Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-82-2018.pdf
PDF · 195.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/82/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: EDAK SK s.r.o., Lihoveckého 2/A/9388, 960 01 Zvolen, IČO: 36 629 871, zast. Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 14.112,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výroku č. III. a IV. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/17/2017-123 zo dňa 17.1.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/17/2017-123 zo dňa 17.1.2018 v napadnutej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) výrokom č. I. konanie zastavil v časti istiny 2.481,12 eur. Výrokom č. II. pripustil zmenu návrhu nasledovne: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.631,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy od 28.10.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Výrokom č. III. súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.631,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy od 28.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom č. IV. súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Výrokom č. V. súd uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 09.02.2017, doručenou na súd dňa 09.02.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 14.112,38 eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia poistného plnenia, a to nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.112,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 28.10.2016 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Rozhodol tak s poukazom na §§ 517 ods. 2, 788 ods. 1, 2, 797 ods. 1, 2, 799 ods. 1, 2, 3, 806 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).
Žalobca v žalobe poukázal na to, že dňa 26.11.2014 uzatvoril so žalovaným návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorového vozidla - č. XXXXXXXXXX v zmysle ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „poistná zmluva“). Návrh poistnej zmluvy bol uzatvorený prostredníctvom poisťovacieho makléra - obchodnej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.. Predmetom poistnej zmluvy bolo motorové vozidlo Š. I., C.: T., E.: D. - XXXIB, ktoré bolo poistené na riziká - havária, živel, odcudzenie a vandalizmus. Predmetné poistenie bolo uzatvorené so spoluúčasťou 5 % a minimálne vo výške 165,97 eur. Súčasťou návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel sú: Zmluvné dojednania ČSOB Leasing, a.s., VŠEOBECNÉ POISTNÉ PODMIENKY PRE POISTENIE MAJETKU právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej len „VPP MP 106“), OSOBITNÉ POISTNÉ PODMIENKY POISTENIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL č. 355 (ďalej len „OPP PMV č. 355") a Informácia o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy/ návrhu poistnej zmluvy. Dňa 22.12.2015 cca o 6.30 hod. ráno, došlo na ulici J.Á. v D. k škodovej udalosti na motorovom vozidle Š. I. E.: D.-XXXIB, a to v dôsledku toho, že neznámy cyklista jazdiaci pred týmto motorovým vozidlom, náhle odbočil doľava a vodič tohto motorového vozidla - K. D., ktoré mal požičané od žalobcu, v snahe ho nezraziť, strhol volant a následne vybehol na vysoký obrubník. Žalobca uviedol, že k škodovej udalosti nevolali políciu, pretože škoda sa mu v tom čase javila ako nízka - bol vytečený olej, boli poškodené 2 disky (ľavý predný a ľavý zadný) a 2 pneumatiky. Škodová udalosť bola nahlásená žalovanému dňa 22.12.2015, čo potvrdzuje aj list žalovaného zo dňa 02.02.2016. Motorové vozidlo bolo následne odtiahnuté do značkovej opravovne PORSCHE Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o., Dolnozemská č. 7, Bratislava (ďalej len „PORSCHE“), ktoré prijímal servisný poradca O. X.. Motorové vozidlo bolo dňa 28.12.2015 ohliadnuté zamestnancom SLOVEXPERTA, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného a kalkulácia opravy bola vypočítaná systémom AUDATEX SLOVEXPERTA na sumu vo výške 628,50 eur. Následne bola vykonaná druhá obhliadka motorového vozidla zamestnancom žalovaného SLOVEXPERTA zo dňa 03.01.2016, pretože bolo zistené po tom, čo sa motorové vozidlo dalo na zdvihák, že boli poškodené aj ďalšie časti motorového vozidla, ktoré neboli vidieť pri prvej obhliadke. Na motorovom vozidle boli poškodené ešte ďalšie časti, a to: nárazník predný (zlomený), čelo predné (zlomené), podblatníky ľavý predný a pravý predný, dno kufra, olejová vaňa, chladič zlomený, spodný kryt motora. Na základe druhej obhliadky bola vypočítaná ďalšia kalkulácia opravy spoločnosťou SLOVEXPERTA na sumu 7.873,73 eur. Dňa 08.01.2016 bola zamestnancom žalovaného SLOVEXPERTA vykonaná tretia obhliadka motorového vozidla, kde sa zistilo, že je poškodený motor a to, že je zadretý. Zároveň bolo uvedené na obhliadke, že motorové vozidlo sa nemá opravovať a má sa počkať na vyjadrenie žalovaného. Žalobca uviedol, že ak by sa poškodené motorové vozidlo opravovalo v značkovej opravovni PORSCHE, výška škody podľa ich kalkulácie opravy by bola v sume vo výške 20.428,78 eur. Na základe uvedenej skutočnosti sa obchodná spoločnosť - BBH s.r.o., ktorá vykonáva zmluvný servis žalovanému, a za ktorú vystupoval X. H., dohodla so zamestnancom žalovaného - X.. Q., že predmetné motorové vozidlo opravia oni, čo bude lacnejšie, ako keby opravu vykonal autorizovaný servis PORSCHE. Na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX, bola cena opravy poškodeného motorového vozidla, vyúčtovaná opravcom - obchodnou spoločnosťou - BBH s. r. o., a to v sume vo výške 14.886,72 eur vrátane DPH. X. H. po vykonanej oprave odviezol motorové vozidlo žalovanému, ktorý skonštatoval, že motorové vozidlo je opravené a zároveň vykonal fotodokumentáciu opraveného motorového vozidla. Žalobca počas celej doby vybavovania tejto škodovej udalosti spolupracoval so žalovaným a riadil sa jeho pokynmi, preto bol prekvapený, že žalovaný mu dňa 27.10.2016 zaslal list, v ktorom uviedol, že podľa odborného vyjadrenia nezávislého znalca, v plnom rozsahu vylúčil vznik dopravnej nehody tak, ako bolo uvedené v písomnom oznámení o vzniku škodovej udalosti, a z tohto dôvodu mu zamietol vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že ku vzniku dopravnej nehody tak, ako je uvedené v písomnom uplatnení škody, nemohlo dôjsť. Podľa ustanovenia § 806 OZ poistený má právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. V zmysle OPP PMV č. 355 čl. I - Poistné riziká bod 1. písm. a) základné poistenie motorových vozidiel sa vzťahuje na poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou, s výnimkou výluk výslovne uvedených v poistných podmienkach alebo v zmluvných dojednaniach. Podľa čl. II týchto poistných podmienok poistnou udalosťou je náhodná udalosť špecifikovaná v čl. I, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Žalobca argumentoval tým, že na vzniknutú škodovú udalosť sa nevzťahuje žiadna výluka z poistenia v zmysle ustanovenia čl. IV VPP MP 106, čl. V Zmluvné dojednania ČSOB LEASING, a.s. a čl. III OPPP MV č. 355. Žalobca uviedol, že na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX bola výška škody na poškodenom motorovom vozidle vypočítaná podľa zmluvného partnera žalovaného - obchodnej spoločnosti - BBH s. r. o., v sume vo výške 14.886,72 eur. Žalobca z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby bol žalovaný zaviazaný súdom, mu uhradiť vzniknutú náhradu škody za poškodené motorové vozidlo (poistné plnenie) po odpočítaní sumy vo výške 774,34 eur, predstavujúcej hodnotu 5 % ako spoluúčasti v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, a to vo výške 14.112,38 eur.
Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj úroky z omeškania podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku omeškania, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ preto žiada, aby mu žalovaný zaplatil aj úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. od 28.10.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni zamietnutia poistného plnenia, a to až do zaplatenia.
K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že z podanej žaloby, ale i zo žalobcom predloženého osvedčenia o evidencii motorového vozidla (technický preukaz) vyplýva, že vlastníkom predmetného motorového vozidla Š. I. I. E.: D. je spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., a preto vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie, nakoľko je zrejmé, že žalobca nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, ale len jeho držiteľom. Vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.. Žalobca ako leasingový nájomca užíval motorové vozidlo Š. I. I. E.: D. na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s.. Žalobca dňa 26.11.2014 uzatvoril poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel, predmetom ktorej bolo poistenie uvedeného motorového vozidla. V zmysle ustanovenia § 797 ods. 1 OZ, je určená osoba, ktorá má právo na poistné plnenie, v prípade, že nastane poistná udalosť uvedená v poistnej zmluve. Spravidla je touto osobou ten, na ktorého majetok sa poistenie vzťahuje. Táto osoba je označená v zmluve ako poistený. Zákon však pripúšťa, aby sa poistné plnenie vyplatilo inej osobe. V danom prípade je síce poisteným žalobca, avšak niet pochýb o tom, že predmet poistenia (motorové vozidlo) nebol majetkom žalobcu, ako poisteného, ale leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., nakoľko leasingový vzťah medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou v čase poistnej udalosti stále trval. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou. Poistenie sa teda vzťahovalo na majetok leasingovej spoločnosti, nie na majetok žalobcu, teda škodu následkom poistnej udalosti utrpela leasingová spoločnosť ako majiteľ motorového vozidla, nie žalobca, a preto žalobca v tomto konaní nie je aktívne legitimovaný.
