Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-4Cb-31-2020.pdf
PDF · 147.32 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-4Cb/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnavav sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, právne zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 2, XXX XX Q., o zaplatenie 1.741,80 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania žalobou na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.430,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.100,00 eur od 16.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 76,46 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 94,37 eur od 01.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 74,57 eur od 01.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 84,89 eur od 29.04.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 311,51 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Ďalej uviedol, že medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len „Zmluva“). Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný balík služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Slovak Telekom podľa zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrami. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že nehradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom bol upomienkami opakovane vyzývaný na úhradu dlžných faktúr, pričom k úhrade neprišlo. Žalovaný do podania žaloby neuhradil pohľadávku ani len čiastočne. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania a taktiež si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 311,51 eur, z ktorej si neuplatnil zákonné úroky z omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania rozhodol platobným rozkazom č. k. 12Up/1021/2019 zo dňa 01.10.2019.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná v lehote odôvodnený odpor, pričom uviedla, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, žalobca nepredložil súdu (ani žalovanému) zmluvu o postúpení pohľadávky ani iný obdobný dokument, z ktorého by vyplývalo postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalovaný preto poprel, že by bol žalobca veriteľom.
Žalobca neuviedol, z akého dôvodu si uplatňuje jednotlivé sumy, ktoré sú na príslušných faktúrach
- najmä žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu mu mala vzniknúť povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 1.100,00 eur vyfakturovanej na faktúre pod VS XXXXXXXXXX. Žalobca neuviedol, na základe akého dôvodu si uplatňuje voči žalovanému zmluvnú pokutu a prečo práve 311,15 eur. Uvedená skutočnosť nevyplýva zo žaloby. V texte žaloby sa nachádza iba nič nehovoriaci text, z ktorého sa zdá, že zmluvná pokuta má vyplývať z doby viazanosti a základu zmluvnej pokuty, pričom nie je zrejmé, aká je lehota viazanosti (a na základe akého zmluvného ustanovenia bola uplatnená) ani čo je základom zmluvnej pokuty. Žalobca nijako v texte žaloby neidentifikoval konanie žalovaného, ktoré má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8% z jednotlivých údajne dlžných súm, žalovaná však nie je podnikateľom, z ktorého dôvodu je uplatnenie nároku z omeškania vo výške 8% neprípustné. To isté platí pre paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur, ktoré takisto nie je dôvodné. Z ohľadom na uvedené žiada žalovaný platobný rozkaz zrušiť.
4. Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.
5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril, pričom uviedol, že podaný odpor považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaná namieta aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu nepredloženia Zmluvy o postúpení pohľadávky. V súvislosti s tým poukázal na to, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola spolu s Návrhom na vydanie platobného rozkazu ,,predložená“, a to tak, že v súlade s príslušnými právnymi predpismi bola uložená do príslušného OpP registra Okresného súdu Banská Bystrica, kde sa s ňou právny zástupca žalovanej môže kedykoľvek oboznámiť. Zároveň bolo žalovanej listom zo dňa 13.08.2018 oznámené postúpenie pohľadávky a doklad o tom bol predložený k Návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vo vzťahu k namietanej zmluvnej pokute uviedol, že táto bola vypočítaná v súlade so zmluvnými podmienkami tak, ako sa právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodli. Služby poskytované žalovanej boli žalovanej riadne vyfakturované, tieto služby riadne užívala a napriek viacerým predchádzajúcim výzvam žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi za tieto služby žalovaná nezaplatila. Vo vzťahu k uplatňovanému úroku z omeškania a paušálnej náhrade uvádzame, že žalovaná zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu uzatvárala ako fyzická osoba - podnikateľ. Z tohto dôvodu sa žalobca domáha svojho nároku v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca navrhol, aby súd pokračoval v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
6. Žalovaná v duplike opätovne namietla nedôvodnosť žaloby v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu svoj nárok na zmluvnú pokutu odôvodnil len generickým konštatovaním, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu výpočtom v súlade so zmluvnými podmienkami, na ktorých sa dohodli žalovaná a právny predchodca žalobcu. Z tohto všeobecného, vágneho konštatovania nevyplýva žiadny relevantný, konkrétny dôvod, ktorým by si mohol žalobca uplatňovať zmluvnú pokutu voči žalovanej. Rovnako nie je nijako konkrétne definované konanie žalovanej v dôsledku, ktorého možno uplatniť zmluvnú pokutu ako sankciu. Ak žalobca tvrdí, že nárok na zmluvnú pokutu vznikol výpočtom v súlade so zmluvnými podmienkami, je logické, aby aj takýto výpočet uviedol a poukázal tiež na príslušné ustanovenia zmluvných podmienok upravujúce zmluvnú pokutu a konanie sankcionujúce zmluvnou pokutou a od ktorých odvodzuje vznik zmluvnej pokuty. Z doteraz predložených dokumentov žalobcom nevyplýva relevantný dôvod odôvodňujúci vznik nároku na zmluvnú pokutu a ani spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k úrokom z omeškania naďalej žalovaná uvádza, že pri uzatváraní a plnení zmluvy, ktorú uzatvorila s predchodcom žalobcu vystupovala ako spotrebiteľ, a preto žalobca nie je oprávnený domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8%, tak ako tvrdí. Paušálna náhrada vo výške 40 EUR nie dôvodná, keďže sa nejedná o obchodnoprávny nárok. Žalovaná zotrváva na tvrdení, že vo vzťahu k faktúre VS XXXXXXXXXX žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Z dôvodu právnej istoty žalovaná vznáša námietku premlčania voči nárokom uplatneným žalobcom v tomto konaní, a to voči všetkým jeho nárokom a v celom rozsahu. Žalobu žiada zamietnuť.
