Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/85/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: VFS Financial Services Slovakia s.r.o., Diaľničná cesta 9, Senec, IČO: 36 840 211, zastúpenej: SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovaným: 1/ A. B. C., narodená XX. mája XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, C., 2/ E. C., narodený XX. mája XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/X, G., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, o 44.056,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20. októbra 2021 č. k. -180, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zastavení konania o zaplatenie 216,- eur (I.) a v časti o uložení povinnosti žalovanej 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 972,38 eur (II.) p o t v r d z u j e a v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej 1/ a žalovanému 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 42.867,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21. mája 2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur (II.) a v časti o náhrade trov konania (III.) r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 216,- eur (I.), uložil solidárnu povinnosť žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 43.840,18 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42.867,80 eur od 21. mája 2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, s tým, že plnením dlžníka G. C., ktorého povinnosť vyplýva z platobného rozkazu označeného vo výroku napadnutého rozhodnutia, zaniká v rozsahu tohto plnenia, povinnosť žalovanej 1/ a žalovaného 2/ (II.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni sa voči žalovaným 1/, 2/ priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 99,02 % (III.). Rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , (/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), , , , ( č. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil žalobkyňou uplatnenými dvoma nárokmi, konkrétne nárokom z titulu trvania povinnosti nájomcu zaplatiť budúce leasingové splátky vo výške 42.867,80 eur po zániku zmluvy (čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok) a druhým nárokom vo výške 972,38 eur (pozostávajúci z nákladov na odhlásenie vozidla vo výške 90,- eur, nákladov na odobratie vozidla vo výške 360,-; nákladov za opravu vozidla vo výške 403,94 eur a nákladov na servis vozidla vo výške 118,44 eur). Súd prvej inštancie konštatoval nesporné skutočnosti, a to medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou SYKY s.r.o. (dlžník) bola uzavretá zmluva o operatívnom leasingu, súčasťou ktorej boli obchodné podmienky, pričom zo strany žalovanej došlo k odstúpeniu od zmluvy pre nezaplatenie dohodnutých splátok dlžníkom. Nesporné bolo aj uzavretie dohôd o ručení medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/, ako i nezaplatenie leasingových splátok č. 8