Žalovaný tiež uviedol, že po oznámení škodovej udalosti začal poistné šetrenie, pričom požiadal znalca z odboru Doprava cestná, X.. C. H. o posúdenie technickej prijateľnosti poškodenia vozidla Š. I. s evidenčným číslom D.. Znalec mal k dispozícii kompletné podklady, na základe ktorých vypracoval odborné vyjadrenie č. XX/XXXX a znalecký posudok č. XX/XXXX.
Žalovaný poukázal na závery znaleckého posudku Č..XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný k škodovej udalosti zo dňa 22.12.2015 na motorovom vozidle Š. I., C.: T., E.: D.-XXXIB, v ktorom znalec opisuje aj analýzu nehodového deja spracovanú v programe Virtual Crash 2.2 a ktorý je toho názoru, že poškodenia predmetného motorového vozidla nie sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.12.2015.
Žalovaný poukázal ďalej na to, že vodič predmetného motorového vozidla navyše po dopravnej nehode túto nezadokumentoval a neprivolal ani políciu, hoci táto povinnosť vyplýva okrem poistných podmienok aj zo zákona o cestnej premávke - podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
Žalovaný bol toho názoru, že s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o cestnej premávke bol teda neštandardný aj postup vodiča motorového vozidla, ktorý hoci mal nepojazdné motorové vozidlo, neprivolal políciu, aby dopravnú nehodu zadokumentovala. Vodič si pritom musel byť vedomý skutočnosti, že v prípade nepojazdnosti motorového vozidla značky Š. I. bude škoda prevyšovať hranicu stanovenú zákonom. Uvedený postup môže rovnako nasvedčovať tomu, že k poškodeniu motorového vozidla došlo na inom mieste a čase.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil v žalovanej sume aj čiastku 2.481,12 eur, ktorá predstavuje DPH. Nakoľko žalobca je subjektom, ktorý má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (táto skutočnosť vyplýva z predloženej faktúry, a tiež zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH, evidovanom na webovej stránke www.financnasprava.sk), plnenie v časti 2.481,12 eur nemožno považovať za škodu. Uvedené je tiež súčasťou VPP MP, článok IX bod 5., na ktoré sa odvoláva žalobca.
Preto navrhol súdu, aby podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca podaním zo dňa 01.06.2017, doručeným na súd dňa 05.06.2017, zobral späť žalobu v časti istiny, a to v sume vo výške 2.481,12 eur, a to z dôvodu, že k žalovanej sume (istine) bola pôvodne pripočítaná aj DPH (v sume vo výške 2.481,12 eur).
Žalobca na základe uvedeného navrhol súdu, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu vo výške 11.631,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 28.10.2016 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobca k svojej aktívnej legitimácii uviedol, že motorové vozidlo bolo zakúpené na základe poskytnutého spotrebného úveru, poskytnutého ČSOB Leasing a.s., a to dňa 26.11.2014, číslo zmluvy B., a teda je v jeho vlastníctve. Následne žalobca uzatvoril s veriteľom zmluvu o zabezpečovacom prevode práva č. U. zo dňa 26.11.2014, na základe ktorej mu ako dlžníkovi bola prenechaná držba k veci a súčasne podľa čl. IV bod 4. bol oprávnený vstupovať vo vlastnom mene do všetkých vzťahov, ktoré sa týkajú opráv, údržby a technických prehliadok motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že v spore je daná aktívna legitimácia žalobcu.
Žalobca sa ďalej vyjadril k predloženému znaleckému posudku č. XX/XXXX žalovaným, vypracovaného znalcom X.. C. H. a ktorý mal zodpovedať na otázku žalovaného o technickej prijateľnosti poškodenia poškodeného motorového vozidla žalobcu, na podporu jeho právnej argumentácie, že toto poškodenie nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.12.2015. Žalobca uviedol, že s jeho závermi nesúhlasí, nakoľko je v diametrálnom rozpore so zadokumentovaním poškodenia motorového vozidla, príslušnými závermi zmluvného partnera žalovaného (obchodnej spoločnosti Slovexperta), ktorý vykonal jeho obhliadku trikrát, pričom vo všetkých prípadoch zistil poškodenie, ktoré bolo aj riadne zadokumentované. Žalobca poukázal na to, že okrem toho znalec pri vypracovaní posudku vôbec nemal k dispozícii poškodené časti vozidla a robil svoje závery z popisu fotografií, pričom túto skutočnosť v posudku vôbec neuviedol. Žalobca sa vyjadril aj k skutočnosti, že na miesto škodovej udalosti nebola volaná polícia a uviedol, že podľa udania vodiča, škoda na poškodenom motorovom vozidle po jeho ohliadke sa javila nie v takej výške, že by vyžadovala privolanie polície. Pri škodovej udalosti nedošlo k stretu s iným motorovým vozidlom alebo inou prevádzkou. Cyklista po ním zavinenej kolízii, kedy vodič poškodeného motorového vozidla musel náhle vybočiť a prešiel cez obrubník, aby zabránil zrážke, odišiel. Výška skutočnej škody sa zistila až po tretej ohliadke motorového vozidla.
Žalobca sa vyjadril k právnemu posúdeniu celej veci, a to, že žalovaný mu odmietol plniť z uzatvoreného havarijného poistenia z dôvodu, že poškodenie predmetného vozidla nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.12.2015 a zdôraznil, že toto zdôvodnenie nemá oporu v uzatvorenej poistnej zmluve, a to, že v danom prípade sa nejedná o žiadnu výluku poistenia uvedeného v poistnej zmluve, t.j. o prípad vylúčenia povinnosti žalovaného plniť zo zmluvy o havarijnom poistení.
Žalobca uviedol, že pre krátkosť času nestihol zadovážiť nový znalecký posudok, a pokiaľ bude žalovaný naďalej trvať na záveroch X.. C. H., žiadal, aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie postupom podľa § 207 ods. 1 CSP alebo odborné vyjadrenie podľa § 206 CSP.
K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 04.10.2017, doručeným na súd dňa 04.10.2017, v ktorom uviedol, že zotrváva na vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Aj z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, pričom táto skutočnosť je rozhodujúcou pre právne posúdenie veci, poškodením motorového vozidla mohlo dôjsť len k zmenšeniu majetkového stavu vlastníka motorového vozidla, ktorým je ČSOB Leasing, a.s.. Žalovaný zároveň poukázal na návrh poistnej zmluvy z 26.11.2014, ktorý tvorí prílohu k podanej žalobe, a z ktorého vyplýva, že poistník súhlasí s vinkulovaním plnenia po dobu trvania zmluvy v prospech ČSOB Leasing, a.s.. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť žalobca nie je oprávnený na prijatie plnenia.
Žalovaný uviedol, že podľa vyjadrenia žalobcu, vodičovi motorového vozidla nebola zrejmá skutočnosť, že škoda by bola takého rozsahu, že by bolo potrebné volať políciu, hoci predmetné motorové vozidlo malo mať prerazené pneumatiky, poškodené disky, pričom aj v žalobe žalobca uvádza, že z neho vytekal olej. Uvedená skutočnosť však musela nasvedčovať tomu, že motorové vozidlo má rozsiahlejšie známky poškodenia, a teda že je potrebné privolať políciu. Poukázal na článok II. bod 1. OPPP MV č. 355. Žalovaný zdôraznil, že jednotlivé poškodenia, tak ako ich opisuje žalobca, nemohli vzniknúť žalobcom deklarovaným spôsobom, a teda v danom prípade sa nejedná o poistnú udalosť. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal dôvodnosť a oprávnenosť jeho nároku.
Žalovaný súhlasil so späťvzatím časti žaloby vo výške 2.481,12 eur, vrátane príslušenstva z tejto sumy.
Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania, a to s výsluchom svedkov K. D., O. X. a X. H., nakoľko výsluch pracovníkov servisu považuje za nadbytočný a nie je zrejmé, aké skutočnosti by mali byť výsluchmi týchto svedkov objasnené.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: informatívnymi výpismi z obchodného registra žalobcu a žalovaného, návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel zo dňa 26.11.2014, zmluvnými dojednaniami ČSOB Leasing, a.s. zo dňa 26.11.2014, VPP MP 106, OPP PMV č. 355, informáciou o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy/návrhu poistnej zmluvy, osvedčením o evidencii MV - časť II/technickým preukazom, listom žalovaného zo dňa 02.02.2016, oznámením o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, obhliadkou vykonanou obchodnou spoločnosťou SLOVEXPERTA zo dňa 28.12.2015, kalkuláciou opravy zo dňa 28.12.2015, obhliadkou vykonanou obchodnou spoločnosťou SLOVEXPERTA zo dňa 03.01.2016, kalkuláciou opravy zo dňa 05.01.2016, obhliadkou vykonanou obchodnou spoločnosťou SLOVEXPERTA zo dňa 08.01.2016, kalkuláciou opravy zo dňa 11.01.2016, faktúrou č. XXXXXX, listom žalovaného zo dňa 27.10.2016, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov K. D., O. X. a X. H., prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného na pojednávaniach dňa 29.11.2017 a dňa 17.01.2018, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Súd zistil zo Zmluvných dojednaní ČSOB Leasing, a.s., že poistenie motorových vozidiel sa vzťahuje na
- krádež, lúpež, poškodenie alebo zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek poistnou udalosťou s výnimkou výluk vyslovene uvedených v poistných podmienkach alebo zmluvných dojednaniach.
Okrem výluk uvedených v príslušných všeobecných poistných podmienkach a osobitných poistných podmienkach nevznikne právo na plnenie ani: a) zo škôd spôsobených batožinou alebo nákladom, b) pokiaľ je vozidlo používané na iné účely, ako je uvedené v poistnej zmluve (požičovňa, taxi, autoškola, prenájom vozidla za úhradu na základe uzatvorenej písomnej zmluvy), neplatí, ak sa jedná o subnájom so súhlasom leasingovej spoločnosti, c) zo škôd spôsobených na mobilných telefónoch všetkých druhov, d) za škody vzniknuté pri oprave alebo údržbe motorového vozidla, alebo v priamej súvislosti s týmito prácami, e) ak sa po poistnej udalosti zistí, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti, f) zo škôd na nadštandardnej výbave zabezpečenej zákazníkom po uzatvorení zmluvy o financovaní, ak táto nebude oznámená leasingovou spoločnosťou poisťovni zmenovým lístkom po dobu trvania financovania alebo po skončení trvania financovania poisteným, g) škody na MV spôsobené v dôsledku nasatia vody do spaľovacieho priestoru motora, h) škody vzniknuté pri oprave alebo údržbe MV, alebo v priamej súvislosti s týmito prácami, vrátane skúšobných jázd po vykonanej oprave, i) požiar vozidla v dôsledku preukázanej technickej poruchy, j) škody na MV, za ktoré zodpovedá tretia osoba ako dodávateľ (výrobca, obchodník), prípadne iný zmluvný podnikateľ alebo ako osoba, zodpovedná za opravu.
Súd zistil z informácie o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy, že poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu podľa ustanovení vo VPP MP 106 čl. IV, OPP OV 206 čl. III., OPP Ž 156 čl. III, VPP 802 čl. 14, OPP MV čl. III a príslušných ZD čl. V.
Súd zistil z písomného oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 04.03.2016, že k škodovej udalosti na motorovom vozidle Š. I., C.: T., E.: D.-XXXIB, došlo dňa 22.12.2015, a že predmetné motorové vozidlo riadil vodič K. D..
Súd zistil z písomného zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla Š. I., C.: T., E.: D.-XXXIB, že bola vykonaná dňa 28.12.2015. Súd zistil z kalkulácie opravy poškodeného motorového vozidla Š.J. I., C.: T., E.: D.-XXXIB, že škoda bola vyčíslená na sumu vo výške 628,50 eur.
Súd zistil z písomného zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla Š. I., C.: T., E.: D.-XXXIB, že bola vykonaná dňa 03.01.2016. Súd zistil z kalkulácie opravy poškodeného motorového vozidla Š. I., C.: T., E.: D.-XXXIB, že škoda bola vyčíslená na sumu vo výške 7.873,73 eur.
Súd zistil z písomného zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla Š. I., C.: T., E.: D.-XXXIB, že bola vykonaná dňa 08.01.2016. Súd zistil z kalkulácie opravy poškodeného motorového vozidla Š.J. I., C.: T., E.: D. - XXXIB, že škoda bola vyčíslená na sumu vo výške 20.428,78 eur.
Súd zistil z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 07.03.2016 so splatnosťou dňa 21.03.2016, že bola vystavená dodávateľom BBH s.r.o., IČO: 35765348, a to odberateľovi EDAK SK, s.r.o., IČO: 36629871, na sumu vo výške 12.405,60 eur bez DPH, a s DPH na sumu vo výške 14.886,72 eur.
Súd zistil z oznámenia žalovaného o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2016, adresovaného žalobcovi, že na základe vykonaného šetrenia škodovej udalosti, odborné vyjadrenie znalca k priebehu dopravnej nehody, v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako uviedol žalobca v písomnom uplatnení škody, a z tohto dôvodu bola škodová udalosť na motorovom vozidle uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia.
Súd zistil zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom X.. C. H., vo veci škodovej udalosti zo dňa 22.12.2015 na motorovom vozidle Š. I., C.: T., E.: D.-XXXIB, že znalec opisuje analýzu poškodenia motorového vozidla Š. I., C.: T., E.: D.-XXXIB a analýzu nehodového deja a posudzuje technickú prijateľnosť jeho poškodenia s tým, že v znaleckom posudku uviedol, že pri vypracovaní tohto posudku nemal k dispozícii celú fotodokumentáciu poškodenia poškodeného motorového vozidla a že dospel vo všeobecnosti k záveru, že niektoré poškodenia predmetného motorového vozidla sú v rozpore s deklarovaným priebehom škodovej udalosti.
Súd zistil zo zmluvy o spotrebnom úvere č. B., že bola uzatvorená dňa 26.11.2014, medzi obchodnou spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, za účelom poskytnutia úveru na financovanie motorového vozidla Š. I.. Súd zistil z predpisu splátok k zmluve o spotrebnom úvere č. B., že posledná splátka úveru bola stanovená na termín dňa 27.11.2017.
Súd zistil zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. U., že bola uzatvorená dňa 26.11.2014, medzi obchodnou spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, za účelom zabezpečenia pohľadávky z titulu poskytnutého úveru veriteľom dlžníkovi na financovanie motorového vozidla Š. I. - Článku V bodu 1., že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva trvá až do okamihu úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.11.2017 trval na vypočutí navrhnutých svedkov - K. D. (vodiča poškodeného motorového vozidla) O. X. (prijímacieho technika, ktorý prijímal na opravu poškodené motorové vozidlo) a X. H. (majiteľa autoservisu, kde sa opravovalo poškodené motorové vozidlo). Uviedol, že doložili doklady do spisu ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu, z ktorých vyplýva, že žalobca má aktívnu legitimáciu, nakoľko je vlastníkom poškodeného motorového vozidla a uvedená skutočnosť vyplýva zo zmluvy o úvere ČSOB Leasing, a.s. a zo zmluvy o zabezpečovacom práve, a to vzhľadom na uzatvorenú poistnú zmluvu, ako aj VPP a zmluvné dojednania. Poukázal na to, že nie je jasné, prečo bolo zamietnuté plnenie poisťovne. Z predmetných ustanovení citovaných predpisov nevyplýva výluka poistenia v danom prípade. Takýmto dôvodom nemôže byť ani znalecký posudok, ktorý predložil žalovaný, vzhľadom na to, že sa jedná o havarijné poistenie.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že poistná udalosť je náhodnou udalosťou a v danom prípade poisťovňa neplnila z dôvodu, že podľa znaleckého posudku nemohlo dôjsť k uvedenej škodovej udalosti, tak, ako to uvádza žalobca, a v tej súvislosti nemohlo byť tak poškodené motorové vozidlo. Nemal žiadne návrhy na dokazovanie a výsluch navrhnutých svedkov žalobcom, nechal na úvahe súdu.
Vyjadril sa k otázke namietanej ním aktívnej legitimácie žalobcu vo veci a uviedol, že vzhľadom na doložené doklady nebude na nich pravdepodobne trvať, s tým, že sa k tejto veci definitívne vyjadrí do budúceho pojednávania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 17.01.2018, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného a svedkovia - K. D., O. X. a X. H..
