Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: EDAK SK s.r.o., Lihoveckého , 960 01 Zvolen, IČO: 36 629 871, zast. Advokátska kancelária Mgr. Lukáš Szabó, s. r. o., Rajská 7687/7, 811 08 Bratislava, IČO: 50 743 601, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 11.631,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -397 zo dňa 18. novembra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -397 zo dňa 18. novembra 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie a , , a , , a veta prvá, (ďalej len „“), , , (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 09.02.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 14.112,38 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že strany sporu medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorového vozidla č. 5620402320, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Škoda Superb, VIN: T., EČV: D. (ďalej aj „poškodené motorové vozidlo“ alebo „motorové vozidlo“). Dňa 22.12.2015 o približne 06:30 hod. došlo na ulici J. C. D. ku škodovej udalosti. Priebeh škodovej udalosti opísal tak, že neznámy cyklista jazdiaci pred poškodeným motorovým vozidlom náhle odbočil doľava a vodič (K. D.) v snahe nezraziť ho, strhol volant a následne vybehol na vysoký obrubník. Z dôvodu nízkej škody - vytečený olej a poškodené dva disky (ľavý predný a ľavý zadný) polícia volaná nebola. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená 02.02.2016. Motorové vozidlo bolo odtiahnuté do opravovne Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., kde bolo 28.12.2015 obhliadnuté zamestnancom SLOVEXPERTA, kalkulácia opravy bola vypočítaná systémom Audatex na sumu 628,50 eur. Druhá obhliadka poškodeného motorového vozidla bola vykonaná 03.01.2016, pretože po zdvihnutí motorového vozidla sa zistilo poškodenie predného nárazníku, predného čela, podblatníkov (ľavý predný a pravý predný), dna kufra, olejovej vane, chladiča a spodného krytu motora, ktoré poškodenia nebolo vidieť pri prvej obhliadke. Na základe tejto druhej obhliadky bola vypočítaná kalkulácia opravy na sumu 7.873,73 eur. Následne 08.01.2016 bola vykonaná

