Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B1-28Cb-135-2015.pdf
PDF · 112.26 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-28Cb/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne AUTOCOMPANY s.r.o., so sídlom Pažiť 177, Pažiť 958 03, IČO: 47 580 232, zastúpenej Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 36 866 687, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, Bratislava 831 03, o zaplatenie 19.347,81 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 19.347,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19.347,81 eura od 01.05.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou z 21.07.2015 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 19.347,81 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Tvrdila, že v dôsledku dopravnej nehody zo 04.12.2014 došlo k poškodeniu jej motorového vozidla G.U A.: V Žalobkyňa si následne uplatnila u žalovanej nárok na poistné plnenie, pretože poškodené motorové vozidlo bolo havarijne poistené u žalovanej. Žalovaná listom zo 17.03.2015 posúdila škodu ako parciálnu, avšak následne toto stanovisko prehodnotila a listom z 15.04.2015 žalobkyni oznámila, že plniť nebude, a to na základe vypracovaného odborného vyjadrenia znalca. Znalec v odbornom vyjadrení vylúčil, že k dopravnej nehode došlo spôsobom opísaným žalobkyňou. Trvala na tom, že jej motorové vozidlo predbiehalo pomaly idúce vozidlo a prešlo do protismeru v dostatočnej vzdialenosti. Počas predbiehajúceho manévru vyšlo z pred predbiehaného vozidla iné vozidlo, čím zabránilo uskutočniť predbiehací manéver a vozidlo žalobkyne sa vrátilo späť do svojho pruhu. V dôsledku systému aktívnej bezpečnosti pred stretom s prekážkou začalo vozidlo intenzívne brzdiť a vodič, aby predišiel stretu s pred ním idúcim vozidlom prešiel na odstavnú plochu - parkovisko, kde nabúral do stojaceho vozidla V.Privolaná polícia nehodu zadokumentovala. Žalobkyňa si vypracovala kalkuláciu, podľa ktorej bola určená cena opravy v hodnote 19.347,81 eura. Oznámenie žalovanej označila za účelové a svoj nárok si uplatnila na súde. Tvrdenia preukazovala listinou uplatnenie škody / nároku na náhradu škody, potvrdením polície, čestným prehlásením z 05.02.2015, zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 08.12.2014 a z 21.01.2015, listom žalovanej zo 17.03.2015 a z 15.04.2015, e-mailom z 18.04.2015, nákresom dopravnej nehody, kalkuláciou opravy č. 9550153696.
2. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila podaním z 11.08.2015. Súdu uviedla, že vykonala šetrenie nahlásenej škodovej udalosti, pričom za účelom objektívneho posúdenia škodovej udalosti si nechala
vypracovať odborné vyjadrenie č. 4/2015, ktoré v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom opísaným žalobkyňou. Škoda na motorovom vozidla bola preto uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia. Súdu predložila odborné vyjadrenie č. 4/2015 vypracované znalcom Ing. V. Q.. Znalec v odbornom vyjadrení uviedol, že najpravdepodobnejšie došlo k nárazu brzdeného vozidla Q. O. W. do stojaceho vozidla žalobkyne. Ako vysoko nepravdepodobný označil náraz brzdeného vozidla žalobkyne do stojaceho vozidla Q..
3. Vo veci nariadil súd znalecké dokazovanie znalkyňou H.. A. U., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 20/2021. Znalkyňa uviedla, že polícia nezadokumentovala miesto škodovej udalosti a ani konečné polohy predmetných vozidiel, a teda nebolo možné vykonať simuláciu škodového deja. Zo spisového materiálu vykonala analýzu pohybu motorových vozidiel, pričom z technického hľadiska je prijateľné, že priebeh nehodového deja zodpovedá popisu žalobkyne a vodiča motorového vozidla Q.. Priebeh nehodového deja podľa znalkyne technicky korešponduje so zadokumentovanými poškodeniami motorových vozidiel a s fotodokumentáciou z miesta škodovej udalosti. K škodovej udalosti teda mohlo dôjsť tak, ako to popisujú vodiči poškodených motorových vozidiel. Popis priebehu dopravnej nehody je podľa znalkyne technicky prijateľný.
