Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/107/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., so sídlom Drieňova 24, Bratislava, IČO: 35914921, zastúpený: Pacalaj, Palla a Partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava p r o t i žalovanému: M.. A. D., P.. X.X.XXXX, Y. E., H. XX, zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát so sídlom Bratislava, Križná 47, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 358 Eur, na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 18.3.2014 sa domáhal voči žalovanému ochrany dobrej povesti právnickej osoby. V žalobe poukázal na to, že v súlade s uznesením vlády SR č. 390/2013 zo dňa 10.7.2013 sa žalobca snaží o konsolidáciu nakladania so svojím majetkom, aby oddĺžením predišiel hroziacim negatívnym výsledkom svojho zadlženia. Za tým cieľom realizuje medzinárodné výberové konanie na predaj väčšinového podielu akcií vo svojej novovzniknutej dcérskej spoločnosti Cargo Wagon, aby prostredníctvom investora s kvalifikovaným medzinárodným know-how efektívnejšie využil svoj majetok na vlastné oddlženie.

Uvedený návrh opatrení na konsolidáciu železničnej nákladnej dopravy SR prijatý spomínaným vládnym uznesením obsahuje konkrétne štyri opatrenia, ktoré vo svojom návrhu podrobne rozobral. Prvým opatrením konsolidácie bola vnútorná reštrukturalizácia, súčasťou ktorej bolo založenie troch nových dcérskych spoločností ZSSK CARGO. Z týchto troch dcérskych spoločností jedna má slúžiť na manažment parku nákladných vozňov žalobcu a zároveň formou odpredaja akcií uvedenej dcérskej spoločnosti kvalifikovanému partnerovi s nadnárodným know - how, ktorý bude schopný prebytočné kapacity umiestniť na celoeurópskom prepravnom trhu a ktorý bude schopný postupne obnovovať uvedený park nákladných vozňov. Ďalším cieľom transakcie je nájdenie dostatočných zdrojov na oddlženie ZSSK CARGO, takže za tým účelom ZSSK CARGO odpredá majoritnú časť akcií partnerovi, pričom si v dcérskej spoločnosti zachová účasť na riadení aj pri minoritnom podiele.

Samotný proces transakcie bol rozdelený do štyroch etáp: 1. predkladanie predbežných ponúk a výber pre druhé kolo - do dňa 15.1.2014 2. due diligence uchádzačov o vstup do Cargo Wagon a predloženie záväznej formy financovania transakcie - približne do 8.5.2014

3. elektronická aukcia približne 15.5.2014 - výber investora do Cargo Wagon 4. plnenie podmienok vstupu do Cargo Wagon

Ku dňu 24.2.2014 čiže deň predtým než žalovaný prvýkrát zverejnil svoje difamačné tvrdenia a úsudky boli z verejných zdrojov známe tieto skutočnosti: do spoločnosti Cargo Wagon vstúpi na základe medzinárodného výberového konania nový investor a to tak, že kúpi majoritných 66% podiel akcií dcérskej spoločnosti Cargo Wagon, minoritný podiel 34% zostane navrhovateľovi. Navrhovateľ (aj jeho jediný akcionár - ministerstvo) požadujú od investora, aby splnil tieto minimálne požiadavky: a/ zložil na osobitný účet u tretej osoby preddavok na investíciu do Cargo Wagon v takej výške, aby Cargo Wagon kúpilo približne 12.700 vozňov od navrhovateľa za celkovú kúpnu cenu približne 200 miliónov Eur, presnejšiu určenú v znaleckom posudku b/ investoval do základného imania Cargo Wagon vo výške, ktorá ešte bude v procese transakcie spresnená z dôvodu potreby navýšenia súčasného základného imania Cargo Wagon c/ mal kvalifikované medzinárodné know - how v oblasti manažmentu nákladných železničných vozňov najmä s prihliadnutím na územnú pôsobnosť investora, schopnosť využiť vozne na trhu, pričom všetci investori aktuálne v druhom kole spomínanej transakcie túto požiadavku navrhovateľa spĺňajú d/ bol finančne solventný na kúpu akcií Cargo Wagon, pričom je daná minimálna najnižšia hodnota pre elektronickú aukciu v aktuálnych podmienkach medzinárodného výberového konania.

Žalobca teda po vstupe investora do Cargo Wagon kúpou 66% akcií predá približne 12.700 železničných vozňov svojej dcérskej spoločnosti Cargo Wagon za hodnotu určenú znaleckým posudkom v odhadovanej sume 200 miliónov Eur a následne na zabezpečenie svojich prepravných služieb uzatvorí s Cargo Wagon leasingovú zmluvu na nájom potrebného počtu približne 8.200 vozňov. Leasingová zmluva má trvať po dobu 8 rokov, pričom navrhovateľ zaplatí spoločnosti Cargo Wagon za prenajatých približne 8.200 vozňov 30 miliónov Eur ročne.

Žalobca tak počas trvania leasingovej zmluvy uhradí spoločnosti Cargo Wagon 240 miliónov Eur. Túto operáciu považuje za štandardnú finančnú operáciu, v dôsledku ktorej bude Cargo Wagon hospodáriť pod manažérskou kontrolou investora samostatne a bude musieť vynaložiť počas trvania leasingovej zmluvy najmenej nasledovné náklady: a/ náklady na splátky úveru, ktorý si Cargo Wagon bude musieť obstarať na kúpu vozňov od navrhovateľa b/ náklady na zákonné revízie všetkých 12.700 nadobudnutých vozňov vrátane prenajatých v odhadovanej výške 11 miliónov Eur ročne c/ náklady na riadenie a chod samotnej spoločnosti Cargo Wagon. Žalobca touto transakciou získa okamžitý výnos z predaja 66% akcií Cargo Wagon a výnos z predaja 12.700 vozňov, ktoré bude môcť použiť na zníženie svojho dlhu zároveň touto transakciou zníži svoje náklady o náklady na zákonnú revíziu vozňov a bude môcť znižovať svoj dlh aj priebežnými výnosmi zo svojej dcérskej spoločnosti Cargo Wagon.

Žalobca vo svojej žalobe konkretizoval výroky žalovaného, ktorými podľa jeho názoru neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti. Išlo o výroky na tlačovej besede dňa 25.2.2014 v priamom prenose televízie TA3, v rozhovore pre denník SME a v rozhlasovej relácii „Y. V. naživo“ dňa 26.2.2014 odvysielanej rozhlasovou stanicou rádio Expres. Na spomínanej tlačovej besede žalovaný uviedol podľa žalobcu nasledovné nepravdivé tvrdenia: Výrok č. 1: „Ako všetci viete mám tento materiál pred sebou, 10.7.2013 vláda schválila materiál - návrh opatrení na konsolidáciu Železničnej spoločnosti Cargo a to jasným spôsobom, založením dcérskych spoločností, budeme sa baviť o Cargo Wagon, do ktorej mal byť vložený majetok v podobe vagónov a následne takto mal byť predávaný majoritný podiel spoločnosti.“ Výrok č. 2: „V skutočnosti podmienky, ktoré obdŕžali štyria poslední uchádzači, ktorí ostali po prvom predkole, sú úplne odlišné a v rozpore s týmto schváleným materiálom . Keď sme sa bavili, že pri emisiách Slovenská republika stratila 47 miliónov Eur, tak ako prebehne táto transakcia, tak ako nakoniec sa pripravuje, tak štát môže prísť pri tejto transakcii minimálne o 50 miliónov Eur, uvidíme následne ďalej.“ Výrok č. 3: „Čiže budúci privatizér sa aukcií zúčastní dajme tomu za 7 za 10 miliónov Eur, nadobudne 66% podiel v tejto spoločnosti ako prvým krokom a jediné, čo je povinný, je preukázať, že poskytne sám sebe, čiže tejto spoločnosti úver, pôžičku vo výške 186 miliónov Eur, ktorá by eventuálne mala slúžiť na kúpu vagónov. Nikde nie je ale jasne napísané, že tak musí potom ako majoritný vlastník urobiť.“