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v zásade trvá na znaleckom dokazovaní, aj keď z jeho pohľadu znalec, ktorý bude ustanovený, môže zasa vychádzať len z existujúcej fotodokumentácie a predpokladá, že nebude môcť aj tak posúdiť okolnosti nehodového deja, aj vzhľadom na to, že došlo k zmene povrchu vozovky, tam kde došlo k nehode, nakoľko v súčasnosti je kanál, cez ktorý prebehol vodič K. D., už zaasfaltovaný.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že netrvá na námietke aktívnej legitimácie. Uviedol, že možno by bolo vhodné zabezpečiť doklad od správcu komunikácie, prípadne by ho aj zabezpečil žalovaný, a to či bola v takom stave, ako ju popisoval svedok K. D.. Potvrdil, že uhradenie celej výšky fakturovanej sumy žalobcom servisu v sume vo výške 14.886,72 eur, nie je sporné.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko žalobca a žalovaný ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhli. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, a to nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu vo veci, aj keď neskôr na nej už žalovaný netrval vzhľadom na zistený skutkový stav (č.l. 170 s. sp. str. 6 zápisnice z pojednávania zo dňa 17.01.2018). Súd mal v konaní preukázané zo zmluvy o spotrebnom úvere č. B., zo dňa 26.11.2014, uzatvorenej medzi žalobcom, ako dlžníkom a ČSOB Leasing, a.s. ako veriteľom a zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. U., zo dňa 26.11.2014, uzatvorenej medzi ČSOB Leasing, a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, Článku V bodu 1., že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva trvá až do okamihu úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. Súd mal v konaní preukázané, že poškodené motorové vozidlo je vo vlastníctve žalobcu, nakoľko už boli splnené všetky záväzky voči veriteľovi.
Súd dospel k záveru, že žalobca v danom prípade neporušil zmluvnú povinnosť dojednanú zmluvnými stranami v Zmluvných dojednaniach ČSOB Leasing, a.s. v článku VI. v bode 2., v zmysle ktorého bol žalobca povinný nahlásiť polícii každú dopravnú nehodu, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona. Súd mal v konaní preukázané, že v danom prípade pri vzniku škodovej udalosti nedošlo k stretu s iným motorovým vozidlom a nedošlo ani k ujme na zdraví žiadnej osoby. Súd v danom prípade uznal žalobcov argument, a to, že po vzniku škodovej udalosti nemohol odhadnúť, že škoda na motorovom vozidla bude taká vysoká, keďže sa prvotne domnieval, že mal len defekt. Súd mal preukázané z fotodokumentácie založenej v znaleckom posudku č. XX/XXXX - str. 10-11, že predmetné motorové vozidlo nebolo značne poškodené na prvý pohľad. Túto skutočnosť dokazuje aj to, že v danom prípade sa vykonali až tri obhliadky poškodeného motorového vozidla. Uvedené vyplýva aj zo svedeckej výpovede svedka O. X., ktorý potvrdil, že sa najskôr predpokladalo, že sú poškodené len disky a podvozok a až následne sa zistilo, že je poškodená aj olejová vaňa a spodný kryt, a až pri poslednej (tretej) obhliadke sa zistilo, že keď sa vymenil spodný kryt, že bol poškodený aj motor predmetného motorového vozidla.
Súd mal v konaní preukázané, z opísania škodovej udalosti svedkom K. D., priebeh škodovej udalosti, ktorý potvrdil nehodový dej tak, ako bol popísaný v hlásení o škodovej udalosti, a ktorý uviedol, že sa vracal domov do N. D. a na ulici J. v D., išiel pre ním cyklista, skoro po stredovej čiare v jeho pruhu, preto ho chcel obísť, avšak cyklista bez akéhokoľvek znamenia mu vbehol do jeho jazdnej dráhy a z tohto dôvodu reflexívne strhol volant, aby ho nezachytil a ľavými kolesami vbehol na obrubník, cyklista sa otočil, avšak potom ušiel, následne zistil, že na obe ľavé kolesá dostal defekt. Svedok sa vyjadril, že nájazd na obrubník bol skôr bokom, prvý sa zachytil určite predok. Snažil sa vyrovnať motorové vozidlo, takže mohlo byť chvíľu aj celé na obrubníku, rýchlosť vozidla nebola veľká. Je to za zákrutou a nedá sa tam ísť veľkou rýchlosťou. Svedok sa vyjadril, že asi aj cúval s motorovým vozidlom a že potom zišiel z obrubníka, prešiel ešte asi 30 metrov, motorové vozidlo odstavil a zavolal jeho majiteľovi, ktorému oznámil, čo sa stalo, aby mu zabezpečil jeho odťah. Svedok uviedol, že políciu nevolal, lebo na kontrolkách mu svietilo iba že má defekt, a myslel si, že škoda sa týka iba poškodených pneumatík. Svedok sa po nahliadnutí fotografie zo znaleckého posudku, str. 22, č. l. s. sp. 57 - obrázok 36, vyjadril, k otázke, či tak vyzeral obrubník v čase škodovej udalosti, tak, že uviedol, že sa nejedná o miesto škodovej udalosti, tam kde sa nehoda stala, bol obrubník oveľa vyšší a predtým bol sadnutý kanál. Svedok sa vyjadril, že pred jazdou nepožil alkohol ani iné psychotropné látky.
Súd sa zaoberal znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý vykonal analýzu poškodenia motorového vozidla Š. I. E.: D.-XXXIB a posúdenie technickej prijateľnosti poškodenia tohto motorového vozidla a dospel k záveru, že znalecký posudok nie je v súlade so zápisom o poškodení motorového vozidla, ktoré bolo vykonané pri troch obhliadkach, ktoré vykonala obchodná spoločnosť - SLOVEXPERTA, ako zmluvný partner žalovaného a ktorá zistené poškodenie riadne zadokumentovala. Súd mal v konaní preukázané, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z nekompletnej fotodokumentácie poškodeného motorového vozidla a pri vypracovaní znaleckého posudku vôbec nemal k dispozícii poškodené časti vozidla, a svoje závery učinil teda len z popisu predložených fotografií žalovaným a bez technických podkladov.
Súd považoval poškodenie motorového vozidla za nesporné, vzhľadom na vykonané dokazovanie
- svedecké výpovede svedkov, ktorí potvrdili rozsah poškodenia motorového vozidla (svedkovia O. X. a X. H.) a vykonané tri obhliadky poškodeného motorového vozidla obchodnou spoločnosťou SLOVEXPERTA (zmluvným partnerom žalovaného), a ktoré boli riadne zadokumentované.
Súd ďalej považoval priebeh nehodového deja za nesporný, nakoľko výpoveď svedka - vodiča poškodeného motorového vozidla (K. D.), ktorý podrobne opísal vznik škodovej udalosti, považuje za vierohodnú a nemá dôvod pochybovať o jeho výpovedi.
Podľa súdu v danom prípade v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, sa jedná o havarijné poistenie, a podľa článku IV, bodu 1. Zmluvných dojednaní ČSOB Leasing, a.s., sa poistenie motorových vozidiel vzťahuje na poškodenie motorového vozidla akoukoľvek poistnou udalosťou s výnimkou výluk vyslovene uvedených v poistných podmienkach alebo zmluvných dojednaniach. Súd mal preukázané z článku V. písm. a) až j) Zmluvných dojednaní ČSOB Leasing, a.s. (str. 9 s. sp.), že sú taxatívne uvedené výluky z uzatvorenej poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel, t.j. prípady, kedy poistenému nevznikne právo na plnenie a v článku IV, v bodoch 1, 2, 3) VPP pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, str. 11 s. sp.) je taxatívne uvedené, na ktoré prípady sa poistenie nevzťahuje.
Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že v konaní nebolo preukázané, a žalovaný túto skutočnosť ani netvrdil, a to, že sa jedná o výluku z uzatvorenej poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel podľa článku V. písm. a) až j) Zmluvných dojednaní ČSOB Leasing, a.s., a ani, že sa predmetné poistenie nevzťahuje na predmetnú škodovú udalosť podľa článku IV. VPP bodov 1. - 3 pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb a ani, že k škode došlo úmyselným konaním alebo vedomou nedbanlivosťou vodiča K. D., resp. žalobcu, alebo že by došlo k poistnému podvodu zo strany poisteného - žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol podal na poisteného trestné oznámenie z takéhoto dôvodu.
Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - znaleckého dokazovania na preukázanie priebehu nehodového deja, (v konaní nebola sporná výška škody), a to z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania, nakoľko vypracovanie znaleckého posudku by nemalo vplyv na rozhodnutie veci, nakoľko v danom prípade sa jedná o havarijné poistenie, ktoré sa vzťahuje na poškodenie motorového vozidla akoukoľvek poistnou udalosťou, s výnimkou výluk vyslovene uvedených v poistných podmienkach alebo zmluvných dojednaniach.
Súd ďalej zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu - dokladu o stave komunikácie v čase škodovej udalosti, nakoľko od vzniku škodovej udalosti uplynuli už viac ako tri roky, preto súd predpokladá, že komunikácia bola určite menená, opravovaná, upravovaná a súd má pochybnosť o tom, že existujú záznamy vo forme fotodokumentácie alebo videozáznam za dané obdobie, pretože inak by boli súdu žalovaným predložené.
Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, keďže žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku na vyplatenie poistného plnenia v plnej výške.