tretia obhliadka motorového vozidla, pri ktorej bolo zistené zadretia motora. Keďže oprava motorového vozidla opravovňou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. by stála 20.428,78 eur, došlo k dohode, že motorové vozidlo opraví BBH, spol. s r.o.. Po oprave bola vystavená faktúra č. 2016006 znejúca na sumu 14.886,72 eur. Žalovaný listom z 27.10.2016 žalobcovi oznámil, že znalec vylúčil vznik dopravnej nehody ako bolo uvedené v písomnom uplatnení škody, a preto nedošlo k poskytnutiu poistného plnenia. Uplatnil si preto proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 14.112,38 eur po odpočítaní spoluúčasti 5 % spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.112,38 eur od 28.10.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu vzniku škody. Po oznámení škodovej udalosti žalovaný začal poistné šetrenie, pričom požiadal znalca z odboru cestnej dopravy, Ing. Vojtecha Hóbora o posúdenie technickej prijateľnosti poškodenia motorového vozidla. Zo záverov znalca vyplynulo, že poškodenia motorového vozidla nie sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou z 22.12.2015. Za neštandardný označil postup vodiča motorového vozidla, ktorý aj napriek nepojazdnosti motorového vozidla neprivolal políciu, aby táto nehodu zdokumentovala. Napokon argumentoval tým, že žalobcom uplatnená suma je vrátane DPH, na ktorú ale žalobca nemá ako subjekt, ktorý má nárok na odpočet DPH nárok, čo vyplýva aj z článku IX. bodu 5. všeobecných poistných podmienok č. 106. Žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. K vyjadreniu priložil znalecký posudok Ing. Vojtecha Hóbora č. 87/2016. Zo znaleckého posudku Ing. Vojtecha Hóbora č. 87/2016 zo 17.10.2016 vyplýva, že znalec vychádzal zo záznamu (fotografií) poisťovne (žalovaného), že na mieste poistnej udalosti bol obrubník vysoký približne 10 cm. K poškodeniu ľavej prednej a ľavej zadnej pneumatiky zaujal stanovisko, že z technického hľadiska je možné vylúčiť vznik týchto poškodení, pretože tieto vznikli pri dlhšej jazde bez tlaku na dráhe 500 metrov a viac. Poškodenie pneumatiky na ľavom prednom kolese nevznikli od nárazu do obrubníka, ale v dôsledku dlhšej jazdy na prázdnej pneumatike. Disk ľavého predného a zadného kolesa bol poškodený kolmým prejazdom cez ostrý a hranatý predmet a nie šikmým výjazdom akým sa vozidlo malo pohybovať pri obchádzaní cyklistu. Poškodenie disku predného kolesa s vysokou pravdepodobnosťou ani nevzniklo od nárazu od obrubníka, poškodenie zadného mohlo vzniknúť jeho kolmým prejazdom. Poškodenie diskov ľavého predného a zadného kolesa je z technického hľadiska v rozpore s deklarovaným priebehom poistnej udalosti. Poškodenie pravej zadnej pneumatiky vzniklo pri pohybe dozadu, pri cúvaní. V mieste poškodenia pneumatiky nie je poškodený disk kolesa, je poškodený z vonkajšej strany na leme kolesa aj vyššie na lúčoch disku. Poškodenie pneumatiky a disku pravého zadného kolesa nemohlo z technického hľadiska vzniknúť pri deklarovanej poistnej udalosti pri opísanom priebehu ani mieste. Poškodenie nárazníka (ak malo vzniknúť od obrubníka) by sa malo nachádzať aj na ľavej strane nárazníka, resp. šikmo cez celú spodnú časť nárazníka. Ak došlo k prasknutiu ľavých pneumatík, táto časť vozidla bola nižšie, a preto malo dôjsť k výraznejšiemu poškodeniu ľavej strany vozidla. Z rovnakého dôvodu vylúčil z technického hľadiska aj poškodenie podvozku, tepelného štítu výfukového potrubia a ľavej strany nosníka. Podľa znalca je z technického hľadiska neprijateľné aj poškodenie ľavého plastového podblatníka, pretože bola poškodená len časť rovnobežná s povrchom vozovky a nie tá, ktorá je kolmá na povrch vozovky a naviac o 3 - 4 centimetre bližšie. Poškodenie výfukového potrubia nezodpovedá šikmému výjazdu na chodník ako to uviedol vodič vozidla. Oškretie zadného ľavého ramena a stopy po trení na ľavej strane dna batožinového priestoru mohlo vzniknúť na deklarovanom mieste a deklarovanom opise poistnej udalosti, avšak pre jednoznačný záver je potrebné zamerať výšku podvozku. Pri poškodení hliníkovej priečky na podvozku vozidla deformujúci predmet tlačil spredu dozadu hliníkový štít výfuku a nahrnul ho na výstuhu. Na výstuhe je od oteru s deformujúcim predmetom ošúchaná časť vyššie nad vozovkou, ale tá čo je nižšie je nepoškodená. Pri poškodení olejovej vane došlo k poškodeniu odhlučňovacieho tesnenia, pričom plastový kryt pod motorom nie je poškodený takmer vôbec, a takéto poškodenie nie je technicky prijateľné. Poškodenie olejovej vane je v pravej zadnej časti, pričom pri náraze na obrubník by bola poškodená na spodnej a prednej časti a navyše na olejovej vani a jej odhlučnení chýbajú stopy po masívnom úniku motorového oleja. Do motora sa nemohli dostať ani nečistoty, pretože spodný plast motora nebol poškodený a cez odhlučnenie olejovej vane malo vytiecť v objeme približne 4 litre oleja, ktorý by zabránil vniknutiu cudzích častí. K poškodeniu častí motora by došlo len dlhším behom motora, čo by motorové vozidlo signalizovalo na prístrojovej doske, pretože by vytekal olej - bol by hlásený nízky tlak a nízka hladina oleja. Žalobca v podaní doručenom súdu 05.06.2017 vyjadril nesúhlas so závermi znalca Ing. Vojtecha Hóbora a v nadväznosti na námietku žalovaného o potrebe odpočtu DPH zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 2.481,12 eur a zodpovedajúcemu úroku z omeškania späť. Súd rozhodol spor rozsudkom č.k. -123 zo 17.01.2018 tak, že výrokom I. konanie v časti istiny 2.481,12 eur zastavil, výrokom II. pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu 11.631,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.631,23 eur od 28.10.2016 do zaplatenia, výrokom III. žalobe v znení uvedenom vyššie v plnom rozsahu vyhovel a výrokom IV. a V. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. O odvolaní žalovaného, ktoré bolo proti predmetnému rozsudku podané, rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -190 z 24.01.2019 tak, že označený rozsudok Okresného súdu Bratislava I v jeho III. až V. (aj keď V. výrok nebol odvolaním výslovne napadnutý súvisí s výrokom IV. - poznámka súdu) výroku zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Podaním doručeným súdu 06.04.2020 predložil žalobca súdu odborné vyjadrenie č. 70/2019 znalca Ing. Zdenka Sýkoru z 02.03.2020. Tento uviedol, že vzhľadom na to, že od udalosti ubehlo veľa času a miesto bolo opravené, nedalo sa obhliadkou získať chýbajúce informácie. Nie je preto možné sa jednoznačne vyjadriť ku korešpondencii poškodenia vozidla v súvislosti s miestom, kde došlo k poškodeniu. Konštatoval však, že z dostupných podkladov je priebeh poistnej udalosti technicky prijateľný. Pre posúdenie technickej prijateľnosti korešpondencie deklarovaného priebehu udalosti vodičom chýba presné určenie miesta, kde došlo k udalosti a dokumentácia poškodenia miesta, kde došlo k udalosti. Konštatoval, že rozsah poškodenia zistený pri všetkých troch obhliadkach vzhľadom na nedostatok informácií sa nedá potvrdiť ani vyvrátiť. Súd konštatoval, že na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná oprávnenosť postupu žalovaného, ktorý nepriznal žalobcovi poistné plnenie s odôvodnením, že k dopravnej nehode nedošlo spôsobom uvedeným v písomnom uplatnení škody. Presnejšie v oznámení o riešení škodovej udalosti číslo 9562254230 z poistnej zmluvy číslo 6582589739 z 27.10.2016 žalovaný žalobcovi uviedol, že odborné vyjadrenie nezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako žalobca uviedol v písomnom uplatnení škody. Súd osobitne neuvádzal argumentáciu a listinné dôkazy k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, pretože túto považoval za danú. Z predložených listinných dôkazov dostatočne vyplýva, že žalobca uhradil poslednú splátku a spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. potvrdila, že neeviduje žiadne záväzky a s devinkuláciou súhlasí, čím je aktívna vecná legitimácia žalobcu daná. Táto skutočnosť sa tak stala podľa názoru súdu nespornou. Žalovaný argumentoval okrem iného tým, že v danom spore nejde o náhodnú udalosť ako základnú podmienku podľa . Súd zdôraznil, že žalovaný neuplatnil žiadnu výluku uvedenú v zmluvných dojednaniach či VPP MP 106 (všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb) a ani podľa osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel 355 (OPP MV 355) a ani netvrdil úmyselné spôsobenie udalosti. Udalosť označil ako „nenáhodilú“ z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti, ktorú vyvodil zo záverov Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý konštatoval technickú neprijateľnosť poškodení. Súd mal za to, že žalovaný nesprávne pod pojem náhodnej udalosti subsumuje technickú neprijateľnosť vzniknutých poškodení, resp. nedostatočne preukázanú príčinnú súvislosť. Uvedené je dostatočne zrejmé z jeho vyjadrení a predovšetkým nedostatok príčinnej súvislosti bol aj dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia. Je potrebné vziať na zreteľ, že nie každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne za následok plnenie z poistnej zmluvy, predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané aký je rozsah poškodenia motorového vozidla a či medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť (či škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti). Pre vymedzenie poistnej udalosti v poistení majetku je totiž dôležité, že sa skladá z príčiny (poistné riziko) a z následku (vznik majetkovej ujmy). O poistnej udalosti preto môžeme hovoriť iba vtedy, ak majetková škoda na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom. Súd sa preto v nadväznosti na tvrdenia strán sporu zaoberal tým, či sú splnené podmienky, za splnenia ktorých má žalovaný povinnosť postupovať v súlade so zmluvou. Predovšetkým spornou existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou udalosťou. Pre posúdenie príčinnej súvislosti bol pre súd smerodajný znalecký posudok Ing. Vojtecha Hóbora zo 17.10.2016 č. 87/2016, ktorý spĺňa zákonom vyžadované náležitosti znaleckého posudku podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa a príloh 5 a 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva , aj keď súdu bola predložená len kópia tohto posudku. Súd nespochybnil, že boli vykonané tri obhliadky poškodeného motorového vozidla, ale pri týchto obhliadkach sa len zistil rozsah poškodenia motorového vozidla a nie technická prijateľnosť jednotlivých poškodení s hlásenou škodovou udalosťou. Odborné vyjadrenie Ing. Zdenka Sýkoru č. 70/2019 je v tomto smere strohé a zameriavajúce sa len na potrebu určenia presného miesta, kde došlo k udalosti a jeho dokumentáciu. Bez týchto informácií nie je podľa jeho názoru možné z technického hľadiska rozsah poškodenia motorového vozidla potvrdiť a ani vyvrátiť. Už len z tohto vyjadrenia znalca Ing. Zdenka Sýkoru je podľa súdu zrejmé, že príčinná súvislosť medzi škodou a poistnou udalosťou nie je