Výrok č. 4: „...tak rozdiel medzi lukratívnou zmluvou 240 miliónov Eur a 186 miliónov po odpočítaní určitých nákladov Vám vyjde, že vy pri aukcii zarábate minimálne 50 miliónov.“ Výrok č. 5: „Čiže ako to vlastne malo byť, mali sa vložiť vagóny do tejto spoločnosti ako vklad a následne elektronickou akciou mal byť tento podiel tendrovaný.“

Podľa žalobcu na tejto tlačovej besede odzneli z úst žalovaného aj zavádzajúce hodnotiace úsudky a to nasledovné: „Myslím si, že všetky banky by veľmi rady požičali napriamo 186 miliónov Eur takejto spoločnosti, ktorá vlastní majetok, nemá žiadne dlhy a záväzky a má lukratívnu zmluvu a stopercentným vlastníkom je štát. V tomto prípade tento minimálny zárobok 50 miliónov Eur by neskončil v rukách konečného privatizéra, ale by ostal v štáte“. „Celá táto transakcia je do slova a do písmena vymyslená a vyšitá ako obísť skutočnosť, ktorá bola schválená vládou SR a to predáme podiel majoritný a očakávame za neho minimálne 200 miliónov Eur.“ „V treťom kole, tak ako niekoľko stovák ako nie tisíc firiem v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov prebehlo zákonnou reštrukturalizáciou v zmysle platného zákona o reštrukturalizácii, Cargo ako celok ozdraviť a po takejto, takomto ozdravnom procese prijať v zmysle zákona o veľkej privatizácii, ktorý je mimochodom stále platný, uznesenie vlády o predaji sto percent akcií spoločnosti Carga ako celku formou elektronickej aukcie. Cenu vygeneruje ozdravný proces, ktorý by v spoločnosti Cargo prebehol. Toto je jediný správny postup ako definitívne v tejto krajine vyriešiť neustále problémy so zadlžovaným sa Cargom a nerozdať ho za pôžičku možno kamarátom, ktorí zrejme vymysleli takýto postup predaja majoritného podielu spoločnosti Cargo Wagon v rozpore s materiálom, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, opakujem, dňa 10.7.2013“. „No takto, ako som to prezentoval, ako sú tie podmienky nastavené, tak nemáte žiadnu záruku, lebo jediný možný výnos, ktorý Cargo ako materská firma z takto pripravenej transakcie dostane, je možno desať miliónov euro ako výsledok elektronickej aukcie. To je všetko, nič viac, lebo nie je ničím zabezpečené, za akú sumu vlastne následne ovládaná dcérska spoločnosť takýmto privatizérom bude ďalej kupovať spoločnosť.“ „Myslím, podľa informácií, ktorými disponuje v tom, po predkole ostali štyria uchádzači, z toho dvaja zahraniční uchádzači, renomovaní v oblasti špedície, spracovania a prenájmu, lízovania vagónov a dve spoločnosti so slovenským základom, ktoré nemajú takéto skúsenosti a vstúpili do tohto tendra s pohnútkami využiť tento scenár, ktorý tu je nakreslený, využiť ovládanie spoločnosti najprv za malú sumu, sám sebe si vlastne len garantovať pôžičku.“ „Totižto takto, ako je to nastavené neočakávam, že zahraničným renomovaným firmám ich majitelia dovolia vstúpiť do takejto transakcie“.

Pre denník SME poskytol žalovaný dňa 26.2.2014 rozhovor, v ktorom okrem predchádzajúcich konštatovaní uviedol aj nasledovné nepravdivé tvrdenie podľa žalobcu: Výrok č. 6: „200 miliónov eur, ktoré štát očakáva z predaja nákladných vozňov spoločnosti Cargo je čistá fikcia... Štát podľa neho nastavil podmienky súťaže tak, že k vagónom budú mať najbližšie podnikatelia D. B. a J. E. a ani ich nemusia vyjsť draho“.

Pokiaľ ide o rozhlasovú reláciu „Y. V. naživo“ podľa žalobcu žalovaný uviedol nasledovné nepravdivé tvrdenia v tejto relácii: Výrok č. 7: „Ale teraz je zásadná otázka a musím sa vrátiť k tým krokom dozadu, tu bol jasne materiálom z 10.7. obídený zákon o veľkej privatizácii, lebo keby sme.... a ten jasne hovorí, keď predávate podnik, alebo časť podniku, kde štát vlastní akcie, alebo podiely, musíte sa riadiť zákonom o veľkej privatizácii, to znamená, že by muselo byť uznesenie výkonného výboru Fondu národného majetku, prezídia, a uznesenie vlády, kde by tieto všetky parametre, aj tá vyvolávacia nejaká cena bola jasne stanovená v zákone, zákonom uznesením vlády, a nemohlo byť, dochádzame k tomu, že o jednom hovorí uznesenie vlády, o konsolidácii, a de facto ideme privatizovať firmu, lebo predávame...“

V uvedenej rozhlasovej relácii uviedol žalovaný podľa žalobcu nasledovné zavádzajúce a nepravdivé hodnotiace úsudky: „Neoficiálne informácie. Ale suma summarum, no tak keby sme aj tých 10 miliónov ešte zobrali, že by sa navýšili to imanie dokopy, čiže zase štát by dal 33,4, aj tak exkluzívna zmluva na osem rokov za 270 miliónov eur, štát takýmto spôsobom, dopredu vám hovorím, každý by chcel začať podnikať tak, nájdem si štátnu firmu, od nej si kúpim majetok na základe týchto všetkých pochybných argumentácií, a zároveň získavam exkluzívnu zmluvu na osem rokov na 240 miliónov eur.“

„Viď D. privatizácia. Cena firmy 10 miliónov, banka vám dá 10 miliónov , a pritom viem, že hodnota je 200.“ „Následne na to minister dopravy v zmysle zákona o reštrukturalizácii dá Cargo do reštruktulizácie. A po tejto reštruktulizácii sa predá sto percent akcií celého Carga následne budúcim záujemcom, a momentálne by mal konať podľa.... som o tom, presvedčený, aj generálny prokurátor, aby preveril, či práve prijatím uznesenia z 10.7.2013nedošlo k obídeniu zákona o veľkej privatizácii.“

