Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-261-2021.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Subarea
14CoE/261/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: R. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom, so sídlom Žriedlová 3, Košice, pod sp. zn. EX 2608/07, o vymoženie 66,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18.03.2019, č. k. 49Er/2885/2007-8, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie.
III. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I), povolil odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad Košice pod sp. zn. EX 2608/07 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie zo dňa 18.03.2019 (výrok II) a oprávnenému uložil nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Bohumilovi Husťákovi, Exekútorský úrad Košice trovy exekúcie v sume 20,44 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1797638 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ Košice, Okresným dopravným inšpektorátom dňa 15.07.2005, poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Ing. Bohumila Husťáka poverením č. 5803 043046* zo dňa 01.10.2007. Dňa 22.10.2018 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2018, sp. zn. 32OdK/420/2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a došlo k jeho oddlženiu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko pohľadávku vymáhanú v exekúcii možno uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze. Zároveň podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Na náhradu trov súdneho exekútora vo výške 20,44 eur zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi podľa § 243j Exekučného poriadku náhradu trov exekúcie nepriznať.
4. Oprávnený uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Namietal, že v zmysle ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní v zásade koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. V rozpore s týmto ustanovením rozhodnutie o trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, vydal sudca, čím oprávnenému znemožnil, aby uplatnil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V ďalšom namietal, že súd exekúciu zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, pričom prehliadol, že ešte pred vyhlásením konkurzu došlo k zániku pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu z dôvodu uplynutia času určeného na jeho vykonanie. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1797638 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ Košice, Okresným dopravným inšpektorátom dňa 15.07.2005, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa stal vykonateľným dňa 30.07.2005, preto podľa oprávneného lehota na jeho vykonanie uplynula dňa 30.07.2008, na čo oprávnený upozornil konajúci súd podaním zo dňa 15.02.2019. Podľa oprávneného súdny exekútor nepostupoval v konaní v súlade so zákonom a hospodárne, ak v exekúcii napriek uvedenému pokračoval a nepodal návrh na zastavenie exekúcie včas.
5. Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného sa exekučné konanie zastavuje. Dodal, že ak však bol dôvod na zastavenie exekúcie už pred vyhlásením konkurzu, prikláňa sa k podaniu oprávneného.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia skúmal, či v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môže vo veci konať a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.
7. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017 v spojení s ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
9. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (znenie vzťahujúce sa na predmetnú exekúciu), proti rozhodnutia podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 198 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.
12. Civilný sporový poriadok v citovanom ust. § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala
uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ust. § 357 CSP taxatívne vymedzujúce, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
13. Súčasne ani Exekučný poriadok či zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie). Ako a contrario vyplýva z ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku a z ust. § 198 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcii z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, teda podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odvolanie nie je prípustné.
14. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné odvolanie oprávneného v tejto časti odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
15. Rovnaké platí aj o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, keďže ani Civilný sporový poriadok v ust. § 355 ani Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení nepripúšťa možnosť podať odvolanie, či iný opravný prostriedok voči trovám exekúcie. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 (posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 23.10.2007) rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.
16. Preto je potrebné odvolanie oprávneného odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP aj v časti, v ktorej smeruje proti výroku o trovách exekúcie.
17. Oprávnený podaným odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda okrem výroku o zastavení a trovách exekúcie aj súvisiaci výrok o povolení odkladu exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie (výrok II). Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody na zrušenie uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a §380 CSP) potvrdil napadnuté uznesenie v závislom výroku o povolení odkladu exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. K odvolacím námietkam oprávneného týkajúcich sa vydania napadnutého rozhodnutia sudcom odvolací súd dodáva, že znenie ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, na ktoré sa odvoláva oprávnený, na dané konanie nemožno použiť, keďže posudzované konanie sa riadi ustanoveniami Exekučného poriadku účinnými do 31. marca 2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku). Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.05.2020, ktorým ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019. V zmysle tohto rozhodnutia z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné (s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje. Dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Vzhľadom na uvedené nie je námietka oprávneného v tomto smere dôvodná.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 CSP).