bezpečne preukázaná a bezprostredná. Predloženým odborným vyjadrením tento nedostatok príčinnej súvislosti žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto už len z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd ďalej uviedol, že výsluch vodiča K. D. rovnako bezpečne príčinnú súvislosť nepreukázal, pretože tento nevedel identifikovať miesto, kde došlo k nárazu, rozporne udával vzdialenosť, ktorú prešiel s motorovým vozidlom po náraze - na pojednávaní konanom 17.01.2018 hovoril o 30 metroch, znalec Ing. Zdenek Sýkora píše o 160 metroch. Vodič nevedel jednoznačne odpovedať na otázku, či s motorovým vozidlom po náraze cúval. Neregistroval žiadne hlásenia na prístrojovej doske, rozporne s dotazníkom uviedol, že vozovka bola vlhká (v dotazníku, ktorý je prílohou znaleckého posudku Ing. Vojtecha Hóbora uviedol sucho), vozovku v rámci výsluchu označil ako tankodrom - havarijný stav, avšak v spomenutom hlásení uviedol iba asfalt a neuviedol ani, že vozovka bola znečistená. Po kolízii vodič uviedol, že išiel s motorovým vozidlom na parkovisko, pričom v dotazníku uviedol len odťah ako manéver po kolízii. Tvrdenia svedka - vodiča motorového vozidla obsahujú nezrovnalosti a navyše okrem popísania spôsobu akým došlo ku škodovej udalosti neposkytujú žiadny podklad pre bezpečné vyvodenie príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou. Žalobca argumentoval, že znalecký posudok Ing. Vojtecha Hóbora je nepoužiteľný, pretože tento vychádzal z nesprávnej výšky obrubníka, ktorý bol podľa tvrdení vodiča vyšší. Žalobca ale opomína, že mnohé zo záverov znalca Ing. Vojtecha Hóbora sú urobené bez zohľadnenia výšky obrubníka. Znalec Ing. Vojtech Hóbor jednoznačne vylúčil poškodenie olejovej vane pri danom priebehu škodovej udalosti (bod 3. a bod 13. tohto rozsudku). Žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil ani ničím relevantným nespochybnil závery Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý uviedol, že došlo k poškodeniu odhlučnenia olejovej vane, ale už nie krytu pod motorom. Olejová vaňa je poškodená na inom mieste, než by bola pri náraze na obrubník, chýba stopa po vytečení približne 4 litrov oleja. Vytečenie tak veľkého množstva oleja si nevšimol vodič (tu ide o rozpor so samotným odôvodnením žaloby, v ktorej žalobca tvrdil vytečenie oleja, pričom v dotazníku vodič uviedol len defekt a žalobca v oznámení o škodovej udalosti zo 04.03.2016 uviedol ako dôvod neprivolania polície nízku škodu - poškodené 2 disky), osoba vykonávajúca odťah vozidla a ani osoba vykonávajúca prvotnú obhliadku v servise. Únik oleja nesignalizovala podľa vodiča ani kontrolka na prístrojovej doske. Vytečenie oleja bez akejkoľvek stopy je nemožné, a preto sa súd prikláňa k záverom Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý konštatoval technickú neprijateľnosť takéhoto poškodenia. Vytečenie oleja zároveň zabránilo vstupu nečistôt do motora, navyše k poškodeniu motora podľa znalca nedôjde hneď ale až po niekoľkých minútach, pričom tomuto stavu predchádza klepanie, prehrievanie, pískanie a škrípanie. Vodič K. D., ktorý ako sám uviedol najazdil cez 100.000 km, žiadne takéto zvuky neudával, pričom podľa jeho vyjadrení po kolízii odišiel na parkovisko a vozidlo bolo odtiahnuté. Nie je preto zrejmé ako mohlo dôjsť k zadretiu motora, ku ktorému dochádza podľa znalca až po niekoľkých minútach. Toto tvrdenie žalobcu o tom, že aj zadretie motora súvisí so škodovou udalosťou je tak ničím nepodložené a nepreukázané. Nie je predsa možné, aby si nikto nevšimol litre vytečeného oleja, auto v továrenskej záruke aj napriek strate oleja tento nedostatok nesignalizovalo a skúsený vodič nepočul žiadne pískanie, klepanie a škrípanie motora. Tieto poškodenia nijako nesúvisia s posudzovaním otvoreného kanála, či výšky obrubníka. Ide o jasné, zrozumiteľné popísanie technickej neprijateľnosti týchto poškodení. Znalec objasnil, že časť vozidla s preseknutou pneumatikou je nižšie voči vozovke a v princípe výška obrubníka spôsobí výraznejšie poškodenie pri preseknutej pneumatike na tej časti kde je vozidlo nižšie (bližšie) k predmetu na vozovke. Tomuto javu odporuje poškodenie hliníkovej priečky, tepelného štítu výfukového potrubia, podvozku, ľavej strany nosníka, ľavého plastového podblatníka a predného nárazníka (bližšie bod 3. a 13. rozsudku). Žalobca žiadnym spôsobom tento rozpor nevysvetlil, pričom ide opätovne o argumenty, pri ktorých nehrá úlohu výška obrubníka, keď poškodenia vnikli vo výraznejšom rozsahu na opačnej strane než by mali. Nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom vysvetlené ani vyvrátené, že poškodenia pneumatiky na ľavom prednom a ľavom zadnom kolese vznikli v dôsledku dlhšej jazdy (500 metrov a viac) na prázdnej pneumatike. Znalec vylúčil technickú prijateľnosť aj pri diskoch ľavého predného a zadného kolesa, kde pri poškodení disku predného kolesa s vysokou pravdepodobnosťou vylúčil náraz do obrubníka. Rovnako vylúčil technickú prijateľnosť poškodenia pravej zadnej pneumatiky a disku, pričom pri pneumatike uviedol, že poškodenie vzniklo pri cúvaní (vodič nevedel uviesť, či cúval). Pri poškodení zadného ľavého ramena znalec síce konštatoval technickú prijateľnosť, ale pre jednoznačné vyhodnotenie uviedol potrebu zamerania podvozku. Súd preto uzavrel, že znalecký posudok Ing. Vojtecha Hóbora dostatočným spôsobom popisuje poškodenia, pri ktorých výška obrubníka a určenie miesta škodovej udalosti nie je smerodajným. Závery znalca Ing. Vojtecha Hóbora jednoznačne preukazujú, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal bezpečným spôsobom príčinnú súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou. Tvrdenia žalobcu tak žalovaný predložením tohto znaleckého posudku účinne poprel a preukázal opak. Zo

