Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sa-31-2020.pdf
PDF · 160.43 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: V.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX U., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom H. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 25.08.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXX X zo dňa 25.08.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXX X zo dňa 07. októbra 2019 a v r a c i a v e c žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov účelne vynaložených voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe žiadosti o invalidný dôchodok rozhodla tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dg, § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi od 26. apríla 2017 invalidný dôchodok v sume 249,30 EUR mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný správnym orgánom prvého stupňa podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a odsek 4 nariadenia ES Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01. januára 2018 bol zvýšený žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 253,40 EUR mesačne podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01. januára 2019 bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 260,00 EUR mesačne. V rozhodnutí správny orgán poukázal na to, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 06. augusta 2019. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity pred 26. aprílom 2017 získal žalobca 9 789 dní obdobia dôchodkového poistenia. Presný rozpis bol uvedený v priloženom
osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj len „osobný list“). Boli zhodnotené pri určení sumy všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú. Zároveň bolo konštatované, že bola splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil žalobca aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 26. apríla 2017. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. „Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo 6. augusta 2019“.
2. O odvolaní voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.08.2020 s poukazom na § 218 zákona o sociálnom poistení tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 26. apríla 2017 žiadosťou spísanou dňa 06. augusta 2019. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla na základe žiadosti účastníka konania o invalidný dôchodok rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. októbra 2019. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a odsek 4 nariadenia ES Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 988/2009. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín, zo dňa 6. augusta 2019 je účastník konania invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 % od 26. apríla 2017. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín, dňa 5. novembra 2019, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 60 %, žiada ju zvýšiť na 71 %. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu účastníka v celom rozsahu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Poukázal pritom na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., že lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej poisťovne Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Ďalej citoval právnu úpravu podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. Na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín dňa 21. januára 2020, ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení posudkovým lekárom. „Účastník konania je v liečbe reumatológa pre ankylozujúcu spondylitídu št. štádium V, cl. b, HLA B 27 pozitivita. Anamnesticky rezistencia na konvenčnú bazálnu liečbu, nedostatočný efekt nesteroidných antireumatík, alergia na sulfasalazín. Ochoreie je od júla 2017 v biologickej liečbe s priaznivým terapeutickým efektom (v júni a v októbri 2019 bol hodnotený výborný terapeutický efekt biologickej liečby). Objektívny artrologický nález pri reumatologických vyšetreniach v roku 2019 je bez aktívnej artritídy alebo entzitídy, predklon v driekovej oblasti bol mierne redukovaný, vzdialenosť prstov od podložky pri predkone - Thomayer 23 cm, redukované pohyby v krčnom i driekovom úseku chrbtice, dokumentované je periférne postihnutia pravého lakťa s extenčným deficitom do 40 stupňov. Rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania je zaradené do kapitoly