až 36 v celkovej výške 42.867,80 eur dlžníkom (za obdobie po zániku zmluvy odstúpením od zmluvy). Žalovaní namietali neprimerane vysokú sumu po odstúpení od zmluvy 42.867,80 eur, ktorá nie je v súlade s poctivým obchodným stykom, ani s obchodnou praxou. Argumentovali, že ak žalobkyňa predmet operatívneho leasingu zhodnotila (predajom), uvedenú hodnotu je potrebné odpočítať od sumy určenej podľa čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok, k čomu v danom prípade nedošlo. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatňovaný nárok žalobkyne nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa a dlžníci uzatvorili zmluvu ako podnikatelia, žalovaní boli v čase uzavretia zmluvy spoločníkmi a konateľmi dlžníka (nešlo o osoby nemajúce vedomosť o podnikateľských aktivitách dlžníka) a ako ručitelia vyhlásili, že boli riadne a úplne oboznámení so všetkými ustanoveniami leasingovej zmluvy, ktorým rozumejú a prijímajú ich. Rovnako tak dlžník v zmluve potvrdil obdržanie obchodných podmienok operatívneho leasingu, oboznámil sa s nimi a vyjadril súhlas s ich obsahom. Ak žalovaní v rovnakom čase uzatvárali šesť leasingových zmlúv, z nich dve so žalobkyňou, nič im nebránilo vybrať si zmluvu s obchodným partnerom, ktorý im ponúkne výhodnejšie podmienky. V obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi je potom na zváženie každého, aby vedel posúdiť svoj záujem a tento presadiť. V ďalšej časti odôvodnenia súd prvej inštancie opísal základnú funkciu operatívneho leasingu (užívacia funkcia obvykle bez práva na následné odkúpenie predmetu leasingu), ako i jeho odlišnosť od finančného leasingu (v prípade operatívneho leasingu sú splátky nastavené tak, že ich celkový súčet nepokryje obstarávaciu cenu predmetu leasingu). V posudzovanom prípade mal dlžník počas trvania leasingu zaplatiť približne 61,85 % z obstarávacej ceny predmetu leasingu. Žalobkyňa ako prenajímateľ podľa záverov súdu prvej inštancie nesie podnikateľské riziko, keďže ani po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, sa mu obstarávacia cena leasingu nevráti. Ide o riziko, ak počas doby trvania zmluvy môže dôjsť kedykoľvek k zmenám na trhu, prenajímateľovi sa nemusí podariť po ukončení zmluvy ďalej prenajať predmet leasingu, ako ani ho predať, tak aby generoval zisk a predmet leasingu sa môže pokaziť, znehodnotiť, môže sa zmeniť cena opráv, náhradných dielov. Podľa vývoja trhu môže predmet leasingu tiež rapídne stratiť na hodnote. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , v zmysle ktorého sa predpokladá, že obchodník sa bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi snažiť presadzovať svoj záujem, využívať možnosti právnej úpravy, usilujúc sa o dosiahnutie najvyššieho zisku a zlepšenie pozície na trhu na jednej strane. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze vyplývajúce zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Zásada poctivého obchodného styku má chrániť zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní (ak ide o zjavné poškodenie iných subjektov). Zásadu poctivého obchodného styku nie je však možné využívať, ak si niektorá zo strán chce kompenzovať vlastné podnikateľské riziko, prípadne nepozornosť pri uzatváraní zmluvy. Z obchodných podmienok žalobkyne nevyplýva mechanizmus výpočtu, podľa ktorého by hodnotu zhodnotenia vozidla prenajímateľom bolo potrebné odpočítať od sumy určenej podľa bodu čl. 13 odsek 13.4 týchto obchodných podmienok. Hoci niektoré leasingové spoločnosti zohľadňujú zhodnotenie predmetu leasingu aj pri operatívnom leasingu, mohlo by však prichádza k absurdným situáciám, keď by zhodnotenie predmetu leasingu prevýšilo nárok prenajímateľa podľa zmlúv, pretože leasingové splátky nepokrývajú obstarávaciu cenu predmetu leasingu. Pokiaľ žalobca predložil v konaní žalobu tretej osoby (inej leasingovej spoločnosti), s ktorou dlžník uzatvoril leasingové zmluvy, podľa ktorej si tretia osoba v zmluve zohľadnila výťažok z predaja, nepreukazuje to bežnú obchodnú prax. Žalovaní pritom v spore nepredložili samotnú zmluvu o operatívnom leasingu, ani obchodné podmienky operatívneho leasingu, z ktorého by jednoznačne mechanizmus výpočtu vyplýval. Ak si aj zmluvné strany dohodli práva a povinnosti odlišne ako je bežné v obchodnej praxi, neznamená to ešte rozpor so zásadou poctivého obchodného styku. Pri úprave čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok postupovali zmluvné strany v súlade s ust. , podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy nedotýka zmluvných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán majú trvať aj po ukončení zmluvy. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli, že napriek odstúpeniu od zmluvy zostala zachovaná povinnosť nájomcu naďalej platiť leasingové splátky a nič nebránilo zmluvným stranám dohodnúť si okamžitú splatnosť splátok ( je v súlade s dispozitívnym ustanovením). Argument žalovaných o potrebe aplikácie ust. súd prvej inštancie považoval za nedôvodný, keďže v danom prípade v čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok nebola dohodnutá zmluvná pokuta, nešlo teda o prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Súd prvej inštancie tiež konštatoval preukázanie vzniku nároku žalobkyne voči žalovaným, na náhradu nákladov súvisiacich s odobratím vozidla vo výške 360,- eur, na náhradu nákladov na odhlásenie vozidla vo výške 90,- eur (podľa čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok má žalobkyňa nárok na úhradu všetkých nákladov a výdavkov vzniknutých v súvislosti so zánikom, prípadne ukončením zmluvy). Predmetné sumy žalobkyňa refakturovala dlžníkovi, na základe faktúry

