Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-86-2023.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/86/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci odsúdeného F. X., nar. XX. XX. XXXX v B. V. za obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 03. augusta 2023, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Nt/44/2022 zo dňa 26. apríla 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. X. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 7Nt/44/2022 zo dňa 26. apríla 2023 senát Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného F. X. na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa 25. 05. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/80/2015 zo dňa 22. 09. 2015, pretože súd nezistil dôvody obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2023 sťažnosť, ktorú bližšie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 03.07.2023, ako aj vlastnoručne písaným podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.06.2023 a 20.06.2023. V sťažnosti v podstate uviedol, že si pamätá všetky okolnosti skutku a chce k veci vypovedať, nakoľko v pôvodnom konaní nevypovedal. Uviedol, že k nevypovedaniu ho doviedol obhajca, pričom akcentoval, aby mu bol obhajca vymenený, čo sa nestalo, a preto aj pred súdom uviedol, že v dôsledku toho považuje jeho pôvodné trestné konanie za nespravodlivé a ním navrhovaný výsluch jeho osoby za nový dôkaz vo veci. Ako ďalší dôvod jeho návrhu na povolenie obnovy konania uvádzal, že súd dostatočne a správne nezohľadnil jeho duševný stav a citové rozrušenie v čase skutku, pričom bol toho názoru, že s týmto sa okresný súd v napadnutom uznesení náležite nevysporiadal. Pokiaľ ide o dôvod týkajúci sa jeho obavy o život z dôvodu, že mal podozrenie na rakovinu hrubého čreva, hoci čiastočne táto skutočnosť mohla byť známa aj v pôvodnom konaní, podľa jeho názoru okresný súd nemal bližšie informácie a nevedel, že mal v deň, kedy ku skutku došlo, ísť na dôležité lekárske vyšetrenie za týmto účelom, s poškodenou - jeho matkou bol dohodnutý, že táto ho tam odvezie. Akcentoval, že poškodená pred súdom neuviedla pravdu, keď tvrdila, že ju napadol len tak bez slov, bez predchádzajúcej komunikácie. Uviedol, že v danej chvíli „zoskratoval“, pretože mu matka tesne pred skutkom povedala, že ho na to lekárske vyšetrenie do Zvolena neodvezie. Uvedomoval som si, že autobus už nestihne, v obave o svoj život dostal skrat a matku napadol. Akcentoval, že určite ju však nechcel usmrtiť ani zabiť, nešlo o útok na jej život. Naďalej trval na tom, že vec bola nesprávne právne kvalifikovaná.
Ďalej odsúdený uviedol, že navrhoval aj konfrontáciu s poškodenou, ktorá podľa neho na súde v pôvodnom konaní nevypovedala pravdu a výsluch jeho sestry K. X., ktorá v pôvodnom konaní odmietla
vypovedať, bola ešte maloletá, no dnes je plnoletá a jej výpoveď by mohla byť pre konanie dôležitá. Taktiež poukázal na skutočnosť, že spochybňoval tiež pravdivosť výpovede svedka Q. B., zaujatosť senátu konajúceho v pôvodnom konaní a neprimeranosť uloženého trestu, s ktorými to skutočnosťami sa podľa jeho názoru okresný súd v napadnutom uznesení dostatočným spôsobom nevysporiadal.
Bol toho názoru, že ním uvedené skutočnosti objasňujúce motív skutku a okolnosti, za ktorých k nemu došlo, sú novou skutočnosťou, o ktorej súd nemal vedomosť v čase pôvodného konania a rozhodovania. Jeho výsluch a ďalšie ním navrhované dôkazy sú novými dôkazmi, ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie o vine a najmä o treste, ktorý sa mu javí ako neprimerane prísny, teda v zrejmom nepomere k závažnosti skutku, pomerom páchateľa a účelu trestu. Podľa jeho názoru tak boli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, a preto napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a čiastočne aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže sa súd nevysporiadal so všetkými ním uvádzanými skutočnosťami, o ktoré opieral svoj návrh na povolenie obnovy konania.
Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie okresného súdu v plnom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolí obnovu konania v jeho prospech, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa 25.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/80/2015 zo dňa 22.09.2015 a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zruší v celom rozsahu Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa 25.05.2015, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/80/2015-576 zo dňa 22.09.2015, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad, alternatívne aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v plnom rozsahu a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1/ Tr. por.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že F. X. bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa 25. 05. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/80/2015 zo dňa 22. 09. 2015 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podaniami postupne doručenými okresnému súdu v dňoch 26. 08. 2022, 09. 11. 2022, 11. 11. 2022, 13. 03. 2023 a 06. 04. 2023, doplnenými podaním ustanoveného obhajcu doručeného prvostupňovému súdu dňa 24.02.2023 odsúdený požiadal o povolenie obnovy konania, o ktorom návrhu okresný súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.
Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods.1 písm. a) alebo b) Tr. por., na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.
Sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 402 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. Podľa § 394 ods. 1/ Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu v konaní o obnove konania neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá sa domáha obnovy konania. Krajský súd zdôrazňuje, že jedným zo základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú vo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované. Tento princíp neumožňuje stranám konania, aby sa dožadovali obnovy konania iba z dôvodu opätovného prejednania a nového rozhodnutia vo veci. Samotná možnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné preskúmanie veci. Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy základných vád. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému.
Krajský súd konštatuje, že o takýto prípad sa v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania nejedná.
V posudzovanom prípade okresný súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, sa dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por., odôvodnil.
Z návrhu odsúdeného je zrejmé, že sa v podstate domáhal prehodnotenia dôkazov, ktoré boli v pôvodnom konaní riadne vykonané a vyhodnotené tak individuálne, ako aj v ich súhrne. Aj na ich základe bolo potom jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa odsúdený predmetnej trestnej činnosti dopustil. Napokon sám odsúdený v konaní vedenom pod sp. zn. 4Tk/1/2015 na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2015 po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Kladne odpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., pričom okresný súd na návrh prokurátora a poškodených prijal vyhlásenie odsúdeného. Následne nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku.
K vyhláseniu obžalovaného o vine krajský súd uvádza, že takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa potom už nevykonáva kontradiktórne hlavné pojednávanie. Toto vyhlásenie je podľa § 257 ods. 5 Tr. por. neodvolateľné (odsúdený bol o tejto skutočnosti poučený súdom I. stupňa), a preto nie je možné (s výnimkou ust. § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.) napadnúť ho odvolaním ani dovolaním.
Ani sťažnostná námietka opakujúceho sa tvrdenia, že vyhlásenie o vine v pôvodnom konaní ku skutku bolo v podstate vykonávané pod tlakom situácie, nebola právne významnou. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva žiadna taká skutočnosť, že by odsúdený bol k vyhláseniu viny nútený a jeho vyhlásenie je teda vyjadrením jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti. Pokiaľ vo vzťahu k výroku o vine navrhol vykonať dokazovanie vypočutím svedkyne - poškodenej P. X., ďalej svedka Q. B. a taktiež navrhol vypočuť svedka K. X., krajský súd sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu, ktorý podrobne odôvodnil, z akých dôvodov uvedené dôkazy nepovažoval za také, ktoré by v spojení s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní mohol mať za následok zmenu pôvodného rozhodnutia o vine alebo treste.
Odsúdený vo svojom návrhu teda neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by samy osebe alebo v spojení s inými skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodnili iné rozhodnutie v zmysle ust. § 394 ods.1 Tr. por. Skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú takého charakteru, aby boli splnené zákonné požiadavky vyžadované ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania. V danom prípade teda aj senát krajského súdu dospel k rovnakému záveru, ako bol ustálený okresným súdom.
Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Nadriadený súd si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať.
V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
K námietke sťažovateľa týkajúcej sa uloženého trestu krajský súd uvádza, že skutočnosti uvádzané odsúdeným v jeho návrhu a v podanej sťažnosti, ktoré sa týkajú uloženia trestu v posudzovanom konaní, boli predmetom konania o riadnom opravnom prostriedku, resp. môžu byť dôvodom pre podanie dovolania, avšak nie obnovy konania. S otázkou ukladania trestu sa vysporiadal tak okresný súd ako aj odvolací súd, pričom ani jedným súdom nebolo konštatované, že uložený trest odňatia slobody bol uložený nezákonne.
Podľa aktuálne platnej judikatúry Ústavného súdu SR právo na spravodlivý proces neznamená, aby súd rozhodoval v súlade s predstavami, požiadavkami, resp. právnymi názormi strany konania. Z opačného pohľadu možno povedať, že zamietnutie návrhu, teda neúspech odsúdeného s jeho predloženou požiadavkou súdu nie je možné považovať bez ďalšieho za porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Je v právomoci všeobecných súdov interpretovať a aplikovať právne normy, ako aj vykonávať a hodnotiť dôkazy.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.