XV, oddielu E, položka 7, písmena c), pretože je hodnotené V. štádium ochorenia. Zo zákonného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % až 80 % je opodstatnené určenie na dolnej hranici vzhľadom na dokumentovaný rozsah pohybového obmedzenia chrbtice a periférnych kĺbov ako aj z dôvodu, že pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí nie sú prítomné poruchy ventilácie, ktoré toto zákonné rozpätie zahŕňa. Z uvedených dôvodov nie je z posudkového hľadiska odôvodnené určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. U účastníka konania nie sú dokumentované iné posudkovo významné ochorenia. Zraková ostrosť pri ľahkej krátkozrakosti s astigmatizmom je korigovaná, syndróm suchého oka, chronická konjunktivitída
suchá vyžaduje lokálnu aplikáciu podľa odporučenia oftalmológa, nález nie je posudkovo významný, neovplyvňuje schopnosť účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť . Inhalačná a potravinová alergia vyžadujú režim a liečbu podľa odporučenia imunolergológa, uvedené ťažkosti neovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. V konaní o odvolaní boli doložené viaceré odborné lekárske vyšetrenia, realizované pri posúdení zdravotného stavu v Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín. V marci 2020 utrpel účastník konania úraz, došlo k zlomenine hlavičky vretennej kosti vpravo bez dislokácie so sádrovou dlahou a následnou rehabilitačnou liečbou. Pri ukončení rehabilitácie v apríli 2020 je objektívny nález bez zateplenia, opuchu, flektuje s miernou asistenciou do normy, extenčný deficit ( t. j. deficit do vystretia) v pravom lakti asi 25 stupňov (mal obmedzený pohyb v pravom lakti aj v minulosti, pri reumatologických vyšetreniach v roku 2019 bol extenčný difixit pravého lakťa výraznejší, do 40 stupňov). Pre poúrazovú ischialgiu vpravo bol vyšetrený účastník konania v apríli 2020 neurológom, objektívne bol dokladovaný redukovaný predklon, pozitívne napínacie manévre vpravo do 60 stupňov. Bolo realizované zobrazovacie vyšetrenie driekovokrížovej chrbtice a v máji 2020 neurologické vyšetrenie. Účastník konania sa podrobil výkonu na algeziologickej ambulancii v máji 2020 a od 3. júna 2020 bola zahájená rehabilitačná liečba pre ťažkosti s driekovokrížovou chrbticou na odporučenie neurológa. Vzhľadom na časový odstup od úrazu a prebiehajúcu liečbu pre chrbticové ťažkosti nie sú z posudkového hľadiska pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu tieto ťažkosti aktuálne hodnotené. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline určil choroby podporného pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída), ťažkého stupňa - V stupeň so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov, poruchami ventilácie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 7, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 60 % až 80 %). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 60% od 26. apríla 2017.“ Zároveň bolo konštatované, že „Súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 11. augusta 2020“. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Suma invalidného dôchodku účastníka konania bola určená v súlade s § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podrobný spôsob určenia sumy invalidného dôchodku je uvedený v napadnutom rozhodnutí, ktorý však účastník konania nenamietal.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca žalobu, ktorou žiadal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.08.2020. V žalobe citoval právnu úpravu § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku, § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, § 23 ods. 2 písm. b. Správneho súdneho poriadku, § 199 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku, § 199 ods. 2, ods. 3 Správneho súdneho poriadku, § 204 Správneho súdneho poriadku, § 191 ods. 1, ods. 3 Správneho súdneho poriadku, § 195 Správneho súdneho poriadku. Mal za to žalobca, že postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu žalovaným a správneho orgánu prvého stupňa je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca navrhol, aby súd posúdil zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia správneho orgánu t. j., aby súd posúdil zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.10.2019, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza. Ďalej citoval žalobca právnu úpravu § 71 ods. 5, 6, 8 zákona o sociálnom poistení a citoval i z napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vyčítal primárne postupu správneho orgánu prvého stupňa, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, pričom citoval § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Zároveň uviedol, že listom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.03.2020, číslo: za-10379/2020 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi,