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.09.2020 vzal žalobu späť v časti zmluvnej pokuty vo výške 311,51 eur. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovanej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaná vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu vystupovala ako spotrebiteľ, nakoľko ako je zrejmé z predloženej zmluvnej dokumentácie, žalovaná vystupovala pod svojím obchodným
menom a IČOm ako fyzická osoba - podnikateľ a je teda zrejmé, že zmluvu uzatvárala v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, Z tohto dôvodu žalobca trvá na tom, že medzi žalobcom a žalovanou bol uzatvorený obchodno-právny vzťah a preto sa žalobca domáha úroku v súlade s § 369 a nasl. Obchodného zákonníka a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,00 Eur tak, ako mu je priznaná príslušnými právnymi predpismi. Žalovaná napriek tomu, že je zastúpená právnym zástupcom, žiadnym kvalifikovaným spôsobom nezdôvodňuje svoju vznesenú námietku premlčania. Žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na príslušnom súde vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá v tomto prípade vzhľadom k tomu, že ide o obchodno-právny vzťah, je 4-ročná.
8. Prvého pojednávania vo veci sa zúčastnil len právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé z akého právneho titulu vznikol nárok žalobcu a nie je zrejmé skutkové vymedzenie uplatneného nároku. Žalobca nepredložil uzatvorenú zmluvu a z uvedeného dôvodu neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako žalobca nepredložil predmetnú faktúru zo dňa 9.8.2016, vedenú pod variabilným symbolom 3900848596 vo výške 1.100 eur s lehotou splatnosti 15.8.2016. Jediným predloženým dôkazom je vystavená čiastková faktúra právneho predchodcu avšak zo dňa 8.8.2016 uvedená pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX vo výške 3.000 eur s lehotou splatnosti 15.8.2016, predmetom ktorej je spotreba tel. čísla XXXXXXXXX a na základe všeobecných podmienok poskytovania verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, konkrétne v časti 3 čl. 3 bodu 1 písm. d) tento článok a bod ustanovujú že podnik má okrem ďalších práv podľa zmluvy alebo príslušných predpisov najmä právo požadovať úhradu fakturovanej sumy za služby ešte pred ukončením zúčtovacieho obdobia, minimálne vo výške pravidelnej mesačnej platby za službu na základe čiastkovej faktúry v lehote splatnosti 5 pracovných dní od jej vystavenia. Čiastková faktúra sa zasiela účastníkovi v listinnej forme. Podnik oznámi účastníkovi vystavenie čiastkovej faktúry v deň jej vystavenia aj prostredníctvom volania alebo SMS správy ak je to možné. K tomuto postupu má podnik právo pristúpiť v prípadoch, keď je primerané domnievať sa, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená, najmä ak účastník 1. je dlžníkom podniku, 2. vykázal v zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu služieb, s dôsledkom neprimeraného nárastu fakturovanej sumy, 3. nebude v budúcnosti schopný riadne hradiť svoje finančné záväzky, 4. umožňuje tretej osobe zneužívanie služieb a bezodkladne nezabezpečí všetky úkony smerujúce k upusteniu od takejto činnosti. Súčasťou takejto čiastkovej faktúry za služby je upozornenie na situáciu, že v prípade ak čiastková faktúra nebude uhradená a neobdržia doklad o úhrade do dátumu splatnosti, budú nútený obmedziť prevádzku SIM karty a zároveň, podľa všeobecných podmienok odstúpia od zmluvy. Napriek neuhradeniu uvedenej čiastkovej faktúry sa tak nestalo. Čiastková faktúra vystavená spoločnosťou Slovak Telekom ako právnym predchodcom vznikla na základe jednostranného súhlasu s postupným splatením pohľadávky č. XXXXXXXXXXXX v uvedenom súhlase sa uvádza, že žalovaná ako zákazník uznáva uvedený dlh vo výške 3.000 eur čo do výšky a dôvodu a zaväzuje sa uhradiť dlžnú sumu právnemu predchodcovi ako veriteľovi. Dlh je v šiestich splátkach po 500 eur. V uvedenom súhlase je podpísaný len manažér správy pohľadávok a preto tento súhlas nie je možné považovať za uznanie dlhu. Za uznanie dlhu je možné považovať len výslovné a písomné vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh čo do výšky a dôvodu a musí ho potvrdiť svojim podpisom, teda nie je možné za súhlas považovať konkludentný prejav, ani zaplatenie časti dlhu. Podľa ustanovenia §558 zákona 40/196 občiansky zákonník, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Čiastková faktúra vo výške 3.000 eur zo dňa 8.8.2016 predstavuje niekoľkoročnú spotrebu paušálu a napriek neuhradeniu tejto faktúry, právny predchodca naďalej žalovanej dodával služby a naďalej vystavoval faktúry. Poukázal na