Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/1/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľky N., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. J., advokátom so sídlom

vo V., proti odporcom 1/ J., bývajúcemu v H., 2/ I., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J.,

advokátom so sídlom v H., o zaplatenie 100.000,- Sk s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 15. decembra 2005, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. decembra 2005, sp. zn. vo výroku o trovách prvostupňového

a odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 27. júna 2005, č.k. -86

zamietol návrh, ktorým navrhovateľka žiadala zaviazať odporcov 1/, 2/ spoločne

a nerozdielne na zaplatenie 100.000,- Sk titulom kúpnej ceny za odpredané motorové vozidlo

L. ŠPZ V. a náves ŠPZ V.. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 60.711,- Sk v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky a odporcov (do výroku

o trovách konania) rozsudkom z 15. decembra 2005 sp. zn. pripustil

čiastočné späťvzatie návrhu o sumu 20.000,- Sk, v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušil

a konanie zastavil. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh voči odporkyni 2/

do výšky 80.000,- Sk zamietnutý, potvrdil. Vo výroku, ktorým bol návrh voči odporcovi 1/ do

výšky 80.000,- Sk zamietnutý, rozsudok okresného súdu zmenil tak, že odporcovi 1/ uložil

povinnosť do 3 dní zaplatiť navrhovateľke 80.000,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od

právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh voči odporcovi 1/ zamietol (t.j. v časti úrokov

z omeškania, keďže návrhom sa navrhovateľka domáhala zaplatenia úrokov z omeškania zo

žalovanej istiny vo výške 16,5 % od 11. apríla 2004 do zaplatenia). Vo výroku o trovách

prvostupňového konania zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie

o náhrade trov konania odôvodnil zmenou rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej,

ktorá mala za následok aj zmenu rozsudku v súvisiacich výrokoch o trovách konania.

Zmeňujúci výrok o náhrade trov prvostupňového konania odôvodnil , lebo

návrh na zaplatenie 100.000,- Sk spoločne a nerozdielne bol podaný voči dvom odporcom.

Keďže súd návrhu vyhovel len vo vzťahu k odporcovi 1/ do výšky 80.000,- Sk (po späťvzatí

návrhu v časti o 20.000,- Sk) a vo zvyšku žalobu zamietol, ani jeden z účastníkov tak nemal

vo veci plný úspech, účastníci boli úspešní len čiastočne. Rovnako z dôvodu čiastočného

úspechu účastníkov nepriznal žiadnemu z účastníkov ani náhradu trov odvolacieho konania

( ).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu odporkyne 2/ a rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. decembra 2005, sp. zn. vo výroku

o náhrade trov prvostupňového konania i vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania

napadol mimoriadnym dovolaním, ktorým žiadal rozhodnutie krajského súdu v napadnutej

časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie

konanie. Podľa jeho názoru súdy pri rozhodovaní o trovách konania nepostupovali v súlade

s ustanoveniami , Poukázal na , ktorý

vyjadruje zásadu zodpovednosti účastníkov konania za výsledok sporového konania. Ten

účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov vynaložených

na účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva. Z formulácie výroku krajského súdu v merite

veci vyplýva, že odporkyňa 2/ mala v konaní plný úspech, preto o trovách konania mohol súd

vo vzťahu k odporkyni 2/ rozhodnúť len v zmysle a v prípade existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa Rozsudok odvolacieho súdu vo

výrokoch o náhrade trov konania podľa vo vzťahu k odporkyni 2/ je

zmätočný a naviac pre nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku sa

možno lem domnievať, že súd vychádzal z pasívnej solidarity odporcov 1/, 2/. Uplatnenie

peňažného nároku voči viacerým odporcom však ešte neznamená, že ide o prípad spoločného

záväzku. Odvolací súd konštatoval len existenciu záväzku odporcu 1/, preto rozhodnutie

o náhrade trov konania konštatujúce spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť je vo vzťahu

k výroku rozhodnutia zmätočné. V dôsledku nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a je postihnuté vadou konania, ktorá má za následok nesprávnosť

vydaného rozhodnutia.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na to, že návrh podala voči obom

odporcom z dôvodu, že v čase jeho podania na súd nebolo zrejmé, kto je vlastníkom

predaného ťahača s návesom, ktorý predala odporcovi 1/, pretože na dopravnom inšpektoráte

bol vedený na meno jeho matky odporkyne 2/. Zo strany odporcu 1/ išlo o podvodné konanie,

lebo kúpnu cenu nezaplatil riadne a včas, preto bola nútená domáhať sa svojich práv súdnou

cestou. Napriek úspechu v konaní, súd jej náhradu trov konania nepriznal, hoci odporkyňa 2/

