Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/103/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobkyne: G.. Q. W.H., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. A. XXXX/X, XXX XX W., štátny občan X., zastúpenej Legium s.r.o., Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 867 870 proti žalovanému: ARTREST s. r. o., v likvidácii, Ľaliová 23/2787, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 285 373, zastúpenému advokátom Mgr. Evou Máťašovou, Suché Miesto 14, 900 25 Chorvátsky Grob o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -265 zo dňa 30.1.2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -265 zo dňa 30.1.2020 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.10.2016 domáhala určenia neplatnosti uznesení č. 1, 2, 3, 4, 5 valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného, ktoré mali byť prijaté dňa 25.7.2016 podľa zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 25.7.2016 a zároveň navrhovala s poukazom na , aby súd zrušil všetky zápisy do obchodného registra vykonané na podklade zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 25.7.2016. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný má dvoch spoločníkov s obchodným podielom vo výške 50% na základnom imaní, ktorí sú súčasne konateľmi spoločnosti, a to G.. Q. W. a G.. P. W.Š. s tým, že spôsob konania za spoločnosť je spoločný. Žalobkyňa náhodným nahliadnutím do výpisu z obchodného registra dňa 28.9.2016 zistila, že v spoločnosti žalovaného boli s účinnosťou od 8.9.2016 zapísané zmeny týkajúce sa sídla spoločnosti, štatutárnych orgánov spoločnosti z dvoch konateľov na jedného a spôsobu konania v mene spoločnosti zo spoločného na samostatné, pričom nahliadnutím do zbierky listín obchodného registra žalobkyňa zistila, že podkladom na vykonanie zapísaných zmien je zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré sa údajne malo konať dňa 25.7.2016 na Ľ. XX v W., teda v mieste bydliska G.. W.. Na tomto valnom zhromaždení sa podľa listiny prítomných spoločníkov mala zúčastniť aj žalobkyňa a mala (bod 3 zápisnice) súhlasiť s odvolaním z funkcie konateľa spoločnosti a so zmenou spôsobu konania na samostatný, ako aj so zmenou