že účasť žalobcu na ústnom pojednávaní vo veci posúdenia zdravotného stavu žalobcu v konaní o odvolaní vo veci nároku na invalidný dôchodok nie je nevyhnutná, uvedený orgán požiadal žalobcu o oznámenie, či súhlasí s vypracovaním posudku bez svojej osobnej účasti. Žalobca dňa 27.03.2020 oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že trvá na pojednávaní vo veci posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho prítomnosti. Posúdený bol zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti. Mal za to, že negatívnym spôsobom boli dotknuté jeho práva, pretože predmetným posúdením zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti nebolo uskutočnené objektívne vyšetrenie a posúdenie jeho zdravotného stavu, ale len skonštatovanie záverov, ktoré boli už prijaté skorším posudkovým lekárom a v rámci toho nebola objektívne posudzovaná otázka rozpätia zníženia pracovnej schopnosti žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu neuviedol jasne a zrozumiteľne a ani komplexne nevysvetlil, prečo stanovil dolnú hranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ďalej relevantne neodôvodnil rozhodnutie v časti nenavýšenia tejto miery o 10 %. „Od Rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa navyše došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktorý v marci 2020 utrpel úraz - zlomeninu hlavičky vretennej kosti vpravo bez dislokácie so sadrovou dlahou a následným extenčným deficitom (t. j. deficitom do vystretia) cca 25 stupňov, čo v spojení s vyššie uvedenou Artritídou pravého lakťového kĺbu s výrazným funkčným deficitom, ktorá sama osebe odôvodňuje pokles schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %, podľa názoru žalobcu predstavuje okolnosti, ktoré sú z posudkového hľadiska významné, pričom v prípade osobnej účasti žalobcu v konaní o odvolaní proti Rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, zdravotný stav žalobcu (zisťovaný v jeho neprítomnosti) mohol a mal byť hodnotený na prospech nárokov žalobcu vyplývajúcich z dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu“. Ďalej žalobca poukázal na to, že ochorenie žalobcu uvedené posudkovými lekármi ako rozhodujúca príčina dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu „je v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení kategorizované do kapitoly XV - CHOROBY PODRPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, ODDIEL E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, položka 7, písmeno c), so špecifikáciou druhu zdravotného postihnutia - Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylitída) ťažkého stupňa - V. stupeň so stihnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov, s poruchami ventilácie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentách je pre uvedené ochorenie stanovená na 60 % - 80 %, pričom miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určuje podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice. Ankylozujúca spondylitída žalobcu bola ohodnotená posudkovými lekármi sociálneho poistenia na úrovni 60 %, t. j. na najnižšej možnej miere. Žalobca pritom súčasne trpí aj ďalšími ochoreniami (okrem rozhodujúcej príčiny), a to:
- Artritídou pravého lakťového kĺbu s výrazným funkčným deficitom - kategorizované do kapitoly XV - CHOROBY PODRPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, ODDIEL G - POSTIHNUTIE KONČATÍN, položka 12, písmeno a), so špecifikáciou druhu zdravotného postihnutia - Obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe ľahkého stupňa, pri voľnej rotačnej pohyblivosti predlaktia, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na 10 %! Žalobca je „pravák“, čo zo všeobecného posudkového hľadiska znamená, že ide o postihnutie jeho dominantnej hornej končatiny, napriek tomu, zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola hodnotená posudkovým lekárom 0 %,