Súd na základe návrhu žalobcu späťvzatia istiny v časti konanie 2.481,12 eur, konanie v časti istiny 2.481,12 eur zastavil a pripustil zmenu návrhu nasledovne: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.631,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy od 28.10.2016 do zaplatenia.“ Súd tak rozhodol bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím, nakoľko k nemu došlo ešte pred začatím pojednávania.
Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s peňažným plnením uplatneným žalobcom bola stanovená vo výške 0 %. Súd z tohto dôvodu priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % p.a. od 28.10.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po zamietnutí nároku žalobcu žalovaným na vyplatenie poistného plnenia, a to až do zaplatenia.
Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom voči žalovanému bola podaná dôvodne, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania žalobcu rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti výroku č. III. a IV. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, nakoľko súd zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal (zamietol vykonanie) navrhnutého dôkazu potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností, a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 písm. d), písm. e), písm. h) CSP). Súd zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa v rozsudku nijakým hodnoverným spôsobom nevysporiadal so závermi znaleckého posudku predloženého žalovanou. Znalecký posudok č. 87/2016 poskytol jednoznačné závery o technickej neprijateľnosti dopravnej nehody, pričom znalec podrobne popísal jednotlivé poškodenia na motorovom vozidla a uviedol dôvody, prečo k poškodeniu motorového vozidla nemohlo dôjsť spôsobom, ako to uviedol žalobca, resp. vodič predmetného motorového vozidla. Znalecký posudok predstavuje technické posúdenie nehodového deja, pričom znalec vykonal aj analýzu nehodového deja v programe virtual crash. Napriek tomu súd na predmetný znalecký posudok vôbec neprihliadol, avšak neposkytol ani žiadne presvedčivé zdôvodnenie svojho rozhodnutia. Súd v podstate len skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou existovala zmluva o havarijnom poistení motorového vozidla, a teda žalovaná je povinná poskytnúť plnenie za akúkoľvek poistnú udalosť. Procesná obrana žalovaného však spočívala v preukázaní, že v danom prípade sa nejedná o poistnú udalosť, čím sa však súd vôbec nezaoberal. Samotné odôvodnenie rozhodnutia teda nedáva žiadne presvedčivé odpovede na otázky, s ktorými sa mal súd prvej inštancie v predmetnom konaní vysporiadať. Súd tiež zamietol vykonať ďalšie dokazovanie, keď jednak zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, a tiež návrh žalovaného na dopytovanie správcu komunikácie, aby sa vyjadril, v akom stave bola vozovka v danom mieste a čase. Súd prvej inštancie zároveň riadnym spôsobom nevysvetlil, prečo zamietol vykonanie týchto dôkazov, pritom uvedené dôkazy mohli byť rozhodujúce pre správne posúdenie danej veci.
Podľa odvolateľa samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, vágne a nepreskúmateľné, pričom nie je možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo viedlo súd k záveru prezentovanom vo výrokoch napadnutého rozsudku. Samotné odôvodnenie rozhodnutia teda nedáva presvedčivú a jednoznačnú odpoveď na otázky, s ktorými bolo potrebné sa v súdnom spore vysporiadať.
Uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom súd dospel k záveru, že fotodokumentácia, ktorú mal znalec k dispozícii nebola kompletná. Znalec však na strane č. 6 a 7 predmetného znaleckého posudku uvádza všetky podklady, ktoré mal k dispozícii, pričom nie je zrejmé, že by tam nejaká fotodokumentácia mala absentovať. Taktiež v samotnom znaleckom posudku znalec použil veľké množstvo fotografií, pričom podrobne rozpísal jednotlivé poškodenia a ich nesúvis s nehodovým dejom tak, ako ho opísal žalobca. V súlade s ustanovením § 209 ods. 2 CSP, sa teda jedná o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Žalovaný tiež uviedol zo znaleckého posudku jednotlivé dôvody, pre ktoré nemohlo dôjsť k nehodovému deju, a teda k jednotlivým poškodeniam tak, ako to uvádzal žalobca. Súd však konštatoval, že žalobca má nárok na poskytnutie poistného plnenia, nakoľko poistenie sa vzťahuje na poškodenie motorového vozidla akoukoľvek poistnou udalosťou. V danom prípade sa však nejednalo o poistnú udalosť. Súd uvedeným spôsobom vec nesprávne posúdil a konanie zaťažil vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný tiež s ohľadom na výpoveď vodiča motorového vozidla p. D. dňa 17.01.2018 pre objasnenie situácie na mieste údajnej škodovej udalosti navrhol vykonanie dôkazu - dopytovanie správcu komunikácie, aby sa vyjadril, v akom stave bola v deň škodovej udalosti predmetná cestná komunikácia, resp. vozovka. Súd však vykonanie tohto dôkazu zamietol, pričom toto stanovisko odôvodnil tak, že keby žalovaný fotodokumentáciou z miesta nehody disponoval, bola by už predložená. Žalovanému úplne nie je zrejmý dôvod zamietnutia tohto dôkazu, nakoľko uvedený dôkaz by bol spôsobilý objasniť stav na údajnom mieste škodovej udalosti, resp. by mohol byť dôkazom aj na posúdenie hodnovernosti výpovede p. D.. Súd tiež zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, pričom toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa jedná o havarijné poistenie, ktoré sa vzťahuje na akúkoľvek poistnú udalosť. V tejto súvislosti žalovaná opätovne uvádza, že v danom prípade sa nejednalo o poistnú udalosť, nakoľko absentuje prvok náhodnosti s ohľadom na závery znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie teda nevykonal dôkazy rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, vo veci rozhodol a v napadnutom rozhodnutí sa vôbec riadnym spôsobom nevysporiadal s odpoveďou, prečo bol tento návrh zamietnutý a z akého dôvodu priznal žalobcovi plnenie, hoci v danom spore bol predložený znalecký posudok, na ktorý treba prihliadať ako na znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Práve znalecký posudok predložený žalovanou poskytuje riadne odôvodnenie, pričom detailne opisuje jednotlivé poškodenia motorového vozidla a opisuje, prečo k poškodeniu motorového vozidla nemohlo dôjsť na mieste, ako to tvrdí žalobca. Žiaden dôkaz nevyvrátil posúdenie technickej neprijateľnosti nehodového deja, pričom súd napriek uvedenému zaviazal žalovanú na zaplatenie, pričom napadnutý rozsudok nedáva presvedčivú odpoveď, ako súd dospel k danému záveru. Navyše sa nemožno stotožniť ani s vyjadrením súdu, že sa jedná o poistnú udalosť, pretože práve s ohľadom na závery znaleckého posudku je vylúčené, že by sa jednalo o náhodnú udalosť, a teda jednotlivé poškodenia motorového vozidla nemohli vzniknúť na danom mieste tak, ako to tvrdí žalobca. Súd na základe svojej voľnej úvahy nemôže posudzovať otázku technickej prijateľnosti dopravnej nehody, nakoľko toto prináleží výlučne znalcovi, ktorý je osobou technicky vzdelanou a spôsobilou na vyvodenie záverov a technickej (ne)prijateľnosti nehodového deja. V nadväznosti na uvedené je žalovaný toho názoru, že súd svojím postupom zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zásah do práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal hodnoverným spôsobom, bez akýchkoľvek pochybností, že k poškodeniu motorového vozidla došlo na danom mieste, čase a spôsobom, ako to tvrdí žalobca. Žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovanej o technickej neprijateľnosti predmetnej škodovej udalosti v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX. Z vykonaných dôkazov takéto tvrdenie ani nie je možné vyvodiť bez akýchkoľvek ďalších pochybností. V konaní absentuje akákoľvek fotodokumentácia z miesta nehody, hoci sa s ohľadom na rozsah poškodenia motorových vozidiel malo jednať o dopravnú nehodu, a teda mala byť privolaná polícia, ktorú však vodič motorového vozidla neprivolal. Rozhodným v danej veci je podľa názoru žalovanej posúdenie technickej prijateľnosti dopravnej nehody znalcom s ohľadom na jednotlivé poškodenia motorových vozidiel. Ak účastník nepreukázal bez ďalších pochybností skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesenie dôkazného bremena. Súd sa podľa názoru žalovaného so vznesenými námietkami dostatočne nevysporiadal, nakoľko preskúmanie technickej prijateľnosti jednotlivých poškodení na motorových vozidlách a ich vzájomných súvislostí, je imanentnou podmienkou na rozhodnutie vo veci s ohľadom na žalovanou vznesenú procesnú obranu technickej neprijateľnosti dopravnej nehody. Podľa názoru žalovaného sa súd nesprávne vysporiadal s uplatneným nárokom čo do jeho základu, a teda aj jeho výšky.