faktúry ktoré sú priložené k žalobe zo dňa 15.1.2017 vo výške 76,40 eur; zo dňa 15.02.2017 vo výške 94,37 eur; zo dňa 15.3.2017 vo výške 74,57 eur; zo dňa 15.4.2017 vo výške 84,89 eur. Zotrváva na tvrdení, že vo vzťahu k čiastkovej faktúre žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, v prípade dôvodnosti čiastkovej faktúry by právny predchodca neposkytoval služby žalovanej naďalej bez primeraného protiplnenia. Z konania právneho predchodcu je zrejme, že zámerom poskytovania služieb týmto spôsobom nebolo skutočné poskytovanie verejných služieb, v tom prípade by právny predchodca poskytovanie týchto služieb prerušil, po opakovanom neuhradení záväzku, ale skutočným zámerom bolo navyšovať pohľadávku voči žalovanej aj bez reálneho poskytovania služby. Z konania právneho predchodcu je zrejmé, že nepodnikal s náležitou starostlivosťou primeranou podnikateľskej činnosti, za použitia primeranej obozretnosti. V opačnom prípade, by pristúpil k ukončeniu poskytovania služieb žalovanej pre neplatenie. Samotný žalobca a právny predchodca preukazujú predloženým súhlasom, ako formou uznania dlhu spotrebiteľský vzťah so žalovanou, v opačnom prípade by sa v obchodno-právnych veciach riadili obchodným zákonníkom. Žalovaná uvádza, že pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb s právnym predchodcom nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a v prípade poskytovania aj iných služieb právneho predchodcu ich využívala len pre svoju vlastnú spotrebu.
9. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že Žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha zaplatenia za služby, ktoré vyúčtoval faktúrami: Faktúra zo dňa 09.08.2016, uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 1.100,- EUR s lehotou splatnosti 15.08.2016, Faktúra zo dňa 15.01.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 76,46 EUR s lehotou splatnosti 31.01.2017, Faktúra zo dňa 15.02.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 94,37 EUR s lehotou splatnosti 28.02.2017, Faktúra zo dňa 15.03.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 74,57 EUR s lehotou splatnosti 31.03.2017, Faktúra zo dňa 15.04.2017 uvedená pod VS 3415032667 vo výške 84,89 EUR s lehotou splatnosti 28.04.2017. Žalobca neuviedol, z akého dôvodu si uplatňuje jednotlivé sumy, ktoré sú uvedené na príslušných faktúrach. Žalovanej nie je zrejmé, z akého dôvodu jej mala vzniknúť povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka číslo: 2081/B (ďalej len ,,Právny predchodca“) dlžnú sumu vo výške 1.741,80 EUR pozostávajúcu z istiny a zmluvnej pokuty. Žalobca nepredložil právny titul, z ktorého mal vzniknúť právny vzťah poskytovania verejných služieb. V prílohe podanej žaloby absentuje preukázanie uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi Právnym predchodcom a Žalovanou. Rovnako Žalobca nepredložil predmetnú faktúru - Faktúra zo dňa 09.08.2016, uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 1.100,- EUR s lehotou splatnosti 15.08.2016. Jediným predloženým dôkazom je vystavená čiastková faktúra Právneho predchodcu zo dňa 08.08.2016, uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 3.000,- EUR s lehotou splatnosti 15.08.2016, predmetom ktorej je spotreba - XXXXXXXXX spotreba XTC, na základe Všeobecných podmienok poskytovania verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Časti III. Článku 3. bodu 1. písm. d). Súčasťou čiastkovej faktúry za služby mobilnej siete je upozornenie na situáciu, že v prípade ak čiastková faktúra nebude uhradená a neobdržia doklad o úhrade do dátumu splatnosti, budú nútení obmedziť prevádzku SIM karty/MT a zároveň podľa všeobecných podmienok odstúpia od zmluvy medzi Žalovanou a Právnym predchodcom (ďalej len ,,Čiastková faktúra“). Napriek neuhradeniu uvedenej Čiastkovej faktúry sa tak nestalo. Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v Časti III. Článku 3. bodu 1. písm. d) stanovujú: Podnik má okrem ďalších práv podľa Zmluvy alebo príslušných predpisov najmä právo požadovať úhradu fakturovanej sumy za Služby ešte pred ukončením zúčtovacieho obdobia minimálne vo výške pravidelnej mesačnej platby za Službu na základe čiastkovej faktúry, v lehote splatnosti 5 pracovných dní od jej vystavenia. Čiastková faktúra sa zasiela Účastníkovi v listinnej forme. Podnik oznámi Účastníkovi vystavenie čiastkovej faktúry v deň jej vystavenia aj prostredníctvom volania alebo SMS správy, ak je to možné. K tomuto postupu má Podnik právo pristúpiť v prípadoch, keď je primerané domnievať sa, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená, najmä ak Účastník: d1) je dlžníkom