- Inhalačná a potravinová alergia, alergia na Sulfasalazin - okrem obmedzení a ťažkostí vyplývajúcich z ochorenia žalobca musel niekoľko krát vyhľadať okamžitú lekársku pomoc, kvôli akútnej alergickej reakcii - zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola pritom hodnotená posudkovým lekárom 0 %,
- Syndróm suchého oka - v spojitosti s ochorením máva žalobca časté zápaly spojiviek a pociťuje rýchlu únavu a pálenie očí pri bežnej práci a pri práci so zobrazovacími zariadeniami, kedy po každej odpracovanej hodine potrebuje mať minimálne polhodinovú prestávku na ošetrenie očí a odpočinok, čo žalobcovi spôsobuje značné obmedzenia pri výkone práce - zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola pritom hodnotená posudkovým lekárom taktiež 0 %. Žalobca súhlasí a potvrdzuje, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV, oddielu E, pod položku 7, písmeno c), ktorým je Ankylozujúca spondylitída - Bechtererova choroba.“
4. Žalobca však nesúhlasí s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti na dolnej hranici - t. j. na 60 %, pretože vzhľadom na priebeh ochorenia vyjadrený skutočnosťou, že ochorenie žalobcu je klasifikované ako morbus Bechterev, ťažký stupeň V, klinické štádium b (kde nastalo zhoršenie, pretože do roku 2017 bol klient v klinickom štádiu a-b), test na membránový antigén HLA B27 pozitívny, jedná sa teda o ochorenie s ťažším priebehom a aktivitou ako aj s predpokladom zhoršovania do budúcnosti (vzhľadom na pozitívny test na HLA B27) pre ktoré má a natrvalo bude mať žalobca významné obmedzenie svojho pracovného potenciálu, čo napokon skonštatoval aj posudkový lekár, avšak na podklade týchto zistení
prijal nesprávny záver, podľa ktorého je dôvodom určenia miery poklesu pracovnej schopnosti na 60 % - na dolnej hranici percentuálneho rozpätia a to z dôvodu, že žalobca je vysokoškolsky vzdelanou osobou. Pritom zo všeobecného posudkového hľadiska uvedeného v kapitole XV. Prílohy č. 4 vyplýva, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice. Za zásadnú okolnosť žalobca považuje skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, resp. aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajú z nedostatočných podkladov, a to jednak z dôvodu nedostatočného vyšetrenia / posúdenia a následného nezohľadnenia ďalších ochorení (okrem rozhodujúceho postihnutia) na účely zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj z dôvodu, že z posudkov posudkových lekárov tiež zhodne nie je zrejmé, prečo z rozpätia (od 60 % do 80 %), ktoré mali k dispozícii, určili v kontexte zdravotného stavu žalobcu mieru poklesu presne na dolnej hranici v rozsahu 60 %. V predmetnej veci doposiaľ nebol riadne zistený skutočný stav, pretože posudky vyhotovené pre účely konania nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné a súčasne dôvod, že žalobca je vysokoškolsky vzdelanou osobou je v porovnaní s inými osobami, ktoré takéto vzdelanie nedosiahli, diskriminačný. K tomu naviac žalobca poznamenáva, že posudkoví lekári v posudkoch zo dňa 06.08.2019 a dňa 11.08.2020 v rámci pracovnej rekomandácie stanovili obmedzenie schopností žalobcu tak, že určili možnosť vykonávania práce len v prostredí bez fyzicky náročných prác, bez prác s ťažkým bremenom, bez prác vo výškach, bez prác po nerovnom povrchu, bez prác v chlade a vlhkú, ale opomenuli špecifikovať obmedzenia súvisiace s inými druhmi práce (a to aj napr. s prácou v kancelárii), pri ktorých dochádza k preťažovaniu časti pohybového aparátu - morbus Bechterev je chronické zápalové ochorenie chrbtice vyznačujúce sa bolesťou a stuhnutosťou chrbtice, ktoré má dlhodobý a postupne sa zhoršujúci priebeh, ktorý sa rapídne zhoršuje práve v prípade tzv. „sedavých" zamestnaní, tzn. pre žalobcu je vzhľadom na povahu jeho ochorení (a to nie len morbus Bechterev, ale aj ochorenie pravého lakťového kĺbu, Inhalačná a potravinová alergia a syndróm suchého oka) fyzicky náročnou prácou aj obvyklá práca vysokoškolsky vzdelanej osoby - práca v kancelárii. Preto má žalobca a contrario za to, že jeho zdravotný stav odôvodňuje titulom rozhodujúceho zdravotného postihnutia vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (než ako bola ustálená príslušným posudkovým lekárom v miere 60 %), a to v polovici rozpätia, konkrétne v miere 70 % (skutočnosť, že u žalobcu nie sú prítomné poruchy ventilácie nanajvýš odôvodňuje neurčenie miery na hornej hranici, ale neodôvodňuje určenie na dolnej hranici - v takom prípade by na to existovala samostatná kategorizácia ochorenia s poruchou ventilácie a mierou