Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-36Cb-15-2022.pdf
PDF · 169.02 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-36Cb/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: ROAD SK, s.r.o., so sídlom Horný Hričov 483, 013 42 Horný Hričov, IČO: 43 845 851, právne zastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 2.538,66 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 589,08 EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.949,58 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.02.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,40 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu pôvodne v upomínacom konaní doručeným dňa 02.09.2021, postúpeným tunajšiemu súdu na ďalšie konanie Okresným súdom Žilina dňa 14. 03. 2022, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.538,66 EUR s príslušenstvom. 2. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 22.01.2018 približne o 8:00 hod. ráno pri príchode na parkovisko, kde bolo zaparkované motorové vozidlo zn. B. N. H.: P bolo zistené, že došlo k poškodeniu jeho pravej časti, a to konkrétne k poškodeniu dverí, pojazdu a úchytu. Žalobca oznámil vzniknutú škodu žalovanému, s ktorým má právny vzťah založený poistnou zmluvou pre havarijne poistenie motorových vozidiel. Zároveň žalobca poskytol žalovanému požadovanú súčinnosť a predložil všetky dokumenty potrebné pre šetrenie poistnej udalosti. Následne bola vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla spolu so záznamom, kde bol zistený a spísaný rozsah poškodenia. Po vykonaní predpísanej obhliadky zo strany poisťovne žalobca nechal vozidlo opraviť. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal autoservis T.A. Autoopravovne.sk, IČO: 50 471 171, so sídlom Cesta k vodojemu 1166/48, Budatín - Žilina, ktorý za vykonané práce, opravu a materiál vystavil dňa 30.01.2018 faktúru č. 20180030 v celkovej výške 2.538,66 Eur. Faktúra, ako aj dodacie listy boli predložené žalovanému. Následne žalovaný zaslal vyrozumenie k oznámeniu o škodovej udalosti č. 9565346851, ktorým ukončil šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia finančného plnenia. Ako dôvod uviedol, že sa jedná len o zväčšenie rozsahu poškodení, ktoré vznikli na motorovom vozidle pred vstupom do poistného vzťahu a z uvedeného dôvodu ukončil šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia finančného plnenia. Žalobca s uvedeným konaním žalovaného nesúhlasí. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla jednoznačne vyplýva, že došlo k poškodeniu pravej zadnej časti dverí, k poškodeniu pojazdu a uchytenia. Pri vstupe do poistenia boli zaznamenané poškodenia motorového vozidla, avšak poškodenia dverí, pojazdu a uchytenia neboli zistené ani zaznamenané, a teda nemohlo ísť o zväčšenie ich rozsahu. Uvedená
skutočnosť jednoznačne vyplýva zo zápisu o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia. Je preto nesporné, že poškodenie dverí nastalo v dôsledku škodovej udalosti, a teda škodovou udalosťou nemohlo dôjsť k zväčšeniu ich rozsahu. Stanovisko žalovaného, v ktorom konštatuje, že poškodenia vznikli pred poistnou udalosťou žalobca považuje za neopodstatnené a bez akéhokoľvek náležitého odôvodnenia. V zmysle zmluvných dojednaní vyplývajúcich z havarijného poistenia motorového vozidla je poisťovňa povinná v prípade vzniku poistenej udalosti poskytnúť poistené plnenie v rozsahu nákladov, ktoré boli použité na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou. Akékoľvek odmietnutie resp. zníženie poistného plnenia je poisťovňa povinná zdôvodniť, pričom toto odôvodnenie musí byť opodstatnené. V zmysle čl. IX bod 1 Zmluvy „za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však do výšky všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ V zmysle čl. IX bod 2 písm. a) Zmluvy „po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípade s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. V nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si žalobca touto cestou uplatnil svoj nárok na poistné plnenie v celkovej výške 2.538,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.538,66 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a trovy konania. 3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 8Up/1448/2021 zo dňa 01.10.2021, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. 4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že škodovú udalosť zaregistroval pod č. 9565346851. Spoločnosť' Slovexperta, s.r.o., IČO: 36404811, M. R. Štefánika 32, 01001 Žilina, realizujúca obhliadky motorových vozidiel pre žalovaného, vykonala obhliadky poškodeného motorového vozidla žalobcu dňa 23. januára 2018 a 30. januára 2018. Dňa 30. januára 2018 spoločnosť TA autoopravovne s. r.o. (ďalej len „opravca") predložila žalovanému faktúru č. 20180030 vystavenú na sumu 2.115,55 € bez DPH (2.538,66 € s DPH), ktorou vyúčtovala opravu motorového vozidla žalobcu. Dňa 31. januára 2018 žalovaný ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom neposkytol žalobcovi poistné plnenie. Pri poškodeniach uplatňovaných v rámci škodovej udalosti č. 9565346851 ide len o zväčšenie rozsahu poškodení zdokumentovaných pri obhliadke motorového vozidla pred začiatkom poistenia. Žalovaný v rámci prešetrovania škodovej udalosti vychádzal z: obhliadky motorového vozidla z 25. júla 2016 (obhliadka pred začiatkom poistenia), obhliadky motorového vozidla z 23. januára 2018 (obhliadka po deklarovanom poškodení), obhliadky motorového vozidla z 30. januára 2018 (obhliadka po oprave poškodenia). Obhliadka motorových vozidiel je samostatná špecifická činnosť, ktorou sa na základe bezprostredného pozorovania zisťuje, skúma, hodnotí a dokumentuje stav jednotlivých objektov (motorových vozidiel) majúcich vzťah