Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ntd-4-2026.pdf
PDF · 90.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ntd/4/2026
Uznesenie
Okresný súd Levice, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Tomáša Uhrika a prísediacich sudcov A. B. a C. D. C., na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Levice, o preskúmaní trvania dôvodov detencie u C. E., v Leviciach dňa 30.07.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku, C. E., dátum narodenia: X.X.XXXX, trvale bytom F. C. XXX/ XX, G. F., t.č. Detenčný ústav Hronovce, bude pokračovať vo výkone detencie, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 4Nt 12/2023 zo dňa 19.03.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos 97/2025 zo dňa 08.07.2025 nakoľko dôvody detencie podľa § 81 odsek 1 Trestného zákona, trvajú.
o d ô v o d n e n i e :
Okresnému súdu Levice bol dňa 07.05.2026 doručený návrh – komplexná správa o osobe v detencii na preskúmanie dôvodov detencie u C. E..
Dňa 30.07.2026 súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o podanom návrhu vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zabezpečených do spisu, ako aj výsluchom zástupcu detenčného ústavu C. H. D., umiestneného C. E..
Umiestnený C. E. na verejnom zasadnutí súdu uviedol, že nemôže tvrdiť to isté ako závery správy, nakoľko detencia by mohla byť vykonávaná aj na šiestom oddiely v Leopoldove, je tam taký oddiel, odkiaľ bol preradený do detenčného ústavu. Na otázky obhajcu či sa cíti byť nebezpečný pre spoločnosť uviedol, že určite nie, nemá ani nebude mať úmysel niekomu ublížiť. Ohľadom zdravotného stavu uviedol, že sa nemal ako zhoršiť, boli mu zobraté lieky a ostatné veci zostali tak ako zostali. Podľa jeho názoru je jeho zdravotný stav už dobrý, mal by byť preradený späť do Leopoldova. K znaleckému posudku č. 90/2023 uviedol, že nebol vypracovaný správne, ale nežiadal vypracovať ďalšie znalecké posudky.
Zástupca detenčného ústavu na verejnom zasadnutí uviedol, že v plnom rozsahu trvá na komplexnej správy o osobe v detencii C. E., zo dňa 05.05.2026. Odborná komisia v rámci zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 08.07.2025 konštatuje, že nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, nie je možné prognosticky očakávať zmenu stavu, existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zvýrazneniu disociálneho i kriminálneho správania,
vzhľadom na anosognóziu a neschopnosť sebareflexie. Na otázku odsúdeného, aby uviedol aké sú dôvody, prečo detencia naďalej trvá uviedol, že nedošlo k zmene zdravotného stavu, naďalej je tam psychotická reziduálna symptomatika, odsúdený odmieta navrhovanú liečbu, a preto zatiaľ sú dôvody pre trvanie detencie.
Z komplexnej správy o osobe v detencii vypracovanej na C. E. Detenčným ústavom Hronovce dňa 05.05.2026 vyplýva diagnóza: F 20.0 Paranoidná schizofrénia, F 32.2 Epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi v anamnéze, F 12.7 Syndróm závislosti od kanabiodov v anamnéze. Ide o trvalú duševnú poruchu, kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému odplyneniu jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na dlhodobo nemenný stav prognosticky nie je možné očakávať ich zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zvýrazneniu disociálneho i kriminálneho správania, vzhľadom na anosognóziu a neschopnosť sebareflexie. Taktiež je vysoký predpoklad na nonkomplianciu a nonadherenciu v liečbe v extramurálnych podmienkach, čo enormne zvyšuje riziko dekompenzácie psychického stavu s hereroagresívnym správaním v nechránenom prostredí. Podľa záverov správy stav umiestneného v rámci základných diagnóz v chránených podmienkach Detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný.
Podľa hodnotenia umiestneného psychiatrom bol menovaný umiestnený do detencie od 08.07.2025. Na absolvovanie adaptačnej fázy bol zaradený do detenčnej jednotky do režimu A - pri akútnych závažných behaviorálnych prejavoch duševnej poruchy. Počas pobytu na uvedenej jednotke bola adaptácia na bezpečnostný režim bez problémov. Po preradení do režimu B - pri intermitentných závažných behaviorálnych prejavoch duševnej poruchy pacient opakovane nedodržiava režim oddelenia, je pasívny a negativistický, zároveň aktívne odmieta navrhované terapeutické postupy (ETC). Pretrváva anosognózia a výrazná nekritickosť voči vlastnému predchádzajúcemu disociálnemu a kriminálnemu správaniu. V rámci psychofarmakologickej liečby je aktuálne podávaný klozapín. Napriek opakovaným úpravám terapeutickej schémy, ako aj režimovým a rehabilitačným intervenciám, zostáva klinický stav pacienta v zásade nezmenený a nedošlo k jeho pozitívnemu ovplyvneniu, pretrváva totálna anozognózia, pacient je nekritický, psychotický v myslení, prítomné sú masívne bizarné paranoidné bludné obsahy so snahou o disimuláciu. Vzhľadom na pychický stav a pretrvávajúce poruchy správania nebolo možné pacienta zaradiť do jednotky RDJ (resocializačno-detenčná jednotka) v režime C.
