Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-56-2022.pdf
PDF · 181.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpeného zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U. XXXX/X, XXX XX J. W., zastúpenej právnou zástupkyňou Mgr. Zlatou Kapustovou, advokátkou, so sídlom B. XXXX, XXX XX J. W., v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Cb/28/2019-311 zo dňa 26. novembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Cb/28/2019-311 zo dňa 26. novembra 2021 p o t v r d z u j e .
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 06.11.2019 elektronicky, autorizovanú podľa osobitného predpisu a jej odôvodnenie (ods. 1., 2. odôvodnenia) a písomné vyjadrenie žalovanej k žalobe v podaní zo dňa 19.02.2020 (ods. 3. odôvodnenia).
3. Ďalej okresný súd uviedol, že rozsudkom č.k. 7Cb/28/2019-202 zo dňa 26.10.2020 podanej žalobe vyhovel, keď určil, že Zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi dlžníkom ako prevodcom, a to G. U., nar. XX.XX.XXXX, T. nad C. XX, XXX XX T. nad C. a žalovanou ako nadobúdateľom, ktorou prišlo k prevodu obchodného podielu dlžníka v spoločnosti Alepo, s.r.o., IČO: 52 343 286, so sídlom A. Sládkoviča 1790/7, 026 01 Dolný Kubín, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka č.: 72229/L, ktorému zodpovedal peňažný vklad vo výške 2.500,- Eur na žalovanú (ďalej len „ZoPOP“), je voči žalobcovi právne neúčinná (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
4. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 31.08.2021, č.k. 13Cob/57/2021-277 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podstatou odvolania žalovanej, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci bolo zhodnotenie, či žalobcom uplatnené právo na určenie, že ZoPOP je voči
žalobcovi právne neúčinná, pretože ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, zodpovedá zákonným kritériám vyžadovaným v ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom poukázal na účel inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ďalej na kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka pre úspešné odporovanie. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou vecnej legitimácie strán sporu, že nebola vyvolaná spornosť v tom, že žalovaná a dlžník sú osobami navzájom blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a ani to, že odporovacia žaloba žalobcu bola podaná v prekluzívnej trojročnej lehote. Odvolací súd ďalej zvýraznil podstatu odporovateľnosti právneho úkonu, ako aj jednu z podmienok úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu, a to, aby podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka išlo o platný právny úkon dlžníka. Ďalej poukázal na bod 4.1. ZoPOP v spojení s § 115 Obchodného zákonníka a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uzavrel, že ak prvostupňový súd bez toho, aby riešil prejudiciálnu otázku platnosti odporovateľnosťou napádaného úkonu, dospel k záveru o naplnení zákonných predpokladov pre úspešné odporovanie tomuto právnemu úkonu, bolo jeho rozhodnutie predčasné. V ďalšom konaní prvostupňovému súdu uložil povinnosť posudzovať právny úkon ZoPOP z hľadiska náležitostí vyžadovaných pre každý platný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 115 Obchodného zákonníka a v závislosti od tohto vyhodnotenia zaujať stanovisko, či došlo k splneniu tejto hmotnoprávnej podmienky ako jedného zo základných predpokladov pre úspešné odporovanie právnemu úkonu.
5. V ďalšej časti odôvodnenia, a to v odseku 6. okresný súd uviedol písomné vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 20.10.2021.
6. V odseku 7. odôvodnenia poukázal na nariadené pojednávanie na deň 27.10.2021, na ňom predloženú účtovnú závierku žalobcu a vyjadrenie zástupcu žalovaného.
7. Okresný súd v prvom rade konštatoval, že v priebehu následného konania nedošlo k zmene (tobôž zásadnejšej) skutkového stavu, z ktorého vychádzal tak súd prvej inštancie pri vyhlásení svojho predchádzajúceho rozsudku a následne odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení tak, že pri svojom ďalšom postupe a hlavne vyslovenom právnom názore súd prvej inštancie musel vychádzať zo zhodnotení a právnych záverov odvolacieho súdu, ktorými bol v ďalšom konaní viazaný. Uviedol, že v rozpore s tým vyznieva žalobcom prezentovaný názor, že by v danom prípade nemalo vôbec byť namieste posudzovanie náležitosti ZoPOP a jej platnosti, pretože taký postup zo strany okresného súdu by nevyhnutne znamenal porušenie § 391 ods. 2 CSP.
8. Okresný súd poukázal na to, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývala nutnosť prejudiciálneho posudzovania platnosti ZoPOP, pretože predpokladom vyslovenia neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je to, že takýto úkon je platným právnym úkonom.
9. Okresný súd tak, ako konštatoval vo svojom prvotnom rozhodnutí, uviedol, že podľa ZoPOP malo dôjsť k prevodu celého 50 % obchodného podielu na žalovanú z dlžníka, ktorý dlžník vlastnil v obchodnej spoločnosti Alepo, s.r.o., ktorému zodpovedá peňažný vklad vo výške 2.500,- Eur na základnom imaní spoločnosti, ktorý bol splatený v plnom rozsahu. Podľa bodu 4.1. ZoPOP malo dôjsť k prevodu obchodného podielu odplatne za sumu 2.500,- Eur, ktoré odovzdanie a prevzatie nadobúdateľ a prevodca potvrdzujú svojim podpisom na zmluve. Podľa ZoPOP mal byť teda prevod obchodného podielu z dlžníka na žalovanú odplatný za sumu 2.500,- Eur.
10. Okresný súd konštatoval, že zo skutkových tvrdení žalobcu, žalovanej a výpovede svedka G. U. (dlžníka) vyplynulo, že dlžník nedisponuje majetkom, z ktorého by aktuálne mohla byť v celom rozsahu uspokojená pohľadávka žalobcu judikovaná rozsudkom, keď absolútne nič nenasvedčuje rozdielnemu záveru ani pre čas, kedy došlo k uzatvoreniu ZoPOP. Hoci žalovaná vo vzťahu k ZoPOP ako právnemu úkonu, ktorému v tomto spore žalobca odporuje, spočiatku (vo vyjadrení k žalobe) poukazovala na „ekvivalentnosť“ plnenia, ktoré mal dlžník obdržať od žalovanej za prevod obchodného podielu, ktorá odplata podľa zmluvy mala predstavovať 2.500,- Eur, t.j. sumu rovnajúcu sa dlžníkom splatenému vkladu na základné imanie Alepo, s.r.o., z následných skutkových tvrdení samotnej žalovanej, rovnako aj z výpovede dlžníka ako svedka vyplývalo, že tento od žalovanej za prevod obchodného podielu nielenže neobdržal zmluvou predpokladané protiplnenie, ale za prevod neobdržal žiadnu odplatu. Bolo tomu tak z dôvodu, že ani skutočná vôľa zmluvných strán pri uzatváraní ZoPOP nekorešpondovala s tým, čo je obsiahnuté v jej bode 4.1. a šlo v tejto časti o simulovaný úkon, teda o predstieranie odplatnosti prevodu
podielu, ktorý prevod bol v skutočnosti a takto aj zmluvnými stranami mienený ako bezodplatný. Tomuto záveru nasvedčujú aj ďalšie tvrdenia žalovanej, naviac podporené výpoveďou dlžníka, že finančné náklady súvisiace so založením Alepo, s.r.o. znášala dokonca výlučne iba žalovaná, hoci tieto jej tvrdenia potvrdzované výpoveďou dlžníka boli v rozpore s jej vyhlásením z 25.03.2019 ako správkyne vkladu pri zavkladovaní spoločnosti Alepo, s.r.o..