č. 201611001 vystavenej spoločnosťou WIND-POL, s.r.o. a na základe faktúry č. 027/2017 vystavenej FORSAJT s.r.o., pričom žalobkyňa si uplatnila polovicu sumy vyfakturovanej predmetnými faktúrami, pretože predmetom fakturácie boli dve vozidlá. Žalobkyňa preukázala aj vznik nákladov na opravu vozidla vo výške 403,94 eur, podľa čl. 10 ods. 10.2 Obchodných podmienok, refakturovanú dlžníkovi na základe faktúry č. 1646632, vystavená spoločnosťou Volvo Group Slovakia, s.r.o.. Žalobkyňa preukázala aj vznik nároku na náhradu nákladov za servis vozidla 118,44 eur podľa čl. 8 ods. 8.2 Obchodných podmienok, refakturovanú dlžníkovi na základe faktúry č. 1646475, vystavená tiež spoločnosťou Volvo Group Slovakia, s.r.o.. Keďže žalovaní v konaní namietali len skutočnosť, že nároky žalobkyne neboli žiadnym spôsobom preukázané a len vystavená faktúra zo strany žalobkyne nie je dôkazom o reálnom vzniku nákladov, po predložení faktúr vystavených vyššie uvedenými tretími osobami, preukazujúcimi, že náklady žalobkyne aj reálne vznikli, sa k uvedenému žalovaní žiadnym spôsobom nevyjadrili, tento nárok nespochybnili, v dôsledku čoho súd prvej inštancie považoval uvedené popretie zo strany žalovaných za neúčinné. Vo výroku súd prvej inštancie zohľadnil tú skutočnosť, že voči G. C., ktorý nepodal odpor voči platobnému rozkazu, ten nadobudol právoplatnosť. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj nárok na zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, nasledujúcim dňom po odstúpení od zmluvy, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť neuhradené leasingové splátky v zmysle čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok a priznal žalobkyni aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania), podľa , , a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. v spojení s , keď úspech žalobkyne predstavoval 99,51 % (43.840,18 eur) a úspech žalovaných 0,49 %, preto žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,02 %. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou o zaplatenie sumy 216,- eur (poplatok spojený s predčasným ukončením leasingovej zmluvy), skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby alternatívne zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili nesprávnymi skutkovými zisteniami súdom prvej inštancie, nesprávnym posúdením veci a nepresvedčivým nejednoznačným odôvodnením napadnutého rozsudku. Namietali záver súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie moderačného práva v zmysle , pretože nebola dohodnutá zmluvná pokuta, zabezpečujúca prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Podľa názoru žalovaných celé odôvodnenie rozsudku je o porušení zmluvnej povinnosti dlžníka pri splácaní leasingových splátok a následnej aplikácie sankčného mechanizmu odstúpenia od zmluvy a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške zostávajúcich splátok leasingu. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom aplikácie ust. , pretože je keďže sankcia zo strany žalobkyne je neprimerane vysoká. K nesprávnej aplikácií došlo aj vo vzťahu k ust. upravujúceho výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, preto nepožíva právnu ochranu. Dlžník nemal záujem kompenzovať si podnikateľské riziko a žalobkyni neuhradiť žiadnu sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti neplatenia leasingových splátok, avšak sankcia by mala byť primeraná porušenej zmluvnej povinnosti, čo v danom prípade splnené nie je. Žalobkyňa predmetné motorové vozidlo speňažila a mala z neho majetkový prospech, následne potom ako odstúpila od zmluvy s dlžníkom. Žalovaní poukázali na nekonzistentnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie, keď podľa ods. 52. na jednej strane má dlžník znášať svoje podnikateľské riziko a nemá k tomu využívať inštitúty obchodného práva a tak si ho kompenzovať, na druhej strane žalobkyňa podnikateľské riziko znášať nemusí. V ods. 51. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že predmet leasingu, ktorý prenajímateľ zabezpečil podľa požiadavky nájomcu, môže podľa vývoja trhu rýchle rapídne stratiť na hodnote a pod., a žalobkyňa si uvedené riziko preniesť do nejakého inštitútu obchodného práva môže, čiže si ho kompenzovať (na rozdiel od dlžníka). Súd prvej inštancie podľa odvolacej argumentácie žalovaných nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne, ako aj ňou predložené dôkazy (rôzne leasingové zmluvy), ktoré žalovaní dostatočne vyvrátili, avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť nereflektoval v rozhodnutí. Záver súdu prvej inštancie sa javí preto tak, že podnikatelia si môžu dohodnúť v rámci svojich zmluvných vzťahov čokoľvek a akokoľvek. Žalovaní však majú za to, že aj v obchodno-právnych vzťahoch platia pravidlá spravodlivosti a primeranosti, preto je súčasťou aj ust.