k objasňovanej škodovej udalosti s cieľom vyhľadať a zaistiť stopy, resp. dôkazy slúžiace na objektívne zistenie skutkového stavu. Na základe vykonaných obhliadok motorového vozidla žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie. Poškodenie motorového vozidla žalobcu, ktoré si vyžiadalo opravu motorového vozidla vyúčtovanú faktúrou opravcu č. 20180030 z 30. januára 2018, bolo zdokumentované pred vznikom havarijného poistenia motorového vozidla žalobcu. Poistenie sa nevzťahuje na poškodenia alebo straty vzniknuté pred dojednaním poistenia (ČI. IX ods. 9 poistnej zmluvy). Nie je možné, aby sa poistná ochrana vzťahovala retroaktívne na škodové udalosti, ktoré vznikli pred uzavretím poistnej zmluvy (resp. jej dodatku). V opačnom prípade by došlo k popretiu podstaty inštitútu poistenia, t.j. poistná ochrana pred budúcimi náhodnými škodovými udalosťami. Na účel súdneho sporu vypracoval XXXXXXXXXX, C. formalizované odborné posúdenie k škodovej udalosti č. 9565346851, ktoré tvorilo prílohu podaného odporu. Ing. V. C. v odbornom posúdení z 18. októbra 2021 graficky znázornil a uviedol : „Na obrázku č. 1 je zdokumentované poškodenie pravej strany vozidla pri vstupe do poistenia (25.7.2016). Červeným rámčekom sú vyznačené ryhy v laku, ktoré sa tiahnu od pravých predných dverí, cez „B-stĺpik" a pokračujú cez pravé bočné (posuvné) dvere až po pravý zadný blatník. Modrým rámčekom je vyznačená deformácia prahu, deformácia B-stĺpika a deformácia spodnej hrany pravých bočných (posuvných) dverí." Q.. V. C. v odbornom posúdení z 18. októbra 2021 zároveň graficky znázornil a uviedol: „Taktiež porovnaním fotografií na obrázku č. 2 vpravo (vstup do poistenia 25.7.2016) a na obrázku č. 2 vľavo (obhliadky poškodeného vozidla 23.1.2018) je zrejmé
poškodenie pravých bočných (posuvných) dverí v zadnej časti v oblasti posuvných koľajničiek, kde sa nachádzajú stopy po kontakte s neznámym predmetom, ktorý na vozidle zanechal stopy čiernej farby." XX. C. v odbornom posúdení z 18. októbra 2021 taktiež graficky znázornil a uviedol: „Na fotografii vozidla zo vstupnej obhliadky (25.7.2016) na obrázku č. 3 dole je zrejmé, že spodná hrana pravých bočných (posuvných) dverí lícuje s poškodeným prahom pod dverami, teda spodná hrana pravých bočných (posuvných) dverí je deformovaná v rovnakom rozsahu ako prah. Na fotografii opraveného vozidla na obrázku č. 3 hore je vidieť, že po výmene pravých bočných (posuvných) dverí, tieto dvere v spodnej hrane výrazne odstávajú od prahu, čo je spôsobené tým, že hrana nových dverí je rovná - na rozdiel od hrany prahu, ktorý ostal neopravený." XX. V. C. v odbornom posúdení z 18. októbra 2021 tiež skonštatoval : „Uvedenou komparáciou zdokumentovaných poškodení vozidla pred vstupom do poistenia (25.7.2016), po škodovej udalosti (23.1.2018) a fotografiou vozidla po oprave som dospel k záveru, že spodná hrana pravých bočných (posuvných) dverí bola výrazne deformovaná (poškodená) už pri vstupe do poistenia. Poškodenie dverí na fotke zo vstupu do poistenia (obrázok č. 3 dole) vizuálne splýva z dôvodu, že vozidlo je v bielej farbe a deformovaná spodná časť dverí vizuálne splýva s okolím." Q. . V. C. v odbornom posúdení z 18 . októbra 2021 záverom uviedol: „V grafike z kalkulačného programu Audanext II (obrázok č. 4) sú zobrazené pravé bočné (posuvné) dvere, ktoré vzhľadom na zdokumentované poškodenia pri vstupe do poistenia (25.7.2016) v rozsahu deformovanej spodnej hrany nebolo možné opraviť inak ako výmenou za nový diel." 5. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca je subjekt registrovaný pre daň z pridanej hodnoty (DPH), teda platiteľ DPH. Žalobca nechal motorové vozidlo opraviť v spoločnosti T.A. autoopravovne s.r.o., teda žalobca, ako aj opravca, boli v rozhodnom období daňové subjekty registrované pre daň z pridanej hodnoty - platcovia dane z pridanej hodnoty (DPH), čo je zrejmé z faktúry opravcu č. 20180030 z 30. januára 2018. V súvislosti s výškou žalovanej istiny žalovaný poukázal na to, že žalobca opomenul ustanovenie čl. IX ods. 15 Poistnej zmluvy „ Pokiaľ je poistený platiteľom DPH podľa udania v poistnej zmluve, poisťovňa poskytne poistné plnenie vždy bez DPH s výnimkou toho, ak došlo k poistnej udalosti spôsobenej krádežou alebo lúpežou, pokiaľ DPH bola zahrnutá v poistnej sume". Žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.538,66 €, ktorá v sebe zahŕňa aj čiastku 423,11 € predstavujúcu 20% DPH. Žalobca podľa názoru žalovaného bez ďalšieho nemá nárok na čiastku zodpovedajúcu DPH (423,11 €). Žalovaný zároveň poukázal na to, že v prípade vzniku poistnej udalosti, žalovaný odpočítava z poistného plnenia zmluvne dohodnutú spoluúčasť vo výške 5% z poistného plnenia, minimálne vo výške 165,97 € (ČI. VIII ods. 2 poistnej zmluvy). Žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.538,66 €, ktorá predstavuje opravcom fakturovanú sumu spolu s DPH, pričom nereflektuje zmluvne dohodnutú spoluúčasť, ktorá sa v prípade žalobcu (platiteľa DPH) odpočítava od fakturovanej sumy bez DPH (2.115,55 € - 165,97 €). Žalobca by mal nárok na poistné plnenie najviac vo výške 1.949,58 €, v prípade ak by poškodenie motorového vozidla žalobcu ktoré vyžadovalo opravu, nevzniklo pred začiatkom poistenia. Žalobca sa okrem žalovanej istiny domáha od žalovanej úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2.538,66 € od 16. februára 2018 do zaplatenia. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že vznik práva na plnenie a jeho splatnosť je upravený osobitne vo vzťahu k poistnému plneniu, a to v ustanoveniach § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení vyplýva, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byt' vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovne, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ [ pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“ alebo „ÚS SR“) z 28. septembra 2017, č. k. III. ÚS 596/2017-10 bod 31.]. V predmetnom prípade je sporné, či vôbec došlo k poistnej udalosti alebo nie. Vec je predmetom súdneho sporu. Preto šetrenie treba považovať za