11. Okresný súd poukázal na skutkové tvrdenia žalovanej prednesené na predbežnom prejednaní sporu dňa 13.07.2020, z ktorých totiž vyplynulo, že všetko, čo bolo potrebné v súvislosti so založením spoločnosti Alepo, s.r.o. zaplatiť, platila výlučne ona a pomáhala dlžníkovi aj tak, že platila jeho osobné výdavky, zdravotné a sociálne poistenie. Z týchto jej tvrdení nevyplynulo, že by v súvislosti s takýmto financovaním, resp. pomocou (plnením v prospech dlžníka) požadovala (v čase jej poskytnutia) od dlžníka čokoľvek vracať, alebo že by túto svoju pomoc čímkoľvek podmieňovala. Žalovaná dokonca dlžníkovi pred založením spoločnosti Alepo, s.r.o., v ktorej by obaja boli spoločníkmi a konateľmi, mala sama ponúknuť, že všetko potrebné zafinancuje, čo dlžník prijal, pričom z jej skutkových tvrdení a výpovede dlžníka na následnom pojednávaní dňa 28.09.2020 ako svedka nevyplynulo nič, čo by mohlo evokovať dojednanie nejakého možného budúceho záväzku dlžníka voči nej, súvisiaceho s uvedenou „pomocou“ pri danom financovaní. Aj samotná žalovaná svoje konanie definovala výslovne ako jej snahu (aj) takýmto spôsobom pomôcť dlžníkovi, ktorý mal finančné problémy, aby rozbehli nejaký nový biznis.
12. Okresný súd uviedol, že odvolací súd v bode 35. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia poukázal na nevyhnutné náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o prevode obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným vyplývajúce z § 115 Obchodného zákonníka, ktorá okrem písomnej formy a úradne overených podpisov musí mať aj náležitosti, ktoré ju robia určitou a zrozumiteľnou v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda musí obsahovať jednoznačný špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a v prípade odplatného prevodu musí byť v zmluve uvedená aj jeho cena alebo spôsob jej určenia. V bode 36. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolací súd zvýraznil, že spomedzi znakov definujúcich právny úkon, má zásadný význam jednota vôle a prejavu.
13. Okresný súd v nadväznosti na doposiaľ uvedené poukázal na to, že ak jednou z podstatných náležitostí zmluvy o prevode obchodného podielu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je aj uvedenie „charakteru“ prevodu, t.j. či ide o prevod odplatný alebo o prevod bezodplatný, v posudzovanom prípade skutočná vôľa účastníkov ZoPOP ohľadne charakteru prevodu bola v rozpore s jej prejavom v ZoPOP, nakoľko v ZoPOP bol ohľadne charakteru prevodu urobený prejav dostatočne určite a zrozumiteľne tak, že ide o prevod odplatný za sumu 2.500,- Eur, ktorá suma dokonca mala byť vyplatená žalovanou dlžníkovi pred podpisom ZoPOP a jej vyplatenie mali tieto podpisy žalovanej a dlžníka na zmluve potvrdzovať, hoci skutočnou vôľou zmluvných strán bol bezodplatný prevod obchodného podielu zo strany dlžníka na žalovanú a takýmto spôsobom (v súlade s ich skutočnou vôľou) sa aj pri uzatváraní ZoPOP správali.
14. Dlžník v ZoPOP uvádzanú odplatnosť prevodu za 2.500,- Eur odôvodnil tým, že takúto cenu obchodného podielu uviedla právnička, ktorá zmluvu pripravila, zrejme z dôvodu, že pri zápise spoločnosti bola uvádzaná jeho hodnota 2.500,- Eur a zrejme ju len prepísala. Žalovaná v danej súvislosti tvrdila, že keď ten zámer, ktorý mala s dlžníkom, nevyšiel, tak povedala, že sa spoločnosť opäť prepíše na ňu, s čím oslovila označenú advokátku a ju už nezaujímalo, ako sa to papierovo a účtovne zrealizuje.
15. Okresný súd uzavrel, že aj z týchto zdôvodnení vyplýva, že ani jeden z nich, tobôž obaja, nemali vôľu realizovať prevod obchodného podielu z dlžníka na žalovanú odplatne.
16. Tomu, že v skutočnosti nielenže nedošlo k vyplateniu odplaty uvádzanej v ZoPOP spôsobom v nej uvádzaným, ale ani neskôr zo strany žalovanej dlžníkovi, ale že jej zmluvné strany nemali ani vôľu realizovať daný prevod odplatne (a práve preto nebolo reálne nič platené), podľa okresného súdu nepriamo nasvedčovali aj ďalšie tvrdenia žalovanej, že prevádzaný obchodný podiel nemal mať v čase jeho prevodu prakticky žiadnu hodnotu, že spoločnosť Alepo, s.r.o. bola v čase prevodu prakticky bez majetku, neaktívna spoločnosť, ktorá ani reálne nezačala vykonávať podnikateľskú činnosť, čo napokon mal potvrdzovať aj žalovanou predložený Znalecký posudok č. 01/2020 znalkyne Ing. W., hoci ktorý v predloženom rozsahu nespĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku pre absenciu znaleckej doložky a aj doložky predpokladanej v § 209 ods. 2 CSP, pre ktoré nedostatky bolo možné daný dôkaz
vyhodnotiť len ako listinný dôkaz a z ktorého vyplývalo, že Alepo, s.r.o. vykazovala hodnotu vlastného imania k 11.10.2019 v sume 241,01 Eur (ako rozdiel základného imania tejto spoločnosti - sumy 5.000,- Eur a účtovnej straty z podnikania bežného účtovného obdobia vo výške 4.758,99 Eur). Aj v odvolaní žalovaná tvrdila, že prevádzaný podiel v nefungujúcej a nečinnej spoločnosti bol prakticky bez hodnoty, čoho si boli obaja účastníci zmluvy vedomí. Takéto tvrdenia totiž indikovali otázku, prečo by mala žalovaná platiť žalobcovi za prevod „bezcenného“ obchodného podielu sumu 2.500,- Eur a naviac, ak súčasne mala náklady súvisiace so vznikom Alepo, s.r.o. znášať výlučne žalovaná.
17. Okresný súd za aplikácie § 115 Obchodného zákonníka v spojení s § 41a ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka uzavrel, že v prejednávanej veci vôľou ani jednej zo zmluvných strán ZoPOP nebola realizácia prevodu obchodného podielu z dlžníka na žalovanú odplatným spôsobom (o to viac za v zmluve uvádzanú odplatu 2.500,- Eur, ktorá preto ani nebola vyplácaná v zmluve uvádzaným spôsobom, t.j. pred podpisom zmluvy, ale ani inak). Odplatnosť prevodu bola teda simulovaná. Už skutkové tvrdenia žalovanej prostredníctvom jej zástupcu vo vyjadrení k žalobe a aj v duplike do určitej miery indikovali možnosť nesúladu skutočnej vôle zmluvných strán s tým, ako podľa ZoPOP malo dôjsť k prevodu obchodného podielu z dlžníka na žalovanú, keď na jednej strane s poukazom na bod 4.1. ZoPOP bolo tvrdené, že sa tak malo stať za odplatu 2.500,- Eur uhradenú ešte pred podpisom zmluvy, čo mali zmluvné strany potvrdiť svojim podpisom, tvrdiac, že tým bol splnený predpoklad vzájomnej ekvivalentnosti (výslovne na to zástupca žalovanej poukazoval v následnej duplike), keď súčasne na strane druhej bolo tvrdené, že finančné náklady súvisiace so založením Alepo, s.r.o. mala v rozhodujúcej miere znášať žalovaná a uvádzaným prevodom obchodného podielu (k čomu malo dôjsť v dôsledku nenaplnenia jej spoločníkmi predpokladaného obchodného zámeru) jej mal dlžník tento obchodný podiel „vrátiť“. V ďalšom konaní tvrdenia žalovanej a výpoveď dlžníka takýto možný nesúlad potvrdili, keď žalovaná tvrdila, že všetko, čo súviselo so založením a vznikom Alepo, s.r.o., platila výlučne ona a dlžníka to nič nestálo, čo potvrdil následne aj dlžník vo svojej výpovedi súčasne aj s jej ďalšími tvrdeniami ohľadne motívu takéhoto jej konania, včítane toho, ako sa fakticky zmluvné strany správali pri uzatváraní ZoPOP, kedy nič pred jej podpisom žalovaná dlžníkovi neplatila. Nakoľko skutočnou vôľou zmluvných strán bola bezodplatnosť prevodu, ktorá v ZoPOP nebola vyjadrená, a vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého vyjadrenie toho, či prevod obchodného podielu má byť odplatný alebo bezodplatný, je podstatnou všeobecnou náležitosťou ZoPOP vyžadovanou z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti pre platnosť takejto zmluvy, nemohol byť platný ani zastieraný právny úkon, keďže bezodplatnosť prevodu obchodného podielu z dlžníka na žalovanú, zodpovedajúca skutočnej a spoločnej vôli žalovanej a dlžníka vyjadrená (uvedená) nebola, pričom pre platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu je potrebné vyjadrenie všetkých jej podstatných náležitostí v písomnej forme.
18. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že uzavretá ZoPOP je simulovaným, a preto neplatným (absolútne neplatným) právnym úkonom s poukazom na § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor vôle jej zmluvných strán s jej prejavom v ZoPOP, keďže v rozpore s vôľou oboch jej zmluvných strán uvádzala odplatný prevod obchodného podielu z dlžníka na žalovanú, hoci ich skutočnou vôľou bol prevod obchodného podielu za iných, než v zmluve uvádzaných podmienok, a to bezodplatným spôsobom a rovnako je absolútne neplatným aj zastieraný disimulovaný právny úkon, keďže vôli zmluvných strán zodpovedajúci bezodplatný prevod obchodného podielu dlžníka v spoločnosti Alepo, s.r.o. na žalovanú nebol platne prejavený v písomnej forme. Daná simulácia, keď žalovaná a dlžník priamo netvrdili, čo ňou fakticky chceli zakryť (dlžník uvádzal, že „nevedel“, prečo v zmluve bola uvádzaná odplata 2.500,- Eur a žalovaná tvrdila, že ju nezaujímalo, ako sa prevod papierovo a účtovne zrealizuje) mohla eliminovať možné podozrenie zo strany veriteľov dlžníka z neekvivalentnosti toho, akú hodnotu mal dlžník za prevádzaný podiel obdržať, teda že v zmluve uvádzaná výška odplaty nebola nižšia, ako reálna hodnota obchodného podielu.
19. K námietkam žalobcu uvádzaným v jeho poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2021 (podrobne špecifikovanom v ods. 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku) okresný súd uviedol, že úprava zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je obsiahnutá v časti II. Obchodného zákonníka. S poukazom na znenie ust. § 267 ods. 1 vetu druhú Obchodného zákonníka preto nie je priestor na rozširovanie relatívnej neplatnosti na takýto právny úkon. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému. Z tohto dôvodu sa jej môže dovolávať každý a bez časového obmedzenia. Súd vyvodzuje dôsledky z absolútnej neplatnosti právneho úkonu z úradnej povinnosti, t.j. bez toho, aby niekto dal na to podnet. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku (ex tunc) od vzniku úkonu. Z uznesenia č. 2 prijatého na valnom zhromaždení
spoločnosti Alepo, s.r.o. dňa 18.09.2019, schvaľujúceho prevod celého obchodného podielu dlžníka na žalovanú ako nadobúdateľa, vôbec nevyplýva, či schválený prevod má byť odplatný alebo bezodplatný (z textu daného uznesenia vyplýva len to, že schvaľovanému prevodu celého obchodného podielu z dlžníka na žalovanú má zodpovedať peňažný vklad vo výške 2.500,- Eur). To, že uznesenie o schválení prevodu obchodného podielu už nemožno s poukazom na § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka napadnúť pre uplynutie trojmesačnej prekluzívnej lehoty plynúcej od prijatia uznesenia, neznamená nemožnosť, aby sa súd zaoberal otázkou platnosti (neplatnosti) ZoPOP a v prípade zistenia jej neplatnosti vyvodzovať z úradnej povinnosti z nej vyplývajúce dôsledky. Tvrdenia žalobcu o existencii záväzku (pôžičky) dlžníka voči žalovanej v súvislosti s jej plnením za dlžníka na splatenie vkladu do základného imania spoločnosti Alepo, s.r.o. pri jej zakladaní ako odplatného právneho úkonu a že, ak dlžník mal zinkasovať podľa ZoPOP ako tiež odplatného právneho úkonu zaplatenie sumy 2.500,- Eur, tak ich následným započítaním malo dôjsť k uhradeniu zmluvy o pôžičke, dokonca tvrdeniu, že z vyjadrenia strán ZoPOP vyplýva implicitný záujem nárok na zaplatenie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu započítať na pohľadávku žalovanej, okresný súd zhodnotil ako čisto žalobcove konštrukcie a domýšľania, ktoré nemajú žiadny základ vo vykonanom dokazovaní a ani v texte ZoPOP. Ako uviedol okresný súd v odseku 12. odôvodnenia, zo skutkových tvrdení žalovanej a ani z výpovede dlžníka ako svedka podporených aj ich faktickým správaním v čase uzatvárania ZoPOP nevyplynulo, že by žalovanou poskytnuté plnenia v prospech dlžníka, súvisiace aj so vznikom spoločnosti Alepo, s.r.o., ktorej spoločníkom a aj konateľom sa stal rovnako ako žalovaná aj dlžník, mali predstavovať nejaký odplatný záväzok, t.j. niečo iné ako nezištnú súrodeneckú pomoc na základe ponuky samotnej žalovanej, ktorú dlžník ako takúto nezištnú (bezodplatnú) pomoc prijal a že mal v danej súvislosti vzniknúť dlžníkovi voči žalovanej nejaký záväzok, poskytnúť za to žalovanej nejaké plnenie, či už vo forme vrátenia poskytnutého plnenia ako pôžičky alebo poskytnúť jej za plnenie z iného právneho dôvodu. Zároveň vôľou ani jednej zo zmluvných strán ZoPOP nebola realizácia tohto prevodu odplatne. Nebola preukázaná existencia žalobcom uvádzaného záväzku dlžníka voči žalovanej a ani iného, a ani opačný záväzok žalovanej voči dlžníkovi v súvislosti s následným prevodom obchodného podielu z dlžníka na žalovanú, ktorá by mohla založiť, ale len čisto potencionálnu možnosť započítania ich pohľadávok, ktoré by boli vzájomné. Okresný súd považoval za možné síce súhlasiť s tvrdením zástupcu žalobcu, že nezaplatenie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu samo o sebe neznamená, že strany mali na mysli bezodplatný prevod a že samotné nezaplatenie ceny za prevod nespôsobuje neplatnosť ZoPOP, ale to platí len v prípade, ak by vôľa zmluvných strán zodpovedala tomu, čo je uvedené v ZoPOP. V prejednávanej veci z faktického správania sa žalovanej a dlžníka pri uzatváraní ZoPOP, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovanej podporených výpoveďou dlžníka, so zreteľom aj na okolnosti, za ktorých k tomu došlo, kedy obaja zhodne potvrdili, že do podpisu ZoPOP nebola platená v zmluve uvádzaná odplata za prevod obchodného podielu, ktorej zaplatenie žalovanou dlžníkovi pred podpisom zmluvy mali potvrdzovať práve podpisy zmluvných strán, s ohľadom aj na stav spoločnosti Alepo, s.r.o. vyplývajúci z účtovanej závierky k 31.08.2019 (podľa neho mala spoločnosť majetok a vlastné imanie v sume 479,- Eur a záporný výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti - mínus 4.521,- Eur), krátko po čom došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, nebola vôľa strán realizovať prevod obchodného podielu z dlžníka na žalovanú odplatne alebo bezodplatne.