sídla spoločnosti, aktualizáciou trvalých pobytov spoločníkov a konateľov spoločnosti. Podľa tvrdenia žalobkyne uvedené skutočnosti nie sú pravdivé, žiadneho valného zhromaždenia sa nezúčastnila, o uvedených zmenách nehlasovala a ani s nimi nesúhlasila, žiadne valné zhromaždenie sa nekonalo, žalobkyňa na žiadne valné zhromaždenie pozvaná nebola, a teda skutkové i právne predpoklady na vykonanie zápisu neboli splnené. Valné zhromaždenie sa malo údajne konať od 17:00 hod., avšak žalobkyňa sa ho v žiadnom prípade nemohla zúčastniť, nakoľko tento deň (25.7.2016) je posledným dňom pre podanie daňového priznania za žalovaného, ktorý je mesačným platiteľom DPH, pričom z listinných dôkazov priložených k žalobe vyplýva, že žalobkyňa podala príslušné daňové priznanie dňa 25.7.2016 o 17:49 hod. a súčasne vykonala aj platbu splatnej dane vo výške 28,69 eura, ako to vyplýva z priloženého detailu pohybu účtu. Daňové priznanie sa podáva elektronicky prostredníctvom identifikačných údajov viazaných priamo na osobu žalobkyne, teda nie je možné, aby priznanie podala iná osoba, pričom počítač, ktorý žalobkyňa používa, sa nachádza v mieste, kde prevádzkuje žalovaný svoju činnosť na Krasovského ulici v Bratislave, kde sa nachádzajú aj všetky účtovné podklady, z čoho podľa žalobkyne vyplýva, že jej účasť na valnom zhromaždení žalovaného na Ľaliovej 23, Bratislava je vylúčená. Žalobkyňa nedostala žiadnu písomnú pozvánku na valné zhromaždenie žalovaného, a teda o termíne a programe valného zhromaždenia nemala žiadnu vedomosť a podľa žalobkyne je zrejmé, že toto porušenie zákona obmedzilo práva žalobkyne, ako to má na mysli , nakoľko hlasovanie o odvolaní konateľa a o zmenách spoločenskej zmluvy predstavuje zásadné oprávnenia spoločníka, ktorých výkon je možný iba na valnom zhromaždení. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa valného zhromaždenia nezúčastnila, je vylúčené, aby bolo uznášaniaschopné, z čoho vyplýva, že listiny predložené obchodnému registru pri zápise uvedených zmien sú nepravé, pozmeňované, falošné a tieto skutočnosti sú predmetom trestného oznámenia zo strany žalobkyne.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je zrejmé, či žalobu podala žalobkyňa v pozícii spoločníka, konateľa alebo bývalého konateľa a už vôbec nie je zo žalobného návrhu zrejmé, ako a čím, príp. ktorým ustanovením napadnutých uznesení bola porušená spoločenská zmluva alebo zákon a zároveň žalovaný namietal nepravdivosť a účelovosť tvrdení žalobkyne v žalobe, pričom poukázal na Listinu prítomných vlastnoručne podpísanú štyrmi osobami: G.. Q. W., G.. P. W., G. Q. a P. W., ako aj na zápisnicu z valného zhromaždenia, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa súhlasila so všetkými zmenami prijatými na tomto valnom zhromaždení a ani sa len nepokúsila ich rozporovať. Dňa 14.6.2016 bola spoločníčkou G.. P. W. odoslaná žalobkyni „Pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti“ zo dňa 13.6.2016, ktorú žalobkyňa podľa vrátenej doručenky prevzala dňa 4.7.2016 na doručovacej pošte, kde bola zásielka uložená. Valné zhromaždenie sa konalo presne podľa programu a informácií uvedených v pozvánke zo dňa 13.6.2016 a žalobkyňa vlastnoručne podpísala Listinu prítomných. K podaniu daňového priznania k DPH žalovaný uviedol, že systém finančnej správy dňa 6.6.2016 nemohol vedieť, že žalobkyňa bude dňa 25.7.2016 o 17:49 podávať elektronicky daňové priznanie a rovnako takýto doklad nepreukazuje, kto skutočne pri počítači v danú dobu sedel a už vôbec nie to, kde sa ten počítač nachádzal. Žalovaný ďalej uviedol, že aj keď len hypoteticky žalobkyňa podávala daňové priznanie dňa 25.7.2016 o 17:49 hod. na ulici Krasovského 13 v Bratislave, v žiadnom prípade to žalobkyni nebránilo byť v čase cca od 16:50 do cca 17:15 hod. na Ľaliovej 23 v Bratislave. Valné zhromaždenie sa konalo 20-25 minút a začalo sa príchodom účastníka G. Q., ktorý prišiel o 16:50 hod., pričom cesta z Ľaliovej 23 na Krasovského 13 trvá cca 11-13 minút v ideálnej premávke a keďže 25.7.2016 bol pondelok v čase prázdnin, podľa žalovaného išlo o ideálne podmienky. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že podľa jeho informácií Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Staré Mesto - východ viedlo pod ČVS: ORP-50/ SMV-B1-2017 trestné konanie vo veci skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa , v ktorom žalobkyňa napadla a poprela pravosť svojich podpisov na zápisnici z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 25.7.2016 a na doručenke k pozvánke na predmetné valné zhromaždenie, o čom má žalovaný vedomosť z dôvodu, že konateľka žalovaného G.. P. W. bola vypočutá ako svedok a pre účely trestného konania vydala originál zápisnice z predmetného valného zhromaždenia, ako aj originál doručenky z pozvánky na predmetné valné zhromaždenie. Právny zástupca žalobkyne navrhol rozhodnúť v zmysle podanej žaloby s tým, že v konaní preukázali listinnými dôkazmi, že sa žalobkyňa predmetného valného zhromaždenia nezúčastnila, pričom poukázal na detail potvrdenia o elektronickom podaní daňového priznania, ako aj detail pohybu o zaplatení DPH za spoločnosť žalovaného, ktoré majú potvrdzovať, že v čase, kedy sa údajne toto valné zhromaždenie malo konať, sa žalobkyňa nachádzala na inom mieste.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa je spoločníkom žalovaného s výškou vkladu 2.500,- eur, čo predstavuje 50% zo základného imania spoločnosti. Dňa 25.7.2016 o 17:00 hod. sa konalo valné zhromaždenie spoločníkov žalovaného na adrese Ľaliová 23 v Bratislave s programom: 1. Otvorenie a voľba predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia; 2. Schválenie vydania plnenia po odstúpení; 3. Schválenie odvolania z funkcie konateľa spoločnosti ARTREST s.r.o. Bratislava a zmeny spôsobu konania konateľa spoločnosti ARTREST s.r.o. Bratislava; 4. Schválenie zmeny sídla spoločnosti a schválenie zmien trvalého pobytu spoločníkov a konateľa; 5. Schválenie zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti ARTREST s.r.o. Bratislava; 6. Uznesenie z valného zhromaždenia. Na tomto valnom zhromaždení bolo prijatých päť uznesení, za ktoré hlasovali obe spoločníčky. Podľa listiny prítomných sa valného zhromaždenia zúčastnili: G.. Q. W., G.. P. W., G. Q. a P. W.. V prejednávanej veci bol pripojený spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - východ ČVS: ORP-50/SMV-B1-2017, z ktorého vyplýva, že trestné stíhanie pre skutok skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa bolo zastavené podľa , , keďže sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné konanie. V rámci uvedeného trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/8933, zo záverov ktorého okrem iného vyplýva, že so zápisnicou z konania valného zhromaždenia zo dňa 25.7.2016 v podobe, v akej bola predložená, nebolo manipulované. Zároveň bol v rámci uvedeného trestného konania vypracovaný aj znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/3004, zo záverov ktorého vyplýva, že sporný podpis vyhotovený k menu a priezvisku „Q. W.“ na zápisnici z konania valného zhromaždenia spoločnosti ARTREST s.r.o. zo dňa 25.7.2016 vyhotovila G.. Q. W., od ktorej bol predložený porovnávací materiál. V rámci uvedeného trestného konania boli zároveň v postavení svedka vypočuté ďalšie osoby, ktoré sa zúčastnili na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 25.7.2016, a to G.. P. W., G. Q.Á. a P. W..