skončené až dňom prípadného určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Žalobca pritom uplatňuje úrok z omeškania už od 16. februára 2018 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada podanú žalobu zamietnuť a uložiť žalobcovi nahradiť trovy konania žalovaného. 6. Žalobca v podanej replike uviedol, že ako zápis zo vstupnej prehliadky, tak aj zápis z obhliadky poškodeného vozidla vykonala tá istá spoločnosť, ktorá realizuje obhliadky pre žalovanú, t.j. Slovexperta, s.r.o., IČO: 36 404 811, so sídlom M. R. Štefánika 32, 010 01 Žilina. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla jednoznačne vyplýva, že došlo k poškodeniu pravej zadnej časti dverí, k poškodeniu pojazdu a uchytenia a je nutná ich výmena, nakoľko sám pracovník spoločnosti, poverený obhliadkou, tieto skutočnosti vyznačil (zápisy boli predložené v rámci návrhu). Pri vstupe do poistného vzťahu boli zaznamenané poškodenia motorového vozidla, avšak poškodenia pojazdu a uchytenia neboli zistené ani zaznamenané. Komparáciou jednotlivých záznamov je tak možné dospieť k záveru, že škodovou udalosťou nemohlo dôjsť k zväčšeniu rozsahu pôvodných poškodení, ako to prezentuje protistrana. Ide o novú poistnú udalosť a medzi ňou a predchádzajúcimi poškodeniami neexistuje kauzalita. Samotná spoločnosť, ktorá vykonala obhliadky vo svojom zápise uviedla, že v dôsledku vzniku škodovej udalosti je potrebná výmena poškodených dverí. Súčasne žalobca podotkol, že vyjadrenie žalovaného, že z dôvodu zdeformovania spodnej hrany dverí nebolo možné dvere opraviť inak, ako ich výmenou za nový diel, považuje za zavádzajúce. Po prvé, preliačina spodnej hrany bola spísaná ako poškodenie pri vstupe do poisteného vzťahu, avšak dvere boli funkčné a uzatvárateľné, a po druhé zo zápisu o poškodení vozidla vyplýva, že došlo k poškodeniu pojazdu a uchytenia. Z logického hľadiska sa tak jedná o dve odlišné poškodenia, ktoré spolu nesúvisia, a teda poistnou udalosťou došlo k vzniku nového poškodenia a nie k zväčšeniu rozsahu toho pôvodného. Opravárenská spoločnosť vykonala opravu motorového vozidla tak, ako to vyplývalo zo zápisu o poškodení. Uvedená skutočnosť je reflektovaná aj vo faktúre č. 20180030, kde sú uvedené položky, ktoré boli menené v dôsledku škodovej udalosti in concreto diel zámku, dvere, ved. S posuv-dverí, uzatvár-klin ZP. Stanovisko poisťovne, v ktorom poisťovňa konštatuje, že poškodenia vznikli pred poistnou udalosťou žalobca považuje za neopodstatnené a bez akéhokoľvek náležitého odôvodnenia, a preto sa toto rozhodnutie žalovaného javí ako svojvoľné. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), t.j. už samotným vznikom škody na motorovom vozidle. Žalovaný si vo svojom vyjadrení odporuje, keď na jednej strane uvádza, že šetrenie poistenej udalosti bolo ukončené dňa 31.01.2018 (bod 9. vyjadrenia) a následne hovorí, že je sporné, či vôbec došlo k poistnej udalosti alebo nie, a teda šetrenie poistnej udalosti bude skočené až rozhodnutím súdu (bod 41. a 42 vyjadrenia). Zo strany žalobcu boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z poistenej zmluvy a ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 797 ods. 4 OZ, „ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.“ Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia a z oznámenia o riešení škodovej udalosti je teda jednoznačné, že poisťovňa, t.j. žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa 31.01.2018, pričom odôvodnenie neposkytnutia finančného plnenia bolo podľa názoru žalobcu laxné. Na určenie momentu splatnosti poistného plnenia je dôležité ustálenie momentu skončenia šetrenia zo strany poistiteľa potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.01.2018, a teda je v omeškaní s plnením. Žalobca zároveň berie žalobu späť v rozsahu 589,08 Eur, čo predstavuje sumu DPH 20% (423,11 eur) a 5% zmluvne dojednanej spoluúčasti (165,97 Eur). Na základe vyššie uvedených skutočností, žalobca si tak po čiastočnom späťvzatí uplatňuje nárok na zaplatenie poisteného plnenia vo výške 1.949,58 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1949,58 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhradu trov konania. 7. Žalovaný v podanej duplike namietol nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina. Zároveň uviedol, že žalobca v podaní tendenčne a zavádzajúco poukazuje len na zápis o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia z 25. júla 2016 a na zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 23. januára 2018, ktoré vyhotovila spoločnosť Slovexperta, s.r.o.. Spoločnosť Slovexperta, s.r.o. však nevyhotovila len písomné zápisy z daných obhliadok, ale taktiež vizuálne zaznamenala poškodenia motorového vozidla, keď vyhotovila fotodokumentáciu poškodení motorového vozidla. Nielen zápisy z obhliadok motorového vozidla, ale taktiež fotodokumentácia z týchto obhliadok predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý nemožno bez ďalšieho prehliadnuť a opomenúť. Žalovaný v rámci prešetrovania škodovej udalosti hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas prešetrovania škodovej udalosti najavo. Na účel súdneho sporu vypracovalXXXXXXXXXX,odborné posúdenie k škodovej udalosti č. 9565346851, ktorého závery žalovaný opätovne zreprodukoval. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi
dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr". Poistenie sa nevzťahuje na poškodenia alebo straty vzniknuté pred dojednaním poistenia (pozri čl. IX ods. 9 poistnej zmluvy). Z citovaných ustanovení vyplýva, že nie je možné, aby sa poistná ochrana vzťahovala retroaktívne na škodové udalosti, ktoré vznikli pred uzavretím poistnej zmluvy (resp. jej dodatku). V opačnom prípade by došlo k popretiu podstaty inštitútu poistenia, t.j. poistná ochrana pred budúcimi náhodnými škodovými udalosťami. Poškodenie motorového vozidla žalobcu, ktoré si vyžiadalo opravu motorového vozidla vyúčtovanú faktúrou opravcu č. 20180030 z 30. januára 2018, bolo zdokumentované pred vznikom havarijného poistenia motorového vozidla žalobcu. 8. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, v rámci ktorej namietal závery žalovaného prebraté z odborného posúdenia Q. C. o tom, že z dôvodu zdeformovania spodnej hrany dverí nebolo možné dvere opraviť inak, ako ich výmenou za nový diel, ktoré závery žalobca považuje za zavádzajúce, žalovaný opätovne poukázal a zopakoval závery C.o tom, že posuvné dvere (už pred vstupom do poistenia) nebolo možné opraviť inak, ako výmenou za nový diel. Podľa názoru žalovaného dôkazný prostriedok predložený žalovaným v spore popiera citované tvrdenia žalobcu. Q.. V. C. v odbornom posúdení z 18. októbra 2021 graficky znázornil poškodenia zaznamenané pri vstupe do poistenia a po deklarovanej škodovej udalosti, pričom skonštatoval: „Uvedenou komparáciou zdokumentovaných poškodení vozidla pred vstupom do poistenia (25.7.2016), po škodovej udalosti (23.1.2018) a fotografiou vozidla po oprave som dospel k záveru, že spodná hrana pravých bočných (posuvných) dverí bola výrazne deformovaná (poškodená) už pri vstupe do poistenia. Poškodenie dverí na fotke zo vstupu do poistenia (obrázok č. 3 dole) vizuálne splýva z dôvodu, že vozidlo je v bielej farbe a deformovaná spodná časť dverí vizuálne splýva s okolím." Ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané [pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010]. 9. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na ustanovenie § 797 ods. 4 OZ, žalovaný uviedol, že je jednoznačné, že poisťovňa, t.j. žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa 31.01.2018, pričom ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka v danom spore nemožno aplikovať. Podľa § 879u Občianskeho zákonníka „Ustanovenia § 797 ods. 4, § 799 ods. 3, § 800 ods. 1, § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 v znení účinnom od 1. októbra 2018 sa prvýkrát použijú od 1. októbra 2018". Dňa 23. januára 2018 žalobca nahlásil vznik škodovej udalosti. Dňa 31. januára 2018 žalovaný ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom neposkytol žalobcovi poistné plnenie. Ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka je účinné od 1. októbra 2018. Žalovaný pritom ani nezmenil dôvod odmietnutia poistného plnenia. 10. K namietanej rozpornosti tvrdení žalovaného o tom, kedy a či vôbec došlo k ukončeniu šetrenia predmetnej poistnej udalosti žalovaný uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky podal výklad ustanovení § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v uznesení z 28. septembra 2017, č. k. III. ÚS 596/2017-10, keď konštatoval (v bode 31. odôvodnenia): „Z týchto ustanovení vyplýva, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda, môže sa poistený domáhať jej náhrady." Žalovaný tak nie je v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia. V predmetnom prípade je totiž sporné, či vôbec došlo k poistnej udalosti alebo nie. Podľa názoru žalovaného nedošlo k poistnej udalosti, nakoľko poistenie sa nevzťahuje na poškodenia alebo straty vzniknuté pred dojednaním poistenia (pozri čl. IX ods. 9 poistnej zmluvy). Na
základe uvedeného žalovaný vyjadruje názor, že aj v prípade dôvodnosti uplatneného nároku môže byt' žalovaného uložená povinnosť plniť žalobcovi najskôr v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku súdu. 11. Na pojednávaní dňa 23.07.2024 sa konalo v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 18.07.2022, v rámci ktorého žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť súdu vopred písomne neavizoval. Súd sa v zmysle § 204 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluva o havarijnom poistení motorových vozidiel EUROKASKO - SÚBOR z č.l. 5-11, uplatnenie nároku na náhradu škody z č.l. 12, faktúra č. 20180030, vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy zo dňa 09.08.2018 z č.l. 14, vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 31.01.2018 z č.l.15, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 23.01.2018 z č.l. 16, zápis o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 25.07.2016 z č.l. 17, fotodokumentáciou predmetného motorového vozidla z č.l. 18 - 23, odborné posúdenie k škodovej udalosti č. 9565346851 z č.l. 38 rub - 39, ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu a ustálil nasledovný skutkový stav. 12. Medzi stranami bolo sporné, či má žalobca nárok na poistné plnenie na základe škodovej udalosti, ktorú žalobca nahlásil žalovanému 23.01.2018. Žalobcom uplatnený nárok spočíva v sume zodpovedajúcej oprave poškodenej časti poisteného motorového vozidla na základe faktúry č. 20180030 v celkovej výške 2.538,66 EUR, v zmysle čiastočného späťvzatia žalobcu krátená o dohodnutú spoluúčasť a DPH, t.j. celkovo v sume 1.949,58 EUR. S ohľadom na uvedené, bolo tiež sporné, kedy došlo k ukončeniu šetrenia škodovej, resp. poistnej udalosti zo strany žalovaného a teda, či má prípadne žalobca nárok aj na úrok z omeškania uplatnený dňom 16.02.2018. 