V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný odvolaním napáda aj výrok č. IV. predmetného rozsudku týkajúci sa náhrady trov konania, a to z dôvodu, že tento bezprostredne súvisí s posúdením pomeru úspechu vo veci, a teda s výrokom č. III.. Žalobca bol podľa súdu úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd by mal predmetnú vec vyhodnotiť s ohľadom na pomer úspechu vo veci. Žalovaný preto poukazuje na skutočnosť, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 14.112,386 eur spolu s príslušenstvom. K späťvzatiu žaloby v časti 2.481,12 eur došlo až po námietke žalovanej, uvedenej pri vyjadrení k žalobe, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v časti 20 % DPH, teda v časti 2.481,12 eur. V časti 2.481,12 eur spolu s príslušenstvom, ktorú vzal žalobca späť, teda možno hovoriť o procesnom neúspechu žalobcu, resp. o procesnom úspechu žalovanej, ktorý je potrebné zohľadniť pri určení pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu sp. zn. 34Cb/17/2017-123 zo dňa 17.01.2018 zmenil tak, že vydá rozhodnutie v nasledovnom znení: Súd podanú žalobu v celom rozsahu zamieta. Súd priznáva žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 34Cb/17/2017-123 zo dňa 17.01.2018 v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný zároveň žiadal, aby mu bola priznaná náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý namietal, že odvolanie nemá náležitosti uvedené v ust. § 365 ods. 1 CSP, podľa ktorého možno rozhodnutie súdu napadnúť len z taxatívne uvedených, nie len formálnych dôvodov. Poukázal v tejto súvislosti sa komentár k CSP autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová a spol.. vydanie C.H.Beck str.1237 r. 2016 úvodný výklad k odvolaniu.
Čo sa týka samotného obsahu odvolania, toto vychádza z výkladu žalovaného, že v danom prípade sa nejedná o poistnú udalosť, lebo poistnou udalosťou je náhodná udalosť, pričom v danom prípade znalec vylúčil, že by sa jednalo o náhodnú udalosť, nakoľko podľa znalca v daný deň a daným spôsobom nemohlo dôjsť k poškodeniu vozidla tak, ako to tvrdí žalobca a tak, ako to vyplýva zo svedeckej výpovede vodiča vozidla K. D., následne z vykonaných servisných ohliadok vozidla po nehode vykonaných v autorizovaných servisoch so súhlasom a za účasti pracovníka žalovanej (svedok O. X.) a spôsob opravy, ktorý vyplýva z výpovede svedka p. X. H.. Podľa žalovaného pri výklade jeho tvrdení vlastne vyplýva záver, že sa nehoda nestala a poškodenie vozidla vlastne nestalo, resp. sa stalo, ale inak, ako to tvrdí žalobca. Všetci zúčastnení tvrdia, že nehoda sa stala, ale žalovaný a jej znalec tvrdia, že sa nestala. Žalovaný predložil ako dôkaz znalecký posudok znalca X.. C. H. ako súkromný znalecký posudok, ktorý mal zodpovedať na otázku žalovaného o technickej prijateľnosti poškodenia nášho vozidla na podporu jeho právnej argumentácie, že poškodenie predmetného vozila nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.12.2015. Znalec nebol na mieste v čase nehody alebo krátko po nej, fyzicky vozidlo neohliadol, nikdy ho nevidel, posudok vypracoval z fotodokumentácie vyhotovenej žalovaným dňa 17.10.2016, teda rok po poistnej udalosti. Aké podklady mu slúžili na vypracovanie posudku, zhrnul na strane 6 a 7 posudku a žalobca nevie, ako vedel, kde sa nehoda presne stala a aký bol stavebný stav vozovky, keď s vodičom vozidla v čase nehody nikdy nehovoril. Tento znalecký posudok je v diametrálnom rozpore so zadokumentovaním poškodenia vozidla príslušnými závermi zmluvného partnera žalovaného (Slovexperta), ktorý ohliadol vozidlo na trikrát, pričom vo všetkých prípadoch zistil poškodenie, ktoré bolo aj patrične zadokumentované. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o tom, či došlo k poistnej udalosti, mal hneď po prvej ohliadke túto skutočnosť namietať. Počkal pokiaľ sa vozidlo opravilo a potom vzniesol námietky voči nárokom z poistnej zmluvy. Predložený znalecký posudok žalovaným a jeho závery nemôžu mať za daného právneho a skutkového stavu vplyv na povinnosť žalovaného poskytnúť plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla, pokiaľ nedošlo k výluke z poistnej zmluvy. Čo sa týka namietaného postupu žalovaným ohľadne privolania polície na miesto nehody, ktorý bol údajne v rozpore so zákonom o cestnej premávke, podľa udania vodiča vozidla, škoda na vozidle po jeho ohliadke sa javila nie taká, ktorej predpokladaná výška by vyžadovala asistenciu polície. Pri nehode nedošlo k stretu s iným vozidlom alebo inou prevádzkou. Cyklista po ním zavinenej kolízii, kedy vodič vozidla musel náhle vybočiť a prešiel cez obrubník, aby zabránil zrážke, odišiel. Až po odtiahnutí do servisu sa zistila skutočná škoda a dokonca museli byť vykonané tri ohliadky postupne, tak, ako sa vozidlo opravovalo, aby sa zadokumentovalo skutočné poškodenie vozidla, všetko za asistencie žalovanej. Čo sa týka skutkového tvrdenia žalovaného, že vodičovi vozidla musela byť zrejmá skutočnosť, že vozidlo je poškodené vážne a že je treba volať políciu, keďže bolo nepojazdené, uniklo, že nepojazdné bolo z dôvodu, že malo prerazené pneumatiky čo vyplýva aj so znaleckého posudku. Zdôraznil, že odmietnutie žalovaného plniť z havarijného poistenia z dôvodu “že poškodenie predmetného vozidla nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.12.2015„ vlastne znamená, že toto zdôvodnenie nemá oporu so žiadnou výlukou z povinnosti žalovaného plniť zo zmluvy o havarijnom poistení. Podľa osobitných podmienok žalovaného pre poistenie mot. vozidiel č. 355 vyplýva z čl. I (poistené riziká), že poistenie sa vzťahuje podľa čl. 1 písm. a/ na poškodenie motorového vozidla akoukoľvek udalosťou, s výnimkou výluk uvedených v poistných podmienkach alebo v zmluvných dojednaniach a s výnimkou preukázaného úmyselného konania poisteného. To znamená, že žalovaný vlastne tvrdí, keďže nepreukázal žiadnu poistnú výluku a ani netvrdí, že existuje, že škodu na vozidle sme spôsobili úmyselne, resp. že ju úmyselne spôsobil vodič vozidla. Dôkazné bremeno o úmyselnom konaní poisteného je na strane žalovaného. To, že predložil znalecký posudok vypracovaný bez akýchkoľvek technických podkladov, je len účelový postup s cieľom odmietnuť poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy.
4. Žalovaný v replike uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uvádza, že podané odvolanie nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 CSP. Vo svojom vyjadrení žalobca uvádza, že odvolacie dôvody nie je možné v dôvodoch odvolania žalovanej ich obsahom celkom priradiť pod jednotlivé odvolacie dôvody. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že slovné spojenie „celkom priradiť“, ktoré žalobca použil, vo svojej podstate znamená, že jednotlivé odvolacie dôvody uvedené žalovaným priradiť možno, ale podľa žalobcu nie v celom rozsahu. Predmetné vyjadrenie je však zo strany žalobcu účelové a tendenčné, pričom z podaného odvolanie je možné jasne špecifikovať, v čom vidí žalovaný pochybenie zo strany súdu pri rozhodnutí v predmetnej veci, jasne sú tiež špecifikované aj jednotlivé odvolacie dôvody. Podané odvolanie spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 363 a nasl. CSP, odvolací súd by s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, na uvedenú námietku žalobcu ani nemal prihliadať.
