Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-148-2020.pdf
PDF · 120.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/148/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobkyne: M.. O. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX C. proti žalovanému 1/: Minister spravodlivosti SR - Mgr. Gábor Gál, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, IČO: 00166073, žalovanému 2/: Notárska komora Slovenskej republiky, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30811236 právne zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o., Kadnárová 83, 831 06 Bratislava, o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 16C/14/2019-331 z 29. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 1/ sa proti žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. III. Žalovanému 2/ sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. IV. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ ochrany osobnosti. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobkyňa sa ochrany osobnosti domáhala dôvodiac že zo strany žalovaného 1/ dochádza k zásahu do súkromno-vlastníckej (intímnej) sféry občanov, kde má právo zasiahnuť len súd a to v súvislosti s notárskymi zápisnicami. Podľa žalobkyne žalovaný 1/ a žalovaný 2/ pokiaľ tvrdí, že notárske zápisnice boli vyhotovené notárom v rozpore s Notárskym poriadkom a pokiaľ disciplinárna komisia skúma náležitosti verejnej listiny a následne skúma a vyvodzuje disciplinárnu zodpovednosť voči notárovi, koná vo veci, v ktorej nemá právomoc, nakoľko takéto konštatovanie prináleží len súdu. Žalobkyňa poukázala na nedodržanie objektívnej a subjektívnej lehoty vo vzťahu k zániku zodpovednosti, vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý bol podaný po uplynutí subjektívnej lehoty jedného roka. Tiež namietala vykonanie kontrol žalovaným 1/, ktoré boli vykonané v rozpore s Notárskym poriadkom. Uviedla, že žalovaní vykonávajú nátlak a šikanu a žalovaný 2/ uvádza jej meno v súvislosti s vykonštruovanými a politicky objednanými trestnými konaniami. V priebehu disciplinárnych konaní rovnako žalovaní odmietali vykonať dôkazy. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že proti žalobkyni, ktorá je notárkou, bolo žalovaným 1/ podaných 7 návrhov na začatie disciplinárneho konania (naposledy 22.10.2019), z ktorých bola žalobkyňa v štyroch disciplinárnych konaniach (DK 3/2012, DK 3/2016, DK 6/2016, DK 12/2017) právoplatne uznaná za vinnú a v troch prípadoch (DK 18/2018, DK 22/2018, značku posledného nepozná) disciplinárny senát zatiaľ vo veci nerozhodol (právoplatne ani neprávoplatne).
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním číslo 47480/2016/152 zo dňa 03.01.2017 oznámilo žalobkyni vykonanie kontroly, ktorá sa mala uskutočniť dňa 30.01.2017 s ohľadom na potrebu prešetrenia postupu žalobkyne pri výkone notárskej činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku. Predmetom kontroly boli notárske zápisnice, ktorými žalobkyňa ako notárka osvedčila vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účelom kontroly bolo preverenie splnenia podmienok podľa ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku pre vydanie notárskych zápisníc o vydržaní. Notárska komora SR poverila ako svojho zástupcu k osobnej prítomnosti pri kontrole notárskeho úradu, ktorá sa mala uskutočniť dňa 30.01.2017 M.. R. N. ako to vyplýva z poverenia OD/005/2017 zo dňa 10.01.2017. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky poveril M.. G. Š. vykonaním kontroly na Notárskom úrade notárky M.. O. M., ktorá sa mala uskutočniť dňa 30.01.2017 ako to vyplýva z poverenia č. 47480/2016/152 zo dňa 10.01.2017. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že Ministerstvo spravodlivosti SR, vzhľadom na výsledky kontroly, požiadalo žalobkyňu podaním č. 36728/2017/152 zo dňa 11.09.2017 o zapožičanie všetkých notárskych spisov spĺňajúcich náležitosti podľa § 75 Notárskeho poriadku týkajúcich sa osvedčenia vyhlásenia účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených v období od 01.01.2015 do 31.12.2015. Žalobkyňa listom zo dňa 21.09.2017, doručeným dňa 25.09.2017, oznámila Ministerstvu spravodlivosti SR, že zasiela na zapožičanie všetky notárske spisy spĺňajúce náležitosti podľa § 75 Notárskeho poriadku a Kancelárskeho poriadku za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Ministerstvo spravodlivosti SR podaniami zo dňa 21.09.2018, zo dňa 03.10.2018, zo dňa 09.10.2018, zo dňa 16.10.2018, zo dňa 07.11.2018 a zo dňa 16.01.2019 adresovanými žalobkyni požiadalo o zapožičanie v tom-ktorom podaní uvedených notárskych spisov a to vzhľadom na potrebu prešetrenia podnetov na prešetrenie postupu žalobkyne. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Gábor Gál podal Notárskej komore Slovenskej republiky návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobkyni číslo 30052/2018-152/DK/7 zo dňa 24.09.2018 a navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91 ods. 3 písm. d) Notárskeho poriadku zbavenie notárskeho úradu. Podľa potvrdenia Notárskej komory SR číslo OD/00357/2014 zo dňa 20.01.2014 voči žalobkyni nebolo okrem disciplinárneho konania DK 3/2012 vedené iné disciplinárne konanie od 1. septembra 1994 odkedy bola vymenovaná za notárku. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 10.03.2017 súdu prvej inštancie vyplynulo, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného bod 8, 9 list PR/00367/2017, ktorým M.. G. Š., referentka odboru dohľadu nad právnickými profesiami MS SR zaslala Zápisnicu o priebehu kontroly na NÚ M.. O. M., notárky so sídlom v Lučenci, konanej dňa 30.01.2017, ktorej predmetom boli notárske zápisnice o vydržaní spísané v období od 15.02.2014 do 31.12.2014 a list PR/00377/2017, ktorým M.. G.na Š., referentka odboru dohľadu nad právnickými profesiami MS SR, zaslala Zápisnicu o priebehu kontroly na NÚ M.. O. M., notárky so sídlom v Lučenci, konanej dňa 30.01.2017, ktorej predmetom boli notárske zápisnice o vydržaní spísané v období od 15.02.2014 do 30.01.2017. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 28.06.2017 vyplýva, že Prezídium Notárskej komory SR poverilo prezidenta Notárskej komory SR, aby osobne prediskutoval na najbližšom stretnutí s O.. N. možnosti sprístupňovania údajov z CIS v prípade kontrol notárskych úradov vo veciach vydržania a zároveň poverilo analytickú a legislatívnu skupinu, aby sa k tejto téme vyjadrili z technického a legislatívneho hľadiska. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 29.11.2017 súd prvej inštancie ďalej zistil, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-02-01, list PR/01953/2017, ktorým M.. O. M., notárka so sídlom v Lučenci, zaslala oznámenie, že dňa 27.10.2017 podala žalobu na Okresný súd Bratislava I na ochranu osobnosti proti žalovaným Slovenská republika v zastúpení MS SR, NK SR a ďalší, návrhu bola pridelená sp. zn. 4C/51/2017. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 25.01.2018 vyplynulo, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-02-09, list PR/00132/2018, ktorým JUDr. Eva Čamborová, notárka so sídlom vo Svite a JUDr. Igor Čabra, notár so sídlom v Poprade zaslali Prezídiu NK SR žiadosť o zaujatie stanoviska k problematike spôsobu vykonávania kontrol NÚ zo strany MS SR a kontroly spisov s podrobným právnym odôvodnením. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 06.06.2018 bolo zistené, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-03-09, list PR/00923/2018, ktorým Prezídium PZ, národná kriminálna agentúra národná protikorupčná jednotka Banská Bystrica zaslalo žiadosť o informácie k notárskej činnosti vo veci trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné a o zaslanie informácii o všetkých disciplinárnych konaniach vedených proti žalobkyni, najmä informácií o stave konaní a spôsobe ich ukončenia s popisom konaní, ktoré zakladajú disciplinárne previnenie. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 19.10.2018 súd prvej inštancie zistil, že Prezídium
Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-03-07, list PR/01592/2018, ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Lučenci, odbor kriminálnej polície PZ, zaslalo dožiadanie vo veci trestného konania žalobkyne, konkrétne v zmysle § 3 ods. 2 Trestného poriadku zaslanie disciplinárnych konaní (vedených a ukončených) proti žalobkyni. Zo zápisnice Prezídia Notárskej komory SR zo zasadnutia konanom dňa 11.12.2018 vyplynulo, že Prezídium Notárskej komory SR vzalo na vedomie okrem iného materiál 12-03-04a, list PR/0042/2018, ktorým Mjr. Ing. Tibor Csank, vyšetrovateľ PZ OR PZ v Rimavskej Sobote zaslal žiadosť o podanie správy, či NK SR eviduje alebo evidovala sťažnosť resp. či bolo zahájené disciplinárne konanie na notára - žalobkyňu, v súvislosti s vyhotovením zápisníc - osvedčenie o vydržaní N 424/2012, Nz 7963/2015 zo dňa 10.03.2015 a osvedčením o vydržaní N 1024/2012, Nz 1053/2015 zo dňa 27.03.2015 a ak áno s akým výsledkom. Obvodné oddelenie PZ v Lučenci podaním číslo ČVS:ORP-1018/LC-LC-2019 zo dňa 13.12.2019 upovedomilo žalobkyňu, že jej trestné oznámenie, ktoré podala na oddelení dňa 11.12.2019 bolo dňa 13.12.2019 odstúpené na ďalšie konanie na NAKA, odbor stred, Banská Bystrica ako podozrenie z prečinu podľa § 336 ods. 1 TZ
4. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 11, § 12 ods. 1,2,3, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonom požadovaných predpokladov. Nepreukázala neoprávnenosť zásahu, ktorý je vykonaný v rozpore s právom a jeho oprávnenosť nevyplýva z ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka alebo osobitných predpisov, ktoré zásah dovoľujú. Prvoinštančný súd ozrejmil, že žalovaný 1/ podaním disciplinárnych návrhov realizoval zákonné oprávnenie vychádzajúc z ustanovení § 13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 91 a § 92 zákona č. 323/1992 Zb. Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je zákonom zverené oprávnenie a jeho využitie nemožno charakterizovať ako zásah do práva na ochranu osobnosti. Skutočnosti, ktoré popisuje žalobkyňa v žalobe mohli byť resp. mali byť vyhodnocované v rámci samotného disciplinárneho konania, v ktorom je úlohou disciplinárneho senátu vyhodnotiť, či skutočnosti v nich uvádzané zakladajú disciplinárne previnenie žalobkyne alebo nie. Uviedol tiež, že všeobecný súd nie je oprávnený ani v konaní na ochranu osobnosti skúmať, či disciplinárne návrhy boli podané dôvodne, či boli zachované zákonom stanovené lehoty a či úkony, ktoré im predchádzali, boli dôvodné a či oprávnenými orgánmi zistené nedostatky a pochybenia sú disciplinárnym previnením či nie a či bola zachovaná objektívna lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti. Súd tiež nie je oprávnený v konaní na ochranu osobnosti skúmať priebeh vykonaných kontrol u žalovanej, preverovať závery týchto kontrol a hodnotiť dôkazy pri nich získané. Súd prvej inštancie v zdôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že „podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 176/2013 zo dňa 26.septembra 2013, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 9/2014 pod č. 127, niektoré zásahy, zdanlivo sa javiace ako neprípustne zasahujúce do osobnostných práv, nie sú neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, ak existujú okolnosti vylučujúce jeho neoprávnenosť. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby dostáva do kolízie s iným (verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008 sp. zn. 3 Cdo 201/2007). Neoprávnenosť je spravidla vylúčená aj v prípade zásahu do práva na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo v rámci úradného konania, pokiaľ zásah nevybočil z medzí daných platnými predpismi. „Ak je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie tohto rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani ak sa prípadne neskôr preukáže, že nebolo vydané dôvodne“ (R 36/2009). Treba pripomenúť, že už v Zborníku III. Najvyššieho súdu, SEVT, Praha 1980, str. 197 bol vyslovený názor, že „nemožno pripustiť žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia) proti orgánu, ktorý je povolaný také rozhodnutie urobiť. Náprave tu totiž slúžia opravné prostriedky proti rozhodnutiu, prípadne návrh na opravu dôvodov rozhodnutia súdu podľa ustanovenia § 165 O.s.p.“. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného 1/ a 2/. Z tohto dôvodu prisvedčil žalovaným, že žalobkyňa svoje tvrdenia o existencii politicko-spoločenských dôvodov pre jej disciplinárne stíhanie, ktoré označila ako cielené a šikanózne, nepreukázala, tieto ostali v štádiu tvrdenia bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný 1/ a 2/ zasiahol do jej osobnostných práv. Žalobkyňa rovnako nepreukázala, že zverejnením jej mena v ňou označených zápisniciach Prezídia Notárskej komory, z toho ktorého zasadnutia, došlo k závažnému zásahu do osobnosti žalobkyne, ktorý sa prejavil v spochybnení jej kompetentnosti zo strany klientov. Okresný súd v zhode so žalovaným 2/
dodal, že žalobkyňa uvedené konštatovala vo všeobecnosti, bez bližšie uvedených následkov a bez akéhokoľvek preukázania tvrdených následkov. Naviac zápisnice sú neverejné, a teda bežní klienti sa nemôžu, vzhľadom k úzkemu okruhu ľudí, ktorí majú k zápisniciam prístup, informovať o tom, čo uvedie Prezídium NK SR v zápisnici. Žiadnym hodnoverným spôsobom tiež nepreukázala, že by jej akýmkoľvek konaním mala vzniknúť ujma. Uvedením skutočností v žalobkyňou označených zápisniciach bez ďalšieho nedošlo k preukázaniu, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na ochranu osobnosti. V konaní nebolo preukázané, že by bolo práve tým ohrozené a poškodené dobré meno a povesť žalobkyne, a že by tým bolo zasiahnuté do osobnej integrity žalobkyne. V kontexte uvedených informácii resp. konštatovania, že Prezídium notárskej komory vzalo na vedomie tam uvedené skutočnosti nevyplýva úmysel znevážiť a uraziť žalobkyňu. Uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie taktiež nie je objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti.