13. Z oznámenia žalovaného zo dňa 31.01.2018 vyplýva, že „uplatnené poškodenia boli na vozidle pred vstupom do poistenia, čo je zrejmé z fotodokumentácie obhliadky vozidla pri vstupe do poistenia. V zmysle zmluvných dojednaní sa poistné plnenie predmetnej škody zamieta a škoda sa odkladá bez finančného vyrovnania“. Z oznámenia žalovaného zo dňa 09.08.2018 vyplýva, že v rámci odvolania žalobcu opätovne žalovaný prehodnotil likvidáciu predmetnej škody a uviedol, že „Pri poškodeniach uplatňovaných v predmetnej škode sa jedná len o zväčšenie rozsahu poškodení zdokumentovaných pri obhliadke vozidla pred vstupom do poistenia, čo je zrejmé z fotodokumentácie spomínanej obhliadky. V zmysle zmluvných dojednaní článok IX bod 9./Poistenie sa nevzťahuje na poškodenia alebo straty vzniknuté pred dojednaním poistenia/ nie je možné poskytnúť poistné plnenie za predmetnú škodu. V zmysle uvedeného Vám touto cestou oznamujeme, že trváme na pôvodnom stanovisku zo dňa: 31.1.2018.“ Zo zápisu o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia vyplýva, že pravé zadné dvere nemajú poškodenie. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyplýva, že došlo k poškodeniu pravých zadných dverí + pojazdu + uchytenia, ktorých oprava sa bude realizovať výmenou. Z fotografií realizovaných pri vstupe do poistenia je zrejmé, že pravé zadné dvere majú určité škrabance, avšak dvere sa dajú plnohodnotne zatvoriť (na fotografiách sú zatvorené). Fotografie pojazdu a uchytenia pri vstupe do poistenia neboli vyhotovované vôbec. Z fotografii pravých dverí po vzniku škodovej udalosti (fotografie na č.l. 20, 21) je zrejmé, že nie sú celkom zatvorené. Zároveň z fotodokumentácie je zrejmé aj poškodenie pojazdu a uchytenia (tak, ako to bolo konštatované obhliadajúcim technikom). Z fotografií, ktoré sú súčasťou Odborného posúdenia k škodovej udalosti č. 9565346851 je zrejmé, že na jedinej fotografii, ktorá bola použitá z ohliadky poškodeného motorového vozidla, dvere nie sú plnohodnotne zatvorené (obrázok č. 2), ostatné použité fotografie sú spred vstupu motorového vozidla do poistenia (obrázok č. 1 a obrázok č. 3), na ktorých sú tieto dvere plnohodnotne zatvorené a na porovnávacom obrázku č. 3 sú dvere po oprave taktiež plnohodnotne zatvorené. 14. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 15. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 16. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 17. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
18. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „OBZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 20. Podľa 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 21. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 261 ods. 9 OBZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 23. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 24. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 25. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 26. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj len „Nariadenie“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 27. Podľa § 2 Nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 28. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 29. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 30. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 31. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 32. Podľa § 178 ods. 1,2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 33. Podľa § 191 ods. 1,2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 34. Podľa článku IX poistnej zmluvy týkajúcej sa havarijného poistenia motorových vozidiel EUROKASKO - SÚBOR sa poistenie nevzťahuje na poškodenia alebo straty vzniknuté pred dojednaním poistenia. 35. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 589,08 EUR s príslušenstvom ešte pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 589,08 EUR s príslušenstvom (výrok I.). Predmetom sporu tak zostala suma 1.949,58 EUR s príslušenstvom spolu s nárokom na paušálnu náhradu nákladov. Súd sa zároveň nebude vysporiadavať
s argumentáciou týkajúcou sa nevyhnutnosti odpočtu zmluvnej spoluúčasti a uplatnenej DPH, keďže s poukazom na uvedenú argumentáciu žalovaného vzal žalobca svoj nárok v namietanom rozsahu späť. 36. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (viď napr. uznesenie NS SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009). 37. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. 38. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. 39. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre konkrétnu stranu) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo tvrdenie okolností toto právo vylučujúce je povinnosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 40. V predmetnej veci pri posudzovaní skutočnosti, či žalobcom nahlásené poškodenie motorového vozidla zapríčinené škodovou udalosťou zo dňa 22.1.2018 bolo (jedine a výlučne) poškodením, ktoré malo predmetné motorové vozidlo už pri vstupe do poistenia, vychádzal zo zápisu o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia v spojení s fotodokumentáciou vyhotovenou pri vstupe do poistenia, zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla a odborného posúdenia Q.. V. C.. Zároveň súd vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré neboli sporné, a to, že preliačina spodnej hrany bola spísaná ako poškodenie pri vstupe do poistenia, avšak dvere boli funkčné a uzatvárateľné. Predmetné skutkové tvrdenie uviedol žalobca vo svojom vyjadrení z 21.01.2022 a žalovaný uvedené tvrdenie relevantným spôsobom skutkovo nespochybnil. Zároveň uvedené je zrejmé aj z predloženej fotodokumentácie vyhotovenej pri vstupe motorového vozidla do poistenia. Zo zápisu o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia nevyplýva poškodenie pojazdu a uchytenia a uvedené nevyplýva ani z fotodokumentácie vyhotovenej pri vstupe do poistenia. Poškodeniu pojazdu a uchytenia sa napokon nevenuje ani Ing. V. C. vo svojom odbornom posúdení. S ohľadom na skutočnosť, že zo záznamu o obhliadke poškodeného motorového vozidla dňa 23.01.2018 tieto poškodenia jednoznačne vyplývajú, sú preukázané aj priloženou fotodokumentáciou, predložené odborné posúdenie sa k týmto poškodeniam žiadnym spôsobom nevyjadruje a žalovaný v rámci svojej argumentácie iba uzatvára, že sa jedná o zväčšenie rozsahu poškodenia, ktoré malo motorové vozidlo pri vstupe do poistenia, súd uvádza, že je to práve žalovaný, ktorý v tomto smere neuniesol ani bremeno