Podniku, d2) vykázal v zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu Služieb s dôsledkom neprimeraného nárastu fakturovanej sumy alebo d3) nebude v budúcnosti schopný riadne hradiť svoje finančné záväzky, d4) umožňuje tretej osobe zneužívanie Služieb a bezodkladne nezabezpečí všetky úkony smerujúce k upusteniu od takejto činnosti; Čiastková faktúra vystavená Právnym predchodcom vznikla údajne na základe jednostranného súhlasu Žalovanej s postupným splatením pohľadávky č. 500000040431. V uvedenom súhlase sa uvádza, že Žalovaná ako zákazník uznáva uvedený dlh vo výške 3.000,- EUR čo do dôvodu a výšky, a zaväzuje sa uhradiť dlžnú sumu Právnemu predchodcovi ako veriteľovi, dlh v splátkach 6 x 500,- EUR. Z predloženého dôkazu je zrejmé, že tento vyhotovil Žalobca a nie Žalovaný. V uvedenom súhlase absentuje podpis Žalovanej, na ňom je len podpis manažéra správy pohľadávok Žalobcu, teda tento súhlas neobsahuje podstatné náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu a preto tento súhlas nie je možné považovať za uznanie dlhu Žalovanej. Za uznanie dlhu je možné považovať len výslovné vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh čo do výšky a dôvodu a musí ho potvrdiť svojím podpisom, teda nie je možné za uznanie dlhu považovať konkludentný prejav, ani zaplatenie časti dlhu. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Čiastková faktúra vo výške 3.000,- EUR za služby zo dňa 08.08.2016 predstavuje niekoľkoročnú spotrebu bežného paušálu. Mesačná spotreba služieb poskytujúcich Právnym predchodcom bola zo strany Žalovanej na úrovni cca 80,- EUR mesačne. Bežný paušál sa fakturuje na obdobie viazanosti maximálne 24 mesiacov, pričom táto faktúra by zodpovedala obdobiu vyše 37 mesiacov. Žalovaná bola v zmluvnom vzťahu s Právnym predchodcom už dlhšiu dobu. Napriek neuhradeniu vyššie uvedenej faktúry za služby do budúcnosti fakturoval Právny predchodca tie isté služby v ďalších faktúrach. Napriek neuhradeniu tejto faktúry
Právny predchodca naďalej Žalovanej dodával služby a naďalej vystavoval faktúry: Faktúra zo dňa 15.01.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 76,46 EUR s lehotou splatnosti 31.01.2017, Faktúra zo dňa 15.02.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 94,37 EUR s lehotou splatnosti 28.02.2017, Faktúra zo dňa 15.03.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 74,57 EUR s lehotou splatnosti 31.03.2017, Faktúra zo dňa 15.04.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 84,89 EUR s lehotou splatnosti 28.04.2017. Žalovaná zotrváva na tvrdení, že vo vzťahu k Čiastkovej faktúre Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. V prípade dôvodnosti Čiastkovej faktúry by Právny predchodca neposkytoval služby Žalovanej naďalej bez primeraného protiplnenia. Právny predchodca poskytovanie týchto služieb neprerušil po opakovanom neuhradení záväzku, ale skutočným zámerom bolo nedôvodné a úmyselné navyšovanie pohľadávky voči Žalovanej aj bez reálneho poskytovania služby a najmä bez právneho titulu. Samotný Žalobca a Právny Predchodca preukazujú predloženým súhlasom ako formou uznania dlhu podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľský vzťah so Žalovanou ako fyzickou osobou. V opačnom prípade by sa v obchodnoprávnych veciach riadili Obchodným zákonníkom. Žalovaná uvádza, že pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb s Právnym Predchodcom nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v prípade poskytovania aj iných služieb Právneho predchodcu, ich využívala len pre svoju vlastnú spotrebu. Skutočnosti, že medzi stranami bol uzatvorený spotrebiteľský vzťah nasvedčuje aj fakt, že sám Žalobca ako dôkaz predložil ním vypracovaný súhlas s uznaním záväzku, v ktorom odkazujú práve na aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníku a nie Obchodného zákonníku. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalovaná uviedla, že pri uzatváraní a plnení zmlúv s Právnym predchodcom vystupovala ako spotrebiteľ, čomu nasvedčuje aj správanie Žalobcu počas trvania zmluvného vzťahu (napríklad vypracovanie súhlasu s uznaním záväzku) a preto Žalobca nie je oprávnený domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8%, tak ako tvrdí. Paušálna náhrada vo výške 40,- EUR nie je dôvodná, keďže sa nejedná o obchodnoprávny nárok. Žalovaná trvá na skutočnosti, že pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb s Právnym Predchodcom nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v prípade poskytovania aj iných služieb, ich využívala len pre svoju vlastnú spotrebu. Súhlas s postupným splatením pohľadávky vo forme jednostranného uznania záväzku Žalovanej nie je možné považovať za uznanie dlhu z dôvodu absencie podstatných náležitostí pre platnosť tohto právneho úkonu. Za uznanie dlhu je možné považovať len výslovné a písomné vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh čo do výšky a dôvodu a musí ho potvrdiť svojím podpisom, teda nie je možné za súhlas považovať konkludentný prejav, či zaplatenie časti dlhu. Zo žaloby nie je zrejmé z akého právneho titulu mal vzniknúť uplatňovaný nárok Žalobcu a nie je jasné skutkové vymedzenie uplatneného nároku. Žalobca nepredložil ani len uzatvorenú zmluvu, nepredložil žiadne relevantné dôkazy a z uvedeného dôvodu neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobu žiada zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ustanovenia 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
12. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
14. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
15. Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o o elektronických
komunikáciách je účastník (žalovaný) povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
16. Podľa ustanovenia § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických Komunikáciách môže podnik (žalobca) odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
18. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
19. Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
20. Podľa ustanovenia § 390 Obchodného zákonníka ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.
21. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
22. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
23. Ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute (§ 300 až 302) sú koncipované ako „niektoré ustanovenia...“. Treba ich teda chápať ako osobitné ustanovenia v spojitosti so širšie konštruovaným režimom zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Pre právne posúdenie dojednanej zmluvnej pokuty sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka subsidiárne použijú predpisy občianskeho práva. Prednosť pred ich použitím majú však ustanovenia zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
24. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
27. Podľa ustanovenia § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
28. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Podľa ustanovenia § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
29. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť
môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
30. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
31. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp zn. 4 Cdo 13/2009)
32. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o poskytovaní služieb, faktúrami, výzvou ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav
33. Podľa § 181 ods. 2 CSP sudkyňa uviedla, že nesporné medzi stranami sú skutkové tvrdenia: žalovaná čerpala služby od právneho predchodcu žalobcu, pričom časť fakturovaných súm neuhradila. Sporná medzi stranami bola aktívnu legitimáciu žalobcu, výšku úrokov, či je potrebné nahliadať na žalovanú ako na spotrebiteľa, či sú žalované sumy premlčané. V zmysle predbežného právneho názoru súd uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, preukázal ju zmluvou o postúpení pohľadávok. Na žalovanú nie je dôvodné nahliadať ako na spotrebiteľku, vo všetkých predložených dokumentoch bola identifikovaná ako podnikateľka, výška úrokov z omeškania je teda určená správne. K otázke dôvodnosti samotného uplatňovaného nároku je potrebné doplniť skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca sa však na žiadne ďalšie pojednávanie nedostavil a tak nedošlo k doplneniu skutkových tvrdení z jeho strany.
34. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.05.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
35. Z pripojených faktúr a prehľadu vyúčtovania súd zistil, že žalovanej boli za služby poskytnuté žalobcom vyúčtované nasledovné faktúry: faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu X.XXX,XX eur vystavená dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa 15.08.216, faktúra zo dňa 15.01.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 76,46 EUR s lehotou splatnosti 31.01.2017, faktúra zo dňa 15.02.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 94,37 EUR s lehotou splatnosti 28.02.2017, faktúra zo dňa 15.03.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 74,57 EUR s lehotou splatnosti 31.03.2017, faktúra zo dňa 15.04.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 84,89 EUR s lehotou splatnosti 28.04.2017.