Žalovaný týmito svojimi vyjadreniami vykreslil žalobcu negatívne ako subjekt, ktorý sa má podieľať na nezákonnom a neetickom „privatizovaní“ a ktorý má slúžiť štátu na prevod majetku „spriazneným“ podnikateľom. Žalovaný pri týchto nepravdivých a difamačných hodnotiacich úsudkoch nemohol konať v dobrej viere v pravdivosť svojich tvrdení, pretože nepreukázal žiadne úsilie k tomu, aby si overil pravdivosť týchto dezinformácií. Nežiadal žalobcu prípadne iný kompetentný subjekt o komentár alebo stanovisko k dezinformáciám, ktoré sa chystal prezentovať. Neoprávnená kritika zo strany žalovaného je objektívne spôsobilá vyvolať ujmu na dobrej povesti žalobcu, spočívajúcu najmä v strate obchodných príležitostí, v objektívne možnom dopade na výslednú cenu za akcie Cargo Wagon resp. na počet investorov, ktorí sa transakcie zúčastnia a v celkovom oslabení dôveryhodnosti žalobcu u jeho obchodných partnerov a v súčasnosti financujúcich bánk. Neoprávnená kritika nemala reálny skutkový základ, žalovaný vytrhával jednotlivé skutočnosti zo vzájomných súvislostí, tieto využíval na formuláciu zavádzajúcich konštatovaní s vedomím, že nepravdivo informuje verejnosť a že svojimi úsudkami neprimeraným spôsobom skresľuje vnímanie Transakcie bežným príjemcom informácie, ktorý nedisponuje takými znalosťami ako žalovaný. Žalobca preto žiadal, aby žalovaný sa zdržal uverejňovania ďalších nepravdivých tvrdení o procese konsolidácie železničnej nákladnej dopravy v SR a všetkých súvisiacich procesoch, konaniach a iných súvisiacich skutočnostiach, ktoré neoprávnene zasahujú do dobrej povesti žalobcu. Uplatnil aj morálnu satisfakciu keďže žiadal, aby žalovaný na svoje náklady zabezpečil uverejnenie ospravedlnenia za žalované výroky v televízii TA3 a napokon požadoval aj peňažnú satisfakciu vo výške 5.000 eur, ktorú zdôvodnil závažnou stratou dobrej povesti v spoločnosti a v rámci obchodných vzťahov.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Citoval právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.11.2000, v zmysle ktorého dobrú povesť právnickej osoby je nevyhnutné hodnotiť podľa jej správania v obchodných vzťahoch. Pokiaľ podnikateľ neplní záväzky z týchto vzťahov riadne a včas, resp. iba výnimočne splní svoje povinnosti včas, nemožno dospieť k záveru, že ide o právnickú osobu - podnikateľa, ktorý by požíval dobrú povesť. Informáciu o takomto jeho správaní v obchodných vzťahoch nie je možné za týchto okolností považovať za neoprávnenú. Žalovaný následne uviedol, že žalobcom namietané tvrdenia nie sú spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti. Vyslovil tiež názor, že žalovaný svojimi vyjadreniami realizoval právo na slobodu prejavu v zmysle článku 26 ods. 1, 2 SR.

Na pojednávaní žalovaný vzniesol aj námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného vzhľadom na to, že tlačovú besedu, ktorú odvysielala televízia TA3 zvolal Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (ďalej len „inštitút“), o čom predložil pozvánky tohto inštitútu a poukázal aj na úvodné slová moderátora tejto tlačovej besedy, ktorý privítal novinárov na tlačovú besedu inštitútu. Z obrazových snímkov tejto besedy sú viditeľné v pozadí logá inštitútu. Žalovaný vystupoval na tejto besede ako riaditeľ inštitútu a prezentoval názory inštitútu, ktorého úlohou, podľa jeho štatútu, je aj vypracovanie analýz, rozborov, štúdií, hodnotiacich dopadov pripravovaných resp. schválených predpisov na rozvoj regiónu a ich vplyv na verejné financie. Žalovaný teda konal v mene inštitútu.

Na pripomienku žalobcu, že žalovaný si neoveroval informácie, ktoré predniesol, uviedol, že niekoľko krát navštívil ministerstvo dopravy a žiadal o stretnutie s ministrom, ale bezúspešne, príslušný list s podacím lístok založil do spisu.

Žalovaný vyslovil tiež názor o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keďže je potrebné vychádzať z toho, že pojem „dobrá povesť“ predstavuje súbor vlastností, z ktorých vyplýva, že príslušná právnická osoba si plní svoje záväzky a je spoľahlivým partnerom, pričom z medializovaných informácií je známe, že žalobca je zadlžený a s jeho menom sa spájajú skôr negatívne súvislosti, čomu nasvedčujú aj články z internetu z rokov 2002-2013, ktoré založil do spisu a ktoré sú vo vzťahu k žalobcovi nelichotivé. Uviedol aj to, že výstupmi, ktoré sú predmetom žaloby, kritizoval najmä ministerstvo a vládu SR, keďže jediným akcionárom Carga je ministerstvo dopravy.

Žalovaný zdôraznil, že svojimi vyjadreniami poukázal na netransparentnosť celej transakcie a že bol obídený zákon o veľkej privatizácii a o verejnom obstarávaní a že podmienky chystaného predaja neboli vopred zverejnené. Ako dôkaz o netransparentnosti celej transakcie svedčí aj skutočnosť, že podľa neskôr zverejnenej akcionárskej dohody na stránke centrálneho registra zmlúv, spätný leasing predaných vozňov je možné predĺžiť o ďalších 8 rokov, teda môže trvať až 16 rokov, čo je ešte viac nevýhodné pre štát.

Žalovaný na pojednávaní prehlásil, že zámerom inštitútu nebolo pri sporných mediálnych vystúpeniach útočiť na žalobcu, ale na vyššie uvedené nedostatky upozorňovať a vytýkať ich vláde a ministerstvu dopravy a žalobca bol spomínaný len aktér celej transakcie, ktorú mal vykonávať na základe uznesenia vlády. Uviedol tiež, že pokiaľ spomínal sumu 50 miliónov eur ako možný zisk pre investora, vychádzal len z verejných informácií, keďže sám minister dopravy na tlačovej besede spomínal sumu 200 milión eur, ktorú očakáva z predaja akcií a vozňov, z tej odpočítal predpokladané náklady na údržbu vozňov a vychádzal tiež zo zisku osem ročného leasingu vozňov v hodnote 240 miliónov eur, išlo teda len o hypotetický výpočet možného zisku investora 50 miliónov eur (240 - 186).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich písomnými vyjadreniami, uznesením vlády SR č. 390 zo dňa 10.7.2013, návrhom opatrení na konsolidáciu železničnej nákladnej dopravy v SR, vyjadrením žalovaného pre denník SME dňa 26.2.2014, prepisom tlačovej besedy v TA3 zo dňa 25.2.2014, prepisom rozhovoru v rozhlasovej stanici Expres zo dňa 26.2.2014 „Y. V. naživo“, vyjadrením pre agentúru SITA zo dňa 5.6.2013 pre denník SME zo dňa 14.2.2013 a 18.2.2013 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný je riaditeľom Inštitútu pre hospodárstvo a dopravu, ide o neziskovú organizáciu. V súvislosti s transakciou popísanou v úvodnej časti rozsudku sa vyjadroval aj pre médiá. Konkrétne dňa 25.2.2014 zvolal Inštitút pre dopravu a hospodárstvo tlačovú konferenciu, na ktorej žalovaný uviedol nasledovné, ako to vyplýva z prepisu tejto tlačovej besedy: Hovorca. "Dobrý deň, dovoľte mi privítať vás na dnešnej tlačovej konferencii Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, k téme privatizácie akciovej spoločnosti Cargo sa bude vyjadrovať riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo pán A. D., dovoľte mi, aby som práve teraz odovzdal slovo." Žalovaný: "Vážené dámy, páni, ďakujem vám za vašu účasť. Dovolili sme si zvolať krátky brífing, krátku tlačovú besedu k závažným skutočnostiam pri plánovanej privatizácii časti Cargo, Cargo Vagón Slovakia. Ako všetci viete, mám tento materiál pred sebou, 10.7.2013 vláda schválila materiál - Návrh opatrení na konsolidáciu železničnej spoločnosti Cargo a to jasným spôsobom, založením dcérskych spoločností, budeme sa baviť o Cargo Vagón, do ktorej mal byť vložený majetok v podobe vagónov a následne takto mal byť predávaný majoritný podiel spoločnosti. V skutočnosti podmienky, ktoré obdŕžali štyria poslední uchádzači, ktorí ostali po prvom predkole, sú úplne, úplne odlišné a v rozpore s týmto schváleným materiálom. Keď sme sa bavili, že pri emisiách Slovenská republika stratila 47 miliónov eur, tak ak prebehne táto transakcia, tak ako nakoniec sa pripravuje, tak štát môže prísť pri tejto transakcii minimálne o 50 miliónov euro, uvidíme následne ďalej. Dôkaz toho, že je to v rozpore - citácia, v optimistickom scenári môže Cargo za predaj dcérskej firmy s vozňami získať 200 miliónov eur. To je presne to, čo sme všetci, aj vy, očakávali, že zhruba vyvolávacia cena za majoritný podiel tejto spoločnosti bude 200 miliónov eur. Je to všetko ináč. Na ďalšom slajde môžete vidieť, ako v skutočnosti teraz ten predaj je pripravený. ZSSK Cargo, stopercentný vlastník štát, založilo dcérsku spoločnosť Cargo Vagón a.s. a rozhodlo sa predať 66- percentný podiel tejto spoločnosti formou aukcie. Tu je prvý rozpor s materiálom a ten rozpor hovorí o tom, že 66-percetný podiel sa nebude predávať v očakávanom objeme, ale cena, za ktorú, ktorou aukcia štartuje, je v objeme 6,6 milióna euro. Čiže budúci privatizér sa v aukcii zúčastní, dajme tomu za sedem, za desať miliónov euro, nadobudne 66-percentný podiel v tejto spoločnosti ako prvým krokom a jediné, čo je povinný, je preukázať, že poskytne sám sebe, čiže tejto spoločnosti úver, pôžičku vo výške 186 miliónov euro, ktorá by eventuálne mala slúžiť na kúpu vagónov. Nikde nie je ale jasne napísané, že tak musí potom ako majoritný vlastník urobiť. Ale zároveň získava pri tejto transakcii po nadobudnutí toho podielu lukratívnu zmluvu na osem rokov s pevne stanovenou cenou 10,50 za vagón a mesiac na spätný prenájom 8-tisíc vagónov od štátu, čiže od materskej firmy Cargo. Čiže keď si to dáte do kalkulačky, je to približne 240 miliónov euro za osem rokov.