zapríčinila, že musela uplatniť svoje právo aj voči nej, nakoľko súhlasila s tým, aby motorové

vozidlo s návesom, ku ktorému nemala žiaden vzťah, bolo vedené na dopravnom inšpektoráte

na jej osobu. Naviac odporkyňa 2/ už v odpore voči platobnému rozkazu potvrdila, že

s predmetnou záležitosťou nemá nič spoločné, lebo odporca 1/ kúpil ťahač s návesom

a valníkový náves od iných osôb a kúpna cena nebola splatná. Jej konanie bolo účelové, aby

v prípade výkonu rozhodnutia nebolo možné pohľadávku vymôcť od odporcu 1/. Vzhľadom

na uvedené tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p, kedy výška trov

uplatňovaných odporkyňou 2/ voči nej prevýšila uplatňovanú pohľadávku, krajský súd

o náhrade trov konania rozhodol správne. Žiadala preto mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Odporca 1/ vo vyjadrení k dovolaniu sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi

mimoriadneho dovolania. Odporkyňa 2/ navrhla mimoriadnemu dovolaniu generálneho

prokurátora vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo

výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) po zistení, že tento opravný

prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ) na základe

podnetu odporkyne 2/ ( a ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v otázke náhrady trov

konania odporkyne 2/, voči ktorej bol návrh zamietnutý.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Návrhom na začatie konania z 25. mája 2004 navrhovateľka žiadala zaviazať

odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť 100.000,- Sk so 16,5 % úrokom z omeškania

od 11. apríla 2004 do zaplatenia titulom kúpnej ceny za odpredaný ťahač s návesom. Okresný

súd Rimavská Sobota rozsudkom z 27. júna 2005, č.k. -86 návrh voči odporcom

1/, 2/ zamietol v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol podľa tak, že

navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ trovy konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia vo výške 60.711,- Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský

súd v Banskej Bystrici konajúc o odvolaní účastníkov (odporcovia napadli rozsudok len vo

výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že im nebola priznaná náhrada zaplateného súdneho

poplatku za odpor podaný proti platobnému rozkazu v uvedenej právnej veci) rozsudkom

z 15. decembra 2005 sp. zn. pripustil čiastočné späťvzatie návrhu o sumu

20.000,- Sk, v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Rozsudok

okresného súdu vo výroku, pokiaľ bol návrh voči odporkyni 2/ do výšky 80.000,- Sk

zamietnutý, potvrdil vo výroku, pokiaľ bol návrh voči odporcovi 1/ do výšky 80.000,- Sk

zamietnutý zmenil tak, že odporcu 1/ zaviazal zaplatiť navrhovateľke 80.000,- Sk so 6 %

úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh voči nemu zamietol.

Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo

výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov prvostupňového konania. Tento zmeňujúci výrok o trovách prvostupňového

konania odôvodnil čiastočným úspechom účastníkov konania, keďže návrhu súd vyhovel len

vo vzťahu k odporcovi 1/ vo výške 80.000,- Sk, a vo zvyšku návrh zamietol (§ 142 ods. 2

). Rovnako z dôvodu čiastočného úspechu účastníkov rozhodol podľa

aj o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142

ods. 2 ).

Ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového

konania. V sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov

konania zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil, že

konanie muselo byť zastavené ( ).

V citovanom ustanovení je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov

konania podľa miery úspechu vo veci. Rozhodovanie podľa je založené na týchto

zásadách: a/ účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1/), b/ účastníkovi, ktorý mal vo veci

prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov konania proti účastníkovi, ktorý mal vo veci

prevažne neúspech (ods. 2/), c/ ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd

rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (ods. 2/),

d/ účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v nepatrnej časti alebo ak záviselo rozhodnutie

o výške plnenia od znaleckého posudku, alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia od

úvahy súdu (ods. 3 ).

Pri rozhodovaní o trovách konania podľa , z hľadiska procesného

výsledku je potrebné posúdiť, či žalobný petit bol prevzatý do súdneho rozhodnutia, pričom

teba vychádzať z toho, že procesný úspech v spore nemožno striktne porovnávať v spojitosti

s pôvodne sformulovaným návrhom, ktorý môže byť v priebehu konania zmenený, ale

rozhodujúci je výrok, ktorým súd rozhodol o uplatnenom nároku. V prípade, ak navrhovateľ

vezme v priebehu konania účinne návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie

(a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané

zavinenie navrhovateľa, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však

bol pre správanie odporcu vzatý sčasti späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, mal

navrhovateľ z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy

došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie návrhu.