tvrdenia ani preukázania, že predmetné poškodenia nie sú následkom nahlásenej škodovej udalosti zo dňa 22.01.2018. Zároveň súd dodáva, že tvrdenia zamestnanca žalovaného Q.. V. C. uvedené v predloženom odbornom posúdení považuje za tvrdenia samotného žalovaného, a to jednak z dôvodu, že ich doslovne žalovaný preberá v rámci svojej argumentácie a zároveň z dôvodu, že inštitút odborného vyjadrenia podaného odborne spôsobilou osobou musí byť vo svojej podstate inštitútom nezávislým od jednotlivých sporových strán, pretože v opačnom prípade sa jedná de facto o argumentáciu strany sporu prostredníctvom jej zamestnanca. Zároveň samotnú odbornosť uvedenej osoby ani nie je možné posúdiť, keď súd má za to, že z jej pracovného zaradenia ako vedúceho sekcie likvidácie škôd na motorových vozidlách u žalovaného v kontexte tvrdenia žalovaného, že ním realizované odborné posúdenia sú akceptované Národnou bankou Slovenska ako odborné posúdenia odborne spôsobilej osoby, bez ďalšieho, nepreukazujú skutočnosť, že sa jedná o odborne spôsobilú osobu. Iné skutočnosti ozrejmujúce dostatočnú odbornosť uvedenej osoby neboli žalovaným tvrdené. 41. Súd zároveň dáva do pozornosti, že skutočnosť, že preliačina spodnej hrany na pravých posuvných dverách bola už pri vstupe do poistenia a že Ing. V. C. uviedol, že táto nemohla byť opravená inak, ako výmenou za nový diel, neznamená, že nedošlo ku škodovej udalosti zo dňa 22.01.2018, ktorej následkom bolo aj poškodenie pojazdu a uchytenia dverí, pričom dvere neboli po škodovej udalosti plnohodnotne zatvorené ani na jednej zo súdu predložených fotografií. Súd poukazuje na skutočnosť, že motorové vozidlo vstupovalo do poistenia v roku 2016 a nahlásená škodová udalosť sa stala v roku 2018, pričom pri vstupe do poistenia neboli dvere poškodené natoľko, že by sa nedali zavrieť. Čiže ak by aj boli už pri vstupe dvere poškodené natoľko, že sa mohli opraviť iba výmenou, čo teda vyplýva z argumentácie žalovaného (hoci v zápise nie je žiadne potvrdenie o poškodení týchto dverí), dvere boli užívania schopné. Až následnou škodovou udalosťou (náhodná udalosť v budúcnosti) sa poškodením predmetných dverí stali neschopnými užívania s nevyhnutnosťou výmeny (nedali sa zavrieť a poškodený bol aj úchyt a pojazd). Nie je možné preto konštatovať, že poškodenie dverí konštatované po škodovej udalosti, keď sa dvere nedali zavrieť a došlo k poškodeniu aj úchytu a pojazdu, bolo na motorovom vozidle už v čase pri vstupe do poistenia. 42. V uvedenom prípade má súd za to, že v príčinnej súvislosti s nahlásenou škodovou udalosťou zo dňa 22.01.2018 bol vznik poškodení, ktoré nemalo motorové vozidlo už pri vstupe do poistenia, preto nebolo možné uzavrieť šetrenie poistnej udalosti s tým, že sa na takéto poškodenie vzťahuje výluka v zmysle čl. IX poistnej zmluvy, ktorá hovorí iba o poškodeniach vzniknutých pred dojednaním poistenia. V tomto smere súd uvádza, že dôvod uvedený v oznámení žalovaného zo dňa 31.01.2018, že „uplatňované poškodenia boli na vozidle pred vstupom do poistenia, čo je zrejmé z fotodokumentácie obhliadky motorového vozidla pri vstupe do poistenia“ nemá relevantný podklad vo fotodokumentácii vyhotovenej pri vstupe motorového vozidla do poistenia, keď poškodenie pojazdu a uchytenia dverí neboli ani spísané v zázname z obhliadky a ani nevyplývali zo sprievodnej fotodokumentácie. Zároveň súd uvádza, že z oznámenia žalovaného zo dňa 09.08.2018 už vyplýva odlišné odôvodnenie neposkytnutia plnenia, a to že „sa jedná len o zväčšenie rozsahu poškodení zdokumentovaných pri obhliadke vozidla pred vstupom do poistenia“, hoci s poukazom na čl. IX poistnej zmluvy. Z článku IX. poistnej zmluvy však jednoznačne vyplýva, že sa poistenie nevzťahuje iba na poškodenia vzniknuté pred dojednaním poistenia, nehovorí nič o následnom zväčšení rozsahu poškodení zdokumentovaných pri vstupe do poistenia v kontexte novej náhodnej škodovej udalosti. S ohľadom na uvedené považuje súd argumentáciu žalovaného postavenú na tom, že čl. IX poistnej zmluvy, a teda výluka z poistenia, sa vzťahuje aj na zväčšenie rozsahu pôvodných poškodení, za neprípustne rozširujúci výklad uvedeného zmluvného ustanovenia, ktorý nie je správny a nemožno ho preto brať do úvahy. 43. Súd opakuje, že pokiaľ dôsledkom novej náhodnej škodovej udalosti vznikne škoda na motorovom vozidle v tej časti, v ktorej malo motorové vozidlo určité škrabance a preliačiny už pri vstupe do poistenia, avšak bolo užívania schopné a teda z technického hľadiska bolo prevádzkyschopné, a následné poškodenie spôsobí škodu iných komponentov tej istej časti motorového vozidla (pojazd a úchyt), ktoré ho už ale robí neschopným užívania, keď predmetné dvere nie je možné poriadne zatvoriť, nie je možné hovoriť o zväčšení rozsahu pôvodných poškodení, pretože sa jedná o novú škodovú udalosť, ktorej následok nie je totožný s pôvodnými poškodeniami. 44. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nerozporoval vznik samotnej škodovej udalosti nahlásenej mu 23.01.2018, preto pokiaľ je nesporná existencia novej náhodnej škodovej udalosti, je preukázaný vznik škody iného rozsahu (poškodenia pojazdu a úchytu), akým boli poškodenia existujúce na motorovom vozidle v čase vstupu do poistenia (preliačina a škrabance), vo vzťahu ku ktorým nie je namietaná neexistencia príčinnej súvislosti zo strany žalovaného, nie je možné uzatvoriť riešenie škodovej udalosti jedine s poukazom na to, že motorové vozidlo malo určité škrabance a preliačinu už pred vstupom do poistenia. Aj v prípade, že pri novej škodovej udalosti dôjde aj ku škrabancom, či