Žalobca ďalej rozporoval tvrdenie žalovaného preukázané znaleckým posudkom, že v danom prípade sa nejedná o náhodnú udalosť, hoci všetci zúčastnení tvrdia, že nehoda sa stala. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že jedinou zúčastnenou osobou, ktorá mala byť pri údajnej nehode, bol samotný vodič, ktorý prirodzene musí tvrdiť, že k nehode došlo, pokiaľ sa snaží dosiahnuť poskytnutie plnenia. Výpoveď ďalších dvoch svedkov žalovaný považuje za úplne bezpredmetné pre toto súdne konanie, pretože k nim bolo len dovezené poškodené motorové vozidlo, aby ho opravili, ich úlohou nebolo skúmať akým spôsobom k jednotlivým poškodeniam mohlo dôjsť, neboli pri údajnej nehode prítomní. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že znalecký posudok predložený žalovaným je v diametrálnom rozpore so zadokumentovaním poškodenia vozidla zmluvným partnerom žalovanej (Slovexperta), ktorý ohliadol vozidlo na trikrát, pričom vo všetkých prípadoch zistil poškodenie, ktoré bolo aj patrične zadokumentované. Žalobca však nijakým spôsobom neuvádza a nešpecifikuje, v čom konkrétne vidí spomenutý diametrálny rozpor. Znalec mal k dispozícii kompletnú fotodokumentáciu a skúmal všetky poškodenia tak, ako boli zadokumentované, pričom dospel k jednoznačným záverom o technickej neprijateľnosti nehodového deja. Žalobca tiež namietal, že znalec nebol na danom mieste, a preto nemôže vedieť, aký bol v danom mieste napr. stav vozovky. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že navrhol vykonanie dokazovania, aby sa preukázalo, v akom stave vozovka v danom čase bola, nakoľko správca komunikácie by takouto informáciou mal disponovať, avšak súd vykonanie tohto dôkazu zamietol a bez ďalšieho sa len stotožnil s účelovým tvrdením žalobcu, že cesta bola v danom čase rozkopaná. Žalovaný je toho názoru, že súkromným znaleckým posudkom, ktorého závery neboli nijakým spôsobom vyvrátené, jednoznačne preukázal, že jednotlivé poškodenia na motorovom vozidle nie sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.12.2015, a teda sa nemohlo jednať o poistnú udalosť definovanú v článku II bod 1. osobitných poistných podmienok č. 355, a preto nie je daná povinnosť žalovanej poskytnúť plnenie. Podľa tvrdenia žalobcu nie je logický dôvod na fingovanie dopravnej nehody, teda to, ako sa nehoda stala, nemá žiadny právny význam. S týmto tvrdením žalobcu sa však nemožno stotožniť, nakoľko podľa názoru žalovaného znalec jednoznačne vylúčil, že by došlo k vzniku jednotlivých poškodení spôsobom, ako to uvádzal žalobca, pričom už táto samotná skutočnosť v podstate preukazuje, že žalobca uvádza účelové tvrdenia, aby vymohol poskytnutie plnenia. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade jednoznačne preukázal, že k dopravnej nehode, a teda vzniku škody nedošlo tak, ako to uvádza žalobca, pričom tieto závery žalovaná podporila znaleckým posudkom, ktorého závery žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to navrhuje žalovaná vo svojom odvolaní zo dňa 23.02.2018.
5. K odvolacej replike podal žalobca dupliku, v ktorej uviedol, že čo sa týka náležitostí jeho odvolania proti rozsudku, na svojich námietkach trvá. Zopakoval, že vozidlo bolo skoro nové a nevie, aký dôvod by mali na to, aby fingovali dopravnú nehodu, čo vlastne znalec v znaleckom posudku nepriamo tvrdí. Pokiaľ došlo k poistnej udalosti, pričom poistenou udalosťou sa rozumie podľa osobitných poistných podmienok poistenia motorových vozidiel žalovaného (čl. II - vymedzenie poistenej udalosti) náhodná udalosť, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť, pričom touto náhodnou udalosťou sa rozumie poškodenie, zničenie motorového vozidla akoukoľvek udalosťou, s výnimkou výluk uvedených v poistných podmienkach alebo v zmluvných podmienkach. O výlukách z poistenia sa podrobne vyjadrili vo vyjadrení proti odvolaniu žalovaného. O žiadnu výluku z povinnosti žalovaného plniť z havarijného poistenia v žalovanej veci nejde, a žalovaný ani žiadnu výluku z tejto povinnosti plniť neuplatňuje. Za skutočnosť, na základe ktorej sa chce žalovaný zbaviť svojej zodpovednosti, považuje závery znaleckého posudku, ktorý ex post tvrdí, že nehoda sa nestala tak, ako to tvrdí vodič vozidla. Toto tvrdenie v kontexte jeho povinností plniť zo zmluvy nemá potom žiadny právny význam.
6. Žalovaný k duplike vo svojom vyjadrení zo dňa 26.4.2018 uviedol, že vo svojom vyjadrení žalobca tvrdí, že nevie, aký by mal dôvod fingovať dopravnú nehodu, čo v podstate tvrdí znalec v znaleckom posudku. Žalobca ďalej tvrdí, že v danom prípade nejde o žiadnu výluku z poistenia. Žalovaný však v predmetnom konaní výslovne uviedol, že poistnou udalosťou v súlade s poistnými podmienkami je výlučne náhodná udalosť, pričom v danom prípade znalec vylúčil, že by sa malo jednať o náhodnú udalosť, nakoľko k poškodeniu motorového vozidla v daný deň a daným spôsobom nemohlo dôjsť tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaná si na podporu svojej argumentácie dovoľuje predložiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/248/2017 zo dňa 03.10.2017, ktorý sa s ohľadom na obsah sporu týka takmer úplne totožnej veci, avšak v danom prípade súd podanú žalobu zamietol, keď žalovaná odmietla zaplatiť žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že predmetnú udalosť nepovažoval za náhodnú udalosť. V danom prípade súd rovnako vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré ako v tomto konaní preukázalo, že k poškodeniu predmetného motorového vozidla nemohlo dôjsť spôsobom v danom mieste a čase, tak ako to tvrdil žalobca, pričom odvolací súd zároveň uviedol, že opísanie skutkového stavu tvrdeného žalobcom nie je možné považovať za dôkaz, ktorým by bolo možné dostatočne objektívne zistiť dej dopravnej nehody, nakoľko takýto záznam vychádza najmä z tvrdení žalobcu (ako účastníka dopravnej nehody). V zmysle zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je žalovaná toho názoru, že súd prvej inštancie aj s ohľadom na uvedenú skutočnosť predmetný spor nesprávne právne posúdil, pričom žalovaná žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle podaného odvolania žalovanej tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, replikou a duplikou, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
8. Podľa § 389 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
9. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného spĺňa všetky náležitosti odvolania v zmysle § 363 a 365 ods. 1 CSP.
12. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, a to nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu vo veci, aj keď neskôr žalovaný na nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu netrval. Súd dospel k záveru, že vozidlo je vo vlastníctve žalobcu, nakoľko boli splnené všetky záväzky voči veriteľovi, t.j. ČSOB Leasing, a.s.. Súd túto skutočnosť mal preukázanú zo zmluvy o spotrebnom úvere č. B. zo dňa 26.11.2014, uzatvorenej medzi žalobcom, ako dlžníkom a ČSOB Leasing a.s., ako veriteľom a zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. U., zo dňa 26.11.2014, uzatvorenej medzi ČSOB Leasing a.s., ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, pričom poukázal na článok V bodu 1., podľa ktorého zabezpečovací prevod vlastníckeho práva trvá až do okamihu úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi.
13. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.
14. Ako už bolo vyššie uvedené, súd aktívnu legitimáciu posúdil na základe dokladov predložených žalobcom, a to zmluvy o spotrebnom úvere č. B. zo dňa 26.11.2014, uzatvorenej medzi žalobcom, ako dlžníkom a ČSOB Leasing a.s., ako veriteľom a zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. U., zo dňa 26.11.2014, uzatvorenej medzi ČSOB Leasing a.s., ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, pričom poukázal na článok V bodu 1. zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto doklady dostatočne nepreukazujú aktívnu legitimáciu žalobcu z nasledujúceho dôvodu: Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. B. zo dňa 26.11.2014 (uzatvorenej medzi ČSOB Leasing, a.s. a spoločnosťou EDAK SK s.r.o.) vyplýva konečná splatnosť spotrebného úveru vo výške 18.526,93 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 5,20 % p.a. 36 mesiacov od čerpania úveru. Z predpisu splátok k zmluve o spotrebnom úvere č. B. je zrejmé, že posledná splátka má byť uhradená dňa 27.11.2017. Pri poskytnutí spotrebného úveru vlastníkom motorového vozidla bol žalobca (dlžník). Podľa čl. II ods. 1 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. U. zo dňa 26.11.2014 dlžník na zabezpečenie všetkých pohľadávok veriteľa (ČSOB Leasing a.s.) uvedených v čl. I ods. 2 a 3 previedol na veriteľa vlastnícke právo k financovanému predmetu. V zmluve sa v čl. V ods. 1 zmluvné strany dohodli, že zabezpečovací prevod práva k veci trvá až do okamihu úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa, t.j. ČSOB Leasing, a.s. voči dlžníkovi t.j. EDAK SK s.r.o......
16. K zabezpečovaciemu prevodu práva odvolací súd poukazuje na ust. § 553 ods.1 OZ, podľa ktorého splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). Podľa ods. 3 uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
17. Najčastejším právom, ktoré sa môže previesť na zabezpečenie pohľadávky, je vlastnícke právo. V odseku 1 sa odkazuje na úpravu nadobúdania vlastníckeho práva v § 133. Predmetom zabezpečovacieho prevodu môže byť vlastnícke právo k hnuteľnej veci, ale aj k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa nadobúda prevzatím veci. V odseku 3 je upravený jeden zo spôsobov zániku zabezpečovacieho prevodu práva, a to uspokojením zabezpečenej pohľadávky. V dôsledku zániku pohľadávky uspokojením zo zákona prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. S tým súvisí aj úprava obsiahnutá v § 553d. Úhradu poslednej splátky žalobca však nepreukázal, a tým nepreukázal svoje vlastníctvo k predmetného vozidlu, a tým ani svoju aktívnu legitimáciu.