5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia , , , , , ako aj na čl. VII ods. 1 Spoločenskej zmluvy s tým, že predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného č. 1 až 5 konaného dňa 25.7.2016, pričom žalobkyňa dôvodila tým, že žiadnu písomnú pozvánku na valné zhromaždenie nedostala, nemala žiadnu vedomosť o termíne a programe valného zhromaždenia a keďže sa tohto valného zhromaždenia nezúčastnila, je vylúčené, aby bolo uznášaniaschopné. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v uvedenej trestnej veci vypočutá v postavení svedka - poškodeného, pričom práve ona podala trestné oznámenie a taktiež boli ako svedkovia vypočutí G.. P. W., G. Q. a P. W., pričom všetci boli zákonne poučení a preto neexistuje žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by tieto výpovede neboli použiteľné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Svedkovia G.. W., Q. a W. potvrdili, že žalobkyňa sa valného zhromaždenia zúčastnila a na tomto hlasovala. Žalobkyňa zároveň svoju účasť potvrdila aj svojím podpisom na listine prítomných. Tento záver podporujú aj znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že so zápisnicou z valného zhromaždenia nebolo manipulované a podpis žalobkyne na listine prítomných je jej vlastný. Zo zápisnice z valného zhromaždenia vyplýva, že všetky uznesenia boli prijaté hlasmi oboch spoločníčok, a teda kvórum pre ich platné prijatie bolo dodržané. Podľa názoru súdu prvej inštancie proces zvolania valného zhromaždenia v danom prípade nie je rozhodujúci (podľa tvrdenia žalobkyne jej nebola doručená pozvánka na valné zhromaždenie), keďže žalobkyňa sa valného zhromaždenia zúčastnila a hlasovaním o všetkých bodoch programu v podstate zhojila aj prípadné formálne nedostatky pri zvolaní predmetného valného zhromaždenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2003 pod sp. zn. Obdo V 30/2001 a následne ustálil, že prijatím napadnutých uznesení preto nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne ako spoločníčky podieľať sa prostredníctvom účasti a hlasovaním na valných zhromaždeniach na chode spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že v čase konania valného zhromaždenia sa mala nachádzať na inom mieste, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že predložené listinné dôkazy (detail potvrdenia o elektronickom podaní daňového priznania žalovaného a detail pohybu o zaplatení DPH za žalovaného) túto skutočnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, nakoľko nie je vylúčené, ako na to poukázal aj žalovaný, že tieto úkony nie sú viazané konkrétne len na osobu žalobkyne. V neposlednom rade aj z časového hľadiska mala žalobkyňa možnosť presunúť sa z miesta konania valného zhromaždenia po jeho skončení do miesta podania daňového priznania a toto podať

v uvádzanom čase. Podľa vyjadrenia svedkov malo valné zhromaždenie začať už pred sedemnástou hodinou a malo trvať 20 až 25 minút, pričom danú trasu je možné pri ideálnej premávke absolvovať za 10-11 minút (podľa údajov získaných na www.google.sk/maps), z čoho je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobkyňa sa mohla z časového hľadiska zúčastniť valného zhromaždenia a potom realizovať úkony spojené s podaním daňového priznania. V konečnom dôsledku je tvrdenie žalobkyne vyvrátené výpoveďami svedkov, ako aj znaleckými posudkami. Vo vzťahu k návrhu právneho zástupcu žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom sporových strán súd prvej inštancie uviedol, že výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Vzhľadom k tomu, že sporové strany boli v podstate vypočuté v trestnom konaní a o priebehu valného zhromaždenia poskytujú dostatočný obraz iné dôkazy (listinné dôkazy, svedecké výpovede, znalecké posudky), nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné opakovane vykonať navrhované dôkazy a z toho dôvodu návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle (ďalej len „“) a keďže v tomto konaní mal plný úspech žalovaný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote ( v spojení s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) odvolanie z dôvodov podľa , , a navrhla, aby odvolací súd podľa doplnil dokazovanie (najmä o výsluch účastníkov konania) a následne prvostupňové rozhodnutie zmenil a vyhovel návrhu, alebo aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie založil na nesprávnom postupe v dokazovaní, čím žalobkyni odoprel právo na riadny a spravodlivý proces a právo konať pred súdom v tom zmysle, že žalobkyni nebolo umožnené preukázať svoje tvrdenia navrhovanými dôkazmi, ale súd prvej inštancie si prakticky len pripojil spisový materiál vyhotovený vyšetrovateľom a po zistení, že vyšetrovateľ odmietol trestné stíhanie, už nebol ochotný dať priestor žalobkyni pre dokazovanie. Podľa žalobkyne si súd prvej inštancie neuvedomil, že policajné preverovanie trestného oznámenia sa vykonáva bez možnosti účasti navrhovateľa na úkonoch, a teda bez možnosti kladenia otázok a pod., pričom napriek tomu súd prvej inštancie na podklade týchto výpovedí rozhodoval a nedal žalobkyni ani v konaní pred súdom možnosť vypočuť navrhovaných svedkov. Žalobkyňa považuje postup súdu prvej inštancie za neobjektívny a jednostranný. Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla, že v bode 21 napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal listinnými dôkazmi, ktorými žalobkyňa preukazovala, že v čase údajného konania predmetného valného zhromaždenia spracúvala a podávala daňové priznanie pre DPH a splatnú daň aj platila, o čom žalobkyňa predložila jednoznačné dôkazy, ktoré vylučujú záver o tom, že by to nebola ona osobne, kto tieto úkony vykonával a tiež že by sa diali na inom mieste ako Krasovského ul. 13, čo vylučuje súčasnú účasť v mieste konania valného zhromaždenia. Napriek tomu súd prvej inštancie uviedol, že nie je vylúčené, že tieto úkony nie sú viazané konkrétne len na osobu žalobkyne, ktorej ale nie je známe, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k takému zisteniu, jeho úvaha podľa žalobkyne nie je preskúmateľná a každopádne je v rozpore s charakteristikou elektronickej komunikácie s finančnou správou. Tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať aspoň základné dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, dospel k nesprávnemu záveru o jej účasti na valnom zhromaždení dňa 25.7.2016, pričom podľa tvrdenia žalobkyne v odvolaní sú medzi odmietnutými dôkazmi také, ktoré jej účasť vylučujú.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 15.6.2020, v ktorom uviedol, že nakoľko v prípade podania daňového priznania k DPH a zaplatenia splatnej DPH išlo o elektronické podania/elektronické úkony, už z ich charakteru je zrejmé, že ich mohla realizovať akákoľvek tretia osoba, ktorej žalobkyňa sprístupnila svoje prihlasovacie údaje; žalobkyňa ich mohla realizovať z akéhokoľvek miesta, t.j. žalobkyňa sa nemusela ani presúvať z miesta konania valného zhromaždenia z Ľaliovej 23 na Krasovského 13, ale mohla ich podať kdekoľvek hneď po opustení miesta konania valného zhromaždenia. Podľa žalovaného žalobkyňa v konaní nepreukázala, že to bola práve ona, kto vykonal predmetné elektronické podania a ani to, že tieto boli vykonané na konkrétnom mieste - na Krasovského 13, Bratislava. Ak by však tieto skutočnosti žalobkyňa v konaní aj preukázala (čo sa však nestalo), aj napriek tomu tieto skutočnosti nevylučujú účasť žalobkyne na valnom zhromaždení, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 21.3.2017. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne v odvolaní,

