov a ukladanie sankcií za správne delikty v právnom poriadku Slovenskej republiky, preto správne orgány aj súdy v správnom súdnictve stále častejšie používajú pri rozhodovaní vo veciach správnych deliktov analógiu legis, dovolávajú sa princípov právnych odvetví a všeobecných princípov práva. Analógia sa ako interpretačný postup uplatňuje v prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie konkrétneho právneho problému. Základom možnosti použitia analógie je absencia riešenia určitého prípadu, v tejto konkrétnej veci otázka absorbčnej zásady. Zákon o verejnom obstarávaní v priamo definuje podmienky aplikácie absorpčnej zásady na prípady, v ktorých sa účastník konania dopustí viacerých správnych deliktov v jednom verejnom obstarávaní. Čiže zákon limituje úpravu absorpčnej zásady správneho trestania vo verejnom obstarávaní na jeden konkrétny postup, ktorého výsledkom je uzavretá zmluva. Súd je toho názoru, že pokiaľ by zákonodarca mal záujem popri obsahu citovaného zákona osobitne upraviť absorbčnú zásadu aj na sankcie za správne delikty páchané v samostatných konania, bolo by to v zákone uvedené. Na použitie analógie v oblasti správneho trestania musia byť v konečnom dôsledku kumulatívne splnené tieto tri podmienky: 1) medzera vo všeobecne záväznom právnom predpise, 2) použitím analógie neutrpí páchateľ a 3) zároveň sa jej použitím neohrozí príslušný chránený záujem. Analógia nesmie spočívať v používaní celých inštitútov, ale má slúžiť k vykrývaniu tých častí, ktoré sú síce čiastočne upravené, ale daná úprava je len rámcová a teda nedostatočná. Použitie analógie je teda chápané ako určité ultima ratio a správne orgány i súdy by po nej mali siahať iba v prípade, že iné prostriedky k zisteniu obsahu

normy neprichádzajú do úvahy. Pri skúmaní možnosti použiť na daný prípad analógiu k § 182 ods. 4 citovaného zákona si súd primárne musel dať odpoveď na to, či sú kumulatívne splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky. Súd dospel k záveru, že tri z dvoch podmienok splnené nie sú, preto tu analógia nepripadala do úvahy. Neboli splnené tieto podmienky: 1) vo všeobecne záväznom právnom predpise nie je medzera pre samostatné ukladanie sankcií pri jednotlivo páchaných správnych deliktoch, čo vyplýva z § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní; 2) súd má za to, že pri použití analógie v tomto konkrétnom prípade by došlo k ohrozeniu chráneného záujmu, ktorým je preventívne pôsobiť na prípadných ďalších potencionálnych verejných obstarávateľov, ktorý by sa pokúsili realizovať verejné obstarávania cez viacero samostatných priamych rokovacích konaní s myšlienkou, že pre prípad ich sankcionovania by zaplatili len jednu pokutu bez ohľadu na počet samostatných správnych deliktov. „Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiadúce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinnosti, ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.“ (rozhodnutie NS SR zo dňa 19. 4. 2017, sp. zn. ).

63. Súd vyhodnotil za nedôvodné námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení pri ukladaní výšky sankcie ako aj počítanie so sumou navýšenou o DPH, tiež aj námietku o nedostatočnom odôvodnení určenej výšky sankcie z nasledovných dôvodov: Z ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že verejným obstarávateľom a obstarávateľom konajúcim v pozícii verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa možno uložiť len sankciu vo forme pokuty podľa ods. 1 alebo 2. V prípade správnych deliktov podľa ods. 1 sa táto pokuta podľa zákona ukladá vo výške fixne stanovenej zákonom („5 % zmluvnej ceny“), kým v prípade deliktov podľa ods. 2 je výška pokuty ohraničená sankčným rozpätím. V súlade so zásadami, ktorými sa riadi správne trestanie vo všeobecnosti a konanie o uložení pokuty, za správny delikt vymedzený zákonom nie je možné uložiť iný druh sankcie ako ten, ktorý ustanovuje zákon. V § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní sú uvedené správne delikty, ktoré sú považované za najzávažnejšie a preto je za ich spáchanie zákonom daná pevne stanovená výška pokuty bez sankčného rozpätia. Platí, že žalovaný je zo zákona povinný uložiť verejnému obstarávateľovi pokutu vo fixne určenej výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa dopustil správneho deliktu tým, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom. Aj podľa opakovaných vyjadrení Súdneho dvora EÚ ide o najzávažnejšie porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré spočíva v priamom zadaní zákazky tam, kde to nebolo zákonom odôvodnené. Tento delikt je porušením v zásade všetkých základných princípov verejného obstarávania. Žalovaný konal správne, keď výšku pokuty určil striktne v zmysle limitovanej zákonom určenej percentuálne a vyporiadal sa s tým aj v odôvodnení rozhodnutí. Nakoľko je suma výšky pokuty určená pevne, žalovaný nemal zákonný rámec na použitie správnej úvahy, nemusel zohľadňovať závažnosť, rozsah, dĺžku, následky ani povahu porušenia povinností žalobcu. Z týchto dôvodov bola aj námietka o nepoužití správnej úvahy nedôvodnou.

64. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje medze správnej úvahy, ktorú úrad uplatní pri rozhodovaní o výške uloženej sankcie, ale len v prípade správnych deliktov podľa § 182 ods. 2 a ods. 3. Fixne určená výška pokuty 5% je nemenná a nie je v kompetencii správneho orgánu, a to ani s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, aplikovať diskrečnú právomoc. Postup, aký požaduje žalobca, priamo odporuje princípom právneho štátu, najmä zásade právnej istoty. Pri vyčíslení pokuty za správny delikt podľa ust. § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nie je možné zohľadňovať mieru negatívnych dôsledkov protiprávneho konania účastníka konania a ukladanú pokutu v rámci rozhodnutia vo veci znížiť, resp. akokoľvek upravovať. Uvedené pritom vyplýva priamo z , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

65. Žalovaný postupoval v zmysle zákona, keď pri ukladaní pokuty prihliadal rigorózne len na zmluvnú cenu. Súd neuznal dôvodnosť námietky žalobcu, že žalovaný mal pri výpočte výšky sankcie vychádzať zo sumy 846.955 eur bez DPH. Žalovaný správne vychádzal zo zmluvnej ceny zakotvenej v rámcovej dohode na dopravu dreva časť "STRED" ako: „Predpokladaná hodnota plnenia podľa tejto dohody je 846 955,00 eur bez DPH“. Rovnako v oznámení o použití priameho rokovacieho konania je uvedená celková hodnota obstarávania v sume 846.955 eur s dovetkom „bez DPH“. Z ustanvoenia o cenách v znení neskorších predpisov jasne vyplýva, že ak nie je dohodnuté

alebo osobitnými predpismi ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, pritom použitie DPH pri výpočte bolo týmto ustanovením odôvodnené v druhostupňovom rozhodnutí. Súd konštatuje, že žalovaný si správne ustálil za základ pre výpočet pokuty sumu 1.016.346 eur ( 846.955 eur navýšená o 20% ako DPH). Žalobcove tvrdenie, že zákon o verejnom obstarávaní upravuje vlastné špecifické kritéria pre určenie výšky pokuty, je len všeobecným, preto sa s ním súd ani bližšie nezaoberal. Súd tu odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov k tejto otázke, ktoré zaujali jednotné stanovisko a v odôvodneniach svojich rozsudkov konštatovali, že správny orgán postupoval správne, keď pri výpočte pokuty vychádzal zo zmluvnej ceny vrátane DPH ( napr. rozsudok NS SR zo dňa 19. 6. 2013, sp. zn. ; rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 3. 2012, sp. zn. a zo dňa 17. 2. 2012, sp. zn. ).

66. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nemohol bez náležitého preskúmania porušenia povinnosti uložiť sankciu vo výške, v akej ju uložil. Z vyjadrení žalobcu súdu vyplynulo, že on ani nepopiera, že sa dopustil troch správnych deliktov, pričom nešpecifikoval, v čom malo spočívať náležité preskúmanie poručenia povinnosti. Táto námietka je len všeobecná, abstraktná, preto je nedôvodnou a súd sa ňou ani nezaoberal.

67. Žalobca sa správnou žalobou alternatívne domáhal zníženia výšky pokuty v zmysle sankčnej moderácie ( ), lebo sankciu považujú za neprimeranú v rozpore so zásadou individualizácie sankcie. Podstatou sankčnej moderácie je to, že výrok o vine za spáchaný správny delikt zostane nezmenený, ale správny súd zmení v prospech žalobcu výrok o sankcii. Správny súd môže využiť inštitút sankčnej moderácie len za kumulatívneho splnenia troch podmienok: žalobca si podá návrh na sankčnú moderáciu, vykoná sa dokazovanie a je splnený jeden z týchto dôvodov na jej uplatnenie: a) neprimeranosť sankcie povahe skutku, b) likvidačný charakter sankcie pre žalobcu, c) dosiahnutie účelu správneho trestania samotným prejednaním veci. Žalobca určil ako dôvod sankčnej moderácie neprimeranosť sankcie. Pod neprimeranou sankciou k povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t. j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Neprimeranosť sankcie k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom, ktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý od okolností konkrétneho prípadu. Musí však ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej „bežný“ rozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. Správny súd tu v objektívnej rovine prihliadal na zákonom stanovenú fixnú výšku pokuty, ktorú nemožno meniť, lebo je určená konkrétnym 5%-om a nie číselným rozpätím a žalovaný sa od nej ani neodchýlil. Správny súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v sankčných veciach a rovnako ani správny orgán sa nemôžu zaoberať otázkou, či je príslušná sankcia primeraná vo vzťahu ku skutku a či mal správny orgán aplikovať jednotlivé kritériá inštitútu správneho uváženia pri ukladaní sankcie za situácie, ak príslušná sankcia za spáchaný správny delikt je jednoznačne normatívne vymedzená iba jedným konkrétnym spôsobom sankcionovania, a to taxatívne stanovenou pevnou výškou sankcie ( rozsudok NS SR publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2019 pod č. 10). Z tohto následne vyplýva, že nie je splnená podmienka neprimeranosti sankcie, ako jedna z podmienok, ktorá musí byť kumulatívne splnená, aby súd mohol pristúpiť k sankčnej moderácii. Z tohto dôvodu súd zamietol aj návrh žalobcu na sankčnú moderáciu.