preliačinám v časti, kde sa nachádzajú takéto poškodenia zaznamenané už pred vstupom do poistenia, nie je možné uzavrieť takúto poistnú udalosť, v rámci ktorej sú nahlásené aj ďalšie poškodenia, výlučne s poukazom na existenciu pôvodných škrabancov a preliačín (čo je teda v konečnom dôsledku namietanie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom konkrétnej škody), keďže je potrebné skúmať zo strany žalovaného príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou (nerozporovanou žalovaným) a vznikom škody v celom jej rozsahu (teda aj s poškodením úchytu a pojazdu) a nie len vo vzťahu k parciálnej časti vzniknutej škody. Pokiaľ to žalovaný neurobil a nekonštatoval, že vzniknutá škoda v celom jej rozsahu nie je v príčinnej súvislosti s nahlásenou škodovou udalosťou, resp. nerozporoval prípadne samotnú škodovú udalosť, akékoľvek parciálne namietanie vzniku časti poškodení motorového vozidla a nenamietanie vzniku zvyšku poškodení v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, je nesprávny postup žalovaného v rámci likvidácie poistnej udalosti. Uvedené je zároveň aj nedostatočnou obranou v následnom súdnom konaní, ktorej následkom je v konečnom dôsledku neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena a teda neúspech v spore. Žalovaný vo svojej argumentácii vôbec nereflektoval na námietky o ďalších poškodeniach, ktoré žalovaný tvrdil, preukázal a ktorých vznik napokon samotný žalovaný ani nerozporoval, na tieto nereflektovalo ani odborné posúdenie, takže argumentácia žalobcu, ktorý tvrdil, že nahlásenou škodovou udalosťou je nová poistná udalosť a medzi ňou a predchádzajúcimi poškodeniami neexistuje kauzalita, nebola zo strany žalovaného relevantne vyvrátená dôkazom o opaku, ako nesprávne tvrdil žalovaný, keďže odborné posúdenie na tieto argumenty protistrany nedalo odpoveď. 45. Keďže pre rozhodnutie súdu nebola podstatná argumentácia žalobcu o prípadnej zmene dôvodu uplatneného žalovaným v rámci oznámenia o výsledku prešetrenia poistnej udalosti, hoci súd konštatoval, že vo svojej podstate k nej zo strany žalovaného došlo už v rámci ním realizovaného opätovného posudzovania likvidácie škodovej udalosti (avšak ešte pred účinnosťou ustanovenia § 797 ods. 4 OZ), súd nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k argumentácii ohľadne možnosti aplikácie ustanovenia § 797 ods. 4 OZ v spojení s § 879u OZ v predmetnej veci. 46. S ohľadom na uvedené, keď žalovaný jednak nesprávne vyhodnotil skutočnosť, či všetky poškodenia vzniknuté nahlásenou škodovou udalosťou sú poškodeniami, ktoré malo poškodené motorové vozidlo už pri vstupe do poistenia, nesprávne tak aplikoval dôvod výluky z poistného plnenia a neodôvodnene tak nevyplatil žalobcovi poistné plnenie, súd podanej žalobe vo zvyšnej časti vyhovel (výrok II.) 47. Vo vzťahu k namietaným úrokom z omeškania súd uvádza, že žalovaný síce odkazoval na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 596/2017, avšak súd musí konštatovať, že z aplikovaných ustanovení § 797 ods. 3 OZ, ako aj OBZ nevyplýva, že by splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné rozhodnutie súdu. Priamo zo zákonného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Z uvedeného vyplýva, že podstatným pre vznik nároku na úrok z omeškania je práve skončenie vyšetrenia poistiteľom, nie „skončenie vyšetrovania“ súdom právoplatným rozhodnutím. Súd pripomína, že nie je orgánom, ktorý vykonáva šetrenie poistnej udalosti, ale preskúmava dôvodnosť podanej žaloby v kontexte už ukončeného šetrenia poistnej udalosti alebo práve aj neukončeného šetrenia poistnej udalosti (čo neznamená, že vykonáva šetrenie poistnej udalosti), a to na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení a príslušných na ňu sa vzťahujúcich zákonných ustanovení. 48. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na to, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi vznikom práva na poistné plnenie a jeho splatnosťou. Vznik práva na poistné plnenie je vo všeobecnosti viazaný na poistnú udalosť, teda pokiaľ nastane skutočnosť, v rámci ktorej dôjde k splneniu predpokladov, ktoré sú pre vznik tohto práva dojednané v poistnej zmluve (§ 797 ods. 2 OZ) vzniká poistenému nárok na poistné plnenie. Vznik práva na poistné plnenie nevzniká až potom, čo poistiteľ sám rozhodne, či tieto podmienky nastali, teda keď ukončí šetrenie s výsledkom, že nahlásená škodová udalosť je udalosťou poistnou a po tom, čo zistí výšku poistného plnenia. Skončenie šetrenia poistiteľa nutné k zisteniu rozsahu jeho povinnosti plniť je právnou skutočnosťou, s ktorou sa nespája vznik záväzku k poistnému plneniu, ale jeho splatnosť. Obdobne, pre otázku vzniku práva poisteného na poistné plnenie nie je zásadne priamo určujúce, či poškodený svoj nárok následne aj súdne uplatní. Ustanovenie § 797 ods. 3 OZ upravuje splatnosť poistného plnenia s tým, že poskytuje poistiteľovi priestor k šetreniu, ktorý je nutný k zisteniu rozsahu jeho povinnosti plniť a teda mu umožňuje vlastnou aktivitou preveriť okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti a overiť údaje o priebehu škodovej udalosti. Poistiteľ počas tejto doby nie je v omeškaní s výplatou poistného plnenia, aj napriek tomu, že už mohlo dôjsť k vzniku tohto práva. Účelom právnej úpravy, v zmysle ktorej sa šetrenie poistiteľom musí vykonať bez zbytočného odkladu je zabrániť neodôvodnenému predlžovaniu výplaty poistného plnenia, ako peňažného plnenia, ktoré za splnenia podmienok v poistnej zmluve patrí poistenému.