4. Z dôvodu rozdielnych záverov, ku ktorým znalci dospeli, vykonal súd na pojednávaní konanom 13.10.2021 ich konfrontáciu. H.. U. zotrvala na závere, že je možné vylúčiť, že sa nehoda stala inak ako to popisujú vodiči. H.. Q. vychádzal z výškových porovnaní poškodení, a preto podľa neho výšková korešpondencia najlepšie vychádza, ak by bolo práve vozidlo Q. zbrzdené - pohybovalo sa ako zbrzdené. V. znalca Ing. Q. rozdiel medzi závermi znalcov je práve v zohľadnení výškovej kompatibility. Znalkyňa H.. U. uviedla, že znalci dospeli k rovnakým záverom, že na základe korešpondencie poškodenia mohlo dôjsť k zrážke ako to popisujú vodiči. Výškové pomery sú nepodstatné. Geometria poškodení je vzájomná, keďže je odtlačok vozidla U. na vozidle Q.. Na uvedené reagoval H.. Q. tak, že nesúlad vo výškovej korešpondencii je dôležitým faktom. Je vysoko pravdepodobné, že vozidlo U. stálo a narazilo do neho brzdené vozidlo Q., prípadne náraz nebrzdeného vozidla U. do stojaceho vozidla Q.. H.. U. oponovala, pretože by nesedela energetika a poškodenia by boli iné. Súd sa priklonil k záverom H.. U. z dôvodu, že podľa súdu je nepravdepodobné, aby vozidlo Q. akcelerovalo na parkovisku na takú rýchlosť, aby nabúralo do vozidla U.. Žalovaná v nadväznosti na záver súdu navrhla kontrolné znalecké dokazovanie.
5. Súd ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý podal znalecký posudok č. 91/2023. V spomenutom posudku je uvedené, že poškodenia vozidiel Q. a U. vykazujú veľmi uspokojivú geometrickú korešpondenciu (výškovú a priestorovú), pri ktorej je možné vysvetliť poškodenia vozidiel ako následok kontaktu predmetných vozidiel. Zadokumentované poškodenia vozidiel Q. a U. vznikli pri strete predmetných vozidiel. Existuje preto technicky prijateľný mechanizmus takého pohybu vozidla U. a Q., ktorým možno vysvetliť všetky poškodenia vozidla Q. a U., a to vzájomným kontaktom týchto vozidiel. Zadokumentované poškodenia vozidiel spracovatelia posudku vyhodnotili ako energeticky kompatibilné, pretože vykazujú veľmi dobrú energetickú korešpondenciu. Spracovatelia posudku skonštatovali splnenie podmienky geometrickej a energetickej korešpondencie poškodenia zúčastnených vozidiel a označili vzájomný stret vozidiel ako technicky prijateľný. Výpovede a informácie vodičov vozidiel K.a U. označili ako technicky prijateľné. Nestotožnili sa so závermi znalca H., pretože tento nezohľadnil prítomnosť adaptívneho vzduchového pruženia vozidla, ktoré v závislosti od zvoleného režimu prevádzky reguluje svetlú výšku vozidla, ako aj systém regulácie pozdĺžneho náklonu vozidla pri intenzívnom brzdení (akcelerácii) vozidla U.. Tieto systémy majú zásadný vplyv pri analýze dynamických stavov vozidla pri kolízii. Záver H.. Q. vychádza z technicky nesprávneho prerozdelenia brzdných síl, pretože vozidlo Q. nemuselo pri výbehu zo zrážky zanechať na mieste nehody žiadne viditeľné stopy. H.. U. dospela k podobným záverom než spracovatelia posudku, hoci vychádzala z nekvalitnej fotodokumentácie, na základe ktorej je takmer nemožné vykonať detailnú analýzu charakterovej, geometrickej a energetickej korešpondencie poškodení.
6. Na pojednávaní konanom 22.09.2023 strany sporu zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. Zo strany žalovanej boli prezentované námietky k výške škody (požadovaného poistného plnenia), ktorá do dňa pojednávania rozporovaná nebola. Súd preto na tieto námietky neprihliadol, keďže by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, t. j. súd aplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Žalovanej nič nebránilo tieto námietky vzniesť skôr, a preto žalovaná porušila zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
7. Súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
8. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či postup žalovanej, ktorá neposkytla poistné plnenie, bol správny. Presnejšie vo vyrozumení k oznámeniu poisttnej udalosti z poistnej zmluvy číslo 6578664708/5740019479 PE432CC WAUZZZ4GXBN017609 z 15.04.2015 žalovaná uviedla, že odborné vyjadrenie nezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako je uvedený v písomnom uplatnení škody. Nebolo sporné, že bolo uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla U. U A.: V Rovnako nebolo sporné, že vyššie označené motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti, riadne žalovanej nahlásenej. Žalovaná do pojednávania konaného 22.09.2023 (k tomu pozri bod 6. tohto rozsudku) nerozporovala ani to, že výška škody je v sume 19.347,81 eura bez DPH podľa kalkulácie opravy č. 9550153696 a napokon je nesporné aj to, že žalovaná poistné plnenie odmietla poskytnúť.
9. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,05 % zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
13. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
14. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
15. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
16. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd sa zaoberal tým, či žalovaná postupovala správne, keď odmietla poskytnúť poistné plnenie (bod 8. tohto rozsudku). Z § 788 Občianskeho zákonníka (bod 13. tohto rozsudku) vyplýva, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Počas celej doby trvania poistenia je poistený povinný dodržiavať zákonom uložené a zmluvne dohodnuté povinnosti. Povinnosti poisteného a prípadná sankcia za ich nedodržanie sú obsiahnuté v § 799 a v § 809 Občianskeho zákonníka, pričom platí, že vedomé porušenie povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti znamená, že poistený mal vedomosť o tom, že porušenie povinností môže viesť k vzniku poistnej udalosti alebo zväčšiť rozsah jej následkov.
20. Je potrebné vziať na zreteľ, že nie každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne za následok plnenie z poistnej zmluvy, predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané aký je rozsah poškodenia motorového vozidla a či medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť (či škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti). Pre vymedzenie poistnej udalosti v poistení majetku je totiž dôležité, že sa skladá z príčiny (poistné riziko) a z následku (vznik majetkovej ujmy). O poistnej udalosti preto môžeme hovoriť iba vtedy, ak majetková škoda na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4Cob/3/2022 z 27.10.2022.
21. Súd sa preto v nadväznosti na tvrdenia strán sporu zaoberal tým, či sú splnené podmienky, za splnenia ktorých má žalovaná povinnosť postupovať v súlade s poistnou zmluvou a dokumentami, na ktoré zmluva odkazuje. Predovšetkým spornou existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou udalosťou. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi).
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
22. Žalobkyňa v tlačive uplatnenie škody / nároku na náhradu škody uviedla, že vodič sa vyhýbal vozidlu, prešiel na odstavnú plochu kde stálo vozidlo A. a vrazil doň. Existenciu škodovej udalosti potvrdil aj Okresný dopravný inšpektorát č. p. ORPZ-PE-OPDP3-16-169/2014 v liste zo 04.12.2014. Vodič motorového vozidla U. popísal priebeh škodovej udalosti tak ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku a čestne prehlásil, že uviedol presné, pravdivé a úplné údaje. Vodič motorového vozidla Q. uviedol, že vodič vozidla Y. robil úhybný manéver, stočil auto na parkovisko a keďže vozidlo Q. nevidel, nestihol zabrzdiť a narazil do vozidla. Rovnaké okolnosti uviedol vodič motorového vozidla XX. aj v dotazníku pre účastníka poistnej udalosti.
23. Znalec H.. Q. a znalkyňa H.. U. vychádzali z tohto popisu vzniku škodovej udalosti, pričom dospeli k rozdielnym záverom (bod 2. a bod 3. tohto rozsudku).
24. Súd zdôrazňuje, že pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôže hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalci dospeli z hľadiska ich správnosti. Posudzuje iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. V spore ale bolo vykonané aj kontrolné znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (bod 5. tohto rozsudku).