36. Zo Súhlasu s postupným splatením pohľadávky č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2016
vyplynulo, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že podľa účtovnej evidencie ku dňu 16.08.2016 veriteľ eviduje voči dlžníkovi pohľadávky z faktúry č. XXXXXXXXXX, dátum dodania služby XX.XX.XXXX, dlžná suma s DPH 3.000,00 eur. V zmysle písomnosti veriteľ umožnil dlžníkovi uhradiť dlh formou splátok vo výške 500,00 eur (spolu 3.000 eur) v období od 02.09.2016 do 02.02.2017, s tým, že žalovaná uznáva uvedený dlh čo do dôvodu a výšky. Listina obsahuje jediný podpis - manažéra správy pohľadávok právneho predchodcu žalobcu.
37. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 10.07.2019 súd zistil, že žalobca prostredníctvom advokáta vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 2267,35 eur.
38. Zmluva o pripojení je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou; je potrebné posudzovať ju podľa jej obsahu. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanej, a tiež poskytol žalovanej za zvýhodnenú cenu mobilný telefón a zvýhodnené volania. Zľava bola podmienená tým, že žalovaný sa zaviazal využívať žalobcom poskytované služby počas dohodnutej doby viazanosti, a za tieto služby žalobcovi aj riadne a včas platiť.
39. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre správanie žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný, platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2008, sp. zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)
40. Niet pochýb o tom, že v danom prípade k zastaveniu konania v časti sumy 311,51 eur došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v tejto časti z dôvodu, že sa rozhodol ďalej neuplatňovať nárok na zmluvnú pokutu.
41. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením zmluvy podľa zákona o elektronických komunikáciách. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., si svoju zmluvnú povinnosť riadne splnil a poskytol žalovanej služby v dojednanom rozsahu. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané platné postúpenie pohľadávky Slovak Telekom na žalobcu. Žalovaná sa v konaní aktívne bránila, pričom poukázala na to, že žalobca nepreukázal svoj nárok, keď neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom vyčíslenej sumy, ktorú si uplatňuje žalobou. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej. Žalobca v žalobe len stroho konštatoval, že si uplatňuje nárok vyplývajúci z faktúr, ktoré žalovaná neuhradila. Žalobca neuviedol, z akého dôvodu si uplatňuje jednotlivé sumy, ktoré sú na príslušných faktúrach - najmä nie je zrejmé, z akého dôvodu mala žalovanej vzniknúť povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 1.100,00 eur vyfakturovanej na faktúre pod VS XXXXXXXXXX.
42. Zo skutkových tvrdení uvedených žalobcom v žalobe nie je zrejmé z akého právneho titulu vznikol nárok žalobcu a nie je zrejmé skutkové vymedzenie uplatneného nároku. Žalobca sa obmedzil len na všeobecné, nekonkretizované tvrdenia (absentovala konkretizácia, z akej zmluvy vznikol vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a kedy). Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia. Žalobca nepredložil v žalobe uvádzanú faktúru zo dňa 9.8.2016, vedenú pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 1.100 eur s lehotou splatnosti 15.8.2016, ale len čiastkovú faktúru vystavenú právnym predchodcom žalobcu 8.8.2016, vedenú pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 3.000 eur s lehotou splatnosti 15.8.2016, predmetom ktorej je spotreba tel. čísla XXXXXXXXX. V spodnej časti faktúry je uvedené, že v prípade, že čiastková faktúra nebude uhradená a vystaviteľ faktúry neobdrží doklad o úhrade do dátumu splatnosti, bude nútený obmedziť prevádzku SIM karty/MT klienta. Ďalej bol klient upozornený na možnosť odstúpenia od zmluvy medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu a to v zmysle časti III. článku 6, bodu 8, písm. b) Všeobecných