Celý ten, tá transakcia je nebezpečná z pohľadu záujmov štátu v tom, že keby sme zobrali do úvahy aj skutočnosť, že úver, ktorý bude poskytnutý v objeme 186 miliónov, bude použitý na nákup vagónov, tak keď si to dáte do kalkulačky, znova opakujem, tak rozdiel medzi lukratívnou zmluvou 240 miliónov eur a 186 miliónov po odpočítaní určitých nákladov, vám vyjde, že vy pri aukcii zarábate minimálne 50 miliónov. Čo je ale oveľa horšie, vy už nadobudnete tento majoritný podiel a ovládate spoločnosť. Čiže v konečnom dôsledku vôbec nemusíte koniec koncov tieto vagóny odkupovať za 186 miliónov euro. Celá táto transakcia je doslova a do písmena vymyslená a vyšitá ako obísť skutočnosť, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky a to predáme podiel majoritný a očakávame za neho minimálne 200 miliónov eur. Čiže ako to vlastne malo byť, mali sa vložiť vagóny do tejto spoločnosti ako vklad a následne elektronickou aukciou mal byť tento podiel tendrovaný. Takto sa tomu nedeje. Natíska sa preto otázka, či vlastne potrebujeme privatizéra budúceho na to, aby zabezpečil úver. Lebo keď si pozriete nasledujúci obrázok, tak z neho je úplne jasné, že keď do dcérskej spoločnosti, ktorú nezaťažíte dlhmi od materskej firmy, vložíte 13 500 vagónov, následne kryjete kontrakt zmluvou na spätný prenájom za 240 miliónov euro, myslím si, že všetky banky by veľmi rady požičali napriamo 186 miliónov euro takejto spoločnosti, ktorá vlastní majetok, nemá žiadne dlhy a záväzky a má lukratívnu zmluvu a stopercentným vlastníkom je štát. V tomto prípade tento minimálny zárobok 50 miliónov eur by neskončil v rukách konečného privatizéra, ale by ostal v štáte. Preto sa natíska niekoľko otázok. Prečo štát vyberá takýmto spôsobom privatizéra? Aké dôvody štát má k tomu, že nemôže si takýto úver zobrať sám? Mal by priznať farbu, že v akom stave ja Cargo ako celok. A ako vlastne odôvodní takzvanú transparentnú aukciu, ktorú nejakým záhadným spôsobom ohodnotil, že 66-percentný podiel v tejto spoločnosti je vo výške 6,6 milióna euro. Od tejto sumy by sa mala elektronická aukcia odvíjať. Ja, neostáva mi nič iné, len po týchto skutočnostiach znova a opätovne, verím tomu, že pán premiér sa rýchlo uzdraví, lebo zrejme ho Achillova päta v podobe privatizácie Carga veľmi, veľmi tlačila a než odíde do prezidentského paláca, stihne prísť naspäť do práce a zastaví tento predaj. A dovolil som si, úplne otvorene aj ako daňový poplatník povedať ako. Po prvé zrušiť uznesenie vlády zo dňa 10.7.2013, ihneď so zodpovednosťou predsedu vlády Slovenskej republiky. Vrátiť všetok majetok naspäť do spoločnosti zrušiť založené dcérske spoločnosti, zodpovedný minister dopravy, termín ihneď. V treťom kole, tak ako niekoľko stovák ak nie tisíc firiem v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov prebehlo zákonnou reštrukturalizáciou v zmysle platného zákona o reštrukturalizácii, Cargo ako celok ozdraviť a po takejto, takomto ozdravnom procese prijať v zmysle zákona o veľkej privatizácii, ktorý je mimochodom stále platný, uznesenie vlády o predaji sto percent akcií spoločnosti Carga ako celku formou elektronickej aukcie. Cenu vygeneruje ozdravný proces, ktorý by v spoločnosti Cargo prebehol. Toto je jediný správny postup ako definitívne v tejto krajine vyriešiť neustále problémy so zadlžovaným sa Cargom a nerozdať ho za pôžičku možno kamarátom, ktorí zrejme vymysleli takýto postup predaja majoritného podielu spoločnosti Gargo Vagón v rozpore s materiálom, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, opakujem, dňa 10.7.2013. Takže asi toľko na úvod, ďakujem veľmi pekne zatiaľ za vašu pozornosť." Hovorca: "Ďakujem za pozornosť, priestor pre vaše otázky." N.. L., TA 3:

"Pán D., teda ak tomu mám dobre rozumieť, vy by ste skôr privatizoval celú spoločnosť ako celok a nie ju trieštil na viacej častí. A myslíte, že teda plán, ktorý má vláda, je dostatočný na to, aby znížil tú zadlženosť Carga hovorí sa tam o vyše 400 miliónoch eur." žalovaný: "No takto, ako som to prezentoval, ako sú tie podmienky nastavené, tak nemáte žiadnu záruku, lebo je iný možný výnos, ktorý Cargo ako materská firma z takto pripravenej transakcie dostane, je možno desať miliónov euro ako výsledok elektronickej aukcie. To je všetko, nič viac, lebo nie je ničím zabezpečené, za akú sumu vlastne následne ovládaná dcérska spoločnosť takýmto privatizérom bude ďalej kupovať spoločnosť. Čiže v žiadnom prípade sa nemôžeme baviť o nejakom oddlžení. A na druhej strane práve opak, materská firma, čiže štátne Cargo dáva záväzok v podobe lukratívnej zmluvy na dobu osem rokov v podobe 240 miliónov euro. Takže je to absolútne v rozpore s daným materiálom a s očakávaniami o oddlžení spoločnosti " N.. L.: "A myslíte, že je dostatočný počet záujemcov, ktorí by kúpili túto spoločnosť ako celok?" žalovaný:

"Myslím, podľa informácií, ktorými disponujeme v tom, po predkole ostali štyria uchádzači, z toho dvaja zahraniční uchádzači renomovaní v oblasti špedície, spravovania a prenájmu, lízovania vagónov a dve spoločnosti so slovenským základom, ktoré nemajú takéto skúsenosti a vstúpili do tohto tendra s pohnútkami využiť tento scenár, ktorý tu je nakreslený, využiť ovládanie spoločnosti najprv za malú sumu, sám sebe si vlastne len garantovať pôžičku. Viete, každý by dokázal podnikať tak, že nadobudne majoritný podiel za takzvane babku a následne sám sebe si požičia peniaze, ktoré by následne mal použiť na rozvoj tejto spoločnosti. Na to potrebuje jednoznačne mať veľmi dobrý vzťah s ľuďmi, ktorí ovládajú 34-percentný balík, aby sa vyhol použitiu celej alebo časti tejto pôžičky na predaj vagónov. Lebo dostáva lukratívnu zmluvu na osem rokov v podobe fixne stanovenej ceny za prenájom za vagón a deň." I.. U., SME: "Možno keby ste ešte vedeli upresniť, vy ste povedali, že by toto nastavenie mohlo pomôcť nejakým kamarátom tejto vlády, že keď poznáte tých záujemcov, tak o koho by podľa vás malo ísť?" žalovaný: "Poviem to úprimne a otvorene, tak ako to vnímam, vidím a ako sa aj hovorí, ak sa pán B. dohodne s pánom E., bude len jedna ponuka, ak sa nedohodnú, tak budú ponuky dve. Čiže pán B. so spoločnosťou Tuts a následne Slovenské plavby a prístavy. Totižto takto, ako je to nastavené, neočakávam, že zahraničným renomovaným firmám ich majitelia dovolia vstúpiť do takejto transakcie a očakávam, že v hre budú dve ponuky, alebo bude len jedna." Hovorca: "Dámy a páni ďakujem za pozornosť, pokiaľ nemáte ďalšie otázky, tak vám prajem pekný deň a ďakujem ešte raz za účasť na dnešnej tlačovej konferencii." J. I.: "Naživo ste sledovali tlačovú besedu riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, ktorý sa vyjadril k novým skutočnostiam o príprave predaja spoločnosti Cargo"

Žalovaný dňa 26.2.2014 vystúpil aj v rozhlasovej relácii „Y. V. naživo“, ktorú odvysielala stanica Rádio Express. Prepis tohto rozhovoru je nasledovný: Y.. V., moderátor: "Záchrana štátnej firmy, alebo miliónový prepadák? Prídeme pri privatizácii časti štátneho nákladného prepravcu Carga o tisícku vagónov a milión eur? Alebo je pravda, že sa len štát pokúša zachrániť stámiliónovo zadlženú štátnu firmu a jej zamestnancov, a ešte na tom aj trošku zarobiť? Pobavíme sa o tom s bývalým poradcom expremiérky Z. a šéfom Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo A. D.. Vitajte, dobrý deň, pán D.." A.. D., Inštitút pre dopravu a hospodárstvo: "Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem." Y.. V.: "Tak poďme hneď na začiatok. Vy ste kritik tohto biznisu štátneho, najmä toho, čo sa deje v posledných týždňoch s tým, tak ak by som to zhrnul, vy tvrdíte, že predaj Carga je podozrivou transakciou, pri ktorej môžme prísť až o 50 miliónov eur. To sú obrovské peniaze. Prosím vás, vysvetlite čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie hlavne, že prečo, ja, ako si pamätám, strana, ktorej aj vy ste boli členom, a ktorá bola aj pri vláde, chcela Cargo takisto privatizovať." žalovaný: "Áno, samozrejme. Vráťme sa do roku 2006 a výroku vtedy poslanca Národnej rady Z. B., ktorý povedal: Zlaté vajce si nenecháme predať. Tam sa musíme vrátiť, privatizácia bola zastavená, a vtedy sme mohli zinkasovať za predaj v sume 520 miliónov euro, plus zaplatenie záväzkov tejto spoločnosti voči Železniciam Slovenskej republiky a ďalším veriteľom vo výške 80 miliónov eur. Bolo to tesne pred podpisom." Y.. V.: "K tomuto sa môžme vrátiť o chvíľočku. Ja len, aby sme tomu všetkému rozumeli, tým zlatým vajcom ste mysleli zákaz, stopnutie privatizácie Carga prvou vládou Z. B.. A teraz sa vráťme k tomu, prečo tvrdíte, že na tejto privatizácii časti dcérskej spoločnosti Carga ktorá je vytvorená, Cargo Wagon, 66 percent a po tom následnom predaji vagónov môžeme prísť o 50 miliónov eur." žalovaný: "Jednoducho, počítajme spolu. Vyhlásenie ministra dopravy bolo: Za predaj časti podielu dcérskej spoločnosti Cargo Wagon očakávame minimálne 200 miliónov euro. Na základe tohto bol prijatý materiál konsolidácie spoločnosti Cargo. A počítajme spolu, zrazu sa začali objavovať nové skutočnosti. V tomto materiáli sa len povedalo, založí sa dcérska spoločnosť, do nej sa vložia vagóny, a predá sa 66-percentný balík s očakávaným výnosom 200 miliónov euro. To sú slová ministra dopravy. Následne na to prišla informácia, že ale ešte tu bude nejaký spätný nájom. Čiže Cargo najprv tie vagóny vloží, resp. predá, a následne ale z tých 12 500, 13-tisíc vagónov 8-tisíc bude potrebovať naspäť prenajímať. Zrazu sme sa dozvedeli, že to má byť exkluzívna zmluva na osem rokov za cenu 10,50 za vagón a deň..." Y.. V.: "Dohromady 240 miliónov eur." žalovaný: "240 miliónov eur. A to som už odpočítal, lebo jedná sa o 8 200 vagónov, aj náklady, ktoré vzniknú samozrejme..." Y.. V.: "Používaním tých..." žalovaný: "... používaním, revízie, atď. Čiže dôjdete k sume 240 miliónov, či sa to niekomu páči, alebo sa to nepáči. A teraz v podmienkach, ktoré sa stále menia za pochodu, zrazu sa hovorí, že už nebudeme predávať za vyvolávaciu cenu elektronickou aukciou za 200 miliónov tento podiel, ale budeme ho predávať za vyvolávaciu cenu 6,6 milióna, takže možno to bude 10, možno... maximálne odhadujem 10 miliónov euro, odpočítame z 240 miliónov 10 miliónov euro a následne, keby som zobral do včera, do tlačovej správy, ktorú vydalo Cargo ten optimistický variant, že privatizér zabezpečí úver, alebo dá peniaze na kúpu vagónov vo výške 186 miliónov euro, no tak počítajme spolu, keď to napočítame, 50 miliónov máte vo vrecku pri uskutočnení takejto transakcie. To bol ten optimistický variant. Ale čuduj sa svete, argumentácia spoločnosti Cargo pripomína takú rozprávku Cisárove holé šaty, že keď vlastne cisár bol holý, tak si obliekol deravé šaty, lebo ešte napíšu, a citujem tlačovú správu, cena za predaj 12 300 kusov nákladných vozňov do Carga Wagon, a.s., tá bude stanovená znaleckým posudkom. Čiže to nemusí byť ani tých 185 miliónov, to nemusí byť ani 180, to môže byť kľudne 40. Poznáme my dneska výšku súdnoznaleckého posudku? Je to absolútny..." Y.. V.: "Obávam sa, že to nikto." žalovaný: "Ale teraz je zásadná otázka, a musím sa vrátiť k tým krokom dozadu, tu bol jasne materiálom z 10.7. obídený zákon o veľkej privatizácii, lebo keby sme... a ten hovorí jasne, keď predávate podnik, alebo časť podniku, kde štát vlastní akcie, alebo podiely, musíte sa riadiť zákonom o veľkej privatizácii, to znamená, že by muselo byť uznesenie výkonného výboru Fondu národného majetku, prezídia, a uznesenie vlády, kde by tieto všetky parametre, aj tá vyvolávacia nejaká cena bola jasne stanovená v zákone, zákonom uznesením vlády, a nemohlo byť, dochádzame k tomu, že o jednom hovorí uznesenie vlády, o konsolidácii, a de facto ideme privatizovať firmu, lebo predávame..." Y.. V.: "Čiže prečo si myslíte teda, že sa obchádza ten zákon o veľkej privatizácii?" žalovaný: "Jednoduchý politický dôvod. Súčasný premiér pán Z. B. veľmi dobre vedel a vie, že si on nemohol dovoliť, ktorý celý čas bojovať proti akejkoľvek privatizácii, si nemôže dovoliť povedať jednoducho, nevieme zlaté vajce ďalej spravovať..." Y.. V.: "Áno, takáto sémantika slovíčka. Dobre. Podstatné je to, že ak ktokoľvek predáva časť firmy, tak, či je prevod, neviem čo, skrátka je to kúpa, niekto príde a za nejaké peniaze musí kúpiť časť firmy. Dobre. Teraz sme mali, počúvali ste aj vy, v správach, oslovil som aj ministerstvo dopravy, takisto aj zástupcu štátneho prepravcu Cargo, no a oni hovoria, že tá celá transakcia bude vyzerať takto, že pokiaľ niekto bude chcieť vôbec sa uchádzač o účasť v tom tendri, alebo ako to povedať, bude musieť splniť tri základné podmienky. Tá prvá podmienka je taká, že bude musieť teda kúpiť za súdnoznaleckú cenu tých 12 350 vagónov..." žalovaný: "Presne tak." B. V.: "... že bude musieť navýšiť spolu teda aj so štátom základné imanie spoločnosti Cargo Wagon, teda tejto dcérskej firmy, no a ešte tam bola jedna vec, možno, že mi pomôžete, čiže..." žalovaný: "Elektronická akcia." Y.. V.: "No, čiže toto sa vám už nezdá byť v poriadku, alebo aký je tu problém s týmto?" žalovaný:

"No, aj k tomu hneď sa vyjadrím, ale chvalabohu, že to vôbec vieme." B. V.: "Že teda, aby to bolo celkom jasné, lebo trošku sa v tom môžeme strácať, čiže štát najprv predá spoločnosť Cargo Wagon samostatne, 66 percent tejto spoločnosti, kde očakáva, tá vyvolávacia cena v elektronickej aukcii 6,6 milióna eur. Potom, keď ju kúpi ten investor, tých 66 percent, tak potom sa bude, až potom sa začne predávať tých 12 500, alebo koľko je tých vagónov, kde štát očakáva, povedzme, 180 miliónov eur, hovoríte, že tá suma môže byť rôzna podľa znaleckého posudku, no a potom sa bude navyšovať základné imanie firmy. Je tu nejaký problém v tomto postupe?" žalovaný: "No jednoznačne, lebo vy najprv kúpite možno za 10 miliónov si majoritný podiel a potom sám sebe si budete spolu so štátom, ktorý má 34 percent..." Y.. V.: "Kupovať 12-tisíc vagónov, hej? Ale ak štát tvrdí, že je to podmienka, že ak nesplní, alebo teda nepodpíše tú podmienku, ten investor, ešte pred tým, tak skrátka 66 percent nebude môcť kúpiť. Bude ich môcť kúpiť len vtedy, ak sa zaviaže, že potom kúpi aj všetkých 12 350 vagónov." žalovaný: "Áno, ale prečo sme to neurobili úplne jasne hneď, dám ti tam vagóny, tak ako bolo plánované, vložím tam vagóny..." B. V.: "A (...) to celé?" žalovaný: "Na základe súdnoznaleckého posudku, ktorý by sme už vedeli, a predám 66 percent úplne transparentne..." Y.. V.: "So všetkým všudy takpovediac." žalovaný: "... s vyvolávacou cenou 185 miliónov eur. Prečo? Akú to má logiku?" Y.. V.: "Neviem. Vám nesedí ten argument ministerstva a Cargo, že na tomto rozdelení tohto predaja, že najprv firma, potom vagóny, že môže získať viac peňazí?" žalovaný: "No ale ja odpoviem prečo, lebo ja spochybňujem, že vôbec niekto bude chcieť dať takéto peniaze. Tak sa hľadá do budúcna formát, ako súdnoznalecký posudok povie možno nižšiu cenu, a teraz, čo je ešte v tom zaujímavé, štát bude znova musieť tam dokladať peniaze, tak by nemusel, lebo navyšovať imanie znamená aj štát vo výške 34 percent. Takže zase musí ešte aj štát v takomto procese tam dávať peniaze." Y.. V.: "No dobre, tie môže získať predajom tých vagónov." A.. D.: "A teraz ale nevie povedať, do akej výšky. Čiže celé to je zahmlené sumami, číslami." Y.. V.: "Podľa mojich informácií okolo 10 miliónov by sa to malo navyšovať, ale to sú neoficiálne..." A.. D.: "Neoficiálne informácie. Ale suma summarum, no tak keby sme aj tých 10 miliónov ešte zobrali, že by sa navýšili to imanie dokopy, čiže zase štát by dal 33,4, aj tak exkluzívna zmluva na osem rokov za 270 miliónov eur, štát takýmto spôsobom, dopredu vám hovorí, každý by chcel začať podnikať tak, nájdem si štátnu firmu, od nej si kúpim majetok na základe týchto všetkých pochybných argumentácií, a zároveň získavam exkluzívnu zmluvu na osem rokov na 240 miliónov eur." Y.. V.: "Inými slovami tvrdíte, že proste niekto vlastne už dopredu bude môcť banke ručiť, že skrátka vy aj tak ten úver dáte, pretože..." A.. D.: "Presne tak, presne tak." Y.. V.: "... ja vám ručím exkluzívnou zmluvou, za ktorú dostanem určite 240 miliónov..." A.. D.: "Viď MEČIAROVA privatizácia. Cena firmy 10 miliónov, banka vám dá 10 miliónov, a pritom viem, že hodnota je 200." Y.. V.:

"Máme poslednú minútku, pán D., jednou, dvomi vetami. Čo teda s tým robiť? Lebo ja neviem, toto už asi nezastavíte, keďže vláda už na tom pracuje, ale ako..." žalovaný: "Nie, je to jednoducho zastaviteľné. Premiér môže okamžite zrušiť uznesenie vlády, má to v plnej kompetencii, zajtra, ihneď. Následne na to minister dopravy v zmysle zákona o reštrukturalizácii dá i do reštrukturalizácie. A po tejto reštrukturalizácii sa predá sto percent akcií celého Carga následne budúcim záujemcom, a momentálne by mal konať podľa... som o tom presvedčený, aj generálny prokurátor, aby preveril, či práve prijatím uznesenia vlády z 10.7.2013 nedošlo k obídeniu zákona o veľkej privatizácii." Y.. V.: "Uvidíme, či sa tak stane. Ja neviem, či môžete vy ako fyzická osoba podať takýto nejaký podnet." žalovaný: "Môžem, ale..." Y.. V.: "Urobíte tak?" žalovaný: "Alebo stačí aj teraz táto verejná výzva, pokiaľ viem, a generálny prokurátor by mal konať aj na základe verejnej dostupnej informácie, aj týmto ho vyzývam, aby konal a preveril tento obchod." Y.. V.: "Uvidíme, či sa chytí, alebo nie. Uvidíme, že ako bude celá tá privatizácia 66 percent Cargo a potom aj tých 12-tisíc vagónov..." Žalovaný: "Dcérskej spoločnosti." Y.. V.: "Dcérskej spoločnosti. Ako to bude prebiehať. No budeme to samozrejme sledovať, možno aj s vami, so zástupcami ministerstva dopravy sa o tom ešte v tejto relácii budeme rozprávať. Veľmi pekne ďakujem, pán D., že ste boli." žalovaný: "Ďakujem pekne. Pozdravujem všetkých poslucháčov." Y.. V.: "Ďakujem. Dovidenia." žalovaný: "Dovidenia."

Podľa pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Podľa článku 19 ods. 1 SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 26 ods. 1 SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa článku 26 ods. 2 SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolenie rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa § 10 ods. 2 citovaného dohovoru výkon týchto slobôd pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrane zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácii alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Musím pritom ísť o nepravdivé skutkové tvrdenie a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ a zároveň v oboch prípadoch musí byť splnená podmienka ich difamačného charakteru (nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.8.2008). Ochrana hodnotiacich úsudkov z hľadiska slobody prejavu je tak intenzívnejšia ako pri skutkových tvrdeniach.

Súd preto rozobral jednotlivé výroky žalovaného, pre ktoré bola podaná táto žaloba predovšetkým z pohľadu toho, či majú difamačný charakter a či predstavujú nepravdivé tvrdenia alebo neprimeraný hodnotiaci úsudok.

Výrok č. 1: žalobca pri ňom poukázal na to, že plánovaná transakcia predpokladá opačný postup ako uviedol žalovaný, teda najprv predaj akcií spoločnosti Cargo Wagon a až potom predaj vagónov Cargu Wagon. Súd pri tomto tvrdení postráda difamačný charakter, pretože toto vyjadrenie nie je objektívne spôsobilé zasiahnuť do povesti žalobcu.

Výrok č. 2: toto vyjadrenie súd na rozdiel od žalobcu považuje za hodnotiaci úsudok. Neobsahuje totiž tvrdenie o strate 50 miliónov eur, čo jasne vyplýva z jeho formulácie. Žalovaný totiž uviedol len možnosť finančnej straty, ktorú aj vysvetlil.

Výrok č. 3: toto vyjadrenie žalovaného je neúplné. Je pravdou, že nie je jediným krokom privatizéra preukázanie poskytnutia spoločnosti úver vo výške 186 miliónov eur. Nepochybne musí kúpiť akcie, uzatvoriť kúpnu zmluvu na kúpu vozňov, ale je potrebné vychádzať z celého kontextu výstupu žalovaného, ktorého cieľom bolo poukázať na finančné transakcie a nie vymenovať jednotlivé právne úkony. Ide však opäť len o hodnotiaci úsudok, pretože okrem už známej sumy za nájom vozňov vo výške 240 miliónov eur za 8 rokov nájmu, ktorú sumu získa žalobca, suma 186 miliónov eur, ktorú žalovaný uvádza, je hypotetická, pretože ešte nie je známa kúpna cena za vozne, ktorá sa stanoví znaleckým posudkom. V súčasnosti preto nie je možné ustáliť, že ide o nepravdivé tvrdenie. Ten istý záver platí aj pre výrok č. 4. Výrok č. 5 z pohľadu súdu nie je objektívne spôsobilý zasiahnuť do povesti žalobcu.

Výrok č. 6 (poskytnutý pre denník SME): žalovaný v ňom spomína len štát. Vôbec neuvádza žalobcu a preto tento výrok nemôže mať difamačný účinok pre žalobcu.

Výrok č. 7 (rádio Expres): opäť z neho jasne vychádza, že ide o kritiku vlády, keďže žalovaný v ňom uvádza svoj názor, že návrhom opatrení na konsolidáciu železničnej nákladnej dopravy z 10.7.2013 bol obídený zákon o veľkej privatizácii. Preto ani toto tvrdenie nie je spôsobilé na zásah do dobrej povesti žalobcu.

Žaloba bola podaná aj za ďalšie vyjadrenia žalovaného, ktoré sám žalobca (s čím sa stotožnil aj súd) považoval za hodnotiace úsudky.

Súd pripomína, že pravdivosť hodnotiaceho úsudku nepripúšťa dôkazy (narozdiel od tvrdení) má totiž subjektívny charakter, ale musí mať dostatočný fakticky základ (napr. uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15.10.2009).

Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne pôsobiacimi osobami platí z ústavného hľadiska prezumpcia, že ide o kritiku ústavne konformnú. Ide o výraz demokratického princípu, o výraz participácie členov občianskej spoločnosti na veciach verejných (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.11.2005).

V danom prípade sa žalovaný nepochybne vyjadroval k veciam verejným, k predaju akcií a ďalším transakciám v obchodnej spoločnosti, v ktorej je 100% vlastníkom štát. Žalovaného navyše možno považovať za verejne pôsobiacu osobu (bývalý poslanec Národnej rady SR, bývalý poradca premiérky vlády SR a terajší riaditeľ inštitútu pre dopravu a hospodárstvo). Dôležité je však aj posúdenie celého obsahu vyjadrení žalovaného, teda nikdy sa neposudzuje iba vytrhnutý výrok (rozhodnutie Ústavného súdu ČR ) a vychádzať je potrebné aj z účelu týchto vyjadrení. Zjavne jeho zmyslom bolo upozornenie na možné riziká, pre štát neefektívnu chystanú transakciu v štátnej spoločnosti. Navyše kritika žalovaného (vychádzajúc z celého obsahu výstupu žalovaného) smerovala skôr k štátu (teda inému subjektu ako je žalobca) čo je zrejmé napríklad z rečníckych otázok žalovaného, ktoré odzneli na tlačovej besede v TA3: „Prečo štát vyberá takýmto postupom privatizéra? Aké dôvody má štát k tomu, že nemôže si takýto úver zobrať sám?“.

Vyslovené hodnotiace úsudky žalovaného, ktoré možno zhrnúť do vyjadrenia jeho názoru o možnom zisku investora 50 miliónov eur majú, podľa súdu, reálny základ. Bola totiž známa cena nájmu, ktorú žalobca ako štátna spoločnosť mala zaplatiť dcérskej spoločnosti Cargo Wagon po vstupe investora - 240 miliónov eur (v súčasnosti je už známa informácia o ďalšom možnom predĺžení leasingu na ďalších 8 rokov), pričom kúpna cena za akcie a za vagóny mala byť nepochybne nižšia (čo potvrdili obaja účastníci). Sám žalobca uvažoval o sume 200 miliónov eur, neskôr došlo k odpredaju vozňov za 216,6 miliónov eur. Preto je potrebné kritiku žalovaného o chystanej transakcii z verejných zdrojov prinášajúcej riziko nevýhodnosti pre štát, považovať za kritiku oprávnenú. V tejto súvislosti možno poukázať aj na záver vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci B. v. SR zo dňa 12.7.2001. V zmysle neho je potrebné hodnotiacim úsudkom vysloveným v rámci politickej diskusie o veciach verejných poskytnúť osobitnú ochranu.

Posúdenie uplatneného nároku je postavené aj na kolízii práva na ochranu dobrej povesti s ďalším ústavným právo a to právom na slobodu prejavu garantovanom v článku 26 ods. 1, 2 SR a článku 10 ods. 1 Dohovoru. Sloboda prejavu je zaradená na prvé miesto medzi politickými právami a aj judikatúrou ESĽP je považovaná za základný pilier demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti. Je tiež nástrojom hľadania pravdy, nástrojom súťaže a konfrontácie rôznych myšlienok a názorov. Sloboda prejavu sa uplatňuje nielen vo vzťahu k myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo resp. sa považujú za neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (napr. rozsudok ESĽP zo dňa 7.12.1976 vo veci Handyside v. UK, sťažnosť č. 5493/72).

Sloboda prejavu znamená v demokratickej spoločnosti, že každému je dovolené vyjadrovať sa k veciam vereným a vynášať o nich hodnotové súdy. Platí pritom ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.12.2009).

Podstatou rozhodovania o väčšine obdobných sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi garantovaným právom na ochranu dobrej povesti a slobodou prejavu. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (rozhodnutia Ústavného súdu SR , ). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnenému jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (rozhodnutie Ústavného súdu SR ).

Je prirodzené, že ani sloboda prejavu nie je absolútna, čo napokon vyplýva aj z článku 26 ods. 4 SR, ale tiež článku 10 ods. 2 Dohovoru. Preto je potrebné realizáciu práva na slobodu prejavu vyhodnocovať aj v porovnaní s porušením iného základného práva - v danom prípade právom na ochranu dobrej povesti žalobcu, ktoré však vzhľadom na 100% vlastníctvo štátu je predmetom verejného záujmu, čím je podstatne zúžený priestor jeho ochrany.

V prípade kolízie dvoch rovnocenných ústavných práv, vychádzajúc z európskej judikatúry, ale aj rozhodnutí Ústavného súdu SR (napr. nález zo dňa 15.2.2009) sa primeranosť zásahu do spomínaného práva vyhodnocuje testom proporcionality, ktorá prebieha v troch krokoch. Prvý je test dostatočne dôležitého cieľa, teda test vhodnosti - či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu. Druhým krokom je test nevyhnutnosti - či nie je možné použiť šetrnejší zásah a tretím krokom je test proporcionality v užšom slova zmysle t.j. test zachovania maxima oboch práv. Tento krok zahŕňa v sebe aj tzv. Alexyho vážiacu formulu obsahujúcu tri stupne hodnôt (nízka, stredná, podstatná), pri ktorej sa intenzita zásahu do jedného základného práva pomeruje s mierou uspokojiteľnosti druhého práva v kolízii.

V danom prípade požadovaný zásah do slobody prejavu možno považovať za vhodný, pretože umožňuje dosiahnuť legitímny cieľ a to ochranu iného základného práva (ochranu dobrej povesti). Zásah je nevyhnutný, keďže žalobca si svoje právo chráni právnym prostriedkom - žalobou. Obe kolidujúce práva nie je možné zachovať popri sebe a preto rozhodujúca je spomínaná Alexyho vážiaca formula. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že vyhovenie žalobe by bolo neprimeraným zásahom do práva žalovaného na slobodu prejavu. Kľúčové v tomto prípade bolo porovnanie intenzity zásahu do práva na slobodu prejavu (čo navrhuje žalobca) s mierou uspokojiteľnosti práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti. V demokratickej spoločnosti založenej na princípe suverenity ľudu je slobodná diskusia a konfrontácia názorov vo veciach všeobecného záujmu nevyhnutnou súčasťou slobody a tvorby politickej vôle. Pri strete spomínaných základných práv má prednosť sloboda prejavu za predpokladu, že je vyslovená v dobrej viere bez snahy poškodiť osobu, na ktorú sa tento prejav vzťahuje (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29.7.2008). Vyjadrenia žalovaného sa týkali legitímnych otázok verejného záujmu, chystanej transakcie z verejných zdrojov prinášajúcej riziko nevýhodnosti pre štát. Teda nepochybne ich zámerom nebolo poškodiť žalobcu. Vyjadrenia žalovaného majú rozumný základ, keďže ako už súd uviedol, výška nájomného, ktorú štát (prostredníctvom svojich spoločností) za 8 rokov bude musieť zaplatiť (240 miliónov eur) bola známa, ale kúpna cena za predané vozne, ktorá nepochybne mala byť nižšia, nebola známa, keďže závisela od znaleckého posudku. Podľa vyjadrenia žalobcu v čase rozhodovania súdu táto kúpna cena činila 216,6 miliónov eur. Intenzita uplatňovaného zásahu do práva na slobodu prejavu je tak podstatná, na rozdiel od miery uspokojiteľnosti práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti, keď súd vzhľadom na obsah a formu mediálnych vystúpení žalovaného nezistil difamačný charakter napadnutých výrokov vo vzťahu k žalobcovi vôbec alebo len v nízkej miere. Preto treba dať prednosť slobode prejavu pred ochranou dobrej povesti žalobcu.

Navyše javí sa, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného na tlačovej besede odvysielanej televíziou TA3, skutočne žalovaný sa vyjadroval v mene Inštitútu, ktorého je riaditeľom, čo by svedčilo o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v tomto spore. Túto námietku však už nemožno akceptovať pri jeho ďalších vyjadreniach pre denník SME a v rádiu, kde nepochybne vystupoval vo svojom mene a nie v mene Inštitútu. Súd však považoval za rozporné zo zásadou hospodárnosti súdneho konania dopĺňať dokazovanie v tomto smere vzhľadom na právne posúdenie nároku, ktoré súd prijal po vykonaní dokazovania na pojednávaní vychádzajúc z listinných dôkazov tvoriacich prílohy k žalobe a výsluchu žalovaného. Z toho istého dôvodu považoval za neúčelné doplniť dokazovanie na návrh žalovaného ohľadom jeho návštev na ministerstve dopravy a preukázania zverejnených podmienok druhého kola príslušného výberového konania.

Úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania s poukazom na , ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, avšak nie v uplatnenom rozsahu. Žalovaný totiž žiadal priznať náhradu trov vo výške 1.107,30 Eur, podľa špecifikácie jeho právneho zástupcu, pričom súd dospel k názoru, že nesprávne vyčíslil odmenu za úkony právnej služby a zároveň súd vychádzal aj z požiadavky účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, pričom mal za to, že hotové výdavky a náhrada za stratu času v danom prípade nezohľadňuje predpoklad účelnosti. Aj keď nemožno uprieť žalovanému právo na zvolenie si advokáta mimo sídla tohto súdu, je potrebné rozlišovať medzi týmto jeho právom a medzi nárokom na náhradu trov konania v zmysle a s požiadavkou účelnosti vynaložených trov. Napriek tomu, že žalovaný má bydlisko v obvode tunajšieho súdu, kde sa aj prejednával tento spor, zvolil si advokáta z opačného konca republiky, aj keď v Prešove pôsobí vyše 100 advokátov. V tomto kontexte súd poukazuje na , v zmysle ktorého v občianskosúdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súd preto dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný si zvolil advokáta z Bratislavy, náklady s tým spojené, čo sa týka cestovného, ale aj náhrady za stratu času nemožno považovať za náklady potrebné k účelnému bráneniu práva žalovaného. Tieto náklady preto musí znášať sám žalovaný (napr. nález Ústavného súdu ČR zo dňa 2.10.2013.

Súd teda priznal žalovanému len náhradu trov právneho zastúpenia vo forme odmeny za poskytnuté právne služby, konkrétne za tri úkony a to prevzatie a prípravu zastúpenia 22.4.2014, písomné vyjadrenie a účasť na pojednávaní 23.9.2015.

Vzhľadom na to, že žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy tarifnou hodnotou je suma 2.000 eur, ako to vyplýva z vyhlášky č. v aktuálnom znení. Pri spomínanej tarifnej hodnote predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby s poukazom na citovanej vyhlášky sumu 91, eur. K odmene bol pripočítaný aj režijný paušál podľa vyhlášky a to 2 x 8, eur a x 8, eur, čo úhrne predstavuje sumu 298, Eur (273, + 24,). Napokon súd pripočítal aj 20% DPH s poukazom na vyhlášky (), takže priznaná náhrada trov konania predstavuje sumu 358 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.