25. Z vykonaného dokazovania - konfrontácie znalcov vyplynulo, že rozdiel medzi záverom znalca H.. Q. a znalkyne H.. U. spočíva v zohľadnení výškovej kompatibility. G. H.. Q. označil práve nesúlad vo výškovej korešpondencii za dôležitý. G. H.. Q. sa ale ukázal v rámci vyhotoveného kontrolného znaleckého posudku ako mylný, pretože znalec H.. Q. vôbec nebral do úvahy systém pneumatického pruženia vozidla U. a systém regulácie klonenia vozidla U. počas intenzívneho brzdenia. Znalec uvažoval s dynamickými vplyvmi brzdenia (klonenia prednej časti) u vozidla U. v rozmedzí do 8 cm, čo je ale jav, ktorý je pri danom vozidle eliminovaný na minimum. Tieto systémy vozidla U. majú zásadný vplyv pri analýze dynamických stavov vozidla pri kolízii. Znalec H.. Q. bral do úvahy aj drecie stopy, čo spracovatelia kontrolného znaleckého posudku odmietli, pretože vozidlo Q. nemuselo pri výbehu zo zrážky zanechať na mieste nehody žiadne viditeľné stopy. Práve skutočnosť, že znalec H.. Q. nebral do úvahy existenciu systémov vozidla U., ktoré majú zásadný vplyv pri analýze dynamických stavov vozidla pri kolízii, súd sa priklonil k znaleckému posudku H.. U. v spojení so znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ako aj Ing. U. zhodne konštatovali technickú prijateľnosť nehodového deja popísaného vodičmi motorového vozidla U. a motorového vozidla Q. (bod 22. tohto rozsudku). Podľa spracovateľov kontrolného znaleckého posudku v nehodovom deji nemožno konštatovať tak zásadné rozpory, čo sa týka plauzibility nehodového deja, ktoré by mohli viesť k záveru, že predostretý dej je ako celok technicky neprijateľný. H.. U., ako aj Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline sa zhodli, že zadokumentované poškodenia vozidiel je možné technicky vysvetliť pri mechanizme nehodového deja, ktorý popísal vodič vozidla U.. H.. U. uviedla, že geometria poškodení je vzájomná, keďže je odtlačok vozidla U. na vozidle Q.. S uvedeným súhlasil aj Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý uviedol, že poškodenia vozidiel U. a Q. vykazujú veľmi dobrú energetickú korešpondenciu poškodenia. Súd sa preto priklonil k záverom H.. U., ktoré boli potvrdené aj Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
26. Z vykonaného dokazovania má preto súd za to, že žalovaná nesprávne vykonala šetrenie poistnej udalosti s jednoznačne nesprávnym záverom o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou udalosťou. Tieto závery žalovanej boli popreté znaleckým posudkom č. 20/2021 vypracovaného H.. U., pričom tento posudok je v súlade aj s posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 91/2023. Žalobkyňa má preto nárok na poskytnutie poistného plnenia.
27. Na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačuje ako hodnoverný doklad kalkulácia opravy č. 9550153696 zo 07.04.2015 predložená žalobkyňou, keďže výška škody je nesporná a na námietky žalovanej v tomto smere súd neprihliadol (bod 6. tohto rozsudku).
28. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia. Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod nepriznania poistného plnenia, t. j. nedôvodne odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ako aj výšku škody predloženou kalkuláciou. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnila poistné plnenie a predložila potrebné doklady. Žalobkyňa má preto nárok na poistné plnenie a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume 19.347,81 eura. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 5,05 % ročne (v súlade s bodom 12. tohto rozsudku) zo sumy 19.347,81 eura. Úrok z omeškania súd priznal od 01.05.2015, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 14. tohto rozsudku (podľa vyrozumenia bolo šetrenie ukončené 15.04.2015).
29. Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v § 797 Občianskeho zákonníka (bod 14. tohto rozsudku ), z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 596/2017 je pre odlišnosť skutkového stavu nepoužiteľné. Nedôvodné nepriznanie poistného plnenia resp. jeho zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe, žeby sa takýmto konaním nedostal do omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poistení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poistenému podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný.
30. Uvedené platí aj pre ďalšie rozhodnutia - rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20.09.2022, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2021. Súd nesúhlasí so závermi tam uvedenými, pretože súd nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný subjekt, ktorému Občiansky zákonník zveruje oprávnenie šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. Práve preto majú úroky z omeškania význam a súd ich musí priznať, keďže poisťovňa porušila svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť. Súd v konečnom dôsledku len preveruje správnosť postupu poisťovne. Výklad zákona, ktorý prezentuje poisťovňa opomína dopady, ktorý takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020, ktorých závery (hoci ide o povinné zmluvné poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky bez sankcie oddialiť riešenie nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd, či ústavný
súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Výklad žalovanej sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd ho kategoricky odmieta.
31. V nadväznosti na uvedené zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19.347,81 eura od 01.05.2015 do zaplatenia.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech, pretože súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.