20. Pretože ZoPOP, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáhal, okresný súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako simulovaný, a tým neplatný právny úkon, žalobu zamietol, pretože odporovacou žalobou možno úspešne odporovať len platnému právnemu úkonu.
21. O trovách celého konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP postupujúc podľa § 257 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala úspech vo veci, nepriznal nárok na ich náhradu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre takýto postup okresný súd videl v tom, že až z vykonaného dokazovania, ktoré postupne „rozkrývalo“ skutočnú vôľu zmluvných strán ZoPOP, vyplynulo, že daná zmluva bola čo do v nej uvádzanej odplatnosti prevodu obchodného podielu simulovaným právnym úkonom s cieľom zastretia skutočnej vôle jej zmluvných strán, ktoré obe mali vôľu realizovať tento prevod bezodplatne. Táto skutočnosť nemala byť z čoho žalujúcej strane zrejmá v čase podania žaloby, ktorá pred začatím sporu mohla mať pochybnosť iba o tom, či reálne došlo k vyplateniu v zmluve uvádzanej výšky odplaty, ktorá však žalovanou ako nadobúdateľkou v prospech dlžníka ako prevodcu vyplatená nebola, a to preto, že odplatnosť prevodu nebola skutočnou vôľou ani jedného z nich a v zmluve bola uvedená „len naoko“. Pritom konštatovaná neplatnosť ZoPOP má vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi dlžníka v podstate ten istý dôsledok, aký by bol v prípade, ak by súd vyslovil žalobcom požadovanú neúčinnosť ZoPOP, pokiaľ ide o možnosť domôcť sa uspokojenia pohľadávky z majetku dlžníka predstavujúceho hodnotu jeho obchodného podielu v spoločnosti Alepo, s.r.o..
22. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie uvedené v odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorá nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. S ohľadom na tento základný princíp mal súd prvej inštancie posudzovať odporovateľnosť pred neplatnosťou právneho úkonu. S odkazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že právny úkon zmluvy o prevode obchodného podielu vykonaný žalovanou a dlžníkom je bezchybný a platný právny úkon a na podklade uznesenia valného zhromaždenia a predmetnej zmluvy prišlo k zápisu údaju do Obchodného registra. Voči tretím osobám platia údaje zapísané v obchodnom registri. Ďalej uviedol, že ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný. K slobode vôle poukázal na to, že v jeho ponímaní vôľa p. U. a žalovanej bola daná, nikto na tieto osoby nepôsobil ani fyzickým donútením ani prostredníctvom bez právnej vyhrážky a nemožno teda hovoriť, že ich vôľový prvok pri právnom úkone na zmluve nebol. Poukázal na čl. 5.4 zmluvy o prevode obchodného podielu, kde účastníci zmluvy prehlásili, že táto zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej a slobodnej vôle, s jej obsahom súhlasia, čo potvrdzujú vlastnoručnými podpismi na tejto zmluve. Pre ustálenie vážnosti vôle žalovanej a p. U. považoval za potrebné posudzovať aj objektívne skutočnosti, za ktorých bol právny úkon vykonaný. Právnemu úkonu predchádzalo rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti Alepo, s.r.o., zo dňa 18.09.2019, v zmysle ktorého valné zhromaždenie schválilo prevod celého obchodného podielu spoločníka G. U., bytom T. nad C. XXX, XXX XX na nadobúdateľa Y. W., bytom A. U. XXXX/X, XXX XX J. W., ktorému zodpovedá vklad vo výške 2.500,- Eur. Prítomní na hlasovaní valného zhromaždenia boli jednak samotná žalovaná a G. U., ktorí za uvedené uznesenie hlasovali, teda tie isté osoby, ktoré podpísali zmluvu o prevode obchodného podielu. Z uvedeného je zrejmé, že vážnosť vôle týchto strán bola a je daná už samotnou skutočnosťou, že hlasovali ako spoločníci na valnom zhromaždení. K určitosti vôle žalobca poukázal na to, že preskúmavanie je potrebné posudzovať v súlade s princípom prednosti platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (výklad § 35 a úvod) len v prípade, ak zmysel prejavu vôle nebol určiteľný ani jeho výkladom a nevyplýva ani z dispozitívnych ustanovení zákona. Právny úkon urobený žalovanou a p. U. je určitý, nakoľko samotná určitosť vyplýva zo zmluvy o prevode obchodného podielu aj zo samotného uznesenia č. 2 valného zhromaždenia. Vo vzťahu k zrozumiteľnosti žalobca poukázal na ust. § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 115 ods. 1, 4, 5, 11 Obchodného zákonníka s tým, že účinky zmluvy o prevode obchodného podielu nenastanú, ak prevod obchodného podielu neschváli valné zhromaždenie. Na to, aby predmetná zmluva mohla mať samotné účinky, bolo potrebné, aby valné zhromaždenie prevod obchodného podielu schválilo. Nakoľko spoločníkmi a osobami, ktoré hlasovali na valnom zhromaždení, sú tie isté osoby ako zmluvné strany zmluvy o prevode obchodného podielu, sa tieto osoby nemôžu dovolávať neplatnosti právneho úkonu, ktorý pred jeho účinnosťou vopred schvaľovali. V tejto súvislosti odkázal aj na ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, na R 53/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 17/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 278/99, ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že žalovaná v postavení správcu uviedla, že ňou a dlžníkom bol splnený záväzok na splatenie základného imania. Z vyhlásenia je zrejmé, že obaja spoločníci splatili vklad vo výške 2.500,- Eur. Žalovaná pod tlakom v konaní uviedla, že ona bola tá, čo platila celé základné imanie 5.000,- Eur, v ktorej súvislosti žalobca uviedol, že ak by tomu tak bolo, tak v takom prípade jej vznikol nárok voči dlžníkovi v rozsahu tejto pôžičky. V čl. 4 ods. 1 Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 18.9.2019 sa uvádza, že G. U. previedol odplatne obchodný podiel na žalovanú. Zmluva je odplatný právny úkon, nakoľko v nej bola uvedená cena za prevod obchodného podielu druhou stranou. Ak by žalobca aj hypoteticky uveril tvrdeniu, že žalovaná zaplatila základné imanie za dlžníka a dlžník by v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu mal za prevod obchodného podielu zinkasovať zaplatenie sumy 2.500,- Eur od žalovanej, ide o odplatné právne úkony a ich následným započítaním prišlo k uhradeniu zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej požičala žalovaná sumu na zaplatenie vkladu spoločníka dlžníkovi. S ohľadom na uvedené, aj pri započítaní nárokov jednej aj druhej strany, ide stále o odplatné právne úkony a nemožno tvrdiť, že prevod obchodného podielu bol bezodplatný. Skutočnosť, že k zaplateniu kúpnej ceny za prevod obchodného podielu nedošlo, fakticky neznamená, že strany mali na mysli bezodplatný prevod. Nezaplatením kúpnej ceny vznikla dlžníkovi pohľadávka voči žalovanej. Nezaplatenie kúpnej ceny teda nespôsobuje neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu.
23. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanej tvrdenie o neaktívnosti spoločnosti Alepo, s.r.o., a to, že spoločnosť je bez majetku, vyvrátil, keď preukázal, že uvedené tvrdenie žalovanej bolo len účelové a nezakladalo sa na pravde. Z účtovných závierok za rok 2019 a 2020 je zrejmé, že spoločnosť vykonávala činnosť a dosahovala zisk po zdanení a v roku 2020 zisk po zdanení vo výške 1.258,- Eur a finančný majetok 593,- Eur. Je tak zrejmé, že žalovaná neuvádzala pravdu a s ohľadom aj na súvisiace okolnosti nemožno aj s ohľadom na právny záujem a príbuzenský vzťah akceptovať tvrdenia žalovanej a dlžníka, ktoré uviedli počas konania, a to s ohľadom na právny záujem na predmete sporu. Ak by sa akceptovalo tvrdenie žalovanej a dlžníka, týkajúce sa dodatočného vyhlásenia týkajúceho sa zmluvy o prevode obchodného podielu, tvorilo by to nebezpečný precedens, v ktorom by v akomkoľvek čase spätne mohol účastník zmluvného vzťahu pri napadnutí právneho úkonu uvádzať, že on takýto úkon nechcel vykonať aj napriek tomu, že jeho právny úkon bol v čase jeho vykonania písomný, zrozumiteľný, určitý a pôsobil voči tretím stranám. Podľa žalobcu je to práve „dodatočné ústne ustanovenie“ žalovanej a dlžníka, ktoré nemôže požívať ochranu a súd by ho mal vyhodnotiť ako neplatné aj s ohľadom na skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného podielu je písomná. V danom prípade nemožno hovoriť o absolútne neplatnom právnom úkone, keďže je zrejmé, že žalovaná a dlžník mali v úmysle uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu. Podľa žalobcu správne mal okresný súd vyhodnotiť situáciu tak, ak by uviedol, že ide o situáciu, kedy sama žalovaná, ako jedna zo zmluvných strán, sa snažila spôsobiť neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu tým, že následne po jej uzavretí, a to až po podaní žaloby na odporovateľnosť právneho úkonu a pod ťarchou dôkazov, vymyslela dodatočné ústne dojednanie o „vracaní“ obchodného podielu - zákon takýto pojem nepozná, a tým konala v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku s tým, že sa dovoláva neplatnosti zmluvy na súde, a to voči tretej osobe, aby dosiahla účelom sledovaný cieľ ochrániť seba a dlžníka. Takémuto konaniu je preto potrebné odoprieť právnu ochranu. Žalobca nemal a ani sa nemohol dozvedieť, že žalovaná a dlžník až v rámci tohto konania začnú spochybňovať nimi samými urobený právny úkon - prevod obchodného podielu, keď samotná zmluva o prevode obchodného podielu má všetky zákonom predpísané náležitosti a na opačnej strane ich tvrdené ústne dojednania nemajú zákonné náležitosti, aby mohli byť považované za platné. Tvrdenie, že dokumenty pripravoval advokát a oni ich podpísali, nemôže obstáť. Ak tvrdia, že ide o neplatný právny úkon uzavretej zmluvy, a teda nemalo prísť k zápisu zmien v obchodnom registri, prečo doposiaľ udržujú v obchodnom registri stav zmenený a nevykonali úkon k tomu, aby sa vrátil pôvodný stav zápisu v obchodnom registri, kde by bol dlžník spoločníkom spoločnosti. Tento obchodný podiel má byť súčasťou súpisu majetku, ako aj samotný podiel na zisku v rámci konkurzu vedeného voči úpadcovi, pričom konkurz na majetok dlžníka neobsahoval vo vyhlásení o majetku dlžníka vyhlásenie, že je 50 % vlastníkom spoločnosti Alepo, s.r.o. s nárokom na zisk spoločnosti. Predmetný konkurz bol účelový. Z uvedeného je možné jednoznačne vidieť, že žalovaná iba v tomto konaní účelovo s dlžníkom napáda zmluvu o prevode obchodného podielu. Podľa žalobcu okresný súd sa v rámci hodnotenia nezaoberal vzájomným vzťahom medzi jednotlivými dôkazmi, neprihliadol na vzájomný vzťah medzi žalovanou a dlžníkom, ktorí majú imanentný právny záujem na predmete sporu. S ohľadom na zákonnú fikciu striktnejšieho posudzovania úmyslu ukrátiť veriteľa, a to rodinný vzťah žalovanej a dlžníka, súd sa musí podrobiť vyhodnocovaniu tvrdenia žalovanej a dlžníka striktnejšie. Mal za to, že nepostačuje na určenie tvrdenia, že išlo o simulovaný právny úkon, len dodatočné tvrdenie žalovanej a dlžníka bez toho, aby boli splnené základné podmienky na to, či toto údajné vyhlásenie o bezodplatnosti je platné. Okresný súd sa otázkou platnosti tohto dodatočného vyhlásenia aj s ohľadom na zákonnú úpravu nezaoberal. Okresný súd tak nepostupoval v zmysle § 191 CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
24. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná (č.l. 353-355 spisu). Žalovaná s odvolaním žalobcu nesúhlasila. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/57/2021 zo dňa 31.08.2021, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok okresného súdu a v ktorom krajský súd poukázal na to, že spomedzi znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a prejavu. Krajský súd uviedol, že ak smerovala vôľa účastníkov zmluvy k jej uzavretiu za iných podmienok, než je v zmluve uvedené, je uzavretá zmluva simulovaným právnym úkonom. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že skutočná vôľa zmluvných strán nekorešpondovala s tým, čo bolo uvedené v zmluve, tzn. že napadnutý právny úkon nebol platný. V takom prípade nie je splnená jedna z hlavných podmienok úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu. Pokiaľ krajský súd v uznesení uviedol, že v rámci nového konania pred súdom prvej inštancie, pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu, bude okresný súd postupovať a vychádzať zo zhodnotení a právnych záverov krajského súdu, tak žalovaná zvýraznila to, že k zásadnej zmene skutkových ani právnych okolností v danej sporovej právnej
veci nedošlo. Okresný súd bol v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Rozsudok okresného súdu je teda vo výroku I., ktorým žalobu zamietol, vecne správny. Čo sa týka výroku II., okresný súd rozhodol v prospech žalobcu a žalobca nemal právny dôvod takýto výrok napadnúť. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. potvrdiť a výrok II. zmeniť. Ďalej žiadala priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu (č.l. 366 - 374 spisu). K odkazu žalovanej na rozhodnutie krajského súdu uviedol, že krajský súd v čase vydania rozhodnutia nedostatočne právne vyhodnotil celý posudzovaný stav konania, najmä s ohľadom na dodatočné vyhlásenie žalovanej a dlžníka a vzťah žalovanej a dlžníka G. U.. V ponímaní žalobcu vôľa dlžníka p. U., brata žalovanej a žalovanej bola daná, nikto na tieto osoby nepôsobil ani fyzickým donútením ani prostredníctvom bezprávnej vyhrážky. Nemožno teda hovoriť, že ich vôľový prvok pri právnom úkone, teda na zmluve nebol. V tejto súvislosti poukázal na čl. 5.4 zmluvy o prevode obchodného podielu. Ďalej existenciu vôle k právnemu úkonu podľa žalobcu možnosť usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä, ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľa privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle. Pre ustálenie vážnosti vôle žalovanej a p. U. je potrebné posudzovať aj objektívne skutočnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Právnemu úkonu predchádzalo rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti Alepo, s.r.o. zo dňa 18.09.2019, ktoré schválilo prevod celého obchodného podielu spoločníka G. U. na nadobúdateľa Y. W., ktorému zodpovedá vklad vo výške 2.500,- Eur. Pokiaľ sa žalovaná a dlžník odvolávajú na absenciu vôle a prejavu s tým, že právny úkon je neplatný, tak podľa žalobcu vôbec nie je namieste posudzovanie náležitosti právneho úkonu, nakoľko sa domáhať neplatnosti právneho úkonu žalovaná a p. U. nemôžu. Ďalej opätovne poukázal na základný princíp výkladu zmlúv, a to prioritu výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Ak by žalobca nepodal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, tak by žalovaná a dlžník naďalej udržiavali stav vykonaného právneho úkonu, a to trvali ďalej na zmluve o prevode obchodného podielu za odplatu 2.500,- Eur. Skutočnosti uvádzané žalovanou a dlžníkom sú tvrdenia, ktoré si sami účelovo pripravili ako ústnu doložku, ktorá nemôže mať vplyv na písomnú formu právneho úkonu. Predmetné osoby mali v úmysle uplatniť a spôsobiť zamýšľaný právny úkon prevodu obchodného podielu. Okresný súd Žilina ako registrový súd zamýšľané právne účinky žalovanej a dlžníka zapísal. S ohľadom na uvedené nemožno tvrdiť, že by právny úkon zmluvy o prevode obchodného podielu bol neplatný, nakoľko má všetky náležitosti. Ak by sa akceptovalo tvrdenie žalovanej a dlžníka týkajúce sa dodatočného vyhlásenia týkajúceho sa zmluvy o prevode obchodného podielu, vytvorilo by to nebezpečný precedens. Podľa žalobcu je to práve dodatočné ústne ustanovenie žalovanej a dlžníka, ktoré nemôže požívať ochranu a súd by ho mal vyhodnotiť ako neplatné aj s ohľadom na skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného podielu je písomná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 101/2001. V danom prípade nemožno hovoriť o absolútne neplatnom právnom úkone, keďže je zrejmé, že žalovaná a dlžník mali v úmysle uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu. Vhodnejším prístupom, než vyslovením neplatnosti písomnej časti zmluvy o prevode obchodného podielu, malo byť vyslovenie neplatnosti ústneho dojednania vzhľadom aj na teóriu určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu zastávaného Ústavnými súdmi či už Slovenskej alebo Českej republiky. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca zopakoval svoje tvrdenia uvedené v podanom odvolaní.