že medzi odmietnutými dôkazmi sú aj také, ktoré jej účasť vylučujú, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je všeobecného charakteru a žalobkyňa neuviedla, ktoré nevykonané dôkazy by to mali byť a čo sa malo ich vykonaním dokázať. Z petitu odvolania možno usúdiť, že tým nevykonaným dôkazom by mohol byť výsluch strany podľa , k čomu žalovaný uviedol, že výsluchy žalobkyne a konateľky žalovaného p. W. boli realizované v súvisiacom trestnom konaní a keďže príslušný trestný spis bol pripojený k súdnemu spisu, tak ide o dôkazy, ktoré sú už v súdnom konaní preukázané a vykonané a ich duplicitné vykonanie nie je spôsobilé zmeniť dôkaznú situáciu a takýto postup by sa priečil aj zásade hospodárnosti konania. Súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy s tým, že výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne v kompetencii súdu. Odvolací dôvod podľa však zakladá len vylúčenie takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý preukázať rozhodujúcu skutočnosť, avšak žalobkyňa neuvádza, aká rozhodujúca skutočnosť sa mala dôkazom „výsluch strany“ preukázať. Okrem toho je účasť žalobkyne na valnom zhromaždení preukázaná množinou ďalších dôkazov (znalecké posudky, výpovede svedkov v trestnom konaní a pod.). Žalovaný v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručil dňa 22.6.2020 právnemu zástupcovi žalobkyne spolu s výzvou na predloženie odvolacej repliky v lehote 10 dní od doručenia. Až dňa 7.10.2020 bolo na súd prvej inštancie podané podanie žalobkyne zo dňa 6.10.2020, v ktorom žalobkyňa za účelom objasnenia úplného kontextu konania žalobkyne, ako i konania protistrany rozsiahlo opísala genézu vzájomných vzťahov spoločníčok žalovanej spoločnosti, medzi ktorými existuje sesterský príbuzenský vzťah. Vo vzťahu k samotnému predmetu daného sporu, ktorým je určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 25.7.2016 žalobkyňa v predmetnom podaní zopakovala svoje tvrdenia o tom, že sa žiadneho valného zhromaždenia nezúčastnila, o uvedených zmenách nehlasovala a ani s nimi nesúhlasí s tým, že žiadne valné zhromaždenie sa nekonalo. Ďalej uviedla, že podkladom pre zápis do obchodného registra bola zápisnica z valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, ku ktorej bola pripojená listina prítomných spoločníkov, na ktorej sa okrem iných nachádza aj podpis žalobkyne napriek tomu, že takú listinu žalobkyňa nepodpísala a ani nemohla podpísať, na základe čoho má žalobkyňa za to, že obchodnému registru bola predložená ako dôkaz o valnom zhromaždení listina, ktorá bola sfalšovaná. V ďalšej časti žalobkyňa zopakovala aj svoje tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré by mala byť jej účasť na predmetnom valnom zhromaždení vylúčená, a to okolnosti súvisiace s podaním daňového priznania k DPH dňa 25.7.2016 o 17:49 hod. a so súčasným vykonaním platby splatnej dane vo výške 28,69 eura, čo vyplýva z detailu pohybu účtu s tým, že daňové priznanie sa podáva elektronicky prostredníctvom identifikačných údajov viazaných priamo na osobu žalobkyne, a teda nie je možné, aby priznanie podala iná osoba. Žalobkyňa tiež v predmetnom podaní uviedla, že preukázala, že počítač, ktorý použila, sa nachádzal v mieste, kde žalovaná spoločnosť prevádzkovala svoju činnosť, na Krasovského ulici v Bratislave, Petržalke. Počas výsluchu po predložení dôkazov žalobkyňou pani W. vo výpovedi upravila čas konania valného zhromaždenia a posunula ho tak, aby mohla tvrdiť, že žalobkyňa mohla byť prítomná a následne stihla urobiť úkony v kancelárii spoločnosti, čo však žalobkyňa podľa svojho tvrdenia vyvrátila rekonštrukciou celého dňa prostredníctvom dvoch svedeckých výpovedí, ktoré preukazujú, že žalobkyňa sa pred konaním valného zhromaždenia nachádzala na úplne inom mieste. Žalobkyňa tiež uviedla, že počas preverovania jej trestného oznámenia navrhla polícii vykonanie aj ďalších dôkazov, ktoré by mohli potvrdiť pravdivosť ňou uvádzaných skutočností, avšak neboli vykonané a taktiež priniesla znalecký posudok, ktorý jednoznačne preukazoval, že bolo viacero listín pozmeňovaných p. W. a tento znalecký posudok sa rozhodol vyšetrovateľ ako dôkaz neevidovať v spise, o čom sa žalobkyňa dozvedela, až keď jej vyšetrovateľ odovzdával originály listín, medzi ktorými jej vrátil aj znalecký posudok č. 6/2015 spracovaný Expertíznym inštitútom informatiky, s.r.o.. Zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 25.7.2016 bola podrobená znaleckému graficko-diagnostickému skúmaniu KEU PZ, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že nie je možné určiť časovú postupnosť vyhotovenia podpisu žalobkyne voči vyhotoveniu podpisovej doložky, čo podľa žalobkyne znamená, že nebolo zistené, či na listine bol najprv podpis žalobkyne a potom ostatný text alebo naopak. Napriek tejto neistote v podstatnej otázke zaujali orgány činné v trestnom konaní jednoznačné stanovisko, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé a tvrdenia G.. W.j a s ňou prepojených svedkov sú pravdivé. Preto žalobkyňa podstúpila psychofyziologické vyšetrenie, ktoré dokladá, že o skutočnostiach, ktoré vypovedala na polícii, hovorila žalobkyňa pravdu. V ďalšej časti predmetného podania žalobkyňa opisuje rôzne konania a spory týkajúce sa žalovanej spoločnosti a súvisiace so vzájomnými vzťahmi žalobkyne a druhej spoločníčky žalovaného. Žalobkyňa k svojmu podaniu pripojila listinné dôkazy, a to dôkaz súvisiaci s predajom

