Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-80-2015.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/80/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom 22.09.2015 odvolanie krajského prokurátora a obžalovaného J. R. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 25.05.2015, sp. zn. 4Tk/1/2015 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému J. R., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného J. R. z a m i e t a.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú nezmenené.
odôvodnenie:
Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný J. R. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za to mu bol uložený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. d), j), l) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, pričom podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.
Podľa § 83 ods. 1 písm. e) Tr. zák. boli zhabané veci - kovová tyč a kuchynské nože.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. škodu vo výške 1.767,57 €, Sociálnej poisťovni škodu vo výške 177,90 € a Bytovej správe s.r.o., Dolná 2, Banská Štiavnica škodu vo výške 58,14 €.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie krajský prokurátor a tiež obžalovaný, pričom v oboch prípadoch opravný prostriedok smeroval len proti výroku o treste.
Krajský prokurátor v písomných dôvodoch v podstate argumentoval, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - úprimná ľútosť, bola u neho objektívne vylúčená, a to vyjadrením znalcov - psychiatrov, ktorí zistili, že obžalovaný je absolútne emočne chladný, vypočítavý, anetický a sociálne maladatívny psychopat. Súčasne okresný súd opomenul aplikovať priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. a) Tr. zák., keď bola u obžalovaného preukázaná zjavne obzvlášť zavrhnutia hodná pohnútka.
Keď teda okresný súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, celkom zjavne opomenul vziať do úvahy vyjadrenia a závery znalcov psychiatrov, ktorí potvrdili, že nebezpečenstvo zo strany obžalovaného hrozí nielen rodine, ale aj komukoľvek zo spoločnosti, keď sa niekto vzprieči jeho záujmom a cieľom. Obžalovaný sa po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku správal v príkrom rozpore s § 36 písm. l) Tr. zák., keď hneď podal odvolanie vo výroku o treste vo svoj prospech. Toto jeho správanie je v súlade so závermi znalcov psychiatrov a psychológa.
V závere odvolania odvolateľ poukázal na obsah ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. a na absenciu reflexie primárne zo strany matky obžalovaného a sekundárne zo strany aj rodiny poškodenej. Vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného tak neexistujú okolnosti umožňujúce postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a preto uložený trest okresným súdom je významne neprimeraný. Preto odvolateľ navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol. Na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici základnej trestnej sadzby bez použitia zmierňujúceho ustanovenia § 39 Tr. zák. Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania v podstate uviedol, že počas celého konania svoje protiprávne konanie úprimne oľutoval a toto bolo vyvolané jeho duševnou chorobou a užívaním marihuany. Svojej matke sa ospravedlnil, rovnako ako ostatným členom rodiny a odpustili mu. Uložený 11-ročný trest odňatia slobody je podľa neho prísnym trestom, keď si už uvedomil veľkú chybu, ktorú urobil a dostatočne už prehodnotil svoj doterajší spôsob života. Za svoje konanie sa veľmi hanbí, ale nemal úmysel poškodenú usmrtiť. Na priebeh skutku si z dôvodu choroby nepamätá a mal podstatne znížené ovládacie schopnosti. Veľmi ľutuje, čo sa stalo a na matku je citovo naviazaný, má ju veľmi rád a záleží mu na nej.
Matka bola práceneschopná 38 kalendárnych dní, pričom túto ukončila bez akejkoľvek ďalšej potreby byť doma a liečiť sa. Keďže je mladý človek a má ešte budúcnosť pred sebou, chce budovať svoje vzťahy s rodičmi a inými. S omamnými látkami už nechce mať nič spoločné.
Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu miernejší trest odňatia slobody, než mu bol uložený okresným súdom.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok len vo výroku o treste, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že len odvolanie prokurátora bolo sčasti dôvodné, pričom odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní potom, čo obžalovaný odpovedal kladne na všetky otázky položené mu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. správne prijal toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. Krajský súd nezákonný postup pri prijatí vyhlásenie obžalovaného nezistil a následne potom okresný súd správne v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
V rámci prieskumnej povinnosti v súvislosti s výrokom o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, krajský súd zistil, že okresný súd správne konštatoval, že v posudzovanom prípade existujú podmienky na použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Súbor poľahčujúcich okolností - priznanie obžalovaného, spáchanie činu vo veku blízkom veku mladistvého a že viedol pred spáchaním činu v podstate riadny život, tento postup aj z pohľadu odvolacieho súdu odôvodňovali. Aj krajský súd mal teda za to, že uloženie trestu vo výmere 20 rokov až 25 rokov, resp. doživotného trestu, by bolo skutočne neprimerane prísne, aj vzhľadom na to, že išlo o pokus a u poškodenej konanie obžalovaného nemalo trvalé následky. Krajský súd teda uzavrel, že na ochranu spoločnosti a na potrebu prevýchovy obžalovaného postačí aj trest kratšieho trvania,
ktorý mu bol ukladaný za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. Podľa citovaného ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti Trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov.
Trest uložený okresným súdom bol však neprimerane mierny a nezodpovedal kritériám pre ukladanie trestu vymedzených v zásadách uvedených v § 34 Tr. zák. napriek tomu, že išlo o závažný trestný čin z pohľadu dotknutého spoločensky chráneného záujmu, ktorým je ochrana života a zdravia človeka a nenašlo to adekvátny odraz v trestno-právnom následku. Trest má totiž vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa .Okresný súd v konečnom dôsledku až precenil poľahčujúce okolnosti a dôsledne neprihliadol na to ,že obžalovaný bol dôvodne podozrivý, že aj v minulosti sa mal dopustiť násilného konania voči svojim rodinným príslušníkom - otcovi, matke a sestre.
Uznesením povereného príslušníka PZ z 24.02.2014 sp. zn. ČVS:ORP-1530/BS-ZH-2013 bolo trestné stíhanie proti obžalovanému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
22.12.2013 v čase okolo 19.45 hod. v rodinnom dome na Ul. T. J. č. XX v meste U. T., časť T. sa verbálne vyhrážal svojmu otcovi J. R. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J. č. XX, U. T. a to tak, že J. st. keď prišiel z kotolne do chodby svojho rodinného domu, jeho manželka H. R. mu povedala, že syn J. ml. išiel do izby pre šošovky so slovami „idem ho zabiť“, pričom keď išiel syn J. z izby dole po schodoch, začal kričať na svojho otca J. so slovami: „to si mi čo hovoril včera, teraz buď frajer“, nakoľko sa J. ml. agresivita stupňovala, medzi syna J. ml. a otca J. st. sa postavila H. R., ktorú syn J. ml. fyzicky napadol, a to tak, že jej dal zaucho a strhol za vlasy na zem, pričom otec J. st. svoju manželku bránil tak, že syna J. ml. kopol do stehna a udrel ho rukou do tváre, na to syn J. odišiel do kuchyne, odkiaľ sa vrátil s nožom v ruke, hneď na to J. st. vybehol z domu von z obavy o svoj život a začal utekať od domu smerom ku kostolu, pričom počas toho ako J. ml. naháňal svojho otca J. st. mu vypadol nôž z ruky, keď videl, že svojho otca nedobehne, otočil sa a odišiel domov, cestou však videl svoju matku H. aj so sestrou W. v aute, ktoré išli J. st. na pomoc, v tom kopol do auta, následne na to J. st. nasadol do vozidla a približne 300 m od domu počkali na privolanú hliadku polície, dňa 23.12.2013 v čase okolo 01.00 hod. sa opätovne J. ml. začal verbálne vyhrážať zabitím svojmu otcovi J. st. so slovami: „poď dole, nebuď sráč, si frajer len pred policajtmi, aj tak ťa raz zabijem, počkaj na 24. decembra to bude tvoj posledný deň“, následne na to sa všetci traja J. R., H. R. a dcéra W. zamkli v izbe, pričom v čase okolo 03.55 hod. J. st. vyskočil cez balkón von na dvor, vtom J. ml. vošiel do izby a opäť sa slovne vyhrážal cit. „zabijem ťa, zabijem ťa“, následne začal J. ml. hľadať svojho otca po skriniach a padláši, nakoľko sa však agresivita J. ml. začala opätovne stupňovať, J. st. privolal hliadku polície, pretože jeho syn J. vzbudil u svojho otca J. st. obavu o svoj život a zdravie a o život a zdravie svojej manželky a dcéry, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Rodičia a sestra obžalovaného totiž odmietli proti nemu ako svedkovia vypovedať.
Tento procesný postup - zastavenie konania pre priestupok, bol použitý aj v prípade priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, keď dňa 01.01.2012 mal s ďalšími páchateľmi poškodiť v rodinnom dome svojho otca, vnútorné zariadenie a spôsobili tak škodu vo výške 421,- Eur.
Krajský súd nakoniec prihliadol aj na závery znalcov - psychiatrov, ktorí u obžalovaného zistili amotivačný syndróm, ktorý bol ale spôsobený len dlhoročným užívaním marihuany, ktorý sa prejavuje celkovým nezáujmom, apatiou, anhedoniou, stratou pevnej vôle a motivácie. Jeho mravný vývin korešponduje s anetickou bezcitnou osobnosťou, preferujúcou vlastné potreby a hľadiská. Ide o jednotlivca, ktorý nie je schopný pociťovať základné emočné vzťahy - súcit, ľútosť, láskavosť, empatiu. Bola u neho zistená absencia prežívania výčitiek svedomia. Pokiaľ ide o celkový zdravotný stav obžalovaného, tento netrpí žiadnou závažnou chorobou a v tomto smere ide len o presvedčenie obžalovaného, ktoré nemá objektívny základ.
Na základe uvedených skutočností tak senát krajského súdu dospel k záveru, že len trest odňatia slobody vo výmere štrnásť rokov bude spĺňať požiadavky individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Zrušil preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a uložil mu tento trest, pričom obžalovaného v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. tiež zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keď mal za to, že i v tomto zariadení sa dosiahne prevýchovný účinok obžalovaného.
Keďže bolo čiastočne vyhovené odvolaniu okresného prokurátora, odvolanie obžalovaného preto ako nedôvodné zamietol s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali nezmenené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.