strany žalobcu okrem nepreukázania esenciálnej podmienky príčinnej súvislosti (ktorá bola dôvodom zamietnutia poistného plnenia a rovnako aj predmetom námietok žalovaného v rámci súdneho sporu) došlo aj k porušeniu VPP MP 106, ktoré v článku IX bode 2 písmene d) ukladajú žalobcovi povinnosť poskytnúť pri poistnej udalosti žalovanému dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu a príčine jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si žalovaný vyžiadal. Žalobca žalovanému neposkytol dôkazy o príčine následkov poistnej udalosti, keď zo znaleckého posudku Ing. Vojtecha Hóbora vyplynulo, že vzniknuté poškodenia nie sú technicky prijateľné s opisom škodovej udalosti. Žalovaný mal právo preto podľa článku IX bodu 8 VPP MP 106 plnenie neposkytnúť. Pre bezpečné nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a poistnou udalosťou, a teda v tomto smere neunesení dôkazného bremena, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol súd podľa zásady úspechu v spore so zohľadnením aj procesného zavinenia. Žalovaný mal v spore plný úspech a v zastavenej časti žalobca zavinil zastavenie konania, keď pod tlakom argumentov žalovaného (o nároku na DPH) zobral žalobu v tejto časti späť. Súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Vzhľadom na to, že o žalobe už pred tým rozhodoval súd rozsudkom zo dňa 17.01.2018 tak, že jej v celom rozsahu vyhovel, žalobca odkázal na zdôvodnenia tohto rozsudku, ktorý považoval za správny a zákonný. Poukázal tiež na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.01.2019. Namietal, že súd neodstránil rozpory medzi znaleckým posudkom Ing. Hóbora a odborným vyjadrením Ing. Sýkoru a vyhodnotil posudok Ing. Hóbora jednostranne za vierohodnejší, pričom tento rozpor nevysvetlil. Pokiaľ došlo k takejto dôkaznej situácii, mal zvážiť vykonanie znaleckého dokazovania niektorým znaleckým postupom podľa . Ďalej namietal, že závery v bode 27. odôvodnenia rozsudku sú v logickom rozpore s výrokom o zamietnutí žaloby, z ktorého dôvodu považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný. Tvrdil, že ďalšou vadou rozsudku je zmätočnosť, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či dôvodom odmietnutia plnenia je nepreukázanie náhodilosti, či nepreukázanie príčinnej súvislosti alebo prípadne súdom vytvorený konštrukt o nesplnení si povinnosti žalobcu ako poisteného voči žalovanému. Navyše ak znalec, ktorý bol pre rozhodovanie súdu „smerodajným“ z dôvodu, že posudok bol riadne vypracovaný a formálne riadne vyhotovený (podľa konštatovania súdu v bode 29. a 31. odôvodnenia). V bode 32. odôvodnenia rozsudku súd uviedol dôvody, pre ktoré považoval posudok Ing. Hóbora za rozhodujúci pre jeho rozhodnutie, ale nevysvetlil prečo považoval odborné vyjadrenie Ing. Sýkoru za nedôveryhodné a nesprávne. Mal za to, že argumentácia súdu ohľadne nesplnenia povinnosti žalobcu ako poisteného s dôsledkom uvádzaným v odôvodnení ako jeden z dôvodov na zamietnutie žaloby je neprípustná, nakoľko uvedené skutkové tvrdenie nebolo predmetom konania, a teda súd si svojvoľne nad rámec konania, avšak v neprospech žalobcu, vytvoril argument, ktorý v odôvodnení aj použil. Na dôvažok k uvedenému, pravdivosť tvrdenia súdu namietal, tvrdil, že so žalovaným plne spolupracoval, poskytol všetky doklady a podklady pre likvidáciu tejto poistnej udalosti vrátane žalobcom zabezpečenou ohliadkou expertmi so SLOVEXPERTY. Žalobcovi nebolo zrejmé čo v tomto postupe zanedbal tak, aby to malo dopad na porušenie VPP, pričom ich konkrétneho porušenia sa nedovoláva ani žalovaný. Odôvodnenie rozhodnutia súdu pri tomto právnom posúdení, najmä príčinnej súvislosti a jej dopadu na plnenie zo zmluvy, považoval za nepreskúmateľné až nezákonné, nakoľko podľa názoru žalobcu vyvoláva dojem, že si súd týmto nedôvodným svojvoľným a navyše nepravdivým deklarovaním porušenia VPP pomohol, aby mohol odôvodniť zamietnutie žaloby. Podotkol, že odmietnutie žalovaného plniť z havarijného poistenia z dôvodu „že poškodenie predmetného vozidla nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.12.2015“ vlastne znamená, že toto zdôvodnenie nemá oporu so žiadnou výlukou z povinnosti žalovaného plniť zo zmluvy o havarijnom poistení, navyše ak rozpor medzi znalcami, resp. znaleckým posudkom a odborným stanoviskom súd neodstránil. Žalovaný vlastne tvrdí, keďže nepreukázal žiadnu poistnú výluku a ani netvrdí že existuje, že škodu na vozidle žalobca spôsobil úmyselne, resp. že ju úmyselne spôsobil vodič vozidla. Dôkazné bremeno o úmyselnom konaní poisteného je na strane žalovaného. To že predložil znalecký posudok vypracovaný bez akýchkoľvek technických podkladov je len účelový postup s cieľom odmietnuť poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy. Namietal, že súd pochybil, keď jednostranne bez bližšieho odborného posúdenia a konfrontácie dvoch