Pokiaľ však zavinil zastavenie konania odporca, platí, že navrhovateľ mal vo veci plný

úspech.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia , , ak súd

prvého stupňa zamietol návrh voči odporcom 1/, 2/ a odvolací súd na základe odvolania

navrhovateľky v merite veci potvrdil zamietajúci rozsudok voči odporkyni 2/ (po späťvzatí

návrhu v časti o 20.000,- Sk v priebehu odvolacieho konania), treba prisvedčiť správnosti

záveru generálneho prokurátora, že v prejednávanej veci nemožno vylúčiť pre rozhodnutie

o náhrade trov konania vo vzťahu k odporkyni 2/ použitie ustanovenia ,

pokiaľ nebude preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150

, a to aj napriek tomu, že žalobným návrhom žiadala navrhovateľka zaviazať na

zaplatenie 100.000,-Sk odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne.

Aj keď v návrhu navrhovateľka žiadala zaviazať odporcov 1/, 2/ na zaplatenie

žalovanej istiny s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, neznamená to, že na strane

odporcov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy by sa musel rozsudok vzťahovať na

všetkých odporcov spoločne a nerozdielne, čo by potom odôvodňovalo aj rozhodnutie

o náhrade trov konania odporcov spoločným výrokom. Že v danom prípade o takéto

spoločenstvo na strane odporcov neišlo, nasvedčuje aj výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorý posúdil uplatnený nárok samostatne voči každému z odporcov a rozhodol o každom

z odporcov samostatným výrokom a bez ohľadu na výsledok sporu o náhrade trov

prvostupňového i odvolacieho konania bez bližšieho odôvodnenia rozhodol podľa § 142

ods. 2

So zreteľom na uvedené, pokiaľ odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým zamietol návrh voči odporkyni 2/ v celom rozsahu, výrok jeho rozhodnutia vo veci

samej ohľadom odporkyne 2/ je potom v rozpore so zmeňujúcim výrokom o náhrade trov

prvostupňového konania i výrokom o náhrade trov odvolacieho konania, potom názor

krajského súdu o čiastočnom úspechu odporkyne 2/ v konaní nemožno považovať za správny.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že rozhodnutie odvolacieho

súdu o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania podľa vo

vzťahu k odporkyni 2/ sa javí zmätočné a pre nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľné.

Dôvodná je preto aj námietka generálneho prokurátora, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia vo výroku o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania nie je pre

nedostatok dôvodov dostatočne preskúmateľné a nezodpovedá Súd musí

dbať na to, aby odôvodnenie každého rozhodnutia bolo presvedčivé. V zmysle uvedeného

ustanovenia má odôvodnenie rozsudku obsahovať (o. i.) stručný a jasný výklad o tom, ktoré

skutočnosti mal súd preukázané a ktoré nie. Svoj výklad musí súd prispôsobiť konkrétnym

okolnostiam každej veci a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o rozhodujúcich

skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

V rámci právneho posúdenia veci súd vyloží, ktoré ustanovenia zákona alebo iného právneho

predpisu aplikoval, ako ich interpretoval, a ako preto rozhodol. V prejednávanej veci je

podstatným a pre rozhodnutie o náhrade trov konania určujúcim posúdenie úspechu

účastníkov v zmysle Všeobecné konštatovanie o čiastočnom úspechu účastníkov

je pre rozhodnutie o náhrade trov konania nedostačujúce. Dovolateľ teda opodstatnene

namieta, že konanie je v danom prípade postihnuté aj tzv. inou vadou konania (§ 243f ods. 1

písm. b/ ) spočívajúcou v nepreskúmateľnosti odôvodnenia výroku o náhrade trov

prvostupňového a odvolacieho konania ( ), majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Záverom dovolací súd dodáva, že aj v prípadoch, kde prichádza do úvahy

rozhodovanie o náhrade trov konania podľa vzhľadom na úspech

účastníka v konaní, súd môže síce výnimočne, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa,

náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom, alebo sčasti nepriznať ( ).

Úvaha súdu o tom, či sa jedná o takýto výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí však vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, rozhodnutie

súdu musí byť riadne a presvedčivo zdôvodnené, lebo inak je takýto postup, ktorý nie je

zdôvodnený, zásahom do základného práva obsiahnutého v čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu však nevyplýva, že by odvolací súd

v prejednávanej veci skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia ,

pretože odvolací súd svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil iba poukazom na

čiastočným úspechom účastníkov bez bližšieho zdôvodnenia.

Z uvedeného vyplýva, že právny záver krajského súdu, na ktorom založil rozhodnutie

v napadnutom výroku o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, nie sú správne.

Opodstatnený je preto názor generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že napadnuté

rozhodnutie vo výrokoch o trovách konania je postihnuté tzv. inou vadou a spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (, ).

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie

krajského súdu vo výroku o trovách konania podľa v spojení s

ods. 2 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Podľa

v spojení s je právny názor súdu, ktorý rozhodoval

o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: