Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/181/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľky: P. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. S.Á. XXXX/X, XXX XX S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 468,49 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 468,49 eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 468,49 eur od 27.08.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 378,80 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 28,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 24.08.2014, došlou Okresnému súdu Topoľčany dňa 27.08.2014, domáhala od odporcu zaplatenia sumy 468,49 eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 468,49 eur od 27.08.2014 do zaplatenia, a náhrady trov právneho zastúpenia. Opodstatnenosť návrhu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 4241837 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26.11.2008 poskytol odporca, ako veriteľ, finančné prostriedky navrhovateľke, ako dlžníčke, vo výške 531,80 eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 512,51 eur označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazala navrhovateľka zaplatiť v 12 mesačných splátkach, počnúc dňom 22.12.2008. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 96,3%. Navrhovateľka použila poskytnutý úver na osobné potreby. Zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti, ktoré obsahovať mala v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008 (ďalej len „ o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase“), a to konkrétne náležitosti konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; ročnú úrokovú sadzbu, a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukazujúc na ustanovenie veta posledná o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, mal za to, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitosti , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase v úverovej zmluve, mal odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 531,80 eur, a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata (512,51 eur). Navrhovateľka uvedením do omylu zo strany odporcu uhradila na účet odporcu sumu 2.281,89 eur, tzn. o 1.750,09 eur viac, než mal odporca nárok. Navrhovateľka si z bezdôvodného obohatenia vo výške 1.750,09 eur uplatňuje nárok na sumu 468,49 eur, pričom uvedená suma bola uhradená splátkami: dňa 07.09.2011: 86,97 eur, dňa 06.10.2011: 86,97 eur, dňa 04.11.2011: 86,97 eur, dňa 06.12.2011: 86,97 eur, dňa 04.01.2012: 86,97 eur, dňa 03.02.2012: 33,64 eur, tzn. celkom splátky činili sumu 468,49 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca do dňa podania návrhu ani napriek výzve navrhovateľky dlžnú sumu nevrátil, uplatňuje si navrhovateľka, okrem zaplatenie dlžnej sumy, aj zákonný úrok zo omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky dňa 27.08.2014 (nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,15%.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním Platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. -11 zo dňa 29.12.2014.

Proti platobnému rozkazu podal odporca včas odpor. V odpore proti platobnému rozkazu v prvom rade namietal miestnu príslušnosť dôvodiac, že navrhovateľke nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a preto je miestne príslušným všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje v zmysle . Keďže je odporcom právnická osoba, je v zmysle na prejednanie veci miestne príslušný súd, v obvode ktorého má právnická osoba svoje sídlo, t. j. E. X. W. G.. Ďalej namietal, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje . Poukázal na prekážku právoplatne rozsúdenej veci, pri výskyte ktorej mal súd konanie zastaviť podľa v spojení s majúc za to, že navrhovateľka bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 11.05.2010. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľka sa k odporu odporcu vyjadrila písomným podaním zo dňa 23.03.2015. - K námietke miestnej príslušnosti ozrejmila, že sa jedná o spotrebiteľský spor, navrhovateľka je spotrebiteľka, a preto návrh podala na miestne príslušný súd na základe . - K námietke neexistencie žiadnej z foriem bezdôvodného obohatenia, argumentovala obdobne, ako už v návrhu, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitosti , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase v úverovej zmluve, a to konkrétne pre absenciu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaju o konečnej splatnosti úveru a údaju o úrokovej sadzbe, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia veta posledná o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase. Navrhovateľka uhradila na účet odporcu podľa zmluvy sumu, ktorá prevyšovala tú sumu, ktorú nadobudla navrhovateľka od odporcu na základe poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to v sume 1.750,09 eur. V rozsahu sumy 1.750,09 eur tak došlo na strane odporcu k prospechu získanému bez právneho dôvodu. Navrhovateľka si však uplatňuje nárok na sumu vo výške 468,49 eur.

- K prekážke res iudicata uviedla, že nesúhlasí s námietkou odporcu, že v danom prípade ide jednoznačne o res iudicata. Dôvodil odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 21.08.2013 sp. zn. , v ktorom NS SR uviedol: „Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“ Navrhovateľka mala zato, že predmetné rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03347/10 bolo postihnuté nedostatkom právomoci tohto orgánu. Poukázala pritom na ustanovenia , , , , a Občianky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase, pričom zdôraznila, že súd je povinný v prípade absolútnej neplatnosti právnych úkonov ich skúmať ex offo - bez ohľadu na existenciu námietky dotknutého účastníka. Zastala názor, že Slovenský rozhodcovský súd nemal dostatok právomoci na vydanie daného rozhodnutia, nakoľko jeho právomoc bola založená na základe rozhodcovskej doložky, čo sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa účinného v rozhodnom čase. Poukazujúc na neplatnosť tejto neprijateľnej podmienky, ktorá nezakladá právomoc rozhodcovského orgánu na vydanie rozhodnutia, demonštrovala neexistenciu prekážky res iudicata. Podľa navrhovateľky, rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky, by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na mieste príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana podľa a 85 , resp. spotrebiteľa podľa . V tejto súvislosti dodala, že pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska. Dohodou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie ( v znení účinnom v rozhodnom čase). Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska podľa príslušných ustanovení , ktorého znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie s garanciou ústavných práv, než vnútorný štatút, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie - známe omnoho väčšou benevolenciou postavenou v prospech podnikateľa. Navrhovateľka ďalej dôvodila, že o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom ( v znení účinnom v rozhodnom čase) ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v preformulovaných zmluvných podmienkach, prostredníctvom rozhodcovskej doložky, určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu. Spotrebiteľ (povinný) na rozdiel od podnikateľa (oprávneného) nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu. Táto zmluva predstavuje ukážkový prípad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Úverovú zmluvu ani všeobecné podmienky nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť), nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi. Navrhovateľka odkazujúc na judikatúru všeobecných súdov, ktoré výkon exekúcie v rovnakých konaniach nepovolili, resp. zastavili, ako aj judikatúru, podľa ktorej sa adhézne zmluvy o. i. (obsahujúce rozhodcovskú doložku) vypracované podnikateľom a predložené spotrebiteľovi bez možnosti akejkoľvek zmeny alebo úpravy považujú za neprijateľné, poukázal na neprijateľnosť v tejto úverovej zmluve uvedenej podmienky. Zdôraznila, že uvedené platí bez ohľadu na to, či je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy, ak má podnikateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Za podstatné v tomto prípade označila to, že v prípade, ak sa podnikateľ rozhodne obrátiť na rozhodcovský súd so svojim návrhom, spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť takéto jeho rozhodnutie zmeniť. Pravdivosť tejto úvahy podporila Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého rozhodcovský rozsudok má podľa zákona o rozhodcovskom konaní účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplanie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi konania sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či exekučnému súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Navrhovateľka ďalej dôvodila aj rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Trnave, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. I. uviedol, že kde zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná výlučne určený rozhodcovský súd, čím núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. S použitím eurokonformného výkladu, poukazom na Smernicu a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia . Predložený rozhodcovský rozsudok je preto právne neúčinný, nulitný, ničotný, neschopný vyvolať právne následky - materiálne nevykonateľný.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.09.2015 o 12:40 hod., na ktoré sa nedostavil odporca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 21.09.2015, doručeným súdu dňa 22.09.2015, v ktorom zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu na začatie konania. Súd preto pojednával v neprítomnosti odporcu.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že bezdôvodné obohatenie žiada navrhovateľka vydať z dôvodov, že zmluva neobsahovala náležitosti žiadané účinným v čase uzavretia zmluvy neuvedením údajov v zmluve ako konečná splatnosť úveru, ročná úroková sadzba, ani RPMN, čo sankcionoval tento zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Navrhovateľka zaplatila na účet odporcu celkom sumu 2.281,89 eur a poskytnutý úver bol vo výške 531,10 eur, preto došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume 1750,09 eur. Z tohto dôvodu žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 468,49 eur, ktoré zahŕňa splátky od por. č. 22 až 27, teda k dátumu od 07.09.2011 do 03.02.2012. Navrhovateľka si uplatňuje i úrok z omeškania, nakoľko odporca bol výzvou zo dňa 21.08.2014 vyzvaný, aby sumu bezdôvodného obohatenia vrátil. Keďže odporca tak neurobil, ani nemal záujem uzavrieť nejakú mimosúdnu dohodu, podala navrhovateľka návrh na súd s tým, že úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa 27.08.2014. K odporcovmu vyjadreniu ohľadne prekážky res iudicatae uviedol, že s týmto nesúhlasí, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o tomto spore bola daná na základe rozhodcovskej doložky zakomponovanej v rámci všeobecných podmienok úveru, žiadnym spôsobom nedošlo k individuálnemu ujednaniu tejto rozhodcovskej doložky, dokonca navrhovateľka ani tieto samostatné všeobecné obchodné podmienky nepodpisovala. Podľa jeho názoru sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, takto vydaný rozhodcovský rozsudok označil za akt ničotný. Zdôraznil, že uvedené tvrdenia o ničotných aktoch zaujali viaceré súdy SR, ako aj NS SR, a taktiež už aj Ústavný súd SR. Z tohto dôvodu nepovažoval túto vec za res iudicatae. V tejto zmluvnej rozhodcovskej doložke si poskytovateľ úveru vopred určil pre prípadné spory, ktorý rozhodcovský súd má budúci spor rozhodnúť. Aj toto, podľa neho, svedčí o tom, že navrhovateľka doložku nemohla žiadnym spôsobom individuálne meniť, resp. dopĺňať.

Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia jej právneho zástupcu, ako aj samotného návrhu na začatie konania a žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel. Na otázku súdu, aký bol dôvod nebránenia sa navrhovateľky voči rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, navrhovateľka uviedla, že mala ťažkú rodinnú situáciu, zomrela jej sestra a mama, takže nad ničím iným ani nerozmýšľala. Uznala, že výzvu na vyjadrenie sa k žalobe od rozhodcovského súdu prevzala, nevedela však, ako sa mám brániť, keďže si bola vedomá, že úverovú zmluvu podpisovala. Na ďalšiu otázku súdu, či jej nebolo podozrivé pri podpise zmluvy o úvere, že úver si brala vo výške 16.000,- Sk a poplatok bol až vo výške 15.440,- Sk, navrhovateľka odpovedala, že ona sa osoby, ktorá s ňou zmluvu uzatvárala na to pýtala, avšak v tom čase tomu nevenovala pozornosť z dôvodu ťaživej rodinnej situácie. Poznamenala, že mala s odporcom uzavretú aj inú zmluvu zo skoršieho obdobia, z ktorej dlh splatila, a túto zmluvu o úvere uzatvorila preto, že jej prišla od odporcu SMS správa s ponukou uzatvorenia tejto zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právneho zástupcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: návrhom na začatie konania; Zmluvou o úvere zo dňa 26.11.2008; interným výpisom z evidencie odporcu nazvaným „Splátky a pokuty“ klienta P. Q. s aktuálnym stavom k 03.02.2012; Výzvou navrhovateľky na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 21.08.2014 zaslanou odporcovi mailom dňa 21.08.2014; výpisom z obchodného registra odporcu; Platobným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č. k. -11 zo dňa 29.12.2014; Odporom odporcu zo dňa 14.01.2015 proti platobnému rozkazu; Vyjadrením navrhovateľky k odporu odporcu zo dňa 23.03.2015; Postúpením veci z Okresného súdu Topoľčany na Okresný súd Bratislava I zo dňa 28.01.2015; Nesúhlasom navrhovateľky s postúpením veci zo dňa 05.02.2015; Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -40 zo dňa 15.04.2015, Odpoveďou Slovenskej rozhodcovskej a. s. zo dňa 07.07.2015 na výzvu súdu o zaslanie písomností vzťahujúcich ku konaniu pred rozhodcovským súdom sp. zn. SRO 03347/10 vrátane rozhodcovského rozsudku a prílohami k tejto odpovedi: Prehľadom spisu SR 03347/10 Stáleho rozhodcovského súdu, Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03347/10 zo dňa 11.05.2010 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 21.06.2010 a vykonateľnosti dňa 24.06.2010; fotokópiou nedoručenej zásielky obsahujúcej rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu navrhovateľke; Výzvou Stáleho rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď zo dňa 09.03.2010; fotokópiou doručenky svedčiacou o prevzatí výzvy na žalobnú odpoveď navrhovateľkou dňa 22.03.2010; Prehľadom práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere; Pokusom o zmier zo dňa 12.02.2010; Zmluvou o úvere zo dňa 26.11.2008; Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; Zmenkou vystavenou navrhovateľkou dňa 26.11.2008; Návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 04.03.2010; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Odporca - obchodná spoločnosť, ako veriteľ, poskytol navrhovateľke - spotrebiteľke, ako dlžníčke na základe Zmluvy o úvere č. 4241837 zo dňa 26.11.2008 (ďalej len „zmluva o úvere“) vo výške 16.000,- Sk eur (531,10 Sk) a navrhovateľka sa zaviazla zaplatiť odporcovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 15.440,- Sk (512,51 eur), t. j. celkovo sa zaviazla zaplatiť čiastku 31.440,- Sk (1.043,62 eur) v 12 mesačných splátkach po 2.620,- Sk (86,97 eur) počnúc dňom 22.12.2008 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Pri prehlásení na výkon čoho sú finančné prostriedky poskytnuté zaškrtla navrhovateľka z možností: na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel, kolónku: na výkon zamestnania. Navrhovateľka svojím vlastnoručným podpisom potvrdila v texte zmluvy o úvere prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňom 26.11.2008. Zmluva o úvere obsahuje vyhlásenie navrhovateľky, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Zmluva o úvere obsahuje meno mandatára, podpis mandatára a osvedčený podpis navrhovateľky.

Z preskúmania Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že obsahom bodu 17 týchto Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je Dohoda o vyplnení zmenky v znení: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“.

Bod 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje Rozhodcovskú doložku uzavretú podľa formulovanú nasledovne: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3530/ B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( Občianky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“.

Z písomností predložených súdu Slovenskou rozhodcovskou a. s. vzťahujúcich sa ku konaniu pred rozhodcovským súdom sp. zn. X. XXXXX/XX, a to z Prehľadu spisu SR 03347/10 Stáleho rozhodcovského súdu; Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03347/10 zo dňa 11.05.2010 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 21.06.2010 a vykonateľnosti dňa 24.06.2010; fotokópie nedoručenej zásielky obsahujúcej rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu navrhovateľke; Výzvy Stáleho rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď zo dňa 09.03.2010; fotokópie doručenky svedčiacej o prevzatí výzvy na žalobnú odpoveď navrhovateľkou dňa 22.03.2010; Prehľadu práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere; Pokusu o zmier zo dňa 12.02.2010; Zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008; Všeobecných podmienok poskytnutia úveru; Zmenky vystavenej navrhovateľkou dňa 26.11.2008; Návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 04.03.2010; súd zistil, že odporca v Pokuse o zmier zo dňa 12.02.2010 oznámil navrhovateľke, že v zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorým je Dohoda o vyplnení zmenky, pristúpil dňa 12.02.2010 k vyplneniu navrhovateľkou vystavenej zmenky, nakoľko navrhovateľka neuhradila riadne a včas štyri po sebe nasledujúce splátky, čím stratila výhodu splátok a celý dlh sa stal splatný naraz. Oznámil jej, že táto zmenka je jej k dispozícii na preplatenie v sídle odporcu do dňa 17.02.2010. Zo zmenky vyplýva, že bola vystavená na sumu 27.601,14 Sk, čo predstavuje 916,19 eur. Nakoľko navrhovateľka nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmenkového vzťahu, podal odporca Návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 04.03.2010, doručený Stálemu rozhodcovskému súdu tohto istého dňa. Stály rozhodcovský súd doručil Výzvu Stáleho rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď zo dňa 09.03.2010 navrhovateľke dňa 22.03.2010. O prevzatí tejto výzvy na žalobnú odpoveď svedčí jednak fotokópia doručenky a jednak aj výpoveď navrhovateľky na pojednávaní, počas ktorej uznala, že výzvu na vyjadrenie sa k žalobe od rozhodcovského súdu prevzala, nevedela však, ako sa má brániť, keďže si bola vedomá, že úverovú zmluvu podpisovala. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03347/10 zo dňa 11.05.2010 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 21.06.2010 a vykonateľnosti dňa 24.06.2010, súd návrhu odporcu vyhovel a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 916,19 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 916,19 eur od 14.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 916,19 eur od 17.02.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 259,83 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03347/10 zo dňa 11.05.2010 bol navrhovateľke doručený fikciou doručenia, nakoľko si zásielku obsahujúcu rozsudok neprevzala v odbernej lehote, o čom svedčí fotokópia nedoručenej zásielky obsahujúcej rozsudok. Napriek tomu, že navrhovateľka mala právnu možnosť brániť sa proti rozsudku rozhodcovského súdu, túto možnosť nevyužila a nepodala v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu na príslušnom súde v zmysle ustanovenia Navrhovateľka počas výsluchu na pojednávaní ozrejmila dôvod nebránenia sa voči rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Týmto dôvodom bolo, že mala ťažkú rodinnú situáciu, zomrela jej sestra a mama, takže nad ničím iným ani nerozmýšľala.

Z interného výpisu z evidencie odporcu nazvaným „Splátky a pokuty“ klienta P. Q. s aktuálnym stavom k 03.02.2012 predloženým spolu s návrhom, vyplýva, že navrhovateľka zaplatila do 03.02.2012 odporcovi titulom zmluvy o úvere sumu 2.120,92 eur. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že do dňa podania návrhu zaplatila titulom úverovej zmluvy odporcovi sumu 2.281,89 eur. Toto tvrdenie odporca žiadnym spôsobom nenamietal, resp. nerozporoval.

Z Výzvy navrhovateľky na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 21.08.2014 zaslanej odporcovi mailom dňa 21.08.2014 vyplýva, že navrhovateľka prostredníctvom dobrovoľných platieb poukázala celkovo navrhovateľovi titulom plnenia zmluvy o úvere sumu 2.281,89 eur. Keďže v tejto zmluve absentoval údaj o výške ročnej percentuálnej miere nákladov, čo a sankcionuje bezúročnosťou a neplatnosťou, z ktorého dôvodu bola povinný vrátiť len sumu poskytnutého úveru 531,80 eur a tým pádom došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.750,09 eur, nárokuje si touto výzvou od odporcu vrátenie sumy 468,49 eur (pričom uvedenú sumu uhradila splátkami 07.09.2011, 06.10.2011, 04.11.2011, 06.12.2011, 04.01.2012 a 03.02.2012) najneskôr do 25.08.2014.