49. Vo veci konajúci súd pripomína, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov je potrebné pristupovať predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. V konkrétnom prípade má vo veci konajúci súd za to, že jazykový výklad v spojení s teleologickým výkladom sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, konkrétne ustanovenia § 797 ods. 3 OZ. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Zákonodarca normuje povinnosť vykonať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť vo vzťahu k jedinému orgánu na to príslušnému a to poistiteľovi. Uvedené je logickým dôsledkom skutočnosti, že následné súdne konanie nie je povinnou „ďalšou inštanciou“ preskúmavajúcou tento postup poistiteľa, ale len možnosťou poisteného, resp. poškodeného iniciovať konanie na nezávislom súde, v rámci ktorého súd na základe podanej žaloby, jednotlivých vyjadrení strán sporu a predložených dôkazov vyhodnotí, či v kontexte preukázaných skutočností došlo ku škodovej udalosti, ktorá spĺňa podmienky poistnej udalosti a aký je prípadne rozsah plnenia poistiteľa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. 50. V tomto smere je podstatnou aj skutočnosť, že rozhodnutie súdu má deklaratórny charakter, teda súd len vyhodnotí skutkový stav podľa práva, teda, či konkrétna udalosť, ktorá sa udiala v minulosti je poistnou udalosťou a aký je prípadne rozsah povinnosti poistiteľa plniť. Účinky súdneho rozhodnutia nie sú konštitutívne, súd nezakladá nové právo, ktoré by tu pred tým už nebolo, vo vzťahu ku ktorému by prípadne bolo možné uvažovať o „posunutí“ splatnosti poistného plnenia až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri iniciovaní súdneho prieskumu akéhokoľvek záväzkového práva, ktoré strany medzi sebou považujú za sporné a súdu nie je zrejmý jediný (obchodnoprávny) záväzkový vzťah týkajúci sa peňažného plnenia, ktorý by nebol postihnutý sankciou v podobe platiť úroky z omeškania pri vzniku omeškania s úhradou vzniknutého nároku. Uvedené platí aj na splatnosť plnenia, ktorá by bola zákonodarcom posunutá na moment až po právoplatnosti skončenia súdneho konania, v rámci ktorého súd svojím výrokom existenciu práva na peňažné plnenie len deklaruje. O to viac, keď konajúci súd má za to, že takýto úmysel zákonodarcu nevyplýva ani pri použití jazykového výkladu ustanovenia § 797 ods. 3 OZ, keď je zrejmé, že šetrenie vykonáva jedine poistiteľ a nie následne aj súd. Súd nenachádza ani pri aplikácii teleologického výkladu predmetného ustanovenia žiadnu oporu pre prijatie záveru, že práve poistné vzťahy a plnenie poisťovne, ktorá má k dispozícii rozsiahly aparát pre napĺňanie svojich zákonných povinností vykonávať šetrenie škodových udalostí riadne a včas, by mali byť v tomto smere akokoľvek jedinečné a vymykať sa z množiny obchodnoprávnych záväzkových vzťahov. Žalovaný musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade nepriznaného, či zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ práve v ustanovení § 797 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovaného plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaný oznámil, že plniť nebude, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. 51. Okrem už uvedeného súd poukazuje na konštatovanie ústavného súdu, s ktorým je možné sa stotožniť aj v predmetnej veci, aj keď ide o nárok vyplývajúci z havarijného poistenia, zatiaľ čo v rozhodnutí ÚS SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 a sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp. zn. III. ÚS 215/2020 zo dňa 28. októbra 2021 bol posudzovaný nárok zo zákona o PZP, a to v tom kontexte, že každý poisťovateľ by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie poistnej udalosti ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovateľa“. S týmito racionálnymi závermi ústavného súdu sa vo veci konajúci súd absolútne stotožňuje a nemá dôvod sa od nich odchýliť, nakoľko sú všeobecne aplikovateľnými závermi pre inštitút poistenia a to aj v skutkových okolnostiach prejednávanej veci. Zároveň súd dodáva, že nemožno potom hovoriť ani o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poistiteľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poistitelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch a mohlo by dochádzať k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Nerovnovážne postavenie strán z uvedeného
vyplývajúce nemá zákonné opodstatnenie a je v rozpore s racionálnym účelom právnej úpravy, preto sa súd s argumentáciou prezentovanou žalovaným s poukazom na uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 28.09.2017 nestotožňuje (obdobne viď aj rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp.zn. B1-28Cb/135/2015 z 22.09.2023). 52. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.949,58 EUR od 16.02.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. 53. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný poistenému listom oznámil, že dňa 31.01.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom obsahom listu bolo uvedenie dôvodu, prečo sa poistné plnenie predmetnej škody zamieta. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jeho plnením do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 16.02.2018, priznal súd v súlade s nariadením vlády č. 21/2013 a príslušnou sadzbou ECB úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. z priznanej sumy vo výške 1.949,58 EUR od 16.02.2018 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku. 54. Podľa § 369c ods. 1 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia vo výške 40,- EUR. S ohľadom na uvedené súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v uvedenej výške. 55. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Za základ pre určenie pomeru považoval súd sumu 2.578,66 EUR (2538,66 EUR istina a 40,- EUR paušálna náhrada nákladov). Za úspech žalobcu je pre účely rozhodnutia o trovách konania nutné považovať sumu 1.989,58 EUR, v ktorej súd žalobe vyhovel (výrok II.) a za jeho procesný neúspech (a teda za procesný úspech žalovaného) je nutné považovať sumu 589,08 EUR, v ktorej súd rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, ktoré späťvzatie nezavinil žalovaný. Žalobca bol preto v spore úspešný v časti 77,20 % (zaokrúhlene) predmetu sporu a žalovaný v časti 22,80 % (zaokrúhlene) predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 54,40 % (77,20 % - 22,80 %) [výrok III.]. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).