26. K doručenému vyjadreniu sa písomne vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 09.03.2022 (č.l. 379 - 386 spisu), ktorá poukázala na to, že okresný súd po vydaní rozhodnutia krajského súdu žiadne nové dokazovanie ohľadom vyhlásenia žalovanej a dlžníka, resp. vzťahu žalovanej a dlžníka nevykonal a žalobca to ani nenavrhoval. Oproti stavu, za ktorého rozhodoval krajský súd, k žiadnej zmene skutkových a právnych okolností v danej sporovej veci nedošlo. Okresný súd tak bol v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Mala za to, že krajský súd vyhodnotil skutkový stav dostatočne a správne. Na základe výpovedí žalovanej a dlžníka nedošlo k žiadnemu novému skutkovému stavu. Zopakovala, že dotknutá zmluva nebola spísaná podľa skutočnej a slobodnej vôle účastníkov zmluvy, pretože v písomnej forme zmluvy bolo uvedené, že obchodný podiel sa prevádza za odplatu, pričom však účastníci zmluvy právny úkon ako odplatný nemienili. Tento právny úkon fakticky uzavreli ako bezodplatný, avšak pri bezodplatnom právnom úkone absentovala obligatórna písomná forma s osvedčenými podpismi. Neboli teda splnené náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Absentovala jednota vôle a prejavu. Právne dôvody o neplatnosti dotknutého právneho úkonu vyšli najavo až v súdnom konaní vedenom na okresnom súde a sú objektívne a nie je to tak, ako uvádza
žalobca, že by sa žalovaná alebo dlžník domáhali určenia neplatnosti napadnutého právneho úkonu účelovo na základe nejakého ich dodatočného ústneho vyhlásenia. K poukazu žalobcu, že žalovaná a dlžník doposiaľ udržujú v obchodnom registri zmenený stav a nevykonali úkon, aby sa vrátil pôvodný stav zápisu, poukázala na to, že konanie, ktoré definitívne vyrieši otázku platnosti/neplatnosti dotknutej zmluvy o prevode obchodného podielu, nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené, a teda žalovaná ani dlžník nemajú podklad k tomu, aby uskutočnili akúkoľvek zmenu stavu zapísaného v Obchodnom registri. Navrhla napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny potvrdiť.
27. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalovanej doručené na vedomie zástupcovi žalobcu (doručenka na č.l. 387a spisu) dňa 18.03.2022.
28. Proti tomuto rozsudku, a to výroku II. v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaná namietala, že pokiaľ okresný súd uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že žalobca nemal pri podaní žaloby vedomosť o skutočnosti podstatnej pre rozhodnutie sporu, že toto vyšlo najavo až po vykonaní dokazovania, tak nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa, keď uvedené je v podstate princíp všetkých súdnych sporov. Pri podaní žaloby existuje vždy určité riziko, že po vykonaní dokazovania súd žalobe nevyhovie, pretože vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré pri podaní žaloby neboli známe. Zodpovednosť za podanie žaloby, a teda aj za procesný neúspech v podobe povinnosti nahradiť úspešnej strane trovy konania, žalobca napriek tomu vždy nesie. V tejto súvislosti poukázala aj na súdne konania, keď je žalovaná pohľadávka premlčaná a súd žalobe na základe námietky premlčania vznesenej počas súdneho konania nevyhovie, pričom vo všeobecnosti nedochádza k tomu, že súd zohľadní ako dôvod osobitného zreteľa to, že žalobcovi nemalo byť odkiaľ zrejmé, že žalovaný vznesie námietku premlčania. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že podával žalobu čiastočne naslepo, t.j. nebol si istý všetkými skutočnosťami, ktoré v žalobe uviedol, napr. že sa dôvodne domnieva, že napadnutá zmluva o prevode obchodného podielu nemá všetky minimálne zákonom predpokladané obligatórne náležitosti, či mal na mysli, že podpisy na zmluve nie sú úradne osvedčené, teda v žalobe vychádzal z domnienky, čo si žalovaná strana vykladá tak, že si bol vedomý rizika, že v konaní nemusí byť úspešný. Pokiaľ by podpisy na zmluve skutočne neboli osvedčené, jednalo by sa z tohto dôvodu o neplatnú zmluvu. Žalobca teda vychádzal z predpokladu, že zmluva o prevode obchodného podielu môže byť neplatná, napriek tomu sa domáhal vyslovenia jej neúčinnosti. Neúčinná zmluva môže byť iba taká, ktorá je platná. Žalobca tak pri podaní žaloby vyslovene rátal s možnosťou, že napadnutá zmluva môže byť aj neplatná, čo by viedlo k jeho neúspechu tým viac, že na neplatnosť zmluvy poukazoval z viacerých dôvodov. Ak teda žalobca poukazoval na to, že napadnutá zmluva môže byť aj neplatná, tak nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, keď z vykonaného dokazovania vyšla najavo skutočnosť svedčiaca o tom, že napadnutá zmluva skutočne nie je platným právnym úkonom. Ďalej poukázala na to, že súdnom konaní po vykonanom dokazovaní, keď už bolo zrejmé, že zmluvné strany si odplatu uvedenú v zmluve nezamýšľali odovzdať a že odplatnosť prevodu nebola ich skutočnou vôľou, čo bolo v rozpore s písomným vyhotovením zmluvy, žalobca to nepovažoval za procesne významné a trval na žalobe. Skutočnosť významnú pre rozhodnutie veci, o ktorej žalobca nemohol vedieť a ktorá vyšla najavo až v priebehu dokazovania, by bolo možné zohľadniť ako dôvod osobitného zreteľa, kedy by procesne zareagoval napr. späťvzatím žaloby, k čomu nedošlo. Žalobca si bol plne vedomý skutkových okolností, ktoré svedčia o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, naďalej zotrval na názore, že ide o zmluvu právne neúčinnú a trval na svojej žalobe. Zo žalobcovho správania vyplýva, že žalobu by podal, aj keby o tejto skutočnosti svedčiacej o neplatnosti zmluvy vedel už pri podaní žaloby. Preto podľa žalovanej nemožno to brať ako dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania. Pokiaľ okresný súd uviedol, že táto skutočnosť nemala byť žalujúcej strane z čoho zrejmá pri podaní žaloby a žalujúca strana mohla mať pochybnosť akurát o tom, či reálne došlo k vyplateniu v zmluve uvádzanej výšky peňazí, žalovaná to považovala za ničím nepodložený skutkový záver, s ktorým nesúhlasila. Ďalej poukázala na to, že žalovanej sa podstata sporu vlastne netýka, ide o súdne konanie, ktorým sa žalobca domáha plnenia v konečnom dôsledku voči svojmu dlžníkovi, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úmysel ukrátiť veriteľa na strane dlžníka nebol, a teda žalovaná o tomto úmysle ani vedieť nemohla. Okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí tieto skutočnosti nezohľadnil, a teda akoby neoprávnene zvýhodňoval jednu zo sporových strán. Ďalej považovala za potrebné zohľadniť aj postoj žalobcu, keď odmietol ponuku, že naňho bude jedna polovica obchodného podielu spoločnosti Alepo, s.r.o. priamo prevedená, čo vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 27.10.2021. Žalobca dal prednosť vedeniu sporu. Žalobca má na to samozrejme právo, avšak o to viac musí znášať následky v prípade svojho neúspechu.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmenil a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
29. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu na č.l. 352 spisu zo dňa 28.12.2021, bolo odvolanie žalovanej doručené na vedomie žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 352a spisu).
30. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a žalovanej a napadnutý rozsudok okresného súdu verejným vyhlásením rozsudku potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP za dodržania postupu podľa § 219 ods. 1, 3 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
31. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/56/2022-391 zo dňa 11.10.2022 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.10.2022, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.
32. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu bol posudzovaný v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu vyjadrených v písomne podanom odvolaní zo dňa 06.12.2021 (č.l. 320 - 330 spisu) a odvolacích dôvodov žalovanej obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.12.2021 (č.l. 342 - 346 spisu) za aplikácie ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj za aplikácie ust. § 383 CSP, keď krajský súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody pre zopakovanie dokazovania alebo doplnenie dokazovania vykonaného pred okresným súdom, keď aj podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27. októbra 2021 (č.l. 308-309 spisu) prítomní zástupcovia sporových strán zhodne uviedli, že „nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a nemajú ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu“.
33. Spoločne k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovanej krajský súd poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, s jeho skutkovými a právnymi závermi, ktoré majú väzbu k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovanej, preto v podrobnostiach na tieto závery odkazuje. Z dôvodu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiadúce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016, sp. zn. 5Cdo/40/2018). Krajský súd dodáva, že v podstate rozhodnutie okresného súdu, jeho odôvodnenie v spojení s rozhodnutím krajského súdu ako odvolacieho súdu predstavuje organickú jednotu, ak rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd ďalej k rozsahu svojho odôvodnenia poukazuje na vyššie citované ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP, keď účelom a zmyslom odvolacieho konania je vysporiadať sa podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Zmyslom odvolacieho konania nie je odpovedať na každý odvolací dôvod, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Rovnako v odvolacom konaní jeho zmyslom nie je zachádzať do všetkých detailov uvádzaných odvolateľom, ale zvýrazniť tie vecne správne závery okresného súdu (za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP), ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia o uplatnenom žalobcovom nároku. Za rešpektovania tejto zákonnej úpravy potom krajský súd postupoval vo vzťahu k odvolaniu, odvolacím dôvodom žalobcu a k rozsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia.
34. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo veci samej krajský súd uvádza, že podstatné a rozhodné pre potvrdenie rozsudku okresného súdu bola dôsledná aplikácia ust. § 391 ods. 2 CSP v konaní pred okresným súdom, na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/57/2021-277 zo dňa 31.08.2021.
35. Krajský súd v uznesení sp.zn. 13Cob/57/2021 uviedol, že pokiaľ v pôvodnom rozhodnutí okresný súd bez toho, aby riešil prejudiciálnu otázku platnosti odporovateľnosťou napádaného právnemu úkonu, dospel k záveru o naplnení zákonných predpokladov pre úspešné odporovanie tomuto právnemu úkonu, je jeho rozhodnutie predčasné, a preto uložil okresnému súdu v novom konaní posudzovať právny úkon
zmluvy o prevode obchodného podielu z hľadiska náležitostí vyžadovaných pre každý platný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 115 Obchodného zákonníka.
36. V rámci nového konania okresný súd postupoval v zmysle vyslovených záväzných právnych záverov Krajského súdu v Žiline v uznesení sp.zn. 13Cob/57/2021 zo dňa 31.08.2021, keď skúmal kumulatívne naplnenie zákonných predpokladov pre úspešné odporovanie právnemu úkonu a osobitne zameral svoje dokazovanie na posúdenie otázky, či zmluva o prevode obchodného podielu spĺňa náležitosti vyžadované pre platný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 115 Obchodného zákonníka
37. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP, spočívajúcemu v námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd uvádza, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že v sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na stranách sporu, aj procesná zodpovednosť strán sporu za jeho výsledok. Krajský súd nezistil taký postup okresného súdu nielen po procesnej, ale ani po hmotnoprávnej stránke, ktorým by bolo postupované v rozpore s hmotným právom, a to Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom. Okresný súd dôsledne zisťoval skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdil.
38. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorým žalobca namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci okresným súdom, tak je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré zákonné ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav a tieto aj zdôvodnil.
39. V okolnostiach danej konkrétnej sporovej veci bolo podstatné to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania a jeho právneho posúdenia okresným súdom, žalobca nepreukázal jeden z predpokladov pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, a to, že právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie pohľadávky veriteľa je platným právnym úkonom, pretože iba platný právny úkon môže byť úspešne napadnutý odporovacou žalobou.
40. Tak, ako už vyjadril odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp.zn. 13Cob/57/2021 zo dňa 31.08.2021, z ustanovenia § 115 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje spôsob prevodu obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva, že zmluva o prevode obchodného podielu musí mať okrem písomnej formy a úradne overených podpisov aj náležitosti, ktoré ju robia určitou a zrozumiteľnou v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a v prípade odplatného prevodu musí byť v zmluve uvedená aj jeho cena alebo spôsob určenia. Ďalej odvolací súd zvýraznil, že podmienkou platnosti každého právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, že musí ísť o prejav vôle urobený slobodne a vážne, pričom zásadný význam má jednota vôle a prejavu.
41. Krajský súd uvádza, že vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal a či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce. Treba poznamenať, že existencia vôle sa pri jej prejave posudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktoré bol prejav vôle urobený. Náležitosťami vôle sú predovšetkým sloboda a vážnosť. Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti pri ňom vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka neplatný (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 179/2011). Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je nevyhnutné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potrebné uskutočniť príslušný záver (NS ČR sp. zn. 30 Cdo 448/2005). Ďalej sa poukazuje na to, že neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, pričom nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 3540/2006). Ak smerovala vôľa účastníkov zmluvy k jej uzavretiu za iných podmienok, než je v zmluve uvedené, je uzavretá zmluva simulovaným právnym úkonom (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2216/2007, sp. zn. 29 Odo
3/2005). Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
42. Základnou a podstatnou otázkou, ktorú riešil okresný súd v konaní a následne vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd, bolo zistenie existencie skutočnej vôle žalovanej a dlžníka z hľadiska znakov definujúcich platný právny úkon zmluvy o prevode obchodného oddielu, t.j. či vôľa konajúcich v tomto vzťahu bola uskutočniť prevod bezodplatný alebo odplatný. Okresný súd zisťoval objektívne skutočnosti, za ktorých došlo k uzavretiu písomnej zmluvy za vzatia do úvahy okolností, ktoré jej uzavretiu predchádzali. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu správne v odseku 21. odôvodnenia uzavrel, že v prejednávanej veci nebolo vôľou ani jednej zo zmluvných strán zmluvy o prevode obchodného podielu realizovať prevod obchodného podielu z dlžníka na žalovanú odplatným spôsobom, teda odplatnosť prevodu bola simulovaná, na základe čoho dospel k záveru, že uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu je simulovaným, a preto absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor vôle zmluvných strán s jej prejavom v zmluve o prevode obchodného podielu, ktorá uvádzala odplatný prevod obchodného podielu z dlžníka na žalovanú, hoci skutočnou vôľou zmluvných strán bol prevod obchodného podielu za iných, než v zmluve uvádzaných podmienok, a to bezodplatným spôsobom. Rovnako súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu v odseku 20. odôvodnenia, že neplatným je aj zastieraný právny úkon, keďže vôli zmluvných strán zodpovedajúci bezodplatný prevod obchodného podielu dlžníka v spoločnosti Alepo, s.r.o. na žalovanú nebol platne uzavretý, a to v dôsledku absencie náležitostí vyžadovaných v ust. § 115 Obchodného zákonníka. Pre rozhodovanie v danej veci tak bol náležitý záver okresného súdu týkajúci sa neplatnosti právneho úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu.