Z hodnotenia umiestneného psychológom vyplýva, že počas umiestnenia pacienta v detenčom ústavu boli realizované psychodiagnostické vyšetrenie a priebežná podporná psychoterapia s prvkami psychoedukácie. Adaptácia na podmienky a bezpečnostný režim detenčného ústavu prebehla bez zjavnej behaviorálnej dekompenzácie. Orientácia osobou, miestom a časom je kompletne správna. Osobnosť pacienta je premorbídne abnormne štruktúrovaná, v aktuálnom období s výraznou psychotickou alternáciou. V kognitávnej sfére dominujú formálne poruchy myslenia, sú prítomné predĺžené latencie, rozvoľňovanie asociačných spojov a tendencia k abstraktno-symbolickým, asociačne vzdialeným produkciám. V psychodiagnostickom procese bola verifikovaná prítomnosť porúch vnímania vo forme auditívnych halucinácií. Dominantným znakom je paranoidné nastavenie, pričom perzekučné obsahy sú pacientom sekundárne spracovávané cez masívnu somatizáciu (transformácia paranoidnej tenzie do telesných ťažkostí). Afektívna sféra sa javí ako zúžená a sploštená, prežívanie je tlmení a rigidne kontrolované. Pacient vykazije deficit v oblasti adaptívnych regulačných mechanizmov, čo limituje jeho schopnosť adekvítnej sociálnej interakcie a interpersonálnej adjustácie. V sociálnom prostrední volí stratégiu autistického sťahocania sa a zaujíma pasívne-rezistentný postoj voči rehabilitačným aktivitám. Klinickému obrazu dominuje anosognózia s výraznou nekritickosťou k prítomnej produktívnej symptomatike. Pacient v súčasnosti nedisponuje dostatočným náhľadom na duševné ochorenie, čo v kombinácii s paranoidnou interpretáciou reality zakladá predpoklad pre nízku adherenciu k liečbe a vysoké riziko non-kompliancie v budúcnosti. U pacienta bolo realizované hodnotenie rizika násilného správania prostredníctvom štruktúrovaného klinického nástroja HCR-20, v ktorom dosiahol celkové skóre 30/38 (H15, C6; R9). Vysoké hodnoty v anamnestických položkách, v spojení s aktuálnou psychotickou dezorganizáciou a neschopnosťou riadiť rizikové faktory, vedú k záveru, že riziko násilného správania je t.č. pretrvávajúco vysoké. V hodnotení umiestneného sestrou so špecializáciou v odbore psychiatria sa uvádza, že pacient sa po prijatí na Detenčnú jednotku postupne adaptoval na režim oddelenia. Zo začiatku bol tichý, menej komunikatívny, náladu mal skleslú, správanie usmerniteľné, bez prejavov agresivity, bola však monitorovaná prítomnosť mierneho napätia u pacienta počas dňa. V rámci režimu oddelenia
a požiadaviek pacienta bolo potrebné usmernenie pacienta ošetrujúcim personálom. Postupne rešpektoval pokyny personálu, ovládal režim detenčnej jednotky, v správaní sa nezaznamenali prejavy agresivity ani voči sebe, ani voči okoliu. Na detenčno-resocializačnej jednotke umiestnený spolupracoval s ošetrujúcim personálom, akceptoval kompletný liečebný režim, bol usmerniteľný, skôr pokojný, i keď boli dni, keď bola spozorovaná u pacienta mierna tenzia a bludné myslenie (napr. večer udával bolesť zuba a bol presvedčený, že má v chrupe čip), ale bez hrubších porúch správania. Pacient počas dňa skôr tichší, utiahnutý, nálada skleslá. Reč pomalšieho tempa, váhavejšia, menšej hlasitosti, menej komunikatívny. Orientovaný, na otázky odpovedal adekvátne. Správanie usmerniteľné, bez prejavov agresivity. U pacienta počas sledovaného obdobia neboli spozorované sui tendencie ani neudával prítomnosť suicidálnych myšlienok. Pacient bol zapájaný do režimu oddelenia, ranné rozcvičky absolvoval, často po opakovanom vyzvaní. Na vychádzkach bol pomerne pasívny, závislí viac na fajčení. RHB sa zúčastňoval, do aktivít sa zapájal podľa nálady, často meškal na aktivity. Doplnkovej rehabilitácie sa zúčastňoval skôr pasívne. Ergoterapiu vykonával aktívne, spolupracoval, rešpektoval pokyny personálu. Na oddelení pacient nevyhľadával spoločnosť spolupacientov, ale so s nimi komunikoval, čiastočne menoval zásady liečenia. Pacient mal umožnené