podmienok. V zmysle všeobecných podmienok poskytovania verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, konkrétne v časti 3 čl. 3 bodu 1 písm. d) tento článok a bod ustanovujú že podnik má okrem ďalších práv podľa zmluvy alebo príslušných predpisov najmä právo požadovať úhradu fakturovanej sumy za služby ešte pred ukončením zúčtovacieho obdobia, minimálne vo výške pravidelnej mesačnej platby za službu na základe čiastkovej faktúry v lehote splatnosti 5 pracovných dní od jej vystavenia. Čiastková faktúra sa zasiela účastníkovi v listinnej forme. Podnik oznámi účastníkovi vystavenie čiastkovej faktúry v deň jej vystavenia aj prostredníctvom volania alebo SMS správy ak je to možné. K tomuto postupu má podnik právo pristúpiť v prípadoch, keď je primerané domnievať sa, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená, najmä ak účastník 1. je dlžníkom podniku, 2. vykázal v zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu služieb, s dôsledkom neprimeraného nárastu fakturovanej sumy, 3. nebude v budúcnosti schopný riadne hradiť svoje finančné záväzky, 4. umožňuje tretej osobe zneužívanie služieb a bezodkladne nezabezpečí všetky úkony smerujúce k upusteniu od takejto činnosti. Súčasťou takejto čiastkovej faktúry za služby je upozornenie na situáciu, že v prípade ak čiastková faktúra nebude uhradená a neobdržia doklad o úhrade do dátumu splatnosti, budú nútený obmedziť prevádzku SIM karty a zároveň, podľa všeobecných podmienok odstúpia od zmluvy. Napriek neuhradeniu uvedenej čiastkovej faktúry sa tak nestalo. Táto faktúra vystavená právnym predchodcom vznikla na základe jednostranného súhlasu s postupným splatením pohľadávky č. XXXXXXXXXXXX, pričom v uvedenom súhlase sa uvádza, že žalovaná ako zákazník uznáva uvedený dlh vo výške 3.000 eur čo do výšky a dôvodu a zaväzuje sa uhradiť dlžnú sumu právnemu predchodcovi ako veriteľovi. Dlh je v šiestich splátkach po 500 eur. V uvedenom súhlase je podpísaný len manažér správy pohľadávok a preto tento súhlas nemožno považovať za uznanie dlhu. Za uznanie dlhu je možné považovať len výslovné a písomné vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh čo do výšky a dôvodu a musí ho potvrdiť svojim podpisom. Čiastková faktúra vo výške 3.000 eur zo dňa 8.8.2016 predstavuje niekoľkoročnú spotrebu paušálu a napriek neuhradeniu tejto faktúry, právny predchodca naďalej žalovanej dodával služby a naďalej vystavoval faktúry. Žalobca vo vzťahu k čiastkovej faktúre nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, v prípade dôvodnosti čiastkovej faktúry by právny predchodca neposkytoval služby žalovanej naďalej bez primeraného protiplnenia. Z konania právneho predchodcu je zrejme, že zámerom poskytovania služieb týmto spôsobom nebolo skutočné poskytovanie verejných služieb, v tom prípade by právny predchodca poskytovanie týchto služieb prerušil, po opakovanom neuhradení záväzku, čo však žalobca neurobil a pohľadávka voči žalovanej sa ďalej navyšovala. Preto súd nepriznal žalobcovi ani nárok na úhradu súm vyplývajúcich z ďalších faktúr priložených k žalobe v celkovej výške 330,23 eur, nakoľko zmluvný vzťah mohol byť medzi stranami ukončený už po neuhradení čiastkovej faktúry žalovanou a to v zmysle Všeobecných obchodných podmienok. Z konania právneho predchodcu je zrejmé, keď napriek neuhradeniu čiastkovej faktúry žalovanou jej naďalej poskytoval služby, že nepodnikal s náležitou starostlivosťou primeranou podnikateľskej činnosti a nebol primerane obozretný. V opačnom prípade by aplikoval príslušné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok a prestal by poskytovať služby žalovanej pre neplatenie.
43. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila ako spotrebiteľka, súd uvádza, že toto tvrdenie sa neukázalo ako pravdivé. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalovaná bol zapísaná v Živnostenskom registri vedeným Okresným úradom Piešťany s prideleným IČO: 44 498 497 s miestom podnikania Štefánikova 6695, 921 01 Piešťany. Žalovaná ukončila podnikateľskú činnosť ku dňu 21.11.2017. Vo všetkých dokumentoch uzatvorených s právnym predchodcom žalobcu vystupovala žalovaná ako fyzická osoba- podnikateľ, s uvedením IČO. Zmluvu s právnym predchodcom žalobcu teda uzavrela ako podnikateľka, nie ako spotrebiteľka. Z predloženej zmluvnej dokumentácie je zrejmé, že žalovaná vystupovala pod svojím obchodným menom a IČOm ako fyzická osoba - podnikateľka a je teda zrejmé, že zmluvu uzatvárala v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, medzi žalobcom a žalovanou teda bol uzatvorený obchodno-právny vzťah.
42. Žalovanou vznesenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobca si uplatnil svoj nárok ešte pred uplynutím 4 ročnej premlčacej lehoty v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý sa vzťahuje na vzťah strán nakoľko zmluvu uzatvárali ako podnikatelia.