Odporca na výzvu navrhovateľky nereagoval a do dňa podania návrhu na začatie konania, navrhovateľke dlžnú sumu nevrátil, uplatnila si jej uhradenie navrhovateľka podaním toho návrhu na začatie konania na Okresnom súde Topoľčany.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008 (ďalej len „ v znení účinnom v rozhodnom čase), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných aj) zo zmluvy o úvere ().

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008 (ďalej len „ o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa veta prvá o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí ( ) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa článku 7 ods. 2 Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.11.2008 (ďalej len „ v znení účinnom v rozhodnom čase“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa v účinnom znení, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa v účinnom znení, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa zákona v účinnom znení, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa v účinnom znení, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa v účinnom znení, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa v účinnom znení, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa v účinnom znení, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa v účinnom znení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa v účinnom znení, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil

Podľa v účinnom znení, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

Podľa veta prvá v účinnom znení, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia do dobu konania neplynie.

Podľa prvá veta a v účinnom znení, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase t. j. v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu (27.08.2014), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Pokiaľ ide o právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom, tento sa spravuje vyššie citovanými ustanoveniami v znení účinnom v rozhodnom čase, ďalej vyššie citovanými ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v rozhodnom čase. Predmetná úverová zmluva je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle citovaných ustanovení a nasl. . Súd preto skúmal i to, či záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami (navrhovateľkou a odporcom) neodporuje vyššie citovaným ustanoveniam a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, keďže v tomto prípade je navrhovateľka zároveň aj spotrebiteľkou. Napriek tomu, že navrhovateľka v zmluve o úvere, pri prehlásení na výkon čoho sú finančné prostriedky poskytnuté zaškrtla z možností: na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel, kolónku: na výkon zamestnania, súd, poznajúc prax odporcu, ktorá je mu známa z rozhodovacej činnosti, nemal pochybnosť o tom, či v danom prípade navrhovateľka podpísala zmluvu v postavení spotrebiteľky alebo v inom postavení, odlišnom od postavenia spotrebiteľky, v zmysle citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase. Konštatoval, že navrhovateľka ju podpísala v postavení spotrebiteľky. V prospech tohto názoru svedčí aj skutočnosť, že sama navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla, že použila poskytnutý úver na osobné potreby. Okrem toho, účel navrhovateľke poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania, tak ako je vyplnený v predtlači textu zmluvy o úvere, nebol v konaní preukázaný, pričom v zmluve o úvere, ani v rozhodcovskom rozsudku, nie je bližšie špecifikované zamestnanie navrhovateľky, na ktorého účel bol poskytnutý úver. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a ), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o úvere na výkon zamestnania/povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie/povolanie odberateľa, a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním/povolaním, či predmetom činnosti odberateľa, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle však odporca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd konštatuje, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na výkon zamestnania“, v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany odporcu, malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve o úvere nebol jej účel vymedzený vôbec.

Obrana odporcu prezentovaná v odpore proti platobnému rozkazu spočívajúca v namietaní miestnej príslušnosti Okresného súdu Topoľčany na prejednanie a rozhodnutie veci, bola vyvrátená Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -40 zo dňa 15.04.2015, ktorý rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Topoľčany odkazujúc na ustanovenie a dôvodiac, že medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom navrhovateľka vystupuje v postavení spotrebiteľa, a preto možnosť využiť voľbu miestnej príslušnosti danej na výber podľa prináleží výlučne navrhovateľke, a navrhovateľka ju aj využila.

Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj ďalšiu obranu odporcu spočívajúcu v tvrdení, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje , pri ktorej na dôvažok namietal, že navrhovateľka ani nešpecifikuje, o ktorú z foriem bezdôvodného obohatenia by malo ísť. Z dôkazu nachádzajúceho sa v spise, a to z Výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 21.08.2014, zaslanej odporcovi mailom dňa 21.08.2014, je zjavné, že odporca bol už dňa 21.08.2014, teda pred podaním návrhu na začatie konania, oboznámený navrhovateľkou s tým, o ktorú z foriem bezdôvodného obohatenia ide, keďže táto jednoznačne vyplýva už zo samotného názvu výzvy navrhovateľky na vrátenie plnenia, keď jej názov znie: „Výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu“. Tento dôkaz jasne vyvracia odporcovu nedôvodnú námietku. Navrhovateľka neskoršie v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 23.03.2015 opätovne zdôraznila, vo vzťahu k druhu, resp. forme bezdôvodného obohatenia, že v rozsahu sumy 1.750,09 eur došlo na strane odporcu k prospechu získanému bez právneho dôvodu. upravuje nasledovné prípady jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia:

a) všeobecnú skutkovú podstatu (), ktorá ustanovuje všeobecnú povinnosť vydať už získané bezdôvodné obohatenie,

osobitné skutkové podstaty ( a ), ktoré sa ďalej členia na:

- bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2),

- bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2),

- bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2),

- bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov (§ 451 ods. 2),

- bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, čo podľa práva mal splniť sám (§ 454). V danom prípade sa jedná o prípad osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, a to o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, tzv. plnenie neexistujúceho dlhu. V rámci tejto skutkovej podstaty ide o prípady získania bezdôvodného obohatenia, pričom právny dôvod neexistoval od začiatku. Bezdôvodné obohatenia pritom charakterizujú dva znaky: 1) došlo k plneniu - plnením došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry druhého subjektu, 2) na plnenie nebol dôvod - nedostatok právneho dôvodu na plnenie musel existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže vlastne plnil neexitujúci dlh. Osobitne, mimo rámca ustanovení tretej hlavy šiestej časti , je v ustanovení upravený právny režim premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto právo sa podľa citovaného ustanovenie premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (tzv. subjektívna premlčacia doba). Podľa citovaného ustanovenia , sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (tzv. objektívna premlčacia doba). Subjektívna premlčacia doba je vo vzťahu k objektívnej dobe určujúca, pretože oprávnený subjekt musí svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, najneskôr však do uplynutia trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej doby.

Neopodstatnenou je aj posledná námietka odporcu o existencii prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Z vyššie uvedeného obsiahleho výkladu o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutého v písomnom vyjadrení navrhovateľky k odporu proti platobnému rozkazu, s ktorým sa súd plne stotožňuje a preto v podrobnostiach naň odkazuje, a z neho plynúceho následného záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu vzniknutého z predmetnej zmluvy o úvere, je zrejmé, že navrhovateľka nemohla byť v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná týmto, hoc právoplatným a vykonateľným, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 03347/10 zo dňa 11.05.2010 tak, ako to tvrdil odporca. Nad rámec náležitého odôvodnenia neexistencie prekážky res iudicatae obsiahnutého v písomnom vyjadrení navrhovateľky k odporu, súd považuje za potrebné dodať, že rozhodcovská doložka vylučuje uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bodre 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa jej vopred pripravené znenie odporcom, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Jedná o predtlačené znenie napísané malým písmom, ktoré dlžník (navrhovateľka) zrejme nemohla odmietnuť, keďže rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere. Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Súd považuje výkon práv odporcu podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi. Dojednanie uvedené v rozhodcovskej doložke a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že navrhovateľke, ako spotrebiteľke, bola odopretá ochrana, ktorú jej poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprimeranou podmienkou, odporkyňa, ako spotrebiteľka, ňou nie je viazaná, a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, síce ustanovuje, že konanie môže byť začaté pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde podľa príslušného právneho predpisu, no svojím obsahom vlastne znemožňuje voľbu navrhovateľke (spotrebiteľke) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, nakoľko z rozhodovacej praxe tunajšieho súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a pri úverových zmluvách koná pod tlakom finančnej tiesne, čo vedie k získaniu nefair výhody pre veriteľa. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sú v zásade vylúčené riadne opravné prostriedky a ktoré sú svojím obsahom a procedúrou vhodné pre riešenie iných typov sporov (napr. sporov medzi podnikateľmi). Súd má teda zato, že rozhodcovskou doložkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky, ako spotrebiteľky, a bolo jej zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa na všeobecnom súde (z horeuvedených dôvodov), pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nachádza sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru predložených navrhovateľke v deň podpisu zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom (nakoľko voľba je na žalobcovi a tým býva veriteľ), a preto je v zmysle neplatná. V tejto súvislosti je potrebné brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv, predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené

aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. Súd vzhľadom na horeuvedené konštatuje, že odporca do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru inkorporoval neprijateľnú, a teda neplatnú, zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku. Jedná sa o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere, a táto je neplatná pre rozpor so zákonom, a to konkrétne s ustanovením , a , a okrem toho je aj v rozpore s dobrými mravmi podľa v nadväznosti na a v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je všeobecný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere, konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda jeho nezáväznosť. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 . Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok.