. Súd prvej inštancie nepristupoval k jednotlivým stranám konania rovnako a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaných zamietol. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. v ktorom sa uvádza, že obchodník v rámci podnikania nesie podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných podmienok, a že nemá možnosť zmluvu, ktorú uzavriel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok so spätným účinkom anulovať. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku na zlepšenie pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov.

Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou leasingových splátok (1.478,20 eur), konkrétne splátky č. 4 splatnej 28.2.2016, splátky č. 5 splatnej 28.3.2016, splátky č. 6 splatnej 28.4.2016 a splátky č. 7 splatnej 28.5.2016, pričom časť prvej dlžnej splátky (č. 4) vo výške 80,- eur uhradil dlžník následne dňa 16.6.2016 a zvyšok splátky, ako aj nezaplatené splátky č. 5, 6 a 7 uhradil dlžník dňa 8.7.2016. Žalobkyňa však podľa čl. 12 ods. 3 Obchodných podmienok odstúpila od zmluvy už dňa 20.5.2016 a domáha sa po zániku zmluvy (v dôsledku odstúpenia od zmluvy) zaplatenia všetkých ďalších leasingových splátok č. 8 až 36 (spolu 42.867,80 eur), splatných dňom odstúpenia od zmluvy 20.5.2016, t. j. zaplatenia leasingových splátok za obdobie od júna 2016 do októbra 2018, pričom po zániku zmluvy predmet leasingu predala za cenu vo výške 64.800,- vrátane DPH (podľa faktúry zo dňa 16.1.2017).

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon práva žalobkyne na zaplatenie uvedeného nároku nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ( ), poukazujúc aj na podnikateľské riziko žalobkyne ako prenajímateľa (ktorý zabezpečil predmet leasingu pre dlžníka) spočívajúce v tom, že ani po uplynutí doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená sa mu nevráti obstarávacia cena leasingu, počas doby trvania zmluvy môže dôjsť kedykoľvek k zmenám na trhu a prenajímateľovi sa nemusí podariť po ukončení zmluvy ďalej predmet leasingu prenajať alebo predať, tak aby generoval zisk, predmet leasingu sa môže pokaziť, znehodnotiť, môže sa zmeniť cena opráv, náhradných dielov, môže rapídne a rýchlo stratiť na hodnote (ods. 51), čomu však nezodpovedá vyššie uvedený preukázaný skutkový stav.

Prípady keď sa výkon práva dostane do rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, je potrebné posúdiť vždy individuálne vo väzbe na konkrétne okolnosti (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona. Posudzuje sa preto odopretie súdnej ochrany výkonu práva, ktoré bolo pritom platne dojednané, či sa neuplatňuje za takých okolností, ktoré odporujú zásadám poctivého obchodného styku.

Výkon práva uplatňovaného žalobou na zaplatenie peňažného plnenia vyplývajúceho zo zmluvných dojednaní, ktoré podľa prejavenej vôle zmluvných strán má trvať aj po ukončení zmluvy, v súlade s

(ods. 54.), bolo preto potrebné posúdiť z hľadiska jeho podstaty a zmyslu (čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou predmetnej zmluvy o operatívnom leasingu), nie všeobecne a paušálne na základe kritérií vymedzujúcich podnikateľské riziko (ako to urobil súd prvej inštancie), ale na základe preukázaných individuálnych okolností prípadu v danom spore.

Podľa záverov súdnej praxe zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Výkonom práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch.

Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku nepochybne má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní, avšak prostredníctvom sa nepostihuje len ale aj tzv. šikana (snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu). Obdobne možno súhlasiť so záverom, že ust. nie je možné využívať na prípady, ak si niektorá zo strán chce kompenzovať vlastné podnikateľské riziko, prípadne nepozornosť pri uzatváraní zmluvy. Na druhej strane kompenzácia podnikateľského rizika, tak ako to uviedol súd prvej inštancie (ods. 51), nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (realizovaná uplatnením výkonu práva).

Pri rozhodovaní o poskytnutí alebo neposkytnutí súdnej ochrany je potrebné vždy skúmať rovnováhu medzi záujmami účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Porušenie tejto rovnováhy je tým kritériom, na základe ktorého je možné posúdiť poskytnutie či odopretie súdnej ochrany (porov. Patakyová, M. a kol. . Komentár. 2. aktualizované vydanie. Praha: C. H. Beck, 2008, 708 s.). Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácií súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosiahnuť cieľ súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácií a spoločenskej emancipácií jednotlivca (porov. Patakyová, M. a kol. . Komentár. 2. aktualizované vydanie. Praha: C. H. Beck, 2008, 709 s.).

V posudzovanej veci bolo preto nevyhnutné na základe preukázaných konkrétnych okolností prípadu posúdiť a vyhodnotiť či výkonom práva žalobkyne ako leasingového prenajímateľa, nedochádza k neprimeranému zvýhodneniu žalobkyne na úkor leasingového nájomcu a v akom rozsahu (hoci zmluvné dojednanie podľa čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok, ktoré je v súlade s ust. , je platné), najmä ak preukázaný skutkový stav (porov. odsek 5 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) nasvedčuje, že predajom predmetu leasingu sa časť obstarávacej ceny žalobkyni vrátila (žalobkyňa pritom v rámci modelu výpočtu splátok kvantifikovala časť obstarávacej ceny, keďže išlo o operatívny leasing, porov. odsek 14 a 15 napadnutého rozhodnutia), a vyplýva z neho čas vrátenia vozidla a jeho stav i hodnota.

Odvolacia námietka žalovaných o potrebe zohľadnenia pravidla primeranosti a spravodlivosti, s poukazom na ust. , aj v obchodno-právnych vzťahoch, bola preto dôvodná.

Všeobecná argumentácia súdu prvej inštancie bez odôvodnenia posúdenia a vyhodnotenia súladu výkonu práva žalobkyne so zásadami poctivého obchodného styku, na základe preukázaných individuálnych okolností daného prípadu, nebola spôsobila naplniť garantované právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dostatočne a presvedčivo zdôvodní skutkové a právne posúdenie veci.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. ) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. , , ). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. , ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo v napadnutej časti nezaplatených leasingových splátok požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odvolacia námietka žalovaných o neaplikovaní ust. súdom prvej inštancie nebola dôvodná, keďže predmetom sporu nebolo zaplatenie zmluvnej pokuty (pre porušenie zmluvnej povinnosti), preto nebol dôvod zaoberať sa uplatnením moderačného práva v zmysle ust. .

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej 1/ a žalovanému 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 42.867,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21. mája 2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur (II.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (III.) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza prvoinštančné konanie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, posúdiť a náležite vyhodnotiť nárok uplatňovaný žalobkyňou, podľa ustanovenia , teda výkonu práva žalobkyne v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, na zaplatenie leasingových splátok po zániku predmetnej zmluvy, na základe preukázaných individuálnych okolností konkrétneho prípadu, zohľadňujúc relevantnú rovnováhu medzi záujmami účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, účel kompenzácie dohodnutého peňažného plnenia podľa čl. 13 ods. 13.4 Obchodných podmienok, ako súčasť zmluvy o operatívnom leasingu.

Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. , ).

Iné odvolacie námietky žalovanými 1/, 2/ v odvolaní vznesené neboli. Odvolací súd preto podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti 972,38 eur, predstavujúcej náklady žalobkyne v súvislosti s ukončením zmluvy o operatívnom leasingu a prevzatím predmetu leasingu, ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj v odvolacom konaní nenamietanej prvej výrokovej časti o zastavení konania o zaplatenie 216,- eur (I.), z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.