posudkov uviedol, že považuje posudok znalca Ing. Hóbora za vierohodnejší ako odborné vyjadrenia Ing. Sýkoru. Dodal, že nebol žiadny logický dôvod na fingovanie poruchy alebo poškodenia. To ako sa nehoda stala (pokiaľ došlo k akémukoľvek poškodeniu vozidla) na povinnosť žalovaného poskytnúť plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení vozidla nemá žiadny právny význam. Závery súdu o tom, že žalovaný oprávnene odmietol plniť z havarijného poistenia považoval žalobca za nepreskúmateľné, a preto žiadal odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.631,23 eur aj s 5 % úrokom z omeškania odo dňa 28.10.12016 až do zaplatenia a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania na súde I. a II. stupňa v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -397 zo dňa 18. novembra 2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -397 zo dňa 18. novembra 2021, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

8. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 11.631,23 eur s príslušenstvom (po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny 2.481,12 eur a zodpovedajúceho úroku z omeškania). Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -123 zo dňa 17.01.2018 tak, že výrokom I. konanie v časti istiny 2.481,12 eur zastavil, výrokom II. pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.631,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.631,23 eur od 28.10.2016 do zaplatenia, výrokom III. žalobe v znení uvedenom vyššie v plnom rozsahu vyhovel a výrokom IV. a V. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -190 zo dňa 24.01.2019 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -123 zo dňa 17.01.2018 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd po opätovnom preskúmaní prejednávanej veci žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozhodnutie súdu napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa , , , .

9. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd žalobu žalobcu zamietol primárne z dôvodu bezpečného nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a poistnou udalosťou, a teda v tomto smere neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu (bod 32. posledná veta rozsudku). Vychádzal pritom zo záverov znalca Ing. Vojtecha Hóbora. Súd tiež uviedol, že zo strany žalobcu okrem toho došlo aj k porušeniu VPP MP 106, ktoré v článku IX bode 2 písm. d) ukladajú žalobcovi povinnosť poskytnúť pri poistnej udalosti žalovanému dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu a príčine jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si žalovaný vyžiada.

10. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že nie každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne za následok plnenie z poistnej zmluvy, predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané

aký je rozsah poškodenia motorového vozidla a či medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť (či škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti). Pre vymedzenie poistnej udalosti v poistení majetku je totiž dôležité, že sa skladá z príčiny (poistné riziko) a z následku (vznik majetkovej ujmy). O poistnej udalosti preto môžeme hovoriť iba vtedy, ak majetková škoda na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom.

11. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočnosti tiež tvrdí.

12. Žalobca v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k predmetnému poškodeniu došlo v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 22.12.2015. Žalobca nepreukázal kde presne sa nehoda stala, že k nehode došlo ním popísaným spôsobom a že vzniknuté poškodenia sú technicky prijateľné s opisom škodovej udalosti. V znaleckom posudku Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý predložil žalovaný, znalec konštatoval technickú neprijateľnosť poškodení a vylúčil vznik škodovej udalosti spôsobom uvádzaným žalobcom. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že chýba príčinná súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd závermi znalca Ing. Vojtecha Hóbora bližšie zaoberal a vysvetlil prečo tento posudok považoval za relevantný a založil na ňom svoje právne závery. Odvolací súd dáva do pozornosti, napr. skutočnosť na ktorú súd poukazoval, a síce, že znalec Ing. Vojtech Hóbor jednoznačne vylúčil poškodenie olejovej vane pri danom priebehu škodovej udalosti. Ďalej, nie je zrejmé ako mohlo dôjsť k zadretiu motora, ku ktorému dochádza podľa znalca až po niekoľkých minútach. Tvrdenie žalobcu o tom, že aj zadretie motora súvisí so škodovou udalosťou je nepodložené a nepreukázané. Taktiež zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom vysvetlené ani vyvrátené, že poškodenia pneumatiky na ľavom prednom a ľavom zadnom kolese vznikli v dôsledku dlhšej jazdy (500 metrov a viac) na prázdnej pneumatike. Znalec vylúčil technickú prijateľnosť aj pri diskoch ľavého predného a zadného kolesa, kde pri poškodení disku predného kolesa s vysokou pravdepodobnosťou vylúčil náraz do obrubníka. Rovnako vylúčil technickú prijateľnosť poškodenia pravej zadnej pneumatiky a disku, pričom pri pneumatike uviedol, že poškodenie vzniklo pri cúvaní (vodič nevedel uviesť, či cúval).

13. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd neodstránil rozpor medzi znaleckým posudkom Ing. Vojtecha Hóbora č. 87/2016 a odborným vyjadrením Zdenka Sýkoru č. 70/2019 a jednostranne bez bližšieho odborného posúdenia a konfrontácie dvoch posudkov považoval posudok Ing. Hóbora za vierohodnejší ako odborné vyjadrenie Ing. Sýkoru, odvolací súd dáva do pozornosti bod 30. a nasl. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd uviedol, že nespochybňuje, že boli vykonané tri obhliadky poškodeného motorového vozidla, ale pri týchto obhliadkach sa len zistil rozsah poškodenia motorového vozidla a nie technická prijateľnosť jednotlivých poškodení s hlásenou škodovou udalosťou. Poukázal na to, že odborné vyjadrenie Ing. Zdenka Sýkoru č. 70/2019 je v tomto smere strohé a zameriavajúce sa len na potrebu určenia presného miesta, kde došlo k udalosti a jeho dokumentáciu. Znalec Ing. Zdenek Sýkora v odpovedi na otázku o prijateľnosti popisu poistnej udalosti z technického hľadiska uviedol „Nakoľko od udalosti ubehlo už veľa času a podľa vodiča bolo miesto, kde došlo k udalosti opravené, nedalo sa obhliadkou v súčasnosti nijako získať chýbajúce informácie. Preto nie je možné sa jednoznačne vyjadriť ku korešpondencii poškodenia vozidla v súvislosti s miestom, kde došlo k poškodeniu.“ K rozsahu poškodenia vozidla znalec taktiež konštatoval nedostatok informácií, bez ktorých rozsah poškodenia zistený pri všetkých troch obhliadkach, sa z technického hľadiska nedá potvrdiť ani vyvrátiť. Odvolací súd preto prisvedčil záveru súdu, že už z tohto vyjadrenia znalca Ing. Zdenka Sýkoru je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi škodou a poistnou udalosťou nie je bezpečne preukázaná a bezprostredná. Predloženým odborným vyjadrením žalobca príčinnú súvislosť relevantným spôsobom nepreukázal, a preto už len z tohto dôvodu neuniesol dôkazné bremeno, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa odvolací súd dodáva, že súd na žiadnom mieste rozsudku neoznačil odborný posudok Ing. Sýkoru za nedôveryhodný alebo nesprávny, ale konštatoval, že predloženým odborným vyjadrením žalobca chýbajúcu príčinnú súvislosť nepreukázal. Zároveň je potrebné uviesť, že

príčinná súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou sa nedá bezpečne vyvodiť ani z tvrdení svedka

- vodiča K. D., ktorého výpoveď obsahuje nezrovnalosti, pričom vodič nevedel ani identifikovať miesto, kde došlo k nárazu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nevznikla potreba znaleckého dokazovania znaleckým v zmysle , ktorý postup je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Podmienkou je pritom návrh strany na nariadenie takéhoto znaleckého dokazovania. S poukazom na uvedené predmetnú námietku žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodnú, keď súd sa dostatočne vysporiadal s predloženým odborným vyjadrením a znaleckým posudkom.

14. Súd na základe oboznámenia sa s predloženými Všeobecnými poistnými podmienkami spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, dôvodne konštatoval, že zo strany žalobcu, okrem nepreukázania esenciálnej podmienky príčinnej súvislosti, došlo aj k porušeniu VPP MP 106, ktoré v článku IX bode 2 písm. d) ukladajú žalobcovi povinnosť poskytnúť pri poistnej udalosti žalovanému dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu a príčine jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si žalovaný vyžiada. Žalobca žalovanému neposkytol dôkazy o príčine následkov poistnej udalosti, keď zo znaleckého posudku Ing. Vojtecha Hóbora vyplynulo, že vzniknuté poškodenia nie sú technicky prijateľné s opisom škodovej udalosti. Žalovaný tak bol oprávnený podľa článku IX bodu 8 VPP MP 106 poistné plnenie neposkytnúť.

15. Neobstojí ani poukaz odvolateľa na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -123 zo dňa 17.01.2018 (ktorý považoval za správny a zákonný), pretože ide o rozhodnutie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -190 zo dňa 24.01.2019 v napadnutej časti zrušené a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie.

16. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle . Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

17. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

18. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

19. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

20. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -397 zo dňa 18. novembra 2021 v zmysle potvrdil ako vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu žiadne nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).