43. Zhrnúc vyššie uvedené, žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha zaplatenia za služby, ktoré vyúčtoval faktúrami: Faktúra zo dňa 09.08.2016, uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 1.100,- EUR s lehotou splatnosti 15.08.2016, Faktúra zo dňa 15.01.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 76,46 EUR s lehotou splatnosti 31.01.2017, Faktúra zo dňa 15.02.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 94,37 EUR s lehotou splatnosti 28.02.2017, Faktúra zo dňa
15.03.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 74,57 EUR s lehotou splatnosti 31.03.2017, Faktúra zo dňa 15.04.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 84,89 EUR s lehotou splatnosti 28.04.2017. Žalobca neuviedol, z akého dôvodu si uplatňuje jednotlivé sumy, ktoré sú uvedené na príslušných faktúrach. Žalobca neprodukoval dostatočne konkrétne skutkové tvrdenia, na základe ktorých mala žalovanej vzniknúť povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu suma vo výške 1.430,29 EUR - istina. Žalobca nepredložil jednu z faktúr - faktúru zo dňa 09.08.2016, vedenú pod VS XXXXXXXXXX vo výške 1.100 eur s lehotou splatnosti 15.08.2016. Predložil však čiastkovú faktúru vystavenú právnym predchodcom žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, vedenú pod VS XXXXXXXXXX vo výške 3.000,00 eur s lehotou splatnosti 15.08.2016, predmetom ktorej je spotreba - XXXXXXXXX spotreba XTC, na základe Všeobecných podmienok poskytovania verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Časti III. Článku 3. bodu 1. písm. d). Súčasťou čiastkovej faktúry za služby mobilnej siete je upozornenie na situáciu, že v prípade ak čiastková faktúra nebude uhradená a poskytovateľ služby neobdrží doklad o úhrade do dátumu splatnosti, bude nútený obmedziť prevádzku SIM karty/ MT a zároveň podľa všeobecných podmienok odstúpia od zmluvy medzi Žalovanou a Právnym predchodcom (ďalej len ,,Čiastková faktúra“). Napriek neuhradeniu uvedenej Čiastkovej faktúry sa tak nestalo. Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v Časti III. Článku 3. bodu 1. písm. d) stanovujú: Podnik má okrem ďalších práv podľa Zmluvy alebo príslušných predpisov najmä právo požadovať úhradu fakturovanej sumy za Služby ešte pred ukončením zúčtovacieho obdobia minimálne vo výške pravidelnej mesačnej platby za Službu na základe čiastkovej faktúry, v lehote splatnosti 5 pracovných dní od jej vystavenia. Čiastková faktúra sa zasiela Účastníkovi v listinnej forme. Podnik oznámi Účastníkovi vystavenie čiastkovej faktúry v deň jej vystavenia aj prostredníctvom volania alebo SMS správy, ak je to možné. K tomuto postupu má Podnik právo pristúpiť v prípadoch, keď je primerané domnievať sa, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená, najmä ak Účastník: d1) je dlžníkom Podniku, d2) vykázal v zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu Služieb s dôsledkom neprimeraného nárastu fakturovanej sumy alebo d3) nebude v budúcnosti schopný riadne hradiť svoje finančné záväzky, d4) umožňuje tretej osobe zneužívanie Služieb a bezodkladne nezabezpečí všetky úkony smerujúce k upusteniu od takejto činnosti. Čiastková faktúra vystavená právnym predchodcom vznikla údajne na základe jednostranného súhlasu Žalovanej s postupným splatením pohľadávky č. XXXXXXXXXXXX. Uvedený súhlas však neobsahuje podpis žalovanej, ale len podpis manažéra správy pohľadávok Žalobcu. Z predloženého dôkazu je zrejmé, že tento vyhotovil Žalobca a nie Žalovaný. Nie je možné považovať ho za uznanie dlhu. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že čiastková faktúra vo výške 3.000,- EUR za služby zo dňa 08.08.2016 predstavuje niekoľkoročnú spotrebu bežného paušálu žalovanej. Mesačná spotreba služieb poskytujúcich Právnym predchodcom bola zo strany Žalovanej na úrovni cca 80,- EUR mesačne. Bežný paušál sa fakturuje na obdobie viazanosti maximálne 24 mesiacov, pričom táto faktúra by zodpovedala obdobiu vyše 37 mesiacov. Žalovaná bola v zmluvnom vzťahu s Právnym predchodcom už dlhšiu dobu. Napriek neuhradeniu vyššie uvedenej faktúry za služby do budúcnosti fakturoval Právny predchodca tie isté služby v ďalších faktúrach. Napriek neuhradeniu tejto faktúry Právny predchodca naďalej Žalovanej dodával služby a naďalej vystavoval faktúry: Faktúra zo dňa 15.01.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 76,46 EUR s lehotou splatnosti 31.01.2017, Faktúra zo dňa 15.02.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 94,37 EUR s lehotou splatnosti 28.02.2017, Faktúra zo dňa 15.03.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 74,57 EUR s lehotou splatnosti 31.03.2017, Faktúra zo dňa 15.04.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 84,89 EUR s lehotou splatnosti 28.04.2017. Súd zastáva názor, že žalobca vo vzťahu k Čiastkovej faktúre nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. V prípade dôvodnosti čiastkovej faktúry by Právny predchodca neposkytoval služby Žalovanej naďalej bez primeraného protiplnenia. Právny predchodca poskytovanie týchto služieb neprerušil po opakovanom neuhradení záväzku.
44. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa ustanovenia § X56 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 256. ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej ako procesne úspešným strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
49. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedene vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).