Keďže sa odporca poskytol navrhovateľke na základe zmluvy o úvere finančné prostriedky vo výške 531,80 eur, pričom odplata, označená ako „príslušný poplatok“, v zmluve bola dohodnutá na sumu 512,51 eur, ktoré sa zaviazala navrhovateľka zaplatiť v 12 mesačných splátkach, počnúc dňom 22.12.2008, predstavoval tak ročný úrok viac ako 96,3%. Z preskúmania zmluvy o úvere zreteľne rezultuje správnosť argumentov navrhovateľky, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré obsahovať musí v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase. Neobsahuje obligatórne náležitosti podľa konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; ročnú úrokovú sadzbu, a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle veta posledná o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd konštatuje, že pre absenciu obligatórnych náležitosti , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase v zmluve o úvere, vznikol odporcovi nárok iba na vrátenie ním poskytnutého úveru vo výške 531,80 eur, a nevznikol mu nárok na úroky a poplatky v zmluve o úvere označené ako odplata (512,51 eur). Preto, ak navrhovateľka uhradila na účet odporcu sumu 2.281,89 eur, tzn. o 1.750,09 eur viac, než na akú mal odporca nárok (nárok mal len na vrátenie 531,80 eur), odporca sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil v zmysle , o sumu 1.750,09 eur, ktorú získal od navrhovateľky plnením bez právneho dôvodu Jednalo sa o plnenie neexistujúceho dlhu. Navrhovateľka však, s ohľadom na premlčaciu dobu, z tohto celkového bezdôvodného obohatenia odporcu vo výške 1.750,09 eur žiada vrátiť od odporcu plnenie vo výške 468,49 eur. Túto sumu uhradila odporcovi splátkami dňa 07.09.2011: 86,97 eur, dňa 06.10.2011: 86,97 eur, dňa 04.11.2011: 86,97 eur, dňa 06.12.2011: 86,97 eur, dňa 04.01.2012: 86,97 eur, dňa 03.02.2012: 33,64 eur, tzn. celkom splátky činili sumu 468,49 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca do dňa podania návrhu ani napriek výzve navrhovateľky dlžnú sumu nevrátil, uplatnila si navrhovateľka správne tiež zákonný úrok zo omeškania vo výške 8,15% zo sumy 468,49 eur od 27.08.2014 do zaplatenia, t. j. o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky dňa 27.08.2014 (nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné plnenie) bola 0,15%.

Konštatujúc dôvodnosť návrhu na začatie konania, tak v časti uplatnenej istiny, ako aj v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky (t. j. v časti uplatnených úrokov z omeškania), súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel, a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 468,49 eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 468,49 eur od 27.08.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako je uvedené v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku.

Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením veta prvá pred bodkočiarkou , podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa , , a .

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľka podala návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením veta prvá v návrhu na začatie konania. Ich vyčíslenie zaslala súdu v zákonnej lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku dňa 30.09.2015 v súlade s ustanovením veta druhá . Ňou uplatnená a vyčíslená náhrada trov konania pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 378,80 eur pozostávajúcej z odmeny a režijných paušálov v sume 186,46 eur za päť úkonov právnej služby v sume (1. Príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 07.08.2014: odmena 33,20 eur + režijný paušál 8,04 eur; 2. Návrh na začatie konania zo dňa 24.08.2014: odmena 33,20 eur + režijný paušál 8,04 eur; 3. Nesúhlas s postúpením veci zo dňa 05.02.2015: 1-ica odmeny 16,60 eur + 1-ica režijného paušálu 4,20 eur; 4. Vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu zo dňa 23.03.2015: odmena 33,20 eur + režijný paušál 8,39 eur; 5. Účasť na pojednávaní dňa 25.09.2015: odmena 33,20 eur + režijný paušál 8,39 eur) + z hotových výdavkov spočívajúcich v náhrade za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 25.09.2015 v sume 223,60 eur (cesta O. - S.: 240 minút a cesta S. - O.: 240 minút, tzn. 16 začatých polhodín x 13,98 eur) - navrhovateľka si však z náhrady za stratu času v sume 223,68 eur uplatnila len 50%, teda sumu 111,84 eur, dôvodiac hospodárnosťou konania + z náhrady cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 25.09.2015 (O. - S. a späť: spolu 616 km pri preukázateľnej cene pohonných hmôt v sume 1,264 eur/liter a spotrebe paliva motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľky 6,2 l/km) v sume 161,- eur - navrhovateľka si však z náhrady cestovných výdavkov v sume 161,- eur uplatnila len 50%, teda sumu 80,50 eur, dôvodiac hospodárnosťou konania.

Súd zistil, že navrhovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v správnej výške a v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „Vyhláška MS SR č. “).

Navrhovateľke vznikol, v rámci náhrady trov právneho zastúpenia, nárok na odmenu za 5 úkonov právnej služby v sume 149,40 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 07.08.2014 v sume 33,20 eur podľa v spojení s Vyhlášky MS SR č. , 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 24.08.2014, došlý súdu dňa 27.08.2014, v sume 33,20 eur podľa v spojení s Vyhlášky MS SR č. , 3. Nesúhlas s postúpením veci zo dňa 05.02.2015 v sume 16,60 eur /1-ica odmeny/ podľa v nadväznosti na a v spojení s Vyhlášky MS SR č. , 4. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej

- Vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu zo dňa 23.03.2015 v sume 33,20 eur podľa v spojení s Vyhlášky MS SR č. , 5. účasť na konaní pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 25.09.2015 v sume 33,20 eur podľa v spojení s Vyhlášky MS SR č. ) + režijný paušál za 5 úkonov právnej služby realizovaných v rokoch 2014 a 2015 podľa a Vyhlášky MS SR č. v sume 37,06 eur (2 úkony právnej služby realizované v roku 2014 v sume 8,04 eur /2 x 8,04 eur za 1 úkon právnej služby/ + 2 úkony právnej služby realizované v roku 2015 v sume 16,78 /2 x 8,39 eur za 1 úkon právnej služby/ + 1 úkon právnej služby realizovaný v roku 2015 v sume 4,20 eur /1/2-ica režijné paušálu/) + náhradu za stratu času v sume 223,68 eur, z ktorej si však navrhovateľka uplatnila len 50% v sume 111,84 eur podľa a Vyhlášky MS SR č. za čas strávený cestou zo sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľky, t. j. z Košíc do Topoľčian a späť v trvaní 16 začatých polhodín (240 minút tam a 240 minút späť) za účelom účasti na pojednávaní dňa 25.09.2015 vo výške 1/60-iny výpočtového základu (13,98 eur) za každú aj začatú polhodinu, t. j. 16 začatých polhodín x 13,98 eur = 223,68 eur + náhradu cestovných výdavkov v sume 161,- eur, z ktorej si však navrhovateľka uplatnila len 50% v sume 80,50 eur podľa Vyhlášky MS SR č. v spojení s o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. Náhrada cestovných výdavkov predstavuje náhradu za spotrebované pohonné látky na jednej realizovanej ceste dňa 25.09.2015 a základnú náhradu za každý kilometer jazdy na tejto realizovanej ceste. Cesta bola uskutočnená osobným motorovým vozidlom E. Y. vo vlastníctve právneho zástupcu navrhovateľky a s priemernou spotrebou paliva 6,2 l/100 km. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z predloženého technického preukazu vozidla. Právny zástupca navrhovateľky realizoval cestu dňa 25.09.2015 (O. - S. a späť): spolu 616 km pri cene pohonných hmôt 1,264 eur/liter a priemernej spotrebe 6,2 l/100 km, t. j. náhrada za spotrebované pohonné látky činí 48,27 eur (výpočet: x 616 km x 1,264 eur = 48,27 eur). Cenu pohonných hmôt v čase realizovanej cesty mal súd za preukázanú z navrhovateľkou predloženého pokladničného bloku spoločnosti Slovnaft, a. s. Základná náhrada za každý 1 km jazdy predstavuje pri uskutočnenej ceste sumu 112,73 eur (616 km x 0,183 eur/1 km = 112,73 eur) v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , podľa ktorého je základná náhrada za použitie motorového vozidla v období od 01.01.2009 až doteraz stanovená sumou 0,183 eur. Navrhovateľke preto vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov celkovo v sume 160,998 eur, po zaokrúhlení 161,- eur pozostávajúci z náhrady za spotrebované pohonné látky v sume 48,27 eur a zo základnej náhrady za každý 1 km jazdy v sume 112,73 eur. Navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (po zohľadnení jej žiadosti o zníženie náhrady za stratu času a náhrady cestovných výdavkov o 50%) v celkovej sume 378,80 eur (odmena 149,40 eur + režijný paušál 37,06 eur + náhrada za stratu času 111,84 eur + náhrada cestovných výdavkov 80,50 eur).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia tak, že navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej sume 378,80 eur. Túto celkovú náhradu trov konania (378,80 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení , vyjadril vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že ide o trovy právneho zastúpenia v sume 378,80 eur, nakoľko iné trov konania navrhovateľke nevznikli, a na ich náhradu na účet právneho zástupcu navrhovateľky zaviazal odporcu v zmysle citovaného ustanovenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie uvedenú vo výroku o náhrade trov konania (druhý výrok enunciátu rozsudku) určil súd obdobne ako lehotu na plnenie uvedenú vo výroku, ktorým rozhodol o veci samej (prvý výrok enunciátu rozsudku), t. j. podľa už vyššie citovaného ustanovenia veta prvá pred bodkočiarkou .

Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa a) , od poplatku sú oslobodení: za) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany práva podľa osobitného predpisu.4aa) Osobitný predpis je uvedený v poznámke 4aa len príkladmo ako napr. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania súd rozhodol v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa citovaného ustanovenia tak, že odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 28,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka, ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva, bola osobne oslobodená od súdnych poplatkov podľa citovaného ustanovenia a) . Súdny poplatok z návrhu na začatie konania je preto, vzhľadom na výsledok konania, povinný zaplatiť odporca, a to v súlade s Položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu vo výške 28,- eur, t. j. 6% z ceny predmetu konania (468,49 eur) podľa zásad na výpočet súdneho poplatku upravených v ustanoveniach veta prvá a . Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti) súd určil v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).