43. Pokiaľ žalobca namietal, že nemožno hovoriť o absolútne neplatnom právnom úkone, keďže žalovaná a dlžník mali v úmysle uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, tak odvolací súd zvýrazňuje primárne to, že nespochybňuje úmysel žalovanej a dlžníka uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, avšak táto zmluva o prevode obchodného podielu nebola uzavretá platne, t.j. v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 115 Obchodného zákonníka, a to z toho dôvodu, že bolo preukázané, že nešlo o odplatný prevod obchodného podielu tak, ako bol obsiahnutý v písomne uzavretej zmluve o prevode obchodného podielu. Motívom uzavretia tejto zmluvy bolo to, že plánovaný podnikateľský zámer žalovanej a dlžníka nevyšiel, a keďže žalovaná vynaložila finančné náklady na založenie spoločnosti, vôľou zmluvných strán bolo uzavrieť predmetný právny úkon bezodplatne. Stotožňuje sa krajský súd aj so záverom okresného súdu v tom smere, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a z tohto dôvodu sa jej môže dovolávať bez časového obmedzenia každý, pričom súd je povinný dôsledky z absolútnej neplatnosti vyvodzovať z úradnej povinnosti.
44. K poukazu žalobcu v odvolaní na existenciu pôžičky, či záväzku dlžníka voči žalovanej je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu v odseku 22.3. odôvodnenia rozhodnutia vychádzajúceho z vykonaného dokazovania, že žalovanou poskytnuté plnenia v prospech dlžníka, súvisiace aj so vznikom spoločnosti Alepo, s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom sa stal rovnako ako žalovaná aj dlžník, mali predstavovať odplatný záväzok, t.j. niečo iné, ako nezištnú súrodeneckú pomoc na základe ponuky žalovanej, ktorú dlžník - p. G. U. prijal. Rovnako nebola preukázaná vôľa žalovanej a p. G. U., aby zmluva o prevode obchodného podielu bola realizovaná odplatným spôsobom. Práve faktické správanie sa žalovaného a dlžníka, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení žalovanej a podporených dlžníkom, ako aj s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých v zmluve o prevode obchodného podielu došlo, bolo zrejmé, že do podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu odplata platená nebola a ani následne nedošlo k takémuto plneniu, a to aj s ohľadom na finančnú kondíciu spoločnosti Alepo, s.r.o..
45. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu v tom, že bolo to práve dodatočné ústne ustanovenie žalovanej aj dlžníka, ktoré nemôže požívať ochranu a súd by ho mal vyhodnotiť ako neplatné, pretože tak, ako uviedol krajský súd v zrušujúcom uznesení, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, že pri takomto právnom úkone má zásadný význam jednota vôle a jednota prejavu, ktorá v danom prípade v písomnej podobe zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalovanou a G. U. preukázaná nebola. Naopak, vo vzťahu k „ekvivaletnosti plnenia“ bolo preukázané to, že skutočná vôľa strán nesmerovala k odplatnému prevodu, ale fakticky išlo o prevod bezodplatný.
46. Len k úplnosti uvádza odvolací súd, že určením právnej neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovateľný právny úkon zostáva platným právnym úkonom a vyvoláva právne následky, avšak v pomeroch účastníkov sa naň hľadí tak, akoby ním jeho účinky nenastali. V prípade, že právny úkon je neplatný (absolútne alebo relatívne), jeho právne účinky vôbec nenastávajú (práva a povinnosti z neplatného právneho úkonu nemôžu vzniknúť); na právne vzťahy sa hľadí rovnako, akoby nebol uskutočnený vôbec. Z uvedeného tak vyplýva, že len platný právny úkon môže byť úspešne napadnutý odporovacou žalobou; právny úkon, ktorý nie je platný a ktorý teda nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, t.j. ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov/veriteľa. Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou tiež preto, že pôsobí proti všetkým, zatiaľ čo odporovateľnosť sa týka len pomerov účastníkov, ohľadne ktorých bola vyslovená právoplatným rozhodnutím súdu. Pretože odporovať možno len platnému právnemu úkonu, potom prípadné zistenie o tom, že právny úkon je neplatný, má za následok to, že odporovacej žalobe nemôže byť vyhovené.
47. K odvolaciemu dôvodu žalovanej týkajúcej sa výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý spočíval v nesprávnom postupe okresného súdu, pokiaľ aplikoval ust. § 257 CSP, nebol zhodnotený ako dôvodný. Krajský súd uvádza, že aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Účelom ustanovenia § 257 CSP je zmiernenie dôsledkov právnych noriem upravujúcich nielen náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva súdu. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že zákon nemôže postihnúť všetky rozmanité situácie, ktoré môžu nastať, a preto umožňuje súdu v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v tomto zákonnom ustanovení rozhodnúť o inom závere vo vzťahu k náhrade trov konania, než aký vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Súd tak môže zohľadniť postoj sporových strán v konaní, prípadne aj iné okolnosti s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa a dospieť k záveru o čiastočnom alebo úplnom nepriznaní trov konania sporovej strane. V danom prípade súhlasí krajský súd s postupom okresného súdu, ktorý za stavu posúdenia, že žalovaná mala úspech vo veci, vzhľadom na okolnosti danej veci jej nárok na náhradu trov nepriznal. Pokiaľ okresný súd výnimočnosť okolnosti videl v tom, že až na základe vykonaného dokazovania sa „rozkryla“ skutočná vôľa zmluvných strán pri uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá bola hodnotená so záverom, že išlo o simulovaný právny úkon s cieľom zastretia skutočnej vôle, ktorá vôľa nemohla byť žalobcovi zrejmá v čase podania žaloby a ani v priebehu konania známa, keďže odplatnosť prevodu bola v zmluve uvedená len naoko, išlo o správne posúdenie. Len dopĺňa odvolací súd, že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu došlo aj k zmene v zápise v Obchodnom registri a žalobca s ohľadom aj na negatívny princíp materiálnej publicity zápisu údajov z obchodného registra spoločnosti Alepo, s.r.o., konal v dobrej viere v zapísané údaje. Za tohto stavu, pokiaľ okresný súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, jeho postup vzhľadom na danú vec a všetky okolnosti súvisiace s predmetnou vecou, tak jeho postupu nemožno nič vytknúť.
48. Krajský súd nezistil relevantnosť žiadneho z odvolacích dôvodov žalobcu a ani žalovanej, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Krajský súd poukazuje na to, že je rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR ustálené, že ak krajský súd pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho rozvedie svoju vlastnú argumentáciu na potvrdenie tejto vecnej správnosti, neporušuje týmto postupom zákon, ani práva sporových strán (NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011, NS SR sp. zn. 8Cdo/190/2016, NS SR sp. zn. 5Cdo/40/2018).
49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli so svojím odvolaním neúspešní tak žalobca, ako i žalovaná, a preto bolo odvolacím súdom rozhodnuté tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.