18. Ďalej sa odvolací súd zaoberal vinkuláciou poistného plnenia. Podmienkami leasingových spoločností pre poskytnutie finančných prostriedkov je štandardne uzatvorenie poistnej zmluvy pre havarijné poistenie leasingovým nájomcom a súčasne dojednanie vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti. Tak to bolo aj v prípade predmetnej poistnej zmluvy, kde bola dojednaná vinkulácia poistného plnenia v prospech ČSOB Leasing, a.s.. Leasingová spoločnosť, ktorá poskytla žalobcovi finančné prostriedky, mala záujem na tom, aby bolo motorové vozidlo havarijne poistené a aby poistné plnenie bolo v prípade poistnej udalosti poukázané v jej prospech. Vinkulácia poistenia znamená viazanie poistného plnenia v prospech tretej osoby pre prípad poistnej udalosti, kedy poisťovňa vyplatí poistnú sumu tomu, na koho je poistné plnenie vinkulované. K devinkulácii, teda k zrušeniu vinkulácie dochádza zo strany vinkulačného veriteľa po splatení poskytnutého úveru dlžníkom. V prípade poistnej udalosti - čiastkovej škody, kedy predmet poistenia je len poškodený, je súčasťou postupu likvidácie aj povinnosť poisťovne písomne požiadať záložného veriteľa (banku, leasingovú spoločnosť) o uvoľnenie poistného plnenia - devinkuláciu. Veriteľ formálne potvrdí devinkuláciu a poisťovňa preplatí skutočné náklady na opravu poškodeného predmetu poistenia. To znamená, že len so súhlasom vlastníka môže byť poistné plnenie vyplatené držiteľovi.
19. Podľa odvolacieho súdu, ak žalobca nepreukáže splatenie poslednej čiastky poskytnutého úveru, nepreukáže ani spätný prechod vlastníckeho práva na neho. V tom prípade musí preukázať, že došlo k devinkulácii zo strany leasingovej spoločnosti.
20. Ak žalobca preukáže svoju aktívnu legitimáciu, súd sa bude musieť opätovne zaoberať procesnou obranou žalovaného, a to, že v danom prípade sa nejedná o poistnú udalosť. Súd sa s touto skutočnosťou náležite nevysporiadal.
21. Udalosť, na základe ktorej by malo dôjsť k poistnému plneniu, musí spĺňať obligatórnu podmienku vzniku poistného plnenia, a to náhodilosti (§ 799 ods. 2 Obč. zák.), čo je základným predpokladom na úspešné uplatnenie si nároku na poistné plnenie voči poisťovni. Podľa § 799 ods. 2 Obč. zák. je žalovaný povinný plniť vtedy, ak došlo počas trvania poistenia k náhodnej udalosti, z ktorej vznikla poistná škoda. Ak je udalosť úmyselne vyvolaná, žalovaný nie je povinný poskytnúť poistné plnenie, pretože nie je splnená zákonná podmienka podľa § 799 ods. 2 OZ, a to náhodnosť škodovej udalosti.
22. Žalovaný predmetnú udalosť nepovažoval za náhodnú udalosť, pričom vychádzal zo záverov znalca X.. C. H. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý použil značné množstvo fotodokumentácie, vrátane analýzy prostredníctvom programu Virtual Crasch a detailne opísal jednotlivé poškodenia motorového vozidla a uviedol, prečo k poškodeniu motorového vozidla nemohlo dôjsť na mieste a tak, ako tvrdí žalobca. Podľa odvolacieho súdu na to, aby súd dospel k záveru, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z nekompletnej fotodokumentácie a že znalecký posudok nie je v súlade so zápisom o poškodení motorového vozidla, nemá odborné znalosti. Súd za týmto účelom musí v konaní vypočuť samotného znalca a žalobcu, resp. opäť vodiča K. D. za účelom preukázania alebo vyvrátenia tvrdenia znalca o technickej neprijateľnosti predmetnej škodovej udalosti v zmysle znaleckého posudku č. XX/ XXXX. Vypočutie pracovníkov SLOVEXPERTA nemá, podľa odvolacieho súdu, prakticky význam, lebo neboli pri nehode, len zdokumentovali poškodenia a auto opravili. Žalobca taktiež neuviedol, v čom vidí diametrálny rozpor ich zistení so zistením znalca. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý predložil žalovaný, v zmysle § 209 ods. 2 CSP je ho možné považovať za znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, ak má všetky zákonom prepísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku. Túto skutočnosť musí posúdiť súd. Skutočnosť, že vodič nevedel odhadnúť rozsah poškodenia, a tým pádom nezavolal k poistnej udalosti políciu, je na ťarchu dôkazného bremena žalobcu, ktorý musí preukázať, že k poistnej udalosti došlo tak, ako uviedol. Samotná skutočnosť, že auto malo prerazené pneumatiky, poškodené disky a vytekal z neho olej, nasvedčovalo tomu, že vozidlo je vážne poškodené, tým pádom bude škoda vyššia a je potrebné zavolať na zdokumentovanie poistnej udalosti políciu. Preto odvolací súd nesúhlasí s tvrdením súdu, že vodič nemohol odhadnúť výšku škody, a preto neprivolal políciu.
23. Ďalej odvolací súd dodáva, že vzhľadom na závery znaleckého posudku súd nemohol považovať priebeh nehodového deja za nesporný. Podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku VPP MP 106 čl. IX bod 2 písm. d) ak nastane poistná udalosť, je poistený resp. poistník, okrem všeobecných povinností stanovených právnymi predpismi tvoriacich právny poriadok SR v zákonných ako aj podzákonných právnych normách povinný poskytnúť Kooperative dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu a príčine jej následkov..... Tým, že tak vodič neurobil, sťažil hodnovernosť svojho tvrdenia o priebehu nehodového deja. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o havarijné poistenie, ktoré sa vzťahuje na poškodenie motorového vozidla akoukoľvek poistnou udalosťou, s výnimkou výluk uvedených v poistných alebo zmluvných podmienkach, súd musí skúmať a náležite odôvodniť, prečo sa nestotožnil s názorom žalovaného, že nešlo o náhodnú udalosť. Podľa odvolacieho súdu posúdenie technickej prijateľnosti dopravnej nehody znalcom s ohľadom na jednotlivé poškodenie motorového vozidla je základnou podmienkou pre rozhodnutie veci. Žalobca musí jednoznačne preukázať, že k poškodeniu vozidla došlo spôsobom, ako to tvrdil v žalobe.
24. K názoru odvolateľa, že k späťvzatiu žaloby v časti 2.481,12 eur došlo až po námietke žalovaného uvedenej vo vyjadrení k žalobe, a žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v časti 20 % DPH, teda v časti 2.481,12 eur, a tým pádom v časti 2.481,12 eur spolu s príslušenstvom, ktorú vzal žalobca späť, možno hovoriť o procesnom neúspechu žalobcu, resp. o procesnom úspechu žalovaného, a túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri určení pomeru úspechu vo veci, odvolací súd poukazuje na to, že CSP nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP. Nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Nepatrný neúspech CSP nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov konania pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Vzhľadom na absenciu ustanovenia obdobného § 143 ods. 3 OSP môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v nepatrnej časti. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane.
25. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Napríklad, ak žaloba znie na sumu 10.000,- eur a žalobca je úspešný vo výške 7.000,- eur, potom mal žalobca úspech 70 % a v 30 % úspešný nebol (bol úspešný žalovaný). Úspech jedného sa potom odpočíta od úspechu druhého t.j. 70 % úspech žalobcu - 30 % úspech žalovaného = 40 %, ktoré uhradí žalovaný žalobcovi s tým, že žalovaný už nebude mať voči žalobcovi žiaden nárok na náhradu trov konania. Ak by úspech strán v spore bol rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude musieť opätovne posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu a doplniť dokazovanie o výpoveď znalca a žalobcu, resp. vodiča k otázke technickej neprijateľnosti predmetnej škodovej udalosti v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX a v zmysle priebehu nehodového deja. Súd zároveň posúdi, či znalecký posudok spĺňa podmienky v zmysle § 209 ods. 2 CSP. V opačnom prípade zváži vypracovanie odborného vyjadrenia, resp. nové znalecké dokazovanie v zmysle §§ 206 a 207 CSP.
27. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie, pričom posúdi úspech žalobcu aj žalovaného v konaní a prípadne náhradu trov pomerne rozdelí.
28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).