5. Vo vzťahu k žalobkyňou predneseným návrhom na doplnenie dokazovania pripojením disciplinárneho spisu týkajúceho sa JUDr. Jozef Čurila, notár so sídlom v Svidníku, JUDr. Karol Kovács notár so sídlom v Šali, Miloš Chválov notár so sídlom v Zlatých Moravciach, výsluchom neidentifikovaných osôb žalobkyňou označených ako notárov podľa prezenčnej listiny prítomných na konferenciách od roku 2012 a dokazovanie zistením okruhu všetkých notárov, ktorým boli správy z disciplinárnej komisie doručené a okruhu všetkých notárov, ktorým boli doručované uznesenia prezídia NK SR s uvedením mena žalobkyne v negatívnom význame, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňou navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu, že žalobkyňou navrhnuté dokazovanie považoval za nadbytočné, neúčelne a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobkyňou uplatneného nároku. Žalobkyňa navrhnuté dokazovanie neodôvodnila a neuviedla na preukázanie akých skutočnosti by malo byť predmetné dokazovanie vykonané. Žalobkyňou navrhnuté dokazovanie za stavu, keď žalobkyňa neuniesla v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne preukázania neoprávneného zásahu do jej práva na ochranu osobnosti bolo nadbytočné.
6. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal nemajetkovou ujmou a ospravedlnením, ktoré vzhľadom na vyššie uvedený záver nemajú opodstatnenie. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému 1/, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje a žalovanému 2/ , ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Mala za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výrok ako aj samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku považovala na nezákonné a samotné odôvodnenie za zmätočné. Namietala tiež, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňa povinné obsahové náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne definoval dôkaznú povinnosť, nesprávne vyhodnotil dôkazy a vylúčil dôkazy, ktorými bolo možné preukázať rozhodujúce skutočnosti, nakoľko ňou navrhnuté dokazovanie priamo súviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti ňou uplatneného nároku. Mala za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil prečo nevykonal žiaden s ňou navrhnutých dôkazov a nezdôvodnil ani to akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Zastala názor, že riadne preukázala všetky náležitosti súvisiace s osobnostnou žalobou. Mala za to, že zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo k zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození jej osobnostných práv chránených zákonom, pričom tento zásah, ňou opísaný proces konania žalovaných, bol nezákonný a teda aj neoprávnený a existuje príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmu, ktorá bola len nemateriálna. 9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu k žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval taktiež za dostatočne odôvodnený a zákonný a naopak podané odvolanie žalobkyne za argumentačne chudobné. Mal za to, že jedinou uchopiteľnou je námietka nevykonania navrhnutého dokazovania, avšak ani v tomto smere žalobkyňa neposkytla žiadnu argumentáciu, z akého dôvodu bolo nevykonanie dokazovania nesprávne. Poukázal na to, že okresný súd v bode 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, aké dôkazné návrhy žalobkyňa
produkovala a ich nevykonanie podrobne odôvodnil v bode 16.1, pričom konkrétne uviedol, že ho vyhodnotil ako nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, nakoľko nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností. Osobitne sa vyjadril k neodôvodneniu navrhovaného dokazovania žalobkyňou, neuvedeniu na preukázanie akých skutočností jeho vykonanie požadovala so záverom, že pre neunesenie bremena tvrdenia žalobkyňou bolo dokazovanie nadbytočné. Ozrejmil, že strany v konaní majú právo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak posúdenie návrhov a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania aj vykonané, je vždy vecou súdu (znenie § 185 C.s.p.) a nie strán sporu (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 99/2011, 2Cdo 141/2012, 5Cdo 251/2012, 6Cdo 36/2011). Súd teda nie je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania a nie je povinný ani vykonať všetky navrhované dôkazy. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu, a tento svoj postup riadne odôvodnil nezakladá naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov, ktoré žalobkyňa uplatnila, ale bližšie nevysvetlila. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal za to, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 10. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu k žalobkyne navrhol odvolanie odmietnuť prípadne napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá povinné náležitosti v zmysle § 220 C.s.p. Zastal názor, že odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné a dáva zrozumiteľné odpovede na právne otázky, ktoré v konaní vystali. Skonštatoval, že odvolanie podľa neho nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 363 C.s.p.. Ozrejmil, že žalobkyňa síce uviedla odvolacie dôvody, tieto však riadne neobjasnila a neuviedla v čom vidí konkrétne porušenia zákona. Vyslovil presvedčenie, že odvolanie žalobkyňa podala čisto formálne, za účelom predĺženia súdneho konania, počas ktorého je prerušené disciplinárne konanie vedené proti nej pod sp. zn. DK 22/2018. Vo vzťahu k odmietnutiu vykonať dokazovanie navrhované žalobkyňou mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne keď dokazovanie nevykonal. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
13. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby žalobkyne dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S poukazom na uvedené ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti musia byť kumulatívne splnené zákonom stanovené podmienky a to existencia protiprávneho zásahu, objektívna spôsobilosť protiprávneho zásahu privodiť dotknutej fyzickej osobe ujmu na jej osobnostných právach a príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní žalobkyňou skutkovo tvrdený neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, žalobkyňa nepreukázala. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že žalovaný 1/ konal v medziach zákona, keď podal na žalobkyňu návrh na
začatie disciplinárneho konania. Uvedené oprávnenie mu totiž vyplýva zo zákona a preto jeho využitie samo o sebe bez ďalšieho nemožno charakterizovať ako zásah do práva na ochranu osobnosti. Ďalšie skutkové okolnosti, v ktorých vidí žalobkyňa neoprávnení zásah žalovaných do jej osobnostných práv môžu byť vyhodnocované len v rámci disciplinárneho konania samotného. To, či dôvody popísané v návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktoré sa kladú v rámci neho žalobkyni za vinu (disciplinárne previnenie) sú oprávnené, má oprávnenie vyhodnotiť výlučne disciplinárny senát v rámci disciplinárneho konania. Rovnako tak jedine on je oprávnený skúmať zachovanie zákonom stanovených lehôt pre zánik disciplinárnej zodpovednosti, či rozhodovať o tom aké dôkazy sa v súvislosti s konkrétnym disciplinárnym konaním vykonajú. Napokon civilnému súdu neprislúcha, v rámci konania o ochranu osobnosti, skúmať ani priebeh a oprávnenosť vykonaných kontrol uskutočnených žalovanou u žalobkyne a ani hodnotiť dôkazy v ich súvislosti získané. 15. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie spočíva v neprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. 16. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 17. K odvolacej námietke ohľadom nevykonania dôkazov navrhnutých žalobkyňou odvolací súd uvádza, že je vždy vecou konajúceho súdu posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie o tom, ktoré z nich budú v rámci dokazovania aj vykonaná. Ako ustálila rozhodovacia prax súdnych autorít, súd nie je povinný vykonať ani všetky navrhované dôkazy. V prejednávanej veci súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov zistil správne skutkový stav veci, ktorý následne po právnej stránke správne posúdil. Žalobkyňou navrhnuté ďalšie dôkazne prostriedky boli s ohľadom na predmet sporu irelevantné a ich vykonanie, by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navyše žalobkyňa ani neuviedla na preukázanie akých skutkových okolností navrhovala vykonať predmetné dokazovanie. Vzhľadom na uvedené ani táto odvolacia námietka žalobkyne nie je dôvodná. 18. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobkyne nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol odvolací súd podľa 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).