poklesu 80 % a teda nie rozpätie, ktoré je v súčasnosti normatívne upravené). V nadväznosti na to, ďalej súčasný zdravotný stav žalobcu odôvodňuje kumulatívnu aplikáciu ustanovenia § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení, teda zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej podľa odseku 6 o 10 %, pretože závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobcu (ochorenie pravého lakťového kĺbu, Inhalačná a potravinová alergia a syndróm suchého oka) ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca nesúhlasí so záverom posudkového lekára, podľa ktorého ostatné ochorenia (t. j. ani ochorenie pravej hornej končatiny) neovplyvňuje funkčný stav organizmu. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nesprávne zistil, že u žalobcu nie sú dokumentované iné posudkovo významné ochorenia. Žalobca pritom poukazuje prinajmenšom na Artritídu pravého lakťového kĺbu s výrazným funkčným deficitom, ktoré je posudkovo významné, pretože je kategorizované do kapitoly XV - CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, ODDIE G - POSTIHNUTIE KONČATÍN, položka 12, písmeno a), so špecifikáciou druhu zdravotného postihnutia - Obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe ľahkého stupňa, pri voľnej rotačnej pohyblivosti predlaktia, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na 10 %, pričom žalobca je „pravák", čo z posudkového hľadiska znamená, že ide o postihnutie jeho dominantnej hornej končatiny. Ďalej vyčítal správnemu orgánu prvého stupňa, že vôbec nevyhodnotil skoršie ochorenie pravého lakťa žalobcu. Žalobca pôsobí v pozícii konštruktér vo vlastnej obchodnej spoločnosti, čím sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, ktorá je zdravotným postihnutím zasiahnutá viac ako výkon závislej práce. Vzhľadom na rozsah a povahu ochorení žalobcu v spojení s jeho vekom a jeho doterajšími pracovnými skúsenosťami je racionálne taktiež v zásade nepravdepodobná schopnosť jeho rekvalifikácie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opakuje totožné skutkové a právne dôvody ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. Zdôraznil, že ak žalovaný trvá na osobnej účasti posúdenia zdravotného stavu, tak z dôvodov pretrvávajúcej pandemickej krízovej situácie súčasne bol obmedzený s tým, že zákon č. 461/2003 Z. z. umožňuje posúdenie
zdravotného stavu poistenca bez jeho účasti. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený dňa 11. augusta 2021. Z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nevykonáva. „Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2020 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2020, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. októbra 2019“. (č.l. 38 spisu)
6. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe a zdôraznil, že vec bola posúdená v jeho neprítomnosti, a že s uvedeným postupom sa stalo konanie len formálnou záležitosťou. Na výzvu krajského súdu vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu žalobca zotrval na návrhu na nariadení pojednávania.
7. Krajský súd ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa § 199 a nasl. ustanovení SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal v zmysle § 203 ods. 2 SSP, dostal k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
8. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12. Podľa § 203 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
13. Predmetom správneho súdneho konania je prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
14. Podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovuje zákon o sociálnom poistení v ust. § 70 a nasl., podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedených v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
17. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 18. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.
19. Podľa § 196 ods. 1 až 7 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.96a) Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
23. Krajský súd v Žiline ako správny súd, a to vecne a miestne príslušný (§ 10 SSP a § 13 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
24. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
25. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách o sociálnych veciach.
27. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejne správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 32/2004).
28. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, keď žalovaný určil, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je v miere 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zaradeným do kapitoly XV. Choroba: Kód MKCH-10: Ankylozujúca spondylitída št. V., cl.b M 45 Úraz: Kód MKCH-10: x Rozhodujúce zdravotné postihnutie (názov, kapitola, položka): 60 % kapitola XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu oddiel E, Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia položka 7 - Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída) písmeno c./ - ťažkého stupňa 60-80%..........60%
29. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline určil choroby podporného pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída), ťažkého stupňa - V stupeň so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov, poruchami ventilácie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 7, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 60 % až 80 %). Podľa Odborného posudku o invalidite, ktorý je súčasťou rozhodnutia žalovaného 47 ročný účastník konania, vysokoškolsky vzdelaný, pracujúci ako konštruktér vo vlastnej firme. Pre bolesti pravého lakťa a bedrových kĺbov od 17 roku veku postupne vyšetrený a symptomaticky liečený u viacerých odborníkov. Vyslovené podozrenie na reumatologické ochorenie v roku 1990, odkedy v pravidelnom reumatologickom sledovaní a liečbe, aj hospitalizačnej vo Výskumnom ústave reumatických chorôb Piešťany. V apríli 2017 ambulantným reumatológom v Námestove odoslaný do špecializovanej reumatologickej ambulancie Novamed B.Bystrica za účelom kompletného vyšetrenia a zahájenie biologickej liečby Remsima 26.04.2017, prvé podanie 26.07.2017, pokračuje každých 6 týždňom v infúznej liečbe v Banskej Bystrici, s dobrým efektom. Ochorenie je od 26.04.2017 na reumatologickej ambulancii v B. Bystrici klasifikované ako morbus Bechterev, ťažký stupeň V, klinicky b, HLA B27 pozitívne. Dovtedy klinické štádium a-b. Účastník konania má významne obmedzený pracovný potenciál, preto posudkový lekár uznáva invaliditu od 26.04.2017 pre vyššie uvedené dôvody s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% z kap. XV. odd. E, polož.7,písm.c, čo je zatiaľ dolná hranica percentuálneho rozpätia u vysokoškolsky vzdelaného účastníka. Následná kontrola zdravotného stavu o 3 roky.
30. Krajský súd za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia potom nemohol pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu prihliadať na listiny, výsledky vyšetrení, ktoré sú po dátume rozhodnutia odvolacieho orgánu.
31. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
32. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
34. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
35. Aplikáciou § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., žalovaným, krajský súd nezistil nezákonnosť postupu v odvolacom konaní. Naviac krajský súd poukazuje na zákon č. 66/2020 Z.z., účinný od 4.4.2020, podľa ktorého v zmysle ust. § 293eu ods. 1 počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
36. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
37. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
38. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
39. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
40. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
41. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
42. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
43. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
44. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
45. K žalobnej námietke ohľadom nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne, ak lekárska posudková činnosť v odvolacom konaní bola vykonaná bez účasti žalobcu, s odkazom na zákon č. 66/2020 Z.z., správny súd uvádza, že zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní zákona č. 66/2020 Z.z. k § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu - chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti.
46. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie, spravidla za osobnej účasti poistenca. Už novela Zákona o sociálnom poistení vykonaná zákonom č. 255/2019 Z. z., účinná od 01.09.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov( čo však nie je prípad posudzovanej veci).
47. Správny súd k vyššie uvedenému, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 103/2011 konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.
48. Z už vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenia, si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.
49. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a spolu s rozhodnutím správneho orgánu v prvom stupni, v ktorom sa rozhodovalo o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobcu ako žiadateľa z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
50. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje § 135 ods. 1 SSP, keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle § 135 ods. 2 SSP, t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
51. Súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, bol Odborný posudok o invalidite zo dňa 06. augusta 2019. V rámci tohto posudku bolo konštatované „47 ročný účastník konania, vysokoškolsky vzdelaný, pracujúci ako konštruktér vo vlastnej firme. Pre bolesti pravého lakťa a bedrových kĺbov od 17 roku veku postupne vyšetrený a symptomaticky liečený u viacerých odborníkov. Vyslovené podozrenie na reumatologické ochorenie v roku 1990, odkedy v pravidelnom reumatologickom sledovaní a liečbe, aj hospitalizačnej vo Výskumnom ústave reumatických chorôb Piešťany. V apríli 2017 ambulantným reumatológom v Námestove odoslaný do špecializovanej reumatologickej ambulancie Novamed B.Bystrica za účelom kompletného vyšetrenia a zahájenie biologickej liečby Remsima 26.04.2017, prvé podanie 26.07.2017, pokračuje každých 6 týždňom v infúznej liečbe v Banskej Bystrici, s dobrým efektom. Ochorenie je od 26.04.2017 na reumatologickej ambulancii v B.Bystrici klasifikované ako morbus Bechterev, ťažký stupeň V, klinicky b,HLA B27 pozitívne. Dovtedy klinické štádium a- b. Účastník konania má významne obmedzený pracovný potenciál, preto posudkový lekár uznáva invaliditu od 26.04.2017 pre vyššie uvedené dôvody s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% z kap. XV.odd. E, polož.7,písm.c, čo je zatiaľ dolná hranica percentuálneho rozpätia u vysokoškolsky vzdelaného účastníka. Následná kontrola zdravotného stavu.o 3 roky“.
