Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35C-60-2008.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Subarea
35C/60/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: B. P., nar. XX.X.XXXX., trvale bytom X. XX, B. B., právne zastúpený: JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Legionárska 2, Trenčín, proti žalovanému: MAIA, s.r.o., IČO: 36 201 928, so sídlom Garbiarska 5, Košice, zastúpený správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Marekom Radačovským, so sídlom Žriedlová 3, Košice, o zaplatenie 270,76 EUR (8.157 SKK),
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.11.2007 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 270,76 EUR (8.157 SKK) s príslušenstvom. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. V priebehu konania, skôr ako došlo k rozhodnutiu vo veci samej, súd zistil, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/21/2008-39 zo dňa 15.5.2008 vyhlásený konkurz, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu vydania tohto uznesenia a jeho vyvesenia na úradnej tabuli konkurzného súdu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2008.
3. Jedným zo zákonných účinkov (podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je to, že ku dňu 15.5.2008 došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali plynúť lehoty.
4. Súd zistil, že prvá schôdza veriteľov v konkurznej veci vedenej pod sp. zn. 31K/251/2008 sa uskutočnila dňa 4.3.2019.
5. Súd výzvou doručenou správcovi konkurznej podstaty dňa 27.4.2022 a úpadcovi (žalovanému) dňa 13.5.2022 vyzval správcu konkurznej podstaty aj úpadcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR . Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby. Správca konkurznej podstaty písomným podaním doručeným dňa 30.5.2022 vyslovil nesúhlas s pokračovaním v konaní. Úpadca návrh na pokračovanie v konaní nepodal v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
6. Podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='7/2005 Z.z.%252344'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
7. Podľa ust. § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
8. Podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
9. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2020 § 206j ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
10. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.
11. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
12. Uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 01.01.2020 zákonom č. 390/2019 Z. z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-390/2019>, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991> Obchodný zákonník <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991>v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 ZoKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/82/2021).
13. Zákonné ustanovenie § 47 ods. 4 ZoKR platí aj v prípade pasívnych sporov, teda ak úpadca vystupuje v konaní ako dlžník na strane žalovaného, ako je to v tomto spore. Ak chce žalobca ako veriteľ, aby jeho pohľadávka voči žalovanému bola uspokojená v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného
- úpadcu, mal si ju žalobca uplatniť v konkurze prihláškou pohľadávky. Toto súdne konanie tým stratí význam pre uspokojenie predmetnej pohľadávky žalobcu od žalovaného, ktorý je v konkurze (rozsudok KS v KE sp. zn. 3Cb/1/2011).
14. Účelom zmeny právnej úpravy ZoKR účinnej od 1.1.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZoKR uvedeným spôsobom účinným od 1.1.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 1.1.2020.
15. Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa ZKV, je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri konaniach začatých podľa ZoKR. Postup (podľa § 47 ods. 4 ZoKR) je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinný od 1.1.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa ZoKR, bola by formulácia ust. § 206j ZoKR nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020“ (uznesenie KS v BB, sp. zn 43Cob/506/2003 <aspi:// module='JUD'&link='JUD3654481SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR aj na konania prerušené podľa prv platného ZKV a v konečnom dôsledku je možného posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 ZoKR. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012 <aspi://module='JUD'&link='JUD80072SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, I. ÚS 351/2010 <aspi://module='JUD'&link='JUD84367SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, m. m. I. ÚS 306/2010 <aspi:// module='JUD'&link='JUD73253SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j ZoKR. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa ZoKR je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust.§ 206j ZoKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa ZKV. Účelom zmeny právnej úpravy ZoKR účinnej od 1.1.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZoKR uvedeným spôsobom účinným od 1.1.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523%25C8l.4'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods.4 ZoKR pri súbežnom použití § 206j ZoKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného ZKV. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZoKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 1.1.2020, t.j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné vyriešiť aj oveľa staršie súdne konkurzy a vyrovnania primerane a spravodlivo. Tento záver nepovažuje odvolací súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 206j ZoKR aplikovať aj na prejednávanú vec.“ S uvedenými závermi sa súd plne stotožňuje a v celom rozsahu na ne odkazuje.
16. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
17. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
18. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
19. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4, o ktorom súd rozhodne procesným postupom podľa § 145 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523145'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Nakoľko správca s pokračovaním v konaní nesúhlasil a návrh na pokračovanie v konaní nepodal ani úpadca, boli naplnené zákonné podmienky v zmysle citovanej zákonnej úpravy, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a podľa § 145 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523145'&ucin-k-dni='30.12.9999'> konanie zastavil, pričom účinky späťvzatia žaloby nastali v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR.
20. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523256'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Pri zastavení konania sa uplatňuje zásada procesnej zodpovednosti za zastavenie konania vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523256'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, či žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii <aspi://module='ASPI'&link='7/2005 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť, koho procesným zavinením došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Súd zastavil konanie bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Uvedené má za následok nepoužiteľnosť ustanovenia § 256 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523256'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní. Keďže žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania a ustanovenia CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> takúto situáciu neriešia, mal súd za to, že v zmysle čl. 4 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523%25C8l.4'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z. %2523%25C8l.4'&ucin-k-dni='30.12.9999'> spravodlivému a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov čo do náhrady trov konania zodpovedá taký záver, že v danom prípade by si mala trovy konania hradiť každá zo strán sama, a preto súd výrokom II. stranám náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).