68. Súd k otázke zníženia výšky sankcie dopĺňa, že nie je možné znížiť výšku sankcie ani len z dôvodu okolností prípadu, v prípade žalobcu pre potencionálnu hrozbu kolapsu lesných ekosystémov pre nárastu kalamít podkôrneho hmyzu. Okolnosti prípadu majú predstavovať len mimoriadne udalosti nespôsobené verejným obstarávateľom, ktoré nemohol predvídať a existovala tu časová tieseň ( §81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní), ktoré sú jedine „ospravedlnením“ na použitie priameho rokovacieho konania pri verejnom obstarávaní. Nemôžu byť však prostriedkom na dosiahnutie nižšej výšky pokuty, ktorá je zákonom striktne daná.

69. Vzhľadom na uvedené Správny súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový stav veci, a na tento správne právne aplikovali relevantné právne predpisy a správne právne vec posúdili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v spojení s obsahom žalobných bodov žalobcu, vyjadrení účastníkov konania a obsahu administratívneho spisu súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov. Súd vychádza z toho, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby (viď rozsudok sp. zn. ). Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia spĺňajú nielen formálne, ale aj obsahové kritériá, orgány verejnej správy v nich uviedli riadnu správnu úvahu, zdôvodnili všetky podstatné námietky.

70. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

71. V závere dáva súd žalobcovi do pozornosti, že aj vzhľadom na obsah základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd im nepatrí právo dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných v správnom konaní (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladajú v súdnom konaní (, ). 72. Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (pr.:Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd SR vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Z týchto dôvodov sa súd v rámci odôvodnenia rozsudku nevyporiadal napr. s námietkou žalobcu, že žalovaný zamieňal v rozhodnutí pojmy „zákazka“ a „verejné obstarávanie“ a že žalovaný nedodržal požiadavku prísnej individualizácie sankcie.

73. Žalobca v tomto konaní navrhol, aby správny súd spojil veci vedené na tunajšom správnom súde pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. na spoloené konanie z dôvodu, že všetky tri správne žaloby spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých úeastníkov konania. Iné dôvody neuviedol.

74. Pod3a a , (1) V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spoji? na spoloené konanie veci, ktoré sa u neho zaeali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých úeastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa zaealo konanie skôr. (2) Pri podaní viacerých súvisiacich žalôb je žalobca povinný oznaei? ich súvislos? a vzájomný vz?ah; môže poda? návrh na ich spojenie.

75. Súd prihliadal na doktrínu , ktorá mu dáva len fakultatívnu možnos?, nie obligatórnu povinnos?, spoji? viaceré konania do jedného spoloeného konania. Súd vykonal lustráciu v managmente tunajšieho súdu a zistil, že žalobca dorueil súdu doa 23.3.2020 tri samostatné žaloby voei tomu istému žalovanému. Easovo žaloby na súd napadli nasledovne: vo veci sp. zn. o 7,58 hod., žaloba vo veci pod sp. zn. o 11,01 hod. a vo veci sp. zn. o 10,32 hod. V každej žalobe sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí, ktorým mu bola uložená peoažná sankcia v zmysle zákona o verejnom obstarávaní pre nesplnenie podmienok daných citovaného zákona. Žaloby boli pridelené trom rôznym senátom, konanie vedené na súde pod sp. zn. zaealo ako prvé. Vyššie uvedené tri konania sa síce týkajú tých istých úeastníkov konania, avšak v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a sp. zn. je predmetom súdneho prieskumu iné rozhodnutie. Hoci sa tieto konania týkajú tých istých úeastníkov, ide o rôzne predmety administratívneho konania, lebo nie sú skutkovo prepojené jedným verejným obstarávaním a predmetom prieskumu sú iné rozhodnutia orgánov verejnej správy. Žalobcovi uložil žalovaný pokuty za správne delikty v troch samostatných konaniach. Súd je toho názoru, že spojenie predmetných vecí na spoloené konanie by neprispelo s hospodárnosti konania. Z uvedeného

dôvodu správny súd vyhodnotil, že hospodárnos? konania, ktorá je pri spojení vecí prioritou, bude zabezpeeená práve samostatným preskúmaním napadnutých rozhodnutí žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na spojenie vecí s poukazom na a .

76. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd pod3a v spojení s tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil a v neposlednom rade aj preto, že ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania prizna? iba vtedy, ak to možno spravodlivo od neúspešného úeastníka konania požadova?.

77. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ( výrokom I. a II.) možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia / v spojení s , a /. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku III. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. a) SPP).