Choroba: KódMKCH-10: Ankylozujúca spondylitída št. V., cl.b M45.0 Úraz: Kód MKCH-10: x Rozhodujúce zdravotné postihnutie (názov, kapitola, položka): 60% kap.XV, Choroby podporného a pohybového aparátu odd.E, Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia polož.7 Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída) písm.c ťažkého stupňa (60-80) 60% (č. l. 18 spisu).
52. Z uvedeného napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo svojom rozhodnutí vychádzal z „Súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 11. augusta 2020“. Ak súčasťou uvedeného rozhodnutia je teda i Odborný posudok o invalidite, z ktorého vyplýva „čo je zatiaľ dolná hranica percentuálneho rozpätia u vysokoškolsky vzdelaného účastníka, následná kontrola zdravotného stavu o 3 roky“, tak z uvedeného Odborného posudku o invalidite, tak ako je súčasťou spisového materiálu č.l. 17 a nasl. spisu a zároveň v rozhodnutí žalovaného je konštatované, že súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia je aj Odborný posudok posudkového lekára o invalidite, tak z odôvodnenia nie je možné prijať záver, z akých východísk bolo vychádzané posudkovým lekárom pri stanovení dolnej hranice percentuálneho rozpätia poklesu neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, a to vzhľadom na status žalobcu „u vysokoškolsky vzdelaného účastníka“. Nie je pochýb o tom, že žalobca je vysokoškolsky vzdelaný, avšak z rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu a v konečnom dôsledku ani z Odborného posudku o invalidite nevyplýva, z čoho uvedené kritérium vyplýva, aké sú podmienky jeho uplatnenia a aké má uvedené kritérium dôsledky pre žalobcu. Správny súd uvádza, že v rozhodnutí žalovaného nie je miesto na prípadné domnienky alebo dohody. Správny súd konštatuje, že zistená absencia
odôvodnenia sa premietla do predčasnosti prijatých záverov, z ktorého dôvodu nemožno konštatovať iné než predčasnosť prijatých záverov. Je potrebné, aby táto skutočnosť bola dostatočne ozrejmená, aby bolo jasné, z čoho vyplýva, aké dôsledky na seba viaže, čiže primárne posúdenie správneho orgánu vo všeobecnej rovine, malo však vplyv na konečné posúdenie pri stanovení hranice percentuálneho rozpätia poklesu neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu.
53. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie je úlohou súdov v správnom súdnictve dopĺňať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu ani dopĺňať dokazovanie o skutočnostiach, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu už v administratívnom konaní pred správnym orgánom.
54. Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou súdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. (len primerane a podporne Najvyšší súd SR sp.zn. 10Sžso/74/2015)
55. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (pri jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zameniť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
56. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
57. Správny súd po vykonaní správneho prieskumu v rozsahu žalobných dôvodov žalobcu v tejto prejednávanej veci musí konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné, podľa zistení správneho súdu, prijať závery v intenciách zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu.
58. V novom konaní bude doplnené dokazovanie v naznačenom smere, ktoré bude dostatočne vyhodnotené a následne zdôvodnené, pri hodnotení dôkazov ako i pri použití právnych predpisov zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu zrušiť s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie
59. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) správny súd pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na úplnú náhradu trov konania dôvodne vynaložených podľa § 175 ods. 2 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.