časti podniku v roku 2009, časť znaleckého posudku č. 6/2015 vypracovaného na základe objednávky zo dňa 9.4.2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.9.2013, kópiu znaleckého posudku č. 07/2018 zo dňa 8.6.2018 týkajúceho sa podpisov na liste žalovaného zo dňa 27.10.2010 predloženého vo forme kópie s porovnaním s ďalšou listinou rovnako predloženou v forme kópie, ďalej záver výsledku psychofyziologického vyšetrenia zo dňa 17.2.2020, návrh na vykonanie záznamu adresovaný Okresnému úradu W. - katastrálny odbor, návrh na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 21.9.2011, zápisnicu z výsluchu G.. P. W. dňa 1.3.2012, strany 13-16 rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.3.2018 pod sp. zn. , výzvu na sprístupnenie korešpondencie žalovaného a podnet na zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 17.3.2011, uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.1.2017 pod č. k. -27 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v spore žalobcu STAVO-ing, spol. s r.o. proti žalovanému ARTREST s.r.o. a list Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 22.2.2017 adresovaný konateľke spoločnosti STAVO-ing, spol. s r.o..

10. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolacej duplike zo dňa 28.10.2020 uviedol, že ak žalobkyňa považovala za potrebné „dotvoriť obraz celého sporu“, mala tak urobiť buď v konaní pred súdom prvej inštancie a/alebo v odvolaní a počas plynutia lehoty na podanie odvolania. Žalovaný poukázal na ustanovenie s tým, že ani jednu zo skutočností obsiahnutých v podaní žalobkyne a v priložených dôkazoch nemožno subsumovať pod prípustnosť ich použitia v odvolacom konaní. Žalobkyňa mala počas prvostupňového konania viacero príležitostí, aby tieto skutočnosti a dôkazy konajúcemu prvoinštančnému súdu predložila, čo však neurobila, v dôsledku čoho ide z hľadiska právnej kvalifikácie o neprípustné použitie novôt v odvolacom konaní. Zároveň žalovaný zdôraznil, že aj keď sa podanie žalobkyne týka žalovaného ako obchodnej spoločnosti a tiež sa týka vzťahov medzi žalobkyňou a jej sestrou - konateľkou žalovaného, netýka sa a nesúvisí s prejednávanou vecou (s určením neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia). Aj keby predmetné podanie žalobkyne bolo procesne prípustné (čo nie je) a súd by naň mohol prihliadať, aj tak podľa žalovaného ani jedno tvrdenie a ani jeden dôkaz nepreukazuje, že by tu boli dôvody na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia tak, ako to požaduje žalobkyňa.

11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolaním žalobkyne dotknutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správny právny záver premietnutý do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.

14. Podľa termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

15. Podľa každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

16. Podľa súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

17. Podľa právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.

18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobkyne a s obsahom následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd vo vzťahu k podstatným záverom vedúcim k zamietnutiu predmetnej žaloby o určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 25.7.2016 stotožňuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Z obsahu spisu je zrejmá včasnosť podania predmetnej žaloby, ktorá bola na súd podaná dňa 5.10.2016, t.j. v rámci plynutia zákonnej lehoty upravenej v , ako aj danosť aktívnej legitimácia žalobkyne ako spoločníčky a bývalej konateľky žalovaného na podanie predmetnej žaloby, keďže jednak uznesenie o odvolaní žalobkyne z funkcie konateľky sa priamo týka žalobkyne ako bývalej konateľky a jednak v prípade preukázania existencie žalobkyňou tvrdených porušení zákona by išlo o skutočnosti spôsobilé obmedziť práva žalobkyne ako spoločníčky žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 pod č. k. -39, v ktorom ústavný súd konštatoval, že sa nemôže stotožniť s formalistickým výkladom a uplatneným v namietanom rozsudku najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu v kontexte so skutočnosťou, že v danom prípade nebolo sporné, že mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané neoprávnenou osobou a na ňom prijaté uznesenia boli v rozpore so zákonom, pričom zo samotného obsahu programu tohto valného zhromaždenia vyplývalo, že sa dotýka práv akcionárov príslušnej obchodnej spoločnosti. Ústavný súd sa, naopak, vo vzťahu k splneniu „kumulatívnej podmienky“ ustanovenej v v právnom spore podľa stotožňuje s právnym názorom sťažovateľky, podľa ktorého v tomto právnom spore ... postačí preukázať, že v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. Obdobný záver následne vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.2.2012 pod sp. zn. .

20. V ďalšom odvolací súd považuje v danom prípade za potrebné poukázať na znenie , v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, v nadväznosti na čo sa odvolací súd za súčasného dôsledného rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia dôsledne zaoberal odvolacími dôvodmi žalobkyne prezentovanými v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podanom v zákonnej lehote žalobkyňou prostredníctvom jej právneho zástupcu, v ktorom žalobkyňa okrem iného namietala nesprávny postup v dokazovaní, ktorý mal spočívať v tom, že žalobkyni nebolo umožnené preukázať svoje tvrdenia navrhovanými dôkazmi. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej argumentácii žalobkyne odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že v žalobe podanej na súd dňa 5.10.2016 žalobkyňa okrem dokazovania listinami navrhla dokazovanie výsluchom strán sporu, pričom išlo len o návrh všeobecného charakteru bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. K vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 21.3.2017 a k nemu pripojeným listinným dôkazom sa žalobkyňa písomne nevyjadrila, pričom rovnopis predmetného vyjadrenia spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia (repliky) v lehote 10 dní boli právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 10.5.2017. Vo veci sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uskutočnili dve meritórne pojednávania, a to pojednávanie dňa 17.9.2019, na ktorom právny zástupca žalobkyne predniesol žalobu s tým, že nedošlo k žiadnej zmene a žalobkyňa na podanej žalobe trvá a pojednávanie dňa 30.1.2020, na ktorom bol súdom prvej inštancie oboznámený podstatný obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu so zameraním najmä na závery vypracovaných znaleckých posudkov, v nadväznosti na čo právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na doplnení dokazovania o výsluch sporových strán tak, ako už boli navrhnuté v samotnej žalobe. Podľa na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté a podľa na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Odvolací

súd si okrem oboznámenia sa s písomnou zápisnicou o pojednávaní konanom dňa 30.1.2020 (č.l. 257-259 súdneho spisu) vypočul aj zvukový záznam z tohto pojednávania, z ktorého je zrejmé, že strana žalobkyne pri svojom návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom strán sporu argumentovala potrebou objasnenia časových súvislostí medzi konaním predmetného valného zhromaždenia a ukončením päťročných ťahaníc súvisiacich s iným sporom, ako aj skutočnosťami ovplyvňujúcimi vzájomné vzťahy žalobkyne a konateľky žalovaného G.. P. W., ktoré majú pôvod v minulosti a súvisia s inými ich úkonmi a spornými situáciami. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zdôvodnil nevykonanie žalobkyňou navrhnutých dôkazov na výsluch strán sporu jednak realizovaným výsluchom sporových strán v trestnom konaní, ako aj tým, že o priebehu valného zhromaždenia poskytujú dostatočný obraz iné dôkazy (listinné dôkazy, svedecké výpovede, znalecké posudky), v dôsledku čoho súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné opakované vykonanie týchto dôkazov. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležitým spôsobom s neakceptovaním návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania vysporiadal, pričom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor o nadbytočnosti a nehospodárnosti vykonania týchto navrhovaných dôkazov, nakoľko ich vykonanie nie je vyvolané potrebou hlbšieho ozrejmenia nejakých konkrétnych skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré nie je možné preukázať inak, pričom zároveň je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie mala dostatočný priestor na prezentovanie svojich tvrdení a svojho vnímania časových a historických súvislostí vo forme písomných podaní (žaloba a replika, ktorá zo strany žalobkyne nebola podaná vôbec). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle patrí medzi náležitosti žaloby pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie.

21. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne, v rámci ktorej v podstate zopakovala svoje tvrdenia o tom, že v čase konania predmetného valného zhromaždenia spracúvala a podávala daňové priznanie pre DPH na adrese Krasovského 13, Bratislava a splatnú daň aj platila, čo má vylučovať jej súčasnú účasť v mieste konania valného zhromaždenia v spojení s tvrdením, že tieto úkony sú finančnou správou poskytnutými identifikátormi viazané konkrétne len na osobu žalobkyne s tým, že podľa žalobkyne má byť záver súdu prvej inštancie v tomto smere v rozpore s charakteristikou elektronickej komunikácie s finančnou správou, sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré v konečnom dôsledku vyústili do zamietnutia žaloby a na zdôraznenie ich správnosti poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nevyprodukovala jediný dôkaz, ktorý by relevantným, jednoznačným a nevyvrátiteľným spôsobom preukazoval, že ňou tvrdený elektronický úkon realizovala práve na adrese Krasovského 13, Bratislava, a to prostredníctvom počítača nachádzajúceho sa na tejto adrese (Krasovského 13, Bratislava). O tejto skutočnosti žalobkyňa poskytla len svoje tvrdenie bez akéhokoľvek dôkazu, pričom aj v odvolaní uviedla len toľko, že medzi odmietnutými dôkazmi sú aj také, ktoré jej účasť vylučujú, avšak bez toho, aby uviedla, ktorý konkrétny odmietnutý dôkaz má nemožnosť jej účasti na predmetnom valnom zhromaždení bez akýchkoľvek pochybností vylučovať. Navyše, v danom prípade bol odmietnutým dôkazom výlučne návrh žalobkyne na výsluch strán sporu bez akéhokoľvek označenia skutočností, ktoré prípadne v danom konaní v konaní vyšli najavo a nemožno ich preukázať inak, ale len výsluchom strán sporu, v dôsledku čoho je dôvodný predpoklad, že vykonaním navrhovaných výsluchov strán by došlo len k opätovnej prezentácii samotných tvrdení sporových strán, ktorých minimálne podstatný obsah už bol stranami sporu uvádzaný v predchádzajúcej časti konania, resp. v rámci súvisiaceho trestného konania, s ktorého obsahom sa súd prvej inštancie oboznámil pripojením vyšetrovacieho spisu. Žalobkyňa sa ani žiadnym spôsobom nevyjadrila k argumentácii žalovaného, že podanie daňového priznania elektronickou formou mohla realizovať aj iná osoba, ktorej by žalobkyňa poskytla svoje identifikačné údaje. Na druhej strane oproti týmto v zásade nepreukázaným tvrdeniam žalobkyne, na preukázanie pravdivosti ktorých by už aj z logického hľadiska nemohol postačovať len žalobkyňou navrhovaný výsluch žalobkyne a konateľky žalovaného G.. P. W., stojí skupina dôkazov predstavujúcich pozvánku na valné zhromaždenie zo dňa 13.6.2016 spolu s doručenkou podpísanou žalobkyňou (vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že jej nebola doručená pozvánka na predmetné valné zhromaždenie) a zápisnicu z konania valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti zo dňa 25.7.2016 spolu s listinou prítomných podpísanou žalobkyňou (vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že sa predmetného valného zhromaždenia nezúčastnila a nehlasovala na ňom). Relevantnosť vyššie uvádzaných listinných dôkazov je podporená výsledkami znaleckého skúmania zrealizovaného v súvisiacom trestnom konaní. Zo záverov znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/8933 zo dňa 29.11.2017 vyplynulo, že so skúmanou listinou - zápisnica z konania valného zhromaždenia zo dňa 25.7.2016 - v predloženej podobe nebolo manipulované, podpis žalobkyne na listine prítomných je vyhotovený písacím prostriedkom

s náplňou pasty modrej farby bez viditeľných znakov po technickom falšovaní, pričom v časti II. posudku je uvedené, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol na vyhotovenie všetkých podpisov a preškrtov na zápisnici a na listine prítomných použitý druhovo zhodný písací prostriedok s náplňou pasty modrej farby. Ďalej z predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že nie je možné určiť postupnosť vyhotovenia predmetného podpisu voči vyhotoveniu podpisovej doložky, nakoľko čas vyhotovenia, resp. časovú postupnosť vyhotovenia podpisu nie je možné priamymi metódami skúmania zistiť, t.j. nie je možné zmerať konkrétny parameter, ktorý by vypovedal o dobe, kedy bola listina, resp. jej časti vyhotovené. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé konštatovanie technických limitov znaleckého skúmania v tomto smere, ktoré však žiadnym spôsobom nespochybňuje relevanciu záverov konštatovaných v predmetnom znaleckom posudku a zároveň je nutné uviesť, že žalobkyňa síce na uvedenú skutočnosť poukázala, avšak bez toho, aby navrhla vykonanie dôkazu, napr. vo forme doplneného alebo nového znaleckého dokazovania, ktorý by časovú postupnosť vyhotovenia jej podpisu nezodpovedajúcu predloženej listine spochybnil. Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU- BA-EXP-2018/3004 zo dňa 5.4.2018 jednoznačne vyplynulo, že sporný podpis žalobkyne na zápisnici z konania valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 25.7.2016 vyhotovila žalobkyňa, od ktorej bol predložený porovnávací materiál. Žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom závery vyššie uvádzaných znaleckých posudkov nespochybnila a nenavrhla vykonanie žiadnych ďalších dôkazov spôsobilých závery týchto znaleckých posudkov relevantným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom spochybniť. Žalobkyňa len poukazovala na znalecký posudok vypracovaný znalcom P.. F. P., ktorý sa však týkal skúmania úplne iných a s predmetnou vecou nesúvisiacich listín a z toho dôvodu bez ohľadu na relevantnosť tohto znaleckého posudku založeného na skúmaní kópií nejde o dôkaz, ktorý by rozhodujúcim spôsobom spochybňoval správnosť záverov znaleckých posudkov ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/8933 zo dňa 29.11.2017 a ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/3004 zo dňa 5.4.2018. Zároveň odvolací súd podporne poukazuje na pripojený vyšetrovací spis, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal aj súd prvej inštancie a z ktorého je zrejmé, že proti uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - východ, Sasinkova 23, 812 13 Bratislava zo dňa 12.9.2018 pod ČVS: ORP-50/SMV-B1-2017 o zastavení trestného stíhania vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa v súvislosti s valným zhromaždením žalovaného konaným dňa 25.7.2016 podala žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu sťažnosť, o ktorej následne rozhodla Okresná prokuratúra Bratislava I uznesením zo dňa 28.11.2018 pod č. k. -24 tak, že sťažnosť zamietla ako nedôvodnú, pričom v odôvodnení vyhodnocovala jednak autentické dôkazy zabezpečené v rámci skráteného vyšetrovania spolu so znaleckými posudkami negujúce skutok a jednak dôkazy profilované zo strany žalobkyne ako poškodenej v podobe jej výsluchu, výsluchu svedkýň Y. P. a P.. U. H., vyhlásenia a informovaného súhlasu s liečbou spoločnosti LASOMA, s.r.o. zo dňa 23.5.2016 s prílohou, informácie o práci s elektronicky podpísanými dokumentmi, fotokópie diára alebo znaleckého posudku P.. F. P., F.. č. 7/2018 s tým, že z množiny dôkazov profilovaných zo strany žalobkyne je v podstate jediným smerodajným práve výsluch žalobkyne ako poškodenej, ktorý je ale v plnej miere vyvrátený skupinou dôkazov negujúcich skutok. V uznesení prokuratúry sa ďalej uvádza, že svedkyne Y. P. a P.. U. H. (ktorých výsluchy ako svedkýň ale neboli stranou žalobkyne navrhnuté v danom spore o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 25.7.2016 a odvolací súd sa len môže domnievať, že ide o osoby, ktorých sa týka tvrdenie žalobkyne v podaní zo dňa 6.10.2020, podľa ktorého žalobkyňa rekonštrukciou celého dňa prostredníctvom dvoch svedeckých výpovedí mala preukázať, že sa pred konaním valného zhromaždenia nachádzala na úplne inom mieste) sa k samotnému skutku vyjadriť nevedeli, pričom ohľadom účasti žalobkyne či už na kondičnom cvičení alebo liečbe vychádzali len zo záznamov poznačených buď v diári alebo v prehľade objednania sa na liečbu, avšak účasť žalobkyne si ani jedna svedkyňa nepamätala a obe tieto skutočnosti zisťovali až na podklade podnetu žalobkyne. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 7/2018 P.. F. P., F.. je v predmetnom uznesení okrem skutočnosti, že bol vyhotovený len na podklade listín predložených vo forme fotokópie, konštatovaná tiež absencia jeho spojitosti s daným trestným stíhaním. Vyššie uvádzané skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne potvrdzujú správnosť skutkových a v nadväznosti na to aj správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

22. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Vo vzťahu k podaniu žalobkyne zo dňa 6.10.2020, ktoré napriek jeho oneskorenému podaniu možno kvalifikovať ako odvolaciu repliku, je odvolací súd nútený konštatovať jeho irelevantnosť a nespôsobilosť zvrátiť rozhodnutie obsiahnuté v napadnutom rozsudku, nakoľko jeho prevažnú časť tvoria tvrdenia o skutočnostiach bez akéhokoľvek priameho súvisu s predmetom daného sporu, ďalej sú v ňom zopakované tvrdenia prezentované žalobkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal a súčasne sú v ňom uvádzané aj niektoré nové tvrdenia a pripojené listinné dôkazy, v prípade ktorých je však nutné ustáliť záver o ich neprípustnosti, nakoľko ide o tvrdenia a listiny, pri ktorých je podľa ich datovania zrejmé, že ich žalobkyňa mohla použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, prípadne v rámci uplatňovania prostriedkov procesného útoku mohla navrhnúť ich vykonanie (toto sa napríklad týka psychofyziologického vyšetrenia žalobkyne), v dôsledku čoho s poukazom na ustanovenie nesporne ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, keďže v danom prípade žalobkyňa ani netvrdila a ani nepreukázala žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt.

24. Pre správnosť dôvodov odvolaním žalobkyne dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti konaného dňa 25.7.2016 odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, na základe vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav veci a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je riadne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy nevykonal a z akých dôvodov a zároveň náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho odvolaním dotknutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné vytýkať nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia. Keďže žalobkyňa v podanom odvolaní nespochybnila ani nevyvrátila podstatný záver súdu prvej inštancie premietnutý do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správny potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).