počas dňa používať kontaktné šošovky, a večer počas sledovania tv programu okuliare. Stravoval sa v jedálni, zjedol celé porcie stravy, chuť do jedla mal dobrú. Tekutiny prijímal pravidelne, stolicu mal pravidelné. V ADŽ bol sebestačný, hygienický štandard je u pacienta na dobrej úrovni, starostlivosť o úpravu a čistotu zovňajšku, ako aj poriadok a úpravu izby bolo potrebné občas usmerňovať. Naordinovanú terapiu užíval pod dohľadom personálu. U pacienta počas hodnotiaceho obdobia neboli použité obmedzovacie prostriedky. V škálovacom hodnotení agresivity pacienta neboli vykázané negatívne hodnotenia. Podľa hodnotenia umiestneného rehabilitačným pracovníkom /liečebný pedagóg/ sa pacient na nové prostredie a liečebný režim v úvode hospitalizácie adaptoval primerane, spočiatku pôsobil neisto, vystrašene, postupne sa však adaptoval a do RHB aktivít sa zapájal podľa možností svojho zdravotného stavu a aktuálnej nálady. Počas individuálnych RHB aktivít na detenčnej jednotke prejavoval záujem prevažne o rozhovor, kartové a spoločenské hry, občas sa prejavil aj nezáujem o aktivity, ktorý odôvodnil únavou a záujmom o oddych. Počas aktivít, keď sa zapojil, väčšinou spolupracoval, bol primerane ladený, často však nesústredený, roztržitý, komunikoval menej, bol neustále v pohybe – prítomné stereotypné pohyby nôh. Po presune na detenčno-resocializačnú jednotku, kde sa aj v súčasnosti nachádza, sa aktivít väčšinou zúčastňuje, ale sú u neho prítomné vyhýbavé tendencie ako voči účasti na aktivitách. Tak aj pri zapájaní sa do rôznych aktivít, preto je potrebné pomerne časté usmerňovanie, vedenie a nabádanie k aktivitám. Preferuje aktivity s interaktívnou tabuľou ako muzikoterapiu, filmový klub, kvízy, spoločenské hry a rôzne aktivity s prvkami arteterapie. Počas aktivít je väčšinou tichší, v kolektíve akceptovaný, nekonfliktný, výrazne nevyhľadáva spoločnosť spolupacientov ani personálu. Počas rozhovoru s personálom však býva občas negativistický, verbalizuje svoje paranoidné myšlienky o mikročipoch vsadených do jeho tela, občas nekritický, požadovačný, naliehavý, avšak dohovoru prístupný. Spoluprácu hodnotili ako formálnu.
Z hodnotenia umiestneného sociálnym pracovníkom vyplýva, že pacient dokáže formulovať svoje potreby primerane, pri komunikácii miestami prítomné napätie, bludné myslenie. Pri požiadavkách je často naliehavý, netrpezlivý, avšak usmerniteľný, v kolektíve pacientov je nekonfliktný. Pacient udržiava kontakt s vonkajším prostredím, najmä prostredníctvom telefonickej komunikácie s matkou a otcom(preferuje kontakt s otcom). Korešpondenciu využíva najmä na vybavovanie úradných záležitostí, možnosť osobných návštev pacient využíva. V interakciách s ostatnými pacientmi je skôr utiahnutejší, avšak komunikuje primerane. Komunikácia s personálom je na dobrej úrovni, aj keď je pacient často nesústredený, roztržitý, avšak väčšinou je dohovoru prístupný. V práci s pacientom sú využívané štandardné sociálne intervencie zamerané na podporu jeho samostatnosti a usmerňovanie pri riešení aktuálnych záležitostí. Spolupráca so sociálnou sestrou pri riešení sociálnych otázok hodnotím ako uspokojivú, pacient vie vyjadriť svoje požiadavky, pri riešení vzniknutých problémov resp. rôznych životných situácii je komunikácia aj s rodinou na dobrej úrovni. Zo sociálnych služieb poskytovaných v detenčnom ústave pravidelne využíva nákupy sprostredkované sociálnou sestrou, ktoré sú hradené z finančných prostriedkov, ktoré zasielajú pacientovi rodičia. Služby ústavnej knižnice nevyužíva, venuje sa skôr čítaniu športových novín, ktoré mu pravidelne zasiela rodina.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odborná komisia v rámci zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 08.07.2025 konštatovala, že nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, zaradenie do určeného liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú naďalej.
Z odpisu registra trestov bolo zistené, že C. E. bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa 25.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/80/2015 zo dňa 22.09.2015 odsúdený pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b/, c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a dňa 26.04.2016 došlo k zmene väznice z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia na ústav na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 4Nt/12/2023 vyplýva, že bol vyhotovený znalecký posudok č. 90/2023 umiestneného z odvetvia Psychiatria a Sexuológia, z ktorého záveru je zrejmé, že odsúdený trpí závažnou duševnou poruchou – psychózou z okruhu schizofrénie. Prejavuje sa poruchami vnímania, myslenia, emotivity, sociability a konania. Ochorenie má u posudzovaného chronický priebeh, dlhodobou farmakologickou liečbou sa dajú len zmierňovať jej príznaky, prognóza je z hľadiska vyliečenia nepriaznivá. Duševná porucha vplýva na konanie odsúdeného a jeho pobyt na slobode môže byť pre spoločnosť potencionálne nebezpečný. Pre nekritickosť k vlastnému ochoreniu nie je schopný plne chápať zmysel konania o prerušenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu. Umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu bolo znalcom pokladané z psychiatrického hľadiska za indikované. Vyžaduje intenzívnu psychiatrickú liečbu a môže byť potencionálne nebezpečný aj sebe, znovu sa môže pokúsiť o suicídium.
Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 4Nt/12/2023 zo dňa 19.03.2025, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6Tos/97/2025, právoplatné 08.07.2025 bol podľa § 81 odsek 1 Tr. zákona a § 462 odsek 1 Trestného poriadku C. E. prerušený výkon trestu odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.05.2015 sp. zn. 4Tk/1/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2015, sp. zn. 5To/80/2015 a bolo mu nariadené umiestnenie do detenčného ústavu Hronovce.
Podľa § 81 odsek 1 Trestného zákona, ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel a odsúdený je z dôvodu tejto duševnej poruchy nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb, súd rozhodne o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave.
Podľa § 82 odsek 2 Trestného zákona, pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.
Podľa § 82 odsek 3 Trestného zákona najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného ústavu, ak dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu.
Detencia je druh ochranného opatrenia, ktorého trvanie nie je časovo limitované, ale jej trvanie je závislé len od aktuálneho stavu osoby, ktorej bolo nariadenie umiestnenia v detenčnom ústave, kedy ochranu spoločnosti pred ňou nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ktorá predstavuje vážny zásah do osobnej slobody osoby, je žiaduce pravidelné skúmanie dôvodov trvania detencie. Oprávnenie žiadať o preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom priznáva zákon aj odsúdenému, ktorý môže odsúdený využiť najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení do detenčného ústavu a rovnako sa lehota zachováva v prípade rozhodnutia o pokračovaní v detencii. K vyššie uvedenému rozhodovaniu si súd v zmysle vyžiada odborný lekársky posudok.
Súd po vykonanom odkazovaní dospel k záveru, že dôvodnosť držania ods. C. E. v detenčnom ústave je naďalej daná, keďže dôvody, pre ktoré bol menovaný umiestnený do detenčného ústavu nepominuli, a preto bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Ako to vyplýva z odborných lekárskych posudkov vypracovaných na menovaného, jedná sa o osobu, u ktorej bola diagnostikovaná Paranoidná schizofrénia, Epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi v anamnéze a Syndróm závislosti od kanabiodov vyžadujúcimi si pozornosť a liečbu. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi vyplynulo, že u menovaného ide o trvalú poruchu, kde liečbou a inými
režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na dlhodobo nemenný stav prognosticky ani nie je možné očakávať ich zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zvýrazneniu disociálneho i kriminálneho správania, vzhľadom na anosognóziu (je stav, kedy si preukázateľne neuvedomuje svoju chorobu) a neschopnosť sebareflexie. Taktiež je vysoký predpoklad na nedostatočnú spoluprácu v liečbe v extramurálnych podmienkach, čo enormne zvyšuje riziko zhoršenia psychického stavu s heteroagresívnym správaním v nechránenom prostredí. Podľa záverov správy stav umiestneného v rámci základných diagnóz v chránených podmienkach Detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný.
Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností, najmä s poukazom na komplexnú správu o osobe umiestneného, ako aj s poukazom na charakter a závažnosť trestnej činnosti, pre ktorú bol umiestnený odsúdený, dospel súd k záveru, že v predmetnom prípade u menovaného naďalej pretrvávajú dôvody, pre ktoré bol umiestnený do detenčného ústavu, a preto v záujme ochrany spoločnosti rozhodol súd o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Súd bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že liečbu menovaného, ako aj ochranu spoločnosti pred prípadným protiprávnym konaním z jeho strany, možno toho času zabezpečiť jedine ďalším trvaním jeho detencie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 7Ntd/4/2026. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť nemá odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.